Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predseda.
K vystúpeniu pána poslanca Kvardu chcem len...
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pána poslanca Bárdosa.
Poslanec J. Prokeš:
... pardon, Bárdosa. Veľmi sa ospravedlňujem. Pán Esterházy bol riadený z Budapešti. To všetci vieme, na to sú historické dôkazy, napríklad v otázke budúceho predsedu Zjednotenej maďarskej strany písal maďarskej vláde: Úctivo prosím príslušných činiteľov, aby boli láskaví v tejto otázke rozhodnúť a o výsledku nás informovať. Nikto na Slovensku dnes už ani nepochybuje o tom, že SMK je tiež riadená z Budapešti. Práve preto, že sa SMK priamo prihlásila tým, že prebrala ocenenie Esterházyho, jednoducho sa prihlásila k tým istým myšlienkam, ktorými sa riadil pán Esterházy, a preto chcem poprosiť len toľko: Pokiaľ sa niektorí naši kolegovia z SMK dovolávajú tolerancie, aby sa predovšetkým pozreli sami na seba a začali akceptovať, že nie sú nadľudia, ale že tolerancia znamená aj ich chápanie iných názorov, než sú ich vlastné.
Ja súhlasím s predrečníkom, že Európa naozaj nechce rozhádaných susedov, ale potom sa pýtam, čo bolo znovupochovanie Horthyho? To nebola provokácia voči Slovenskej republike? Čo boli útoky voči Slovenskej republike kvôli Gabčíkovu? To neboli provokácie a snaha rozhádať sa? A čo je táto oslava Esterházyho, kontroverzného politika práve vo vzťahu k slovenskému národu? To nie je provokácia? A čo sa týka vstupu do NATO. Nič sa nestane, pán kolega, keď tam nevstúpime. Po tom, čo predviedli v Juhoslávii, budem veľmi rád, keď tam nevstúpime.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Zelník.
Poslanec Š. Zelník:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
chcem reagovať na tú časť vystúpenia pána kolegu, kde hovoril o hanlivých nápisoch na budovách a sochách. Ja súhlasím, že takéto veci by sa nemali stávať, ale aj ja a moji kolegovia odsudzujú takéto činy ako, ako činy prejavu barbarstva a vandalizmu, ale ja by som ich nespájal s nejakou neznášanlivosťou medzi národmi. Ak to urobilo pár nezodpovedných jednotlivcov, nebolo by dobré, aby sme takýto signál vysielali do sveta, že je to prejav neznášanlivosti medzi národmi.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nech sa páči, pán poslanec Bárdos, môžete reagovať na faktické poznámky.
Poslanec Gy. Bárdos:
Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda.
V prvom rade ďakujem pekne všetkým, ktorí sa vyjadrili vo faktických poznámkach na moje vystúpenie, a dovoľte mi, aby som veľmi krátko reagoval aspoň na niektoré myšlienky, ktoré boli povedané alebo aspoň naznačené vo faktických poznámkach.
Vážený pán kolega Húska, ešte raz by som chcel upriamiť pozornosť aj vašu, že Strana maďarskej koalície je medzinárodne uznávanou stranou a budem veľmi rád, keď v Národnej rade Slovenskej republiky budú strany, ktoré majú takýto punc medzinárodnej stability a takéhoto spojenia, to znamená, že sú uznané, uznávané.
Veľmi krátko k tomu, čo povedal pán poslanec Prokeš. Pán poslanec Prokeš, áno, vy ste povedali, že aby sme nevstúpili do NATO, žiaľ, vy ste boli členmi vládnej koalície v predošlej vláde a, žiaľ, to, čo ste hovorili nie vy, ale celá vláda a čo ste deklarovali a čo ste robili, to bolo v protiklade. A kvôli tomu Slovenská republika nemohla využiť historickú šancu sa dostať v prvom kole do NATO, žiaľ, žiaľ, a kvôli vám, ktorí stále hovoríte, že Slovenská republiky a bezpečnosť a stabilita, uvedomte si, že Slovenská republika bude bezpečná a stabilná vtedy, keď vo zväzku NATO a v Európskej únii. A celkom na záver pán poslanec Prokeš, ja vás ubezpečujem, že Strana maďarskej koalície ani členovia vlády z SMK, ani poslanci z SMK nie sú riadení ani z Budapešti, ale ani nie z Moskvy.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Oberhauser, ako navrhovateľ chcete znovu vystúpiť.
Nech sa páči, máte právo.
Poslanec V. Oberhauser:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Ak dovolíte, aby sme niektoré veci uviedli na pravú mieru, tak treba jednoznačne povedať, že práve to, že Strana maďarskej koalície je členom týchto významných zoskupení v Európe, o to väčšia je zodpovednosť a myslím si, že práve z takéhoto pohľadu treba vidieť, že keď sa prihlási k minulosti a dáva ju za príklad dnešku, ja neviem, čo by povedali páni z Ľudovej strany alebo z podobných zoskupení, keby sa dočítali, že vy sa hlásite k tomu, čo napríklad povedal na adresu Mníchovskej dohody János Esterházy, keď citujem: V tejto chvíli s pocitom najhlbšej vďaky sa obraciam k štyrom veľmociam, signatárom mníchovskej jednoty, ktorí si osvojili naše oprávnené požiadavky a významne prispeli k nášmu oslobodeniu. Viem a cítim, že v priebehu niekoľkých dní sa maďarstvo zjednotí, šťastný a so srdcom plný vďačnosti očakávam spätné pripojenie k Maďarsku. Nech žije zväčšené Maďarsko. Barázda, Bratislava 1938, číslo 42 16. október.
Čiže to sú historické pravdy, čo povedal vlastne Esterházy, ak sa vy k tomuto hlásite, myslím si, že v Ľudovej strane by neboli nadšení, že uznávate, že to nebol mníchovský diktát, ale pre vás mníchovské víťazstvo, tak to je veľmi smutná vec a hovorím, môžeme citovať z dokumentov, ako spolupracoval János Esterházy na odtrhnutí južných území, čo vyvrcholilo napríklad telegramom, ktorý autenticky prikladáme k materiálu, ktorý ste nechceli rozdať, telegram maďarského veľvyslanca z Ríma pre ministra zahraničných vecí. Veľmi tajné - Rím 31. október 1938 o tretej hodine. Prísne tajné - gróf Ciano za zachovania najväčšej tajnosti mi oznámil, že Ribbentrop definitívne súhlasil s návratom Košíc, Užhorodu a Mukačevu Vilányi. Zase už citovaný dokument, z ktorého je to vybrané.
Čiže tu sú jednoznačné veci, že tento človek nie je, myslím si, hodný ochrany strany, ktorá hovorí, že je členom takého zoskupenia, ako je Ľudová strana v Európskej únii. A keď ste hovorili, že vy naozaj chcete veci brať veľmi seriózne, že odmietate obvinenia z nekalých zámerov a nelojality, hovorím, je tu veľmi jednoduchá cesta, odmietnete Komarňanskú župu, povedzte jednoducho, že budete presadzovať dvojjazyčnosť v školách s vyučovacím jazykom maďarským, aby tie deti neboli žobráci, ktorí neovládajú štátny jazyk a nevedia sa potom dorozumieť po zvyšnom území Slovenska. Povedzte, že budete presadzovať zmenu volebného zákona do obecných a mestských zastupiteľstiev, aby menšiny boli zastúpené v každej obci a meste, kde jednoducho žijú a dnes v obecných zastupiteľstvách nie sú. To sú konkrétne činy, ktoré môžete urobiť ako prejav lojality k tomuto štátu a v tej chvíli sa na vás budú pozerať ľudia inakším spôsobom.
A to, čo ste povedali na adresu aj tých počmáraných a neviem ako poškodených pomníkov, Slovenská národná strana veľmi rázne odmietla takéto činy, naša organizácia v Petržalke sa k tomu striktne vyjadrila hneď, ako sa to stalo. A takisto chcem povedať, že zamieňate príčiny s dôsledkami. Príčina bola návšteva osláv Jánosa Esterházyho a dôsledky boli tieto nepokoje, ktoré sa tu udiali. To nebola žiadna Slovenská národná strana, ale Strana maďarskej koalície, ktorá vyvolala duchov minulosti, priniesla ju do dnešných dní a začala týmto spôsobom jednoducho vyvolávať vášne medzi ľuďmi. To je skutočnou pravdou. Ak odmietnete všetky tieto veci, o ktorých hovoríme, a pokúsite sa nasadiť inú politiku, ktorá by priniesla zmier v národnostne zmiešaných oblastiach, nebudú problémy, to nie vec Slovenskej národnej strany, vy ste na ťahu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Andrassy bude reagovať na vystúpenie pána poslanca Oberhausera, navrhovateľa.
Nech sa páči.
Poslanec Ľ. Andrassy:
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Ak si vezmeme návrh na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády a v tomto navrhuje aj návrh uznesenia Národnej rady k tomuto bodu a dostaneme sa k odseku C, tak sa tam konštatuje, že Národná rada považuje za nezlučiteľné so súčasnou oficiálnou politikou Slovenskej republiky, aby sa ktokoľvek, kto z akýchkoľvek dôvodov kolaboroval s nacistickým Nemeckom, dával tak vzor mladej generácii. Musím vyjadriť naozaj veľké potešenie, že práve Slovenská národná strana, jej predstavitelia dali takýto návrh uznesenia, ale bol by najvyšší čas, keby Slovenská národná strana sa aj takto správala a takto sa jednoznačne vyjadrila aj k otázke, ktorá súvisí so slovenským štátom, ktorá súvisí aj s aktivitami mestského zastupiteľstva a ich predstaviteľa, aj poslanca Národnej rady pána Slotu v Žiline, ktorý v minulom roku chcel odhaľovať sochu prezidenta Slovenskej republiky, prezidenta slovenského štátu, ktorý bol fašistickým a ktorý kolaboroval s fašistickým Nemeckom.
Neviem, kedy pán Oberhauser hovoril pravdu a kedy klame, či to bolo 19. februára roku 2000 v rozhovore pre Národnú obrodu, keď povedal, že Slovensko by sa malo podľa jeho slov snáď normálnou cestou vyrovnať so svojou minulosťou a rovnako akceptovať skutočnosť, že Tiso bol slovenským prezidentom. Poslanec SNS Viliam Oberhauser v súvislosti so schválením umiestnenia portrétu Jozefa Tisa konštatoval, že ide o osobu, ktorá patrí histórii a jej hodnotenie treba ponechať historikom, nie politikom. Konkrétne hovorí: Odmietame, aby sa tematika a postava Jozefa Tisa stala predmetom politických diskusií a súbojov. Pýtam sa, či táto mimoriadna schôdza nie je presne o tom, čo kritizoval 19. 2. 2000.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Slobodník je v poradí prvým vystupujúcim za poslanecký klub Hnutia za demokratické Slovensko.
Máte slovo, pán poslanec.
Poslanec D. Slobodník:
Dámy a páni,
na Slovensku sa organizujú sily, ktoré by chceli vyhlásiť, že príčinou terajších rozporov je, samozrejme, opozícia. Vo včerajšej Pravde istý novinár napísal - veriť alebo vyťahovať, vyťahovať dokumenty z archívov, to je cesta do pekla. A druhý ďalej napísal, samozrejme, budú sa citovať zase citáty z knihy, napísal, hoci sú z kníh, pána Csákyho a tak ďalej.
Ja si myslím, že je to nesprávny prístup, pretože ak niekto vyvolal terajšiu konfliktnú situáciu, je to, samozrejme, Strana maďarskej koalície a konkrétne udalosť v Budapešti - spomienková oslava na Jánosa Esterházyho, ak vôbec keď idete k tej tolerantnosti, páni z maďarskej koalície, videli ste niekedy v slovenských novinách tých zlých, ktorých vy pokladáte, samozrejme, za zlých, videli ste niekedy také slová, ktoré by napísal niekto zodpovedný, že ja neviem, my nebudeme rokovať alebo vôbec my opovrhujeme maďarskými občanmi, občanmi maďarskej národnosti, lebo to je bagáž, nikdy také niečo nebolo, nikdy také niečo nebude, váš kolega Szilvásyi, exšéfredaktor Új Szó si dovolil napísať o 35, 36, 37 percentách obyvateľov Slovenskej republiky, že teda s tými my vôbec nemáme čo do činenia, to je bagáž.
Ale, samozrejme, nechajme pána Szilvásyiho, vráťme sa k pánu Csákymu. Pán Csáky je konzekventný, to jedno mu treba priznať, je to človek, ktorý nikdy nič neodvolal, čo napísal, a využíva na to tie najrozmanitejšie možnosti. Ja som ho veľakrát kritizoval z tejto pôdy za to, čo napísal vo svojich dvoch knihách - Medzi dvoma svetmi a Maďari na Slovensku, ani raz, ale ani raz neodpovedal a predvediem vám jeho vzor, to je ukážka, ktorá stojí za pozornosť, lebo ukazuje celú túto mentalitu a celý tento spôsob, ako koná pán Csáky. Ja som sa ho spýtal v interpelácii, čo si myslíte - samozrejme tu nie - čo si myslíte, pán podpredseda, ešte trváte na tejto vete, že rokovať so Slovákmi sa nevyplatí, lebo je to národ, ktorý trpí silným komplexom menejcennosti a, prosím, iba teraz sa vlastne stáva z ľudu národom, nemá svoje dejiny. Tak ja som sa ho spýtal, ešte trváte na tejto svojej téze? A tu vám prečítam odpoveď, ktorú mi prečítal na interpeláciu.
Vážený pán poslanec, vaša interpelácia sa týka mojej knihy Két világ között. Vôbec som sa ho nespytoval na knihu, ale na ten výrok. Skutočne som podctený, že moju knihu pokladáte za takú vzácnosť, že ju čítate permanentne. Stále som toho názoru, že model spolunažívania Slovákov a Maďarov na Slovensku sa má vytvoriť prostredníctvom dialógu. Súhlasím s vami, že s komplexom menejcennosti sa nedá efektívne rokovať. No tak vidíte, a to je celá odpoveď. Čiže absolútne nepovedal, súhlasí vlastne s tým ešte, čo povedal o nás o Slovákoch, že trpíme silným komplexom menejcennosti alebo nie.
To sú odpovede pána Csákyho a ja by som to mohol dlho citovať z jeho dvoch kníh, jeho výroky, mám ich zachytené, som ich aj vydal časopisecky v Literárnom týždenníku, ktoré povedal, hovoriť o starých Slovákoch v 9. a 10. storočí, je len vytváranie mýtov. Ani nehovoriac o tom, že sa vedú vážne odborné debaty, kde presne bola situovaná Veľká Morava. A hneď na to napísal: Nemali by práve slovenskí Maďari prinavrátiť kult svätého Štefana sem, kde má prirodzené korene, to znamená, že Maďari tu už boli v tom 9. a 10. storočí, ale Slováci akosi nie podľa Szentiványiho, Gábora Szentiványiho, to je ten autor, ktorý píše o Jánosovi Esterházym a maďarský autor - knihu vydala v roku 1995 Alica Malfáty, dúfam, že som to správne prečítal -, tvrdí, že Slováci sa ako národ zjavili v 17. storočí a vy nás takýmito bludmi kŕmite, vy nás takýmito bludmi akosi chcete uspať alebo presvedčiť.
Ja nebudem citovať tie mnohé urážky a tie mnohé slová, ktoré povedal pán Csáky a vyhýba sa tomu, aby sa ospravedlnil alebo povedal, že to napísal v istej situácii, nie, on je neomylný, on je pravdivý, Slováci sú menejcenná rasa podľa neho, aj keď to nepovedal, verbis expressis, ale z toho, že si nepokladá za povinnosť ospravedlniť sa za urážky slovenského národa, to jednoznačne vyplýva. Jednoznačne to vyplýva aj z toho, ako sa postavil k otázke Jánosa Esterházyho a svojej účasti tam, to som naozaj čakal, ako to povedala pani poslankyňa Slavkovská, že aspoň teraz sa spamätá a povie, mrzí ma, že som bol na oslavách tohto človeka. Nie, absolútne jednoznačne všetko je v poriadku.
A musím vám tu odcitovať, aby som necitoval len z minulosti Jánosa Esterházyho. Ja budem stručný, aby som sa zmestil čo do najkratšieho času, aby aj druhí mohli hovoriť. Musím vám odcitovať, čo povedal pán Csáky v Budapešti alebo čo napísal v jednom svojom článku, ktorý vyšiel v Szabad Újság a volá sa Politika és Erély, čiže Politika a mravnosť. Tak tu, samozrejme, začal tak, ako to bolo napísané, že uvidel svetlo svetla malý chlapec, ale potom píše: Je až nepochopiteľné ako Esterházy, aký bol naivný, je nepochopiteľná tá naivita. Myslel som, že tu bude hovoriť niečo o tom, že teda naletel na tie heinleinovské výroky, ale zďaleka nie. On absolútne jedným slovom v tomto článku nekritizoval vlastizradcu Esterházyho, jedným slovom to nespomenul, čo tu konal a konal strašné veci, všetko tu ešte neodznelo a treba to aspoň telegraficky povedať. Jednoducho on hovorí o tej naivite v súvislosti s Gustávom Husákom, je až nepochopiteľné, ako veril slovám Gustáva Husáka, ktorý sa podstatne pričinil o to, že história Esterházyho sa zvrtla veľmi tragicky.
Po vojne tu nastal útlak. Citujem z pána Csákyho v súvislosti s oslavou Jánosa Esterházyho. A na základe logiky, vecnej logiky sa Esterházy ako symbol dostal prvý do terča. To znamená, že slová Slovensko, Česko-Slovensko, ktoré sa reštituovalo po roku 1945, že vlastne sa dopustilo útlaku tým, že vôbec sa rozhodlo postaviť pred súd Esterházyho. Deformácie štátu z Česko-Slovenska zabraňovali dodnes grófovu rehabilitáciu v rodnej vlasti. Nuž už sa tu hovorilo o tom, prečo táto rehabilitácia nie je možná. Maďarstvo Slovenska považuje Esterházyho za svojho. To znamená, že sa hlási k jeho tradíciám, že sa hlási k jeho martýrstvu, k jeho hrdinstvu a uzáver je taký, ktorý je naozaj dôstojný. Hovorím to v úvodzovkách, aj keď tie úvodzovky neviem vyjadriť hlasom, Esterházy prerástol rámec užšej vlasti aj Felvidéku. Nie je iba felvidécke, ale aj celé maďarstvo bude s vďakou zachovávať jeho pamiatku, jeho vznešený vzor sebaobety nech žiari aj pre nasledujúce generácie. Nuž to je prihlásenie sa skutočne k fašistickému predkovi, nehovoriac o tom Felvidéku, je možné, aby minister slovenskej vlády nazýval krajinu a štát, v ktorej žije, Felvidékom. Ja to mám originál, takže ma neusvedčíte, že to nie je pravda. Je to tu: Esterházy János, tilnecikép a hazaiság a felvidék a keretén. Így nem csak a felvidéki, hanem az egész magyarság fogja... a tak dalej a tak ďalej.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nerozumieme vám, pán poslanec.
Poslanec D. Slobodník:
No treba hovoriť, treba rozumieť aj po maďarsky. Ja rozumiem lepšie po maďarsky ako vy po slovensky.
A teraz k tým činom.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
To o kom ste mysleli, pán poslanec?
Poslanec D. Slobodník:
... Jánosa Esterházyho, o ktorých sa tu ešte nehovorilo. Prosím vás pekne, mohol by som citovať a citovať z maďarských archívov a maďarských dokumentov. Tu je kniha, síce napísaná po nemecky Alianc - Hitler, Horthy, Mussolini vydaná vydavateľstvom Akadémia Kiadó v Budapešti a v nemčine. Ja vám odcitujem zo strany 28, čo píše táto kniha o Jánosovi Esterházym.
24. apríla vypracoval Heinlein karsvádsky program pozostávajúci z deviatich bodov, ktorý okrem iného žiadal plnú slobodu pre nacistické hnutie. Z Heinleinovej iniciatívy začali vodcovia menšiny v Česko-Slovensku organizovanie takzvaného autonomistického frontu, v ktorej boli veľmi aktívni z Budapešti riadení vodcovia Zjednotenej nemeckej strany János Esterházy a Gejza Sülé. Želanie nemeckej vlády, že vodcovia Maďarska v Česko-Slovensku by mali vo svojich požiadavkách držať krok so sudetonemeckou stranou, bolo maďarskou vládou hneď tlmočené Esterházymu a s dodatkom, aby vypracoval programové body, ktoré by československá vláda nemohla splniť. V knihe vášho autora Gábora Szentiványiho sa hovorí o tom, ako to urobil János Esterházy. Urobil to tak, že 7. októbra vystúpil v Bratislave v rozhlase s Andorom Jarošom, pánom Popélym, takisto oslavovaným ako veľkým vodcom maďarstva, hoci bol popravený za zločiny proti ľudskosti v apríli 1946, a tam vyhlásil veľa bodov, ale jeden z nich znel: Odovzdať všetku moc na územiach, kde žijú občania maďarskej národnosti, do rúk Zjednotenej maďarskej strany. Bol s Bekom, poľským ministrom zahraničia, dohodol sa tam s ním, že vznikne maďarsko-poľská hranica, to znamená, že automaticky podriadil Slovensko Maďarsku. Pripúšťal pre neho jedine autonómiu.
A na takýto vzťah chcete nadväzovať? To je vaše želanie, aby maďarsko-slovenské vzťahy boli určované na základe Esterházyho "veľkorysej", samozrejme, ponuky že Slovensko dosiahne plnú autonómiu. Bol s Cianom, to sa tu už hovorilo, zasa sa to cituje v Gáborovi Szentiványi. A to vám odcitujem, to stojí za to, lebo to je naozaj veta, ktorá hovorí o všetkom. Na základe tejto jednej vety by musel byť Esterházy odsúdený ako občan Česko-slovenskej republiky. Citujem z tejto knihy.
Už sme spomenuli rokovania v Ríme, ktoré viedol Ribbentrop s Cianom, pri ktorých sa Cianovi podarilo presvedčiť nemeckého ministra zahraničia, aby sa vzdal takzvanej Ribbentropovej línie a aby sporné mestá pričlenil k Maďarsku. Žiaľ, musel sa zrieknuť spoločnej poľsko-maďarskej hranice, pretože odvolávajúc sa na rozhovor s Esterházym a delegáciou Zjednotenej maďarskej strany, sa vyslovil Ciano zoči-voči maďarskému veľvyslancovi, že, bohužiaľ, aj nároky na Bratislavu neboli prijateľné pre Ribbentropa a musel sa ich vzdať. To znamená, že tu sa jasne dokazuje zradná činnosť Jánosa Esterházyho. Vedel o nej pán Csáky, keď napísal naňho oslavu. On tu, samozrejme, vedome nebol, ale našťastie už slovenská tlač do značnej miery odhaľuje tieto činy.
Ja si myslím, že nenávisť, ktorá sa vzmáha, tie hanebné nápisy, ktoré, samozrejme, každý slušný človek odsudzuje, treba najprv vyšetriť, kto ich naozaj napísal. To je organizovaná akcia a myslím si, že naozaj nesúvisí s ústavou, to by bolo 23 alebo 30 dní takmer po ústave, ale súvisí s tým, že tu sa prerokúva problematika Jánosa Esterházyho a Maďarsko si chce alebo občania maďarskej národnosti, ani nie občania, ale politici maďarskej národnosti by najradšej chceli, samozrejme, aby sa o tom nehovorilo a, samozrejme, našli sa aj novinári, ako som povedal, obviňujú nás, že citujeme pána Csákyho, že citujeme z jeho dvoch kníh, ktoré sú plné otvorenej nenávisti voči slovenskému národu.
To sú rasistické texty. To sú texty človeka, ktorý vidí vo svojom národe niečo viac, ako je národ slovenský. Ani raz sa za to neospravedlnil. Poslanci, tu sedí mladý poslanec, ktorý, samozrejme, chce hovoriť o všetkom. Teraz prerokúvame problém pána Esterházyho, pokiaľ viem. Jednoducho pán Csáky sabotoval a hanebne odsúdil Slovenské národné povstanie. To je ďalší jeho slávny citát z jeho knihy Medzi dvoma svetmi. Jednoducho pán Csáky je neomylný. Pán Csáky má naozaj na ústach svoj ironický úsmev, ktorým si myslí, že cez všetko sa prenesie. Má na mysli urážky a má na mysli výhovorky, strašné výhovorky, citoval som jeho odpoveď na moju interpeláciu, ktorá jasne dokazuje zmýšľanie a postupy tohto človeka.
Našťastie Slovensko sa prebúdza. Už nielen Nový Deň, nielen Literárny týždenník a nielen Extra Plus uverejňujú pravdivé články o Esterházym. Vyšiel taký článok aj v týždenníku Plus 7 dní. Vyšli také články aj v Práci dnešnej aj s priamym obvinením na adresu Pála Csákyho ako obdivovateľa grófa Esterházyho. My nemôžeme a nebudeme nikdy súhlasiť s tým, že vy chcete z Esterházyho, človeka, ktorý prisudzoval slovenskému národu len úlohu podriadeného, autonómneho národa vo Veľkom Maďarsku, my nikdy nebudeme s tým súhlasiť. Ak si ho vy beriete ako vzor, ak si vy v ňom vidíte martýra, nielen teda felvidéckeho, ako napísal pán Csáky, mu to pripomínal, lebo teraz prišiel, ale celého vlastne maďarstva, je to vaša tragédia, ktorá sa na dobré pre vás nemôže obrátiť, pretože to je hanebné, hanebné znehodnocovanie dejín tejto republiky, tohto územia.
Ja si myslím, že napísal som to v Literárnom týždenníku, takže môžem citovať sám seba. Neviem si predstaviť, že by v Nemecku niekto urobil oslavy na počesť Konráda Heinleina alebo K. H. Franka a že by sa nejaký český politik zúčastnil tejto oslavy. To je absolútne vylúčené. A nie je nijaký rozdiel, absolútne nijaký rozdiel medzi Heinleinom a Esterházym. Henleinovi tiež treba priznať, že mal rád nemectvo, že bol ultranemecký vlastenec, ale spolčil sa s Hitlerom a presadzoval jeho plány, ktoré viedli k druhej svetovej vojne. Česko-Slovensko bolo druhým, tretím bodom týchto plánov po cárskej oblasti po Rakúsku a pred útokom na Poľsko v roku 1939. Spolčil sa s ním, plnil úlohy, bol agentom maďarskej vlády pod číslom 221 Mátyás, také mal krycie meno. To všetko je v dokumentoch vydaných maďarskými archívmi. Tu sú, vyslovene sa citovali, pán Oberhauser citoval jeho výroky na adresu česko-slovenského štátu. Dalo by sa citovať jeho výroky na adresu židovstva. Robiť z toho 15. mája ochrancu Židov za to, že nehlasoval, nie že hlasoval proti, ale nehlasoval, a na druhej strane predtým hlasoval za všetky židovské zákony, priznal sa v liste Martinovi Sokolovi, predsedovi snemu, že vždy mal protižidovské názory, v roku 1939 písal list maďarskej vláde, aby čím skôr prijali protižidovské zákony.
(Upozornenie predsedajúceho, že čas uplynul.)
Ale prosím ťa, začal som o 00.0, takže do 20.00 hodiny budem hovoriť dve minúty.
To znamená, že skutočne je to človek, ktorý robil všetko zlé proti Česko-slovenskej republike, ktorá bola domovom, a nie je pravda, to je lož, ktorá tu odznela, že uzavreli nejaké dohody Heinlein, Esterházy, Hlinka. Nijaká písomná dohoda neexistuje. Boli za ním aj Esterházy, aj Heinlein a dohodli sa len na tom, no budeme sa navzájom informovať. Taká je situácia. Preto kým neodsúdi Strana maďarskej koalície činnosť Jánosa Esterházyho a činnosť, ako som počul, podalo sa trestné oznámenie, ja to veľmi schvaľujem, a činnosť pána Csákyho, ktorý tam predniesol vzletný prejav oslavujúci Jánosa Esterházyho, dovtedy ťažko hovoriť o tom, že by ste sa mohli zapojiť do demokratického vývinu Slovenskej republiky.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec, možno ste povedali niečo, čo ste povedať nemali, že vám obmedzil váš poslanecký klub vaše vystúpenie iba na 20 minút, hoci ste mohli ešte hovoriť 2 hodiny 48, takže rešpektujem vašu stranícku disciplínu a váš imperatívny nmandát, je to problém vášho poslaneckého klubu.
Ďalšia v poradí prihlásená do rozpravy za poslanecké kluby je pani poslankyňa Záborská za poslanecký klub KDH.
Poslankyňa A. Záborská:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán podpredseda vlády,
vážené kolegyne poslankyne,
vážení kolegovia poslanci,
prvým poslancom, ktorý v tejto novej budove Národnej rady Slovenskej republiky dňa 25. mája 1994 bol vyzvaný, aby predniesol poslanecký prejav, bol môj otec. Vo svojej stručnej úvahe o parlamente a jeho poslaní nazval túto budovu domovom vlasti, a tak ako v každom domove, aj tu by mal byť kozub, okolo ktorého sa v porozumení a pohode s pocitom istoty a bezpečnosti schádzajú všetci členovia rodiny, všetci, ktorí sa tu cítia doma. Istota všetkých, ktorí sa tu stretávajú, by mala prameniť z istoty, že v kozube domova planie oheň pravdy, ktorý zohreje a zároveň zaháňa tmu nepravdy, v ktorej sa rodia príšery nespravodlivosti. Len spoznanie pravdy, t. j. stotožnenie poznania so skutočnosťou, dáva reálnu možnosť pre správne rozhodnutia a tieto sú podmienkou spravodlivého a zodpovedného konania. Spoznaná pravda má byť úplná alebo aspoň čo najcelistvejšia, pretože polopravda je celá lož, ako sa píše v talmude. A navyše, ako hovorí môj priateľ Alojz Rakús, najnebezpečnejšie na polopravde je to, že ľudia väčšinou uveria tej nesprávnej polovici.
Ak teda dnes chceme vysloviť súd nad podpredsedom vlády Pálom Csákym a spravodlivo ho potrestať, tak je našou povinnosťou v prvom rade preskúmať, či to, čo tvrdil, je pravdou, či to, čo vykonal na základe poznaného, je zlé a či bolo jeho jednoznačným úmyslom konať zlo a zastávať nespravodlivosť.
Ak takto nebudeme postupovať, vystavujeme sa riziku, že naše rozhodnutie bude nespravodlivé a my zasejeme medzi občanov tejto republiky ďalšie semeno sváru, nenávisti a nevraživosti. Tu by som chcela poznamenať, že predkladatelia tohto návrhu nesedia vo svojich laviciach a neviem, ako budú v závere hlasovať, keď nepočúvajú teraz argumenty aj tých, ktorí nemajú celkom taký názor ako oni. My ako poslanci Národnej rady sme na základe mandátu, ktorý nám občania dali, povinní slúžiť v prvom rade bezvýhradne a nekompromisne spoločnému dobru všetkých občanov tohto štátu, a nielen záujmom našich politických strán, a tobôž nie našim záujmom osobným.
Preskúmajme teda každý skutok pána podpredsedu vlády Csákyho a úmysel, ktorý viedol k jeho konaniu. Podobnému prevereniu podrobme aj každé obvinenie z predloženého návrhu na vyslovenie nedôvery. Len táto cesta môže viesť k pravde a spravodlivosti. City a afekty zatieňujú rozum, a tak znemožňujú zodpovedné konanie, ku ktorému sme sa zaviazali poslaneckým sľubom.
Zo stanoviska vlády Slovenskej republiky vysvitá, že podpredseda vlády od začiatku svojej činnosti vykonal významný kus práce k zabezpečeniu ľudských práv v Slovenskej republike so zreteľom na jej vstup do Európskej únie. Toto úsilie bolo jednoznačne pozitívne hodnotené aj Európskou úniou OBSE a predstaviteľmi Kongresu Spojených štátov. Ako kresťanskí politici by sme chceli obzvlášť vyzdvihnúť význam usporiadania sporov a napätia medzi gréckokatolíckou a pravoslávnou cirkvou na Slovensku.
Naša republika je prvý postkomunistický štát, v ktorom boli všetky súdne spory a podania na súdy oboma stranami stiahnuté a ukončené vzájomnými dohodami. Výsledkom tohto úradného vyrovnania je aj vzájomné zblíženie veriacich oboch cirkví, čo sa prejavuje aj spoločnými modlitebnými stretnutiami. Spravodlivosť si vyžaduje, aby sme konštatovali významný osobný podiel Pála Csákyho na priaznivom vyriešení tohto dlhoročného problému.
Bolo by krátkozraké, keby riešenie tak vážneho a zložitého problému, ako je rómska otázka, ktorá má celoeurópsky rozmer a dosah, sa žiadalo len od jedného človeka, aj keď je podpredsedom vlády. Je nesporné, že podpredseda vlády nezanedbateľne prispel k riešeniu niektorých čiastkových problémov v tejto oblasti. O pozitívnych výsledkoch aktivity slovenskej vlády v tejto otázke sa vyjadrili také významné osobnosti, ako je vysoký komisár Max van der Stoel, delegácie viacerých parlamentov a komisár Verheugen, ktorý zdôraznil, že Európska únia veľmi dobre chápe dlhodobosť tohto problému a komplexnosť jeho riešenia. Sama som sa zúčastnila niekoľkých takýchto stretnutí a rokovaní. Je to problém, ktorý trvá desaťročia, dávno pred revolúciou v roku 1989 a aj potom a bolo by neobjektívne predpokladať, že ak sa ho nepodarilo vyriešiť doterajším demokratickým vládam, vyrieši ho niekto v priebehu 30 mesiacov, počas ktorých je Pál Csáky členom vlády. Preto si myslím, že pokiaľ niekto chce Csákymu niečo vyčítať, mal by vychádzať z konkrétnych reálnych výhrad a obvinení a spravodlivosť by žiadala, aby vo všetkých týchto prípadoch bola dokázaná jeho zlá vôľa.
Zlá vôľa a nepriateľské úmysly u Pála Csákyho sa nedajú predpokladať ani v kauze Jánosa Esterházyho a nedokázali ich ani predkladatelia vo svojom zdôvodnení. Účasť Pála Csákyho na oslavách 100. výročia narodenia Jánosa Esterházyho sa v návrhu považuje za schvaľovanie jeho trestnej činnosti a prejav Pála Csákyho za stotožnenie sa so všetkými jeho názormi. V návrhu predkladateľov nielenže chýba prejav Pála Csákyho alebo aspoň priame citáty z neho, ale nie je vôbec jasné, do akej miery a s akými názormi Jánosa Esterházyho sa Pál Csáky stotožnil. Dá sa opodstatnene predpokladať, že v živote Jánosa Esterházyho neboli len samé zločinecké názory a skutky. Ak by to tak bolo, museli by ho odsúdiť súdy demokratického a právneho štátu prvej Česko-slovenskej republiky, prípadne súdy Slovenskej republiky v rokoch 1939 až 1940, ak by bol zločinne konal proti záujmom a existencii Slovenskej republiky.
Ak sa o Jánosovi Esterházym hovorí ako o rozporuplnej osobnosti, prichádza mi na um výrok jedného františkána: "Človek má 100 tvárí, ale posudzovať by sme ho mali podľa tej najlepšej." Všetci máme veľa rozporov, celá naša novodobá história a osobnosti, ktoré ju reprezentovali, sú často rozporuplné, lebo sama doba mala veľa rozporov a protikladov. Nech teda hodí kameňom prvý ten, kto je bez viny.
V závere mi dovoľte niekoľko slov k účasti Strany maďarskej koalície vo vláde Slovenskej republiky. Účasť strany, ktorá zastupuje národnostnú menšinu vo vláde, je vždy prejavom ochoty väčšinového obyvateľstva k demokratickej spolupráci, pluralite a dialógu. Opakom je autokratická vláda, ktorá sa snaží takúto stranu ponechať skôr opozícii, čím si vytvára iluzórneho vnútorného nepriateľa. Demokratický spôsob je nesporne ťažší, lebo sa neobíde bez cesty otvoreného dialógu a vzájomnej ústretovosti. Takouto cestou chce ísť aj KDH. Podpora Kresťanskodemokratického hnutia Pálovi Csákymu nie je motivovaná špekulatívnymi politickými ťahmi, ktoré by mali účelovo poslúžiť na zabezpečenie vládneho zoskupenia do konca volebného obdobia, ale má na zreteli predovšetkým úctu k ľudskej dôstojnosti, preto je KDH proti tendenčnému odsudzovaniu podpredsedu vlády.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Záborskej sa hlási celkom osem pánov poslancov. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.
Pán poslanec Húska ako prvý.
Poslanec A. M. Húska:
Chcem reagovať na vystúpenie pani poslankyne hlavne preto, lebo síce sa dovolávala objektívneho a veľkorysého prístupu k posudzovaniu každých činov a zámerov, ale zároveň sa zúčastnila na vytváraní novej mytológie.
Priatelia, veď žiaden veľký osobný prínos pána Csákyho v oblasti zmierenia medzi katolíkmi, grékokatolíkmi a pravoslávnymi nie je jeho zásluhou. Veď predsa nie je stratené historické vedomie, že práve Mečiarova vláda veľkorysou vládnou finančnou podporou podporila výstavbu vyše 30 chrámov a rekonštrukcie desiatok ďalších. Toto gesto slúžilo a poslúžilo tomu, že za rokovací stôl vošli obidve znepriatelené a krivdu cítiace spoločenstvá. Práve veľkorysosť minulej vlády sa zaslúžila o pokoj na východe, to nie je zásluha pána Csákyho. Ak chcete, tak to nikdy neznamená, že ten v štafete, kto podáva posledný kolík, je vlastne jediný a hlavný výherca. To nie je pravda. Jednoducho ste prebrali štafetu veľmi dobre pripravenú minulou vládou práve preto, aby zamedzila vzájomnej nenávisti a vzájomným sporom.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Kalman.
Poslanec J. Kalman:
Keby som bol vedel, o čom bude hovoriť pán kolega Húska, tak by som sa nebol prihlásil, ale keď už mám slovo, budem pokračovať. Budem ešte objektívnejší.
Dámy a páni, proces vyrovnávania sporu medzi gréckokatolíckou a pravoslávnou cirkvou sa začal ešte v 1990 roku za obdobia vládneho splnomocnenca. Prvá dohoda na vyrovnanie bola podpísaná 5. mája 1992, podpísal ju tu prítomný minister spravodlivosti pán Čarnogurský ako predseda vlády. Potom bolo podpísaných ďalších šesť dohôd, ktoré vyvrcholili v našom období a skutočnosť je taká, že táto vláda, ktorá prišla po roku 1998, na dva roky kontinuitu riešenia problémov tohto procesu prerušila, až na sklonku roku 2000 bola potom rozhodnutím pána Csákyho urobená len bodka, bola len taká, také zrniečko alebo taká višnička na tortičku položená.
Takže skutočne neglorifikujme záverečný akt, ani pán Mikloško, bol som prekvapený, že ste toto povedali aj do médií. Počúval som vás a v tejto súvislosti som očakával, že aj dnes vystúpite a budete sa domáhať týchto historických zásluh pána Csákyho. Nie je tomu tak, páni, je to troška ináč a ja o týchto otázkach budem hovoriť veľmi podrobne, ak chcete, vo svojom vystúpení.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Pani poslankyňa, viete, porozumenie asi v celom civilizovanom svete znamená vzájomnú ohľaduplnosť a ústupky z obidvoch strán. Ja za celú politickú kariéru pána Csákyho nepoznám jeden, jeden ústretový krok, ktorý by urobil voči slovenskému národu a jeho štátnosti. Ja poznám iba jeho iredentistické surové protištátne kroky, ktoré organizoval a organizuje dodnes. Ja neviem, ako vy politické a kresťanské strany môžete schvaľovať kroky pána Csákyho, ktorý, ktorý nechce znášať ani slovenských biskupov ako občan tohto štátu a kresťan katolík. Keď Slováci v Maďarsku ich znášajú a naši predkovia ich museli znášať 1000 rokov a vy hovoríte o tom, že my sme neústretoví, že my nemáme pochopenie pre politika, ktorým je Csáky.
Ja takých politikov na čele maďarskej menšiny nechcem vidieť, pretože môžu viesť maďarskú menšinu len do neustálych stretov so slovenským štátotvorným národom. Donekonečna sa, pani kolegyňa, ustupovať nedá. Dnes to povedal aj Zbigniew Brzezinsky, že národ, ktorý národ si svoju štátnosť neváži a ustupuje, nemá mať miesto pod slnkom. Ustupovanie Slovákov voči požiadavkám Maďarov viedlo aj k mníchovskému diktátu, že Slováci a Česi nemali vôľu bojovať proti neustálym požiadavkám vtedy Maďarov, Nemcov a iných okolitých národov. Preto ja budem z celých síl bojovať proti takým politikom maďarskej národnosti, ako je pán Csáky. Iredentista najhrubšieho zrna nemá čo robiť v slovenskej vláde.
Ďakujem.