Správa
o 47. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky
konanej 29. a 30. marca 2001
29. marca 2001
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím všetkých pánov poslancov a panie poslankyne, aby sa dostavili do rokovacej sály, aby sme mohli začať rokovanie 47. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste zaujali miesta v rokovacej sále, prestali telefonovať.
Otváram rokovanie 47. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Skôr ako pristúpime k rokovaniu v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku, zistím počet prítomných poslancov v rokovacej sále. Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 99 poslancov.
Konštatujem, že Národná rada je schopná uznášať sa.
O ospravedlnenie svojej neprítomnosti na rokovaní 47. schôdze Národnej rady požiadali poslanci Andrejčák, Gajdoš, Malchárek, Orosz, Števček a Topoli, ďalej pán podpredseda Národnej rady Igor Presperín. Pán predseda Národnej rady v priebehu asi hodiny odchádza na oficiálnu návštevu Maďarskej republiky, kde je zasadnutie predstaviteľov parlamentov Stredoeurópskej iniciatívy.
Na 47. schôdzi Národnej rady budú overovateľmi pán poslanec Ištván a pán poslanec Kačic, náhradníkmi pán poslanec Mesiarik a pán poslanec Kandráč.
(Ruch v sále.)
Prosím o pokoj v rokovacej sále, páni poslanci. Novinárov prosím, aby sa nebavili s poslancami.
Schôdzu zvolal predseda Národnej rady podľa článku 83 odseku 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 17 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku na požiadanie skupiny 32 poslancov Národnej rady.
Poslanci na tejto schôdzi žiadajú prerokovať návrh na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády Slovenskej republiky Pálovi Csákymu. Žiadosť o zvolanie schôdze ste dostali spolu s pozvánkou.
Podľa článku 88 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky návrh na vyslovenie nedôvery vláde Slovenskej republiky alebo jej členovi prerokuje Národná rada vtedy, ak o to požiada najmenej pätina jej poslancov. V takomto prípade sa návrh programu schôdze neschvaľuje.
Chcem pripomenúť, že podľa § 24 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku nemožno program schôdze doplniť alebo meniť, alebo ak bola zvolaná podľa § 17 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku na požiadanie aspoň pätiny poslancov.
Panie poslankyne, páni poslanci, v mene poslaneckých klubov SDK, SDĽ, SOP-LDÚ-SZS, SMK a KDH podávam dva návrhy. Prvý návrh je, aby sa Národná rada Slovenskej republiky podľa § 29a ods. 1 zákona o rokovacom poriadku uzniesla na určení dĺžky rokovacieho času na rozpravu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády Pálovi Csákymu, ktorý prerokúvame ako tlač 948. Uvedené poslanecké kluby navrhujú, aby dĺžka času na rozpravu k tomuto bodu programu schôdze bola 12 hodín. Druhý návrh podávam, aby sme dnes pokračovali v rokovaní 47. schôdze Národnej rady aj po 19.00 hodine, a to až do ukončenia programu tejto schôdze.
Páni poslanci, panie poslankyne, o týchto návrhoch dávam hlasovať. Páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Najskôr hlasujeme o návrhu na určenie dĺžky času na rozpravu 12 hodín. Páni poslanci, hlasujeme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 79 poslancov.
Za návrh hlasovalo 77 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Konštatujem, že Národná rada určila k uvedenému bodu programu 47. schôdze Národnej rady dĺžku času na rozpravu 12 hodín.
Keďže sa Národná rada uzniesla na určení dĺžky času na rozpravu k tomuto bodu programu schôdze, budeme pri jeho prerokúvaní po otvorení rozpravy postupovať podľa ustanovení § 29a zákona o rokovacom poriadku.
Teraz pristúpime k hlasovaniu o druhom návrhu, aby sme rokovali aj po 19.00 hodine, a to až do ukončenia programu schôdze. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 77 poslancov.
Za návrh hlasovalo 75 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Konštatujem, že návrh sme schválili.
Čas určený na rozpravu medzi poslanecké kluby a poslancov, ktorí nie sú členmi poslaneckých klubov, na základe § 29a zákona o rokovacom poriadku je takýto: Hnutie za demokratické Slovensko 3 hodiny 26 minút 24 sekúnd, SDK 1 hodina 55 minút 12 sekúnd, SDĽ 1 hodina 40 minút 48 sekúnd, SOP-LDÚ-SZS 1 hodina 16 minút 48 sekúnd, SMK 1 hodina 12 minút, SNS 1 hodina 2 minúty 24 sekúnd, KDH 43 minút 12 sekúnd. Čas určený pre nezávislého poslanca je 4 minúty 48 sekúnd.
Prosím teraz predsedov poslaneckých klubov, aby najneskôr do otvorenia rozpravy písomne oznámili poradie rečníkov zastupujúcich jednotlivé poslanecké kluby.
Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k rokovaniu o návrhu na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády Slovenskej republiky Pálovi Csákymu.
(Ruch v sále.)
Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále.
(Hlasy z pléna.)
Nie je potrebné, pani poslankyňa.
Návrh na vyslovenie nedôvery...
(Neustále hlasy z pléna.)
Pán poslanec Cabaj, ja som povedal, aby predsedovia poslaneckých klubov až do času otvorenia rozpravy oznámili predsedajúcemu poradie jednotlivých poslancov, ktorí budú vystupovať za poslanecké kluby.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec T. Cabaj:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Chcem vás upozorniť, že ak ste rozhodli hlasovaním, že obmedzujete vystúpenie, je vašou povinnosťou vytvoriť technickú prestávku na to, aby kluby mohli predložiť zoznam poslancov. Tak to ukladá rokovací poriadok.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Áno, pán poslanec, ale až predtým urobím prestávku, keď bude nasledovať rozprava o tomto bode programu, to znamená, že môžeme začať, páni poslanci, rokovať o tomto bode programu, pokiaľ je zo strany poslaneckých klubov žiadosť o...
(Hlasy z pléna.)
Pán poslanec Cabaj, prečítajte si rokovací poriadok.
Vyhlasujem 5-minútovú prestávku, aby si poslanecké kluby mohli technicky pripraviť všetky návrhy na to, ako budú v poradí poslanci určení poslaneckými klubmi v rozprave o tomto prerokúvanom bode pokračovať.
Páni poslanci, po prestávke prosím predsedov poslaneckých klubov o nahlásenie poradia rečníkov za poslanecké kluby v rozprave. Budeme pokračovať o 16.00 hodine.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 47. schôdze Národnej rady.
Chcem vás informovať, že poslanecké kluby mi oznámili poradie rečníkov zastupujúcich poslanecký klub takto: Hnutie za demokratické Slovensko - Dušan Slobodník, Roman Hofbauer, Katarína Tóthová, Ján Benčat, Ján Danko, Jozef Zlocha, pán poslanec Húska, Drobný, Cuper a Kalman -, poslanecký klub SDĽ - poslanec Andrassy -, poslanecký klub SOP-LDÚ-SZS - Ján Šimko -, poslanecký klub SMK - pán poslanec Bárdos, Köteles, pani poslankyňa Dolník, pán poslanec Duray -, poslanecký klub SNS - pani poslankyňa Malíková a pani poslankyňa Kolláriková, pán poslanec Paška, pani poslankyňa Slavkovská, poslanci Moric, Kotian, Zelník, Šepták -, poslanecký klub KDH - pani poslankyňa Záborská. Za nezávislých poslancov som dostal prihlášky pánov poslancov Zajaca a Tatára.
Teraz prosím určených overovateľov schôdze pánov poslancov Ištvána a Kačica, aby prostredníctvom technického zariadenia u operátorov v rokovacej sále vyžrebovali poradie poslaneckých klubov, v akom budú vystupovať v rozprave.
Vyhlasujem 5-minútovú technickú prestávku.
(Po prestávke.)
Nech sa páči, páni overovatelia, pán poslanec Kačic a pán poslanec Ištván.
Pán poslanec Kačic. Je prítomný v rokovacej sále?
Nemôže sa losovať bez pána poslanca Kačica, ktorý je overovateľ spolu s pánom poslancom Ištvánom.
Prosím, aby ste prerušili technickú operáciu o poradí jednotlivých poslaneckých klubov.
Keďže pán poslanec Kačic nie je prítomný v rokovacej sále, prosím náhradníka, ktorým je pán poslanec Kandráč.
Pán poslanec Kandráč, prosím, aby ste sa ako zástupca povereného overovateľa, ako náhradník tejto 47. schôdze zúčastnili žrebovania poradia poslaneckých klubov, v akom budú vystupovať v rozprave.
5-minútová prestávka.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Páni poslanci, chcem vás informovať o žrebovaní, ktoré previedli overovatelia pomocou technického zariadenia o určení poradia poslancov za jednotlivé poslanecké kluby, ktorí budú vystupovať a ktorí sú prihlásení do rozpravy v poradí: 1. poslanci za SNS, 2. nezávislí poslanci, 3. poslanci za SMK, 4. poslanci za HZDS, 5. poslanci za SDK, 6. poslanci za KDH, 7. za SDĽ, 8. za SOP-LDÚ-SZS.
Pristúpime k rokovaniu o
návrhu na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády Slovenskej republiky Pálovi Csákymu.
Návrh ste dostali ako tlač 948. K uvedenej tlači máte pripojený aj návrh uznesenia Národnej rady, ktorý skupina poslancov v súvislosti s návrhom na vyslovenie nedôvery predložila súčasne s týmto návrhom poslancov Národnej rady.
Uvedený návrh pán predseda Národnej rady podľa § 109 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku poslal ihneď vláde Slovenskej republiky na zaujatie stanoviska a pridelil ho na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady s tým, že ako gestorský výbor bol určený výbor pre ľudské práva a národnosti. Vláda Slovenskej republiky uvedený návrh prerokovala 28. marca a prijala svoje stanovisko.
Prosím teraz povereného člena skupiny poslancov pána poslanca Viliama Oberhausera, aby uviedol návrh a súčasne oboznámil Národnú radu s dôvodmi, ktoré viedli skupinu poslancov k podaniu návrhu na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády Slovenskej republiky Pálovi Csákymu.
Pán poslanec Oberhauser, máte slovo.
Poslanec V. Oberhauser:
Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky,
vážený pán podpredseda vlády Slovenskej republiky,
pán minister vlády Slovenskej republiky,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
skupina poslancov v zmysle článku 88 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojitosti s § 109 ods. 1 a 2 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhuje, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila nedôveru podpredsedovi vlády Slovenskej republiky Pálovi Csákymu.
Svoj návrh odôvodňuje tým, že Pál Csáky pri nástupe do funkcie podpredsedu vlády Slovenskej republiky zložil do rúk prezidenta Slovenskej republiky sľub v zmysle článku 112 Ústavy Slovenskej republiky, v ktorom sa zaviazal k vernosti Slovenskej republike, k plneniu povinnosti v záujme jej občanov, k zachovávaniu Ústavy Slovenskej republiky a ostatných zákonov, ako aj ich presadzovaniu do života v Slovenskej republike.
Pál Csáky vo funkcii podpredsedu vlády Slovenskej republiky podľa názoru poslancov, ktorí predložili návrh, dlhodobo konal v rozpore so sľubom, ku ktorému sa zaviazal.
Vážené dámy a páni, podpredseda vlády Slovenskej republiky Pál Csáky vo svojej funkcii zodpovedá za oblasti, ktoré sú charakterizované ako: ľudské práva, národnostné menšiny a etnické skupiny, po druhé regionálny rozvoj, po tretie trvalo udržateľný rozvoj, po štvrté boj proti drogám, po piate rómska problematika a po šieste ochrana osobných údajov.
Viete, že vláda Slovenskej republiky už prešla určitým svojím obdobím a každý člen vlády mal možnosť preukázať svojou prácou, ako zvláda jednotlivé problematiky, na ktoré bol poverený pri schvaľovaní programu vlády Slovenskej republiky v Národnej rade Slovenskej republiky.
Keď skupina poslancov analyzovala všetky oblasti, za ktoré je zodpovedný podpredseda vlády Pál Csáky, prišla k záveru, že vo všetkých oblastiach, ktorými je poverený, jednoducho práca v Slovenskej republike stagnuje, ba naopak, v mnohých oblastiach sa vyvíja činnosť nie v záujme Slovenskej republiky a jej občanov. Podľa názoru skupiny poslancov prevažná činnosť podpredsedu vlády Slovenskej republiky smeruje najmä k presadzovaniu záujmov Strany maďarskej koalície, ba, by som povedal, ani nie národnostnej menšiny maďarskej na Slovensku, ale naozaj iba úzkych straníckych a lobistických záujmov tejto úzkej skupiny občanov.
Otvorme si emailovú stránku napríklad v oblasti ľudské práva, národnostné menšiny a etnické skupiny a zistíme tam, že jednoducho zo siedmich bodov, ktoré sú uverejnené na internete, len dva body sa venujú problémom dizajnu nových stránok, dva poslancovi Moricovi, jeden prezentácii Pála Csákyho v zahraničí na kongrese a iba dva vážnym problémom súvisiacim s rómskou problematikou.
Myslíme si, že toto vyjadrenie na emailovej stránke je plne charakterizujúce aj činnosť, ktorú v tejto oblasti podpredseda vlády Pál Csáky dosiahol. Jednoducho ľudské práva na mnohých miestach sú pošliapavané a v mnohých častiach našej krajiny sa ozýva, že ľudia sú vyhadzovaní z práce, prenasledovaní za príslušnosť k politickým stranám. Národnostné menšiny, najmä rómske, si sťažujú, že nie sú prijímané do zamestnania pre svoj etnický pôvod a tak ďalej.
Môžeme vidieť, že je množstvo naozaj problémov a podpredseda vlády Pál Csáky tieto problémy zrejme nerieši, a preto nemôže k nim zaujímať zásadné stanoviská. Jednoducho nič nie je tam o ľudských právach, nič sa nehovorí o iných menšinách na Slovensku a ich problémoch ako o problémoch len partikulárne rómskej menšiny a presadzujú sa záujmy Strany maďarskej koalície.
Keď si zoberieme adresár Rady vlády pre národnostné menšiny a etnické skupiny, tak zistíte v tomto zozname, že členmi Rady vlády pre národnosti, národnostné menšiny a etnické skupiny sú zo všetkých národností iba po jednom, ale zo Strany maďarskej koalície sú tam zastúpení zástupcovia troch občianskych združení a ešte na dôvažok v rade vlády v tejto oblasti sú zastúpení aj traja členovia kabinetu vlády Mikuláša Dzurindu. Čiže v podstate v tejto Rade vlády pre národnostné menšiny a etnické skupiny hrá Strana maďarskej koalície presilovku so šiestimi účastníkmi proti jednému z každého druhu menšín.
Oblasť regionálneho rozvoja je jednou z kľúčových vecí, na ktorú by sa mala zamerať činnosť vlády Slovenskej republiky v tomto období. Opäť keď sa pozrieme na výsledky činnosti podpredsedu vlády v oblasti regionálneho rozvoja, vidíme, že vo všetkých oblastiach je hlboké zaostávanie. Regionálna politika je usmerňovaná veľmi problematicky. Fondy, ktoré sú získané zo zahraničia na podporu regiónov, v podstate veľmi málo fungujú. Finančné prostriedky poskytované z Európskej únie buď zostávajú na účtoch, ako je to v prípade SAPARD-u, alebo ako v prípade iných fondov jednoducho sa nevyčerpávajú pre hlbokú nepripravenosť a nekoncepčnosť práce na tomto úseku. Takisto pripravenosť vlastne pre cezhraničnú spoluprácu regiónov, pre ktoré by mali byť základom vyššie územné celky, práve pre brzdenie neprimeranými požiadavkami zo strany maďarskej koalície, tento proces nie je tak dynamicky riešený a ukazuje sa, že v tomto volebnom období ani nebude zavŕšený alebo keď, tak veľmi-veľmi, by som povedal, problematicky a nekoncepčne.
Ďalšia oblasť boj proti drogám. Vidíte, že na území Slovenskej republiky neustále rastie tento problém, spotreba drog, neriešia sa dlhodobé otázky súvisiace s touto problematikou.
Podobne je to aj s rómskou problematikou, pri ktorej sami Rómovia sa sťažujú dlhodobo ako na splnomocnenca vlády pre rómsku problematiku, tak aj na činnosť podpredsedu vlády, ktorý má túto oblasť v kompetencii. Chápeme, že jedna vláda problémy okolo rómskeho etnika nevyrieši, ani sme to neočakávali. Ale vieme, že je tu 100-percentná nezamestnanosť, že je katastrofálne bývanie na Spiši, že sú problémy okolo sociálnych dávok a vôbec celkového sociálneho systému vo vzťahu k rómskemu etniku, že tu bola rómska turistika, ktorá vyvolala vízovú povinnosť vo viacerých krajinách Európskej únie. A vo všetkých týchto oblastiach buď sa reagovalo veľmi neskoro, v podstate až keď celý ten problém spadol, keď už riešenie vlastne bolo len také plátanie alebo, doslova by som povedal, keď sa museli s veľmi ťažkými dôsledkami presadzovať a získavať znovu pre Slovensko pozície, ktoré Slovensku patria. Čiže jednoznačne vyhováranie sa na nejakú ruskú spravodajskú službu, vyhováranie sa na nejaké divné sily, ktoré organizujú túto turistiku, veď to bolo, by som povedal, z hľadiska podpredsedu vlády až školácke. Nemalo to žiadne znaky profesionálnej práce.
Podpredseda vlády Pál Csáky určitým spôsobom korunu všetkému zasadil práve v súvislosti s oslavami 100. výročia narodenia Jánosa Esterházyho. Každý hovorí, prečo túto tematiku otvárame. Má to hlbokú súvislosť s dianím na Slovensku v súčasnej dobe. My sme ju jednoznačne neotvorili. Otvorili ju tí, ktorí navštívili oslavy 100. výročia narodenia Jánosa Esterházyho.
Na začiatok by som vám chcel uviesť dve zásadné stanoviská Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky. Dúfam, že pán podpredseda povolí, aby sa rozdalo vyhlásenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky k tejto téme, ale ja vám ho prečítam, ak to nebude povolené rozdať do lavíc. Neviem, či je to tajný materiál, ale myslím si, že ho urobila táto istá vláda.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec, chcem vás len upozorniť, že celý tento materiál je k dispozícii poslancom na stolíkoch pred vstupom do rokovacej sály. Kto chce, môže si tento materiál osobne prevziať. Takže je k dispozícii rozmnožený v takom počte, aby ho všetci poslanci mali k dispozícii.
Poslanec V. Oberhauser:
Áno, len iste lepšie by sa im robilo, keby ho mali pred sebou a mohli by si porovnať, či náhodou nehovorím inšie, ako je to na papieri.
"Vyhlásenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky
Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky vyjadruje poľutovanie a znepokojenie v súvislosti s prípravou pamätného zasadnutia v parlamente Maďarskej republiky pri príležitosti 100. výročia narodenia Jánosa Esterházyho, ktorý bol v roku 1947 odsúdený Národným súdom Česko-slovenskej republiky za aktivity z obdobia pred a počas druhej svetovej vojny. Je nespochybniteľné, že J. Esterházy bol prinajmenšom kontroverznou osobnosťou. A Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky je preto toho názoru, že podujatia podobného charakteru neprispievajú k upevňovaniu vzájomnej dôvery a k atmosfére prehlbovania konštruktívnej spolupráce medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou. V tomto kontexte sa Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky dištancuje od prípadnej účasti predstaviteľov politického a verejného života Slovenskej republiky na tomto zasadnutí."
Čiže jednoznačne vláda Slovenskej republiky - a jej ministerstvo zahraničných vecí - sa vyjadrila tri dni pred uskutočnením tohto podujatia a neodporučila účasť predstaviteľov politického a verejného života, lebo sama konštatuje, že neprispeje k prehĺbeniu vzájomnej dôvery a atmosfére prehlbovania konštruktívnej spolupráce. Myslím si, že s týmto vyhlásením sa určite plne stotožňujú aj opoziční poslanci tohto parlamentu a nie je spochybniteľné, že ministerstvo zahraničných vecí zaujalo k celej záležitosti veľmi správny postoj.
Ako však zareagovalo Ministerstvo zahraničia Maďarskej republiky, a to osvetľuje, prečo vôbec k tejto téme rozprávame. Ministerstvo zahraničných vecí Maďarskej republiky 9. marca v spravodajstve TASR konštatuje, že celá akcia sa neiniciovala nejakými vládnymi kruhmi, ale ju inicioval Rákociho zväz a Pamätný výbor Jánosa Esterházyho.Iste, bolo to organizované týmito občianskymi združeniami, povedzme, ale účasť na oslavách v parlamente čiže na oficiálnej pôde Maďarskej republiky prijali takí ľudia ako prezident Maďarskej republiky, predseda vlády Maďarskej republiky a tak ďalej. V tejto súvislosti treba povedať, že János Esterházy nikdy nebol občanom Maďarskej republiky v celom svojom živote. Narodil sa na území Slovenskej republiky a žil celý čas v Česko-Slovensku, bol česko-slovenský štátny občan a občan Slovenskej republiky.
Maďarské ministerstvo zahraničných vecí ďalej hovorí, že rečníci majú oceniť ľudské a politické kvality Jánosa Esterházyho, jeho prácu v záujme prehlbovania maďarsko-slovenských vzťahov a prezentovať ho predstaviteľom súčasnej generácie ako nasledovaniahodný príklad. A tu je, vážení, tá vážna vec, že naše ministerstvo hovorí, že ide o poľutovaniahodný čin, ktorý neprispieva k vzájomnej dôvere. Maďarské ministerstvo zahraničných hovorí, že János Esterházy je človek, ktorý je nasledovaniahodným príkladom pre súčasné generácie.
Ďalej podľa ministerstva zahraničných vecí sa hovorí: "János Esterházy patril medzi tie zriedkavé európske osobnosti, ktoré rozoznali geopolitický význam Slovenska a slovensko-maďarského zmierenia a uznali právo slovenského národa na sebaurčenie. Rovnaké právo chcel zabezpečiť aj pre iné národnosti niekdajšieho Česko-Slovenska." A v tejto vete je vlastne kľúč, že sebaurčovacie právo chcel zabezpečiť aj pre maďarskú menšinu na území Slovenska.
Myslím si, že v tejto súvislosti ešte treba vyviesť z omylu niektorých ľudí, ktorí tu aj dnes hovorili na tému Jánosa Esterházyho a jeho odsúdenia a právoplatného odsúdenia. Tu treba povedať jednoznačne, že János Esterházy bol v roku 1947 odsúdený Národným súdom. A v tejto súvislosti tu odzneli nejaké citáty. A tieto citáty chceli postaviť veci do takého zorného uhla, že už je tá vec prekonaná, že dnešné poznatky ukazujú, že János Esterházy sa nezaslúžil o tie veci, za ktoré bol odsúdený národným súdom.
Treba v tejto súvislosti povedať, že opak je pravdou. V roku 1994 v Bratislave na Mestskom súde dcéra Jánosa Esterházyho požiadala o obnovu súdneho procesu. Mestský súd, ktorý viedol konkrétne JUDr. Šramko, požiadal zodpovedných historikov, aby predložili stanovisko k činnosti a pôsobeniu Jánosa Esterházyho v tých problematických rokoch prvej Česko-slovenskej republiky a Slovenskej republiky. Stanoviská k tomuto vypracovali právnici zo Slovenskej republiky. To bol pán Deák a pán Kamenec z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied. Z Prahy vypracoval posudok profesor Robert Kvaček z Karlovej Univerzity a profesor Valenta z Historického ústavu Českej akadémie vied. Okrem toho za maďarskú menšinu spracoval posudok doktor Július Popély, kandidát vied, z Eötvös Lórandovej univerzity z Budapešti.
Všetky posudky okrem posudku pána Popélyho boli jednoznačné, potvrdzujúce, že rozsudok bol oprávnený. Ba dokonca na základe terajších historických poznatkov, nakoľko sa otvorili archívy, sú prístupné, sa ukázalo, že tá činnosť, ktorá bola v rozpore so záujmami Slovenskej republiky a takisto vtedajšej Česko-slovenskej republiky, bola oveľa bohatšia a oveľa ťažšie smerovala proti existencii týchto štátov a spôsobila im hlboké ujmy. Čiže toľko k tomu, čo už tu bolo prediskutované. A myslím si, že preto by sme sa k tomu už vracať nemuseli.
Takisto k deportácii Židov do Nemecka sa vyjadril tiež z týchto historikov taký, ktorý aj vládnej koalícii bude konvenovať, pán Kamenec, ktorý jednoznačne vo svojom stanovisku skonštatoval, že jeho konanie bolo protižidovské, že strana bola autokraticky riadená, že funkcie, názov strany a tak ďalej, všetky charakteristiky boli totalitnej strany, ktorú viedol János Esterházy a tak ďalej a tak ďalej. Čiže je možné sa zoznámiť nakoniec s posudkom, ktorý, ak budete mať záujem, iste v archíve sa vyhľadať dá.
Prečo teda na celú túto záležitosť upozorňujeme? Vieme, že v súčasnej dobe sú na stole požiadavky Strany maďarskej koalície: Komárňanská župa, pôda neznámych vlastníkov, ktorá by mala prejsť do vlastníctva obcí, základné a stredné školstvo, ktoré by malo prejsť do správy týchto samospráv - vieme, že v štyristo obciach je pri moci vlastne Strana maďarskej koalície -, maďarská fakulta v Nitre, Európska charta menšinových a regionálnych jazykov. Čiže ak by sme si to tak veľmi stručne pomenovali - pôda, vláda, jazyk, vzdelanie pod kontrolu Strany maďarskej koalície. Toto je vec, ktorá nás proste napĺňa pochybnosťou, ak títo ľudia povedia, že sa hlásia k odkazu Jánosa Eterházyho, a keď títo ľudia hovoria, že treba takúto osobnosť oslavovať.
János Esterházy počas celého svojho života pracoval na obnovení svätoštefanskej koruny. Jeho cieľom bolo vytvoriť z územia slovenskej republiky maximálne autonómiu oklieštenú niekde pod Tatrami. Jeho cieľom bolo odtrhnutie území južného Slovenska a pričlenenie k Maďarsku. A to vlastne aj svojou usilovnou prácou sa mu do určitej miery podarilo, že dokázal, historické fakty dokazujú, a v tých materiáloch, ktoré nechcel pán podpredseda rozdať do lavíc, si môžete prečítať, aký mal podiel na Viedenskej arbitráži, ako aktívne pracoval konkrétne v Ríme, kde sa pripravovali v súčinnosti s fašistickým Talianskom proste akty Viedenskej arbitráže, ako tam pracoval a pripravoval podklady na odtrhnutie okolia Košíc, ktoré malo 300 tisíc obyvateľov slovenského národa. A nakoniec môžete sa dozvedieť aj to, že vlastne ako poslanec Slovenského snemu za Košice a okolie vítal Horthyho, čiže symbolicky mu akoby odovzdával tento svoj poslanecký región, za ktorý bol zvolený do Slovenského snemu.
Čiže všetky tieto prejavy nás naplňujú pochybnosťou, a preto žiadame, aby Pálovi Csákymu v tejto súvislosti vzhľadom na to, že si neplní svoje povinnosti a hlási sa k odkazom, ktoré vážne ohrozujú záujmy Slovenskej republiky, bola vyslovená nedôvera a zároveň aby bolo prijaté uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré by sa jasne dištancovalo od takéhoto konania do budúcna. To uznesenie navrhujeme aby bolo schválené v nasledovnom znení:
"Národná rada Slovenskej republiky ako dedička a priama pokračovateľka Slovenskej národnej rady z obdobia Slovenského národného povstania, druhého najväčšieho ozbrojeného antifašistického vystúpenia v Európe v rokoch druhej svetovej vojny, si uvedomuje zložitosť a kontroverznosť dejín tridsiatych a štyridsiatych rokov i povojnového retribučného súdnictva, ktoré nie vždy dávalo prednosť právu a spravodlivosti pred politickou motiváciou pri vynášaní rozsudkov nad aktérmi udalostí tohto obdobia. Z toho dôvodu nebráni objektívnemu historickému zhodnoteniu i prehodnoteniu tohto rozporuplného úseku slovenských národných dejín i osobností, ktoré boli v nich aktívne zaangažované. Ako nositeľka antifašistickej a demokratickej tradície slovenských dejín však rozhodne odmieta, aby osobnosti právoplatne odsúdené národným súdom, najmä ak ide o tieto osobnosti, ktoré dobrovoľne a z vlastného rozhodnutia bez vonkajšieho nátlaku a v záujme cudzích vlád konali vlastizradne proti územnej celistvosti Slovenska, bez prinútenia z vlastnej vôle kolaborovali s nacistickým Nemeckom, podieľali sa na odstraňovaní demokratického poriadku a zavádzaní diskriminačného protižidovského zákonodarstva, sa verejne oslavovali, ba dokonca dávali ako nasledovaniavhodné vzory mladej generácii.
Verná ideálom antifašistického boja a zápasu za demokraciu, na ktorých stoja piliere súčasného európskeho poriadku, preto Národná rada Slovenskej republiky:
a) prijala s pohoršením správy o oslave storočnice Jánosa Esterházyho na pôde maďarského parlamentu dokonca za účasti najvyšších ústavných činiteľov,
b) odsudzuje účasť ústavných činiteľov Slovenskej republiky na tomto podujatí a pokladá ju za nezlučiteľnú s demokratickými tradíciami, z ktorých vyrastá a na ktorých je budovaná súčasná Slovenská republika,
c) považuje za nezlučiteľné so súčasnou oficiálnou politikou Slovenskej republiky, aby ktokoľvek z akýchkoľvek dôvodov kolaboroval s nacistickým Nemeckom, dával ho za vzor mladej generácii - poľutovaniahodné je najmä to, že v oficiálnom vyhlásení maďarského ministerstva zahraničných vecí sa za takýto vzor pre mladú generáciu dáva človek, ktorý je v súčasnej Slovenskej republike platne odsúdený za vlastizradu a za odstraňovanie demokratického spoločenského poriadku a kolaboráciu s nacistickým Nemeckom,
d) si želá priateľské, susedské vzťahy s Maďarskou republikou, avšak nie za cenu oslavovania toho, čo sa pokladá za zavrhnutiavhodné a vzájomné vzťahy zaťažujúce."
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Oberhauser bol poverený za skupinu navrhovateľov odôvodniť návrh na odvolanie podpredsedu vlády pána Csákyho.
Teraz dávam slovo poverenej spravodajkyni pani poslankyni Čižmárikovej, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto návrhu v gestorskom výbore pre ľudské práva a národnosti.
Pani poslankyňa Čižmáriková, máte slovo.
Poslankyňa K. Čižmáriková:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán podpredseda vlády,
vážené dámy, páni,
dovoľte mi ako spoločnej spravodajkyni výborov z poverenia gestorského Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti oboznámiť vás so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády Slovenskej republiky Pálovi Csákymu (tlač 948).
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 1037 z 26. marca 2001 pridelil návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády Pálovi Csákymu (tlač 948) na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem mandátového a imunitného výboru, výboru pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, výboru pre európsku integráciu, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti vojenského spravodajstva v termíne ihneď.
Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti ako gestorský výbor, ktorý pripraví na schôdzu Národnej rady správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch. Uvedené výbory boli zvolané k prerokovaniu návrhu skupiny poslancov v určenej lehote.
Výsledky prerokovania návrhu skupiny poslancov vo výboroch.
Návrh skupiny poslancov odporúčali neschváliť tieto výbory Národnej rady Slovenskej republiky: výbor pre životné prostredie a ochranu prírody, zahraničný výbor, výbor pre verejnú správu. Návrh skupiny poslancov prerokovali a podľa § 52 ods. 4 rokovacieho poriadku neprijali platné uznesenie tieto výbory Národnej rady Slovenskej republiky: ústavnoprávny výbor, výbor pre kultúru a médiá, výbor pre sociálne veci a bývanie, výbor pre obranu a bezpečnosť, výbor pre pôdohospodárstvo, výbor pre zdravotníctvo a výbor pre ľudské práva a národnosti. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport a Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie o návrhu nerokoval, pretože nebol uznášaniaschopný. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu do termínu rokovania gestorského výboru nezasadal.
Skupina poslancov pripojila k návrhu na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády Pálovi Csákymu aj samostatný návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Týmto návrhom uznesenia sa nezaoberal žiaden z výborov, ktoré uvedenú tlač prerokovali. Z uznesení výborov teda nevyplynuli žiadne pripomienky a požiadavky.
Ďalej mi dovoľte doplniť informácie zo spoločnej správy:
Dnes návrh skupiny poslancov prerokoval aj Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ktorý taktiež neprijal platné uznesenie.
Vláda Slovenskej republiky 28. marca 2001 prijala k návrhu uznesenie číslo 287, v ktorom s ním vyjadrila nesúhlas.
Pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pani spoločnej spravodajkyni.
Panie poslankyne, páni poslanci, o vystúpenie požiadal pán podpredseda vlády Csáky.
Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.
Podpredseda vlády SR P. Csáky:
Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
vážení hostia,
stojím tu pred vami v tomto volebnom období už druhýkrát z dôvodu, že skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky predložila pánovi predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vyslovenie nedôvery mne.
Nemôžem sa zbaviť dojmu, že tento návrh je motivovaný snahou odvádzať pozornosť od vnútorných problémov Slovenskej národnej strany, od osobných problémov niektorých z jej lídrov.
Obávam sa taktiež, že tento krok zapadá do série neprijateľných udalostí v Slovenskej republike, ale aj v niektorých susedných krajinách, konkrétne v Maďarskej republike, ktoré sú motivované nebezpečnou snahou vyvolať etnické napätie a snahami znova a znova hrať s takzvanou maďarskou kartou.
Dovoľte mi, aby som sa aj ako člen vlády Slovenskej republiky, ale aj ako občan Slovenskej republiky dištancoval od takýchto snáh, a dovoľujem si vysloviť ľútosť aj nad tým, že aj tento akt, parlamentná diskusia ohľadne môjho odvolania, sa pravdepodobne zníži na takú úroveň, ktorá bude slúžiť znova na oživenie protimaďarských nálad v spoločnosti.
Je mi ľúto, že náš parlament sa stane zásluhou niektorých poslancov opozície teraz na začiatku 21. storočia na niekoľko hodín znova dejiskom muzeálnych diskusií štýlu 19. storočia. Veru ani som nemyslel pred troma týždňami, že práve Slovenská národná strana a niektorí poslanci Hnutia za demokratické Slovensko, to znamená poslanci, ktorí hlasovali proti novele Ústavy Slovenskej republiky, budú spochybňovať lojalitu tých politikov Strany maďarskej koalície, ktorí - všetci - hlasovali za Ústavu Slovenskej republiky. Nuž zdá sa, že sme skutočne zaujímavou krajinou a strata súdnosti niektorých politikov môže miestami ovplyvňovať aj parlamentné diania.
Ak by som sa mal dívať na dnešnú iniciatívu opozície očami daňového poplatníka Slovenskej republiky, aj tomu by som sa veľmi čudoval, že pre tieto dámy a týchto pánov dnešná téma je najaktuálnejšou témou v spoločnosti, a skutočne by som sa zamyslel aj nad tým, či na túto tému máme minúť v parlamente jeden pracovný deň.
Ale aby nedošlo k nedorozumeniam, dovoľte mi, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, aby som jasne deklaroval, že z ústavnoprávneho hľadiska návrh poslancov je legitímny a, samozrejme, s úctou prijmem vaše rozhodnutie. Ak mi bude vyslovená nedôvera, poďakujem sa všetkým poslancom koalície za doterajšiu podporu a za fakt, že som dva a pol roka mohol zastávať tak významný post. Ak mi nedôvera dnes vyslovená nebude, poďakujem sa všetkým tým poslancom, ktorí nebudú hlasovať za vyslovenie nedôvery, a budem sa snažiť naďalej vykonávať túto funkciu podľa mojich najlepších schopností.
Dámy a páni, napriek tomu, že vyslovenie nedôvery voči mne je motivované jedinou témou, dovoľte mi, aby som vás stručne oboznámil s odpočtom mojich aktivít vo vláde Slovenskej republiky s dôrazom na diania v uplynulom roku. Všetkým vám je známe, že vo vláde Slovenskej republiky zodpovedám za politicky veľmi citlivé oblasti, ktoré majú silnú nadväznosť aj na plnenie politických priorít ohľadne budúceho členstva Slovenskej republiky v Európskej únii.
V oblasti ľudských práv v Slovenskej republike došlo od roku 1998 bezpochybne k zlepšeniu situácie. Táto skutočnosť je pozitívne hodnotená aj Európskou úniou, Radou Európy, Organizáciou pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, ako aj Kongresom Spojených štátov amerických.
Nová verzia Ústavy Slovenskej republiky obsahuje aj články na vytvorenie inštitútu ombudsmana v Slovenskej republike, čo bude ďalším pozitívnym prvkom v systéme ochrany ľudských práv v Slovenskej republike. Taktiež novela zákona o Národnom stredisku pre ľudské práva obsahuje prvky vyššej garancie politickej nezávislosti tohto inštitútu a zákon bude určite pozitívne prijatý aj ženevským Centrom OSN pre ľudské práva, s ktorým moja kancelária úzko spolupracuje. V roku 2000 som prispel aj k riešeniu dvoch káuz na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu, kauzy Gaulieder a kauzy Spišák. V oblasti koordinovania cirkevnej politiky sa mi podarilo realizovať vlani dohodu o konečnom majetkovom urovnaní medzi gréckokatolíckou a pravoslávnou cirkvou, a tým sa vláda Slovenskej republiky stala prvou vládou v postkomunistických krajinách, ktorej sa podarilo doriešiť tento citlivý problém. Domnievam sa, že je možné pozitívne hodnotiť moje aktivity aj v oblasti menšinovej politiky. Vláda Slovenskej republiky prijala Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov v takej podobe, ktorá je veľmi pozitívne hodnotená aj v Európskej únii, Radou Európy, ako aj OBSE.
Chcem pri tejto príležitosti poznamenať, že považujem za absolútne detinské také kritiky, že by som ja vymenil niektoré verzie tejto charty pred rokovaním vo vláde. Takáto predstava sa môže zrodiť len v hlavách takých ľudí, ktorí takto zachádzajú alebo zaobchádzajú s vlastnými hlasovacími lístkami. Také tvrdenie je hrubé podcenenie pomerov vo vládnej koalícii a je urážkou nie mňa, ale členov vlády a predsedov koaličných strán.
Na základe môjho podnetu vláda Slovenskej republiky prijala uznesenie o používaní dvojjazyčných hárkov aj v procese sčítania ľudu v Slovenskej republike dňa 25. mája tohto roku. So zástupcami národnostných menšín a etnických skupín na Slovensku prebieha neustály a plodný dialóg. Rada vlády pre národnostné menšiny a etnické skupiny pracuje na základe vládou odsúhlaseného štatútu, fungujú všetky poradné orgány a výbory na posúdenie štátnej podpory.
Európska únia hodnotí pozitívne aktivity vlády Slovenskej republiky aj v oblasti riešenia problémov rómskej menšiny v Slovenskej republike. Vláda nič nezakrývajúc sa otvorene hlási k tomuto problému a hlavne k potrebe jeho riešenia. Preto je potešujúce, že OBSE považuje Slovenskú republiku za najaktívnejšiu krajinu v strednej a východnej Európe v tejto oblasti. Svedčí o tom aj fakt, že v roku 2000 bola prvá európska konferencia OBSE k predmetnej problematike organizovaná práve na Slovensku a vysoký komisár OBSE pán Max van der Stoel vysoko ocenil pozitívne snaženia vlády Slovenskej republiky v tejto oblasti. Taktiež kladne sa vyjadril o projektoch vlády Slovenskej republiky aj pán komisár Verheugen, ktorý zdôraznil, že Európska únia neočakáva od Slovenskej republiky definitívne vyriešenie tohto problému už do momentu vstupu Slovenska do Európskej únie, ale očakáva od vlády Slovenskej republiky, ako aj od všetkých vlád jasné aktivity. Riešenie nezamestnanosti aj formou verejnoprospešných prác, odštartovanie programu budovania sociálnych bytov pre slabšie vrstvy a postupná likvidácia rómskych osád, ďalej aktivity v oblasti školstva a kultúry patria do sféry komplexného riešenia tejto problematiky.
O úspešnosti realizovania a stratégie vlády na riešenie problémov rómskej národnostnej menšiny svedčí aj fakt, že kým Európska únia z prostriedkov PHARE podporila tieto aktivity v roku 1999 vo výške 1,9 mil. eur, predtým v roku 1998 len 450 tis. eur, v roku 2000 to už bola výška 4,8 mil. eur a v tomto roku sa očakáva minimálna podpora 10 mil. eur.
O aktivitách vlády Slovenskej republiky v oblasti rómskej politiky sa pozitívne vyjadrili aj experti Kongresu Spojených štátov amerických. Vysoko ocenili aj doriešenie problémov občanov rómskej národnosti v obciach Ňagov a Rokytovce, kde vznikla veľmi nebezpečná situácia tým, že týchto občanov rómskej národnosti nechceli pustiť späť do vlastných obcí. Prípad už bol pred Komisiou OSN pre ľudské práva v Ženeve, ale vďaka promptnej reakcii vlády Slovenskej republiky sa podarilo nájsť prijateľné riešenie.
Ako pozitívne príklady postupu môžem vymenovať činnosť poriadkovej služby na sídlisku Luník IX v Košiciach, prípravu projektu rozšírenia Základnej školy na Luníku IX a v Sečovciach, riešenie havarijného stavu bývania Rómov výstavbou sociálnych bytov v Rudňanoch, realizovanie prípravných ročníkov v 94 školách, prípravu rómskej inteligencie na univerzite v Nitre, v Spišskej Novej Vsi a v Prešove. Na Policajnej akadémii vlani skončilo štúdium z 24 uchádzačov 16 mladých policajtov Rómov. V súvislosti s nimi sa objavil jeden problém, ktorý je vážny. Bohužiaľ, ani jeden z nich sa nechce vrátiť do takého regiónu, kde má pracovať s občanmi rómskej komunity.
S podporou Svetovej banky prebieha v súčasnosti audit na sekretariáte splnomocnenca vlády Slovenskej republiky na riešenie problémov rómskej národnostnej menšiny. V spolupráci s British Know How Fund pripravujeme antidiskriminačný zákon. Vláda prijala Akčný plán proti všetkým formám intolerancie a xenofóbie, rozbiehajú sa rôzne programy na školách, ale aj v Slovenskej televízii.
Vlani som podpísal v Ríme 12. dodatkový protokol k Európskej konvencii ľudských práv na ochranu občanov Slovenskej republiky proti všetkým formám diskriminácie.
V súvislosti s blížiacim sa sčítaním ľudu je veľmi dôležitá Európska konvencia na ochranu osobných údajov v automatizovaných systémoch, ktorú som podpísal v apríli roku 2000 v Štrasburgu a ktorá už bola ratifikovaná Národnou radou Slovenskej republiky vlani.
Pri tejto príležitosti by som chcel vyzdvihnúť aj aktivity prokuratúry, niektorých súdov a Policajného zboru Slovenskej republiky, ich spoluprácu so slovenskými expertmi. A skutočnosť, že našich mladých policajtov budú školiť na zvládnutie takzvaných krízových situácií experti americkej FBI, svedčí o našej dobrej zahraničnej spolupráci.
V oblasti rómskej problematiky spolupracujeme v clearingovom procese so španielskymi, francúzskymi, dánskymi a holandskými expertmi. Presný zoznam týchto aktivít a programov by trvalo čo len vymenovať viac ako 20 minút. Dovoľte mi, aby som vás ušetril od toho. Chcem ale povedať, že písomnú správu o našich aktivitách predkladáme každoročne Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a menšiny a minimálne dvakrát v tomto výbore rokujeme o tejto téme.
Na záver k tomuto bloku môjho vystúpenia mi dovoľte zacitovať veľmi čerstvé stanovisko Európskeho súdu pre ľudské práva k prípadu repatriovaných Rómov z Belgicka na základe La Libre Belgique a Le Soir zo dňa 22. 3. 2001: "Európsky súd pre ľudské práva predpokladá, že repatriácia manželov Čonkovcov na Slovensko neznamenala pre nich skutočné a vážne riziká neľudského a ponižujúceho zaobchádzania. Rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva je založené na konštatovaní absencie osobného ohrozenia osôb v Slovenskej republike."
Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som sa stručne vyjadril aj k oblasti regionálnej politiky, v ktorej od roku 2000 mám len koordinačné právomoci.
Za najvýznamnejšie dianie v tejto oblasti považujem fakt, že sa podarilo sfunkčniť systém regionálnych, rozvojových a monitorovacích výborov pre regióny Slovensko - východ, Slovensko - severozápad, Slovensko - juhozápad a Bratislavu a tieto výbory fungujú a už pripravili vlastné regionálne operačné plány. V kombinácii so sektorovými operačnými plánmi sme prijali vo vláde Slovenskej republiky Národný plán regionálneho rozvoja, pracuje systém regionálnych rozvojových agentúr a na tento rok už máme elokovaných 18 mil. eur na zvýšenie sociálnej a ekonomickej súdržnosti jednotlivých regiónov. Podporujeme euroregionálne a interregionálne aktivity. Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky podporuje malé regionálne projekty. Vláda prijala rôzne formy podpory investícií a prijali sme aj návrh zákona o priemyselných parkoch. Funguje Rada vlády pre regionálnu politiku, kde zosúlaďujeme prípadné nezrovnalosti medzi jednotlivými rezortmi.
A pod mojím vedením funguje aj Rada vlády pre trvalo udržateľný rozvoj a Rada vlády pre mimovládne organizácie. V oblasti drogovej problematiky je situácia stabilizovaná a Slovenská republika bola v roku 2000 akceptovaná ako podpredsednícka krajina Groupe Pompidou. V Bratislave vlani bolo otvorené pre krajiny Vyšehradskej štvorky a Slovinsko protidrogové stredisko OSN a od 1. januára 2002 sa Slovensko stane ako jediná postkomunistická krajina členom Európskeho protidrogového centra. Dojednal som to včera na osobnom stretnutí s pánom riaditeľom tohto centra. Je to jednou z priorít acquis a Európska komisia podporuje tento program výškou 1 mil. eur.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som sa na záver vyjadril k problematike môjho styku s pamiatkou a témou pána Jánosa Esterházyho.
Od tej doby, čo som vo funkcii podpredsedu vlády Slovenskej republiky, som sa stretol 5-krát s touto témou. Prvýkrát sa to stalo v roku 1999, keď prišiel za mnou pán Ján Čarnogurský, minister spravodlivosti Slovenskej republiky a informoval ma, že dostal list od nášho spoločného známeho, bývalého ministra zahraničných vecí Rakúskej republiky a bývalého predsedu Európskej demokratickej únie pána Aloisa Mocka, ktorý písomne intervenoval u neho v prospech rehabilitácie pána Jánosa Esterházyho. Pán minister mi dal posudok, ktorý dal pripraviť expertom na právo a ktorý hovorí o tom, že konanie vo veci Jánosa Esterházyho je de facto nemožné napriek tomu, že je veľmi jednoznačné, že Esterházy bol odsúdený na základe nariadenia Slovenskej národnej rady o ľudových súdoch, to znamená na základe právnej normy, ktorá nie je v súlade so zásadami právneho štátu, a v súdnom procese boli evidentne porušené aj dikcie tohto nie korektného nariadenia. Toto je fakt, ktorý uzná každý odborník. Problém je v tom, že § 10 ods. 8 tohto nariadenia, ktoré už stratilo účinnosť, vôbec nepripúšťa znovuotvorenie procesu.
Ak dovolíte, prečítam podstatné informácie z predmetného odborného posudku: "János Esterházy bol uznaný za vinného rozsudkom bývalého Národného súdu v Bratislave zo zločinu domácej zrady podľa § 2 písm. a) a písm. d) nariadenia SNR číslo 22/1945 o potrestaní fašistických zločincov, okupantov, zradcov a kolaborantov a o zriadení ľudového súdnictva v znení neskorších predpisov, proti ktorému v zmysle § 10 ods. 8 citovaného nariadenia nebol prípustný opravný prostriedok. Preto rozsudok nadobudol právoplatnosť jeho vyhlásením na hlavnom pojednávaní dňa 16. septembra 1947."
Trestné právo prevzaté po druhej svetovej vojne, teda po 9. máji v roku 1945 v bývalej Česko-slovenskej republike bolo nejednotné. V Čechách platili rakúske a na Slovensku uhorské zákony. Tento právny stav trval až do doby, keď Národné zhromaždenie bývalej Česko-slovenskej republiky prijalo 22. decembra v roku 1948 zákon číslo 319/1948 o zľudovení súdnictva. Ustanovením § 142 citovaného zákona boli zrušené všetky predchádzajúce trestnoprávne predpisy vrátane zákonov o organizácii súdnictva. Zákonom číslo 33/1945 boli na území Slovenska zriadené ľudové súdy. Národný súd so sídlom v Bratislave bol zriadený citovaním nariadením Slovenskej národnej rady iba za účelom potrestania fašistických prisluhovačov v súlade s opatreniami prijatými predstaviteľmi víťazných veľmocí zúčastnených na porážke fašistického Nemecka - ešte raz, nie z dôvodu zistenia pravdy, ale za účelom potrestania prisluhovačov -, bol teda mimoriadnym súdom stojacim mimo sústavy riadnych súdov.
Výnimočný a mimoriadny bol aj procesný postup mimoriadnych súdov upravený vykonávacím nariadením bývalého Zboru povereníkov SNR, a nie všeobecne platným trestným poriadkom. Zánikom účelnosti tejto mimoriadnej právnej úpravy zanikla aj možnosť prieskumu právneho stavu, ktorý bol touto mimoriadnou úpravou založený.
Neskorší prieskum rozhodnutí ľudových súdov zriadených podľa citovaných noriem, by bolo možné pripustiť len na základe osobitného zákona tak, ako tomu bolo umožnené zákonom číslo 119/1990 Zb. v znení noviel o súdnej rehabilitácii. Tento zákon sa však nedotkol právoplatných odsudzujúcich rozsudkov ľudových súdov zriadených podľa nariadenia číslo 33/1945. Vzťahoval sa len na veci, v ktorých bol v dobe od 25. 2. 1948 do 1. 1. 1990 vyhlásený odsudzujúci rozsudok za skutky páchané po 5. máji 1948. Nedotkol sa teda právoplatných rozsudkov za zločiny a trestné činy podľa nariadenia číslo 33/1945. A vzhľadom na uvedené nie je možné ustanovenia § 266 Trestného poriadku aplikovať na prieskum konania a rozhodnutia ľudových mimoriadnych súdov, lebo je určený vyhradený prieskum a rozhodnutia riadnych súdov. Faktom teda je, že Esterházy bol odsúdený na základe veľmi špecifického nariadenia. A nie je pravda, že v deväťdesiatych rokoch tento rozsudok bol znova potvrdený, ale pravda je, že nie je možné ani otvoriť znova tento proces.
Ak teda aj my v tomto parlamente máme toľko sily, aby sme sa pozreli pravde do očí, dovoľte mi, aby som prečítal stručný úryvok z knihy Proces s doktorom Jozefom Tisom, ktorá bola vydaná vydavateľstvom Tatrapress v roku 1990. Citát je zo spomienky obžalobcu pána Antona Rašlu, ktorý bol obžalobcom aj v procese s Esterházym. Citát je zo strany 62.
"Dovoľujem si poznamenať že epiteton - národný," hovorí ešte raz obžalobca, štátny obžalobca, "že epiteton - národný, ktorý tento mimoriadny súd či už v Prahe alebo v Bratislave dostal, nevyjadroval ani tak skutočnosť, že tu súdi národ, to znamená ľud, ale skôr, že sa tu súdi národne, to znamená s nacionálnym aspektom. V Čechách sa to dalo aplikovať na Nemcoch (tam myslím oprávnene) a na Slovensku na Maďaroch. Pomerne malé percento Nemcov žalovaných pred retribučnými súdmi na Slovensku sa dá vysvetliť tým, že takmer všetci Nemci zo Slovenska utiekli alebo ich nacisti násilne evakuovali ešte pred príchodom Červenej armády, a tak boli postavení pred súd len tí, ktorí boli vydaní našim orgánom z územia okupovaného spojencami. Postačí takéto porovnanie. Na Slovensku sa týkali odsudzujúce rozsudky retribučných súdov 28 % Slovákov a 59 % Maďarov. Ukážkou takejto nacionálnej aplikácie bol rozsudok nad bývalým poslancom predmníchovského česko-slovenského parlamentu a za slovenského štátu predsedom Maďarskej strany grófom Esterházym (trest smrti neskôr zmenený). Keď som sa po vyhlásení rozsudku pýtal doktora Daxnera, prečo taký prísny trest (bol to jediný poslanec slovenského snemu, ktorý nehlasoval za židovský kódex!!), odpovedal mi, no veď je predsa Maďar."
Dámy a páni, druhýkrát som sa stretol s otázkou Esterházyho pri stretnutí s jeho dcérou a bývalým predsedom rakúskeho parlamentu pánom Schambeckom, ktorí ma informovali o tom, že kandidatúru pána Esterházyho na vyznamenania Yad Vashem podporil aj pán Wiesenthal z dôvodu, že pán Esterházy zachránil životy veľa Židom počas druhej svetovej vojny.
Tretie a štvrté stretnutie s témou Esterházy vlani a v tomto roku sa viaže na osobu pána ministra zahraničných vecí Kukana, ktorý ma informoval o tom, že aj rakúska ministerka zahraničných vecí Feldnerová, aj pán minister zahraničných vecí Maďarskej republiky Mártonyi intervenovali u neho v prospech rehabilitácie pána Esterházyho.
Piate moje stretnutie s témou Esterházy bolo dňa 11. 3. tohto roku, kde som sa zúčastnil ako podpredseda SMK na oslavách 100. výročia narodenia Jánosa Esterházyho v Budapešti, kde slávnosť bola organizovaná dvoma mimovládnymi organizáciami. V tejto súvislosti chcem zdôrazniť, že si dám veľmi pozor na to, aby o všetkých mojich zahraničných služobných cestách, na ktorých sa zúčastňujem ako člen vlády Slovenskej republiky, verejnosť dostala presné informácie - texty mojich vystúpení sú k dispozícii na mojej internetovej, a nie emailovej stránke - nezávisle od toho, či som vystúpil s politickou témou, ako vlani v novembri v Sao Paule, kde na svetovej konferencii o demokracii som mal tú česť vystúpiť na otváracom ceremoniáli v mene celého európskeho kontinentu, alebo v januári tohto roku v Štokholme, kde v záverečnej oficiálnej časti konferencie o boji proti všetkým formám intolerancie a rasizmu som mal česť vystúpiť s pánom premiérom Perssonom.
Cesta 11. 3. tohto roku do Budapešti nebola takého charakteru. Vláde Slovenskej republiky som oznámil, že sa osláv zúčastním ako stranícky funkcionár, to znamená ako podpredseda Strany maďarskej koalície. Nie ja som prevzal Esterházyho cenu, ale túto cenu obdržala Strana maďarskej koalície. Domnievam sa, že slávnosť prebehla v dôstojnej atmosfére. O slovensko-maďarskom spolunažívaní odzneli len veľmi pozitívne vety a najväčší potlesk zožal pán František Mikloško, ktorý chcel na oslavách vystúpiť s ohľadom na jazykovú vybavenosť dcéry pána Esterházyho najprv po nemecky. Riaditeľ mojej kancelárie požiadal organizátorov, aby to bolo zmenené na slovenský jazyk. Tak teda pán František Mikloško ako druhý slovenský poslanec po Ľudovítovi Štúrovi hovoril po slovensky v maďarskom parlamente, keď nepočítam poslancov a poslankyne maďarského parlamentu, napríklad pani Jakabovú, ktorí občas využívajú toto právo.
Ale ak chcem byť úplne presný, pán poslanec, musím dodať, že celá ceremónia sa odohrala v bývalej Hornej snemovni maďarského parlamentu, kde Štúr nemal možnosť vystúpiť. Takže pán František je vôbec prvým Slovákom, ktorý hovoril po slovensky v Hornej snemovni maďarského parlamentu. A dostal väčší potlesk ako my všetci zo Strany maďarskej koalície. Poznamenávam, že nikoho tam nenapadlo, že s touto účasťou a s takýmto civilizovaným vystúpením môže mať ktokoľvek akýkoľvek problém. A každý považoval za európske a samozrejmé, že o človekovi, ktorý dokázal hlasovať 15. mája 1942 ako jediný proti deportácii Židov, každý hovoril s úctou, či už hovoril po maďarsky, po slovensky, po nemecky alebo po anglicky.
Dámy a páni, nikto nechce glorifikovať Jánosa Esterházyho a nikto ho nepovažuje za neomylného. Ale rozhodne som toho názoru aj ako občan tejto republiky, aj ako podpredseda vlády, ktorý zodpovedá za ľudské práva, že právo na spravodlivosť, právo na spravodlivé posúdenie jeho vecí pred nezávislým súdom má mať aj on aj po smrti.
Dovoľte mi, aby som zacitoval z môjho vystúpenia v maďarskom parlamente dňa 11. 3. tohto roku. V prípade potreby, samozrejme, text celého môjho vystúpenia v slovenskom jazyku je k dispozícii tiež na mojej nie emailovej, ale internetovej stránke. Prečítam len poslednú pasáž, aby som dal určitý obraz o tej atmosfére, ako sa tam hovorilo a o čom sa tam hovorilo.
"Dámy a páni, pred sto rokmi vo Veľkom Záluží sa narodil chlapček menom János Esterházy. Ako každé dieťa aj on mal svoje sny. V každom sne je však vždy aj štipka naivity. Jemu sa azda snívalo o tom, že po uplynutí 100 rokov na začiatku 21. storočia budú národy regiónu východnej a strednej Európy žiť v skutočnom priateľstve a v bratstve. V prácach, ktoré nám zanechal ako dedičstvo, ale aj v jeho prejavoch nachádzame o tom veľa zmienok. Určite sníval aj o vzájomnej ľúbosti, veď jeden z jeho odkazov, znie - Konajme vo vzájomnom súzvuku a v úľube -, je toho dôkazom.
Samozrejme, do sna sa občas vkradnú, žiaľ, i rušivé záblesky. To však už nie je sen, ale úškľabok skutočnosti, že jeho pamätná tabuľa s citovanou vetou sa dodnes nemohla usadiť na základni Lurdskej kaplnky v Senci, na základni tej sochy Panny Márie, ktorú ešte naposledy stihol zazrieť z plošiny toho vojenského náklaďáka, ktorý Esterházyho odvliekol do Sovietskeho zväzu. Podľa jeho rozpomienok táto pamiatka v ňom posilňovala dušu a ešte aj v sovietskych uránových baniach mu pripomínala rodnú zem a stala sa aj symbolickým výjavom otčiny.
A snívalo sa mu aj o vlastnom etniku, o právach maďarskej komunity na Slovensku. Iste by bol prekvapený, keby zistil, že jeho dnešní potomkovia i po desaťročiach hovoria o tých istých starostiach ako kedysi on sám. V jeho snoch nemohla chýbať ani nevyčerpateľná túžba po spravodlivosti. Pravdepodobne by sa nechápavo prizeral tomu, že ešte i dnes, teda viac ako polstoročia po jeho nespravodlivom odsúdení, je mnoho takých ľudí, ktorí sa nedokážu povzniesť nad svoju zaujatosť a postaviť sa zoči-voči pravde. Neverím však, že táto nepríjemná skutočnosť by v jeho duši vyvolala zmutu. Veď on konal v súlade so svojím svedomím.
Že okolnosti ešte i dnes bránia tomu, aby sme načrtli Esterházyho pravý obraz, to ruší skôr jeho ctiteľov tu prítomných a neskorších potomkov, tých, ktorí si uvedomujú i cítia, čo je počestnosť a morálka, tých, ktorí pravidelne zavítajú k jeho miestu odpočinku v Mírove. A sníval aj o odpustení. Keby žil, tak by z príležitosti svojich narodenín určite odpustil každému, kto mu kedy ublížil, a určite by každého odprosil, kto má pocit, že sa mu kvôli nemu dostalo životnej ujmy.
(Výkriky v sále.)