Minister obrany SR J. Stank:
Vážený pán predseda,
panie poslankyne, páni poslanci,
pán poslanec Mesiarik,
o nákupe lietadiel pre Armádu Slovenskej republiky zatiaľ rozhodnuté nebolo. Rada obrany štátu po prerokovaní koncepcie rozvoja vzdušných síl uložila na môj návrh ministrovi obrany dopracovať tento dokument tak, aby sa stal súčasťou dlhodobého plánu rozvoja ozbrojených síl Slovenskej republiky do roku 2010, na ktorom v štyroch tímoch pracuje teraz ministerstvo obrany. V novembri tohto roku má byť koncepcia predložená do Rady obrany štátu a potom v decembri do vlády Slovenskej republiky. Ak bude v nej schválený nákup lietadiel, zrejme dostaneme za úlohu pripraviť podmienky na vypísanie tendra. Tie schváli opäť vláda. Potom môže byť vyhlásená verejná medzinárodná súťaž vo Vestníku Úradu pre verejné obstarávanie a v zahraničnej tlači.
Teda postup dôsledne podľa zákona číslo 236/1999 Z. z. Podľa toho, čo som povedal, je zrejmé, že tento postup nemôže byť iný ako prehľadný, a teda transparentný.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Mesiarik, chcete položiť doplňujúcu otázku?
Poslanec M. Mesiarik:
Nie, ďakujem pekne za odpoveď.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Delinga pre ministra pôdohospodárstva Pavla Koncoša. Otázka znie: "Ako sú zabezpečené finančné prostriedky na veterinárnu ochranu proti zavlečeniu SLAK-u do Slovenskej republiky a na ochranu občanov proti BSE, ako aj náhradu za následky týchto chorôb na poľnohospodárskej prvovýrobe?"
Nech sa páči, pán minister, máte 3 minúty.
Minister pôdohospodárstva SR P. Koncoš:
Ďakujem, myslím, že budú stačiť.
Pán predseda,
panie poslankyne, páni poslanci,
v štátnom rozpočte či, presnejšie, v zákone o štátnom rozpočte na rok 2001 je vytvorená rezerva v kapitole rozpočtu Všeobecná pokladničná správa. A to je rezerva na riešenie živelných pohrôm a ich prevencie v skupine 8 777 na položke 64 265. Predpokladáme a ministerstvo pôdohospodárstva bude žiadať po konečnom vykvantifikovaní nákladov na predchádzanie a zabránenie šíreniu SLAK-u, ale aj na opatrenia proti BSE, požiadame teda ministerstvo financií a v konečnom dôsledku vládu o uvoľnenie prostriedkov z položky Všeobecnej pokladničnej správy na riešenie živelných pohrôm. Dúfam, že vláda Slovenskej republiky tejto požiadavke vyhovie.
Niektoré náklady, a to sú bežné náklady spojené s prevádzkou, sa zabezpečujú z rozpočtu Štátnej veterinárnej správy a ďalšie náklady, ktoré súvisia s ochranou chovov, sú zabezpečované na náklady chovateľov. Chovatelia, nakoniec, sú zo zákona na ochranu chovov povinní bežne, nielen v čase výskytu nebezpečných nákaz zabezpečovať ochranu fariem, najmä ochranu veľkochovov.
S vyššou položkou bude oddeľovanie špecifikovane rizikových materiálov na bitúnkoch, ich likvidácia v kafilériách a, samozrejme, aj likvidácia kadáverov, ktoré spolu so špecifikovane rizikovými materiálmi nesmú byť zaraďované ako materiály na výrobu mäsokostných múčok. Musia sa teda spracúvať v oddelených kafilériách. Tieto náklady sa podľa predbežného vyhodnotenia či ponúk vo verejnej súťaži od vlastníkov veterinárnych asanačných ústavov budú pohybovať od 200 miliónov do 295 miliónov korún. Obávam sa, že budú ešte vyššie.
Samozrejme, nie všetky náklady, celé náklady požadujú veterinárne asanačné ústavy hradiť. Sú to predovšetkým investičné náklady a sú schopné ich financovať z vlastných zdrojov, prípadne z úverov od komerčných bánk.
Ministerstvo pôdohospodárstva bude musieť získať zdroje na čiastočnú úhradu nákladov na oddeľovanie špecifikovane rizikových materiálov na bitúnkoch. A, samozrejme, na odstraňovanie týchto materiálov i kadáverov doteraz veterinárne asanačné ústavy platili poľnohospodárom za kadávery ako materiál slúžiaci na výrobu mäsokostných múčok a rovnako platili za materiály bitúnkom. Odteraz, samozrejme, sa situácia mení a pôvodca odpadu bude musieť znášať tieto náklady najmä po schválení zákona o odpadoch v Národnej rade.
Chcem tiež informovať, že do 30. 6. tohto roka predloží ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky vláde nový zákon o štátnej potravinovej a veterinárnej správe. A súčasťou tohto zákona budú aj ustanovenia o protinákazovej pokladnici, ktorá sa bude postupne tvoriť ako systémový krok na získavanie prostriedkov jednak zo štátu, ale i od chovateľov na úhradu nákladov pri likvidácii nebezpečných alebo veľmi nebezpečných nákaz.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán minister.
Čas vymedzený na odpovede členov vlády na otázky poslancov uplynul.
Končím bod programu hodina otázok.
Nech sa páči, pán poslanec Slobodník, procedurálny návrh.
Poslanec D. Slobodník:
Ja by som rád zopakoval to, čo som povedal. Veľmi by som prosil, keby som dostal písomnú odpoveď, kde sa zdržiaval v dnešný deň pán podpredseda vlády Csáky.
A ak dovolíte, keď mám ešte tých 47 sekúnd, chcel by som zdôrazniť, že mala by Národná rada uvažovať o systéme týchto odpovedí. Nie je to správne, keď predseda vlády na jednu otázku odpovedá 14 minút a potom nezvýši čas na ostatné. Malo by sa to limitovať štyrmi minútami, aj odpoveď predsedu vlády na každú otázku, aby sa aspoň tri otázky dostali na program dňa. Ja viem, že to nerozhodnete dnes, ale treba o týchto veciach uvažovať.
A pokiaľ ide o prítomnosť členov vlády, malo by byť povinnosťou, že by povedal predseda vlády alebo jeho zástupca, kde sa nachádza dotyčný minister alebo podpredseda vlády, ktorý nie je prítomný.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Budeme pokračovať v ďalšom rokovaní 46. schôdze.
Ďalším bodom programu je druhé čítanie o
vládnom návrhu zákona o Agentúre na podporu vedy a techniky.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 863 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 863a.
Vládny návrh prednesie minister školstva.
Panie poslankyne, páni poslanci, tak ako bolo dohodnuté včera, dnes by sme rokovali aj po 19.00 hodine do 21.00 hodiny s tým, že zajtra by sme chceli 46. schôdzu Národnej rady skončiť.
Tak budeme pokračovať v rozprave k tomuto bodu. V rozprave vystúpi písomne prihlásený pán poslanec Ištván a po ňom pán poslanec Mikloško.
Nech sa páči, pán poslanec Ištván.
Poslanec M. Ištván:
Vážené dámy,
vážení páni,
dovoľte, aby som v mene skupiny poslancov predniesol pozmeňujúci návrh k predloženému vládnemu návrhu zákona o Agentúre na podporu vedy a techniky.
Pozmeňujúci návrh je v podstate jednoduchý a vychádza z diskusií, ktoré sa viedli pri príprave tohto zákona tak s odbornými pracovníkmi ministerstva školstva, predstaviteľmi vedeckých inštitúcií a najmä viacerých organizácií neziskového sektora. Pozmeňujúci návrh bude mať dve časti.
V prvej časti v § 2 sa doplní nové písm. k), ktoré bude znieť: "Neziskový sektor tvoria neziskové organizácie výskumu a vývoja a občianske záujmové združenia pôsobiace v oblasti výskumu a vývoja (ďalej len neziskový sektor)."
A druhá časť: V § 3 ods. 1 písm. a) znie: "Výskumu a vývoja uskutočňovaného štátnym sektorom, sektorom vysokých škôl, podnikateľským sektorom a neziskovým sektorom."
Čo je cieľom tohto pozmeňujúceho návrhu? Na základe výsledkov auditu súladu činností a financovania ústredných orgánov štátnej správy a organizácií v ich pôsobnosti dôjde k postupnému prechodu rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií na neziskové organizácie aj v oblasti výskumu a vývoja.
Predložené pozmeňujúce návrhy v budúcnosti umožnia poskytovať podporu z prostriedkov agentúry aj organizáciám výskumu a vývoja v rámci neziskového sektora.
Chcel by som vás požiadať o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. Zároveň za poslancov SDĽ vyjadrujem podporu tomuto vládnemu návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalší písomne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Mikloško. Nie je v rokovacej miestnosti.
Pýtam sa, kto sa do rozpravy hlási ústne. Pán poslanec Tatár a pani poslankyňa Kolláriková. Uzatváram možnosť podania prihlášok do rozpravy ústne.
Nech sa páči, pán poslanec Tatár a po ňom pani poslankyňa Kolláriková.
Poslanec P. Tatár:
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
chcem mať niekoľko kritických poznámok k tomuto návrhu zákona. Keď to veľmi stručne zhrniem, tak ide o dve veci. Myslím si, že tento návrh postráda dve vlastnosti. Jedna je naozaj otvorená samosprávnosť v spravovaní peňazí z rôznych zdrojov na účely vedy, otvorená samosprávnosť. A druhý problém je, že zákon priamo aj nepriamo pokračuje, čo sa týka najmä základného výskumu, v rozdvojenosti, ktorá je u nás už asi 50 rokov, v rozdvojenosti výskumu medzi to, čo sa volá alebo čo reprezentuje akadémia vied a príbuzné inštitúcie, a vysoké školy.
Zlý je fakt, že sa má zriadiť rozpočtová organizácia, agentúra ako rozpočtová organizácia, po dvoch rokoch diskusií o štruktúre centrálnej štátnej správy sú známe mnohé negatíva takýchto typov inštitúcií.
Rozpočet agentúry, to všetko sa týka § 1, je súčasťou kapitoly ministerstva školstva a tým pádom nie je takýto rozpočet úplne autonómny. To sa týka nedostatku samosprávnosti pre vedu. V § 3 sa hovorí, že úlohou agentúry je poskytovanie účelovej finančnej podpory na vedu a techniku v súlade so štátnou vednou a technickou politikou Slovenskej republiky. Tento typ vyjadrenia je veľmi nepresný, veľmi rôznorodo vykladateľný a je to vlastne akási skôr ideologická definícia vedy.
Centralizácia a nedostatok samosprávnosti sa prejavuje aj v § 5 a § 6 pri tvorbe rady agentúry. Členov rady vymenúva a odvoláva minister školstva. A je v nej aj zástupca ministerstva školstva. A zároveň v § 7 aj riaditeľa agentúry vymenúva a odvoláva minister školstva, člen vlády.
V § 9 ods. 3 sa hovorí, že poskytnutie prostriedkov agentúry schvaľuje rada na základe externého posúdenia žiadosti domácimi alebo zahraničnými odborníkmi. Je to, samozrejme, silná kompetencia a tu je problém definície "experta", tu je veľmi široký výklad tohto slova možný.
To sú len niektoré poznámky, pre ktoré si myslím, že nie je ten zákon natoľko moderný, aj keď niektoré veci sa snaží riešiť, aby proste získal moju podporu.
A zopakujem, najväčší problém je, že nie je to ozajstný samosprávny orgán a ponecháva všetky neduhy, ktoré v tejto oblasti na Slovensku máme, vo svojich starých koľajach.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktická poznámka na vystúpenie pána poslanca Tatára - pán poslanec Drobný ako jediný prihlásený.
Poslanec M. Drobný:
Pán kolega, ja si myslím, že to ministerstvo školstva dobre robí, že nechá kontrolovať podľa § 1 to, čo vo svojej kapitole udelí na vedu a výskum. Vy máte taký bezbrehý liberalizmus, že by ste tomu ministrovi všetko zobrali, len peniaze aby dal. Ale to by predsa nešlo. Ministerstvo školstva to dáva zo svojej kapitoly a musí to aj kontrolovať. Možnože aj musí dávať dajaké štátne objednávky tejto agentúre, a preto musí mať nejakú ingerenciu na peniaze, ktoré dá. Preto si ja myslím, že ten váš prístup je vaša filozofia, ale tá filozofia by viedla skutočne k anarchii. Ja si myslím, že v tomto smere nieto slabín. Jediná slabina je v tom, že objem peňazí nie je taký, aký by mal byť, ale to už minister školstva tu vyjadril, že snáď je to prvý krok a tie ďalšie len prídu. A preto si myslím, že v tej štruktúre v týchto veciach, v ktorých ste kritizovali ten návrh, tam nieto slabiny. Tam je to celkom v poriadku, lebo ingerencia centrálnych orgánov ministerstiev predsa len trošku musí byť zachovaná, aby štát vypadal ako štát, nie ako dezintegrované územie, ktoré nepatrí nikomu. Takže ja si myslím, že kontrola peňazí je v poriadku.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Reakcia pána poslanca.
Nech sa páči, pán poslanec Tatár.
Poslanec P. Tatár:
Ďakujem pekne za slovo.
Vychádzam aj z desaťročných skúseností za uplynulé desaťročie, aj zo svojich skúseností, keď som bol zamestnancom, pracovníkom základného výskumu v Slovenskej akadémii vied a mal som aj to šťastie, že som bol členom úspešného ústavu akadémie vied. A dosť sme sa vtedy zaoberali rôznymi scientometrickými parametrami a ja chcem ešte raz zopakovať tie dva problémy. Zákon nečiní verejné prostriedky na vedu dostatočne samosprávnymi - jednoducho neprináša najobjektívnejší možný spôsob rozhodovania o ich použití. A po druhé konzervuje oddelenie vedy medzi vysoké školy a Akadémiu vied, čo určite neprispieva, bez ohľadu na to, čo si kto z týchto dvoch zložiek dnes myslí.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Kolláriková.
Poslankyňa M. Kolláriková:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som sa i ja vyjadrila k Agentúre na podporu vedy a techniky.
Hnacím motorom každého ekonomického a hospodárskeho rozvoja spoločnosti je veda a technika. Bez podpory vedy a techniky, a to hlavne finančnej a materiálnej podpory, by každá spoločnosť stagnovala. Veda, vývoj a výskum sú vlastne základom rozvoja každej spoločnosti. A podľa toho by sa spoločnosť mala i k takým závažným oblastiam stavať. Ak zabrzdíme vývoj a výskum, ak zabrzdíme vedu, zabrzdíme vlastne celý rozvoj našej spoločnosti s negatívnym dosahom na ekonomiku, hospodárstvo, s negatívnym dosahom na všetky oblasti nášho života.
Preto považujem za dôležité zabezpečiť finančné prostriedky na rozvoj vedy a techniky, len treba hľadať nové zdroje finančných prostriedkov, pretože zdroje zo štátneho rozpočtu by nepokryli požiadavky na rozvoj vedy a techniky. Ponúkajú sa i ďalšie zdroje, a to zdroje z podnikateľskej sféry. Musí však existovať inštitúcia, ktorá by v súlade s právnymi normami Slovenskej republiky koordinovala prepojenie medzi podnikateľskou sférou a výskumom a vývojom. Je potrebná inštitúcia, ktorá by účinnejšie kontrolovala spájanie finančných prostriedkov z rôznych zdrojov, a to i z podnikateľskej sféry.
Z análov systémov podpory financovania vedy a techniky vo vyspelých krajinách Európskej únie a v krajinách V-4 vyplýva, že v každej z nich existuje niekoľko inštitúcií, prostredníctvom ktorých sú podporované aktivity vo vede a technike i zo štátnych a neštátnych prostriedkov. Hlavnú náplň agentúry vidím v možnosti koncepčne a koordinovane poskytovať finančnú podporu konkrétnych úloh výskumu a vývoja a taktiež v možnosti zabezpečovať aj podporu medzinárodnej vedecko-technickej spolupráce.
Agentúra by sa teda mala zamerať hlavne na zvýšenie motivácie výrobného podnikateľského sektora na inováciu a zavádzanie celospoločenských potrebných technológií a výrob, na vytvorenie možností pre širšie využitie nových druhov účelovej podpory vedy a techniky z prostriedkov štátneho rozpočtu, ktoré dosiaľ neboli využívané.
Ako som si pozerala tento prerokovaný materiál, dozvedela som sa, že zriadenie agentúry s predpokladanou účinnosťou roku 2001 bude mať dosah na štátny rozpočet. V roku zriadenia agentúry sa uvažuje s celkovým prostriedkami vo výške 141,19 mil. korún. Z tohto objemu sa uvažuje vynaložiť priamo na podporu vedy a techniky 130,69 mil. korún. V roku 2002 je to o niečo viac, uvažuje sa s celkovými výdavkami 300 mil. korún a v roku 2003 s celkovými výdavkami 458 mil. korún. S týmto nárastom súhlasím, ale v porovnaní s inými štátmi Európskej únie máme ešte čo dobiehať. Na Slovensku sa na podporu vedy a techniky dáva podstatne menej ako v krajinách v rámci Európskej únie. Na porovnanie: V Európskej únii sa na vedu a techniku dáva 1,9 % hrubého domáceho produktu, v Slovenskej republike sa na vedu a techniku dáva 0,36 % z hrubého domáceho produktu, čo je, ako vidíte, podstatne menej. Z tohto porovnania vidieť, že nás čaká ešte mnoho práce, aby sme sa dostali na úroveň štátov Európskej únie i v tejto oblasti, v oblasti rozvoja vedy a techniky.
Tento prerokúvaný návrh rieši danú situáciu len čiastkovo, a nie komplexne. Je na škodu veci, že spolu s predloženým návrhom o Agentúre na podporu vedy a techniky vláda nepredložila do Národnej rady Slovenskej republiky i ďalšie návrhy zákonov o vysokej škole a akadémii. Návrh zákona o Agentúre na podporu vedy a techniky je len prvým krokom smerujúcim k zlepšeniu súčasne nevyhovujúcej situácie v oblasti vedy a techniky. Ďalším krokom by mala byť realizácia komplexnej reformy v oblasti vedy a techniky.
Nakoniec ešte chcem dodať, že zriadenie Agentúry na podporu vedy a techniky by malo byť len prvým krokom smerujúcim k zlepšeniu súčasnej situácie pre každý štát v tejto oblasti takej dôležitej, v oblasti vedy a techniky.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Páni poslanci Húska a Cuper sa hlásia s faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne. Končím možnosť ďalších prihlášok.
Nech sa páči.
Poslanec A. M. Húska:
Chcem konštatovať, že nemožno všetko položiť len na samotnú vládu a na jej politiku. My len konfrontujeme jej zámery s postupnými realizáciami a, samozrejme, musíme konštatovať, že vláda aj v tejto oblasti veľa zanedbala a že jednoducho pre vedu sa vlastne nevytvára priestor. Musíme sa vrátiť k tomu, aby sme nemenili významnosť problémov tým, že sa budeme len zapodievať samotnou agentúrou. Takto nám to potom vzniká ako nejaký problém zahratý do autu, pretože samotné agentúry predsa nie sú tvorcami hodnôt. Tento problém je jednoducho v tom, že vláda sa musí strategicky postaviť k tejto problematike inak. Ak je vlastne naším existenčným cieľom vyrovnať sa úrovni a výkonnosti Európskej únie, tak sa musíme priblížiť aj v našich výdavkoch na vedu k tejto úrovni, lebo inak sa nepribližujeme, ale vzďaľujeme. Základný princíp je jednoducho v tom, a preto nepredpokladám, že samotná agentúra tento problém vyrieši. Je to prinajlepšom aj z hľadiska teórie riadenia len servoriešením a môžeme ju považovať vtedy za dôležitú, ak povieme, že prostriedky na vedu...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Vážená pani kolegyňa,
nemyslím si, ako ste povedali, že tento návrh je geniálny. Myslím si, že je dokonca hrubo politicky účelový a podobá sa celej politike ministrovania pána ministra Ftáčnika, ktorý nešetril kritikou svojho predchodcu a predčítaval nám dlhé tirády alebo rozprával celé hodiny o tom, ako sa zle vedie ministerstvo školstva, a sám toto ministerstvo alebo rezort, ktorý podlieha ministerstvu, vedie takmer do záhuby.
Toto je len jeden z jeho politicky účelových krokov, ktorým chce ukázať tomuto národu, že začal niečo aj robiť a snáď sa aj blížia voľby a potreboval by na svoju stranu uplatniť aj niekoľko vedeckých pracovníkov, len z 59 miliónov sa toho asi veľa nikomu neujde, nebude ani na tužky a papier a nie ešte na nejaké vedecké programy alebo prístroje, ktorými by sa dali robiť seriózne výskumy. Takže zakladá v zákone ešte aj nášľapové míny pre budúcu vládu, keď ukladá, aby dala na rozvoj vedy 458 mil. Neviem, kde na to berie odvahu, aby takéto veci dával do zákona. Preto v nijakom prípade takýto zákon nepodporím, aj keď mi je veľmi ľúto, že možno tých 58 mil. korún by sa rozdelilo medzi nejakých "pisálkov", ktorí by niečo zosmolili, ale rozhodne nič seriózne nevymysleli.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Kolláriková.
Poslankyňa M. Kolláriková:
Ďakujem kolegom, ktorí na mňa reagovali a vlastne len podporili môj príspevok, že je problém v našej spoločnosti v oblasti vedy a techniky, že skutočne táto vláda, ako i ďalšie vlády budú musieť urobiť veľmi veľa práce, aby sme sa mohli vyrovnať tým krajinám, ktoré už sú v Európskej únii. A skutočne táto oblasť je tam finančne podporovaná podstatne lepšie.
Opäť opakujem, že prerokúvaný návrh rieši len čiastkovo problémy vedy a techniky. Je takým prvým krokom a takisto sa obraciam opäť na vládu, že je na škodu veci, že spolu s týmto zákonom sme nedostali do Národnej rady i ďalšie návrhy zákonov, ktoré by sa týkali reformy vysokého školstva i akadémie. Bolo by sa to tak komplexne naraz vyriešilo. Ale aj to, že sa už konečne vláda zobudila a urobila takýto krok, považujem za dôležité.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán minister sa chce vyjadriť, nech sa páči.
Minister školstva SR M. Ftáčnik:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
ďakujem za vystúpenia. Na niektoré časti by som chcel zareagovať a povedať, že to, čo vytvárame týmto zákonom, je len jeden z nástrojov na to, aby sme mohli veci v oblasti vedy a techniky pohnúť dopredu. Prosím všetkých pánov poslancov a pani poslankyne, keď hovoria o porovnávaní, aby porovnávali to, čo je možné porovnávať. Ak Európska únia dala 1,9 % hrubého domáceho produktu na vedu, tak je to príspevok zo štátneho rozpočtu a podnikateľskej sféry. Ak Slovensko dáva 0,36 % hrubého domáceho produktu, tak je to len príspevok štátu, ďalšiu polovicu dáva podnikateľská sféra, čiže u nás tá úroveň dosahuje niekde 0,7 - 0,9 %, áno, sme tu o polovicu menej, ako je Európska únia. Ale podobne, nehovorím tak zle ako my, sú na tom susedné krajiny - Česká republika, Poľsko a Maďarsko -, kde len postupne zvyšujú príspevok zo štátneho rozpočtu a takisto z podnikateľskej sféry.
To znamená, máme čo doháňať, to je pravda. Ale nie je možné skočiť z jednej úrovne na druhú len preto, že si to niekto želá. V tomto zmysle by som veľmi ocenil, keby bola nejaká koordinácia medzi opozíciou, pretože jedna časť opozície tvrdí - nedávajte peniaze na vedu, zaväzujete nás, že máme dať niekde 450 miliónov -, druhá časť opozície sa domáha toho, aby peniaze boli. Ale to nerieši tento zákon. Túto diskusiu si nechajte na zákon o štátnom rozpočte.
My chystáme nástroj, do ktorého vložíme peniaze, kde si budeme istí, že peniaze nie sú dané na rezortný výskum, ale výskum nadrezortný, ktorý bude meraný náročnými oponentskými expertnými kritériami, tak ako o tom hovoril pán poslanec Tatár, pretože, ak by sme pokračovali v zvyšovaní peňazí len doterajším spôsobom, peniaze sa stratia kdesi v rezortoch.
Ak pani poslankyňa Slavkovská žiadala, aby tento zákon menil inštitucionálnu základňu, to nie je jeho cieľom. Bude tu zákon o vede a technike a priznávam sa, mali byť predložené spolu, tie výhrady beriem, padajú na adresu ministerstva školstva, ale nie je to cieľom tohto zákona. Tento zákon vytvára priestor na to, aby tlak účelových prostriedkov priniesol zmeny aj v inštitucionálnej základni akadémie vied, vysokých škôl a možno ďalších sektorov, pretože je tu ďalší tlak, ktorý vláda vytvorila prijatím uznesenia o audite v organizácii štátnej správy, to znamená o presune viacerých rozpočtových, príspevkových organizácií v oblasti vedy do neziskového sektora. Veľmi ma mrzí, že pani poslankyňa Slavkovská nechodí na zasadnutia výboru. Tam mala možnosť predniesť svoje pripomienky, ktoré predčítavala, ale nedala žiadne pozmeňujúce návrhy. Preto mi dovoľte, aby som na ne nereagoval, ale odkázal jej, že nabudúce by bolo možné vysvetliť si veci tam, kde to rokovací poriadok predpokladá.
Pozmeňujúce návrhy, ktoré predniesol pán poslanec Ištván, podporujem a v súvislosti s tým, že medzičasom od podania tohto návrhu sa vysvetlili veci vo vláde týkajúce sa auditu a jeho návrh smeruje k tomu, aby sa tento sektor stal súčasťou, ktorá môže byť podporovaná aj z prostriedkov Agentúry na podporu vedy a techniky.
Ak hovorí pán poslanec Tatár o samosprávnosti, myslím si, že na takomto princípe agentúra bude fungovať. Napriek tomu, že bude vymenúvať jej členov minister školstva, ale návrhy mu musí predložiť sektor zdola, to znamená vysoké školy prostredníctvom svojich zástupcov, akadémia vied, rezortné výskumné ústavy a, samozrejme, podnikateľská sféra. Takže si myslím, že istý prvok samosprávnosti tu je. Je pravda, že pod tlakom argumentov ministerstva financií sme ustúpili od zámeru vytvoriť nezávislý, teda, myslím, od štátnych orgánov nezávislý fond, že sme pristúpili k rozpočtovej organizácii, ktorá prostredníctvom tých nástrojov, ktoré predpokladá zákon číslo 303 o rozpočtových pravidlách, je napojená na štátny rozpočet. Inak sa tá konštrukcia urobiť nedala. Ale predpokladám, že agentúra sama osvedčí vysoký stupeň samosprávnosti pri rozhodovaní, pretože rozhodnutia o prideľovaní peňazí už robia zástupcovia vedeckovýskumného sektora a ministerstvo školstva alebo minister prostredníctvom nejakých politických rozhodnutí do toho nevstupuje.
Dovoľte mi týmto vyčerpať reakciu na vaše poznámky a vystúpenia a požiadať ešte raz vážené plénum o to, aby podporilo pozmeňujúce návrhy, ktoré predkladá gestorský výbor, rovnako ako návrhy pána poslanca Ištvána, a potom v treťom čítaní aby ste podporili schválenie tohto návrhu zákona skutočne ako prvý krok na vylepšenie situácie v oblasti vedy a techniky.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť? Áno.
Poslanec Š. Šlachta:
Ďakujem pekne za slovo.
Dovoľte mi len celkom krátko vyjadriť tiež podporu tomuto zákonu. Naozaj by bolo dobré, aby sme si uvedomili, že toto je prvý krok, je to otvorenie dverí do budúcnosti, je to šanca, ktorú v budúcnosti veda a technika dostáva. Samozrejme, nesmieme všetci na to zabudnúť pri prerokúvaní rozpočtu na rok 2002. Trošku ma prekvapujú pripomienky, kde sa hovorilo o akomsi nesúlade týchto zákonov. Dnes na internete je už aj zákon o Slovenskej akadémii vied. Samozrejme, už dva mesiace sa hovorí o zákone o vysokých školách. Rovnako je dnes dostupný zákon o vede a technike, takže tieto materiály už vlastne boli k dispozícii a kto chcel, mohol si ich pozrieť.
Ďakujem pekne za slovo.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.
Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu. Prosím pánov poslancov neprítomných v rokovacej sále, aby sa dostavili na hlasovanie o tomto bode programu. Pán poslanec Galbavý, vybavili ste už všetko? Môžeme pokračovať. Vidím, tašku máte plnú.
Páni poslanci, prosím, prezentujme sa, zistíme počet prítomných poslancov v rokovacej sále.
Prosím všetkých poslancov prítomných v rokovacej sále, aby sa prezentovali, ak chcú vyjadriť iný názor pri hlasovaní, tak je to ich slobodné rozhodnutie, ale minimálne účasť v rokovacej sále aby overili svojím hlasovaním a prezentáciou.
Prezentovalo sa 68 poslancov.
Prosím predsedov parlamentných výborov, aby zaujali svoje miesta v rokovacej sále a zvýšili tak kvórum poslancov potrebných na uznášaniaschopnosť Národnej rady.
Prosím, pán spoločný spravodajca, aby ste uvádzali jednotlivé návrhy na hlasovanie.
Poslanec Š. Šlachta:
Ďakujem pekne.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch takto: spoločne o bodoch 1, 3, 5, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 15 a 17. Ale z týchto sa dvoch bodov, bodov 5 a 7 dotýka pozmeňujúci návrh pána kolegu Ištvána, kde bod 5 doplňuje o písmeno k) a § 3 o termín "neziskové organizácie", čiže navrhujem, aby sme o týchto dvoch, o tomto pozmeňujúcom návrhu hlasovali najprv.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, páni poslanci, budeme hlasovať podľa odporúčania pána spoločného spravodajcu. Pán spoločný spravodajca, zopakujte návrh. Hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy.
Poslanec Š. Šlachta:
Hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy 1, 3, 8, 9, 10, 11, 12, 15 a 17 s odporúčaním schváliť ich.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o bodoch zo spoločnej správy tak, ako ich uviedol pán spoločný spravodajca.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 79 poslancov.
Za návrh hlasovalo 68 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Nehlasovali 4 poslanci.
Konštatujem, že sme tieto body zo spoločnej správy schválili.
Prosím, uvádzajte ďalšie návrhy.
Poslanec Š. Šlachta:
Prosím o ospravedlnenie, pretože sú tam ešte ďalšie body, ktoré som nečítal, ktoré sú pod tým. Sú to body 19, 20, 21, 22, 23, 25, 26, 27 a 29 s odporúčaním tiež schváliť ich.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o bodoch zo spoločnej správy, tak ako ich uviedol pán spoločný spravodajca, s odporúčaním gestorského výboru tieto body schváliť.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 78 poslancov.
Za návrh hlasovalo 68 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Aj tieto body zo spoločnej správy schválili.
Ďalej.
Poslanec Š. Šlachta:
Ďalej hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy číslo 2, 4, 6, 13, 14, 16, 18, 24 a 28 s odporúčaním neschváliť ich.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Hlasujeme, páni poslanci, o bodoch zo spoločnej správy 2, 4, 6, 13, 14, 16, 18, 24 a 28 s odporúčaním gestorského výboru tieto body neschváliť.
Prezentovalo sa 75 poslancov.
Páni poslanci, prosím, aby ste sa nehrali s hlasovaním.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme ešte raz o bodoch zo spoločnej správy 2, 4, 6, 13, 14, 16, 18, 24 a 28 s odporúčaním gestorského výboru tieto body neschváliť.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 81 poslancov.
Za návrh hlasovalo 7 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že návrh sme neschválili.
Poslanec Š. Šlachta:
Ďalej hlasujeme o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Ištvána.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, páni poslanci, môžeme hlasovať spoločne o všetkých pozmeňujúcich návrhoch. Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhoch, ktoré podal pán poslanec Ištván.
Prezentovalo sa 75 poslancov.
Páni poslanci, prosím, aby sme sa prezentovali všetci, ktorí sme prítomní v rokovacej sále. Ak nesúhlasíme s návrhom, vyjadrime svoj nesúhlas hlasovaním, ale hlasujme. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 75 poslancov.
Páni poslanci, hlasujeme ešte raz. V prípade, že nebude dostatok poslancov v rokovacej sále, prerušíme rokovanie.
Páni poslanci, budeme hlasovať pomocou skrutátorov.
Prosím, posledný raz sa prezentujme a hlasujme o návrhoch pána poslanca Ištvána.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 80 poslancov.
Za návrh hlasovalo 67 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Nehlasovalo 6 poslancov.
Návrh sme schválili.
Poslanec Š. Šlachta:
Ďakujem pekne.
Teraz prosím o hlasovanie o bodoch 5 a 7, ktoré pozmeňujúci návrh poslanca Ištvána doplnil, čiže hlasujeme o ich kompletnom znení.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Páni poslanci, vyhlasujem toto hlasovanie za zmätočné.
Prosím pána spoločného spravodajcu a pána navrhovateľa, aby sa dostavili k predsedajúcemu na krátku konzultáciu.
(Hlasy z pléna.)
Pani poslankyne, páni poslanci, nehlasovali sme o bodoch 5 a 7 zo spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca dal hlasovať predtým o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré predniesol k návrhom uvedeným v spoločnej správe pán poslanec Ištván, preto odporúčam, aby sme sa vrátili k hlasovaniu o bodoch 5 a 7 zo spoločnej správy, tak ako sú uvedené v tlači 863a.
Hlasovanie o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré predniesol v rozprave pán poslanec Ištván, považujeme za zmätočné hlasovanie o týchto pozmeňujúcich návrhoch a považujeme ich za neschválené.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o bodoch 5 a 7 zo spoločnej správy.
Prosím spoločných spravodajcov, aby sa dôslednejšie pripravovali na svoje spravodajské funkcie.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 82 poslancov.
Za návrh hlasovalo 66 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.
Nehlasovalo 5 poslancov.
Uvedené body zo spoločnej správy sme schválili.
Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhoch z rozpravy. Pán spoločný spravodajca, uvádzajte hlasovanie.