Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Zlocha, teraz čo vy na to?
Poslanec J. Zlocha:
Pán predseda,
vážená vláda,
pán podpredseda vlády,
musím povedať, že nie som celkom spokojný, lebo moja otázka bola, čo urobí vláda. Hovorilo sa všeličo, ale ja už nebudem veľmi dotieravý, pretože dnes, v dnešný deň rozhodujúci krok urobili poslanci Národnej rady. Zrejme pod vplyvom prerokúvaného vládneho materiálu o plnení programu zamestnanosti si uvedomili, že pridať ďalších niekoľko tisíc nezamestnaných na Hornej Nitre by bolo katastrofou, a preto odsúhlasili novelu zákona o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia, ktorá bude prijateľná pre baníkov na Hornej Nitre a, samozrejme, aj pre Slovenské elektrárne.
Ja by som chcel len zdôrazniť, že Slovenská republika skutočne nemá prebytok energetických surovín. Vláda v roku 1996 pri prerokúvaní surovinovej politiky Slovenskej republiky prijala uznesenie, podľa ktorého garantuje ťažbu uhlia na Slovensku vo výške 3,8 milióna tony. Vzhľadom na to, že boli poplatky za znečisťovanie ovzdušia veľmi vysoké, hrozila situácia, že tento rok, ale najneskoršie budúci rok by museli ťažbu zastaviť. Z toho dôvodu, pán podpredseda, už nebudem klásť ani ďalšiu otázku. Ako som spomenul, poslanci dneska rozhodli v prospech baníkov na Hornej Nitre a ich záchrany.
Podpredseda vlády SR Ľ. Fogaš:
Ďakujem.
Myslím si, že vaše rozhodnutie je v súlade s tým, čo obsahovala moja odpoveď, pretože sme odhodlaní tohto roku uvoľniť 174 miliónov Sk ako dotácie, ktoré sú potrebné na to, aby sa táto výroba udržala. A súčasne sme si vedomí sociálnych dosahov, ktoré by mohli prísť, keby sme postupovali iným spôsobom. Nakoniec tie štátnopolitické dôvody pre potrebu zachovania ťažby uhlia som uviedol.
Ďakujem pekne, pán poslanec.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Kolláriková. Otázka znie: "Maďarská vláda uvoľní na základe zákona Maďarskej republiky o občanovi maďarského národa 8 mld. forintov na podporu tým rodinám, ktoré na Slovensku prihlásia svoje deti do škôl s maďarským vyučovacím jazykom. Aby nedošlo k finančnému znevýhodneniu slovenských škôl, neuvažujete o znížení finančných dotácií na školy s maďarským vyučovacím jazykom o uvedenú dotáciu z Maďarskej republiky?"
Pán podpredseda vlády.
Podpredseda vlády SR Ľ. Fogaš:
Ďakujem.
Je to tak, že v Maďarskej republike je pripravovaný zákon o Maďaroch žijúcich v susedných štátoch pred prerokovaním v parlamente, v ktorom by mali byť zakotvené aj možnosti vzdelávania Maďarov žijúcich v zahraničí.
Vláda Slovenskej republiky v súčasnosti nedisponuje konkrétnymi oficiálnymi informáciami o stave prerokúvania, lebo nepoznáme, samozrejme kolobeh medzirezortného pripomienkového konania. Napriek tomu však využijeme všetky existujúce možnosti vrátane tých, ktoré poskytuje zmluva o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou, na vyjasnenie postojov a zámerov maďarskej strany v tejto otázke. Po zistení týchto zámerov Slovenská republika nepochybne k nej zaujme stanovisko.
Pani poslankyňa, ako je to aj v otázke uvedené, ak maďarská vláda poskytne nejakú podporu, tak tá sa má poskytnúť rodinám, a nie školám s vyučovacím jazykom maďarským. Z toho teda vyplýva, že táto podpora by nemala nijako ovplyvniť finančnú situáciu škôl s vyučovacím jazykom ktorejkoľvek menšiny, tobôž teda maďarským. My si myslíme, že je potrebné i naďalej hľadať prostriedky na to, aby sme celkove skvalitnili fungovanie našej školskej sústavy.
Predseda NR SR J. Migaš:
Tak, nech sa páči, pani poslankyňa.
Poslankyňa M. Kolláriková:
No, samozrejme, budem reagovať, hoci táto otázka smerovala na pána premiéra.
Viete, zaujala ma tá jedna veta, že tieto peniaze nie sú určené pre školy, ale sú určené pre rodiny, a malo by tam doslova byť, že pre rodiny s minimálne dvomi deťmi, z ktorých aspoň jedno bude chodiť do školy s vyučovacím jazykom maďarským. Nepovažujete to za miešanie sa predstaviteľov Maďarskej republiky do našich vnútorných záležitostí, pretože oni vlastne týmito finančnými prostriedkami sa snažia ovplyvniť rodiny určitého okruhu - vieme asi, o koho ide -, aby si deti prihlásili do školy s vyučovacím jazykom maďarským? Čiže toto je skutočne na zamyslenie.
A druhá vec, ktorá sa zrejme asi týmto sleduje, je štatistické vyhodnocovanie, ktoré má byť v apríli, máji, mám taký dojem, že to má byť v máji, štatistické vyhodnocovanie rodiny aj s tým, že aké percento občanov je akej národnosti, pretože vieme, že štatistický prieskum sa bude robiť. Čiže aj to je smerované zrejme na ovplyvnenie tohto štatistického vyhodnocovania. Aký je váš názor, keď už nie ste teda premiérom Slovenskej republiky, ale ste jeho zástupcom, vicepremiérom?
Predseda NR SR J. Migaš:
Nech sa páči.
Podpredseda vlády SR Ľ. Fogaš:
Ďakujem pekne.
K prvej otázke by som povedal, že dobré vzťahy medzi obidvoma krajinami nám diktujú pomocou diplomatických rokovaní dosiahnuť vyjasnenie postojov. Naozaj si myslím, že je neobvyklé, aby sa len tak peniaze jednej krajiny rozdávali na území druhej krajiny, preto sa snažíme zistiť, či existuje na to nejaká zákonná opora a či prostredníctvom zmluvy medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou je možné dosiahnuť nejaké vysvetlenie, ktoré by znamenalo aj definitívne upokojenie tohto regiónu a, samozrejme, aj vytvorenie podmienok na riadnu prácu škôl, pretože by mohla nastať aj súťaživosť a mohli by sa vyvíjať vzťahy zbytočne napäto.
(Zaznel zvuk časomiery.)
K tej druhej otázke už nemám čas? Alebo ešte môžem? Ide o sčítanie ľudu.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán podpredseda vlády, váš čas uplynul.
Ďakujem pekne.
Budeme pokračovať v odpovediach členov vlády na otázky pánov poslancov a poslankýň.
Prvú otázku položila pani poslankyňa Slavkovská ministrovi školstva pánovi Ftáčnikovi. Otázka znie: "Čo považujete za nesplniteľné zo sľubov vlády v tomto volebnom období v oblasti školstva?"
Nech sa páči, pán minister.
Minister školstva SR M. Ftáčnik:
Vážená pani poslankyňa,
ďakujem vám za šarmantnú otázku, ktorá ma prinútila prečítať si znovu programové vyhlásenie vlády, kde nie sú napísané sľuby, ale ciele vlády Slovenskej republiky v oblasti vzdelávania. A musím priznať, že mohli ste nadobudnúť pri ich čítaní dojem, ktorý získal aj český publicista v oblasti pedagogiky pán Průcha, ktorý v knižke alebo v monografii vzdelávania "Školství ve světe" hodnotil aj naše programové vyhlásenie vlády ako veľmi ambiciózne, ktorého niektoré kroky pravdepodobne bude potrebné plniť vo viacerých volebných obdobiach.
Chcel by som však povedať, že keď som si čítal to programové vyhlásenie vlády, tak som nemal pocit, že by tam boli nesplniteľné ciele. A vzhľadom na to, že sme v dvoch tretinách volebného obdobia, asi ani nie je možné dnes vyniesť definitívne súd o tom, čo je alebo nie je splniteľné, preto by som ani o jednom z týchto cieľov nehovoril ako o nesplniteľnom. Iste máte v druhej otázke alebo v doplňujúcej otázke pripravené niečo konkrétne, takže dám priestor pre vás, aby ste položili doplňujúcu otázku. Nech sa vám páči.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Ďakujem pekne.
No hodnotenie, že ide o ambiciózne programové vyhlásenie, je trošku zvláštne, pretože každé programové vyhlásenie je ambiciózne, ale iba do tej miery, pokiaľ je splniteľné. Pán minister, povedali ste, že nie je tam nič také, čo by ste považovali za nesplniteľné.
V dopoludňajších hodinách sme hovorili napríklad o rozvoji vedy a techniky, kde ja som vám dokazovala na konkrétnych číslach, že nie je možné splniť to, čo ste si dali v programovom vyhlásení vlády a dokonca aj v koncepcii pre rozvoj vedy a techniky. Čiže už to je nesplniteľné.
Detto je nesplniteľné napríklad percento z DPH, ktoré sa má dávať na vzdelanie a ktoré ste si dali do programového vyhlásenia vlády.
Nesplniteľný zrejme je aj 13. a 14. plat, ktorý ste sľubovali hneď na začiatku. Už dva roky, vlastne tri roky uplynuli a učitelia nemajú 13. a 14. plat, takže ak by ho aj mali v tom volebnom roku, to už bude plniť iná vláda, to už by nebolo to, čo ste splnili vy.
Nesplniteľné je napríklad aj to, čo ste sľubovali - umožniť študentom a žiakom cenovo prístupné stravovanie a ubytovanie, pretože všetko tak zdraželo, že už toto nemôžete splniť.
Nesplniteľné je napríklad to, to ste sám minule konštatovali, čo vláda sľúbila, že vznikne pôžičkový fond pre začínajúcich učiteľov. Vy ste konštatovali, že ministerstvo vypracovalo takýto návrh zákona, ale, žiaľbohu, to neprešlo cez vládu, tak predpokladám, že to ani cez vládu neprejde.
Neviem si predstaviť, ako by ste splnili ďalší svoj sľub, a to, že vláda bude klásť dôraz na kvalitu absolventov stredných škôl a ich uplatnenie v praxi s cieľom znížiť ich nezamestnanosť. Doteraz sa totiž nezamestnanosť aj týchto absolventov zvýšila.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán minister.
Minister školstva SR M. Ftáčnik:
Pani poslankyňa, nepoložili ste konkrétnu otázku, ale zareagujem na to, čo ste hovorili. Oblasť vedy a techniky nebola predmetom vašej otázky. Keby ste si láskavo prečítali programové vyhlásenie vlády, kde oblasť vedy a techniky má samostatnú časť. Vy ste sa pýtali na oblasť školstva a na oblasť školstva som reagoval.
Ak ste hovorili o podiele z DPH pre školstvo, zrejme ste mali na mysli hrubý domáci produkt, teda HDP, kde naozaj nie je možné splniť v jednom roku, ale možno ani v štyroch rokoch cieľ, ktorý sme tam zapísali, to znamená zvýšiť podiel financovania školstva vzhľadom na hrubý domáci produkt v Slovenskej republike. Ale je tam slovíčko "postupne". Postupne chceme prísť k tomuto cieľu a založiť istý trend, ktorý bude nasledovať aj vláda nasledujúca, aby bolo možné zvýšiť financovanie školstva na úroveň, ktorá je porovnateľná s vyspelými európskymi krajinami.
Čo sa týka 13. a 14. platu, tieto inštitúty sú obsiahnuté v zákone o verejnej službe, pani poslankyňa. Iste ste si už prečítali predlohu, ktorú v prvom čítaní schválil tento parlament, kde sa hovorí aj o 13., resp. 14. plate. A nie je to obsiahnuté v programovom vyhlásení vlády. Tam hovoríme len o tom, že upravíme postavenie učiteľa zákonom o štátnej, resp. verejnej službe.
Neviem, prečo hovoríte, že vo volebnom roku bude plniť naše ciele nejaká iná vláda. Budeme to my, ktorí budeme aj v štvrtom roku vládnutia plniť svoje ciele. A pokiaľ parlament schváli napríklad zákon o verejnej službe a upraví aj tabuľku pre pedagogických zamestnancov, k čomu iste môžete prispieť aj vy, tak bude možné, aby učitelia pocítili efekty alebo účinky tohto zákona na svojich výplatných páskach už od 1. januára 2002, pokiaľ takto bude zákon schválený.
Otázka pôžičkového fondu pre začínajúcich učiteľov je vám iste veľmi dobre známa, pretože vy ste mali problém s tým, aby bol schválený vo vláde. My ho máme naplánovaný na rok 2001 a zatiaľ je veľmi predčasné hovoriť, či ten zákon vláda schváli alebo neschváli. Takže to je to, kde sa líšime.
Vy už dnes viete, čo bude nesplniteľné, a my si myslíme, že ten program sme postavili tak, že splniteľný je. Takže hodnoťme to na konci. A nepochybne ten najlepší sudca nesedí v tejto miestnosti, ale bude to občan, ktorý posúdi, čo sme z toho nášho programu splnili.
Veľmi pekne vám ďakujem za otázku.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Cabaj pre pána ministra Pittnera. Otázka znie: "Môžete informovať, ako disciplinárne pojednával prezident Policajného zboru, keď sporný zákrok na Zelený štvrtok minulého roku v Trenčianskych Tepliciach nebol adekvátny?"
Pán minister, nech sa páči.
Minister vnútra SR L. Pittner:
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
vážený pán poslanec,
zákon číslo 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v tretej časti obsahuje ustanovenia o služobnej disciplíne a disciplinárnej právomoci.
Ak sa ma teda pýtate, "ako disciplinárne pojednával prezident Policajného zboru," nemôžem vám odpovedať, pretože vaša otázka je pre mňa nezrozumiteľná. Prezident Policajného zboru disciplinárne nepojednáva. Ak vašu otázku skonkretizujete, teda poviete, čo chcete vedieť, ja vám dám na ňu konkrétnu odpoveď. Len pre úplnosť dodávam, že prezident Policajného zboru môže v disciplinárnom konaní disciplinárne previnenie len prerokovať a uložiť zaň disciplinárne opatrenie, ak má dostatok podkladov o tom, že policajt zavineným konaním porušil svoje povinnosti.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Cabaj, nech sa páči, doplňujúca otázka.
Poslanec T. Cabaj:
Mrzí ma, pán predseda Národnej rady, my píšeme otázky v rukopise, ale ja som aj do otázky napísal "prejednal". A viete, prečo som to napísal? Odcitujem vám list generálneho prokurátora Slovenskej republiky Milana Hanzela z 15. marca 2001, v ktorom píše na interpeláciu poslanca Gašparoviča:
"Vážený pán poslanec, reagujúc na vašu otázku prednesenú 1. marca 2001 na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, dovoľujem si vám oznámiť, že Generálna prokuratúra podrobným preskúmaním zákroku Policajného zboru v penzióne Elektra v Trenčianskych Tepliciach 20. apríla 2000 dospela k záveru, že s ohľadom na okolnosti prípadu možno dôvodne pochybovať, či sporný zákrok bol primeraný a adekvátny v hraniciach vymedzených ustanovením § 8 ods. 1 zákona číslo 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších zmien a doplnkov, t. j., či neprekročil mieru nevyhnutnú na dosiahnutie sledovaného účelu. Prosím preto, aby ste s porozumením vzali na vedomie, že 23. januára 2001 Generálna prokuratúra upravila okresného prokurátora v Trenčíne, aby vec podľa § 159 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku odovzdal na disciplinárne prejednanie prezidentovi Policajného zboru. Okresný prokurátor v Trenčíne citovaný pokyn realizoval opatrením SPZN 1Pn 4028/2000 zo 6. februára 2001."
Podpísaný generálny prokurátor Slovenskej republiky Milan Hanzel.
Minister vnútra SR L. Pittner:
A teda otázka?
Poslanec T. Cabaj:
Presne to, čomu ste sa vyhli: Aké odovzdal na disciplinárne prejednanie prezidentovi Policajného zboru, teda ako disciplinárne toto prejednal prezident Policajného zboru?
Minister vnútra SR L. Pittner:
Prezident Policajného zboru preskúmal celý spisový materiál, ktorý mu postúpil prokurátor Okresnej prokuratúry v Trenčíne. Dospel k záveru, že riadiaci akcie sa nedopustil zavineného porušenia povinnosti policajta, a teda ani disciplinárneho previnenia. Preto mu disciplinárne opatrenie neuložil.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Kolláriková pre ministra vnútra pána Pittnera. Otázka znie: "Nemyslíte si, pán minister, že niektoré obce ako napríklad Svodín v Novozámockom okrese sú na tom finančne veľmi dobre, pretože poslanci miestneho zastupiteľstva odsúhlasili finančný príspevok z obecného rozpočtu na postavenie sochy iredentistovi Esterházymu?"
Nech sa páči.
Minister vnútra SR L. Pittner:
Vážená pani poslankyňa,
na vašu otázku odpoviem veľmi stručne. Zákon číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení zveril obci samostatne rozhodovať a uskutočňovať všetky úkony súvisiace so správou obce a jej majetku, ak osobitný zákon tieto úkony nezveruje štátu alebo inej právnickej alebo fyzickej osobe v nadväznosti na článok 67 Ústavy Slovenskej republiky. Medzi výlučné kompetencie obce patrí okrem iného aj hospodáriť so zverenými prostriedkami podľa schváleného rozpočtu obce, vykonávať zmeny rozpočtu obce a podobne. Kontrola finančného hospodárenia obce patrí takisto do kompetencie obecného zastupiteľstva. Za hospodárenie s majetkom a s finančnými prostriedkami nesie obec aj samostatnú majetkovú zodpovednosť.
Pokiaľ obecné zastupiteľstvo rozhodlo tak, ako uvádzate vo svojej otázke, je potrebné povedať, že ministerstvu vnútra neprislúcha hodnotiť finančnú situáciu obcí ani obce v tejto oblasti kontrolovať. Takéto konanie by bolo v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, podľa ktorej vo veciach územnej samosprávy rozhoduje obec samostatne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Nech sa páči, pani poslankyňa.
Poslankyňa M. Kolláriková:
Ďakujem.
Pán minister, nehnevajte sa, ale ja nie som spokojná s vašou odpoveďou, pretože vy ste mi jednoducho neodpovedali hlavne na tú hlavnú vec, či je v poriadku, že teda obec svoje finančné prostriedky míňa na postavenie sochy človeku, ktorý bol vlastne odsúdený v rámci Česko-slovenskej republiky podľa vtedajších platných právnych noriem za vlastizradu na trest smrti. A obec jednoducho míňa finančné prostriedky na sponzorovanie postavenia sochy takémuto človeku.
Čiže nad týmto sa treba zamyslieť, ale vy ste sa absolútne nad týmto nezamysleli. Vy ste mi tu citovali zákon číslo 369/1990. Tento ja veľmi dobre poznám. Obec má spravovať svoj majetok tak, aby si ho zhodnocovala, ale ak je toto zhodnocovanie majetku, že jednoducho takto sa míňajú finančné prostriedky, tak ja si takto prácu jedného starostu a predstaviteľov obecného zastupiteľstva nepredstavujem, pretože tieto peniaze mohli použiť na niečo užitočnejšie. Čiže podľa vás je všetko v poriadku, pretože konali podľa zákona o obecnom zriadení číslo 369/1990. Nehnevajte sa, ale vaša odpoveď mňa skutočne nemohla uspokojiť.
Ďakujem.
Minister vnútra SR L. Pittner:
Pani poslankyňa, žiaľbohu, ja som vám citoval to, čo je meritum vašej otázky, prečo obec poskytla peniaze na toto. A na to som vám odpovedal v zmysle zákona, že my nemáme právo vstupovať do rozhodovania obce, pokiaľ ide o výdaj peňazí. Ak by ste sa boli vo svojej otázke podujali na to, že podáte návrh na podozrenie z trestného činu, tak v takom prípade by som musel potom preskúmať vašu otázku inak. Ale vy ste sa pýtali na problematiku financovania.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Tóthová pre ministra spravodlivosti Jána Čarnogurského. Otázka znie: "Cumaraswamyho správa - vychádzajúc z analýzy našej ústavy - konštatuje, že nemožno odvolať predsedu Najvyššieho súdu (podpredsedu) bez toho, že by bol ako sudca v disciplinárnom konaní z tejto funkcie odvolaný. Takéto stanovisko zastávali poslanci opozície. Nechcete sa im ospravedlniť?"
Pán minister, nech sa páči.
Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
vážená pani poslankyňa,
osobitný spravodajca OSN pán Cumaraswamy v bode 61 svojich záverov a odporúčaní týkajúcich sa postupu Slovenskej republiky pri odvolávaní predsedu Najvyššieho súdu Dr. Harabina uviedol nedostatočnosť využitých prostriedkov, keďže nebolo využité disciplinárne konanie, právo sudcu na súdne konanie pri vzniku podozrenia z jeho spôsobilosti vykonávať funkciu sudcu.
Ministerstvo spravodlivosti k danému uvádza, že disciplinárna zodpovednosť sudcov bola do 31. decembra 2000 upravená zákonom číslo 412/1991 Zb. v znení neskorších predpisov o kárnej zodpovednosti sudcov. Citovaný zákon v § 2 presne vymedzuje, čo sa považuje za kárne previnenie. V zmysle tohto ustanovenia ide o zavinené nesplnenie alebo porušenie povinností sudcu ustanovených osobitnými zákonmi. Napríklad podľa § 52 ods. 4 zákona číslo 335/1991 Zb. sudca nesmie ďalej zastávať žiadnu inú platenú funkciu ani vykonávať inú zárobkovú činnosť s výnimkou správy vlastného majetku a vedeckej, pedagogickej, literárnej, publicistickej a umeleckej činnosti za predpokladu, že takáto činnosť nenarušuje dôstojnosť sudcovskej funkcie alebo neohrozuje dôveru v nezávislosť a v nestrannosť súdnictva a niektoré ďalšie ustanovenia. Teda musí ísť o správanie, ktoré vzbudzuje oprávnené pochybnosti o nezávislosti sudcu, o svedomitosti a nestrannosti sudcu pri rozhodovaní, o nezaujatosti sudcu voči účastníkom konania a o úsilí dokončiť súdne konanie spravodlivo a bez zbytočných prieťahov alebo také iné správanie sudcu, ktoré je nezlučiteľné so zásadami etiky sudcovského povolania.
Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že zákon o kárnej zodpovednosti sudcov možno aplikovať len na prípady porušenia povinnosti sudcu, a nie na výkon činnosti predstaviteľa štátnej správy súdov. Predseda Najvyššieho súdu vykonáva štátnu správu súdu iba v rozsahu vymedzenom v § 13 zákona číslo 80/1992 Zb. Návrh na odvolanie Dr. Štefana Harabina sa týkal len činností, ktoré vykonával z titulu svojej funkcie ako predseda súdu, funkcionár súdu, a nie ako sudca. To znamená, že vláda Slovenskej republiky ani žiadny iný orgán nemajú zákonnú povinnosť ani možnosť riešiť odvolanie menovaného prostredníctvom inštitútu kárnej zodpovednosti. Naopak, v prípade, že by vláda alebo iný štátny orgán neoprávnene a neopodstatnene inicioval takéto kárne konanie, bolo by to možné považovať za pokus o zásah do nezávislosti súdnictva. Z uvedeného vyplýva, že návrh na odvolanie predsedu Najvyššieho súdu bol predložený v súlade s platnou právnou úpravou.
Pre úplnosť informácií treba uviesť, že voľbu a vymenovanie súdnych funkcionárov upravuje článok 145 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v súlade s ním § 39 ods. 1 zákona číslo 335/1991 Zb. V zmysle týchto ustanovení predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu volí zo sudcov tohto súdu Národná rada na návrh vlády na 5 rokov, a to najviac na dve po sebe idúce obdobia.
Odvolanie súdnych funkcionárov zakotvuje § 50 ods. 2 uvedeného zákona v nadväznosti na § 121 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady. Znenie § 50 ods. 2 druhej vety je nasledovné: "Odvolať z funkcií uvedených v § 39 ods. 1, 2 možno len na návrh orgánu, ktorý podáva návrh na zvolenie do týchto funkcií." Predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu teda výlučne pri výkone funkcií štátnej správy súdov je nutné považovať za funkcionárov súdu. Na základe § 121 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady sudcov, predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Národná rada odvoláva v tajnom hlasovaní.
Z obidvoch citovaných právnych predpisov je teda zrejmé, že zákony vykonávajúce predmetné ústavné ustanovenie umožňujú odvolanie predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu pred uplynutím ich funkčného obdobia. Ani jedno z týchto zákonných ustanovení nebolo napadnuté na Ústavnom súde Slovenskej republiky pre ich nesúlad s článkom 145 ods. 2 ústavy. Z toho dôvodu žiadne ospravedlnenie nie je aktuálne.
Súčasne dodávam, že v predchádzajúcom období bol takto odvolaný z funkcie podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Dr. Ivan Majerík vo februári 1998 a Dr. Jozef Štefanko v júli 1999. V prípade odvolania Dr. Jozefa Štefanka rozhodoval o súlade jeho odvolania s Ústavou Slovenskej republiky aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý návrh na výklad príslušných ustanovení ústavy odmietol, pretože v návrhu vlády na odvolanie ani v uznesení Národnej rady o odvolaní sa neuplatnili žiadne ustanovenia ústavy, ale sa uplatnili ustanovenia zákona číslo 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších zákonov.
Skončil som.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa, nech sa páči, doplňujúca otázka.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Vážený pán minister,
ja obdivujem vašu odvahu prísť s takouto odpoveďou. Po prvé, otázka bola veľmi jasná, po druhé, celá právnická obec, všetci vaši sudcovia vedia, že vonkoncom nejde v mojej otázke a vôbec aj v problematike o to, čo ste tu hovorili, ale že ide o jedno. Vy ste nesplnili ústavnú podmienku v návrhu na odvolanie predsedu Najvyššieho súdu, pretože jeho z funkcie nemožno odvolať, môže byť len alternatíva - odvolaný ako sudca z funkcie na základe disciplinárneho konania. A potom aj bude musieť odísť z postu predsedu. Pán Cumaraswamy vám to jednoznačne z rôznych strán dal v stanovisku.
Ale pán minister vy len si svoje hudiete. Je to až trápne pre mňa, že vy sa takto zhadzujete, pretože skutočne celá justícia, keď bude pozerať televíziu, bude prekvapená, ako vy reagujete. A ospravedlniť by ste sa mali, pretože tie názory, ktoré sú v stanovisku pána Cumaraswamyho, tuto opozícia prezentovala. A vy ste nás zhadzovali asi takým spôsobom, že nevieme ani základy práva.
Takže, pán minister, ja vás znovu vyzývam, či sa nechcete ospravedlniť, pretože jeden takýto návrh ste pretlačili touto snemovňou. Je to návrh na odvolanie podpredsedu pána Dr. Štefanka, ktorý sa obrátil na Európsky súdny dvor. A myslím, že ani vy nepochybujete o tom, vnútri, rečami určite, že bude úspešný.
Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:
Pani poslankyňa, mňa zase udivuje na vás vaša zábudlivosť alebo nestálosť vašich postojov najskôr v tom, že keď vy ste boli vo vláde a ja som bol v opozícii, vy ste vtedy vyčítali opozícii, že sa obracia na zahraničných činiteľov, že žaluje na Slovenskú republiku a podobne a podobne.
Znovu opakujem, že my sme nič také nerobili, pani poslankyňa. Ale v tomto prípade, ako veľmi intenzívne sa zastávate vyjadrovania sa do tých otázok nášho vnútorného právneho poriadku, na ktoré Charta Organizácie Spojených národov nedáva žiadne splnomocnenie.
A aby som vám to podložil, tak vám zacitujem z dvoch bodov, odsekov správy pána Cumaraswamyho, a to z bodu 58 a bodu 59 z tej správy, myslím, ktorú potom následne po svojej návšteve tuná na Slovensku napísal o celej veci.
V bode 58 hovorí o tom, že "tí, ktorí sa zastávajú alebo schvaľujú návrh na odvolanie doktora Harabina, tak tento postup opierajú o zákon, o § 50 ods. 2 zákona 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch a § 8 zákona číslo 80/1992 Zb. o štátnej správe súdov". To je proste nič, len konštatačná časť.
Ale v bode 59 svojej správy pán Cumaraswamy píše: "Osobitný spravodajca zastáva názor, že tieto zákony, to znamená zákon 335/1991 Zb. a 80/1992 Zb.," - teda predtým Česko-Slovenska a teraz Slovenskej republiky - "aj keď sú platné, sú v rozpore s minimálnymi štandardmi podľa medzinárodného a regionálneho práva na zabezpečenie nezávislosti súdnictva."
Pani poslankyňa, povedzte mi, ktoré ustanovenie Charty Organizácie Spojených národov umožňuje Organizácii Spojených národov takýmto spôsobom zaujímať stanoviská ku takýmto ustanoveniam vnútorného právneho poriadku členskej krajiny Organizácie Spojených národov.
Tieto ustanovenia, o ktoré tuná ide, hovoria o koncepcii štátnej správy súdov. A iste sa v tom zhodneme, že koncepcia štátnej správy súdov, aká je u nás dnes, to znamená, že štátnu správu súdov vykonávajú predsedovia a podpredsedovia súdov, ktorí sú zároveň sudcami a zároveň vykonávajú teda jednak funkciu sudcu, čiže súdia, a zároveň vykonávajú funkciu predstaviteľov štátnej správy súdov na príslušnom súde. Iste sa zhodneme, že táto koncepcia je u nás na našom území uplatňovaná minimálne posledných 100 rokov. Aj v medzivojnovom období bola táto istá koncepcia. Táto istá koncepcia sa uplatňuje dodnes teda okrem nás, samozrejme, v krajinách, ako je napríklad Nemecko alebo Rakúsko a pravdepodobne aj v ďalších európskych krajinách. To znamená, že je to jednoducho ustálená tradičná sústava štátnej správy súdov, ako sa uplatňuje v kontinentálnom európskom práve.
Pán Cumaraswamy vo svojom právnom názore vychádza skôr z koncepcie anglosaského práva, kde sa uplatňuje iná koncepcia štátnej správy súdov. Ale to je, prosím, jeho právny názor, ale my si držíme túto koncepciu štátnej správy súdov, pretože ju považujeme za osvedčenú. Myslím si, že aj je osvedčená a že funguje. A pokiaľ, samozrejme, nejaké drobné nedostatky má, tak to je našou vecou, aby sme tieto drobné nedostatky odstraňovali. A z toho dôvodu, pani poslankyňa, nechápem vašu otázku.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Slobodník pre podpredsedu vlády pána Csákyho. Otázka znie: "Mohli by ste špecifikovať, prečo je János Esterházy vzor pre súčasnú SMK a osobne pre vás?" - nie pre pána Harnu, ale pre pána Csákyho, ono je to zložitá kombinácia teraz.
Odpovedať bude minister Harna.
Nech sa páči, pán profesor.
Minister výstavby a verejných prác SR I. Harna:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda.
vážené dámy,
vážení páni,
dovoľte, aby som prečítal odpoveď pána podpredsedu vlády Csákyho:
"Vážený pán poslanec, János Esterházy ako poslanec slovenského parlamentu dňa 15. mája 1942 ako jediný hlasoval proti deportácii Židov. Som presvedčený, pán poslanec, že si uvedomujete, že v takej zložitej dobe to bol skutočne úctyhodný čin. Som tiež presvedčený, že na jeho mieste by ste aj vy hlasovali obdobne, jeho čin by bol vzorom aj pre vás."
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Slobodník.
Poslanec D. Slobodník:
No tak predovšetkým by som chcel zdôrazniť niečo, čo by mohol odpovedať pán podpredseda vlády Fogaš, ktorý tu však nie je. Chcel by som vedieť konkrétne, či je pán podpredseda vlády Csáky na služobnej ceste mimo republiky alebo neprišiel zámerne.
Odpoveď ma, samozrejme, neuspokojuje. Za to nemôže pán Harna, ale pán Csáky, pretože pán poslanec Esterházy sa vtedy dopustil síce tohto pekného činu, ale nie je to pravda, že by hlasoval proti. Jednoducho nehlasoval ako viacerí slovenskí poslanci. A v liste predsedovi snemu Sokolovi vyhlásil, že bol od začiatku protižidovsky orientovaný, a dokonca v liste vláde maďarskej v roku 1938 písal, aby čím skôr prijala protižidovské zákony a predstihla Slovensko. Takže to je nie jednoducho všetko.
Okrem toho pán poslanec Esterházy bol vlastizradcom, lebo dohodoval poľsko-maďarské hranice teda na úkor Slovenska. Pán poslanec Esterházy sa koncom októbra zúčastnil v Ríme rozhovorov s ministrom zahraničia Cianom, kde si vydobyl, ako to konštatuje maďarský autor, teda nie nejaký "zlý slovenský autor", kde si vydobyl, aby Maďarsku pripadli Košice, kde si vydobyl, kde sa dobýjal, ale nedosiahol pre odpor Ribbentropa to, aby aj Bratislava bola začlenená do Maďarska a aby tieto hranice vznikli. Takže je to vlastizradca a brať si vlastizradcu ako vzor je jednoducho nie prípustné. Je to trestné a ja som presvedčený, že generálny prokurátor to tak bude hodnotiť.
Chcel by som vedieť, či aj vy osobne, pán Harna, súhlasíte s hodnotením pána Csákyho, aby som aj otázku položil.
Minister výstavby a verejných prác SR I. Harna:
Pán poslanec, vy ste otázku položili pánu podpredsedovi vlády Csákymu. Ja ho zastupujem tu a pokiaľ ste zvedavý na môj názor, potom si to môžeme niekde inde vysvetliť.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Slobodník pre podpredsedu vlády Csákyho. Otázka znie: "V prejave v Budapešti ste hovorili o felvidéckom maďarstve. Je možné, aby člen slovenskej vlády hovoril o Slovensku ako o Hornom Uhorsku?"
Odpovedať bude pán minister Harna.
Nech sa páči, pán minister.
Minister výstavby a verejných prác SR I. Harna:
Ďakujem za slovo.
"Vážený pán poslanec, vaše tvrdenie sa znova nezakladá na pravde. Autentický text môjho vystúpenia je k dispozícii v Maďarskej televízii, v Maďarskom rozhlase ako aj u spravodajcu Slovenského rozhlasu v Budapešti. Text môjho vystúpenia sa nachádza aj na mojej internetovej stránke. Pán poslanec, opäť nehovoríte pravdu. O žiadnom felvidéckom maďarstve dňa 11. 3. 2001 som v Budapešti nehovoril."
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Nech sa páči, pán poslanec Slobodník - doplňujúca otázka.
Poslanec D. Slobodník:
Článok bol uverejnený v Szabad Újságu, ktorý obsahoval text vášho prejavu, teda nie vášho, samozrejme, ale prejavu pána Csákyho v Budapešti. Je záver prejavu taký: "Pán Esterházy je vzorom nielen pre felvidécke maďarstvo, ale pre celé maďarstvo." Je to čierne na bielom uverejnené v Szabad Újságu v nedeľu po vystúpení v Budapešti. Takže je to slabá výhovorka, výhovorka, ku ktorej sa uchyľuje pán Csáky vždy. Keď nevie odpovedať, tak odpovie niečím, čo nie je pravda.
Chcel by som zase vedieť, či pán Csáky mieni odpovedať pravdu aj na túto otázku a či prestane konečne robiť veci, ktoré sú nedôstojné člena slovenskej vlády - hovoriť o felvidéckom maďarstve. Je to článok podpísaný pánom Csákym.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán minister.
Minister výstavby a verejných prác SR I. Harna:
Ja som ten článok nečítal. Samozrejme, ja som na úvod svojho vystúpenia povedal, že ja vám prečítam odpoveď pána podpredsedu vlády Csákyho. Skutočne sa k tomu neviem vyjadriť. Odporúčal by som, keby ste písomne interpelovali pána podpredsedu vlády.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Mesiarik pre ministra obrany Jozefa Stanka. Otázka znie: "Akým spôsobom zabezpečíte transparentnosť pri nákupe lietadiel pre Armádu Slovenskej republiky?"
Nech sa páči, pán minister.