Podpredseda NR SR B. Bugár:

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia ôsmi poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Posledný je pán poslanec Krajči.

Pán poslanec Slaný.

Poslanec J. Slaný:

Ďakujem za slovo.

Chcel by som reagovať na môjho predrečníka pána Tatára a budem s ním polemizovať a v mnohom aj nesúhlasiť, lebo tu si treba na rovinu uvedomiť, že turistický ruch je špecifické odvetvie priemyslu. To je nie niečo, ako postaviť supermarket alebo nejakú halu vedľa mesta, čiže v turistickom ruchu musí byť symbióza štátu, regiónu a súkromného podnikateľa. Tu neexistuje, že môže mať super špičkové zariadenie v obci, kde budú rozbité cesty, ako som už hovoril, čiže tu v prvom rade štát musí vytvoriť podmienky či už na úrovni legislatívy, ochrany životného prostredia, investícií do infraštruktúry, ale následne môže nastúpiť súkromný podnikateľ, ktorý bude budovať a rozvíjať svoje služby. Čiže ja tu vidím, že tie verejné financie pre rozvoj turistického ruchu sú potrebné a z toho dôvodu musí vláda k tomu pristúpiť zodpovedne a tie investície do toho rozvoja turistického ruchu verejné musia ísť.

Súhlasím v ďalšej časti s tým, že u súkromných podnikateľov môžeme použiť iný nástroj podpory rozvoja investícií, to znamená, že dajme im daňové prázdniny, bonifikujme im úrokové miery z úverov investičných, ale na rovinu i tu si musíme povedať, že ostatné krajiny využívajú všetky možné a nemožné nástroje na to, aby podporili domácich podnikateľov, ktorí rozvíjajú turistický ruch vo svojej krajine. Turistický ruch je národným produktom a je aj produktom imidžu krajiny, čiže z tohto kontextu my musíme k tomu pristúpiť komplexne a národne.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Húska.

Poslanec A. M. Húska:

Ďakujem.

Chcem toľko povedať, že sa musíme predovšetkým ohradiť proti takým spôsobom tárajského hovorenia, aké hovoril teraz pán poslanec Zajac, pardon, Tatár. O čom vlastne hovoríme, priatelia. Napríklad rekreačné a rekreačnoobchodné zariadenie boli privatizované v malej privatizácii zo 65 percent. Vyše 22 percent bolo privatizovaných v rámci prvej vlny kupónovej privatizácie. Jednoducho tieto skutočnosti sú také, aké sú, a pripisovať napríklad Mečiarovej vláde nedostatky v nerozvinutosti cestovného ruchu, je jednoducho hrozné. Samozrejme, že sa nedovolávame, že sme dokonca my stvorili za Mečiarovej vlády geopolitické atraktivity a geografické atraktivity Slovenska. Toto teda naozaj od nás nebudete čakať a ani to nedostanete, ale nebudeme snímať všetky hriechy sveta. Vývojové problémy cudzineckého ruchu a cestovného ruchu sú prakticky zanedbaním vyše 40 - 50-ročného iného orientovania celého hospodárstva. Preto prosím, aby sa takým lacným spôsobom neargumentovalo. A stačí pripomenúť tam, kde naozaj je takzvaná vaša "zásluha", tak si len pozrime, ako sa zničil jediný letecký prepravca, ako sa zablokovali jeho lietadlá k tomu, aby sa mohli používať tieto služby pre potreby cestovného ruchu.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Finďo.

Poslanec P. Finďo:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Pán poslanec Tatár vyzýval tu aj poslancov v diskusii, aby si uvedomili, že cestovný ruch by sa mal správať podľa zásad trhovej ekonomiky. Ja s ním súhlasím a je to správny názor. Ale každý takýto názor musí byť opretý aj o nejakú realitu. A tá realita Slovenska je asi taká, že nie je možné, aby sa nesplnili najprv určité elementárne predpoklady na rozvinutie trhovej ekonomiky, lebo trh nie je samospasiteľný. Ja som, prosím, bol pred mnohými rokmi v Spojených štátoch, kde nám vykladali o tom, ako trh všetko vyrieši, ale každú chvíľu hovorili o spôsoboch, ako stimulovať trh, ako regulovať trh a neviem čo, a keď som sa ich opýtal na to, prečo teda, keď vravia, že trh je všemocný, ho neustále stimulujú, regulujú, upravujú a tak ďalej, tak hovoria, no viete, ale nie je on až taký všemocný, ako to my tvrdíme, to je taká floskulka. Ale je to naozaj len floskulka, aj v tomto prípade pán poslanec Tatár je floskulka, že sa nejaký prevádzkovateľ nejakej organizácie cestovného ruchu na Slovensku má správať trhovo, keď sa k nemu nevie nikto dostať. Nevie k nemu doletieť, neviem k nemu prísť po komunikáciách. Darmo on pripraví neviem akú chatu, ubytovanie a tak ďalej. Však keď sa pozrieme na miesta trvalého pobytu väčšiny poslancov, vieme, že sú z Bratislavy. Takisto členov vlády. Však tí ľudia figu borovú vedia o tom, ako sa žije na Slovensku, ako sa kde dá komunikovať okrem poslaneckých dní, však sa nedostanete na Slovensko. Takže ja by som povedal tak, že, že tu si treba uvedomiť, že rozprávame o tom, že treba stimulovať trhové mechanizmy, tak to až v druhom rade. A v prvom rade je potrebné predovšetkým, a to podporujem aj poslanca Slaného, je potrebné hľadať daňové úľavy pre tých ľudí, ktorí opustia prostredníctvom cestovného ruchu rady nezamestnaných.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Cuper.

Poslanec J. Cuper:

Pán poslanec Tatár,

vaše vystúpenie k problematike turizmu na Slovensku by som prirovnal k vystúpeniu košickej redaktorky Lemešányiovej, ktorá ešte minulý rok tvrdila, že tá cesta, ktorá sa stavala z Popradu do Kežmarku, bola vlastne cestou k súkromnej chate bývalej poslankyne Hnutia za demokratické Slovensko. Pravda bola opakom. Túto bezhraničnú lož vtedy vymysleli vtedajší poslanci DÚ, pretože sme schválili naozaj na cestu, ktorá mala priblížiť Kežmarok svetu alebo lepšie povedané k diaľnici, ktorá ide cez Liptov. A ak by ste vy pán Tatár trochu rozmýšľali, tak by ste boli zistili to, čo už vám tu moji kolegovia povedali, že zariadenia, o ktorých ste hovorili, že boli privatizované za Mečiarovej vlády, boli vlastne privatizované za ministrovania vášho bývalého kamaráta a pusipajtáša, neschopného ekonóma tejto vlády Mikloša. A ako sme včera povedali, hosťujúceho ekonóma pána Mikloša.

Pokiaľ ide o to, zabudli pričítať úspech za rozvoj turizmu aj pánovi bývalému ministrovi Palackovi, ktorý zlikvidoval Slovenské aerolínie a nechal stáť vyše roka tri lietadlá, ktoré robili čártrove lety a mohli zarobiť peniaze, ktoré takto išli do zahraničia pre zahraničné letecké spoločnosti.

A po druhé či po tretie neviem, prečo ste ešte do toho svojho "expozé" zamontovali aj Východoslovenské železiarne. Prečo nepoviete, že ich okradol Eichler ďaleko viacej, ako ich obrali Rezešovci, že zbalil 380 miliónov za dva roky a zmizol do Spojených štátov aj...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Andrejčák.

Poslanec I. Andrejčák:

Ďakujem za slovo.

Po vystúpení pána poslanca Tatára som plne pochopil, že aj ja už musím veriť tomu, že on odišiel z medicíny do politiky presne z rovnakého dôvodu ako Kňažko. Keď stratil pozíciu medzi hercami a tento medzi lekármi, tak sa z nich stali politici. Inak by tak hrozne tárať nemohol.

Vážený, najväčší podraz na slovenských hotelieroch a slovenskom turizme alebo turizme na Slovensku predsa urobila vláda, keď zaviedla bezdôvodne z politických dôvodov na nátlak, pán poslanec Tatár, práve vašich súkmeňovcov, víza. Mafia má na vyššie poplatky, keď preniká na Slovensko, a turisti jednoducho idú tam, kde nemajú problémy. Takže kým naši hotelieri nebudú veriť, že vláda im pomáha, ale budú svedkami toho, ako vláda im podráža nohy, nemôžu uspieť, ani keby chceli. A podívajte sa na DPH, ktorým zaťažujeme práve túto oblasť, a bude nám všetko jasné. Preto tu, aj keď bola debata veľmi pokojná, nebola celkom pravdivá. Vyhýbala sa tomu najdôležitejšiemu, a to je vzťah vlády Slovenskej republiky k podpore turizmu.

No a pánovi ministrovi sa tu dobre sedí, ale vtedy, keď Kňažko alebo pardon, ospravedlňujem sa, keď Kukan s predsedom vlády zavádzali víza proti turistom na Slovensko, tak on mlčal. Možno by bolo lepšie, keby teraz aspoň povedal, mal som vtedy búriť, aby nám neodrezávali príchod obyčajných ľudí, ktorí sú aspoň natoľko solventní, že nám nahradia straty alebo zaplnia turistické centrá.

Buďme pravdovravní pred týmito ľuďmi. Inak nebudú veriť, že o niečom rozumnom rokujeme.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pani poslankyňa Tóthová.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem.

Pán poslanec Tatár, ja som úplne prekvapená, s akou ľahkosťou vy porušujete prezumpciu neviny, ako viete kydať bez overenia si faktov. Myslím si, že vášmu politickému subjektu toto je úplne príznačné, pretože ste, váš bývalý predseda chcel vyvodzovanie aj zodpovednosti za súdne rozhodnutie a podobne. No ja sa tomu nečudujem, ale, prosím vás pekne, takto nepostupujte. Keď jedným dychom hovoríte, že vy chcete právny štát. V právnom štáte sa toto nerobí.

A ešte jednu poznámku. Ja sa čudujem niektorým povzdychom tu poslancov, ktorí v rámci cestovného ruchu uvádzajú, že ťažko sa podniká, keď nie je spoj, keď neprichádza diaľnica a zároveň boli tí, ktorí hlasovali za to, aby sa zastavila výstavba diaľnic. Tak to je veľmi podivné. Dokonca ešte ku koncu volebného obdobia sa dozvieme, ako vy preferujete diaľnice, ako vy cez diaľnice chcete zabezpečiť rozvoj Slovenska.

Keď práve táto vládna koalícia bola tá, ktorá nepochopila, nepochopila rozumné kroky Mečiarovej vlády, lepšie povedané, robila sa, že nechápe a očierňovala ich. To nie je dobré. Priznajte si, bol to gól, bol to gól do vlastnej brány a dnes platíme za tento veľký gól.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Hofbauer.

Poslanec R. Hofbauer:

Pán poslanec Tatár, myslím, že každé vystúpenie by si mohol uvádzať štandardnou vetou: "A preto tvrdím, že za všetko môže Mečiarova vláda." A tou istou vetou, myslím, že bolo aj účelne končiť, pretože tie vystúpenia sú veľmi štandardné.

Domnievam sa, že pani poslankyňu Lazarovú muselo nesmierne potešiť, keď sa dozvedela, že vraj je vlastníčkou Sliezskeho domu. Je to novinka, myslím, že pre všetkých prítomných a pre pani Lazarovú dupľom.

Slov Air sprivatizoval Tatra Air, urobili spoločný podnik pod vedením privatizéra pána Podhorského, ktorý bol členom výkonného výboru komunistickej strany v roku 1991. Teraz tento ctený pán súdruh riadi metrologický ústav a túto leteckú spoločnosť úspešne doviedol do krachu.

Takže prihláste sa k tomu, čo je vaše. Môžete byť na to pyšní. Tento štát, ak v zahraničí reprezentujú osoby, ktoré sa dištancujú od jeho vzniku a pohŕdajú jeho národom, tak jednoducho sú ľuďmi, ktorí sú bez štátnej a národnej identity a sú to štátni a národní bezdomovci. Ak oni prezentujú štát, ktorý nechceli, tak tak aj vyzerá. Nechápem, prečo vládna koalícia chodí do zahraničia, keď nemáte ani potuchy, ako funguje riadenie cestovného ruchu v Írsku, Španielsku, Turecku, Grécku. To sú turistické superveľmoci a tie cestovný ruch majú riadený priamo z pozície vlády.

Do kúpeľov sa vám turisti hrnúť nebudú, pokiaľ sa do Piešťan dobíjajú ochrankári súkromnej CBS pomocou sekier a za rok prevádzky tieto kúpele zruinovali. Podobne s Dudincami, takže tam začnite.

A pán minister, čudujem sa, prečo nezrušíte svoje vlastné ministerstvo, však už riadite len tri štátne podniky, ktoré ste sa rozhodli predať - plynárne, Transpetrol a energetiku. Načo ste? Už ste tu predložili tri materiály, ktoré sú nanič, a dokumentujete v každom z nich, že riadiť rezort neviete.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Krajči.

Poslanec G. Krajči:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Vystúpenie pána Tatára sa dá rozdeliť na dve časti.

V tej prvej časti sa venoval materiálu, o ktorom vlastne rokujeme, to je správe o cestovnom ruchu, a dalo sa to aj počúvať. Keď hovoril o vytvorení trhového prostredia, dalo sa s tým súhlasiť. Keď hovoril o väzbe na celkový hospodársky rozvoj, úplne s tým súhlasíme. A keď začal vymýšľať a začal prednášať svoje teórie o tom, že za liberalizáciu cien je zodpovedná predchádzajúca vláda a tieto dôsledky, že v súčasnosti dopadajú na životnú úroveň, s tým sa súhlasiť nedá.

Pán poslanec, už aj za našej vlády sa liberalizovali ceny. Zdvíhali sa ceny, my netvrdíme, že ceny stáli. Zdvíhali sa ceny rôznych ropných produktov a tak ďalej. Ale súbežne s týmto procesom sa dvíhali aj reálne mzdy, aby nevznikalo sociálne napätie, do ktorého sme sa dostali počas vášho 2,5-ročného pôsobenia.

Čiže v tom je rozdiel medzi chápaním tejto vlády a chápaním vlády predchádzajúcej. Pretože žiadny z našincov si nedovolí ísť na dovolenku, využívať zariadenia cestovného ruchu, pokiaľ na to nebude mať finančné zdroje.

V tej druhej časti ste už naozaj ušli svojej zlosti a začali ste vykladať niečo o Rezešovcoch, o VSŽ, ako okrádali železnice. Hovorili ste o tom, že nevysielame v rôznych jazykoch. Chcem vám povedať, že Inter City vlaky sa zavádzali za predchádzajúcej vlády a tam sa hlási aj v anglickom jazyku bez problémov. Keď chcete, aby sa hlásilo aj na železničných staniciach v iných jazykoch, veď ste 2,5 roka pri moci, prečo to nezariadite. My nie sme proti tomu. Ale niečo tárať, že to zapríčinila predchádzajúca vláda, je už myslím scestné a po 2,5 roku by ste mohli z toho už aj vytriezvieť.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Tatár, môžete reagovať.

Poslanec P. Tatár:

Ďakujem pekne.

K väčšine tých výrazov chcem povedať, ak chcete pred spomínanými skutočnosťami zatvárať oči, tak len pripomínam, že ste to boli vy alebo vaši kolegovia, ktorí to vykonali. K tomu nie je čo dodať.

Čo sa týka pána Andrejčáka, tak vy ste prišli do politiky z armády a snáď to nebolo preto, že vás tam už jednoducho nemohli vystáť. A čo sa týka tých lietadiel. Tak predchádzajúca vláda tie tri lietadlá deblokovala za päťnásobné ceny alebo najmenej za štyriapolnásobné ceny a zverila ich do rúk súkromnej stratovej firmy. A dodnes tie lietadlá štátu vyrábajú stratu, to bolo bezprecedentné a škandalózne. O tom nie je čo diskutovať.

A pánovi Cuperovi, chcem sa ho opýtať, prečo neschválil napríklad cestu z Oravskej Lesnej na Kysuce, prečo ste sa o takéto veci nestarali. Naozaj, tí ľudia na to tam čakajú a pár hlasov chýbalo aj v poslednom rozpočte, že by sme aspoň pár korún tým smerom dali. Ja verím, že sa nám to ešte za posledný rok a pol podarí.

A chcem aj povedať o liberalizácii. Ja som hovoril niečo iné. Hovoril som, že predchádzajúca vláda neliberalizovala a nechala tento dlh, tento hriech na roky 1999, 2000 a ďalšie roky. Všetko sa to nahromadilo s dlhmi z predchádzajúceho obdobia. A to naozaj zabrzdilo hospodársky rast. My sme tu viac ako dva dni rozprávali o nezamestnanosti a veľmi podrobne sme mnohé ekonomické parametre prebrali. A to sa opakuje aj pri cestovnom ruchu. To je jednoducho tak. To, že ste vytvorili makroekonomickú nerovnováhu a my to musíme pripomínať zakaždým, pretože s ňou zápasíme už tretí rok, to sa jednoducho nedá obísť.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pýtam sa pána ministra, či sa zmestí do desiatich minút. Áno.

Nech sa páči.

Minister hospodárstva Ľ. Harach:

Ďakujem pekne za slovo.

Ja sa budem snažiť byť stručný, ale problematiku považujem za tak vážnu, nakoniec aj z vystúpení vašich to rezonovalo, aj vo vzťahu povedzme k materiálu o zamestnanosti, respektíve nezamestnanosti, ktorý ste v Národnej rade prerokúvali.

Dovoľte mi vyjadriť sa k niektorým podstatným podnetom, ktoré zazneli v rozprave od všetkých poslancov.

Chcel by som sa poďakovať za viacero podnetných návrhov, ktoré tu odzneli. Niektorých pánov poslancov zoberiem za slovo a som zvedavý, že či teda tie projekty regionálneho charakteru budú predložené. A uvidíme, či sa ich podarí potom realizovať. Dvere na ministerstve sú k tomu otvorené, i napriek názoru pána Hofbauera, a takéto projekty možno predkladať a ministerstvo tam, kde je jeho kompetencia, realizáciu týchto projektov podporuje a podporí.

Pán poslanec Finďo hovoril o vzťahu víz a viacerí ste hovorili o vzťahu zavedenia víz a dosahu na cestovný ruch. Bolo by z mojej strany veľmi jednoduché povedať, že netreba veľmi dlho rozmýšľať, ale každý asi úradujúci minister hospodárstva bude veľmi rezervovaný prístup mať k zavedeniu takých opatrení, hoci by boli akokoľvek dobré z iného pohľadu zdôvodnené, ak majú mať negatívny dosah na hospodárstvo krajiny. Fakt je ten, že celý komplex otázok, ktorý sa posudzoval, keď sa zavádzali víza, to znamená zosúladenie kroku z pohľadu toho, že sa môže práve vlna istých čiernych zamestnancov, ktorí pôsobili v Českej republike, kde sa takéto víza zavádzali, presunúť na Slovensko a mohol by som sa odvolať na materiál, o ktorom Národná rada rokovala v súvislosti s čiernou prácou, s tieňovou ekonomikou a podobne.

Takže po zvážení celého komplexu otázok vláda odsúhlasila zavedenie víz, ani pre nás to nebolo veľmi jednoduché rozhodnutie vo vzťahu k týmto našim susedným krajinám, z pohľadu cestovného ruchu sme práve my z ministerstva hospodárstva v spolupráci s ministerstvom zahraničných vecí iniciovali a konštruktívne pristúpili k tomu, aby sa zvýšili kapacity na našich zastupiteľstvách, ktoré pomáhajú vlastne odstrániť isté administratívne časové prekážky pri udeľovaní turistických víz. Ale jednoducho povedané, istú kontrolu pohybu cudzincov z dôvodov, o ktorých všetci viete, bolo potrebné zaviesť aj takýmto, takýmto spôsobom.

Tesne po tom, tesne po tom a nakoniec pred koncom roku, keď už sa ukazovali isté zmluvy, ktoré smerovali povedzme z týchto krajín Bielorusko, Ukrajina smerom, smerom ako turistické trasy, ktoré smerujú do Vysokých Tatier, bolo zasadnutie rady pre cestovný ruch u nás na ministerstve a mohol by som možno aj, keď to bude potrebné, presne odcitovať zo záznamu vyjadrenie členky tejto rady, ktorá povedala, že napríklad z Kyjeva mali priletieť v turistickej sezóne, má priletieť päť lietadiel. Štyri prileteli. Čiže, že by to bolo malo nejaký taký hrozitánsky dosah, nie je možné asi celkom povedať vo vzťahu len k vízam, ale treba mať na zreteli napríklad sezónu. Tatry a infraštruktúra, ktorá nie je až tak vybavená na zasnežovanie a navyše aj na zasnežovanie potrebujete mať istú úroveň teploty stabilnú a začiatok tejto zimnej sezóny, lebo o nej hovoríme, ten nebol až, nebol až taký ideálny z hľadiska zimnej, z hľadiska zimnej turistiky.

Sústrediť pozornosť na susedné štáty, ale áno. Slovenská agentúra pre cestovný ruch z hľadiska marketingu a propagandy sa dosť výrazne zameriava predovšetkým na susedné štáty, na Poľsko aj na Ukrajinu, Bielorusko, Českú republiku, Maďarsko, Rakúsko a, samozrejme, máme záujem predovšetkým zaktivizovať turistické, akoby turistické návštevy z Nemecka, zo Spolkovej republiky Nemecko aj vzhľadom na tradície návštev a podobne. V tomto smere je zameraná istá taká marketingová činnosť Slovenskej agentúry pre cestovný ruch a jej aktivity.

Vzdelávanie odborníkov, že je nedostatočné na úrovni škôl, ono sa to týka iného sektora, ale ja by som chcel povedať, možno tak trošku aj poznajúc situáciu v sieti hotelových akadémií a podobne. Veľká väčšina našich hotelových akadémií dnes realizuje vzdelávanie takmer v takom tviningovom alebo dvojičkovom systéme s povedzme analogickými školami v zahraničí, minimálne skoro každá druhá takýto program obnovy curricula, obnovy metód výučby alebo inovácií realizovala. Ja by som nepovedal, že to vzdelávanie je nedostatočné. Možno mu viac trošku chýba z niektorej praktickej stránky, ale skvalitnila sa výučba cudzích jazykov, tá príprava, tu zaznela kritika na to, dnešná generácia, ktorá vychádza zo stredných škôl a osobitne z hotelových akadémií, myslím, že môžete potvrdiť, pán poslanec, aj tí, ktorí dnes prichádzajú na vysoké školy, už s minimálne tými znalosťami jedného svetového jazyka takmer perfektne a minimálne ešte jedného aspoň s veľmi dobrými základmi vychádzajú zo stredných škôl a idú buď teda pracovať do oblasti cestovného ruchu, alebo ďalej študujú.

Budovanie golfových ihrísk a infraštruktúry tohto typu. Konkrétnym príkladom treba odpovedať, a to je možno najlepšie. Treba si všimnúť aj aktivity niektorých podnikateľských subjektov, ktoré pôsobia v regiónoch, úplne v iných sektoroch, ako je cestovný ruch svojím spôsobom, hlavný zámer, samozrejme, podnikateľský Železiarne Podbrezová a ďalšie, ktoré investujú do cestovného ruchu v kooperácii s predstaviteľmi miestnej správy, samosprávy a budujú, dá sa povedať, veľmi rozsiahle pekné rekreačnorehabilitačné areály vrátane takých, takých športovísk, ako sú golfové ihriská a má to nesporne celý rad zaujímavých efektov so synergickým výsledkom, pretože na golfových ihriskách sa robí veľmi často biznis z hľadiska toho, ako prebiehajú turnaje a podobne, ale takýto spôsob spolupráce napríklad na Pohroní už možno vidieť a ja ho veľmi oceňujem a myslím si, že treba spomenúť aktivity samosprávy.

Primátor Brezna predložil niekoľko veľmi podnetných projektov pre rozvoj cestovného ruchu, a to je veľmi dôležité, že ten projekt sa rodí a vychádza z regiónu. To je veľmi dôležité. To je odpoveď aj na to, že ja nemôžem súhlasiť s tým, lebo to tu zaznelo, že treba centralizovať nejakým spôsobom riadenie cestovného ruchu, či dokonca okamžite riešiť všetky neduhy cestovného ruchu vytvorením ministerstva alebo ústredného orgánu, orgánu štátnej správy.

Čo sa týka leteckej dopravy, takisto ja len na informáciu, mal som na návšteve teraz niekoľkých veľvyslancov z krajín Európskej únie, letecká doprava je, je jasne istý globalizačný aspekt. Jednoznačne je záujem ísť do kooperácie v oblasti leteckej dopravy aj so zohľadnením napríklad, napríklad využitia letov potom pre podporu cestovného ruchu zo Slovenska von, ale aj zvonku zo zahraničia smerom na Slovensko.

Pán poslanec Benkovský hovoril o finančnej podpore, o priamej podpore, ktorá by mala byť a podobne. Pán poslanec, možno by som teraz mohol veľmi jednoducho povedať a pokúsiť sa alebo dokonca nechať prevádzať ten problém iným smerom, ale nerád by som bol, aby sa to takto chápalo. My sme na rokovaní o štátnom rozpočte na tento rok prišli s tým, že sme mali pripravené takzvané projektové zámery v oblasti, v oblasti bieleho programu, zeleného programu, tak sa to zvyčajne označuje - letná, zimná turistika, pre každú túto skupinu programov sme uvažovali s objemom 500 miliónov Sk a 200 miliónov Sk sme chceli pripraviť na marketing a propagáciu tak smerom dovnútra, ale najmä, najmä smerom, smerom do zahraničia.

Teraz nemá zmysel povedať, že mohol by som povedať, že sme ich nedostali, ale to by nebola z mojej strany dobrá odpoveď. Jednoducho po konzultáciách, po rokovaniach na ministerstve financií sme aj my museli v tomto smere v tomto okamihu rešpektovať východiská, ktoré boli pre tvorbu štátneho rozpočtu na tento rok a, bohužiaľ, tých prostriedkov, ja to tvrdím, je málo, ale snažíme sa iniciatívne vyplniť túto medzeru razantnejším vstupom do medzinárodných programov a získaním väčšieho priestoru pre cestovný ruch v programoch PHARE a prostriedkoch, ktoré prichádzajú z Európskej, z Európskej únie. To je koordinácia aj s programami SAPARD alebo ISPA.

Keď ste tu hovorili o infraštruktúre a o potrebe koordinácie, tam ju treba vidieť. Lebo infraštruktúra v obci sa nebuduje len preto, že tam niekto bude mať rodinný penzión. Veď ten rodinný penzión by nefungoval, keby tam neboli minimálne obchody alebo subdodávatelia, ktorí robia základné potraviny pre prevádzku penziónu, ktorí budú robiť základnú údržbu povedzme technických častí takéhoto penziónu a podobne. A tá infraštruktúra počínajúc cestami, ČOV, inými, inými obslužnými, obslužnými jednotkami alebo inštitúciami, ktoré sú v infraštruktúre. Tá potom musí slúžiť všetkým.

Národný program bol stavaný nie tak, aby, nie tak, aby on dával na všetko riešenie, to sa jednoducho nedá, ale národný program mal vytvoriť priestor a má vytvoriť priestor pre ofenzívu. Ofenzíva musí prísť vo výkonných realizačných projektoch a programoch v regiónoch v oblasti letnej turistiky, zimnej turistiky, budovania infraštruktúry a tak ďalej. Takto je stavaný.

Ja by som sa pozastavil pri tých návrhoch uznesení, ak môžem ešte na chvíľočku, lebo k nim sa treba vyjadriť, o tých sa bude hlasovať, uznesenie A a B, ktoré navrhol pán poslanec Benkovský je z nášho pohľadu akceptované. To, čo sa v časti C formuluje ako žiadosť na vládu Slovenskej republiky vytvoriť, zriadiť Národný úrad pre cestovný ruch. Je to zámerom národného programu, ja by som ale predsa len vyslovil osobne nesúhlas s takto formulovaným tým uznesením, pretože prebieha transformácia verejnej správy. Nepredstihujme niektoré kroky, posilnime skôr regionálny aspekt v koordinovaní cestovného ruchu, v tvorbe konkrétnych projektov.

Ja to možno poviem trošku príkro, pán poslanec, ale poviem to takto, ak by som ako podnikateľ v ktoromkoľvek sektore a napríklad aj v sektore cestovného ruchu ku svojej každodennej činnosti potreboval ústredný orgán štátnej správy, potom je niečo zlé v systéme. Ideálne by bolo, keby ten podnikateľ vôbec nepotreboval koncentrovaný ústredný orgán, na ktorý sa bude, opakujem, s dennodennými problémami obracať. Ak je to tak, tak je to zlé. Čo sa stane, keď vznikne nový ústredný orgán? No presunú sa tam niektoré, niektoré príslušné sekcie. Zmení sa až tak veľa touto inštitucionálnou zmenou? Ja skôr kladiem dôraz na obsah a na vytváranie podmienok v regiónoch. K tomu smeruje ten druhý zákon, ktorý hovoríte. Komplexný zákon o podmienkach podnikania v oblasti cestovného ruchu a jeho finančného zabezpečenia. Ministerstvo hospodárstva predložilo do legislatívnej rady vlády zámer zákona o cestovnom ruchu veľmi komplexný. Stanovisko práve legislatívy, odborníkov z oblasti práva bolo také, že vzhľadom na širokosť záberu tohto zákona je oveľa jednoduchšie aj rozumnejšie postupovať čiastkovými úpravami jednotlivých zákonov, napríklad daňového zákona a ďalších, vytvárať proste dobrý regulačný alebo dobrý rámec pre podnikanie v oblasti cestovného ruchu.

Ja som trošku teraz rozmýšľal, čo by bolo obsahom toho zákona. Komplexný zákon o podmienkach podnikania, bude tam niečo iné ako pre iných podnikateľov. Spomenuli ste tu viacerí daňové prázdniny. No zamyslime sa trošku nad tým. Tak dajme daňové prázdniny podnikateľovi v oblasti cestovného ruchu vo Vysokých Tatrách. Presne to, možno to treba presne vyšpecifikovať, čo to je. Ale on má subdodávateľov ten hotel. Jemu dodávajú cukrovinkári a ten cukrovinkár povie a ja nebudem mať daňové prázdniny? Ja už nie som podnikateľ v oblasti cestovného ruchu, hoci ho podporujem? A to isté, ak treba vymeniť okná, ak treba robiť technické prostriedky.

Rozprávalo sa tu veľmi dobre o drevospracujúcom priemysle. Hovoríme, Slovensko má obrovský potenciál v cestovnom ruchu a naviažeme na to výhody formou daňových prázdnin. No ale dobre. Slovensko má obrovský potenciál v drevospracujúcom priemysle. Naviažme na to výhody, daňové prázdniny pre podnikateľov v oblasti drevospracujúceho priemyslu, pretože oni dodávajú, ako ste tu povedali mnohí, zariadenia do hotelov, do penziónov a podobne. Tu sa prikláňam k tomu, čo veľmi presne formuloval pán poslanec Tatár. Ten všeobecný rámec pre podnikanie musí byť taký, aby jednoducho podnikanie v oblasti cestovného ruchu bol dobrý biznis. To je dôležité. Keď bude dobrý biznis, tak sa tam bude podnikať, budú sa vytvárať pracovné príležitosti, ale k tomu treba robiť komplexné podmienky.

Asi by sme neobstáli s tým a ja predsa len musím z pohľadu aj iných sektorov vidieť isté, istý komplexný záber na to, čo budú daňové prázdniny a podobne. I napriek tomu vidíte, čo som teraz povedal, vláda prijala opatrenia, v ktorých bolo daňové zvýhodnenie, keď sa investovalo v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou, kde sa kritériá ešte zlepšovali pre tých, ktorí investovali do oblasti cestovného ruchu alebo informačných, informačných technológií.

Čiže ja by som, ak sa nenahneváte, pán poslanec, mal teda trošku iný názor aj na ten bod 2. My sme teraz pripravili jeden zákon o niektorých podmienkach podnikania v oblasti cestovného ruchu. Už je v legislatívnom konaní, o chvíľku ho budete mať v Národnej rade, a čo sa týka daňovej reformy, pretože tu bola výzva od pána poslanca Siteka, aby sme to iniciovali. No daňová reforma je z úrovne ministerstva financií už pripravovaná a mala by proste komplexne vytvoriť priestor aj pre podnikanie v cestovnom ruchu. A zaznela tu celkom konkrétna výčitka v oblasti DPH. No tak, pardon, presný opak je pravdou, táto vláda práve znížila v niektorých oblastiach daň z pridanej hodnoty práve s rešpektovaním, s rešpektovaním potrieb cestovného, cestovného ruchu.

Dámy a páni, bol tu celý rad, ja teda budem končiť, bol tu celý rad veľmi podnetných návrhov, oceňujem aj úroveň diskusie, ktorá tu bola, že tá diskusia bola zameraná veľmi konštruktívnym spôsobom, či už išlo o pánov poslancov z radov opozície alebo koalície, celý rad tých podnetných návrhov využijeme pri realizácii Národného, Národného programu, rozvoja, rozvoja cestovného ruchu a pri jeho rozpracúvaní do konkrétnych realizačných, realizačných projektov.

No mám tu ešte celý rad, niekoľko takých vážnejších poznámok, ale ja sa, pani poslankyňa, bohužiaľ, zajtra ráno musím ospravedlniť, lebo otváram medzinárodnú konferenciu, je pod mojou záštitou a nie je možné, aby som tam nebol, to by nebolo pekné, takže sa musím ospravedlniť zajtra.

Ďakujem pekne za pozornosť.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán spravodajca, chcete mať nejaké záverečné slovo? Nie. Ďakujem pekne.

Hlasovať budeme až zajtra, pardon, ale chcem sa opýtať, keď už teda rokujeme po siedmej a je taká dobrá nálada, či je ešte vôľa, aby sme prerokovali ďalší zákon, pán minister tu je.

(Hlasy zo sály.)

Nie? Dobre, nie je vôľa. Ďakujem pekne. Poslanci za KDH ukazujú, že nie.

(Hlas zo sály: Je, je.)

No ešte raz sa pýtam, je vôľa?

(Hlasy zo sály.)

Je. Ďakujem pekne.

Pán minister, budeme pokračovať druhým čítaním o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 124/1996 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov.

Chcem pripomenúť, že Národná rada svojím uznesením z 21. marca tohto roku pod číslom 1299 vyslovila súhlas so skráteným legislatívnym konaním o tomto vládnom návrhu zákona. Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 940 a spoločnú správu ako 940a.

Prosím, pán minister, môžete odôvodniť vládny návrh.

Minister výstavby a regionálneho rozvoja SR I. Harna:

Ďakujem za slovo.

Vážený pán predsedajúci,

vážené panie poslankyne, páni poslanci,

predložený návrh novely zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady číslo 124/1996 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov, vytvára výhodnejšie podmienky pre finančné zabezpečenie výstavby nájomných bytov obcami. Súčasne sa touto novelou vytvárajú podmienky pre oživenie výstavby nájomných, pre občanov s nízkymi príjmami nájomných bytov, k čomu sa zaviazala vláda Slovenskej republiky vo svojom programovom vyhlásení.

Návrh zákona bol predmetom rokovania Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a menšiny, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

Výbory Národnej rady Slovenskej republiky odporúčajú schváliť predložený návrh novely zákona, podľa ktorého sa navrhuje, aby sa povinnosť preukazovať vlastné prostriedky stanovené v § 10 ods. 1 písm. a) zákona neuplatňovala u právnických osôb, ktorými sú obce, ak tieto realizujú výstavbu nájomných bytov v bytových domoch. Prijatím tejto novely zákona budú mať obce možnosť na financovanie výstavby nájomného bytového domu využívať dotáciu poskytovanú Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky vo výške 50 percent obstarávacej ceny a úver zo Štátneho fondu rozvoja bývania na dofinancovanie výstavby, t. j. zostávajúcich 50 percent obstarávacej ceny.

K prerokúvanému návrhu jednotlivé výbory Národnej rady Slovenskej republiky prijali nasledovné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. V § 10 ods. 2 sa navrhuje doplniť, že byty, na ktoré sa žiada poskytovanie podpory, sú určené na nájom pre obyvateľov obce za podmienok, ktoré ustanovili všeobecne záväzné nariadenia obce.

Nakoľko zákon o štátnom fonde neupravuje podmienky a povinnosti obcí, komu má takto podporované byty prenajímať, dobu prenájmu bytu a výšku nájomného, je potrebné, aby obec vo svojom nariadení ustanovila tieto podmienky. Do návrhu novely výbory odporúčajú doplniť v § 12 ods. 2 bod j), ktorým sa určí, že v zmluve o poskytnutí podpory bude v prípade žiadateľa - obce uvedený aj minimálny čas, v ktorom bude obec stavbu vlastniť a dávať byty do nájmu svojim obyvateľom. Zamedzí sa tak možnosti obci predať za trhovú cenu bytový dom, ktorý obstarala využitím prostriedkov Štátneho fondu rozvoja bývania.

Okrem týchto rokujúcich ustanovení výbory navrhujú aj prechodné ustanovenie, že žiadosťou o poskytnutie podpory na výstavbu nájomných bytov predkladané obcami, ktoré boli podané aj ešte neboli overené okresným úradom do 1. mája 2001, sa posudzujú podľa prijatej novely zákona. Toto ustanovenie umožní, aby k žiadosti podanej obcou pred účinnosťou tohto zákona bolo možné priznať podporu podľa navrhovaného znenia zákona, t. j. bez zohľadnenia vlastných prostriedkov. Nakoľko výbormi navrhované pozmeňujúce a doplňujúce ustanovenia zlepšujú pôvodne len predložený návrh novely zákona, Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky predmetné návrhy akceptuje.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďakujem pánu ministrovi.

Teraz dávam slovo určenej spoločnej spravodajkyni z výboru pre sociálne veci a bývanie pani poslankyni Kláre Sárközy. Prosím ju, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania tohto vládneho návrhu zákona vo výboroch.

Nech sa páči.

Poslankyňa K. Sárközy:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

milé kolegyne,

vážení kolegovia,

dovoľte mi, aby som vám prečítala spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 124/1996 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov (tlač 940) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor pri rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 124/1996 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, predkladá túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona.

Národná rada uznesením z 21. marca 2001 číslo 1300 po prerokovaní návrhu zákona v prvom čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. prerokuje návrh zákona v druhom čítaní a pridelila ho podľa § 74 ods. 1 uvedeného zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a menšiny a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

Gestorský výbor nedostal do 23. marca 2001 žiadne stanovisko poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh pridelený.

Návrh zákona odporučili schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali a odporúčali ho Národnej rade schváliť, vyplývajú pozmeňujúce návrhy, ktoré máte všetci na laviciach, takže tie nebudem čítať.

Gestorský výbor určil mňa ako spravodajkyňu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní a hneď aj v treťom čítaní informovať Národnú radu o výsledku rokovania výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru.

Ďakujem, pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.