Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

S faktickými poznámkami sa nehlási nikto na vystúpenie pána podpredsedu.

Ďalší v poradí je prihlásený pán poslanec Šepták.

Pán poslanec Šepták, môžete vystúpiť.

Poslanec R. Šepták:

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán podpredseda.

Vážený pán podpredseda vlády,

vážený pán minister, jeden, druhý,

dámy a páni,

milí hostia,

hneď na úvod treba povedať, že som mal pripravený príspevok, myslím si, že až veľmi dlhý a po takých konzultáciách aj vonku s novinármi a s rôznymi ľuďmi som usúdil, že nemá zmysel naťahovať rozpravu, nemá zmysel hovoriť o všetkých veciach, ktoré boli povedané, s tým, že mám taký pocit, ako keby sa jedna vec z tohto parlamentu vytratila. Vytratila sa koalícia. Všetci poslanci, ktorí doteraz vystupovali, hovorili o nezamestnanosti ako o niečom veľmi závažnom, len mám taký pocit, že nezamestnanosť v prvom rade musí riešiť táto vláda, táto koalícia a v druhom rade je tu opozícia, ktorá chce spolupracovať a pomáhať, aby sme to slávne prvenstvo jednoducho zlikvidovali a neboli takí slávni.

Pôjdem hneď priamo na dosť závažný problém, a to na problém čiernej práce. Treba povedať, že jedine masívne možnosti zamestnávania načierno sú brzdou sociálnych otrasov v spoločnosti. V tomto, dámy a páni, vidím v práci načierno pozitívum. Keby nebola práca načierno, máme na Slovensku určite revolúciu. V ďalšom kontexte môjho príhovoru budete počuť to isté, niektoré tie isté veci, ktoré sú zo štatistiky v súvislosti s ohromnou mierou nezamestnanosti. Je jasné, že nezamestnanosť, ktorá je nad 20 %, vyvoláva sociálnu nespokojnosť a práve práca načierno umožňuje to, aby sa nespokojnosť neodrazila v obrovských masových demonštráciách a obrovských problémoch.

To negatívne v práci načierno, kde odhad tvorí 80 až 120 000 ľudí, že štát prichádza o dane, verejnoprávne fondy o veľké príjmy z poistného, čo chýba, samozrejme, v zdravotníctve a sociálnych veciach a vo všetkých odvetviach. Nelegálne pracujúci patria zväčša k nezamestnaným, čiže berú podporu na úkor ostatných. Pri priemernej podpore budeme počítať 3 000 korún. Mesačne ide pri 80 000 načierno zamestnaných až o 240 miliónov korún. Nečudujem sa týmto ľuďom. Využívajú systém, aby si prilepšili. Podnikatelia nemusia odvádzať odvody. Na trhu nie je dostatok pracovných miest. Ľudia musia predsa z niečoho žiť a musia nakŕmiť svoje deti. Preto si pomáhajú prácou načierno. Na Slovensku je 561 000 nezamestnaných, čo predstavuje skoro 21 %.

Budem hovoriť o odhadoch odborníkov. V nasledujúcich 2 až 4 rokoch nepredpokladajú výraznejšie zníženie nezamestnanosti pod 500 000. Ďalšie dva roky, to už hovorím o odhade 6 rokov, sa očakáva okolo 480 - 500 000 nezamestnaných. Čaká nás prepúšťanie v školstve, pretože teraz nastupujú, dámy a páni, slabé ročníky, kde nie je dostatok detí a bude nutné prepúšťať učiteľov. Čaká nás reštrukturalizácia železníc, kde príde pravdepodobne o prácu ďalších 18 000 ľudí. Zdravotníctvo, čaká nás reštrukturalizácia, kde budú prepúšťaní lekári, zdravotnícky personál. Ďalší nezamestnaní. Vidím mizivé možnosti aktívnej politiky práce. Ľudia sa nepreškoľujú, pretože nie je dostatok peňazí. Koalícia odsúhlasila v štátnom rozpočte malé prostriedky.

Budem hovoriť o Banskej Bystrici, kde je rekordná nezamestnanosť 25,31 %, okresy ako Rimavská Sobota 37,46 %, Veľký Krtíš 34,29 %, Revúca 33,9 %, dopyt na jedno pracovné miesto je až 1 124 ľudí.

Najväčším zamestnávateľom v týchto okresoch je, dámy a páni, štátna správa. Prešov rekord 26,53 % ide o 102 081 nezamestnaných. To, ako keby sme povedali, že celé krajské mesto Prešov je nezamestnané. Kežmarok 30,64 %, Vranov 30,43 %, Sabinov 30,4 %. Skoro 50 000 ľudí je tu dlhodobo nezamestnaných.

Ďalšie kraje a budem porovnávať mieru nezamestnanosti z predchádzajúceho roku a k februáru 2001. Nezamestnanosť aj napriek tomu, že tu veľa kolegov poslancov a poslankýň hovorilo o znižovaní, vzrástla, dámy a páni, z 19,8 % na 20,7 % v rámci Slovenska. Bratislavský kraj zo 6,6 % na 7 %, Trnavský kraj zo 16,6 % na 17,4 %, Trenčiansky kraj zo 14,1 % na 14,93 %, Nitriansky kraj z 23,7 % na 24,63 %, Žilinský kraj z 18,2 % na 19,7 %, Banskobystrický kraj z 24,2 % na 25,31 %, Prešovský kraj z 25,4 % na 26,53 % a Košický kraj z 27 % na 28,18 %. Toto sú skutočné miery nezamestnanosti vo februári 2001. Keď budeme hovoriť o okresoch s najvyššou mierou nezamestnanosti za január 2001, treba spomenúť Rimavskú Sobotu 39,2 %, Veľký Krtíš 35,74 %, Revúcu 35,50 %, Trebišov 35,16 %, Rožňavu 34,35 %, Sobrance, Michalovce, Gelnica, Košice - okolie, Kežmarok všetko nad 30 %.

Dámy a páni, najmä na východe je veľká nezamestnanosť, kde na jedno pracovné miesto pripadá až 10 000 ľudí. Slovenská akadémia vied - v najbližších 6 rokoch sa nedá predpokladať ani očakávať výrazná zmena k lepšiemu. Katastrofické scenáre hovoria, že bez práce by mohlo byť v najbližších rokoch až 1 milión obyvateľov. V podnikoch, hlavne ide o podniky, kde hrozí krach, pracuje okolo 400 000 obyvateľov, myslím tým na zákon o konkurze a vyrovnaní. Pracovné miesta, dámy a páni, zanikajú, ale nové nevznikajú. A to je problém.

Vrátim sa k práci načierno. V máji, a budem hovoriť o vzorke, v máji prekontroloval úrad 22 600 osôb. To bolo 4 861 kontrol, z toho 1 360 bolo zároveň evidovaných na úrade práce. Priemerná výška pokuty sa pohybovala okolo 17 000 korún. Čierna práca sa veľmi ťažko dokazuje. Zamestnávatelia majú dopredu pripravené pracovné zmluvy. Aké je riešenie?

1. Pracovné knižky, čo je bežný príklad z Európskej únie, kde sa pracuje a kde sa zapisuje, čo všetko a akým spôsobom sa postupuje.

2. Robiť hromadné časté školenia alebo hlásenia sa do knižníc a tak ďalej. Myslím si, že po čase by sa radšej tí ľudia zamestnali, ako by mali chodiť každý deň sa hlásiť alebo mali by študovať v knižniciach.

3. Veľké, doslova ruinujúce pokuty pre zamestnávateľa, ktorý sa doslova musí báť práce načierno. Využívať agenta provokatéra.

Je odhad, že približne o 2 až 3 % by sa nezamestnanosť znížila. Samozrejme, že nehovorím o veciach, ktoré by zásadným spôsobom menili nezamestnanosť. Hovorím o čiastkových krokoch, ktoré by mohla vláda okamžite uskutočniť, aby sme aspoň o nejaké to percentíčko nezamestnanosť stlačili smerom nadol. Úlohy vlády, myslím si, že je potrebné prestať politizovať a treba meniť zákony, treba nasadiť políciu, zamestnávať doslova vyhľadávačov.

4. Vlastné znižovanie nezamestnanosti, rast ekonomiky, kde skutočne budeme musieť ísť len napred. Niet inej cesty. 100 mld. chýba v ekonomike, za každú cenu, aj keď sa zadlžime, myslím si, že je potrebné rozvíjať čo najrýchlejšie stavbu diaľnic. Myslím si, že iba po nich sem príde zahraničný kapitál. Myslím si, že na diaľnice máme skoro všetko - pracovnú silu, stroje, stavebný materiál. Už Karol IV. nedával len tak peniaze, musela sa odviesť nejaká práca, stavali múr hladných. Takisto máme príklady aj v minulom slovenskom štáte, kde sa stavali železnice, vodné diela, cesty. Samozrejme, že potrebujeme veľmi rýchlo postaviť diaľnicu Bratislava - Košice ako soľ.

Máme prvenstvo v nezamestnanosti v Európe. Slováci majú jednu výhodu, že boli vždy budovatelia. Chcú robotu, tak budujú. Samozrejme, že pokiaľ diaľnice nebudú, neprídu sem podnikatelia z Európskej únie. Čiže jednou z ciest rastu ekonomiky sú diaľnice. Druhou zahraničný kapitál, čo príde po diaľniciach. Potom podpora automobilového priemyslu na východe Slovenska. Podpora strojárskeho priemyslu, drevárskeho priemyslu a, samozrejme, výroba celulózy.

Ďalej priemyselné parky nielen na zelenej lúke, myslím si, že si treba zobrať poučenie z okolitých krajín, kde vznikali priemyselné parky, je na ne vyčlenená pôda, ale, bohužiaľ, je tam iba zarazený kolík s názvom priemyselný park, ale nič sa tam nedeje. Nie je potrebné, aby sme budovali priemyselné parky len naoko a na papieri. Skutočne sa treba poučiť zo štátov. Treba tam poslať ľudí, hľadať chyby a odstraňovať ich u nás. Realizovať priemyselné parky len vtedy, keď máme konkrétneho investora s konkrétnym trhom. Inak to nebude mať zmysel.

Ďalším dôležitým bodom, ktorý je a súvisí s nezamestnanosťou, je kriminalita a likvidácia malých a stredných podnikateľov cez výpalníctvo. Myslím si, že malí a strední podnikatelia tvoria chrbticu každého štátu. Zamestnávajú 80 % ľudí a vytvárajú 70 % hrubého domáceho produktu. Je jasné, že kriminalita neprospieva podnikaniu.

Verejnoprospešné práce boli len na 5 mesiacov. Ľudia museli ísť po 5 mesiacoch, pretože až po 6 mesiacoch sa môžete opäť zaevidovať na úrade práce na sociálne dávky. Myslím si, že to bola veľká hanba a ľudia majú ťažké srdce na premiéra Dzurindu, ktorý hovoril o super úspešnom projekte verejnoprospešných prácach ako o jeho výmysle a dnes títo ľudia museli odísť na sociálne dávky a majú problém prežiť. Zamestnalo sa 66 000 ľudí. Zo štátneho rozpočtu sa vyčerpalo 1,36 mld. z vyčlenených 2,3 mld. v priemere 4 500 korún. Bol to veľký neúspech, bolo to podľa môjho názoru len také čľapnutie do vody a nič ďalej. Na tento rok sú na verejnoprospešné práce vyčlenené peniaze vo výške 1,5 mld. korún.

Dôležitou vecou, samozrejme, z pohľadu nezamestnanosti je zamestnávanie mladých ľudí, hlavne čo sa týka využitia ich potenciálu, keď skončia školu, keď každý mladý človek má chuť prevrátiť svet. Bohužiaľ, ak nedostane prácu, nedostane základné pracovné návyky a je problém potom ho dostať do tejto práce.

Treba brať na zreteľ aj to, čo sa deje, keď nemecká vláda opäť predlžuje na 5 rokov pracovné povolenia, tzv. zelenú kartu pre počítačovo zdatných mladých ľudí, ktorých vychováme na Slovensku a potom nám unikajú do zahraničia. Nemusím hovoriť, že je to jasný únik mozgov a nemusím hovoriť jasný cieľ a stratégiu nemeckej vlády a čo tým vlastne nemecká vláda sleduje. Treba povedať, že 50 % zo všetkých nezamestnaných sú ľudia do 30 rokov.

Ak bolo predtým povedané, že sa znižuje zaťaženosť alebo resp. zadlženosť Slovenskej republiky, treba povedať, že v roku 1998 bola zadlženosť 65 000 korún na občana a v roku 2000 je to 93 000 korún na občana, čiže neviem, ako je možné, že niektorým pánom poslancom z vládnej koalície vychádza, že zadlženosť sa znižuje.

Treba povedať aj to, že podľa posledných výskumov dve tretiny ľudí, čo je 65,4 %, má názor, že Slovensko ide zlým smerom. Myslím si, že takéto zlé hodnotenie ešte na Slovensku nebolo. Zhoršenie životných podmienok signalizuje 65,8 %, 27 % obyvateľov zlepšenie očakáva až o 15 - 20 rokov, 21 % až v ďalekej budúcnosti a 18 % vôbec neverí v nejaké zlepšenie. Ľudia upadajú do pesimizmu a, bohužiaľ, majú veľké problémy s tým, aby nešli do razantných riešení. Aj toto je, samozrejme, vizitka vlády a treba povedať, že vo verejnej mienke nikto ani žiadna vláda takto zle ešte nedopadla. Ľudia cítia ťažké vplyvy balíčkov opatrení a vláda namiesto toho, aby hľadala a uvádzala rýchlo opatrenia do života, háda sa o maličkostiach a postupne sa rozpadáva. Spomínal som raz, že mi to pripomína Titanik. Bohužiaľ, treba povedať, že prognózy ekonomických expertov hovoria, že tento rok nie je ešte ten katastrofálny.

Vieme veľmi dobre a tu v parlamente sa o tom pošuškáva čoraz častejšie, že výpredajom strategických podnikov - a treba povedať, podnikov, ktoré si na seba dokážu zarobiť - priamym predajom týchto podnikov by sa mali napumpovať peniaze do štátneho rozpočtu v roku 2002. Malo by sa pomôcť dôchodcom, učiteľom, štátnej správe, skrátka naoko urobiť efekt, že sa niečo na Slovensku zlepšuje. Prídu voľby v roku 2002, zostaví sa nová vláda a tá bude mať ohromné problémy postaviť rozpočet, nebude z čoho totiž. Piliere rozpočtu budú fuč a na daniach obyvateľov bude veľmi ťažko postaviť celý rozpočet na rok 2003. Osobne odhadujem, že rok 2003 bude veľmi kritický a prinesie množstvo problémov a možno to bude to fiktívne dno, od ktorého by sme sa mali potom odrážať.

S názormi optimistov, ktorí súčasný mierny rast ekonomiky považujú za veľké víťazstvo, nesúhlasia niektorí odborníci. Podľa nich takáto výkonnosť hospodárstva nemôže mať vplyv na zvýšenie zamestnanosti. Hospodársky rast, ktorý by dokázal vytvárať nové pracovné miesta, podľa expertov by musel dosahovať 5 % a viac. Vlani predstavoval 2,2 %. Ekonomický rast zatiaľ "ťahá" zvyšovanie produktivity práce. To znamená, že viac tovaru a väčšie množstvo služieb sa vyprodukovalo s rovnakým alebo menším počtom pracovníkov. Produktivita práce rástla za posledné štyri roky rýchlejšie ako náklady zamestnávateľov na svojich pracovníkov, teda jej zvyšovanie len sčasti sprevádzal aj rast miezd. V uplynulých dvoch rokoch sa znižovala prezamestnanosť v našich podnikoch. Žiaľ, znižovanie prezamestnanosti a likvidácia neefektívnych pracovných miest neboli spojené s dostatočnou dynamikou vzniku nových, čo viedlo k vysokému rastu nezamestnanosti.

Keďže slovenské firmy do zahraničia stále veľmi nevyvážajú a slovenský spotrebiteľ je nesolventný, problémy s odbytom riešia mnohé podniky prepúšťaním. Nepredpokladá sa, že v tomto roku nezamestnanosť poklesne a ani vyhliadky do búducnosti nie sú lepšie. Úroveň okolo 15 % by sa mohla dosiahnuť až o 5 rokov. Treba povedať, že keď nastupovala súčasná vláda, miera nezamestnanosti predstavovala 13 %. Teraz je 20,7 %.

Množstvo rodín sa dostáva do veľmi ťažkej situácie. Mám tu jednu tabuľku, ktorá hovorí o finančnej situácii rodín. Do 4 000 má finančný príjem 3,9 % domácností. Od 4 000 do 6 000 14 %. Od 6 000 do 8 000 9,5 %. Od 8 000 do 10 000 14,5 % a od 10 000 do 14 tisíc 23,1 %. Drvivá väčšina obyvateľov sa pohybuje v týchto finančných možnostiach a sami veľmi dobre viete, čo všetko je možné za tieto peniaze kúpiť a akým spôsobom je možné žiť. Dnes ľudia v plnej miere pociťujú posledný balíček ekonomických opatrení, ktorý už nechcem ďalej rozoberať, ktorý hovoril o jednotlivých zdraženiach všetkých energií, ktoré sa vlastne premietajú dnes. Samozrejme, že na Slovensku vládne beznádej, rast nezamestnanosti, rast cien, kriminalita, znižovanie životnej úrovne.

Sťažujú sa malí podnikatelia a, bohužiaľ, vracajú svoje živnosti. Už pri štátnom rozpočte som sa pýtal pani ministerky financií, kde bolo vypočítané, koľko tisíc živnostníkov vrátilo svoju živnosť, či sa niekto vo vláde zaoberal myšlienkou, prečo živnostníci vracajú živnosť. Nebolo mi odpovedané. Možno je výhodnejšie, keď sa štát bude o týchto ľudí starať. Možno sa dejú veci, ktoré momentálne nechcem komentovať, ale myslím si, že vládna politika by mala byť taká, že by skôr podporovala ľudí, aby podnikali, aby neboli zavesení na krku štátu. Pre túto vládu by to bolo určite výhodnejšie.

Často tu bolo spomínané, aké priaznivé makroekonomické výsledky táto vláda dosahovala. Ja si veľmi dobre pamätám volebné obdobie 1994 - 1998, keď terajšia vládna koalícia, vtedy opozícia veľmi často kritizovala Mečiarovu vládu za to, že poukazuje na makroekonomické výsledky, ktoré boli vtedy určite vyššie, ako sú teraz a vtedajšia opozícia to veľmi kritizovala.

Dovoľte mi povedať ešte pár slov k našej etnickej menšine, to už je jedno Cigánom alebo Rómom, zoberte si, kto a akým spôsobom čo z toho chcete. Je to dosť veľký problém, ktorý treba urýchlene riešiť. Kto neverí, nech sa ide, prosím, pozrieť na východné Slovensko a veľmi rýchlo uverí. Treba povedať, že keď Západ nechce, aby sa nasťahovali k nim na Západ, musia nám pomôcť skultúrniť ich. Toto, samozrejme, nepatrí medzi riešenia procesu nezamestnanosti, ale určitý súvis to má. Treba na to program. Myslím si, pán minister, že sú schválené peniaze, myslím, 1 mil. USD cez OSN, ktoré by sme mohli využiť aj na tento program, na program procesu výchovy, ktorý by som delil na dve možnosti: cez cirkev a misionárov a, samozrejme, cez školenie týchto ľudí a myslím tým aj detí, aj rodičov. Rekvalifikačné kurzy - takisto učiť ich jednoducho robiť, pretože za posledných 10 rokov sa títo ľudia vrátili minimálne 100 rokov dozadu a to je problém, ktorý čoskoro bude pociťovať každý občan Slovenskej republiky.

Mám tu ešte dostatočne dlhý materiál, nechcem zaťažovať ani kolegov, ani novinárov, pretože som len druhý vystupujúci z písomne prihlásených, po mne je ešte ďalších 7 kolegov a myslím si, že ústne sú pripravení ďalší kolegovia, ktorí sa chcú prihlásiť. Myslím si, pán minister, že táto debata, aj keď je dlhá v parlamente, je veľmi prospešná. Beriem ju ako briestormingovú poradu a odporúčal by som, pán minister, aby pracovníci ministerstva práce a sociálnych vecí si vytiahli celú rozpravu k tomuto bodu a pozorne si ju preštudovali. Zaznievajú tu aj veľmi dobré nápady, na ktorých by sa dalo určite stavať. Mali by si to ľudia preštudovať, ľudia, ktorí s tým pracujú, čo páni poslanci majú na mysli a ako by chceli pomôcť riešiť tento problém.

Mám tu pár bodov k riešeniam a ako prvý bod by som postavil politickú stabilitu. Riešenie problémov spoločne v prospech Slovenska bez nejakých straníckych tričiek. Potom, samozrejme, ide o prílev zahraničného kapitálu, zníženie nezamestnanosti cez projekty stavebníctva, diaľnice, byty a tak ďalej, zlepšenie legislatívy, riešenia s výhľadom na dlhší čas, pretože to je problém, nikto sa nezaoberá dlhodobými projektmi.

Podpora domácim podnikateľom znížením daní, sprehľadniť daňový systém, aj to pokladám za veľmi závažný problém tejto vlády, ktorá sa zamerala na pomoc zahraničným podnikateľom a na domácich zabúda. Treba sfunkčniť národný program rozvoja Slovenska. Máme malú pridanú hodnotu, čiže pridať robotu k výrobkom a vyviesť ho, predať hotový výrobok. Vyvážame polotovary, a to je veľmi zlé, naopak, kupujeme drahé výrobky.

Bohužiaľ, o podpore regiónov sa dá tiež veľmi málo hovoriť, je tu zlá regionálna politika, koniec koncov vyčíta nám to aj OECD. Určiť jasné priority hospodárskeho vývoja Slovenska nie sú priority strednodobého výhľadu vývoja Slovenska a tu by som hovoril o kontinuite, aby sa nám nestávalo to, čo v poslednom čase, že vždy je tu vláda na 4 roky, postaví si nejaký program, príde po nej nová vláda a tá začína úplne odznova na niečom inom. Čiže je potrebný nejaký výhľad na 10, 12, 15 rokov, ktorým smerom by sme chceli postupovať. Chýba sfunkčnenie národného programu rozvoja Slovenska. Paradoxom je, že na Slovensku nikto nezodpovedá za hospodársku politiku. 10-percentná nezamestnanosť v programovom vyhlásení vlády je, bohužiaľ, iba utópiou.

Vážený pán minister, dámy a páni, ako ďalej pokračovať?

Po prvé, zabezpečiť riešenie a spolufinancovanie tvorby pracovných miest. Po druhé, zabezpečiť rozvoj a financovanie vzdelávania. Po tretie, zabezpečiť rozvoj a financovanie budovania infraštruktúry.

Čo sa týka súboru krátkodobých operatívnych úloh, spomenul by som ich 10.

1. Projekt organizovania seminárov - zainteresovať všetky zodpovedné zložky, resp. na tému proces riadenia reštrukturalizácie priemyslu a podnikovej sféry, kde by všetky zodpovedné organizácie zamestnávateľov, zamestnancov, odborov, vlády, ministerstiev hľadali spoločné riešenia, pretože tento krízový stav treba skutočne riešiť.

2. Projekt legislatívnych úprav vrátane zabezpečenia reálnej vymoženosti práva. Definovať a odstrániť to, čo je brzdou podnikania a rozvoja hospodárstva. Za to by mal byť tiež niekto zodpovedný, za konkrétne kroky vo vláde.

3. Vzdelávacie projekty, rozširovanie vzdelávania mladých ľudí, posilnenie kvalifikačnej štruktúry v oblasti informačných a komunikačných teórií jazykovej prípravy.

4. Projekt reštrukturalizácie a obnovy priemyslu. Cieľ - dosiahnuť existenciu dlhodobo a stabilne fungujúcich a prosperujúcich priemyselných a hospodárskych subjektov, pretože hovoríme o vstupe do Európskej únie vo výhľade 4 - 5 rokov. Myslím si, že nie sme absolútne konkurencieschopní.

5. Projekt podpory malého a stredného podnikania. Treba zadefinovať jednoznačné a transparentné pravidlá podpory a koordinácie malého a stredného podnikania.

6. Infraštruktúrne projekty, bytová výstavba, diaľnice a cestná sieť, železničná doprava, inžinierske siete ako voda, kanalizácia, plyn, informačné a komunikačné siete.

7. Zefektívnenie finančného a kapitálového trhu, zlepšiť nezávislosť alebo zabezpečiť nezávislosť dohľadu.

8. Aktívna a efektívna spolupráca - štát, podnikateľská sféra, regionálna samospráva.

9. Projekt zahraničných investícií, a to stimulačné opatrenia.

10. Projekt priemyselných parkov. O tom všetkom som vo svojom vystúpení hovoril.

Dámy a páni, prvenstvo v nezamestnanosti je ozaj nelichotivé. Dalo by sa veľmi pohodlne využívať na politický boj opozícia - koalícia. Pokiaľ som bol svedkom a sedím tu poctivo pri tomto bode, opoziční poslanci nehľadali len typické politické útoky na koalíciu. Aj to je ukážka, že táto opozícia chce spolupracovať a chce riešiť tento problém, problém nezamestnanosti v prospech Slovenska.

Ďakujem veľmi pekne.

Podpredseda NR SR M. Andel:

Ďakujem.

S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca vystúpi 5 poslancov. Uzatváram možnosť ďalších prihlášok.

Ako prvý má slovo pán poslanec Švantner.

Poslanec D. Švantner:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Pán poslanec Šepták hovoril najviac o čiernej práci. Ja by som chcel ešte doplniť tento problém, že vlastne čierna práca je dvojitého druhu. Jedna je čierna práca našich ľudí, našich občanov, ale podľa toho, ako som hovoril v minulom týždni s niektorými podnikateľmi v stavebníctve, je veľmi veľa čiernej práce práve v tomto odvetví, a to takej, že vlastne ide o ľudí, ktorí sú u nás zo zahraničia. Sťažovali sa mi na skutočnosť, že podnikatelia z Ukrajiny a Ruska sem privádzajú veľké množstvo stavebných robotníkov, ktorí vlastne nieže odčerpávajú finančné prostriedky, ale vlastne tieto finančné prostriedky sa míňajú niekde inde, vyvážajú sa dokonca do zahraničia. A to je oveľa horšia čierna práca ako tá, ktorú robia naši ľudia.

Tiež sa tu hovorilo o probléme s nezamestnanosťou v Banskobystrickom kraji. Už tu aj predtým pán podpredseda Andel povedal, že za túto nezamestnanosť má vo veľkej miere zodpovednosť konverzia. Neviem, či sa pamätáte na čísla, ktoré sa hovorili hneď na začiatku minulého desaťročia, že konverziou v bývalom Stredoslovenskom kraji sme stratili 80 tisíc pracovných miest, čo sa aj teraz prejavuje a zhoršuje nám situáciu, ktorá je a treba si uvedomiť, že tým pádom predáme významné podniky, ktoré nám prinášajú ekonomický efekt...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR M. Andel:

Ďakujem.

Slovo má pani poslankyňa Halušková.

Poslankyňa J. Halušková:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Chcela by som sa vyjadriť k dvom veciam, o ktorých rozprával pán kolega Šepták. Poviem pravdu, že nie celkom som rozumela úvodnej myšlienke, keď hovoril, akoby sa odtiaľto vytratila koalícia. Myslel tým, že aj poslanci za koalíciu vystupujú kriticky? Chcem povedať jedno. Myslím si, že je dobré a že sme si uvedomili a nielen teraz, že situácia v zamestnanosti je zlá. Veď keby sme si to neboli uvedomili, tak tento bod dnes neprerokúvame a nezačalo by sa to riešiť. Myslím si, že je plus, keď aj poslanci koalície poukazujú na to, čo nie je v poriadku.

Druhá vec, aktívna politika, taktiež súhlasím. Myslím si, že peniaze, ktoré išli do aktívnej politiky, nie sú dostačujúce a už dnes to povedala aj pani poslankyňa Keltošová, veď je to aj naša chyba, lebo sme odsúhlasili taký rozpočet.

Chcem poukázať len na jedno. Peňazí do aktívnej politiky nebol nikdy dostatok, konkrétne za náš región, keď v roku 1997 sme dostávali do regiónu vyše 12 mil. Sk, v roku 1998 to bolo 8 mil., v roku 1999 - a to ste schvaľovali rozpočet ešte stále vy - sme dostávali len 2,9 mil. a v roku 2000 3,7 mil. Takže nebolo to veľa ani za vás, ani za nás, ale tým by sme sa nemali stále ohradzovať. Treba hľadať možnosti.

A potom ešte jedna vec. Keď to dáme do aktívnej politiky alebo do rekvalifikácie, aby boli miesta aktuálne, pretože máme skúsenosti, že sa urobili rekvalifikačné kurzy na podvojné účtovníctvo a práce na počítači, tieto kurzy stáli 11 000 Sk, ľudia už 7 rokov po kurzoch nikde neboli zamestnaní, lebo bez praxe ich nikto nechce a jediný, kto mal z toho osoh, boli firmy, ktoré ľudí školili. Takže uvažujme o každej korune, aby bola investovaná správne.

Podpredseda NR SR M. Andel:

Slovo má pani poslankyňa Keltošová.

Poslankyňa O. Keltošová:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Chcela by som sa najprv dotknúť stručne verejnoprospešných prác. Neviem, ako to myslela pani Halušková, ale nie je možné komentovať jej vystúpenie, kto a komu odsúhlasoval rozpočet. My sme ten rozpočet, určite vy nie, neodsúhlasovali. Ale verejnoprospešné práce sú klasickou ukážkou toho, ako sa rozchádzajú názory ministerstva, Národného úradu práce a tejto snemovne. Ministerstvo práce požadovalo na tento rok 2,5 až 3 mld. Sk a vy páni poslanci ste odsúhlasili 1,5 mld. Sk na verejnoprospešné práce pri 20-percentnej nezamestnanosti. Mám pred sebou ten materiál.

Ďalej by som sa chcela vrátiť aj k možnosti zamestnávania sa v malých a stredných podnikoch. Využijem prítomnosť pána podpredsedu vlády Mikloša. V citovanom materiáli Národný plán zamestnanosti, ktorý vláda prijala v novembri 2000, sa konštatuje, citujem: "Počet malých a stredných podnikateľov, právnických osôb od roku 1998 postupne klesá. V roku 1999 bolo 55 996 podnikateľských subjektov v kategórii malých a stredných podnikov, v porovnaní s rokom 1998 sa ich počet znížil o 1 159." Čo vlastne je na príčine? Konštatuje sa to vo vládnom materiáli, všetci o tom vieme, ale, bohužiaľ, ako Česi hovoria - skutek utek.

Príčinou uvedeného trendu vo vývoji počtu malých a stredných podnikov od roku 1998 okrem iného je aj súčasná úroveň daňového a odvodového zaťaženia malého a stredného podnikateľa, ako aj administratívne bariéry, ktoré sa najviac dotýkajú hlavne mikropodnikov, to znamená, živnostníkov, maloroľníkov a zahraničných investorov počas štartu. Bariéry sú definované ako legislatívne bariéry, administratívne bariéry, bariéry v oblasti prístupu k finančným zdrojom, bariéry vyplývajúce z nedostatočného vedomostného potenciálu a ostatné bariéry podnikateľského prostredia. Ja sa pýtam, na čo sa prijímajú materiály, keď sa potom v nich ďalej nepokračuje.

Podpredseda NR SR M. Andel:

Ďakujem.

Slovo má pán poslanec Tkáč.

Poslanec V. Tkáč:

Ďakujem za slovo.

Ja by som chcel predovšetkým oceniť faktografický prístup pána poslanca Šeptáka. Mal snahu stanoviť určité kritériá na opatrenia v tejto oblasti. Otázka je, aby všeobecne - teda nehovorím o ňom, pretože mal racionálne námety -, aby sme si urobili aj určitú klasifikáciu týchto opatrení. Treba si uvedomiť podľa mňa dnes už to, že máme Národný úrad práce, máme reformovanú legislatívu v oblasti zamestnanosti. Mám výhrady voči postupu koalície od roku 1998 v zamestnaneckej legislatíve, o tom chcem hovoriť vo svojom vystúpení.

Ale niektoré opatrenia sú aj také - a to by som teraz nechcel zaútočiť -, ale napríklad zo strany niektorých alebo jedného z politikov strany SMER, tie pracovné testy a tak ďalej sú veci, ktoré by patrili tak na poradu generálneho riaditeľa Národného úradu práce, ktorý by metodicky mal usmerniť úrady práce, kde by mali v niečom postupovať. Myslím tým aj otázku takých detailov, aké spomínal napríklad pracovné knižky.

Nechcem ísť do detailov, mohol by som o tom prednášať. Na tomto území v týchto zemepisných šírkach bol dvakrát pokus o pracovné knižky po sociálnej reforme v prvej Československej republike v tridsiatych rokoch, ten pokus totálne zlyhal a druhý bol počas slovenského štátu, keď bolo totálne nasadenie a vyvážali sa pracovné sily do Nemecka a bola takáto evidencia vo vojnovom stave. Ani jeden, ani druhý pokus nevyšiel. Dnes je výpočtová technika a iné otázky, ktoré by bolo potrebné riešiť, toto nie je riešenie. Ale nechcem tým znevážiť jeho vystúpenie, len chcem povedať, čo treba na úrovni legislatívy ešte ďalej zlepšovať, po prvé, čo treba na úrovni verejnoprávnej inštitúcie, ktorou je Národný úrad práce. To sú vnútorné metodické záležitosti, akty riadenia tejto verejnoprávnej inštitúcie a potom treba povedať, kto všetko z vlády, ktorý rezort za čo zodpovedá a aké konkrétne výsledky prinesie. Takže oceňujem jeho vystúpenie.

Podpredseda NR SR M. Andel:

Ďakujem.

Slovo má pán poslanec Maňka.

Nech sa páči.

Poslanec V. Maňka:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Ja som sa prihlásil preto, lebo ma prekvapili niektoré slová pána poslanca Šeptáka. Konkrétne, že, citujem: "Zamestnávanie načierno umožňuje to, aby sa ekonomika nerozsypala a čierna práca drží našu ekonomiku nad hladinou." Ja mám iný názor, pán poslanec, a myslím si, že potom z takýchto analýz vyjdú aj zlé závery a potom je to komplikovanejšie. A dokážem vám váš názor aj jednoducho vyvrátiť, stačí, keď si ešte raz prečítate dokument, o ktorom rokujeme, a dozviete sa, že keď Národný úrad práce odhalil ľudí, ktorí pracujú načierno, aké veľké množstvo z nich, keď ich odhalili, znovu sa zamestnali natrvalo. To znamená, títo ľudia potrebujú robiť a potrebujú získavať finančné zdroje.

Pán poslanec hovoril, že v nezamestnanosti máme prvenstvo v Európe. Súčasná vláda mohla urobiť to isté, čo urobila minulá vláda. Mohla napríklad znovu skrátiť odchod do dôchodku a urobiť ďalšie dve, tri administratívne opatrenia a možno by sme tu dnes nesedeli, lebo by sme si mysleli, že všetko je v poriadku a nezamestnanosť je v tých intenciách, aké boli v minulosti. Ale ja som rád, že súčasná vláda nezakrýva tieto problémy a že sa chce týmto problémom seriózne zaoberať.

Pán poslanec hodnotí smerovanie našej ekonomiky ako katastrofálne. Pán poslanec, myslím si, že uznávate a dôverujete svetovým ratingovým organizáciám. Keď sa pozrieme, ako reagujú na zhoršenie a na zlepšenie stavu slovenskej ekonomiky, tak uvidíte, že práve na konci bývalej vlády tieto ratingové inštitúcie zaradili Slovensko do špekulatívneho pásma medzi krajiny, kde sa neoplatí investovať. A počas vládnutia súčasnej vlády to bolo práve naopak, a už dvakrát sme boli zaradení do lepšieho výhľadu a Slovensko dnes má pozitívny výhľad s tým, že čakáme, že v blízkej budúcnosti bude tento výhľad aj investičný.

V roku 1996 desaťkrát viac z počtu živnostníkov zrušilo živnosti, ako je to dnes, to si pozrite tiež v štatistike.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR M. Andel:

Ďakujem.

Pán kolega, nech sa páči, môžete reagovať na vašich predrečníkov.

Poslanec R. Šepták:

Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda.

Ďakujem pani Keltošovej, pánu Tkáčovi a pánu Švantnerovi. Plne súhlasím s tým, čo bolo povedané z ich strany. Čo sa týka ďalších dvoch kolegov, ktorí vystúpili vo faktických poznámkach, začnem odzadu. Že má pán Maňka iný názor na čiernu prácu ako ja, bohužiaľ, pán kolega, situácia je taká, že skutočne tá čierna práca v tomto momente - aj keď som proti nej a hovoril som, ako môžeme proti nej bojovať - pomáha, aby v okresoch, kde je nezamestnanosť nad 30 %, už nebol dávno sociálny výbuch. Je to jasne dokladovateľné, že nad 20 % ľudia už nemajú šancu a vzniká tam sociálny výbuch. Čiže čierna práca, ktorá je, pomáha takýmto spôsobom. Veci, ako sa to dá riešiť, som spomínal.

Čo sa týka katastrofálneho smerovania, to nie je môj názor, pán kolega, je to názor 65 % obyvateľov Slovenska. Takéto zlé hodnotenie vlády ešte zo žiadneho prieskumu nevyplynulo. A, pani poslankyňa Halušková, že koalícia vystupuje kriticky, lebo si uvedomila situáciu. Viete, ja som tým, že sa vyparila z parlamentu koalícia, myslel to, že koalícia by mala túto situáciu riešiť, nie o nej len rozprávať, lebo je priamo zodpovedná za nezamestnanosť a má priamo konkrétne možnosti riešiť nezamestnanosť.

A rozpočet 1999, si myslím, takisto nie je našou záležitosťou.

Takže veľmi pekne ďakujem.

Podpredseda NR SR M. Andel:

Ďakujem.

Dámy a páni, teraz podľa § 28 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky dávam slovo podpredsedovi vlády Slovenskej republiky pánu Ivanovi Miklošovi.

Pán podpredseda, nech sa páči, máte slovo.

Podpredseda vlády SR I. Mikloš:

Ďakujem pekne.

Vážený pán podpredseda,

vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

vážení kolegovia,

dovoľte mi vystúpiť v tejto celkom určite veľmi dôležitej rozprave o najvážnejšom a zároveň najcitlivejšom probléme, probléme nezamestnanosti.

Problém nezamestnanosti je veľmi komplexným fenoménom, nie je to len ekonomický fenomén, je to celkom určite aj sociálny, psychologický a ako ukazuje nakoniec rozprava aj v parlamente, aj politický problém a je prirodzené, že tento problém, najmä ak je ako najdôležitejší a citlivo vnímaný aj voličmi, obyvateľmi, je využívaný aj na isté politické ciele. Je to prirodzené, aj keď zároveň treba povedať, že je potrebné odmietnuť často veľmi zjednodušené, musím povedať, dosť často aj nekompetentné tvrdenia, ktorých cieľom je získať politický profit. Na druhej strane chcem oceniť mnohé námety a počul som aj z úst pána poslanca Šeptáka napríklad veľmi konkrétne námety, nad ktorými je potrebné uvažovať, do akej miery sa dajú alebo nedajú použiť.

Najskôr by som chcel povedať, že z časového hľadiska v situácii, v ktorej slovenská ekonomika je a bola pred dva a pol rokom, očakávať, že počas obdobia makroekonomickej stabilizácie, ktorá bola uskutočňovaná, ktorá bola veľmi náročná a ktorá bola nevyhnutná, aby sme sa vyhli vážnej finančnej kríze, sú veľmi obmedzené možnosti očakávať, že sa podarí výrazne zlepšiť nezamestnanosť. Faktom je, že táto makroekonomická stabilizácia bola uskutočnená úspešne a o tom sa budeme asi vždy sporiť opozícia a koalícia, ale odporúčam obrátiť sa v tom prípade na nezávislé medzinárodné renomované inštitúcie, ktoré takýto názor deklarujú veľmi jednoznačne a unisono a taktiež o tomto výsledku hovoria všetky makroekonomické dáta s výnimkou nezamestnanosti. To treba povedať, s výnimkou nezamestnanosti, čo, samozrejme, problém je.

Na druhej strane treba jasne povedať, že práve tou úspešnou stabilizáciou a úspešnými výsledkami vo všetkých ostatných oblastiach sa vytvárajú podmienky na to, aby aj v oblasti nezamestnanosti mohol nastať obrat. Jednoducho je to tak a v ekonomike a ekonómii je to vždy tak, že mnohé výsledky najmä z hľadiska životnej úrovne, z hľadiska zamestnanosti, z hľadiska sociálnych efektov uskutočňovania ekonomických opatrení prichádzajú s oneskorením. Pričom treba povedať, že s oneskorením prichádzajú nielen pozitívne výsledky dobrých reforiem, ktoré z krátkodobého hľadiska môžu byť a veľmi často sú spojené so sociálnym poklesom, ale s oneskorením prichádzajú aj dôsledky zlých opatrení a zlej politiky, tak ako sme toho boli svedkami v minulosti.

Dovoľte mi trošku situáciu popísať tak, ako ju vidím z ekonomického hľadiska, z hľadiska súvislosti medzi celkovým ekonomickým vývojom, vývojom podnikateľského prostredia, potom situáciou na trhu práce z hľadiska deformácií, ktoré na trhu práce existujú, ako aj z hľadiska niektorých vecí, ktoré sú objektívne dané vývojom, aký u nás bol a je.

Najskôr by som chcel začať tým, lebo veľmi sa to tu opakovalo vo vystúpeniach viacerých, najmä opozičných poslancov, v tom zmysle, že je málo rozvojových impulzov a keby boli rozvojové impulzy, tak by nezamestnanosť nemusela byť taká veľká a zároveň sa tu spomínal aj program, ekonomický program HZDS, z ktorého mám nejaké informácie a tu je, myslím si, pes zakopaný. Tu je zásadný rozpor, ktorý už aj v médiách bol vlastne popísaný, rozpor medzi tým, že na jednej strane musíme udržať makroekonomickú stabilitu, a teda musíme robiť úsporné opatrenia napríklad v oblasti verejných financií a zároveň deklarujeme akési rozvojové impulzy, ktoré ale nie sú kryté výdavkami, nie sú kryté reálnymi peniazmi, reálnymi príjmami a ten problém je a bol v tom, že približne pred dva a pol rokom Slovensko stálo na hrane vážnej finančnej krízy.

(Hlasy z pléna.)

Keby sme neboli situáciu riešili, tak by sa bolo stalo to, že nerovnováha by sa vyriešila spontánne, najmä cez zásadné znehodnotenie kurzu, pán Maxon, a vy to veľmi dobre viete, že je to tak. Ak mi neveríte, môžem vám citovať vyhlásenia medzinárodných inštitúcií na túto tému. Ale veľmi by som vás prosil, keby ste nerušili a nedôstojne nevykrikovali a vypočuli si, a potom môžete reagovať vo faktických pripomienkach. Ja s vami budem veľmi rád diskutovať.

Problém je totiž v tom, pán poslanec, a vy to veľmi dobre viete, že ak by došlo k takémuto spontánnemu nastoleniu rovnováhy, potom z hľadiska zamestnanosti by možno dôsledky boli menej zlé, pretože keby došlo napríklad k rádovému znehodnoteniu meny, tak potom z hľadiska zamestnanosti by to mohlo mať lepšie dôsledky, pretože by sa posilnila konkurencieschopnosť slovenských vývozcov. Ale to, že by to znehodnotilo životnú úroveň, úspory rádovo, to je tiež fakt.

Takže cena, ktorú dnes platíme aj za dočasne zvýšenú nezamestnanosť, je do istej miery, nechcem tvrdiť, že 100 %, ale do istej miery nevyhnutnosťou, ktorá je daná tým, že výsledky v zamestnanosti prídu až s istým oneskorením. Chcem ale zdôrazniť, lebo je to stavané často zo strany najmä opozičných poslancov tak, ako keby nezamestnanosť rástla až teraz. Chcel by som jasne ukázať, a to tiež hovorí o tom, spochybňuje argumenty, ktoré tu zaznievajú, že nezamestnanosť rastie preto, lebo je príliš nízky ekonomický rast. Ten nízky ekonomický rast teraz v dvojročnom období bol nevyhnutnou cenou stabilizácie rozvrátenej ekonomiky, ale už rastie. Ale zároveň je faktom, že napriek vysokému rastu v rokoch 1994 - 1998, veľmi vysokému, viac ako 6-percentnému rastu nezamestnanosť aj v tomto období rástla. To je fakt, ktorý je proste daný.

V roku 1993 bolo 368 000 nezamestnaných a v roku 1998 bolo 428 000 nezamestnaných. Čiže to je fakt, ktorý je pravdou a zároveň je pravdou, že už dlhodobo asi 7, 8 rokov je počet pracujúcich, ktorí pracujú v národnom hospodárstve, pomerne stabilný. Zároveň rastie nezamestnanosť, čo je aj dôkaz demografických príčin. Kým v roku 1994 bol počet zamestnancov 2 110 000, v roku 2000 bol 2 101 000. Čiže pokles pracujúcich v národnom hospodárstve je, ale len o 9 000 zamestnancov.

Dovoľte mi povedať, prečo teda, lebo zároveň je pravdou, že došlo k pomerne výraznému nárastu nezamestnanosti od konca roku 1998, teda od nástupu dnešnej vlády. Chcem povedať, aké boli dôvody, ktoré sa dajú veľmi jasne vyargumentovať a dokázať na číslach. Po prvé, bolo to zastavenie úverovej expanzie, teda zastavenie poskytovania často nezaručených úverov, politicky motivovaných úverov zo strany bánk. Jedným z dôsledkov poskytovania takýchto úverov bola situácia v bankách a dnes v Slovenskej konsolidačnej banke, keď preverujú úverové zmluvy, tak s hrôzou zisťujú, že často tam nie sú vôbec ani úverové zmluvy alebo minimálne nie sú ručenia.

Ďalej zdrojom zvýšenia nezamestnanosti na konci roka 1998 bolo znižovanie prezamestnanosti, ktorá bola umelo udržiavaná najmä v podnikoch, ktoré boli privatizované politicky spriaznenými osobami s bývalou koalíciou a aj na tieto účely boli používané prostriedky z aktívnej politiky zamestnanosti. V rokoch 1994 - 1998 15,5 mld. Sk bolo použitých na aktívnu politiku zamestnanosti. Problém bol v tom, že značná časť týchto peňazí sa nepoužíva na vznik nových efektívnych pracovných miest, ale na udržiavanie neefektívnej prezamestnanosti. Mohol by som menovať podniky, ako JAS Bardejov, Orava Nižná, Partizánske a podobne. My sme, samozrejme, museli tie zdroje - a to bolo aj vo vystúpení pani poslankyne Haluškovej - na aktívnu politiku zamestnanosti zásadne znížiť jednoducho z toho dôvodu, že ak by sme neboli uskutočnili úspory vo verejných financiách, tak by to bolo rozvrátilo ekonomiku a viedlo k finančnej kríze, o ktorej som hovoril.

Ďalej príčinou zvýšenia nezamestnanosti bolo zrušenie fiškálnej expanzie, teda života na dlh, života štátu na dlh, keď napríklad len na diaľnice sme museli znížiť objem prostriedkov, čím sa znížila zamestnanosť v stavebníctve, pretože napríklad len za diaľnice sme zdedili nezaplatené faktúry za 2 mld. Sk, keď sme do vlády nastúpili. Ďalej to bola aj vysoká prezamestnanosť v štátnych inštitúciách a v štátnych podnikoch. Je pravda, a tu sa stretávam s kritikou, že sa znižuje zamestnanosť napríklad v kultúrnych inštitúciách a v ďalších. Áno, je to pravda, pretože prezamestnanosť v týchto inštitúciách je veľká a takáto prezamestnanosť alebo riešenie zamestnanosti udržiavaním neefektívnej prezamestnanosti je najhoršie a najdrahšie, aké môže byť a je neudržateľné.

Ďalšou významnou vecou, ktorá sa dostatočne nespomína, je predčasný odchod do dôchodku. Jedným z nástrojov udržiavania nižšej nezamestnanosti bolo, že do konca roka 1998 sa používal predčasný odchod do dôchodku. V rokoch 1994 - 1998 polovica zdrojov, ktoré sa minuli na nové dôchodky, bola pre tých, ktorí odchádzali predčasne do dôchodku. To bolo síce riešenie, ktoré administratívne znížilo nezamestnanosť, ale kládlo obrovské nároky navyše na Sociálnu poisťovňu, čo bolo neúnosné, takže sme to museli zastaviť, čím sa nám ľudia, ktorí odišli alebo stratili prácu a boli 58 až 60-roční muži a adekvátne ženy v posledných dvoch rokoch, preniesli do evidencie nezamestnaných. Takže toto sú základné príčiny a dá sa to aj kvantifikovať a dá sa to veľmi jasne dokázať a vyargumentovať.

Ale chcel by som hovoriť o štyroch príčinách, o štyroch základných príčinách vysokej nezamestnanosti na Slovensku a myslím si, že je veľmi dôležité o tom hovoriť takto štruktúrovane, pretože z tých príčin vidno, ktoré sa ako dajú riešiť najmä z časového hľadiska.

Prvú skupinu príčin by som mohol nazvať makroekonomické deformácie alebo deformácie celkového ekonomického prostredia a otázka je, čo sú tieto deformácie a ako sa riešia tak, aby prispeli k rastu zamestnanosti, pričom chcem upozorniť, že tieto deformácie hneď po vyriešení neprinášajú efekt v raste zamestnanosti, ale sú veľmi dôležité zo strednodobého, dlhodobého hľadiska.

Po prvé je to vzťah medzi rozpočtovou a menovou politikou, ktorý vplýva na úrokové miery ako dôsledok nekoordinovanej menovej a fiškálnej politiky v rokoch 1994 - 1998, najmä tým, že bola fiškálna expanzia, že sa míňalo oveľa viac, ako sa vyprodukovalo, keď deficit verejných financií v rokoch 1997 - 1998 bol 5 % hrubého domáceho produktu, čo viedlo k tomu, že na to, aby sa udržal potom kurz meny, bola Národná banka nútená robiť veľmi úspornú menovú politiku, čo vytlačilo úrokové sadzby do obrovských výšok. V októbri 1998 úrokové miery znovu poskytovaných úverov boli 25 % ako dôsledok zlej nekoordinovanej politiky, kým úrokové miery z novoposkytovaných úverov sú teraz okolo 10 %.

Určite sa zhodneme v tom, že pri 7-percentnej, 6- až 7-percentnej inflácii aká bola vtedy, 25-percentné úrokové miery pri 6-percentnej inflácii vytvárajú doslova likvidačné prostredie a neumožňujú vznik nových pracovných príležitostí, pretože ak by niekto chcel vytvárať nové pracovné príležitosti z úverov, tak by musel vytvárať mieru ziskovosti 35 až 40 %, aby mohol vracať a zároveň byť ziskový, čo je absolútne nereálne. Táto deformácia bola vyriešená práve stabilizáciou, ktorú som spomínal. Jasným dôkazom je 10-percentná úroková miera z novoposkytovaných úverov.

Ďalšou makroekonomickou deformáciou, ktorá je riešená, bola cena zahraničných zdrojov, ktoré sa požičiavali. Práve preto, že Slovensko uskutočňovalo ekonomickú politiku, ktorá bola hodnotená ako zlá a nedôveryhodná a nekompetentná, rástli úrokové miery aj pri požičiavaní v zahraničí, čo sa dá jasne vydokumentovať aj na základe toho, za koľko si požičiaval štát, aj na základe toho, za čo si požičiavali firmy, pričom zároveň rástlo riziko kurzovej zmeny a nákladov vyplývajúcich z kurzových zmien. Čiže zasa to pôsobilo, tie deformácie pôsobili proti reštrukturalizácii ekonomiky a vzniku nových pracovných príležitostí.

Ďalej kurzové riziko som spomínal. Ďalej veľmi dôležité pre malú otvorenú ekonomiku je akceptovateľnosť krajiny, najmä z hľadiska úspechu v integrácii, čo veľmi úzko súvisí s prílevom zahraničných investícií. Ten prílev zahraničných investícií, ktorý bol spomínaný aj pánom Kalmanom, myslím, keď som tu sedel, bolo spomínané, že síce je prílev investícií veľký, najväčší, ale naozaj za rok 2000 prílev priamych zahraničných investícií je asi 2 mld. dolárov, čo je taký istý objem ako za 10 rokov predtým. Čiže myslím si, že to je veľmi jednoznačný, veľmi jednoznačný úspech, pričom chcem povedať, že priame zahraničné investície aj do takých podnikov, ktoré už existujú, majú efekt minimálne nepriamy, ale často aj priamy i z hľadiska zamestnanosti.

A spomeniem len niektoré podniky, ktoré spomínal pán poslanec Kalman, keď vystupoval. Spomínal Slovenské telekomunikácie, pričom treba jasne povedať, že viac ako polovica zdrojov, ktoré získalo Slovensko za privatizáciu telekomunikácií, išlo do podniku na zvýšenie imania a na investície, nevyhnutné investície na to, aby tento podnik bol konkurencieschopný v medzinárodnom meradle, pričom tieto investície do podniku prinášajú prácu napríklad v stavebníctve, ale aj v iných odvetviach.

Vo Východoslovenských železiarniach ako ďalší typický príklad treba povedať, že zahraničný investor umožnil do budúcnosti konkurencieschopnosť a expanziu tohto podniku. Bez zahraničného investora pri pokračovaní toho manažmentu, ktorý tam bol do jesene 1998, naopak, hrozilo, že tých 26 000 ľudí, čo tam pracovalo, by o svoje zamestnanie prišlo.

Čiže toto sú jasné aj priame efekty z hľadiska zamestnanosti, pričom efektom bude aj to, že investor sa zaviazal do podniku v priebehu najbližších rokov investovať 700 mil. USD. Príklad Slovenskej sporiteľne je tiež príkladom síce prílevu investícií cez privatizáciu existujúcej firmy, existujúcej inštitúcie, ale taktiež privatizácia umožní konkurencieschopnosť, rozvoj tejto firmy a to, že bude poskytovať dobré služby podnikateľskému sektoru, čo aj zvýši alebo zlepší podmienky na tvorbu pracovných príležitostí.

Ale treba jasne povedať, že v žiadnom prípade vysoký prílev priamych zahraničných investícií v roku 2000 nie je daný len prílevom do už existujúcich podnikov a nie je daný len privatizáciou. Môžem len náhodne menovať firmy, ako je Molec Kechnec, ako je Platic Omnium Lozorno, ako je Macushita Krompachy, Eisman Holíč, Beker Sládkovičovo, Punč Námestovo, IGT Vráble, pričom počet narastá a v priebehu roku 2001 predpokladáme ešte omnoho vyšší prílev investícií aj na zelenej lúke. Je rozpracovaných približne 30 - 35 projektov, ktoré by mali byť už spustené v priebehu roku 2001.

Takže, aby som to zhrnul, prvú skupinu makroekonomických podmienok alebo deformácií, ktoré v minulosti bránili tomu, aby sa ekonomika reštrukturalizovala, ozdravila a postupne vytvárala pracovné príležitosti, treba jasne povedať, že v tejto oblasti sú postupne vytvárané lepšie podmienky na to, aby bola ekonomika zdravšia, aby vytvárala do budúcnosti pracovné príležitosti.

Druhá skupina faktorov, ktoré ovplyvňujú zamestnanosť, sú deformácie v podnikateľskom prostredí. Deformácie v podnikateľskom prostredí sú tiež, myslím si, riešené, aj keď tam to niekedy trvá troška dlhšie, ale spomeniem, čo mám najmä na mysli. Jedným zo základných opatrení je zákon o konkurze, ktorý síce z krátkodobého hľadiska nepôsobí na rast zamestnanosti, naopak, môže z krátkodobého hľadiska spôsobovať aj rast nezamestnanosti, ale vytvára nevyhnutné podmienky na rast zamestnanosti, a teda pokles nezamestnanosti v strednodobom a dlhodobom horizonte. Tento zákon bol pripravený a bol schválený tak, že je to akceptované aj všetkými medzinárodnými inštitúciami, aj v medzinárodnom porovnaní s inými transformujúcimi sa krajinami je hodnotený ako veľmi dobrý.

Ďalším veľmi dôležitým opatrením, ktoré bolo uskutočnené v podnikateľskom prostredí, je zníženie dane z príjmov právnických osôb zo 40 na 29 %. Ďalej je to reštrukturalizácia privatizácie a finančného sektora, ktorá vytvára podmienky na to, aby banky spolu so znížením úrokových sadzieb fungovali efektívne, poskytovali úvery. Už sa to začína prejavovať, a to som nevyčítal ani z čísel, ani z kníh, ale hovorili mi to podnikatelia, že už začínajú registrovať zmenu správania sa bánk v tom zmysle, že sa začínajú uchádzať o zákazníkov jednoducho preto, lebo keď požičiavajú štátu, tak strácajú, pretože štát už dnes je schopný si požičiavať za 8 %, pričom úroková miera je taká alebo trošku vyššia.

Ďalej je to zavedenie paušálnej dane, ktoré by malo zlepšiť podmienky pre malých živnostníkov. Ďalej je to novela živnostenského zákona, ktorá umožňuje ľahšiu registráciu malých podnikov a pripravujeme aj ďalšie opatrenia, ktoré by mali zlepšovať podnikateľské prostredie, a tým vytvárať podmienky na rast zamestnanosti.

Tretí okruh, o ktorom chcem hovoriť, sú deformácie trhu práce. Sú a boli spomínané v mnohých vystúpeniach. Spomeniem vystúpenie pána poslanca Halmeša, ktorý, myslím si, že to veľmi kvalifikovane a dobre zhŕňal, a spomeniem veci, ktoré považujem za najdôležitejšie.

Po prvé je to toľko spomínaná čierna práca. Existujú rôzne odhady. Daňové úrady to odhadujú okolo 200 000, Národný úrad práce 120 až 160 000, ministerstvo práce, sociálnych vecí 82 000. Nech je to, koľko chce z týchto údajov, každý z týchto údajov je vysoký a svedčí o tom, že čierna práca je fenomén, ktorý je veľmi rozšírený a proti ktorému je potrebné omnoho intenzívnejšie bojovať. Nepriamy dôkaz, ktorý hovorí o veľkom podiele čiernej práce, sú aj údaje, ktoré hovoria o maloobchodnom obrate, o konečnej spotrebe domácností a o úsporách.

A tie údaje hovoria, že za posledný štvrťrok minulého roka a za prvé dva mesiace tohto roka rastie konečná spotreba domácností, rastie maloobchodný obrat, všetko v stálych cenách, zároveň nedošlo k zníženiu úspor, tie ostali na tej istej úrovni, čo evidentne svedčí o tom - na celom Slovensku sú celoslovenské čísla -, čo evidentne svedčí o tom, že fenomén čiernej práce je veľký a môže to svedčiť aj o jeho náraste, pretože zrejme jedným zo základných zdrojov týchto príjmov, ktoré sa potom premietajú do konečnej spotreby domácností a maloobchodného obratu, je pri poklese reálnych miezd čierna práca. Aj keď treba jasne povedať, že aj v reálnych mzdách v poslednom štvrťroku došlo k obratu a možno očakávať za celý rok 2001, nie za prvý štvrťrok, kde sa prejavuje ročné zvýšenie regulovaných cien, ale za celý rok možno očakávať obrat.

Ďalším dôvodom alebo ďalšou deformáciou trhu práce, keď hovorím o deformáciách trhu práce, nemám na mysli, nechcem tým povedať, že je za to zodpovedné len ministerstvo práce, lebo napríklad nedostatočná mobilita pracovných síl je komplexnejšia otázka, ktorá je daná neexistenciou trhu práce, ktorá je daná nadmernou ochranou nájomníkov alebo ktorá je daná regulovaným nájomným, alebo nedostatočne rozvinutým napríklad hypotekárnym bankovníctvom. Pri mobilite pracovnej sily treba povedať dokonca, že počas posledných desať rokov sa rozsah vnútorného sťahovania znížil. Od roku 1990 do roku 2001 tento rozsah poklesol, aj keď došlo k miernemu zvýšeniu mobility v posledných troch rokoch. Tu v tejto oblasti, myslím si, že dochádza k istému pokroku. Postupne doregulujeme nájomné, pripravuje sa novela zákona, ktorá by mala znížiť ochranu nájomníkov - ak už nebola medzitým aj schválená. V hypotekárnom bankovníctve sa tiež urobil istý pokrok, nebol ešte, ale je pripravený návrh, v hypotekárnom bankovníctve tiež došlo k pokroku najmä tým, že sa podarilo znížiť úrokové sadzby.

Ďalšou príčinou, ktorú by som tiež zaraďoval medzi deformácie trhu práce, je nízky rozdiel medzi sociálnymi dávkami a mzdami, najmä pri nízkokvalifikovanej práci. Samozrejme, to riešenie nemôže byť tým, že sa zvýšia mzdy bez toho, aby boli podložené rastom produktivity práce, ale myslím si, že aj tam sa dajú hľadať opatrenia, ktoré by mohli tento problém aspoň čiastočne eliminovať napríklad tak, že by sa tým, ktorí poberajú sociálne dávky a sú schopní zamestnať sa v nízkopríjmových skupinách, že by sa dočasne ponechala časť sociálnej dávky, aby sa stimulovali na to, aby si prácu hľadali.

Chcem zdôrazniť to, že tento fakt môže byť veľmi významný a veľmi dôležitý, je evidentné. Viem to z rozhovorov so zamestnávateľmi, keď som chodil do niektorých fabrík na Slovensku a povedali mi, že v čase, keď sa znížili sociálne dávky zo subjektívnych dôvodov, a tým narástol rozdiel medzi mzdou za menej kvalifikovanú prácu a sociálnymi dávkami, výrazne sa znížila motivácia ľudí kvalitne pracovať a pracovať práve tým, že narástol tento rozdiel.

Ďalším dôvodom, ďalším faktorom, ktorý čiastočne deformuje trh práce, je vysoké daňové, najmä však odvodové zaťaženie. Čo sa týka daňového zaťaženia, myslím si, že tam nie je až taký problém pri dani z príjmu právnických osôb, aj keď tam je ďalší priestor na znižovanie, ako ukazujú mimochodom výsledky pri dani z príjmov právnických osôb za rok 2000 zatiaľ predbežné.

Ale veľkým problémom celkom určite je odvodové zaťaženie do poistných fondov, ktoré je na Slovensku najvyššie. Je najvyššie aj spomedzi krajín V4, keď na Slovensku je to okolo 50 %, v Maďarsku 41 %, v Poľsku od 35,4 do 43,1 %. Priemer Európskej únie je 36,5 %, priemer OECD je 24,8 %. Takže tam celkom určite je priestor na ďalšie znižovanie s tým, že znižovanie je podmienené reformami v týchto oblastiach.

Ďalej je to rigidita trhu práce, čo tiež bolo spomínané napríklad pánom poslancom Halmešom, len chcem zdôrazniť dôležitosť tohto faktora. Kým v Európskej únii v priemere pracuje až 17 ľudí na čiastočný pracovný úväzok, u nás sú to len dve percentá, ktoré spomínal pán poslanec, čo chcem povedať, že je dosť zásadná vec. Pretože ak by sme prijali - mám taký veľmi zjednodušený predpoklad -, že tých 17 % pracuje na polovičný úväzok, tak potom by sme vlastne z tohto titulu oproti takmer nule alebo 2 % len u nás mohli znížiť nezamestnanosť o 7 až 8 %. Samozrejme, je to len teoretické porovnanie, ale zrejme čiastočný pracovný úväzok sa bude pohybovať na úrovni okolo 50 - 60 %.

Ďalej, tiež to bolo spomínané, ale považujem to za dôležité a za zlé, že sme s tým ešte nič neurobili za vyše dva roky, je to, že systém nemocenského pri kategóriách s nižšími platmi motivuje byť chorým a nepracovať.

No a štvrtá skupina, to je posledná, ktorú chcem spomenúť, sú iné faktory, o ktorých sa síce tiež hovorí, ale nie vždy sa asi dostatočne zvažuje alebo dostatočne rešpektuje ich dôležitosť. Chcem spomenúť dva.

Demografický faktor bol síce viackrát spomínaný, ale nebol, myslím si, dostatočne podložený číslami. Chcem ho podložiť číslami. A nie je pravda to, čo povedal pán poslanec Kalman, že v Európskej únii bol obdobný alebo rovnaký demografický vývoj ako na Slovensku. Nebol. Vo vyspelých západoeurópskych krajinách sú problémy s jednoduchou reprodukciou obyvateľstva, a ak dochádza k rozšírenej, tak len prílevom imigrantov do krajín. Takisto v ostatných krajinách V 4 bola situácia iná. A rozdiel je veľmi vidno na porovnaní Maďarska a Slovenska. Kým na Slovensku v rokoch 1990 - 2001 stúpol počet obyvateľov v produktívnom veku o 335 000, v Maďarsku v rokoch 1992 - 2001 klesol počet obyvateľov v produktívnom veku o 415 000. Teda v Maďarsku mínus 415 000, na Slovensku plus 335 000.

Chcel by som zdôrazniť, že toto je zásadná vec, pretože je jasné, a nielen zo Slovenska, vo všetkých krajinách majú najväčšie ťažkosti s hľadaním zamestnania mladí ľudia, ktorí vstupujú do práceschopného veku a do aktívneho veku, čo je prirodzené, pretože v ekonomike dochádza k reštrukturalizácii, znižuje sa počet pracovných miest a nájsť nové je obťažné. Tento fenomén je dôležitý najmä v spojení so vzdelanostnou štruktúrou, pretože oveľa ľahšie hľadajú zamestnanie absolventi vysokých škôl ako tí, ktorí kvalitné vzdelanie nemajú.

Čiže chcem poukázať na to, že táto skutočnosť vo väzbe na nízky počet vysokoškolákov, keď u nás študuje na vysokých školách len 26 %, 17 %, ospravedlňujem sa, tak ešte menej, ale myslím si, že je to 26 %, keď sa berú nielen vysokoškoláci, ale všetci, ktorí študujú na vyšších ako stredných školách. Čiže do toho sa berie nadstavbové, pomaturitné štúdium a tak, čiže tých je 26 %. Kým vo vyspelých krajinách sa toto číslo pohybuje medzi 55 - 65 %. Treba povedať, že už aj v Poľsku je toto číslo 40 %.

Čiže toto považujem za zásadnú vec, pretože ak by na Slovensku nedošlo k nárastu obyvateľov v produktívnom veku, ale ešte ku zníženiu ako napríklad v Maďarsku, tak potom sa dá predpokladať, že aj miera nezamestnanosti by bola rádovo nižšia. Samozrejme, mali sme vysokú pôrodnosť, v tom nie sú len riziká, v tom sú aj šance. V tom, že demografická štruktúra obyvateľstva je lepšia, váha obyvateľstva v poproduktívnom veku je menšia z hľadiska zvládnutia nových vecí, nových technológií, čiže v tom je, samozrejme, šanca, rozvojová šanca do budúcnosti. Ale zároveň treba vidieť aj vplyv tohto faktora na nezamestnanosť.

Z toho, čo som vlastne povedal, by som rád, ak mi dovolíte, na záver zhrnul. Nezamestnanosť je, samozrejme, zásadným problémom a faktory, ktoré ju spôsobujú, sú rôzneho typu a aj z hľadiska riešenia faktorov je rôzna z časového hľadiska dĺžka efektov, ako sa dosahujú. Je celkom evidentné, že najmä pri deformáciách trhu práce takého typu, ako je boj s čiernou prácou, je možné dosiahnuť pomerne rýchle výsledky.

A na jednej strane súhlasím s pánom poslancom Šeptákom, a nakoniec on to ani nestaval inak, myslím si, lebo povedal, že na jednej strane to umožňuje príjmy značnej skupine obyvateľstva, ale zároveň aj zdôraznil, že je to zlé a navrhol aj opatrenia, ako proti tomu bojovať. Ono je to ale naozaj veľmi zlé, pretože z hľadiska verejných financií to má dvojnásobný efekt v tom, že tí ľudia poberajú dávky, ktoré by nemali poberať a neodvádzajú dane a dávky, ktoré by mali odvádzať a pri takom veľkom počte, ako je 100 - 120 000, sú to obrovské prostriedky, a potom systém nemôže dobre fungovať pre tých, ktorí pomoc potrebujú, ktorí naozaj prácu nemajú, ktorí z objektívnych dôvodov nie sú schopní pracovať.

Čiže chcem to uzavrieť tým, že my sa snažíme riešiť všetky okruhy príčin, ktoré spôsobujú vysokú nezamestnanosť, pričom pozitívne výsledky v riešení niektorých okruhov tých faktorov objektívne môžu priniesť pozitívne výsledky až s istým časovým oneskorením, niekedy dvoj, troj, niekedy aj viacročným. Kým sú ale aj oblasti, kde je potrebné, myslím si, postupovať efektívnejšie a razantnejšie tak, aby to aj z krátkodobejšieho hľadiska mohlo priniesť pozitívne výsledky, a to sú najmä niektoré deformácie trhu práce, ktoré som spomenul, ale napríklad aj rast podielu vysokoškolákov, pretože rast podielu vysokoškolákov má dvojaký efekt: po prvé, nejdú do evidencie, ale študujú, a po druhé, keď doštudujú, tak je oveľa väčšia pravdepodobnosť, že nebudú nezamestnanými. Čiže myslím si, že tam sa treba sústrediť.

Aj tu zaznelo množstvo námetov, ktoré je potrebné zvážiť, je potrebné posúdiť. Celkom určite aj s pánom ministrom všetky námety analyzujeme a privítame, ak ich vyhodnotíme, že sú ako-také, ktoré sú realizovateľné a ktoré realizovať možno a už v krátkom čase o tom budeme vo vláde diskutovať.

Chcem sa vám všetkým ešte raz poďakovať za pozornosť, za vaše námety do diskusie, ktoré vlastne všetky svedčia o tom, že tento problém je veľmi dôležitý, veľmi citlivý a veľmi citlivo vnímaný.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)