Poslankyňa O. Keltošová:
Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci.
Len stručnú poznámku na záver vystúpenia pána poslanca. Už sa mi žiadalo len zakričať: Hurá, nech žije 1. máj.
Ale teraz poďme k jednotlivým bodom. Pán poslanec hovoril o zefektívnení kontroly nezamestnaných. Pán poslanec, vy ste hlasovali spolu s vaším poslaneckým klubom a s celou koalíciou pri návrhu rozpočtu pre Národný úrad práce o znížení správneho fondu o 17 mil. korún. Správny fond dnes nemôže zamestnať dostatok ľudí na to, aby kontroloval nezamestnaných, čoho sa dnes dovolávate. Takisto nemôže inovovať svoju výpočtovú techniku, ktorá je rovnako dôležitá. Takže o tomto sa radšej nebavme v tejto snemovni, pretože toto ste odhlasovali vy.
Ak hovoríte o podpore zdravotne postihnutých občanov, pán poslanec, aj vy ste hlasovali za novelu zákona o zamestnanosti, kde ste umožnili zamestnávateľom vykĺznuť z povinného 4-percentného podielu zdravotne postihnutých na celkovom počte zamestnancov a umožnili ste im vyplatiť sa, takpovediac. Tak neviem, o čom tu teraz rozprávate a básnite o nových miestach pre zdravotne postihnutých.
Hovoríte, že úrad práce by mal byť iba pre tých, ktorí chcú pracovať. Ja s vami súhlasím, ale na druhej strane sa znova vrátim k bodu 1. Ak nemáte dostatok pracovníkov na kontrolu zamestnancov aj zamestnávateľov, tak tam budú chodiť naozaj aj naďalej tí, ktorým sa pracovať nechce. Ale to všetko máte v rukách vy ako vládna koalícia cez legislatívu.
Voľný pohyb pracovných síl. Pán poslanec, už dnes vieme o tom, že členské krajiny Európskej únie nedodržiavajú článok 42 Asociačnej dohody a vaša vláda nič proti tomu nerobí. Práve to je článok, ktorý hovorí o kvótach, o kvótach pre stážistov, pre študentov, pre sezónnych zamestnancov a tak ďalej. Prečo nekontrolujete vládu aj v tomto smere a prečo netlačíte na ňu, aby konzultovala tieto veci v zmysle Asociačnej dohody?
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Švantner.
Poslanec D. Švantner:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán kolega Halmeš, nedá mi, aby som na začiatok nepovedal jednu takú trocha uštipačnú poznámku. SDK pred voľbami sľubovala dvojnásobné platy a 10-percentné zníženie nezamestnanosti pri odovzdaní vlády. Čiže treba si uvedomiť, že jednoznačne ste za tento stav zodpovední.
Samozrejme, boli aj veľmi pozitívne časti vo vašom vystúpení. Naozaj, psychický zásah do stavu človeka, ktorý sa stane nezamestnaným, je obrovský. Ja som stretol naozaj ľudí, ktorí boli plní elánu a len čo sa stali nezamestnanými, tak sú to doslova ľudské trosky. A preto naozaj musíme všetko spraviť, aby sa situácia zmenila.
Lenže nemôžem súhlasiť s tým, čo ste hovorili, že vlastne v terajšej nezamestnanosti je až taký veľký podiel z toho, čo bolo v prezamestnanosti v roku 1990, lebo poukážem na dve veci. Zoberme si strojárstvo. Všetko nakupujeme v zahraničí, a to aj napriek tomu, že je veľa možností, aby sme si to vyrobili doma. Veľmi dobre vieme, že pritom niektoré firmy alebo niektoré štáty sa správajú takým spôsobom, že nepriamym spôsobom bránia dovozu výrobkov do svojho štátu.
Zoberme si, ako sa správa napríklad Nemecká republika. Cez TÜW, čiže cez technische Überwachung bráni tomu, aby mohli naše výrobky do Nemecka plynúť. Ak chcete umiestniť nejaký výrobok v Nemecku, tak zaplatíte niekoľko desiatok tisíc mariek len za to, aby vám ho odkontrolovali, a my to nerobíme.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Jarjabek.
Poslanec D. Jarjabek:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec Halmeš, dovoľte mi, aby som pri všetkej úcte k vám charakterizoval vaše vystúpenie ako všeobjímajúce hladkanie problémov nezamestnanosti občanov Slovenskej republiky. Predsa nie je možné takýmto spôsobom vôbec vykladať nezamestnanosť, hovoriť o nezamestnanosti. Vy naozaj hovoríte z pozície istého hodnotenia, ako keby ste vôbec nepatrili do koalície, ktorá je spoluzodpovedná za tieto problémy. Vy napríklad stále používate podmieňovací spôsob. Budem vás citovať: "bolo by treba", "dalo by sa", "je možné", "vyžaduje sa dostať, vrátiť ľudí do škôl", "dali by sa obnoviť", "uvažuje sa", "ľudia sa cítia byť pripravení". No ale ja tomu naozaj nerozumiem. Však predsa buďte konkrétne konkrétny, máte to v rukách a spravte už niečo konkrétne, čo sa dá hodnotiť tak alebo onak.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Bohunický.
Poslanec P. Bohunický:
Pekne ďakujem, pán podpredseda.
Pán poslanec Halmeš opäť veľmi presne ukázal na niektoré opatrenia, ktoré dokážu znížiť nezamestnanosť, či sú to už legislatívne opatrenia alebo iné programy aktívnej politiky práce. Mňa veľmi zaujala hlavne časť, kde hovoril o zamestnanosti mladých ľudí, absolventov stredných škôl, najmä stredných škôl, a akéhosi - v úvodzovkách, aby sa niektorí poslanci nenahnevali - "práva na prvé zamestnanie".
Veľmi presne povedal o niektorých opatreniach, o ktorých chcem hovoriť aj ja vo svojom vystúpení a ktoré by mali ústiť do akéhosi Národného programu zamestnávania mladých ľudí. Len niektoré kontúry, ktoré sú už aj teraz platné, spomeniem a možno treba zaviesť aj niektoré ďalšie.
Už teraz funguje najprv pilotný, ale už teraz celoslovenský program, krátkodobý program podpory zamestnania mladých ľudí. Už teraz je pripravený v určitej legislatívnej podobe, no zatiaľ iba na úrovni ministerstva Národný program absolventských stáží, píše sa to v materiáli. Už teraz alebo minule na ministerstve školstva boli prijaté určité opatrenia na to, aby o 10 % stúpla možnosť študovať na vysokých školách. Už teraz sa hľadajú cesty na zefektívnenie rekvalifikačných kurzov zameraných na vytvorenie pracovného miesta pre seba (§ 88 zákona o zamestnanosti).
Takisto sa hľadajú stimuly pre podnikateľské subjekty, ktoré obsadia miesto na základe § 90 zákona o zamestnanosti pre absolventa a mladistvého. Treba pravdepodobne urobiť ucelený program, celonárodný program práva na prvé zamestnanie. A urobiť aj daňové a odvodové stimuly pre samozamestnávateľa.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Rusnák, nech sa páči.
Poslanec Š. Rusnák:
Som rád, že pán Halmeš, ktorý vystupoval za klub SDK, podporil moje návrhy na riešenie súčasnej nepriaznivej situácie, čo sa týka nezamestnanosti na Slovensku. A predovšetkým chcem oceniť prvé dva body, to znamená, riešiť otázku mladých ľudí tým, že budú vo väčšom počte prijímaní na vysoké školy, poprípade, že si doplnia svoje štúdium.
No a druhá vec, ktorú spomenul a ktorej sa aj podrobnejšie venoval, je otázka projektu verejnoprospešných prác. Samozrejme, súhlasím s tým, že nemôžeme verejnoprospešné práce vykonávať iba tak, ako už bolo povedané v snemovni, že je to drahé upratovanie či zametanie, aby sme skutočne verejnoprospešné práce využívali na ucelené akcie, aby sme pomohli obciam, mestám. To znamená, aby sa podieľala táto práca, verejnoprospešná práca na investičných akciách.
Takže chcem oceniť jeho prístup k tomu a vzácnu zhodu s klubom SDK.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Hoffmann.
Poslanec A. Hoffmann:
Ďakujem za slovo.
Chcel by som sa vyjadriť k tej časti vystúpenia poslanca Halmeša, kde hovorí o tom, že každý minister vlády alebo vedúci ústredného úradu by mal byť ministrom práce. Myslím si, že toto je problém, ktorý by mal byť vlastný nielen tejto vláde, ale aj predchádzajúcim vládam, pretože otázka nezamestnanosti nie je len otázkou tejto vlády. To je jednoducho sprievodný jav celého transformačného procesu.
Dovoľte mi, aby som uviedol niekoľko príkladov z Banskobystrického kraja, keď hovorím o tejto veci. Na 83,5 tisíc evidovaných nezamestnaných pripadá 698 voľných pracovných miest k poslednému dňu februára 2001. Toto ani pri najlepšej vôli nemôže vyriešiť rezort ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Jednoducho je tu nevyhnutný prienik, spoločný postup všetkých rezortov vlády. A preto si myslím, že na mieste navrhovateľa by nemal sedieť minister Magvaši, ale človek zodpovedný za ekonomiku vo vláde, a to je podpredseda vlády Ivan Mikloš. A azda taký návrh alebo východisko na riešenie, že každý jeden materiál predkladaný do vlády a predkladaný do parlamentu by mal mať povinnú doložku o tom, aký vplyv navrhované opatrenie zákona bude mať na zamestnanosť.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Brocka.
Poslanec J. Brocka:
Myslím si, že vystúpenie kolegu Františka Halmeša bolo z kategórie vecných a veľmi konštruktívnych vystúpení a ja by som chcel rozvinúť alebo doplniť tú myšlienku, ktorú spomenul na záver svojho vystúpenia, keď hovoril o probléme voľného pohybu pracovnej sily v Európe. Naozaj je to vážny problém. Problém, ktorý sa netýka len Európskej únie, ale ktorý sa týka aj Slovenskej republiky. Európska únia má obavy a strach z lacnej pracovnej sily z východnej Európy. Súdim aspoň z toho, že chce vlastne zaviesť isté obdobie, keď tento voľný pohyb pracovnej sily nebude možný zo strany asociovaných krajín, a pritom si myslím, že to vôbec nehrozí. Nehrozí to preto, lebo najmä na Slovensku sú ľudia veľmi konzervatívni. Väčšina ľudí býva v rodinných domoch a zapustili v tejto krajine také korene, že jednoducho neodídu zo Slovenska, aspoň tí starší, tá staršia generácia, aby žili kdesi inde.
Ale tento problém je veľmi aktuálny vo vzťahu k mladej generácii a tu vidieť zvláštne správanie sa krajín Európskej únie, že sa neobávajú informatikov a neobávajú sa vzdelaných mladých ľudí z východných krajín, naopak, dokonca ich lanária za veľmi atraktívne platy a byty a podmienky aj pre celé ich rodiny a na toto, myslím si, musí vláda primerane zareagovať. Nielen pri asociačných rokovaniach, ale aj vo vzťahu k vnútornej legislatíve. Jednoducho argument bezplatného školstva ľuďom, ktorí nakoniec odídu inde a budú tam prinášať ovocie, je podľa môjho názoru luxusom. Vláda by na tento problém mala reagovať aj legislatívnymi opatreniami.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Halmeš, môžete reagovať, nech sa páči.
Poslanec F. Halmeš:
Ďakujem.
Bez ohľadu na to, či sa stotožňujem so všetkými vystúpeniami vo faktických poznámkach, považujem ich za prínos k môjmu vystúpeniu a ďakujem vám za ne. Všetko.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ešte predtým, než budeme pokračovať, je prihlásených ďalších desať poslancov písomne, chcem sa opýtať, či je všeobecný súhlas, aby sme rokovali dnes do 21.00 hodiny.
(Hlasy z pléna.)
Do 21.00 hodiny. Je všeobecný súhlas? Nie. Dobre. Je, alebo nie je?
(Hlasy z pléna.)
Áno? Ďakujem pekne. Takže v rozprave vystúpi...
(Hlasy v sále.)
Váš predseda poslaneckého klubu ukazoval, že je súhlas. Páni poslanci a panie poslankyne, nie je súhlas? Dobre. Nie je súhlas, tak rokujeme do 19.00 hodiny, pokiaľ niekto z pléna nedá návrh, ale o tom budeme musieť hlasovať.
Takže teraz vystúpi pani poslankyňa Angelovičová, pripraví sa pán poslanec Šepták.
Poslankyňa M. Angelovičová:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážený pán minister,
dovoľte mi zaujať stanovisko ku správe o súčasnom stave o plnení úloh Programového vyhlásenie vlády Slovenskej republiky v oblasti politiky zamestnanosti.
Dôležitým a podstatným materiálom pre analýzu a východiská riešenia zamestnanosti sú predovšetkým Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, ktoré parlament schválil dňa 2. 12. 1998, ďalej Strednodobá koncepcia hospodárskeho a sociálneho rozvoja Slovenskej republiky z roku 1999 a Návrh opatrení v sociálnej sfére, ktoré vyplynuli zo záverov mimoriadneho rokovania vlády Slovenskej republiky zo dňa 2. 5. 1999.
V programovom vyhlásení vlády v 4. kapitole bode 3 Sociálna oblasť je na strane 24 uvedené: "Medzi základné priority vlády patrí rast produktívnej zamestnanosti založený na ekonomickom raste a reštrukturalizácii ekonomiky, ktorá bude zohľadňovať požiadavku vytvárania pracovných príležitostí, a tým vytvárať podmienky pre postupné znižovanie miery nezamestnanosti."
Aká je skutočne situácia ku dnešnému dňu? Vývoj hospodárstva v rokoch 1999 až 2000 ukázal, že ďalšie pokračovanie v doterajšej hospodárskej politike neozdraví predovšetkým podnikovú sféru.
Ďalej v programovom vyhlásení je uvedené, že vláda bude podporovať vytváranie lepších podmienok na územnú mobilitu pracovných síl a tak ďalej systémom rekvalifikácií a ďalších foriem vzdelávania. Dnes sa pokračuje a ďalej sa rozširujú nielen rekvalifikačné kurzy, ale bakalárske štúdium a od školského roku 2000/2001 sa zvýšili, a tak ako vyplynulo z rozpravy predsedu Národnej rady pána Migaša, premiéra vlády pána Dzurindu a úvodného vystúpenia ministra práce a sociálnych vecí pána Magvašiho, naďalej sa bude presadzovať zvyšovanie počtu prijímaných uchádzačov do prvých ročníkov na vysoké školy. Sleduje sa tým väčšia možnosť občanov zamestnať sa.
Poslanci Národnej rady tento týždeň na 46. schôdzi posunuli do druhého čítania okrem iných dôležitých návrhov aj návrh zákona o štátnej službe, návrh zákona o verejnej službe, návrh Zákonníka práce a iné, ktorými sa rieši reforma pracovného práva. Novou právnou úpravou pracovnoprávnych vzťahov tejto vlády sa posilnila ochrana zamestnancov v individuálnych a kolektívnych pracovných vzťahoch. Na ochranu zamestnancov v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa vláda schválila garančný fond, ktorý preberá záväzky insolventného zamestnávateľa.
V strednodobej koncepcii hospodárskeho a sociálneho rozvoja na strane 5 je uvedené: "V rokoch 1997 až 1998 sa predchádzajúca vláda nepokúsila riešiť hromadiace sa problémy mikrosféry účinnými štrukturálnymi reformami a fiškálnou úspornosťou. Vysoko expanzívna fiškálna politika nútila centrálnu banku v rokoch 1997 až 1998 k reštriktívnej menovej politike a tento takzvaný mix politik bez systémového riešenia mal za následok dvojciferné úrokové sadzby, napríklad v pôdohospodárstve 24 + 1, dnes je to 11 až 6." Pán premiér vo svojom vystúpení hovoril aj o ďalších.
Ďalej to bol nedostatok úverov pre podnikateľský sektor a vysoké náklady na obsluhu štátneho dlhu. Na strane 6 toho istého materiálu je uvedené, že napriek silnému hospodárskemu rastu v období rokov 1994 až 1998 nedošlo k žiaducemu poklesu nezamestnanosti. Aj keď vďaka dočasnej konjunktúre v tomto období došlo k poklesu nezamestnanosti zo 14,7 % v roku 1994 na 13,8 % v roku 1995 a 12,2 % v roku 1996, v ďalších rokoch sa viditeľne zaznamenali výsledky nereštrukturalizovanej mikrosféry. Napríklad v roku 1998 dosiahla nezamestnanosť 15,4 % a koncom prvého štvrťroka 1999 už 17,4 %.
Mimoriadne znepokojujúce boli a zostali regionálne rozdiely problému nezamestnanosti, keď miera nezamestnanosti v niektorých regiónoch dosiahla viac ako 30 %. Taká je analýza v strednodobej koncepcii.
Len na porovnanie k 31. 7. 1997 v Rimavskej Sobote bola zaznamenaná nezamestnanosť 26,6 %. Vyše 500 tisíc nezamestnaných je negatívny sprievodný jav druhého volebného obdobia, čo mňa osobne podobne ako našich občanov veľmi trápi. Ale nie je potešiteľný ani uspokojivý počet 336 023 nezamestnaných koncom septembra 1995, ani 374 735 v júni 1998.
Minulý týždeň v televízii boli podané informácie o výsledkoch verejného prieskumu, názor občanov, akým smerom sa vyvíja situácia v našej krajine. Presné čísla si nepamätám, ale aspoň približné. Nad 60 % občanov odpovedalo, že sa nesprávne uberá vývoj a nad 20 %, že správne. Porovnajme si tieto údaje s výsledkami z prieskumu z júna 1998. 64 % ľudí si myslí, že vývoj v štáte sa uberá nesprávnym smerom a 26 %, že správnym smerom. Výrazné rozdiely nie sú. Rovnakými očami sa pozerali a pozerajú občania na predchádzajúce vládnutie a rovnakými očami sa pozerajú aj na toto druhé volebné obdobie.
Aké je stanovisko odborníkov slovenskej a svetovej ekonomiky k problému nezamestnanosti alebo k riešeniu zamestnanosti v Slovenskej republike? Poukazuje sa hlavne na to, že zásluhou najmä minulej vlády sa podniky dostali do nevhodných rúk, v dôsledku čoho sa nenaplnili privatizačné očakávania. Kritiky sú väčšinou oprávnené. Je na zamyslenie, či privatizácia organizovaná inou vládnou garnitúrou by priniesla vhodnejších vlastníkov a či iní vlastníci by sa boli lepšie vysporiadali s oživením výrobného potenciálu, či by zaistili potrebné zdroje a vykonali potrebné reštrukturalizačné zmeny. Na postupnosť v zhoršovaní stavu v podnikoch i ekonomike ako celku, ktorý tento proces sprevádza, má však rozhodujúci podiel zmena, ktorá sa odohrala otvorením ekonomiky voľnej zahraničnej výmeny.
Devalvácia v roku 1991, ktorú bolo nevyhnutné realizovať, aby sa predišlo okamžitému deficitu obchodnej bilancie, vyvolala po následnom prudkom vzraste cien všetkých imputov a rýchlom poklese domáceho dopytu okamžité zúženie trhu, ktoré zredukovalo realizovateľnú ponuku priemyslu v priemere takmer na 60 %. Pri tejto redukcii výroby muselo dôjsť k okamžitému uvoľneniu pracovných síl, k prudkému rastu fixných nákladov a v konečnom dôsledku k stratovosti polovice všetkých podnikov. V týchto podmienkach začala privatizácia.
Neskôr privatizácia vo väčšine podnikov zväčšila už i tak vysoké záväzky voči Fondu národného majetku, bankám, štátnemu rozpočtu a tak ďalej, a tak zaťažila klesajúce zdroje. Je zrejmé, že noví vlastníci museli postupne zbadať, že stratové podniky ťažko urobia rentabilnými. Myslím si, že práve pochopenie tejto bezvýchodiskovej situácie vo veľkom počte podnikov ovplyvnilo aj postoje vlastníkov a ich manažérov a podpísalo sa pod praktiky, ktoré sú predmetom všeobecného odsudzovania. Tunelovanie, defraudácie a podvody rôzneho druhu dosiahli taký rozmer, že charakterizujú obdobie.
Predchádzajúca vláda sa neúspešne pokúšala o prekonanie nerovnováhy oživením výroby na základe podpory domáceho dopytu a za použitia cudzích zdrojov. Podarilo sa jej obnoviť rast HDP bez toho však, že by zvýšila tvorbu zdrojov. Ako vieme, tempá rastu HDP boli pomerne vysoké, avšak rentabilita podnikov klesala, a to pri rastúcom zadlžovaní. Pokus sa ukázal napokon neúspešný.
Súčasná vláda sa pokúša o obnovu rovnováhy redukciou spotreby. Zastavila či skôr spomalila zadlžovanie, avšak aj rast HDP, zhoršila zamestnanosť výrobných faktorov, najmä pracovnej sily, ale tiež nezastavila pokles v tvorbe zdrojov, a to v situácii, keď sa so zvýšenou naliehavosťou hlási potreba obnovy fixného kapitálu infraštruktúry, akými sú železnice, mestská doprava, diaľnice a iné i potreba obnovy verejných fondov - školy, nemocnice, vedecké a kultúrne ustanovizne. Zdá sa, že ani pokračujúca redukcia spotreby k obnove rovnováhy nevedie.
Dnes je známy fakt, že vysokú mieru nezamestnanosti vygenerovalo zníženie tempa ekonomického rastu. Miera nezamestnanosti od roku 1991 až 1998 sa pohybovala nad 300 000 osôb. Dnes je nad 500 000. A to som už povedala. Podľa ekonómov v období rokov 1990 až do konca roku 1998 1 % prírastku hrubého domáceho produktu absorbuje maximálne 0,2 % pracovných síl. To vysvetľuje, že prírastok hrubého domáceho produktu nemal doteraz dostatočný vplyv na znižovanie nezamestnanosti. Vysvetľuje však to, keď pokleslo tempo rastu HDP koncom roku 1998 a 1999, tak narástol počet nezamestnaných o 200 000 osôb. Na to poukázal vo svojom úvodnom vystúpení aj pán minister Magvaši. Je rozdiel, ak 200 000 osôb doteraz platilo dane, odvody do všetkých fondov a je rozdiel, a to podstatný, keď dnes 200 000 osôb navyše musíme dotovať zo štátneho rozpočtu.
Pri podrobnej analýze vzťahu rastu HDP a nezamestnanosti sa zistil poznatok, že prírastok hrubého domáceho produktu mal taký malý vplyv na rast zamestnanosti preto, lebo bol ovplyvnený vysokou mierou investovania, ktorá spočívala v dovoze nových technológií. Prvý rok to predstavuje v štatistike dovoz, ale druhý rok sú to investície. Keď sú to investície, tak je to súčasť prírastku hrubého domáceho produktu. Ide tu o špecifikum štatistickej technológie s tým, že investície z dovozu akokoľvek spoločensky sú užitočné, sú vo vzťahu k rastu zamestnanosti neutrálne. Zníženie nezamestnanosti, ako ukazujú údaje od roku 1991, je navyše citlivé na rast osobnej spotreby obyvateľstva. Údaje od roku 1990 ukazujú, že k poklesu nezamestnanosti došlo vždy v období, keď osobná spotreba obyvateľstva vykázala vyšší prírastok. Nezamestnanosť je kvalitatívne iný fenomén ako deficit rozpočtu alebo platobnej bilancie. Sú to konkrétni ľudia a ich osudy.
Počas rokov 1993 až 1999 bola dynamika priemernej reálnej mzdy 2,7 % a dynamika produktivity práce 4,4 %. Predstih rastu produktivity práce pred dynamikou rastu miezd v tomto období bol zachovaný. Osobná spotreba obyvateľstva v roku 1999 stagnovala na 0,1 %. Priemerná reálna mzda poklesla o -3 %, ale produktivita práce v roku 1999 vzrástla o 5,1 %. V roku 2000 priemerná reálna mzda poklesla o -3,5 %, produktivita práce vzrástla o 4 %.
Záver. Predstih rastu produktivity práce pred mzdami je zachovaný a vytvára priestor na určitý rast osobnej spotreby obyvateľov, ktorý ovplyvní zníženie miery nezamestnanosti. Tento faktor odporúčam vláde prerokovať na zasadnutí vlády k riešeniu o zamestnanosti.
Ďakujem za pozornosť. Skončila som.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami sa prihlásilo 5 pánov poslancov a poslankýň. Posledná je pani poslankyňa Podhradská. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.
Pani poslankyňa Aibeková.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem pekne za slovo.
Pani poslankyňa, neviem, či ste sa len chceli predviesť, že aj vy sedíte v parlamente a máte potrebu niečo povedať, pretože materiál, ktorý prerokúvame, sa volá správa o súčasnom stave a plnení úloh programového vyhlásenia vlády v oblasti politiky zamestnanosti. Že ste tu vymenovali ministrov, nuž, tak tých všetkých poznáme, že ste vymenovali materiály, ktoré súvisia s otázkami zamestnanosti, to všetci poslanci vedia, a prepáčte mi, ale hovoríme o súčasnom stave a hľadaní východísk z nich.
Ja si vážim všetky dnešné vystúpenia kolegov či našich alebo koaličných, ktorí pomenovali situáciu a hľadali východiská. Vy ste sa tu zamotali do roku 1991, odvtedy uplynulo 10 rokov. Už sme niekde inde. Zamotali ste sa do roku 1995, ale to nemá nič spoločné s týmto materiálom. Vaši kolegovia hlásali zmierenie a vyzývali opozíciu na dávanie návrhov. Ale vlastne vy ste na čo chceli svojím vystúpením poukázať? Aké tu bolo všetko zlé od roku 1991? Ja som si myslela, že aj SDĽ chce a pracuje na zmene stavu, ktorý nastal po roku 1989. Nehnevajte sa, ale myslím si, naozaj nikdy som nebrala slovo alebo názor poslancom, no toto bolo skutočne jedno chaotické vystúpenie, ktoré neviedlo k pozitívnemu prvku a hľadaniu nejakých východísk. Vy ste naozaj plietli jablká s hruškami a myslím si, že je zbytočné vracať sa do roku 1991, pretože my sme v roku 2001 a musíme riešiť situáciu, ktorá je v súčasnosti.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Keltošová.
Poslankyňa O. Keltošová:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Začala by som od konca. Pani poslankyňa, hovorili ste o regionálnych rozdieloch. Chcem vás upozorniť, že počas bývalej vlády aj v predchádzajúcom volebnom období 1990 - 1994 boli detailne vypracované regionálne plány v kontexte so zamestnanosťou, s ľudským potenciálom v tom-ktorom regióne a v súvislosti aj s ďalšími ekonomickými plánmi rozvoja v tom-ktorom regióne. Neviem, prečo táto vláda musela všetko znegovať a začínať na zelenej lúke od nuly. To sa nakoniec tiež prejavuje aj v dnešnom 20-percentnom podiele nezamestnanosti.
Pokiaľ ide o konkrétne vízie, myslím si, že boli obsiahnuté už v novembri 2000 v materiáli, ktorý mám pred sebou - Národný plán zamestnanosti -, ktorý prijala vláda Slovenskej republiky minulý rok v novembri, kde sa jasne zadefinovalo v novembri, že ekonomický rast, citujem: "Je hlavnou podmienkou vzniku nových pracovných miest. To je po prvé. Po druhé. Na vytvorenie podmienok oživenia ekonomiky je potrebné hľadať spôsob, ako znížiť celkové daňové zaťaženie. Po tretie. Zlepšiť ekonomický rast pomôže aj podpora vyjednaného zníženia pracovného času, ktorý je považovaný za modernizačného činiteľa podnikov a za činiteľa vytvárania pracovných miest a tiež zníženie odvodového zaťaženia najmä nekvalifikovanej práce."
Keby vláda plnila aspoň to, čo si predsavzala a neposúvala tieto povinnosti pred sebou ako veľkú snehovú guľu z roka na rok, myslím si, že už dnešná situácia mohla byť lepšia. Hovoríme tu dokola o veciach, ako je vysoké odvodové a daňové zaťaženie, podpora malým a stredným podnikom, mikroúvery. Ja som čakala, že prídete s konkrétnymi, už teraz vašimi návrhmi, ako tieto tri oblasti obsiahnuť legislatívne aj politicky, a najmä ako sa dohodnúť s opozíciou na spoločnom postupe. Žiaľ, to som sa nedozvedela z vášho vystúpenia.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Jarjabek.
Poslanec D. Jarjabek:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pani poslankyňa Angelovičová, po vašom vystúpení sa vlastne môžem teraz pýtať, a konkrétne vás, ako je to s tou nezamestnanosťou. A keby som chcel byť veľmi konkrétny, ako to myslíte s materiálom, ktorý práve prerokúvame. Viete, ja mám všetko najradšej na príkladoch a v kultúre je tých príkladov veľmi veľa, ako je to s nezamestnanosťou. Keď chcem byť úplne konkrétny, tak spomeniem jedno nemenované divadlo a situáciu, ktorá tam nastala. Proste rozpustí sa fungujúce divadlo so 100 ľuďmi, oslovia sa dve alebo tri súkromné firmy, ktoré sa nabalia na štátnom rozpočte, urobia robotu, ktorú by malo urobiť tých 100 ľudí, samozrejme, za drahšie peniaze. Konkrétne 5 alebo 6 ľudí sa na tom nabalí a tých 100 ľudí je bez zamestnania. Toto je veľmi konkrétny príklad toho, čo sa dnes deje v kultúre a mám taký pocit, pani poslankyňa, že toto by sme mohli aplikovať na celú spoločnosť.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Tkáč.
Poslanec V. Tkáč:
Ďakujem za slovo.
Vážená pani poslankyňa,
vy ste mali tendenciu a snahu, tak to hodnotím pozitívne, pohybovať sa v ekonomických kategóriách. Ja to oceňujem, existuje jeden zaujímavý magický štvoruholník, ktorý analyzuje vzájomné vzťahy medzi nezamestnanosťou, resp. zamestnanosťou, infláciou, rastom HDP a mzdami. Tento magický štvoruholník má svoju koncepciu, má svoju teóriu aj praktické dôsledky vrátane Slovenska.
Nesúhlasím s vami v tom, keď ste hovorili o údaji od roku 1990 až do dnešného dňa, že tieto hodnoty oscilujú okolo 300 000 nezamestnaných z jediného prostého dôvodu, a to je už otázka aj politická, že ak by ste si urobili vývoj nezamestnanosti na Slovensku vrátane spoločného štátu a nakreslili by ste si, kto bol vláde, kedy a aká nezamestnanosť bola, dospeli by ste k veľmi zaujímavým údajom. Myslím tým napríklad to, že kým v apríli 1991 po zmene vlády bolo 40 tisíc nezamestnaných, v decembri 1991 to vyskočilo na 300 tisíc a podľa porovnania s tridsiatymi rokmi v Československu sa vtedy hovorilo už o národnej katastrofe. Na Slovensku o tom nebolo ani slova, pretože bolo vysoké odstupné, zalepili sa ľuďom oči.
Chcem tým povedať, že ak by ste si nakreslili politické garnitúry vrátane aj dnešnej, do akého chomúta vliezla aj Strana demokratickej ľavice, ktorej ste členkou, tak by ste zistili, akým spôsobom kto preferoval rozvojovú ekonomickú stratégiu a kto reštriktívnu. SDĽ má nešťastie, že má dnes ľudí, ktorí sú vo vláde a sú perfekcionisti, ale nie sú ostatní členovia vlády perfekcionisti. Toto je vaša politická bieda a lížete si politicky negatívny kapitál práve z toho dôvodu, že ako v práci, tak aj vo financiách chcete perfektne niečo robiť, ale vo vláde máte ľudí, ktorí zabezpečili katastrofu nezamestnanosti od roku 1990, teda vždy, keď vo vláde boli.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Podhradská.
Poslankyňa M. Podhradská:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pani poslankyňa Angelovičová, vo vašom vystúpení ste sa pohrávali s číslami zo štatistík z rôznych období a z rôznych rokov po roku 1989. Bola to veľmi zaujímavá hra, ale myslím si, že bola napokon veľmi nepresvedčivá. Ja by som vám ponúkla do pozornosti tiež jedno číslo, ktoré, pokiaľ viem, tu zatiaľ nikto nehovoril a chcem ho spomenúť najmä v súvislosti s tým, čo ste hovorili vo svojom vystúpení, keď ste spomínali nevhodnú privatizáciu, a to, ako sa podniky - mali ste na mysli podniky, ktoré sa sprivatizovali počas Mečiarovej vlády -, akým hrubým spôsobom sa podpísali pod vysoké percentná nezamestnanosti, ktoré máme v súčasnosti na Slovensku.
Vážená pani poslankyňa Angelovičová, analýzy hovoria, že až 73 % tých podnikov, ktoré sa najviac podpísali pod nezamestnanosť, sú podniky, ktoré boli privatizované v rámci kupónovej privatizácie. A pokiaľ viem, autorom kupónovej privatizácie a takým tichým otcom kupónovej privatizácie je súčasný podpredseda slovenskej vlády pán Mikloš. Takže mali by ste trošičku inak hodnotiť tieto čísla. Lenže to by bolo vtedy, keby ste sa s nimi nehrali, ale chceli by ste použiť naozaj reálne a overené fakty.
Povedali ste tu všeličo, pani poslankyňa, a myslím si, že s trochou odľahčenia by som mohla súhlasiť najmä s tým, čo sa vám podarilo hneď v úvode vášho vystúpenia, keď ste tak trochu omylom - Česi hovoria, že je to brept -, vám sa podaril taký tichý preklep, keď ste povedali, že budete hovoriť o materiáli, v ktorom vláda prezentuje politiku nezamestnanosti. Mali ste na mysli, samozrejme, politiku zamestnanosti, ale tento váš preklep vlastne povedal podstatu, lebo politika, ktorú dnešná vláda robí, to je politika nezamestnanosti, a nie politika zamestnanosti.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Angelovičová chce reagovať. Kývala hlavou, že chce.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
Poslankyňa M. Angelovičová:
Ďakujem pekne za slovo.
K vystúpeniu pani poslankyne Aibekovej. Sú to analýzy domácich a svetových ekonómov, neboli to moje závery. Čo sa týka pani poslankyne Keltošovej, chcem sa pekne poďakovať za konštruktívne argumenty a stanovisko a doplnenie mojej rozpravy. Čo sa týka pána poslanca Jarjabka, keby riešenie nezamestnanosti bol taký ľahký problém, to znamená, dnes v parlamente by sme o ňom nerokovali. Čo sa týka pána poslanca Tkáča, tak ako pán poslanec zdôraznil, samozrejmá vec, že zamestnanosť úzko súvisí s ekonomickým rastom. Bolo to prezentované na tejto pôde, vieme, v čom väzí tento problém, snažíme sa nájsť východiská. Pani poslankyňa Podhradská, vychádzam z analýzy, aby som dospela k určitému záveru. Keďže rokovanie o tomto bode programu v parlamente je veľmi ťažké, to sami chápete, chápeme to aj my, tak som chcela aspoň čiastkou prispieť k tomuto riešeniu.
Ďakujem, skončila som.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ako ďalší v poradí v rozprave vystúpi podpredseda Národnej rady pán Andel, ktorý využíva ustanovenia rokovacieho poriadku a prihlásil sa ako ďalší rečník v poradí do rozpravy.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Vážený pán podpredseda,
vážené kolegyne, kolegovia,
v týchto dňoch sa zaoberáme problematikou, ktorá kvári celé Slovensko. Je to problematika nezamestnanosti. Hľadáme na ňu rôzne recepty, predkladáme rôzne návrhy. Žiaľ, myslím si, že takúto veľkú pozornosť tomuto problému sme mali venovať na začiatku volebného obdobia, nie až po dvaapolročnom plynutí terajšieho volebného obdobia.
Je pravdou, že nešťastná Havlova konverzia zbrojného priemyslu v roku 1991 bola začiatkom prudkého rastu nezamestnanosti na Slovensku. Áno, bola to objektívna príčina nezamestnanosti, obrazne povedané, takmer zo dňa na deň teda do konca roka 1991, marca 1992 na Slovensku bolo cca niečo vyše 300 tisíc nezamestnaných, čo je viac ako 10 %. Čiže v tom období to predstavovalo 10-percentnú mieru nezamestnanosti.
V ďalšom období, i keď tento charakter nemal klesajúcu tendenciu, možno konštatovať, že nárast nezamestnanosti nebol prudký. Koncom roku 1998 predstavoval cca 12-percentnú mieru nezamestnanosti, čiže za šesť, sedem rokov tu bol nárast cca o 2 %. Prudký a nekontrolovateľný nárast nezamestnanosti sa začal rokom 1999 a za dva a pol roka sa vyšplhal takmer až na 21 %. Je to o 100 % viac, ako si vláda určila vo svojom programovom vyhlásení. Ale v porovnaní s rokom 1998 o 100 % stúpla i reálna nezamestnanosť. Prečo? Ak zoberieme do úvahy, že cca 3 % z uvedených štatistík ľudí nemá záujem pracovať, musíme konštatovať, že v roku 1998 bola reálna nezamestnanosť 9 %. Ak použijeme túto istú porovnávajúcu metódu i teraz, z 21 % odpočítame 3 %, dnes je 18-percentná reálna nezamestnanosť. To znamená, že v období koncom roku 1999 ide skutočne o 100-percentný nárast skutočnej nezamestnanosti. To, bohužiaľ, nie je všetko.
Viacerí poslanci predo mnou vo svojich vystúpeniach a medzi nimi aj pána kolega Štefan Rusnák z SDĽ konštatoval, že v súčasnosti je na Slovensku ohrozených ďalších vyše 200 000 pracovných miest. Ak by sa toto realizovalo, ak by sa to stalo skutočnosťou, nastane kolaps a katastrofa našej spoločnosti.
Položme si otázku, čo dnešnú nešťastnú skutočnosť spôsobilo. Tak ako viacerí skonštatovali, je to absolútny nezáujem štátu pomôcť malým a stredným podnikateľom. Skôr naopak, títo sa dostávajú do polohy, ak zoberieme daňové zaťaženie, odvody a tak ďalej, do postavenia, prepáčte mi za výraz, vydieraných. Takisto doteraz neexistuje žiadna, podčiarkujem, žiadna konkrétna koncepcia, žiadne konkrétne opatrenia na riešenie súčasného katastrofálneho stavu a ďalšieho nárastu nezamestnanosti. Chcel by som sa spýtať, koľko bolo rozpracovaných a následne aj realizovaných, skutočne realizovaných rozvojových programov. Pokiaľ viem ani jeden, ani jeden taký, ktorý by sa stal významnou hrádzou v znižovaní miery nezamestnanosti.
Viacerí predo mnou konštatovali, že sa likviduje viac pracovných miest, ako sa vytvorí nových. Spomínali sa tu i novovytvorené pracovné príležitosti, najmä s príchodom zahraničného kapitálu. Ale buďme reálni a pozrime sa na to nie cez ružové, ale triezve okuliare. Za posledné obdobie dva a pol roka sa vytvorilo maximálne príchodom zahraničného kapitálu 10 000 pracovných miest, ale, bohužiaľ, v tomto období sa vytvorilo minimálne 200 000 nezamestnaných.
Takisto i transformácia sa robí chaoticky, resp. podľa želaní jednotlivcov, a nie podľa skutočnej spoločenskej potreby a požiadavky. Čerstvým príkladom je i navrhovaný spôsob transformácie a reštrukturalizácie Železníc Slovenskej republiky. Ignoruje sa tým nielen vládne vyhlásenie, ale i všetky záväzné normy Európskej únie a vývojové trendy na európskom dopravnom trhu. Ale čo nás po tom? Opäť sa prepustí niekoľko tisíc ľudí a hotovo. Ja sa vás však chcem spýtať, kolegyne, kolegovia, ako je možné, že generálny riaditeľ Železníc Slovenskej republiky má príjem, ročný príjem necelé 2,4 mil. Sk. Takisto by som sa chcel spýtať, aký veľký príjem potom musí mať celý manažment Železníc Slovenskej republiky. Som hlboko presvedčený, že ak by mali príjem na úrovni, aká im podľa hierarchie patrí, veľmi veľa ľudí by nemuselo byť vyhodených na ulicu. A tak je to vlastne vo všetkých štátnych podnikoch a inštitúciách. Peniaze sa vyhadzujú von oknom a ľudia na dlažbu.
Prečo sa nerobí transformácia železníc podľa sľubov, podľa noriem a podľa tých, ktorí ako prví sa majú k tomu právo vyjadriť? Prečo sa nerešpektuje názor pracovníkov a odborárov Železníc Slovenskej republiky? Riešiť seriózne také problémy, aké sú v Železniciach Slovenskej republiky, by znamenalo aj vo viacerých inštitútoch a podnikoch by znamenalo nie zvyšovať mieru nezamestnanosti, ale to, bohužiaľ, asi nikoho nezaujíma. Nechcem sa opakovať po mojich predrečníkoch, ale napriek tomu spomeniem, že veľkou príčinou tohto stavu je i chýbajúca, ak nie koncepcia, tak vízia rozvoja Slovenskej republiky, a to najmä vízia hospodárskeho rozvoja.
Veľmi často sa spomína čierna práca, resp. skrytá nezamestnanosť. Kolegyne, kolegovia, preboha živého, nespoliehajme sa, neklamme sami seba, že ona je tým najväčším dôvodom nezamestnanosti. To predsa nie je pravda. Problémom je, samozrejme, to áno, problémom je, ale tento problém existoval predsa i v minulom volebnom období. Čierna práca bola i vtedy reálnou skutočnosťou. A ak si, kolegyne, kolegovia z koalície, myslíte, že vtedy to nebol taký veľký a nosný problém nezamestnanosti ako teraz, tak sa vás pýtam, prečo ste tomu nezabránili. Je predsa základnou povinnosťou vlády sledovať a takýto vývoj zachytiť, robiť okamžite priebežné opatrenia. Ak to nedokázala, resp. neurobila, pracovala veľmi, veľmi zle. Čiže ani toto tvrdenie vlastne neobstojí. Buď je čierna práca problémom, a ak je nosným problémom, tak niekto za ňu nesie plnú zodpovednosť.
Na záver by som chcel povedať niekoľko slov z pohľadu podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Vláda Slovenskej republiky konštatovala, resp. priznala sa, že podcenila problematiku nezamestnanosti. Následne na to takmer všetci poslanci z koalície či už v médiách alebo vo svojich vystúpeniach skritizovali vládu Slovenskej republiky. Kolegyne, kolegovia, ale mali by sme si položiť my ako poslanci ruku na srdce. Vláda Slovenskej republiky ako každý jej člen zodpovedá za svoju prácu Národnej rade Slovenskej republiky. Teda ak oni pracujú zle, tak im to umožnil náš parlament, pretože nekontroloval a neupozorňoval vládu na jej zlú prácu a neprijal parlament žiadne konkrétne opatrenia. To znamená, že i náš parlament pracoval zle.
Takisto parlament nereagoval na skutočnosť, že v rokoch 1998 až 2000 takmer 70 % právnych noriem bolo prijatých v skrátenom legislatívnom konaní. Pritom išlo väčšinou o veľmi dôležité zákony v oblasti ekonomicko-hospodárskej, ale i v sociálnej oblasti, teda zákony, ktoré priamo vplývali i na mieru zamestnanosti alebo nezamestnanosti. Tieto zákony sa veľmi často šili horúcou ihlou a nemali takú úroveň, akú mali mať. Veľakrát nebol čas na to, aby sa tieto návrhy mohli dať odborne preštudovať a vystúpiť k nim so zásadnými pripomienkami.
Na záver, dámy a páni, chcem povedať, že stojíme skutočne pred riešením problému, ktorý sa dotýka všetkých občanov Slovenskej republiky. Teda dotýka sa koalície i opozície. Nikto nechce tento problém politicky zneužiť, ale je tu a zamyslime sa nad tým, či musel byť až v takých v rozmeroch, aký teraz je a kto v prvom rade nesie za tento skutkový stav pred občanmi Slovenskej republiky a našimi voličmi zodpovednosť.
Ďakujem za pozornosť.