Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem, pani poslankyňa.
S faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne chce vystúpiť sedem poslancov. Končím ďalšiu možnosť prihlášok. Ako prvý vystúpi pán poslanec Šepták.
Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.
Prosím vás, dajte pánu poslancovi nový čas a zosilnite mu mikrofón. Ďakujem.
Poslanec R. Šepták:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Chcel by som reagovať na pani Sárközyovú, ktorá hneď v úvode mala kritický pohľad na všetkých poslancov. Plne s ňou súhlasím, že v piatok nás tu bolo veľmi málo pri prerokúvaní takého závažného problému, v ktorom má Slovenská republika prvenstvo v rámci Európy, akou je nezamestnanosť.
Ale na druhej strane treba povedať, pani poslankyňa, že poučovanie skutočne nemá obdobu v parlamente. Keby som chcel, nájdem viac slovných zvratov, v ktorých by som vás prichytil, že nie sú v súlade so slovenčinou, ale to už je tak, keď človek vystupuje, stáva sa, že občas povie aj nespisovne.
Čo sa týka reformy verejnej správy, hovoríte, že táto reforma by mala odstrániť rozdiely v rámci regiónov. Nuž, ja sa pozerám na túto reformu úplne inak. Myslím si, že model 12 územných celkov, tak ako ich presadila vaša strana s pánom Dzurindom vo vláde, je veľmi zlý model. Rozsekávate Slovensko na 300- až 400-tisícové celky. Sami veľmi dobre viete, že z Európskej únie prišiel úzus, ktorý hovorí, že ekonomicky samostatný subjekt je vtedy dobrý a výhodný a dokáže sa uživiť, pokiaľ bude mať jeden a pol milióna obyvateľov. Nevidím dôvod na to, aby sme rozsekávali Slovensko ešte na menšie celky, ako už je momentálne rozsekané. A ak si myslíte, že to prinesie väčšiu zamestnanosť, môžem vám povedať, že áno, máte pravdu. Väčšiu zamestnanosť len v štátnej správe. To znamená, ďalší ľudia, ktorí budú zavesení na štátny rozpočet, ďalší ľudia, ktorí nebudú vyrábať peniaze. Takýmto spôsobom určite nezamestnanosť nevyriešime.
Ďakujem veľmi pekne.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Slovo má pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Chcem reagovať na vystúpenie pani poslankyne Kláry Sárközyovej. Chcem vám povedať, že jedno rímske príslovie hovorí: Bona clara, pacta amici. Dobré zmluvy robia dobrých priateľov, pani Sárközyová. Vy ste urobili zmluvy s vašimi vládnymi partnermi s SDKÚ, SDĽ, SOP a s Demokratickou stranou, vydierate ich. Teda pre nás, opozíciu, z toho vyplýva, že s Maďarmi sa dobré zmluvy robiť asi zrejme nedajú, pretože vy sa vo svojich požiadavkách nikdy nezastavíte.
Mám tu jeden projekt maďarizácie južného Slovenska, ktorý sa nazýva Projekt rozvoja mikroregiónu Stredné Podhorie. Vy tu nariekate nad tým, že sme nepochopili zmysel výstavby mosta Márie Valérie. Áno, pochopili sme, že to má byť most nie do Bratislavy ani do Banskej Bystrice, ani do Zvolena, ani do Košíc. Je to most do Budapešti, pani poslankyňa. Podľa našich predstáv je úplne zbytočný, pretože sa zaň dalo postaviť 30 km diaľnice smerom na východ, ktorá by umožnila lepšiu zamestnanosť na východe.
Vy tu nariekate, že v Dunajskej Strede je 18 % nezamestnaných. V Bardejove, v Starej Ľubovni je 30 %, ale nad tým nenariekate. Vy máte všetkých ministrov pre regionálny rozvoj. Väčšina prostriedkov z Fondu životného prostredia sa dala na južné Slovensko. Kto teda v tomto štáte, ktorý má byť štátom predovšetkým slovenského národa, trpí? Hádam nie utláčaná maďarská menšina, ktorej ste predstaviteľkou?! Ja mám opačný dojem. Trpí tu väčšinový národ, ktorý v tomto štáte tvorí 88 %, a to sú Slováci. Tak neopíjajte nás rožkom.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Pani poslankyňa Tóthová, máte slovo.
Poslankyňa K. Tóthová:
Chcem nadviazať na vystúpenie pani poslankyne Sárközyovej na tú časť, kde hovorila o odchode do dôchodkov. Pani poslankyňa, táto otázka bola ešte Mečiarovou vládou riešená a rokovaná v Európskej únii, a keďže Mečiarova vláda jednoznačne zastávala stanovisko, že nemožno predĺžiť odchod do dôchodku pri veľkom počte nezamestnanosti hlavne mladých ľudí, takto sme obhajovali v Európskej únii túto myšlienku a bolo dohodnuté, že Slovenská republika túto otázku nemusí aproximovať. Môže ju riešiť tesne pred vstupom do Európskej únie. Takže to, čo ste čítali, kedy, kde idú do dôchodku. Áno, pretože majú lepšiu ekonomiku.
Pokiaľ ste spomínali regionálny rozvoj, chcem vám pripomenúť, že ten majú práve vaši ministri z vášho politického subjektu na starosti, takže by bolo dobré, keby ste si v rámci svojho klubu urobili na nich apel.
A ďalej ste spomínali, že treba pomôcť hendikepovaným ľuďom. Krásne slová, pani poslankyňa. Kde ste boli, keď sa v tomto parlamente odsúhlasil, aj váš politický subjekt hlasoval za zníženie percenta povinnosti zamestnávateľov zamestnať hendikepovaných ľudí. My sme držali 5 % povinnosti. Znížili ste tieto percentá, znížili ste pokuty za nesplnenie týchto percent. Je to pomoc henhikepovaným ľuďom? A už vôbec nehovorím, keď ste hlasovali za odobratie finančných prostriedkov za starostlivosť o bezvládnych, keď túto starostlivosť vykonávajú rodinní príslušníci. To bol hyenizmus najvyššieho stupňa.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Slovo má pán poslanec Švantner.
Poslanec D. Švantner:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pani poslankyňa Sárközyová hovorila o nezamestnanosti na juhu Slovenska. Pani kolegyňa, 28-percentná nezamestnanosť na južnom Slovensku nie je taká hrôza ako 20 % na strednom Slovensku alebo na severe, kde sú podmienky na život také ťažké, že sa to nedá porovnať s tým, čo je na juhu. Viete veľmi dobre, že už teraz v tomto období, keď na Horehroní je ešte v niektorých obciach sneh, vy na juhu už pestujete zeleninu, ktorú prídete predávať do Brezna, Žiliny, Banskej Bystrice. Ale u nás je človek naozaj odkázaný na to, či má zamestnanie, alebo nie.
Tiež by som hovoril o ďalších veciach. Pani kolegyňa, celý materiál, ktorý bol predložený, hovoril som s viacerými poslancami, nie je hodnotený kladne. Napriek tomu ste vy podstatnú časť svojho prejavu vyčítali z materiálu, ktorý bol predložený. A myslím si, že materiál nie je dobrý, tak ako si to myslia nielen opoziční, ale aj koaliční poslanci.
Budem hovoriť k ďalším poznámkam, ktoré som si zapísal. Hovoríte o odchode do dôchodku vo veku 65 rokov. Pani kolegyňa, keby sme toto spravili hneď, tak máme nezamestnanosť v počte milión nezamestnaných, nie 600 tisíc ako máme dnes.
Tiež čo sa týka zníženia odvodov. Viete, zníženie odvodov zo zisku na 29 %, vlastne nespravilo absolútne nič, lebo pri zvýšení ceny plynu, ceny elektrickej energie a ďalších vecí pre podnikateľov už vlastne podnikatelia nebudú mať absolútne žiaden zisk, nebudú mať z čoho odvádzať.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Nech sa páči, pani poslankyňa Aibeková.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážená pani poslankyňa, vy ste vo svojom 50-minútovom vystúpení - ale neprekáža mi ten čas, ktorý ste vyčerpali, na to máte právo - prešli mnohé rezorty. Napríklad ste sa dotkli zdravotníctva, školstva, samozrejme, sociálnej oblasti, ekonomiky atď. Jedno ma však veľmi prekvapuje, pani poslankyňa, že vy sa správate, ako keby ste neboli vládna poslankyňa, ako keby ste nemali svojich ministrov. Dokonca vytýkate mnohé veci ministrovi a kladiete mu otázky. Prosím, aj na to máte právo, ale veď vy máte v tomto istom rezorte vašu štátnu tajomníčku. Prečo ona nevyvíja úsilie na to, aby sa prijatá koncepcia začala schvaľovať? Prečo ona zo svojej pozície nerobí opatrenia, ktoré ste navrhovali?
Vy ste síce členka výboru pre sociálne veci a návrh, ktorý ste predniesli, o vyradení z evidencie tých nezamestnaných, ktorí nemajú záujem pracovať, pani poslankyňa, táto možnosť tu už dávno je. Dokonca v rámci zákona o sociálnej pomoci sú týmto ľuďom odnímané dávky sociálnej pomoci iba na polovicu. Takže, prosím, najskôr sa oboznámte s metodikou, ktorá sa dá použiť.
Hovorili ste o podmienkach na podnikanie. Ale, pani poslankyňa, vy ste tu boli a predniesli ste návrh na zvýšenie odvodovej povinnosti do sociálnych fondov. Čiže správali ste sa takto trochu schizofrenicky, že na jednej strane kritizujete a vyzývate opozíciu, aby sa zapojila do riešenia nezamestnanosti, ale na druhej strane za všetky kroky hlasujete a vtedy naše návrhy neberiete do úvahy. Teraz ste sa kriticky vyjadrili o zákone o sociálnej pomoci, ale ani jeden z mojich návrhov, ktoré som dávala k tomuto zákonu, ste nepodporili. Takže vtedy sa dá hovoriť o spolupráci s opozíciou, keď nás aj podporíte v našich návrhoch.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Pán poslanec Švec.
Poslanec J. Švec:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pani kolegyňa, veľmi súhlasím s vami, že jednu zo zložiek nezamestnanosti tvoria absolventi všetkých typov škôl na Slovensku. A že podiel je vysoký, na tom sa môžeme všetci zhodnúť. Nie je 60 %, je 28 %. K číslam sa azda ešte dostanem. Chcem však povedať, že reforma vzdelávacieho systému mešká už niekoľko rokov. Nie je to len otázka posledných dvoch rokov tejto vlády, ale pokiaľ viete, iste podiel nezamestnaných napríklad stredoškolákov trvale je na úrovni 46 % po mnohé roky. Dnes je to okolo 36 %, situácia sa zlepšila. Ale napríklad tým, že sa zdvojnásobil počet študentov na učňovských školách, tým sme nezamestnanosti nepomohli. To je dôsledok politických rozhodnutí na ministerstve školstva z minulého obdobia.
Reforma nastupuje neskoro. Treba povedať, že podiel nezamestnanosti absolventov na vysokých školách je nízky, podiel na nezamestnanosti na stredných školách je vysoký. Znamená to teda, že reforma nereflektuje požiadavky trhu práce. A čím skôr sa budeme týmto problémom zapodievať, tým lepšie. Podiel vysokoškolsky vzdelanej aktívnej populácie na Slovensku je 11 %. Oproti Holandsku je to 4-krát menej, oproti Nemecku je to 2,5-krát menej, oproti severským krajinám je to 2-krát menej. Naše školy majú kapacitu na zvýšenie počtu vysokých škôl, potrebujú iba dobrý zákon a financie. A tie financie môžu získať ako zo štátneho rozpočtu, tak z iných sektorov. Len treba o tom rozmýšľať.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Pán poslanec Šlachta.
Poslanec Š. Šlachta:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Ja by som chcel podporiť a podčiarknuť to, čo povedala pani Sárközyová o vzťahu medzi vzdelaním a zamestnanosťou. Vieme všetci veľmi dobre - a štatistiky to vlastne zreteľne ukazujú -, že percento nezamestnaných vysokoškolsky vzdelaných ľudí a percento ľudí bez vysokoškolského vzdelania sa zásadne líši. A som presvedčený, že budúcnosť našich detí, ale i nás závisí veľmi výrazne od toho, ako vzdelané budú budúce generácie.
Musím povedať, že som rád, že aj pán premiér si túto skutočnosť uvedomuje, tak ako to vo svojom prejave, aj keď celkom v závere, ale predsa len spomenul. Vzdelanie je naozaj cestou k zamestnanosti. Vzdelaní ľudia majú širšie možnosti, sú flexibilnejší, dokážu sa ľahšie prispôsobiť zmenenej situácii na trhu práce. Preto je jednoznačné, že jedným z faktorov riešenia problému nezamestnanosti je aj podpora vzdelávania. Táto podpora však znamená vložiť, tak ako hovoril kolega Švec, do školstva, vedy, výskumu viac peňazí, zlepšiť sociálne postavenie pedagogických pracovníkov, skvalitniť podmienky výučby a zlepšiť podmienky pre študentov.
Vzdelanie, volanie po zvýšení počtu študentov, to je málo. Je to problém, ktorý musíme vidieť a riešiť komplexne, pretože ak sú percentá také, ako spomínal kolega Švec, v Kanade 48 %, vo vyspelých krajinách 30 %, na Slovensku iba 11 %, je to signál, že v tejto oblasti naozaj máme veľké rezervy.
Ak však problém nezamestnanosti chceme riešiť perspektívne, potom otázku vzdelávania budeme musieť riešiť oveľa razantnejšie ako doteraz.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Pani kolegyňa, nech sa páči, môžete reagovať na svojich predrečníkov.
Poslankyňa K. Sárközy:
Ďakujem za slovo.
No tak pani poslankyňa Tóthová už vyšla, ale zrejme na chodbe ma počúva, takže na jej adresu len toľko, keď povedala, že už vláda, v ktorej bola členkou, bola podpredsedníčkou, odsúdila zvýšenie veku odchodu do dôchodku a dohodla sa dokonca s Európskou úniou, že toto bude až ten posledný bod aproximácie. Tak potom neviem, čo v tej vláde robila pani ministerka Keltošová, ktorá bola toho času ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny, pretože práve vtedy, keď sme v snemovni diskutovali o koncepcii sociálneho poistenia, objavilo sa v tlači jej vyjadrenie, že zvyšovanie veku do dôchodku už bolo odsúhlasené v našej vláde, dokonca pán minister vtedy na to aj reagoval.
Čo sa týka vašej poznámky na adresu hendikepovaných, povedala som, že treba zmeniť celú filozofiu zákona. Tvrdím, že zákon o sociálnej pomoci (zákon číslo 195) so svojimi novelami nie je najšťastnejší, ale myslím si, že zmeny nastanú vtedy, keď sa zmení filozofia.
Pani poslankyňa Aibeková, vy ste hovorili, že ani jeden váš pozmeňujúci návrh sa neprijal. Nemôžete povedať, kto ako hlasoval za vaše pozmeňujúce návrhy. Snemovňa to neprijala, to je niekde základ demokracie.
Pán poslanec Švantner, ktorý tiež medzičasom vyšiel, povedal svoju faktickú poznámku, podľa mňa 20-percentná nezamestnanosť je vysoká aj na juhu Slovenska, aj na severe Slovenska. Nehovorila som o tom, že treba zvýšiť vek odchodu do dôchodku nad 65 rokov. Citovala som krajiny EÚ.
A ešte, pani poslankyňa Aibeková, vždy spomínate, že sa treba spýtať pani štátnej tajomníčky, čo pre to robí. Pokiaľ sa nezmení rokovací poriadok, tak dovtedy správy bude predkladať snemovni minister príslušného rezortu. Takže ja otázky budem naďalej dávať v zmysle rokovacieho poriadku tomu, kto to bude predkladať. Keď to bude minister práce, sociálnych vecí a rodiny, tak jemu, keď to bude nejaký iný minister, jemu.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Teraz za klub poslancov SDĽ vystúpi pán poslanec Štefan Rusnák. Pripraví sa pán poslanec Kalman.
Nech sa páči, máte slovo, pán kolega.
Poslanec Š. Rusnák:
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci,
vážení páni ministri,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
Strana demokratickej ľavice pozitívne hodnotí zaradenie správy o súčasnom stave a plnení úloh Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v oblasti politiky nezamestnanosti. Považujeme otázku riešenia vysokej miery nezamestnanosti za prioritnú úlohu vlády. Nezamestnanosť je dlhodobý problém Slovenska, preto je potrebné spojiť sily na jeho riešenie. Žiaľ, doterajšie kroky vlády v tejto oblasti sú nepostačujúce. Deklarované slovné opatrenia sa minuli reálneho cieľa. Nespochybňujeme pozitívne výsledky, akými sú bezpochyby makroekonomické tendencie vývoja, prijatie do OECD, začiatok reštrukturalizácie bánk a finančných inštitúcií, to však pre reálny život nášho občana nestačí.
Nepodarilo sa oživiť podnikanie, hospodársku aktivitu štátu, a čo je najdôležitejšie, zlepšiť podmienky života na mikroekonomickej úrovni. Kladieme si otázku, či cena, ktorú občan zaplatil za makroekonomickú stabilitu, už neprekročila únosný rámec. Potvrdením toho sú výsledky prieskumu Ústavu pre výskum verejnej mienky, podľa ktorého viac ako tri pätiny občanov Slovenskej republiky je presvedčených, že za posledných 12 mesiacov sa ekonomická situácia na Slovensku zhoršila. Ak pritom zoberieme do úvahy posledné zvýšenie cien plynu, elektriny, cestovného najmä školopovinných detí, keď došlo k určitej náprave a naposledy aj avízovaný nárast cien chleba a pečiva, výrazne prispeli k zníženiu dôvery voličov k súčasnej vládnej koalícii.
Úlohy vládneho programu predovšetkým v sociálno-ekonomickej oblasti sa nedarí plniť tak, ako by sme chceli. Frustrácia veľkej časti spoločnosti ďalej rastie. V závere roka bolo 52,5 % dospelých obyvateľov Slovenska otvorene nespokojných a ďalších 32,2 % ju zároveň hodnotilo tak napoly. Výstrahou musí byť zistenie, že veľmi spokojné s výsledkami vlády je necelé 1 % a sčasti spokojných iba 11,7 % populácie, pričom 2,9 % sa nevie vyjadriť. Sú to najhoršie zistenia agentúry NVK od júna 2000, pričom nové cenové opatrenia spôsobujú ďalšiu nespokojnosť.
Národná správa o ľudskom rozvoji Slovenskej republiky, vydávaná každoročne pod patronátom OSN, konštatuje nárast zistenej chudoby o ďalšie percento, ktoré dnes už predstavuje vyše 11 % obyvateľstva žijúceho v hmotnej núdzi. Tohtoročné cenové opatrenia vyvolajú ďalší rast chudoby. Chudobou sú najviac ohrození ľudia vylúčení z trhu práce a s nízkou kvalifikačnou úrovňou.
Vláde sa nedarí oživiť ekonomiku aspoň tak, aby sa riešila najmä štrukturálna nezamestnanosť v jednotlivých regiónoch a odvetviach. K 28. februáru 2001 bolo 530 515 disponibilných evidovaných nezamestnaných, čo predstavuje mieru nezamestnanosti 18,68 %. Preto aj podľa spomenutého prieskumu verejnej mienky za najväčší spoločenský problém obyvatelia Slovenskej republiky považujú nezamestnanosť, zvyšovanie sociálnych rozdielov a vysoké životné náklady. Vývoj zamestnanosti, resp. nezamestnanosti ovplyvňuje celý rad faktorov. Preto riešenie problémov v tejto oblasti nemôže byť záležitosťou iba jedného ministerstva. Musí byť záležitosťou všetkých ministerstiev a spájania všetkých politických síl na jeho riešenie. Hospodárska politika, ktorá nevytvára nové pracovné miesta, nie je hospodárskou politikou Slovenska 21. storočia. Hospodárska politika, ktorá likviduje viac pracovných miest, ako vytvorí, nie je dobrou hospodárskou politikou.
Základným faktorom, ktorý determinuje vývoj zamestnanosti, je vývoj hrubého domáceho produktu. Súčasné tempo rastu HDP 1,9 v roku 1999 a 2,2 v roku 2000 nie je postačujúce ani na udržanie súčasného stavu zamestnanosti. Ekonometrické analýzy ukazujú, že v podmienkach Slovenskej republiky rast HDP o 1 % vyvoláva rast zamestnanosti len o 0,13 - 0,19 %. V nasledujúcich rokoch sa predpokladá len postupné zrýchlenie tempa rastu HDP.
Podľa kvantifikácie vývoja základných makroekonomických ukazovateľov by v rokoch 2001 - 2006 mal hrubý domáci produkt rásť priemerným ročným tempom 3,6 - 4,5 %. Pokiaľ by nepôsobili ďalšie faktory, tieto tempá rastu HDP budú pôsobiť na rast zamestnanosti priemerným tempom +0,46 %, resp. 0,56 %. K zrýchleniu tempa rastu zamestnanosti v nastávajúcom období, t. j. do roku 2006, by mohol prispieť prílev zahraničných investícií, a to od 0,66 až 1,11 %.
Na druhej strane treba počítať s negatívnym vplyvom reštrukturalizácie podnikov na rast zamestnanosti. Tento proces bude brzdiť rast zamestnanosti o -0,85 % ročne. Aktívna politika trhu práce vrátane programov financovaných v tejto oblasti zo štátneho rozpočtu, napríklad programu verejnoprospešných prác pre dlhodobo nezamestnaných, pôsobia pozitívne na rast zamestnanosti.
Vo významnej miere vývoj zamestnanosti a nezamestnanosti ovplyvňujú demografické faktory, najmä prírastky počtu ekonomicky aktívnych obyvateľov v produktívnom veku. V rokoch 1993 - 1999 bol prírastok obyvateľstva v produktívnom veku plus 180 500 osôb, z toho vekové skupiny 15- až 24-ročných sa na tomto prírastku podieľali 27,1-percentným podielom. Tlak demografických faktorov na rast ponuky práce zosilnel najmä po roku 1994 v dôsledku demografickej vlny zo sedemdesiatych rokov. Príprava na povolanie znižovala ponuku práce po roku 1994 len čiastočne v dôsledku nedostatočnej kapacity výchovno-vzdelávacej sústavy. Podľa spracovaných demografických a ďalších prognóz v období rokov 2001 - 2006 by mal počet ekonomicky aktívnych obyvateľov rásť priemerne ročne o 0,7 %, čo za týchto šesť rokov bude predstavovať prírastok 113 tisíc osôb a v roku 2006 dosiahne počet ekonomicky aktívnych obyvateľov stav 2 723 tisíc osôb, oproti 2 610 tisíc v roku 2000.
Takéto tempo rastu počtu ekonomicky aktívnych obyvateľov je výrazne vyššie ako v štátoch Európskej únie. Toto tempo rastu počtu ekonomicky aktívnych obyvateľov okrem iného vyvoláva potrebu oveľa vyššieho tempa rastu hrubého domáceho produktu, aby sa prejavilo na vytváraní pracovných príležitostí. Kým v krajinách Európskej únie rast zamestnanosti sa prejaví pri 2- až 3-percentnom tempe ekonomického rastu, na Slovensku je potrebný 5- až 6-percentný ekonomický rast, aby sa začala zvyšovať zamestnanosť.
Uvedený vývoj ponuky práce v roku 2001 - 2006 bude znamenať aj to, že ročne bude na trh práce vstupovať 60 - 80 tisíc absolventov škôl. Pritom počet nezamestnaných vo vekovej skupine 15- až 24-ročných dosiahol v decembri minulého roku 160 tisíc osôb, čo bolo 31,6 % z celkového počtu evidovaných nezamestnaných. Preto je nevyhnutné, aby v čase nižších temp rastu hrubého domáceho produktu bol maximálny počet mladých ľudí zadržaných v príprave na povolanie jej predlžovaním a zvyšovaním počtu prijímaných na vysoké školy. Pomôže to zároveň zvýšiť vzdelanostnú úroveň nášho obyvateľstva.
Vážená Národná rada, v tejto súvislosti chcem zaujať stanovisko k uvažovanému posunu hranice dôchodkového veku. Ak na základe demografického vývoja bude prírastok ekonomicky činného obyvateľstva do roku 2006, ako som už povedal, 113 tisíc osôb, pri plánovanom posune hranice na odchod do dôchodku to bude predstavovať ďalších 264 tisíc osôb. Prognóza prírastku ekonomicky aktívnych osôb sa strojnásobí, pričom je potrebné upozorniť, že samotný posun dôchodkového veku neovplyvní tvorbu pracovných miest. Práve naopak, len malá časť osôb preradených posunom do kategórie produktívneho veku už vzhľadom na svoj vek bude mať šancu získať zamestnanie, aj to zrejme len na úkor iných ekonomicky aktívnych osôb. Je preto možné predpokladať, že toto opatrenie by spôsobilo ďalšie napätie na trhu práce v ponuke a dopyte.
Takýto vývoj by bol neúnosný z ekonomického, ale najmä zo sociálneho hľadiska. Preto je potrebné prehodnotiť uvažované predlžovanie veku odchodu do dôchodku v rámci pripravovanej reformy sociálneho poistenia z hľadiska dosahov na nezamestnanosť. Javí sa žiaduce posunúť začiatok predĺženia veku odchodu do starobného dôchodku na roky, v ktorých ekonomický rast bude vo väčšom rozsahu pôsobiť v smere vytvárania pracovných príležitostí a zároveň do obdobia, keď podiel preddôchodkových vekových skupín obyvateľstva nebude tak výrazne zvyšovať ponuku pracovných síl.
Miera nezamestnanosti v najbližších rokoch bude závisieť aj od miery úspešnosti reštrukturalizácie podnikovej sféry, a to predovšetkým vo väzbe na proces privatizácie komerčných bánk a následne na to na proces dôsledného uplatnenia zákona o konkurze a vyrovnaní. Podľa prognóz môžeme očakávať bankrot a konkurzné konanie minimálne pri 870 hospodárskych subjektoch, čo je jedna desatina všetkých a takmer jedna štvrtina stratových podnikov. Je tým bezprostredne ohrozených vyše 200 000 pracovníkov.
Nedá mi, aby som v tejto súvislosti nespomenul ako jeden z faktorov ovplyvňujúcich mieru nezamestnanosti - fenomén čiernej práce. Čierna práca je výsledkom čiernej ekonomiky. Napriek snahám všetkých dotknutých ministerstiev, daňových úradov, živnostenských odborov okresných úradov, Národného úradu práce, Sociálnej poisťovne a Úradu bezpečnosti práce sa nedostavil žiadaný efekt. Aj v tomto prípade by sme mali prevziať pozitívne skúsenosti z vyspelých demokratických krajín. Doteraz sme svedkami rôznych ničím nepodložených odhadov o rozsahu práce načierno. Žiada sa prijať oveľa ráznejšie opatrenia na zamedzenie tohto neduhu.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, situácia, ktorú som práve popísal, je veľmi kritická. Je výsledkom toho, že zamestnanosť v Slovenskej republike má dlhodobo klesajúcu tendenciu. Je to desaťročný problém súvisiaci s procesom transformácie. Ten sa nedá riešiť vzájomným obviňovaním koalície a opozície. Preto je namieste nevracať sa neustále do minulosti, je potrebné riešiť prítomnosť a hlavne budúcnosť spoločnosti.
Táto vláda, rovnako ako predchádzajúca, neodhadla možný vývoj miery nezamestnanosti. Tak ako predchádzajúca, aj súčasná vláda si dala za cieľ znížiť nezamestnanosť na úroveň 10 %. Po voľbách v roku 1998 sa situácia ešte výrazne zhoršila. Likvidácia pracovných miest v dôsledku transformačných a reštrukturalizačných procesov nie je kompenzovaná vytváraním nových pracovných miest v ozdravených častiach hospodárstva. Viac pracovných miest sa likviduje, ako sa vytvorí nových. Ponuka pracovných síl v produktívnom veku vysoko prekračuje dopyt slovenského hospodárstva po pracovnej sile. To spôsobuje vysokú nezamestnanosť s vysokým zaťažením výdavkov verejných financií.
Trvalý rast ponuky pracovnej sily vyvoláva napätie a trvalú extrémnu nerovnováhu na trhu práce, napätie vo verejných financiách a sociálne napätie. Kľúč k riešeniu nezamestnanosti vidíme v zdravom hospodárskom raste, v zahraničnom obchode a vo vonkajšej a vnútornej rovnováhe. Je našou výhodou, že máme obrovský ľudský potenciál, potenciál ľudí, ktorí chcú pracovať. Za prioritu pokladáme zabezpečiť prácu pre mladých ľudí, odstrániť regionálne rozdiely a zabezpečiť prácu pre dlhodobo nezamestnaných. V tomto kontexte naša predstava v rovine politiky trhu práce do roku 2000 je nasledujúca:
1. Vytvoriť predpoklady na zvýšenie počtu prijímania mladých ľudí na štúdium na vysokých školách, prípadne pomaturitných druhov štúdií.
2. Riešiť zamestnanosť dlhodobo nezamestnaných ľudí systémom verejnoprospešných prác, najmä na ucelené akcie riešiace infraštruktúru, sociálnu vybavenosť obcí a miest.
3. Zamestnávať mladých ľudí na asistentských miestach financovaných zo zdrojov verejných financií.
4. Pri uvoľňovaní pracovníkov v dôsledku reštrukturalizácie prirodzených monopolov vytvoriť z výnosových zdrojov z privatizácie finančné zdroje na rekvalifikáciu takto uvoľnených pracovníkov.
5. Neurýchľovať zvýšenie dôchodkového veku.
6. Vytvoriť priestor na vstup zahraničných investícií.
Vážené kolegyne, kolegovia, riešenie problému nezamestnanosti na Slovensku závisí od celého radu faktorov, od činnosti všetkých rezortov, celej vlády. Na to, aby mohol nastať posun k zlepšeniu vývoja v tejto oblasti, bude potrebné, aby boli prijímané ekonomické, politické a iné opatrenia posudzované z hľadiska ich vplyvu na zamestnanosť, a to s oveľa väčšou citlivosťou a dôslednosťou ako dosiaľ.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem veľmi pekne, pán kolega.
S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Rusnáka chce reagovať 10 poslancov. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.
Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Keltošová.
Pani kolegyňa, nech sa páči, máte slovo.
Poslankyňa O. Keltošová:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Dovoľte mi v stručnosti zaujať stanovisko len k dvom vyhláseniam pána poslanca Rusnáka.
Hovoril o čiernej zamestnanosti alebo o skrytom zamestnávaní. V hodnotiacej správe Európskej komisie sa tvrdí, že vysoká úroveň odvodového zaťaženia podnecuje zamestnávateľov k skrytému zamestnávaniu pracovníkov. Podľa odhadov rozsah skrytej zamestnanosti osciluje na Slovensku od 2 - 8 % z pracovnej sily. Nedá sa povedať, že údaje, ktoré odznievajú, nie sú podložené faktmi. Predpokladám, že Európska komisia má situáciu na Slovensku dobre zmonitorovanú.
Druhá vec, ku ktorej by som sa chcela vyjadriť, je systém odbornej prípravy. Dovoľte mi, znova zacitujem zo správy Európskej komisie: "Tempo reformy, systém odbornej prípravy a vzdelávania", rozumej na Slovensku, "je stále pomalé a právny rámec chýba, najmä legislatíva o vzdelávaní a vysokoškolskom vzdelávaní, ktorej prijatie sa stále očakáva. To isté platí o zavedení nového komplexného systému financovania, odbornej prípravy a vzdelávania vrátane finančného manažmentu, zvýšenia zodpovednosti a efektivity nákladov, rozdelenie kompetencií medzi jednotlivé ministerstvá je stále nejasné." A teraz: "Odborné vzdelávanie je zamerané na zastarané profesie."
Som za to, pán kolega, aby sa problém absolventov riešil. Sú to ľudia, ktorí ak nezískajú pracovné návyky v prvom polroku po absolvovaní školy, ťažko ich získajú neskôr. Bolo by potrebné konečne sa pozrieť aj na reformu školského systému a spojiť vaše predstavy o riešení zamestnanosti absolventov, tak ako o tom hovorí Európska komisia. Nemôžeme vzdelávať našich študentov na profesie, ktoré sú zastarané a na trhu práce sú vonkoncom nežiaduce.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Slovo má pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Chcem nadviazať na tú časť, kde pán poslanec uvádzal otázku čiernej práce. Túto problematiku sledujem aj v tlači. Je veľmi frekventovaná a zdá sa mi, že mnohí sa domnievajú, že vyriením otázky čiernej práce nemali by sme nezamestnanosť.
Vážení, to sa mi zdá ako veľmi insitný prístup, pretože je pravda, že ľudia idú pracovať, ale sú to väčšinou práce na dedinách, ako pomoc rodinným príslušníkom, keď niečo stavajú, oprava nehnuteľnosti, pomoc pri obrábaní záhrady, ktoré majú často charakter rodinnej výpomoci a v poslednom čase, žiaľ, veľmi sa rozmáha otázka, že ľudia idú pracovať za stravu. Tu je už hranica, kde nemožno hovoriť, že je to čierna práca, ktorá by inak bola zamestnaním a znížila by nezamestnanosť.
Myslím si, že trošku sa treba na túto problematiku pozrieť inak. Nepreceňovať ju a navyše, pokiaľ ide o legislatívu, myslím si, že práve v otázke čiernej práce sú ustanovenia, ktoré umožňujú proste určité kroky, určité postihy. Trpíme chorobou, že na legislatívu všetko zvaľujeme, a pritom dôsledne nevyužívame to, čo je v platných právnych predpisoch. Robia sa kontroly zamestnávateľov? Robia sa kontroly tak, že skutočne sú otvorené oči? Ide sa tam, kde je predpoklad? Nerobia sa kontroly, kde počuť cudzie jazyky a sú to načierno zamestnaní.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Pán poslanec Andrassy.
Poslanec Ľ. Andrassy:
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Pozitívne hodnotím vystúpenie kolegu Rusnáka, ktorý vystupoval za poslanecký klub Strany demokratickej ľavice a pozitívne najmä preto, že nehovoril len o makroekonomických úspechoch, ktoré dosiahla táto vláda, táto vládna koalícia, ale poukázal aj na problémy, ktoré nie sú len okolo občanov, okolo človeka, ktoré sa dotýkajú aj jeho každodenného života, a takisto sa podrobnejšie venoval problematike, ktorá je spojená s vysokou mierou nezamestnanosti mladých ľudí, absolventov škôl, ľudí do 30 rokov.
Myslím si, že aj dnes sa ukazuje opodstatnená myšlienka práva na prvé zamestnanie, aby štát pri tom prebral rozhodujúcu úlohu, aby vytváral legislatívne, ekonomické možnosti pre zamestnávateľov, aby zamestnávali absolventov škôl. Bezpochyby je potrebné urobiť aj systémové zmeny v sieťach škôl, pretože dnes mnohé školy produkujú absolventov škôl priamo na úrady práce, lebo také profesie, ktoré ich učia, buď nie sú na trhu práce, alebo je ich veľmi málo.
Zároveň chcem podporiť myšlienku, o ktorej hovoril kolega Rusnák, že štát musí garantovať prístup k vzdelaniu, že len zvýšením vzdelanostnej úrovne občanov môžeme z dlhodobého hľadiska riešiť otázky nezamestnanosti, a preto bezpochyby Strana demokratickej ľavice podporuje uchovanie bezplatného prístupu k vysokoškolskému vzdelaniu.
Na to, ako riešiť problémy v regiónoch s vysokou mierou nezamestnanosti, je podľa mňa jediná cesta, a to sú verejné investície zo štátneho rozpočtu, a preto som sklamaný, že pri východiskách prípravy štátneho rozpočtu sa uvažuje len s 3,9-percentným schodkom z HDP, keď máme regióny, kde je 30- až 35-percentná nezamestnanosť. Tieto regióny si nedokážu samy pomôcť a tu musí zaintervenovať štát.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Slovo má pán poslanec Engliš.
Poslanec A. Engliš:
Oceňujem vaše vystúpenie, pán poslanec Rusnák. Mám len niekoľko postrehov. Čo sa týka riešenia nezamestnanosti, že je nutné zapojiť všetky sily nielen ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a Národného úradu práce. Myslím si, že toto tu odznelo viackrát, a mrzí ma, že to malo odznieť na začiatku vládnutia tejto vlády, a nie teraz, keď je nezamestnanosť 20,7 %. Taktiež návrhy, ktoré ste predložili, sú dobré. Lenže opäť tie mali odznieť z úst predsedu vlády alebo ministra práce, sociálnych vecí, a nie až teraz. A môžem povedať, mrzí ma, že vôbec nezamestnanosť ako taká sa nedostala ani do hlavných úloh programového vyhlásenia.
Ešte raz zdôrazňujem, že oceňujem vaše vystúpenie a jedinú pripomienku, ktorú mám, je to, keď ste hovorili, že dlhodobý pokles zamestnanosti. Myslím si, že pokles v rokoch 1994 - 1998 bol úplne iný, ako je, bohužiaľ, teraz. Môžem to komentovať alebo dokladovať číslami. V roku 1997 - 13,7 %, 1998 - 14,4 %, 1999 - 17,4 %, 2000 - 20,5 % a v roku 2001, teraz, je 20,7 %. Myslím si, že je to zásadný rozdiel v hodnotení poklesu v určitých obdobiach.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Pán poslanec Bohunický.
Poslanec P. Bohunický:
Pekne ďakujem, pán podpredseda.
Posledne Štefan Rusnák poukázal veľmi presne na najpálčivejšie problémy, kde by mali byť prijaté razantné opatrenia na znižovanie nezamestnanosti. Je to najmä vysoký podiel dlhodobo nezamestnaných, ktorý predstavuje každoročne viac ako 40 %. Je to podiel mladých ľudí do 24 rokov, ktorý predstavuje 31 %, viac ako 31 % každým rokom, je to snaha o znižovanie čiernej práce vrátane nelegálneho zamestnávania cudzincov, a to nielen kontrolnou činnosťou, ktorá, zdá sa, nie je taká efektívna, ako sme očakávali, ale najmä vytvorením vhodného legislatívneho prostredia, ktoré nie je u nás dostatočné. Tým by som polemizoval s opozíciou, ktorá hovorila, že je dostatočné. Ale zároveň poukázal, že to sú len určité úpravy. Omnoho razantnejšie treba vytvárať nové pracovné miesta a myslím si, že v tejto chvíli je to priestor nie dobre využitý podpredsedom vlády pre ekonomiku, ale aj hospodárskymi ministrami, ktorí, myslím si, nedostatočne prijímajú opatrenia v tejto oblasti.
Zaujala ma myšlienka, že pri uvoľňovaní pracovníkov v dôsledku reštrukturalizácie prirodzených monopolov treba vytvárať z výnosov privatizácie finančné prostriedky na rekvalifikáciu takto uvoľnených pracovníkov. Som rád, že je tu pán minister Harach, pretože sa blíži privatizácia atómových elektrární, teda elektrární ako celku, a politický záväzok odstavenia bloku V 1, teda dvoch blokov V 1, nám dáva na toto priestor. Je to vec veľmi citlivá, pretože bude uvoľnených viac ako 1 200 vysokokvalifikovaných pracovníkov, ktorých treba pripraviť na nové podmienky pri novej zmene, a na to treba pripraviť aj potrebné zdroje.