Deviaty rokovací deň
46. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
3. apríla 2001
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram deviaty rokovací deň 46. schôdze Národnej rady.
O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali títo poslanci: podpredseda Národnej rady Igor Presperín a poslanci Baco, Brhel, Fico, Gajdoš, Hort, Orava.
Na zahraničnej služobnej ceste sú poslanci Národnej rady: Farkas, Gašparovič, Kadlečíková, Kujan a Weiss.
Budeme pokračovať v prerušenej rozprave o správe o súčasnom stave a plnení úloh Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v oblasti politiky zamestnanosti.
Prosil by som pani ministerku, aby zaujala miesto navrhovateľa namiesto pána ministra Magvašiho, ten sa asi o polhodinu objaví v rokovacej miestnosti a zaujme miesto navrhovateľov. Pán poslanec Rusnák je na svojom mieste, čiže môžeme pokračovať v rozprave.
Ako prvá vystúpi poslankyňa Sárközy.
Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.
Stále sme v rozprave písomne prihlásených. Po pani poslankyni vystúpi pán poslanec Rusnák za SDĽ.
Poslankyňa K. Sárközy:
Vážený pán predseda,
vážená pani ministerka,
vážený pán minister,
milé kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi ešte predtým, ako by som vystúpila v mene poslancov za maďarskú koalíciu k správe o súčasnom stave a plnení programového vyhlásenia vlády v politike nezamestnanosti, dve krátke poznámky.
V piatok sme takisto rokovali o tomto dôležitom bode programu. Nemohla som reagovať na faktickú poznámku, pretože rokovací poriadok to nedovoľuje, preto využívam túto možnosť na to, aby som reagovala na faktickú poznámku pána poslanca Engliša, ktorá odznela vtedy, keď porovnával percento nezamestnanosti v jednotlivých krajoch, v jednotlivých okresoch a keď prišiel k mestu Rimavská Sobota, vlastne k okresu Rimavská Sobota, tak preto, aby tomu rozumeli aj poslanci Strany maďarskej koalície, preložil Rimavskú Sobota na Rimaszombat.
Chcela by som povedať pánu poslancovi Englišovi, že poslanci Strany maďarskej koalície sa snažia používať spisovný jazyk v tejto sále aj inde a ovládame aj zemepisné názvy slovenských miest a dedín po slovensky bez problémov, takisto aj po maďarsky.
Pokladala som to za dôležité kvôli tomu, že deň čo deň počúvame na adresu Strany maďarskej koalície to, že nerozumieme po slovensky, treba nám prekladať, keby sme tomu náhodou nerozumeli. Minulý týždeň v rozprave pri odvolávaní pána podpredsedu vlády náš predseda poslaneckého klubu Bárdos sa už pokúsil poopraviť niektorých poslancov, ktorí vystupovali, a uviesť na správnu mieru výrazy, ktoré používajú. Ja by som len k tomu dodala, že my používame napríklad výraz "dnes", ale sú tu vysokoškolskí profesori, ktorí deň čo deň používajú slovo "dneska", takže toto na začiatok.
Prosím vás pekne, ešte si nemôžem odpustiť jednu poznámku. Keď sme v sále prerokúvali tento bod v piatok, podotýkam, bol to normálny pracovný čas poslancov Národnej rady, nebolo nočné rokovanie, ja hovorím to najvyššie číslo, ktoré tu bolo, bolo tu 28 poslancov, ktorí boli prítomní pri prerokúvaní tohto bodu programu, hoci tri týždne pri prerokúvaní návrhu novely ústavy, takisto aj vo štvrtok v noci, keď sme prerokúvali bod odvolanie podpredsedu vlády pána Csákyho, nič iné sme nepočúvali len to, že netreba novelu ústavy, treba riešiť nezamestnanosť, treba riešiť hospodárske a sociálne otázky.
Tak na začiatok sa pýtam: Treba riešiť tieto otázky alebo treba o nich len rozprávať? Preto by som veľmi rada vyzvala kolegov aj z jednej, aj z druhej strany na to, že na budúci týždeň kresťanský svet bude oslavovať najväčší a najkrajší kresťanský sviatok. V piatok všetci kresťania aspoň v duchu prejdú po Krížovej ceste. Bola by som rada, keby aj všetci poslanci v duchu prešli po Krížovej ceste, pretože sobotňajšie Vzkriesenie bude možné len vtedy, keď sa všetci podľa toho budeme aj správať.
Bola som prihlásená tretia za kluby, dostala som sa na poradie tretí deň. Teraz tu nie je prítomný pán minister, tak potom sa poopravím, chcela som povedať, že keby tu aj bol, veľmi ťažko bude môcť reagovať na veci, ktoré odzneli buď vo štvrtok, alebo v piatok, pretože takisto sa prikláňam k tomu, čo povedal pán poslanec Brocka v piatok. Kolegovia, veľmi pekne vás prosím, reagujte faktickými poznámkami na vec, ktorú prerokúvame. Vy faktickými poznámkami rozbijete vystúpenie pána predsedu parlamentu a rozbijete vystúpenie pána premiéra. Takisto budete reagovať aj naďalej, je to vaša vôľa, samozrejme, môžete to robiť bez problémov. Ale prosím vás pekne, poďme riešiť politiku nezamestnanosti vtedy, keď sa to pohybuje okolo 20 %.
A ešte si nemôžem odpustiť jednu poznámku. Politická kultúra na Slovensku potrebuje zmenu. To, že v parlamente sa nezdraví muž žene, že sa nezdraví mladší staršiemu, žiaľbohu, na to sme si už zvykli. Ja si však nemôžem zvyknúť na to, aby počas rokovania pléna z jednej i z druhej strany sršali faktické poznámky a nielen faktické poznámky, ale sršali nenávistné poznámky, ktoré sa týkajú toho, ktorý poslanec alebo poslankyňa povie alebo nepovie a každý bez problémov tyká každému. Ja by som si to ako žena vyprosila. To boli moje poznámky na začiatok, pevne veríme, že budú k tomu faktické poznámky.
Teraz by som sa venovala bodu, ktorý máme pred sebou. Slovenská ekonomika po roku 1989 prešla zásadnými kvantitatívnymi, kvalitatívnymi zmenami, ktoré mali viac alebo menej nepriaznivý vplyv na zamestnanosť. Situácia na trhu práce charakterizuje pokles zamestnanosti, nárast nezamestnanosti, narastanie regionálnych rozdielov v miere evidovanej nezamestnanosti, rast podielu dlhodobej nezamestnanosti a vysoký podiel nezamestnanosti mladých ľudí.
Jedným z vážnych celospoločenských problémov Slovenska v poslednom desaťročnom transformačnom období je problém dlhodobej vysokej nezamestnanosti. Rast obyvateľstva v tomto období vzrástol o 2,1 %, pričom počet obyvateľstva v produktívnom veku vzrástol o 11,1 %. Kým v roku 1990 bola priemerná miera zamestnanosti 0,56 %, v roku 1999 je to až 18,22 %, koniec februára v roku 2001 19,7 %.
Zamestnanie má určujúci vplyv na psychologický stav jedinca a jeho každodenný cyklus činností. Vplýva to na niekoľko činiteľov. Peniaze za prácu sú hlavným zdrojom obživy, miera aktivity pri práci, kto zostáva bez zamestnania, ten stráca šancu uplatniť svoje znalosti a schopnosti. Zmena prostredia pri práci umožňuje človeku poznať nové prostredie. Štruktúrovaný čas pri práci dáva človeku zmysel pre poriadok. Sociálne kontakty pri práci vytvárajú nových priateľov podieľať sa na spoločenských činnostiach a osobná identita zamestnaného poskytuje pocit pevnej sociálnej identity.
Pomerne vysoká miera nezamestnanosti vo vyspelých ekonomikách sa pripisuje kombinácii niekoľkých činiteľov. Je to najmä rast medzinárodnej konkurencie v dôsledku globalizačných procesov, spomalenie hospodárskeho rastu, prudký nástup informačnej technológie a zvyšovanie zamestnávania žien. Úlohy, ktoré vyplývajú z programového vyhlásenia vlády v oblasti zamestnanosti - vytvoriť predpoklady na zníženie miery nezamestnanosti na úroveň 10 %. K tomu sa minulý týždeň vyjadril aj pán predseda parlamentu, pán premiér, samozrejme, pán minister, všetci zhodne skonštatovali a prikláňam sa aj ja k ich názoru, že tento bod nebude možné splniť. Zlepšiť profesijnú mobilitu pracovných síl a zvýšiť zamestnanosť prostredníctvom nástrojov aktívnej politiky trhu práce, vytvorenie osobitných programov pre mladistvých - absolventov škol, občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a skvalitniť činnosť Národného úradu práce.
Súčasný stav trhu práce na Slovensku charakterizuje jeho vysoká nerovnováha medzi ponukou práce a dopytom po práci, nízka adaptabilita a vysoká rigidita. Prebytok pracovnej sily je vytlačený do sivej ekonomiky a do práce v zahraničí. V určovaní zamestnanosti prevažuje a v nasledujúcich rokoch aj bude prevažovať vplyv ekonomického prostredia. Treba počítať s tým, že očakávaný hospodársky rast v roku 2001 bude z hľadiska zamestnanosti znamenať iba zmiernenie poklesu zaznamenaného v predchádzajúcom roku.
Postupne a miernym tempom postupujúce zlepšenie možno očakávať až v nastávajúcich rokoch. Koncom januára 2001 sa miera nezamestnanosti zavše vyšplhala na 20 %. Do evidencie nezamestnanosti v januári 2001 pribudlo 90 tisíc ľudí. Všetci vieme, že títo ľudia boli tí, ktorí pracovali v rámci VPP. Väčšinou sa tento prílev pohybuje okolo 40 až 45 tisíc ľudí. Dlhodobo nezamestnaných v roku 2000 naďalej tvorí vysoký podiel z celkovej nezamestnanosti. Koncom augusta 2000 bolo nezamestnaných dlhšie ako rok 226 tisíc osôb. Žiaľbohu, naďalej pretrváva vysoká nezamestnanosť mladých ľudí od 16 do 29 rokov ich veku. Je to až 45,2 % z celkového počtu evidovaných nezamestnaných.
Treba poznamenať, že problematika rastu hrubého domáceho produktu a pokles nezamestnanosti majú spoločné korene. Analýzy preukazujú, že rast HDP o 1 % vyvolá rast zamestnanosti približne o 0,19 %. Realizácia reštrukturalizácie vrátane bankrotov a ďalšie vplyvy, ktoré brzdia rast zamestnanosti, môže tieto tempá rastu zamestnanosti znížiť o polovicu. V Slovenskej republike, ktorej demografický vývoj vytvára situáciu, že rastie populácia v produktívnom veku, je nevyhnutné zvyšovať v hospodárstve počet produktívnych pracovných miest.
Dovoľte mi niekoľko čísel. Prírastok hrubého domáceho produktu v roku 1991 je 83,3 % oproti roku 1989, v roku 1993 75 % oproti roku 1989, v roku 1994 oproti roku 1993 rast o 4,9 %, v roku 1995 oproti roku 1994 rast o 6,9 %, žiaľbohu, tu je pokles v roku 1999 oproti roku 1998, je to pokles o 1,9 %. A v prvom polroku 2001 a rok 1999 o 1,7 %. Pri pokračujúcom medziročnom raste počtu ekonomicky aktívnych obyvateľov - v roku 2000 o 1,4 %, v roku 2001 o 1 % a v roku 2002 o 0,9 % - sa ukazuje nemožné očakávať výraznejšie zníženie nezamestnanosti ku koncu roku 2002 vplyvom ekonomického rastu. V priebehu posledných 10 rokov vzrástol na Slovensku počet obyvateľstva v produktívnom veku o viac ako 11 %. Tento faktor má popri nižšom raste výkonnosti ekonomiky najväčší vplyv na výšku nezamestnanosti.
Rast ponuky práce ekonomicky aktívneho obyvateľstva v dlhodobom priemere cca o 0,7 % je podstatne viac ako takmer vo všetkých európskych krajinách. Tento faktor vyplýva okrem iného i z etnického zloženia obyvateľstva Slovenskej republiky, najmä z vysokého podielu rómskeho obyvateľstva. Podľa podkladov z Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a Národného úradu práce má tento vysoký rast ponuky práce trvať i v budúcnosti, prinajmenšom však do roku 2006.
Osobitne treba upozorniť na mimoriadne závažný vplyv uvažovaného posunu vekovej hranice odchodu do dôchodku. Niektoré prepočty Slovenskej akadémie vied a podklady z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny ukazujú, že v prípade realizácie tohto opatrenia by sa miera nezamestnanosti Slovenskej republiky do roku 2005, 2006...
(Hlasy v pléne.)
Podpredseda NR SR M. Andel:
Priatelia, prosil by som o menší ruch v rokovacej miestnosti. Prosím vás, počúvajte, je to skutočne veľmi závažná téma.
Pani kolegyňa, nech sa páči, môžete pokračovať.
Poslankyňa K. Sárközy:
... výrazne zvýšila cca o 5 percentuálnych bodov, t. j. podľa prepočtu na 23 až 26 %. Dovoľte mi v tejto súvislosti jednu kratučkú poznámku. Keď sme vo februári 2000 v tejto sále prerokúvali koncepciu sociálneho poistenia, tak okrem iného som uviedla aj jednu poznámku, že celospoločenská diskusia, ktorá sa viedla na túto tému, sa viedla okrem iného aj pomocou anketných lístkov. 75 % ľudí, ktorí sa k tomuto vyjadrili, zhodne konštatovali, že na Slovensku je...
Podpredseda NR SR M. Andel:
Pán kolega, prihlásil si sa s faktickou poznámkou. Prosím, nechaj pani kolegyňu, nech rozpráva. Ďakujem.
Poslankyňa K. Sárközy:
... zhodne konštatovali, že na Slovensku je potrebná reforma sociálneho a dôchodkového poistenia, ale 75 % ľudí sa vyjadruje proti posunu veku do dôchodku, tak aj vtedy som povedala svoju poznámku, že touto problematikou sa treba zaoberať, a teraz vidíme nové prepočty zo strany ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a takisto zo Slovenskej akadémie vied. Takže som rada, že sa touto problematikou ministerstvo zaoberá.
Ale dovoľte mi, aby som prečítala niekoľko údajov, a to, čo sa týka podmienok nadobudnutia dôchodku v štátoch Európskej únie. Slovensko sa chystá do Európskej únie, tak podľa mňa je dôležité, aby sme mali aký-taký prehľad o týchto údajoch.
Všetci dobre viete, že zatiaľ je na Slovensku potrebné odpracovať 25 rokov na to, aby bola priznaná plná penzia. Takýto nízky počet rokov nemá obdobu v krajinách Európskej únie, jediné sa k nám v tomto približuje Španielsko, kde je to 35 rokov. Belgicko - muži 45 rokov, ženy 40 rokov, Dánsko - 40 rokov, Nemecko - do 45 rokov, Španielsko - 35 rokov, Taliansko - 40, Holandsko - dokonca 50 rokov, a mohla by som takto pokračovať, Fínsko - 40, Poľsko, Bulharsko - 40. Takisto vek odchodu do dôchodku je rozličný. Belgicko - je to flexibilne od 60 do 65 rokov, Dánsko - 67, Nemecko - 65, Írsko - penzia je 65 rokov, starobný je 66. Tieto čísla som uviedla kvôli tomu, že na Slovensku je teraz tiež diskusia o tom, že by sa mal zvyšovať vek odchodu do dôchodku.
Aké sú možnosti znižovania nezamestnanosti do roku 2002? V prvom rade sú to programy podpory v zamestnanosti, aktivácia evidovaných nezamestnaných, pomoc nezamestnaným pri hľadaní pracovných šancí na trhu práce. Dosiahnutie 10-percentnej miery evidovanej nezamestnanosti ku koncu roku 2002 by znamenalo znížiť počet evidovaných nezamestnaných, 434 tisíc osôb ku koncu októbru 2000, na 267 tisíc osôb ku koncu decembra 2001, no myslím si, že toto sa nám nepodarí dosiahnuť.
Hlavným dôvodom, kvôli ktorému bola doteraz snaha o dosiahnutie nezamestnanosti pod 10 % odsúdená na neúspech, je nedostatočná reštrukturalizácia podložená prílevom priamych zahraničných investícií. Pri pohľade na zdroje a know-how dostupné na Slovensku je totiž zrejmé, že reštrukturalizácia z domácich zdrojov nie je reálnou alternatívou. Za najdôležitejšiu reformu v tomto kontexte sa považuje reforma verejnej správy, ktorá decentralizuje štát a tak dá regiónom viac právomocí a tým aj zodpovednosti za vlastný ekonomický rozvoj. Táto reforma je nevyhnutná na to, aby sa postupne zmenšovali regionálne rozdiely v zamestnanosti a tvorbe hrubého domáceho produktu. V týchto oblastiach totiž regionálne rozdiely na Slovensku sú obrovské, preto mi chýbalo v prejave, ktorý sme počuli v piatok od pána premiéra, práve to, že sa nezmienil o reforme verejnej správy a o reforme dôchodkového a sociálneho poistenia.
Zlým signálom je aj vyrovnávanie rozdielov medzi jednotlivými regiónmi, kde oblasti s nižšou mierou nezamestnanosti sa približujú k tým s vyššou. Bez pragmatickej hospodárskej politiky a určenia rozvojových odvetví možno do dvoch rokov očakávať postupný nárast nezamestnanosti až na 650 až 700 tisíc ľudí.
Ďalším problémom je pretrvávajúca nedostatočná prepojenosť školského systému a trhu práce, o čom svedčí aj fakt, že zo 100 tisíc absolventov sa približne 60 tisíc ocitá v evidencii Národného úradu práce. Dnešná vysoká nezamestnanosť je dôsledkom diania v posledných desaťročiach. V tejto súvislosti chcem pripomenúť, že práve pred dvoma týždňami sme mali výjazdové rokovanie výboru pre sociálne veci a bývanie na generálnom riaditeľstve Národného úradu práce, kde sme okrem iného prijali rozhodnutie, že by sme mali mať práve po diskusii v parlamente, čo prebehne k aktuálnemu stavu nezamestnanosti na Slovensku, rozšírené rokovanie výboru, na ktorom by sa okrem členov nášho výboru zúčastnili aj členovia výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a takisto aj členovia výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, samozrejme, aj s príslušnými ministrami, pretože sa treba rozprávať o tom, či školský systém na Slovensku zodpovedá všetkým normám alebo požiadavkám.
Slovensko tiež potrebuje sústavne zlepšovať stav prostredia na podnikanie. V predchádzajúcich dvoch rokoch sa podarilo v tomto smere urobiť niekoľko dôležitých krokov. Zníženie dane z príjmov právnických osôb, ozdravenie bankového sektora, privatizácia štátom vlastnených bánk a novela zákona o konkurze a vyrovnaní, no situácia v porovnaní s ostatnými krajinami V 4 nie je dobrá. Daňové a odvodové zaťaženie je vyššie ako v Maďarsku a Poľsku, no, žiaľbohu, Česká republika sa priblížila takmer na našu úroveň. Stav kapitálového trhu nedáva novým firmám možnosť získavať finančné zdroje na rizikovejšie projekty, ktoré banky, poznajúc situáciu v oblasti vymáhania práv veriteľov, samozrejme, nebudú financovať.
Na rozdiel od Českej republiky na Slovensku sa doteraz neuskutočnil ani jeden súdny proces s niekým, kto zámerne poškodil akcionárov podniku či investičného fondu alebo vkladateľov banky. V medzinárodných porovnaniach ekonomickej slobody a transparentnosti hospodárstvo na Slovensku zaostáva za ostatnými štátmi V 4, pritom sa dokázalo, že štáty s najvyšším vstupom ekonomickej slobody a najnižšou mierou korupcie majú najvyššie objemy HDP na obyvateľa.
Slovensku sa podarilo úspešne ozdraviť bankový sektor, no teraz musí nasledovať etapa ozdravenia podnikového sektora, čo bude predovšetkým znamenať zmenu vlastníckych pomerov a podstatné zlepšenie riadenia spoločnosti. Ak sa ozdravný proces v tejto etape spomalí alebo úplne zastaví, je veľká pravdepodobnosť, že bankový sektor sa znova dostane do problémov. Tu majú veľkú úlohu konsolidačné agentúry, ktoré by mali čím skôr začať s odstraňovaním balíkov pohľadávok. Vstup veľkých zahraničných investičných spoločností môže priniesť veľmi rýchly a výrazný efekt.
Priemyselné parky sa už síce budujú, ale zatiaľ ich počet neumožňuje riešiť základný problém, lebo zlý stav komunikácií komplikuje dopravu do odľahlejších lokalít. Infraštruktúra môže pomôcť získať projekty a granty. Práve minulý týždeň sme v prvom čítaní mali zákon o priemyselných parkoch, pevne verím, že po prijatí tohto zákona sa toto urýchli.
Veľmi dôležité bude aj to, či sa v nasledujúcom roku Slovensku podarí získať pozvanie na vstup do NATO, ktoré bude pre investorov jasným signálom o stabilite slovenskej politickej scény a o zastávaných hodnotách. Zvýšenie prílevu zahraničných investícií pomôže rastu hrubého domáceho produktu a znižovaniu nezamestnanosti. Rast podielu zahraničných investícií napomôže zase spätne zlepšovaniu podnikateľského prostredia na Slovensku.
Z dlhodobého hľadiska je potrebné si uvedomiť, akú úlohu by malo Slovensko hrať v budúcnosti ako člen NATO a Európskej únie. Slovensko bude musieť prilákať nadštandardnými podmienkami investorov, ktorí sú na čele technologických inovácií NATO, aby sa firmám podnikajúcim na Slovensku podarilo významne zapojiť sa do niektorých oblastí nových technológií. Je nutné podstatne zvýšiť kvalitu domácej pracovnej sily, to znamená, výrazné zvyšovanie vzdelanostnej úrovne a zlepšenie zdravotného stavu občanov. Je nevyhnutné, aby si občania uvedomili, že ak sú zdraví a schopní pracovať, nijaká vláda sa nebude o nich trvalo starať a oni sami sú zodpovední za to, ako sa majú.
Na druhej strane by malo klesať daňové a odvodové zaťaženie. Sem-tam sa mi podarí navštíviť niektoré poštové úrady okolo 18. dňa v mesiaci, keď ľudia dostávajú podporu v nezamestnanosti alebo sociálne podpory. Ja radím aj ostatným kolegom, aby počúvali ľudí, čo tam hovoria. Ide hlavne o mladých ľudí, ktorí sa jednoducho vysmievajú tým, ktorí robia, pretože povedia: Prosím ťa pekne, však ja sem prídem 18. - už teraz je to sťažené aspoň o to, že im to nenosí poštár domov, ale musia sa postaviť do radu - a mám pokoj. Myslím si, že v tomto ohľade v budúcnosti budeme musieť niečo podniknúť, keď chceme, aby sme dosiahli nejaké lepšie výsledky, ale som za to, že treba prerobiť alebo prerobiť celú filozofiu zákona o sociálnej pomoci a fakt pre ľudí, ktorí sú zdraví, treba spraviť všetko pre to, aby sa mohli zapojiť do pracovnej činnosti, ale pre tých, ktorí sú hendikepovaní, či už z mentálnej, alebo telesnej stránky, musíme spraviť všetko, aby sme im pomohli.
Nie som si istá, či sme novelou zákona 195 o sociálnej pomoci, ktorá je platná od 1. januára, pre týchto ľudí spravili všetko. Tobôž pre politikov z toho vyplývajú úlohy presadiť a uviesť do života tri veľké reformy - školskú, zdravotnú, sociálnu vrátane penzijnej a o reforme verejnej správy som už hovorila. Školská reforma by mala umožniť prístup k vysokoškolskému štúdiu každému, kto preukáže naň schopnosti. Treba k tomu však dodať, že toto si zrejme bude vyžadovať spoplatnenie štúdia a veľké zmeny na univerzitách, ktoré budú musieť na trhu svojou kvalitou súťažiť o študentov. Rovnako aj v základných a stredných školách bude musieť konkurencia priniesť vyššiu kvalitu.
Veľmi dôležitú úlohu budú mať aj rôzne formy vzdelávania pre dospelých, ktoré si vynúti rýchlo sa meniaci trh práce. Nejako si ľudia zvykli na to, že keď skončia školu, tak s tým svojím stredoškolským vzdelaním alebo diplomom pôjdu aj zrejme do dôchodku, teda so svojím prvým povolaním, ale musíme si zvyknúť na to, že aj na Západe alebo v krajinách Európskej únie, nehovoriac o Amerike, je to úplne inak. Tam keď človek stratí možnosť zamestnať sa vo svojom odbore, tak hľadá všetky možnosti na to, aby sa uplatnil v nejakom inom odbore a jeho prvá cesta nevedie hneď, alebo nie je registrácia na úrade práce.
Reforma zdravotníctva by mala mať za cieľ zlepšiť zdravotný stav občanov pri menších výdavkoch, čo bude znamenať, že sa bude musieť zvýšiť spoluzodpovednosť občana za jeho zdravotný stav. Podotýkam, že sa to bude týkať aj finančnej spoluzodpovednosti. Ja veľmi ľutujem, že ani teraz nebola ochota zo strany poslancov, ale myslím si, že dôležitejšie je, že nebola politická vôľa na to, aby sme pri novelizácii ústavy vypustili ten jeden nešťastný bod, že každý má právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť, pretože môžeme o tom rozprávať populisticky.
Bezplatná zdravotná starostlivosť na Slovensku nikdy nebola a nikdy nebude. Každý, kto o tom rozmýšľa a rozmýšľa o tom triezvo, racionálne a nie politicky a populisticky, tak vie, že za zdravotnú starostlivosť platí občan, úrady práce, štát a nebudem rozvádzať ešte kto. Žiaľbohu, momentálne nevieme, koľko ide z našich odvodov, ktoré sa rok čo rok zvyšujú, na personálnu zdravotnú starostlivosť, to znamená, neviem, koľko z mojich odvodov, ktoré platím mesiac čo mesiac a roky čo roky, miniem a koľko ešte mám na svojom konte. Bude nutné definovať okruh základnej zdravotnej starostlivosti poskytovanej na základe dane a zvyšok sa bude hradiť na základe individuálneho poistenia prostredníctvom špecializovaných poisťovní.
Vtedy, keď sme prerokovali v sále novelu zákona o Liečebnom poriadku, viackrát som vystúpila a myslím si, že všetci, čo sa touto problematikou zaoberajú, či sú to odborníci, alebo lekárska verejnosť, od nás žiadajú jedno, vlastne od legislatívy, pretože až potom príde na rad poslanecká snemovňa. Dosiaľ na Slovensku nie je definovaný pojem štandard. Pri novelizáciách alebo pri zmenách Liečebného poriadku hovoríme o tom, že za nadštandardnú zdravotnú starostlivosť sa platí. Lenže zatiaľ mne jednak ani ako pacientke, ani ako lekárke nikto nepovedal, čo znamená štandardná zdravotná starostlivosť. A ten nadštandard, samozrejme, budú musieť poskytovať špecializované poisťovne. Keď budem mať peniaze na to, aby som chcela nejakú nadštandardnú zdravotnú starostlivosť, keď budem poznať pojem štandard, tak si to zaplatím a budem si môcť z toho potom čerpať, keď sa spolu s občanmi budú starať o maximálnu efektívnosť poskytovanej starostlivosti.
Sociálna reforma by mala výrazne znížiť dlhodobé poskytovanie sociálnej pomoci zdravým a práceschopným občanom. To je to, čo som pred chvíľou hovorila. Musí sa uskutočňovať spolu so všestranným zlepšovaním podmienok na podnikanie a možnosťami na rekvalifikáciu tak, aby ľudia, ktorí stratia jedno zamestnanie, ľahko našli iné, či začali samostatne podnikať. Nutnosť uskutočniť penzijnú reformu sa už všeobecne akceptuje, treba však pripomenúť, že jej účinnosť sa dostaví s časovým oneskorením, takže každé otáľanie prinesie v budúcnosti problémy.
Penzijné fondy budú mať dôležitú úlohu pri financovaní dlhodobých projektov na Slovensku, ich existencia bude preto priaznivo vplývať na rast hrubého domáceho produktu, ako aj zamestnanosti. To sú tzv. dlhé peniaze, ktoré by sme mohli použiť napríklad na financovanie hypotekárnych úverov. Aj odtiaľto sa pýtam, pán minister, v akom štádiu je teraz reforma sociálneho poistenia, pretože ešte raz opakujem, koncepcia reformy sociálneho poistenia bola v tejto snemovni na programe vo februári 2000. Žiaľbohu, odvtedy ani ako členka výboru, ani ako radová poslankyňa som sa nedozvedela o tejto reforme nič nové.
Dokonca, teraz sa pýtam pána ministra, viem, že mám na to štátnu tajomníčku, ale teraz predkladá stav aktuálnej nezamestnanosti pán minister. Hoci sa pamätám, že sme prijali návrh uznesenia zo strany výboru pre financie, rozpočet a menu, ktoré mali vstúpiť do platnosti už niektoré v januári 2001. Na toto by som potom žiadala, láskavo, vašu odpoveď.
Nové pracovné príležitosti, ktoré vzniknú v dôsledku prílevu zahraničného kapitálu a oživenia niektorých domácich produktov, budú iba čiastočne pohlcovať tento úbytok pracovníkov. Možné spôsoby riešenia sú napríklad v cielene a dôrazne uplatňovanej aktívnej politike zamestnanosti a skutočnej, nielen deklarovanej podpore malého a stredného podnikania. Väčšinou sa tento prílev pohybuje okolo 40 - 45 000 ľudí. Vývoj nezamestnanosti bude rizikom z pohľadu hospodárenia fondom sociálneho zabezpečenia a následne celého fiškálneho okruhu.
Zníženie počtu disponibilných evidovaných nezamestnaných môžeme očakávať realizáciou programu podpory zamestnania dlhodobo nezamestnaných formou verejnoprospešných prác pre dlhodobo nezamestnaných občanov. Ja som sa k tejto otázke už vyjadrila aj vo výbore. Nemám nič proti tomu, aby sme tento projekt aj naďalej podporovali, však sme pri návrhu rozpočtu na rok 2001 odsúhlasili určitý objem peňazí práve na financovanie VPP. Ale viem to prijať len v tom zmysle, že ľudia, ktorí sa na týchto projektoch zúčastňujú, sa cítia dôležitými, pretože deň čo deň sa musia hlásiť u svojho zamestnanca, či je to už mestský úrad, alebo niekto iný, a postupne si ľudia, ktorí boli dlhodobo bez práce, privykajú na to, že sa do spoločnosti treba nejako vrátiť.
Nemôžem to však prijať ako dlhodobú formu riešenia nezamestnanosti na Slovensku, pretože musím povedať, že niekedy je mi tých peňazí ľúto. Tých peňazí okolo 1 mld. Sk, pretože keď ráno odídem z Veľkého Medera, ktorý je od Bratislavy 70 km, pokiaľ prídem do Bratislavy, prechádzam cez dediny, ale prechádzam napríklad aj cez Veľký Meder, Dunajskú Stredu a Šamorín a myslím si, že na ostatných územiach Slovenska je to to isté, žiaľbohu, ja už ráno po siedmej vidím tých ľudí, ktorí držia v ruke lopatu, pofajčievajú si a rozprávajú sa a je úplne jedno, v ktorej lokalite Slovenska som. Takže si myslím, že keď to berieme tak, že tieto peniaze sa použijú na to, aby sa spravil poriadok na dedinách alebo mestách, tak tých peňazí mi je ľúto.
Samozrejme, sú starostovia hlavne v menších mestách alebo dedinách, ktorí tieto peniaze vedia efektívne využiť. Proti tomu nič nemôžem mať. Z regionálneho hľadiska síce ku koncu októbra 2000 ani jeden okres nemal mieru v evidovaní nezamestnanosti presahujúcu 26,44 %, pričom koncom júla 2000 bolo až 7 okresov s mierou evidovanej nezamestnanosti, a to od Sobraniec, ktoré mali napríklad 31,62 %, až po Rimavskú Sobotu, ktorá mala 36,9 %. Tento pokles miery evidovania nezamestnanosti v októbri 2000 preukazuje však len vplyv sezónnosti na počet dlhodobo nezamestnaných pracujúcich na verejnoprospešných pracovných miestach pre dlhodobo nezamestnaných.
Dovoľte mi v tejto súvislosti jednu poznámku. Okres Dunajská Streda je jedným z okresov, ktorý je blízko metropoly Slovenska Bratislavy. V okrese Dunajská Streda vo februári registrovaná miera nezamestnanosti bola 21,09 %, disponibilná miera nezamestnanosti, to znamená po odpočítaní 19,99 %, ale sú tu zaujímavé regionálne problémy, na ktoré chcem upriamiť vašu pozornosť. Šamorín je od Bratislavy vzdialený len okolo 20 km, tam je miera nezamestnanosti 8,47 %, ale dokonca v niektorých dedinách, ktoré sú blízko Šamorína, je nezamestnanosť okolo 5 - 6 %. Napríklad Báč 5 %, Trnávka 5,7 %, Hubice okolo 7 %. V meste Dunajská Streda je nezamestnanosť 18,53 %.
Ale pre mňa bolo prekvapujúce to, že pokiaľ v minulom roku vo Veľkom Mederi, odkiaľ pochádzam, bola miera nezamestnanosti 27,7 %, s prekvapením som počúvala riaditeľa okresného úradu práce, ktorý povedal, že k 31. decembru, pretože v týchto mestách sú polročné ukazovatele, miera nezamestnanosti bola 17,6 %. To znamená, že pokles nezamestnanosti oproti tým 27 % je okolo 9 %, čo bolo pre mňa zaujímavé. Spýtala som sa, ako je to možné. Vysvitlo, že vďaka cezhraničnej spolupráci medzi Maďarskou republikou práve ľudia z okolia Veľkého Medera pracujú v susednom Györi v továrni Philips. Pracuje tam 550 ľudí z Veľkého Medera a z okolia a pri okrese Dunajská Streda 550 ľudí znamená zníženie nezamestnanosti o 1 %.
Preto, keď sa nad týmto zamyslím, s poľutovaním počúvam priateľov z opozície a hlavne zo strany Slovenskej národnej strany, keď napríklad hovoríme o tom alebo takmer neprejde týždeň, keď máme hodinu otázok, že by nedali jednu otázku, čo sa týka mosta Márie Valérie medzi Štúrovom a Ostrihomom. Tak my chceme riešiť nezamestnanosť na Slovensku za každú cenu, nechceme znížiť nezamestnanosť len na južnom Slovensku, nechceme znížiť nezamestnanosť len v hraničných oblastiach na južnom Slovensku. Ale keď počúvam tieto vyjadrenia, tak asi nechceme zvýšiť nezamestnanosť ani na severe Slovenska, pretože o cezhraničnej spolupráci medzi Slovenskom a Poľskom alebo o iných regiónoch som počúvala z ich strany tiež negatívne výstupy.
Myslím si, že keď zníženie miery nezamestnanosti percentuálne myslíme vážne, tak, samozrejme, musíme spraviť všetko pre to, či je to opozícia, alebo koalícia, aby sa miera nezamestnanosti znížila, samozrejme, koalícia má za to väčšiu zodpovednosť. Aj zvýšenie počtu novoprijatých študentov na vysoké školy o 10 % ovplyvnilo čiastočne tlak na trh práce zo strany nových absolventov škôl. Nezanedbateľná je skutočnosť, že zadržaním časti obyvateľov na školách sa posunie vstup časti potenciálnych záujemcov o zamestnanie na trh práce do obdobia, keď bude ekonomika Slovenska v stave, v ktorom bude schopná vytvárať väčší rozsah pracovných príležitostí. Národný plán zamestnanosti. Pán predsedajúci, prosím vás pekne...
(Hluk v sále.)
Podpredseda NR SR M. Andel:
Prosím vás pekne, pán kolega, ona má právo vystúpiť.
Poslankyňa K. Sárközy:
Ste prihlásený s faktickou poznámkou, nech sa páči.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Presne tak, pán kolega, prosím vás, každý poslanec má právo v tomto parlamente si demokraticky povedať svoj názor.
Pani kolegyňa, pokračujte.
Pán kolega, prosím vás!
Poslankyňa K. Sárközy:
Národný plán zamestnanosti bol tiež dôležitou súčasťou koncepcie politiky zamestnanosti do roku 2002. Vláda schválila v novembri 1999 uznesením číslo 9088 materiál, ktorý obsahuje 35 opatrení na podporu zamestnanosti. Každé opatrenie má formu projektu, do realizácie ktorého sú okrem ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy zapojení sociálni partneri. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny rámcovo odhaduje potrebu finančných prostriedkov na realizáciu Národného plánu zamestnanosti na viac ako 20 mld. ročne. Tento dokument je stratégiou zamestnanosti do roku 2002, ktorý je v súlade s európskou stratégiou a zároveň zohľadňuje aj konkrétne podmienky na slovenskom trhu práce.
Z vecného hľadiska boli opatrenia Národného plánu zamestnanosti vypracované podľa zásad zamestnanosti na rok 1998 prijaté Radou Európskej únie v rozčlenení do 4 pilierov. Je to zlepšenie zamestnanosti, rozvoj podnikania, podpora prispôsobivosti podnikov a ich zamestnancov a posilnenie politík rovnakých príležitostí. Opatrenie piliera k prvému, teda k zlepšeniu zamestnanosti - zabezpečiť úzku spoluprácu školského systému a zamestnávateľskej sféry pri príprave učebných plánov, osnov tak, aby sa dosiahla vyššia univerzalita odborného vzdelávania, aby obsah a rozsah vzdelávania zodpovedal vzdelanostným požiadavkám pracovných miest. Obmedziť počet absolventov škôl so vzdelaním nezodpovedajúcim požiadavkám zamestnávateľských subjektov.
Vieme veľmi dobre, na začiatku deväťdesiatych rokov koľko stredných škôl zavádzalo akadémie, ktoré boli skôr školy dievčenského typu. Z tých škôl nám dnes vychádzajú absolventi, ktorí nemajú možnosť uplatniť sa na trhu práce. Zvýšiť pružnosť pracovnej sily na meniacom sa trhu práce, finančne podporiť ďalšie vzdelávanie zamestnancov, ktoré ovplyvňovaním vzdelanostnej štruktúry obyvateľstva bude viesť k zvýšeniu zamestnanosti kvalifikačnej mobility pracovnej sily a k rastu produktivity práce.
Zvýšiť podiel evidovaných nezamestnaných, na ktorých podporou pracovného uplatnenia sa využívajú i nástroje aktívnej politiky trhu práce na podiel 20 % a viac z celkového počtu evidovaných nezamestnaných. Vypracovať a realizovať rekvalifikačné programy na zabezpečenie prepojenia medzi požiadavkami trhu práce a kvalifikačnou štruktúrou evidovaných nezamestnaných. Pomôcť úspešne začleňovať jednotlivých rekvalifikovaných občanov späť na trh práce. Zamerať sa na formy sprostredkovania práce poradenských služieb, bilančnej diagnostiky pracovnej sily a zrýchlenia prenosu informácií o pracovných miestach. Zabezpečiť reorganizáciu jednotlivých výkonných a samosprávnych orgánov Národného úradu práce tak, aby zodpovedal meniacim sa požiadavkám trhu práce, zároveň racionalizovať výkon činností a optimalizovať výdavky na činnosť.
No moja ďalšia otázka je, čo bude s krajskými úradmi práce. Viete veľmi dobre, že minulý rok sme prijali novelu zákona, ktorú nám pán prezident vrátil. Vo výbore sme sa viackrát pýtali pána generálneho riaditeľa, ako si to predstavujú s úradmi práce, pretože kolegovia, ktorí predkladali túto novelu vo výbore, nám veľmi presne uvádzali počty na projekte, na ktorých sa mali jednotlivé krajské úrady zúčastňovať. No tie čísla boli veľmi mizivé, pretože na jednotlivých krajských úradoch to bol počet projektov jedna, dva a takto by sme mohli prejsť všetky.
Zosúladiť podmienky systému poskytovania podpory v nezamestnanosti a dávok sociálnej pomoci tak, aby na jednej strane poskytovali spoľahlivú sociálnu ochranu a zároveň pôsobili motivačne na prijatie do zamestnania a zotrvanie v ňom. To je to, čo som hovorila, že je oveľa jednoduchšie postaviť sa do radu ešte s mrmlaním a šomraním na poštových úradoch, ako za tú podporu aj niečo spraviť. Vylúčiť z evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie osoby, ktoré nemajú skutočný záujem o sprostredkovanie zamestnania.
Práve v súvislosti s tým, čo som hovorila o cezhraničnej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskom práve ohľadne Philipsu v Györi, pán riaditeľ Sihelský mi povedal ešte jednu zaujímavú skutočnoť, že práve túto cezhraničnú spoluprácu vedia využiť aj na to, aby otestovali ľudí, ktorí sú dlhodobo nezamestnaní, či vôbec chcú pracovať, zjednodušene to poviem tak, a keď nie, tak sú vyradení z evidencie. Znížiť nezamestnanosť prostredníctvom verejnoprospešných činností s použitím prostriedkov štátneho rozpočtu, no k tomu som sa z vlastného pohľadu už pred chvíľou vyjadrila, a zvýšiť efektívnosť nástrojov aktívnej politiky trhu práce.
Opatrenia, čo sa týkajú rozvoja podnikania, podporovať tvorbu prostredia pre podnikateľské iniciatívy na vstup zahraničných investícií pre reštrukturalizáciu priemyslu a rozvoj regiónov. Realizovať program rozvoja priemyselných parkov a priemyselných zón ako predpoklad na vznik podnikateľských aktivít a tým aj pracovných miest. Myslím si, že prijatím zákona o priemyselných parkoch sa to urýchli. Výrazne p osilniť výkon kontroly nelegálnej práce. To je čierna práca, o ktorej má iné údaje ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny a iné údaje má o tom Národný úrad práce. Potom si láskavo vyžiadam vaše vyjadrenie k tomu, či budeme brať do úvahy Národný úrad práce alebo štatistiky ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.
Vieme, že na Slovensku čierna práce je prítomná. Nie som si istá, vôbec nie som si istá, radšej by som povedala, či práve pripravovaná novela Zákonníka práce a pripravovanie zrušenia práce na dohodu práve túto čiernu prácu zníži alebo zruší. A ešte na záver, vytvoriť podmienky, aby zamestnávatelia a zamestnanci mohli po vzájomnej dohode pružne prispôsobovať organizáciu práce a pracovný čas vzájomným potrebám s cieľom lepšie reagovať na konkurenciu.
Zvýšiť produktivitu slovenskej ekonomiky, aby dosiahla väčšiu konkurenčnú schopnosť pri vstupe do EÚ. To bude veľmi dôležité. Existujú názory, že vo vývoji zamestnanosti sa odrazia okrem iných aj pomalšie zmeny vo výkonnosti priemyselných podnikov. Riešenie chronických problémov v podnikoch nebude priaznivo naklonené vytváraniu nových pracovných príležitostí.
Na záver mi dovoľte jednu kratučkú poznámku k tomu, čomu by sme sa mali vyhnúť, aj keď to na prvý pohľad vyzerá tak, že je to lákavé - vyšším investíciám štátu, či už z požičaných zdrojov, alebo výnosom z privatizácie v snahe prispieť k rastu zamestnanosti. Sú totiž menej efektívne ako súkromné a prinášajú nebezpečenstvo korupcie. Skúsenosti z rokov 1994 - 1998 sú toho svedectvom. Pomyslime si napríklad na novelu zákona o revitalizácii podnikov. Dávali sme tam peniaze, odpúšťali sa odvody do zdravotných poisťovní a sociálnych poisťovní - a kde sú teraz podniky, ktorým sme takto pomáhali? Podpora a pomoc určitým skupinám podnikov či sektorom, o tom hovorím. Takéto programy tým, že deformujú trh v strednodobom a dlhodobom horizonte, podlamujú konkurencieschopnosť tých, ktorým sa pomáha.
A dovoľte mi jednu poznámku ako lekárke. Jedna injekcia určite stačiť nebude, len keď teraz ide o finančnú injekciu - a môže sa to stať návykovým - štátu ako podnikateľovi, a to aj v takých sektoroch, ako je doprava či zdravotníctvo. Politické záujmy sú takmer vždy nadradené ekonomickým, čo vedie k nízkej efektívnosti týchto podnikateľských subjektov. Prípady štátom revitalizovaných bánk alebo toky peňazí, ktoré idú do nemocníc, o tom nasvedčujú.
Viete veľmi dobre, že od januára sa zvýšili odvody do zdravotných poisťovní. Na moje najväčšie prekvapenie v zdravotníckych zariadeniach je menej peňazí v marci tohto roku ako vlani, keď to bolo napríklad 1,5 mld., teraz je to 1,4 mld. Tak na záver, myslím si, že vtedy, keď sa miera nezamestnanosti v tej-ktorej krajine, aj postkomunistickej krajine desať rokov po "nežnej" revolúcii pohybuje okolo 20 %, žiaľbohu, prekročila 20 %, musí spraviť všetko vláda aj poslanecká snemovňa, koalícia aj opozícia pre to, aby sa nám túto mieru nezamestnanosti podarilo znížiť. A myslím si, že musíme hľadať všetky nástroje, či sa to týka legislatívy alebo všetkých možností na to, aby sme túto mieru nezamestnanosti mohli znížiť.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)