Poslanec I. Gašparovič:
Gestorský výbor odporúča body, ako ich pán podpredseda prečítal, neschváliť. To je len účinnosť, tam nejde o nič. Legislatíva navrhovala zmeniť účinnosť, gestorský výbor sa priklonil k pôvodnému návrhu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 88 poslancov.
Za návrh hlasovali 4 poslanci.
Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Uvedené body zo spoločnej správy sme neschválili.
Ďalej pán spoločný spravodajca odporúča spoločne hlasovať a neschváliť body, ktoré uviedol a ktoré sa začínali bodom 3 a končili bodom číslo 114.
Poslanec I. Gašparovič:
Gestorský výbor, ako ste povedali, navrhuje neschváliť tieto body v takom poradí, ako som ich prečítal.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme proti, teda gestorský výbor neodporúča schváliť tieto body.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 85 poslancov.
Za návrh hlasovali 4 poslanci.
Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Návrh sme neschválili, teda body zo spoločnej správy.
Pán spoločný spravodajca, sú nejaké pozmeňujúce návrhy?
Poslanec I. Gašparovič:
Pán podpredseda, z rozpravy nebol podaný žiaden pozmeňujúci ani doplňujúci návrh, preto vás prosím, aby ste dali rokovať o tomto zákone v rámci tretieho čítania, ku ktorému mám poverenie od gestorského výboru.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Páni poslanci, hlasujeme o odporúčaní gestorského výboru prerokovať tento návrh zákona ihneď v treťom čítaní.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 89 poslancov.
Za návrh hlasovalo 88 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Konštatujem, že návrh sme schválili.
Na základe schváleného návrhu pristúpime k tretiemu čítaniu.
Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy v rámci tretieho čítania k tomuto prerokúvanému bodu programu ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Pán poslanec Mikloško? Nie.
Konštatujem, že do rozpravy sa nikto z prítomných pánov poslancov nehlási. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prosím pána spoločného spravodajcu, aby odporučil návrh na záverečné uznesenie.
Poslanec I. Gašparovič:
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval spoločnú správu výborov, schvaľuje spoločnú správu a keďže v rozprave neboli žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy, pán podpredseda, môžete dať hlasovať.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Páni poslanci, panie poslankyne, budeme hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru tento návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré boli schválené v rámci druhého čítania. Hlasujeme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 91 poslancov.
Za návrh hlasovalo 87 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasovali 4 poslanci.
Konštatujem, že Národná rada schválila vládny návrh zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry.
Teraz pristúpime k hlasovaniu o prerokovanom vládnom návrhu zákona o prokuratúre.
Pán spoločný spravodajca takisto vo svojej spravodajskej správe uviedol jednotlivé body zo spoločnej správy, ktoré odporúča gestorský výbor schváliť spoločne. A sú to body, ktoré sa začínajú bodom 1 a končia bodom 22. Pán spoločný spravodajca, je takýto súhlas a odporúčanie?
Poslanec I. Gašparovič:
Áno, pán podpredseda, ale tu by som si dovolil prečítať ešte raz tieto body, pretože došlo k omylu pri bode číslo 4. Takže prosím, budeme hlasovať teraz o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, o ktorých gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne v tomto poradí: 1, 2, 3, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 21, 22 s návrhom gestorského výboru schváliť ich.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o bodoch zo spoločnej správy tak, ako ich uviedol pán spoločný spravodajca s odporúčaním schváliť ich.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 92 poslancov.
Za návrh hlasovalo 92 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Konštatujem, že uvedené body sme schválili.
Prosím, uveďte ďalšie hlasovanie.
Poslanec I. Gašparovič:
Áno, pán podpredseda, teraz budeme spoločne hlasovať o bodoch 4, 20, 23, ktoré gestorský výbor navrhuje, aby sme neprijali, teda neschváliť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Hlasujeme o bodoch 4, 20 a 23 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ich.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 91 poslancov.
Za návrh hlasovali 4 poslanci.
Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Uvedené body zo spoločnej správy sme neschválili.
Sú ďalšie návrhy?
Poslanec I. Gašparovič:
Ďakujem, pán podpredseda.
Ďalšie návrhy sú už len z odporúčania gestorského výboru, ktorý ma poveril, aby som vás požiadal, aby ste z druhého čítania presunuli rokovanie do tretieho čítania.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Páni poslanci, hlasujeme o odporúčaní gestorského výboru prerokovať návrh zákona o prokuratúre ihneď v treťom čítaní.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 90 poslancov.
Za návrh hlasovalo 89 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasoval 1 poslanec.
Návrh sme schválili.
Pristúpime k tretiemu čítaniu.
Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Nie je to tak, vyhlasujem rozpravu za skončenú a prosím pána spoločného spravodajcu, aby uviedol návrh uznesenia návrhu zákona o hlasovaní ako o celku.
Poslanec I. Gašparovič:
Pán podpredseda, keďže v rozprave v treťom čítaní neboli podané žiadne pozmeňujúce, doplňujúce návrhy, navrhujem, aby ste dali hlasovať o uznesení, v rámci ktorého gestorský výbor na základe rozhodnutí ostatných výborov, ktorým bol zákon pridelený, navrhuje Národnej rade tento zákon prijať, teda schváliť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh, hlasujeme o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru tento návrh schváliť.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 89 poslancov.
Za návrh hlasovalo 87 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky schválila návrh zákona o prokuratúre.
Ďakujem pánu poslancovi Gašparovičovi, spoločnému spravodajcovi k obidvom návrhom zákonov, ako i pánu podpredsedovi vlády za uvedenie návrhov a pánu generálnemu prokurátorovi.
Pán podpredseda vlády sa chce ešte krátko poďakovať poslancom.
Podpredseda vlády SR Ľ. Fogaš:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
chcem sa vám poďakovať predovšetkým za prácu, ktorú ste odviedli pri tom druhom návrhu, teda o postavení právnych čakateľov, lebo si myslím, že naozaj ten legislatívny proces mal svoj vývoj, a to, že ste ho dokázali úspešne zavŕšiť, je potešujúce.
Ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, ešte nám ostáva hlasovať o jednom prerokovanom bode.
Prosím pána poslanca Volfa, aby uviedol hlasovanie k informácii o stave prípravy a zabezpečení vyplácania dlhopisov Fondu národného majetku Slovenskej republiky občanom Slovenskej republiky, ktorú prerokúvame ako tlač 916.
Poslanec J. Volf:
Návrh uznesenia je jednoduchý:
"Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie informáciu o stave, príprave a zabezpečenia vyplácania dlhopisov Fondu národného majetku občanom Slovenskej republiky."
Prosím o hlasovanie.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Páni poslanci, prezentujme sa. Hlasujeme o návrhu uznesenia, tak ako ho predniesol predseda výboru pán poslanec Volf.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 87 poslancov.
Za návrh hlasovalo 72 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.
Nehlasovalo 6 poslancov.
Konštatujem, že návrh uznesenia sme schválili.
Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní o ďalších bodoch 46. schôdze Národnej rady. Ďalší bod programu sme si stanovili, že budeme o ňom rokovať o 14.00 hodine. Je ním vládny návrh zákona o Agentúre na podporu vedy a techniky, ktorý odôvodňuje z poverenia vlády pán minister školstva.
Preto odporúčam, aby sme teraz pristúpili k rokovaniu o ďalšom bode programu, ktorého predkladateľom je z poverenia vlády pán minister hospodárstva Ľubomír Harach. A ide o
vládny návrh zákona o chemických látkach a chemických prípravkoch,
ktorý ste dostali ako tlač 837, súčasťou ktorého je aj správa gestorského výboru pod číslom 837a.
Prosím teraz, aby z poverenia vlády predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil pán minister Ľubomír Harach.
Pán minister, máte slovo.
Minister hospodárstva SR Ľ. Harach:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
návrh zákona o chemických látkach a chemických prípravkoch sleduje zabezpečenie voľného pohybu chemických látok a chemických prípravkov na vnútroštátnom, európskom i svetovom trhu tak, aby pri ich používaní nebol ohrozovaný život a zdravie ľudí a životné prostredie.
Predmetom zákona je úprava podmienok oznamovania a klasifikácie testovania, označovania, balenia, dovozu a vývozu chemických látok a prípravkov, ďalej práv a povinností podnikateľov v oblasti chemických látok a prípravkov, ďalej pôsobnosť orgánov štátnej správy a aj kontrola dodržiavania tohto zákona.
S ohľadom na veľký počet chemických látok a prípravkov, ktoré sú na trhu a ktoré sa majú uviesť na trh, zákon rozdeľuje chemické látky na existujúce a nové chemické látky a podľa tohto rozdelenia potom diferencovane určuje podmienky na zaistenie ochrany života a zdravia ľudí a ochrany životného prostredia.
Zákon svojím obsahom patrí medzi priority odporúčané v príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu Európskej únie - tzv. Biela kniha v kapitole Voľný pohyb a bezpečnosť priemyselných výrobkov a životné prostredie, kapitole Chemické látky. A taktiež ide o prioritnú oblasť aproximácie práva podľa článku 70 Európskej dohody o pridružení. Dôležitosť urýchleného prijatia tejto základnej právnej úpravy pre chemické látky a chemické prípravky bola zdôraznená aj v poslednej správe Európskej komisie o pripravenosti Slovenskej republiky na vstup do Európskej únie.
V rámci Európskej únie je legislatíva pre oblasť chemických látok značne rozsiahla a jedna z najstarších. Má prevažne technický charakter vyplývajúci z požiadaviek na ochranu zdravia, ochranu životného prostredia, ochranu spotrebiteľa a bezpečnosť pri práci. Dôraz sa kladie na testovanie a oznamovanie chemických látok a chemických prípravkov, kontrolu výrobkov, správnu laboratórnu prax, ako aj testovanie na zvieratách. Návrh zákona preberá väčšinu podstatných ustanovení právnej úpravy chemických látok a chemických prípravkov v rámci Európskej únie. Zatiaľ ho však možno považovať len za čiastočne kompatibilný vzhľadom na to, že niektoré ustanovenia ako napríklad spolupráca s komisiou a hlásenia niektorých údajov sú zatiaľ neprevzaté a na ich zosúladenie bude potrebné pristúpiť ku dňu vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie.
Niektoré ustanovenia príslušných smerníc sú prevzaté do návrhov vykonávacích predpisov. Návrhom zákona sa zriaďuje aj nový špecializovaný orgán s názvom Centrum pre chemické látky a prípravky. Nároky na štátny rozpočet na rok 2001 predstavujú celkom 9 480 tisíc Sk a súvisia so zriadením a prevádzkovaním tohto orgánu. Sú zabezpečené vnútorným prerozdelením rozpočtových prostriedkov v rámci kapitoly Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky v nadväznosti na delimitáciu pracovníkov a zariadení z Ústavu preventívnej a klinickej medicíny do tohto novozriaďovaného orgánu. Tieto nároky sú súčasťou rozpočtovej kapitoly Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky na rok 2001.
Centrum pre chemické látky a prípravky bude plniť úlohy zo zákona, a to - najmä bude vykonávať inventarizáciu chemických látok, preberať a posudzovať oznámenia nových chemických látok, posudzovať prvotné hodnotenie rizika pre život a zdravie ľudí a životné prostredie existujúcich chemických látok, ako aj hodnotenie rizík nových chemických látok a tiež bude vykonávať medzinárodnú spoluprácu najmä s komisiou Európskeho spoločenstva a jednotlivými národnými orgánmi členských krajín Európskej únie a OECD. Aplikácia tohto zákona v praxi si vyžiada predbežne 12 pracovných miest pre zriadenie a činnosť Centra pre chemické látky a chemické prípravky.
Vážený pán predsedajúci,
panie poslankyne, páni poslanci,
dovoľte mi niekoľko slov k samotnému zákonu. Tento zákon zakladá kompetencie ústredných orgánov štátnej správy v oblasti chemických látok a prípravkov nad rámec zákona Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy v znení neskorších predpisov. Jednotlivým ministerstvám najmä ministerstvu hospodárstva, ministerstvu životného prostredia a ministerstvu zdravotníctva týmto zákonom vznikajú nové činnosti v oblasti štátnej správy pre chemické látky a chemické prípravky, pričom sa tieto budú plniť prerozdelením povinností v rámci existujúceho personálneho stavu.
Na druhej strane zákon ukladá podnikateľom plnenie nových povinností, ktoré však zabezpečia splnenie podmienok uvádzania chemických látok a prípravkov na jednotný trh Európskej únie. Podnikateľ v lehote do 12 mesiacov odo dňa účinnosti zákona musí nahlásiť Centru zoznam chemických látok, ktoré uviedol na trh, a má uviesť dôležité informácie o týchto chemických látkach. Ide o dôležité ustanovenia z pohľadu integrácie do Európskej únie. Je potrebné pripraviť zoznam chemických látok z produkcie slovenských podnikateľov výrobcov.
Pritom nie je potrebné ich považovať za nové chemické látky, ktoré by bolo potrebné oznámiť v rámci konania vo veci oznámenia. Existencia prechodného obdobia v lehote do 31. decembra 2003 v rámci konania vo veci oznámenia nových chemických látok a uvádzania na trh má umožniť všetkým dotknutým, t. j. oznamovateľom, ako aj štátnej správe, postupne realizovať všetky opatrenia na splnenie požiadaviek tohto zákona. Požiadavky najmä vo veci konania a vo veci oznámenia nových chemických látok sú náročné z finančného, časového, odborného aj organizačného hľadiska. Dosiaľ u nás neexistoval systém, ktorý by v takom rozsahu požadoval zabezpečenie testov v režime správnej laboratórnej praxe, ako aj poskytovanie informácií o takýchto chemických látkach.
Z určitého hľadiska konanie vo veci oznámenia možno prirovnať ku schvaľovaniu, resp. registrácii pesticídov alebo k uvádzaniu farmaceutík na trh, aj keď nejde v pravom zmysle slova o analógiu. Aj v prípade existujúcich chemických látok nastanú zmeny v ich klasifikácii, balení a označovaní, čo si vyžiada určité náklady a časovú rezervu pre podnikateľov.
Úlohou ministerstva zdravotníctva a ministerstva životného prostredia bude počas tohto prechodného obdobia pripraviť sa na zvládnutie úloh vyplývajúcich zo zákona, z ktorých najmä hodnotenie rizík existujúcich chemických látok si bude vyžadovať zvýšené úsilie ako z organizačnej, tak aj z odbornej stránky a vytvoriť tým priestor pre prípadné rozloženie zvýšených nárokov na štátny rozpočet vyplývajúcich z dobudovania inštitúcií zabezpečujúcich implementáciu predmetného zákona a jeho vykonávacích predpisov.
Prerokúvaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a v súlade s medzinárodnými dohovormi, ktoré Slovenská republika ratifikovala alebo ich bude ratifikovať, alebo ich uznáva. Akceptujeme všetky pripomienky Kancelárie Národnej rady, odboru legislatívy a aproximácie práva a pripomienky gestorského výboru Národnej rady uplatnené v stanovisku k návrhu zákona. Veľmi dôležitá je pripomienka uvedená pod poradovým číslom 42, ktorá zjednoduší a zhospodárni vydávanie zmien všeobecne záväzných právnych predpisov v Zbierke zákonov.
Na záver mi dovoľte poďakovať sa za pozornosť a dovoľte mi vysloviť aj želanie, že tento zákon Národná rada vašimi hlasmi, panie poslankyne a páni poslanci, schváli.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie návrhu.
Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi, ktorého určil gestorský výbor, pánu poslancovi Volfovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu zákona vo výboroch, ktorým bol pridelený, ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru.
Máte slovo, pán poslanec.
Poslanec J. Volf:
Ďakujem pekne.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 31. januára pridelila tento vládny návrh zákona na prerokovanie 6 výborom Národnej rady, pričom za gestorský výbor určila výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.
Konštatujem, že iné výbory tento vládny návrh zákona neprerokovali a ani gestorskému výboru neprišli do príslušného terminu žiadne podnety, návrhy poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktoré tento návrh prerokovali.
Výbory Národnej rady, ktoré mali pridelený tento návrh, zaujali nasledujúce stanoviská: ústavnoprávny výbor prerokoval tento návrh s odporúčaním schváliť ho so zmenami a doplnkami, výbor pre financie, rozpočet a menu prerokoval tento návrh a neprijal platné uznesenie, výbor pre pôdohospodárstvo prerokoval návrh a odporúčal ho schváliť so zmenami a doplnkami, presne tak ako výbor pre zdravotníctvo, výbor pre životné prostredie odporúča schváliť tento návrh bez pripomienok a konečne gestorský výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval tento vládny návrh a odporúčal ho schváliť so zmenami a doplnkami.
Gestorský výbor na základe rokovaní výborov odporúča Národnej rade tento vládny návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami uvedenými v spoločnej správe, o ktorých bude navrhovať hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť ich. Prosím vás, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem vám oznámiť, že do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku, pána poslanca Klemensa. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Tatár, končím možnosť ďalších ústnych prihlášok.
Pán poslanec Klemens, po ňom pán poslanec Tatár.
Poslanec J. Klemens:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené kolegyne a kolegovia,
prerokúvame v takzvanom druhom, teda z pohľadu prijatia či neprijatia zákona rozhodujúcom čítaní vládny návrh zákona o chemických látkach a chemických prípravkoch.
Vo všeobecných ustanoveniach § 1 ods. 2 predmetného zákona sa hovorí, že tento zákon sa okrem iného nevzťahuje na krmivá, hnojivá a prípravky na ochranu rastlín, pretože podľa predmetu navrhovaného zákona sú krmivá riešené zákonom Národnej rady Slovenskej republiky číslo 184/1993 Z. z. o krmivách. Hnojivá sú riešené zákonom Národnej rady Slovenskej republiky číslo 136/2000 Z. z. o hnojivách a prípravky na ochranu rastlín sú riešené zákonom Národnej rady Slovenskej republiky číslo 285/1995 Z. z. o rastlinno-lekárskej starostlivosti.
Napriek uvedeným spomínaným zákonom si ako poľnohospodár dovolím tvrdiť, že prerokúvaný vládny návrh zákona sa dotýka minimálne priemyselných hnojív a chemických prípravkov používaných v rastlinnej poľnohospodárskej prvovýrobe, a to herbicídov, fungicídov, insekticídov a rodenticídov, čiže pesticídov, ako poľnohospodárska prax hovorí týmto chemickým prípravkom na ochranu rastlín v boji proti burinám, chorobám a škodcom.
Prečo si dovoľujem toto tvrdiť? Poľnohospodárska prax, a je úplne jedno, či ide o malovýrobu, či o veľkovýrobu, sa bez priemyselných hnojív a pesticídov nezaobíde. Áno, poznáme aj tzv. alternatívne poľnohospodárstvo, t. j. poľnohospodárstvo bez použitia chémie, čiže priemyselných hnojív a pesticídov, ale to predstavuje v celosvetovom meradle len necelé 3 % poľnohospodárskej výroby, v Slovenskej republike ešte menej. Z daného vyplýva, že priemyselné hnojivá i pesticídy sa v poľnohospodárstve používajú a používať budú všade na svete, vrátane Slovenskej republiky. Ide len o to, aby sa používali uvážene pri rešpektovaní zákonom stanovených podmienok a platných metodík. A práve v tom vidím problém.
Čo sa týka priemyselných hnojív, som presvedčený, že dávky na úrovni 400 kg čistých živých NPK na hektár, ktoré sa do roku 1989 používali, už nemajú svoje opodstatnenie, a tým ani budúcnosť. Svoje opodstatnenie však nemajú ani súčasné dávky na úrovni 40 kg čistých živín NPK na hektár. Nepotrebujeme z hľadiska pôdnej úrodnosti, ale i ekológie a životného prostredia pôdy anorganicky prehnojené, zasolené, ale ani pôdy vyslovene podvyživené. Jeden i druhý mantinel je škodlivý.
V používaní chemických prípravkov, čiže pesticídov, je stav ešte vážnejší. Preč sú časti chemických prípravkov na báze DDT a HCA, akými boli gamadín či gamacit, kde dávky na úrovni 20 až 25 kg na hektár v boji proti žravým škodcom, hlavne pásavke zemiakovej, boli bežné, ako i neskoršieho dykolu či dynikolu v dávke 3 až 5 kg na hektár. Reziduá týchto chemických prípravkov aj pri dodržaní tzv. metodiky na ochranu rastlín sa nedali vylúčiť a, bohužiaľ, prejavujú sa dodnes. V súčasnosti sa používajú chemické prípravky v dekagramových, dokonca v gramových dávkach. Problém je v tom, že nie je technika, ktorá dokáže tieto minidávky rovnomerne a v zmysle platnej metodiky aplikovať. Preto nebezpečie rezidua je opätovné.
Vážené kolegyne a kolegovia, ospravedlňujem sa vám za to, že som vás unúval agronomickou chémiou, ale považoval som za potrebné pri prerokúvaní predmetného zákona o chemických látkach a chemických prípravkoch poukázať na priemyselné hnojivá a pesticídy, teda chemické prípravky, s ktorými sa v praxi stretávame a korým sa nevyhneme. Chcel som poukázať na ich možné využitie, ale i zneužitie. Verím, že zásluhou prijatia aj tohto zákona pôjde len a len o ich využitie.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu poslancovi Klemensovi.
Ďalší prihlásený do rozpravy je pán poslanec Tatár.
Poslanec P. Tatár:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené kolegyne a kolegovia poslanci,
dovoľte mi vyjadriť sa pri prvom čítaní k niečomu, čo súvisí so štátnou správou v súvislosti s týmto zákonom.
Návrh zákona zavádza nový úrad, teda jedna otázka - nakoľko budú efektívne využité verejné zdroje -, pretože takú ochranu, ktorú zákon predpisuje, potrebujeme. Ale je otázka, ako efektívne bude vykonávaná. A pri tejto príležitosti sme aj vo výbore pre financie, rozpočet a menu spomínali jeden problém vykonávania všetkých predpisov, ktoré sú nielen predpismi o chemických látkach, ale je ich veľmi veľa. Je to hygiena, je to veterinárna starostlivosť, je to Štátna obchodná inšpekcia a ďalšie. A musím oznámiť, a rád by som to urobil veľmi krátko pri prvom čítaní ako verejnú nádej, aj verejný prísľub parlamentu a vlády, že nám bolo oznámené vo výbore pracovníkmi ministerstva hospodárstva, ktorí pripravovali zákon, že už pracujú na tom, aby vznikol integrovaný úrad pre všetky takéto kontroly. To sa týka, povedzme, malých obchodníkov, kde, povedzme, na jeden a ten istý kečup prídu v priebehu štvrťroka traja rôzni kontrolóri, otvoria tú istú flaštičku a kontrolujú veľmi podobné veci. Oni za to nemôžu, proste postupne vznikali takéto úrady a plnia si svoje povinnosti. Preto vítam prístup ministerstva hospodárstva, že sa to zintegruje. To isté sa týka výrobných odvetví, kde sa chodí takto kontrolovať - jeden po druhom. A na toto som chcel upozorniť. A vrátim sa k tomu, čím som začal, že ak máme efektívne aplikovať prísne predpisy, ktoré zdravie človeka vyžadujú, a ak majú byť efektívne vynaložené peniaze, tak myšlienka spojiť tieto úrady, spojiť tento výkon je veľmi dobrá.
Inak poznámka k tomuto zákonu. Aj napriek tomu, že vznikne samostatný úrad, ktorý bude evidovať a kontrolovať chemické látky, tak výkon, už teraz vieme, bude patriť Štátnej obchodnej inšpekcii. Čiže chcem to ešte raz zdôrazniť a verím, že aj pán minister to potvrdí a že sa dočkáme, verím, že v tomto roku, takéhoto návrhu zákona.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec bol posledný, kto sa prihlásil do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko k rozprave.
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
Minister hospodárstva SR Ľ. Harach:
Ďakujem pekne.
Len veľmi krátko, pretože pán poslanec Klemens vlastne v istom zmysle podporil tento zákon v tom, že je potrebný. On sa síce len primerane vzťahuje na problematiku, ktorú ste spomínali, to znamená pesticídy, priemyselné hnojivá a podobne, na to je samostatný zákon o hnojivách, ale predpokladám, že jednak v rámci aproximácie nášho práva dôjde k novele aj tohto zákona, aj v zmysle vašich pripomienok, ktoré ste hovorili, pretože sa skutočne vecne dotýkajú toho druhého zákona.
Ďakujem veľmi pekne za pripomienky, aj keď je to k druhému zákonu, budem ich tlmočiť. Gestorstvo za tento zákon je na pánu ministrovi pôdohospodárstva, ale zrejme spoločne s nami pripraví potom aj novelu príslušného zákona zohľadňujúcu vaše pripomienky.
To, čo hovoril pán poslanec Tatár, sa dotýka veľmi dôležitej časti tohto zákona. A to je vlastne kontrola jeho aplikácie. Áno, môžem potvrdiť skutočnosť, že ministerstvo hospodárstva vypracovalo jeden koncepčný materiál, ktorý hovorí o integrácii dozoru a inštitúcií, ktoré v súčasnosti nie veľmi koordinovaným spôsobom vykonávajú dozor nad trhom, napríklad Slovenská obchodná inšpekcia, potravinárska inšpekcia a ďalšie.
Takýto zámer je pripravený, zámer, legislatívny zámer zákona o integrácii týchto dozorných orgánov, kontrolných orgánov s tým, že dochádza ešte v tomto okamihu k tzv. rozporovým konaniam s cieľom zblížiť naše stanoviská s ministerstvom pôdohospodárstva. Ale fakt je ten, a aj v tomto zákone by sme sa tomu radi vyhli, aby sa nestávalo to, že do istého subjektu, či už je to obchodný alebo podnikateľský subjekt iného typu, povedzme výrobca, jednými dverami vchádza jeden typ kontroly, pritom druhými dverami odchádza analogická alebo veľmi podobná kontrola bez toho, aby bola medzi nimi určitá koordinácia. A zámerom integrácie je práve dosiahnuť túto koordináciu.
Pán predsedajúci, to je všetko, čo bolo vznesené vlastne v rozprave, takže ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem, pán minister.
Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Nie. Navrhujem, pán spravodajca, aby sme hlasovali o zákonoch, kde je predkladateľom pán minister Harach, aby sme o týchto zákonoch hlasovali potom v jednom balíku. Ak je s tým všeobecný súhlas, samozrejme. Je? Ďakujem pekne.
Takže, pán minister, ak dovolíte, pokračovali by sme ešte ďalším zákonom, a to je druhé čítanie o
vládnom návrhu zákona o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 871 a spoločnú správu výborov ako tlač 871a.
Vládny návrh zákona odôvodní minister hospodárstva Slovenskej republiky Ľubomír Harach.
Pán minister, máte slovo.
Minister hospodárstva SR Ľ. Harach:
Ďakujem pekne.
Pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
návrh zákona o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov predložila na rokovanie Národnej rady vláda podľa svojho plánu legislatívnych úloh na rok 2000.
Dôvodom nahradenia existujúcej právnej úpravy reklamy podľa zákona číslo 220/1996 Z. z. novou právnou úpravou je nevyhnutnosť zapracovania smernice Európskej únie 97/55 ES, ktorou sa mení smernica o klamlivej reklame tak, aby zahŕňala aj porovnávaciu reklamu do nášho právneho poriadku, ustanovenie orgánov dozoru, ktoré budú okrem súkromno-právnej ochrany poskytovanej súdmi zabezpečovať rýchlu a účinnú nápravu pred účinkami klamlivej a neprípustnej porovnávacej reklamy a tiež zosúladenie definície reklamy s jej chápaním v krajinách Európskej únie.
Formulácia všeobecných požiadaviek na reklamu v navrhovanom zákone vychádza z etického kódexu reklamy s tým, že jeho rozhodujúce požiadavky sa povyšujú na právnu normu, aby mali vyššiu záväznosť, ako je dobrovoľné dodržiavanie, ku ktorému sa subjekty pôsobiace v reklamnom priemysle a združené v Rade pre reklamu zaviazali.
Na rozdiel od definície reklamy v zákone číslo 220/1996 Z. z. nová definícia zahŕňa len obchodnú reklamu, ktorej predmetom sú produkty podnikania, a nezahŕňa propagáciu akýchkoľvek hodnôt hmotnej a nehmotnej povahy, ani politickú reklamu, propagáciu životného štýlu, ochrany zdravia ľudí, životného prostredia a podobne. Taktiež bolo potrebné zosúladiť obsah pojmu "klamlivá reklama" na účely tohto zákona aj podľa § 45 Obchodného zákonníka, t. j. článok II uvedeného návrhu zákona.
V súlade s právom Európskej únie sa umožňuje aj šírenie porovnávacej reklamy, ktorá bola doteraz v našom právnom poriadku nepriamo zakázaná v zmysle § 50 ods. 2 Obchodného zákonníka. Dňa 14. 9. 2000 Národná rada Slovenskej republiky schválila zákon číslo 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona číslo 195 o telekomunikáciách, ktorý upravuje reklamu alkoholických nápojov, konkrétne piva v rozpore s právom Európskej únie, pretože reklamu piva povoľuje aj v čase medzi 6.00 a 22.00 hodinou, kým reklamu vína s porovnateľným obsahom alkoholu nie, čím vytvára podmienky na porušovanie rovnakých možností súťažiteľov v hospodárskej súťaži. Preto bolo potrebné aj tento nedostatok napraviť tak, že rovnako ako reklama piva sa umožňuje v rozhlase a v televízii aj reklama vína.
Pokiaľ ide o reklamu tabakových výrobkov, Európsky súdny dvor vo veci C 376/98 dňa 5. októbra 2000 zrušil smernicu 98/43 ES o aproximácii zákonov, predpisov a administratívnych opatrení členských štátov vzťahujúcich sa na reklamu a sponzorovanie tabakových výrobkov. Z toho vyplýva, že reklama tabakových výrobkov je v našom právnom poriadku upravená už v súlade s právom Európskej únie. V zákone číslo 67/1997 Z. z. o ochrane nefajčiarov je však potrebné zrušiť § 3, lebo jeho ustanovenie bolo nepriamou novelizáciou zákona číslo 220/196 Z. z. zákon o reklame, čo je v našom právnom poriadku neprípustné, pričom ustanovenie § 3 zákona číslo 67 upravovalo reklamu tabakových výrobkov mimo rámca právnej úpravy podľa zákona o reklame a pri aplikácii oboch zákonov spôsobovalo problémy.
Pri prerokúvaní návrhu zákona v druhom čítaní výbory Národnej rady s výnimkou výboru pre zdravotníctvo návrh zákona odporučili schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, s ktorými aj ja odporúčam vysloviť súhlas v znení spoločnej správy gestorského výboru.
K stanovisku Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, ktorý žiadal návrh zákona prepracovať v ustanoveniach § 5 a § 6, t. j. reklamy na alkohol a tabakové výrobky z dôvodu, že by mohli negatívne ovplyvniť vývoj detí a mládeže, chcem uviesť niekoľko skutočností. Tieto by mohli byť pri vašom rozhodovaní o tomto probléme zohľadnené.
Alkohol i tabak sú, bohužiaľ, už celé stáročia súčasťou nášho života. Ich spotreba u nás, ale aj inde vo svete neklesá. Neexistujú dôkazy o príčinnej súvislosti medzi reklamou a spotrebou týchto produktov. Ich výroba je súčasťou hospodárstva nášho štátu, do štátneho rozpočtu z nej v podobe daní plynú nemalé príjmy. Vytvárajú podmienky zamestnanosti pre tisíce ľudí. Pamätáme si, aké dôsledky mala napríklad prohibícia, ktorú urobili napríklad na začiatku minulého storočia v Spojených štátoch amerických, alebo prohibícia v bývalom Sovietskom zväze. Najmä tam znamenala obrovský rast nelegálnej výroby, tajnú distribúciu, pričom bolo priamo ohrozené nielen zdravie, ale, ako poznáme zo štatistík, priamo životy ľudí.
Pritom predmetom reklamy v týchto oblastiach bývajú zvyčajne výlučne značkové produkty vysokej kvality. Navyše, v súčasných podmienkach nasýteného trhu ide aj v oblasti reklamy predovšetkým o tvrdý konkurenčný boj, o odlákanie konzumenta iného konkurenčného produktu toho istého druhu. Na dokumentáciu tohto tvrdenia chcem uviesť niekoľko čísel. Počet predaných cigariet na trhu v Slovenskej republike od roku 1996 nerastie, v roku 1996 sa predalo 8 823 mil. kusov, v roku 2000 8 345 mil. kusov. Ale podiel dovážaných cigariet v tomto období sústavne rastie na úkor jediného domáceho producenta cigariet. V roku 1996 bol podiel dovážaných cigariet 49,6 % z celkového počtu predaných cigariet a v roku 2000 už 56,3 %. Okrem toho reklama tabakových výrobkov je vo všetkých okolitých štátoch, t. j. v Českej republike, Rakúsku, Maďarsku a Poľsku liberálnejšia, ako je nami navrhovaná v našom zákone.
Vážený pán predsedajúci,
panie poslankyne, páni poslanci,
schválením tohto návrhu zákona Slovenská republika vytvorí vo svojom právnom prostredí, prispeje k harmonizácii nášho právneho prostredia s právnymi predpismi Európskej únie, a to aj v kapitole ochrana spotrebiteľa, ktorá už bola v negociačných pozíciách, našich pozíciách ako jedna z prvých úspešne uzatvorená.
Dovoľujem si vás z uvedených dôvodov poprosiť o podporu predloženého návrhu zákona o reklame.
Ďakujem za pozornosť.