Predseda NR SR J. Migaš:
Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Hóku - pán poslanec Kozlík a pán poslanec Šepták ako posledný.
Nech sa páči, pán poslanec Kozlík.
Poslanec S. Kozlík:
Ďakujem pekne.
Myslím si, že vystúpenie pána poslanca Hóku za SMK charakterizovalo veľa rečí, málo skutkov ako celú túto vládnu koalíciu. Ja by som trošku, pán poslanec, priblížil roky 1995 až 1998. Vtedy sa skutočne privatizovalo takým smerom, aby sa vytvorili slovenské podnikateľské štruktúry. Stačí si pozrieť štatistiky a zistíte, že práve v rokoch 1995 až 1998 sa dosiahlo najvýraznejšie priblíženie sa Slovenska a vôbec spomedzi krajín východného bloku priemernej úrovni krajín Európskej únie. Zo 40 % výkonnosti priemeru Európskej únie sme sa dostali na 50 % Európskej únie.
Súčasná vláda má plné ústa rečí o približovaní, o vstupe do Európskej únie, ale počas dvoch rokov súčasnej vlády sa znížila porovnateľná výkonnosť slovenskej ekonomiky rádovo o 4 percentuálne body, to znamená, ako keby sme opticky stratili dva roky v rámci výkonnostného približovania sa ku krajinám Európskej únie. Ak sme vykazovali menej priameho zahraničného kapitálu, bolo to preto, že sme nevypredávali strategické podniky, ale vstup technologického kapitálu na Slovensku bol vyšší ako trebárs v Poľsku a bol o niečo nižší alebo porovnateľný s Poľskom a Maďarskom.
Takže ak sa teraz Mikuláš Dzurinda chváli, že v roku 2000 bol najvyšší vstup priameho zahraničného kapitálu, je to preto, lebo sa zabezpečoval výpredajom strategických podnikov a 80 % vykazovaného vstupu zahraničného kapitálu bol vlastne výpredaj strategických podnikov. Takže budeme svedkami toho, že v roku 2001 vzrastie štátny dlh na 2,5-násobok toho, čo sme zanechali v roku 1998 my, že katastrofálne narastie, narastá nezamestnanosť a tak ďalej.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Šepták.
Poslanec R. Šepták:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Dovoľte aj mne pár slov ako reakciu na môjho predrečníka pána Hóku. Áno, súhlasím s ním. Vo viacerých krajinách sú dnes priemyselné parky a zóny, a preto, pán minister, mali by sme sa poučiť z toho, čo bolo povedané, že až po troch rokoch sa podarilo získať prvého podnikateľa, ktorý prišiel do tejto zóny. Vieme aj to, že v týchto krajinách dnes viaceré priemyselné parky a zóny zívajú prázdnotou, čiže nie je to univerzálny patent a treba sa poučiť na chybách iných. A bolo by dobré, keby ľudia z ministerstva preskúmali, aké chyby sa udiali v krajinách, ktoré už priemyselné zóny a parky majú.
Vrátil by som sa však predsa k mestám a obciam a k ich nutnej investícii do výšky 30 %. Treba povedať, že všetky mestá a obce na Slovensku sú dnes preúverované a majú obrovské problémy so základným prežitím, aby mesto a obec vôbec fungovali. Vieme aj to, že štát chce prehodiť na plecia miest a obcí aj školstvo. Školstvo, ktoré má obrovské problémy na to, aby mestá a obce mali na starosti platy týchto zamestnancov. To je ďalšia vec. Jednoducho nie je možné len tak povedať, že obec musí vstúpiť 30 %. Nemá na to.
A čo sa týka pozemkov, pán minister, chcem upozorniť na jednu vec, na skúsenosť z Bratislavy - slávne metro. Vieme veľmi dobre, že akokoľvek dobrá myšlienka stojí na tom, že obec ponúka m2 za nevýhodných podmienok aj napriek tomu, že zákon hovorí niečo iné. Čiže aj toto treba brať do úvahy, že sa môže stať, že obce budú žiadať vysokú cenu za pozemky a zablokuje to túto...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Reakcia na faktické poznámky - pán poslanec Hóka.
Nech sa páči.
Poslanec L. Hóka:
Ďakujem, pán predseda.
Ja by som chcel reagovať len na niektoré veci, ktoré odzneli, či už od pána Kozlíka, či od pána Šeptáka. Nehovoril som o predchádzajúcej, ani o súčasnej slovenskej vláde. Hovoril som o problémoch Slovenska počas predchádzajúceho obdobia. Ak má niekto na tom podiel, nech si spytuje sám svoje vlastné svedomie.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Ambróš a po ňom posledný prihlásený pán poslanec Húska.
Pani poslankyne, páni poslanci, dnes budeme rokovať bez prestávky, bez obedňajšej prestávky do 14.00 hodiny. Potom by som poprosil poslancov po skončení rozpravy, aby prišli do rokovacej miestnosti, budeme hlasovať o tomto zákone a o dvoch zákonoch, ktoré sme prerokovali včera.
Nech sa páči, pán poslanec Ambróš.
Poslanec L. Ambróš:
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
nebýva zvykom, že pri prvom čítaní býva taká širká rozprava ako dnes k tomuto zákonu, ale myslím si, že jeho význam je naozaj dôležitý, a preto sa k tomu toľko poslancov aj vyjadruje.
Chcel by som sa dotknúť pri prvom čítaní tej veci, ktorá nebola tak výrazne spomínaná, ale ktorá má tiež svoj dosah na Slovensko. Týka sa to jeho životného prostredia a týka sa to zamestnanosti. K oblasti životného prostredia chcem hovoriť preto, lebo my vítame, že bude prijatá právna úprava, kde majú vznikať a za akých podmienok majú vznikať priemyselné parky, ale treba si aj povedať, že tieto priemyselné parky budú patriť medzi také zariadenia, ktoré budú mať zásadný vplyv na životné prostredie.
Preto nás zelených zaujíma, aby takéto priemyselné zóny a parky vznikali tam, kde nedôjde k zásadnému zhoršeniu životného prostredia v tom zmysle, že nebude poškodzovaná príroda, ale naopak, priemyselné parky by mali vznikať tam, kde už boli v predchádzajúcom období vytvorené priemyselné zóny a trebárs aj vinou reštrukturalizácie a zlej hospodárskej situácie podniky skrachovali.
Viem, že zo strany zahraničných investorov je v prvom rade záujem o tzv. zelenú lúku. Ale závisí od štátu, aby vo svojich legislatívnych predpisoch postavil také podmienky, aby vlastne zahraničné firmy mohli podnikať aj v areáloch bývalých veľkých priemyselných komplexov, ktoré teraz zívajú prázdnotou a nie sú využívané. Čiže my by sme privítali a vlastne v rozprave k druhému čítaniu budeme aj navrhovať také pozmeňujúce návrhy, ktoré by vlastne zamedzili tomu, aby nové priemyselné parky a zóny znamenali závažné zhoršenie životného prostredia. To je k prvej časti.
K otázke zamestnanosti. Už vlastne prvé pokusy o vznik priemyselných parkov, chcel by som pripomenúť vznik priemyselného parku na Záhorí, hovoria o tom, že zahraniční investori nechcú ísť do regiónov s vysokou nezamestnanosťou, ale naopak, tlačia sa do fungujúcich regiónov a v konečnom dôsledku, ak si domyslíme, čo vlastne nastane, tak napriek tomu, že dôjde k určitému oživeniu, že dostaneme sem zahraničné investície, dôjde ešte k zväčšeniu rozdielov, sociálnych rozdielov medzi prosperujúcimi regiónmi a medzi tými regiónmi, kde je vysoká nezamestnanosť a kde zahraniční investori nechcú ísť z rozličných dôvodov.
Spomenul by som jeden, je to otázka nedobudovanej dopravnej infraštruktúry, ktorá podľa môjho názoru zohráva pri investovaní do priemyselných parkov veľmi, veľmi vysokú úlohu, a preto ma niekedy zaráža, že vlastne neinvestujeme do dopravnej infraštruktúry tam, kde by sme chceli pritiahnuť zahraničný kapitál, kde by sme chceli znížiť nezamestnanosť, ale proste orientujeme sa na investície, ktoré nám neprinášajú taký efekt, ako by sme čakali.
Čiže na jednej strane vítam, že do parlamentu bol predložený návrh zákona o priemyselných parkoch, ale zároveň upozorňujem na to, že táto právna norma by mala vytvoriť také podmienky, aby nedochádzalo k zväčšovaniu rozdielov medzi prosperujúcimi regiónmi a tými regiónmi, ktoré zaostávajú, aby štát vytvoril také kritériá, ktoré umožnia, aby sa kapitál, ktorý chce na Slovensko prísť, orientoval tam, kde je dostatok pracovnej sily, kde sú podmienky na to, aby multiplikačný efekt, ktorý chceme dosiahnuť aj zavedením priemyselných parkov, bol dosiahnutý a aby to nebolo v konečnom dôsledku na úkor životného prostredia.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia traja páni poslanci, prvý pán poslanec Kužma, posledný pán poslanec Slaný.
Pán poslanec Kužma.
Poslanec J. Kužma:
Chcem ubezpečiť pána kolegu Ambróša, že je to vždy prvá otázka, keď sa hovorí o pripravovanej investícii, či znehodnotí životné prostredie, alebo neznehodnotí. Ale chcem povedať, že ak sa nechceme vrátiť do jaskýň a ak sa priemyselné parky budú stavať v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou, ktorú garantuje pán minister, a zachytí sa to vo veľkých územných celkoch a potom v súlade so stavebným zákonom sa nepovolia výnimky, tak ako sa to vzťahuje na zákony o vode, o ovzduší, o odpadoch. Musím povedať, že my máme stavebný zákon na úrovni mnohokrát aj lepšej, ako má Švajčiarsko. Žiaľ, kde máme medzery a s čím by sme chceli, aby vyšli na pomoc stavebné úrady, je termínový problém.
Čiže nechceme zmäkčovať technické podmienky na výstavbu, chceme len skracovať, aby neplatil 30-dňový režim, 30 dní na odvolanie, ďalších 30 dní na vyjadrenia a tak sa dostávame do času, kde nie sme schopní už spravenú, vyprojektovanú dokumentáciu po polroku odsúhlasiť na úradoch. Čiže to, kde chceme pomôcť, sa netýka zmeny zákonov a ich nedodržaní, ale skráteného časového konania v jednotlivých krokoch, kde môžeme v niektorých prípadoch aj zlučovať územné a stavebné konania.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Jasovský.
Poslanec J. Jasovský:
Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci.
Iste, zákon o priemyselných parkoch má svoju logiku, má svoj význam, ale určite by mal väčší význam, pokiaľ by riešil aj zodpovedajúcu infraštruktúru. Ak by som spomenul príklad z histórie Kremnice, Banskej Štiavnice, tak tieto mestá neskončili svoj život, svoj rozvoj len preto, že sa skončilo dolovanie zlata, ale najmä preto, že sa ocitli mimo hlavných trás, mimo ciest. Cesta je život, hovorili starí Rimania.
Predrečník hovoril o otázke nezamestnanosti. Nezamestnanosť - investor nemá záujem prísť - súvisí priamo s cestnou infraštruktúrou. Kde a akým smerom rastie nezamestnanosť? Rastie ďalej od diaľnic na Slovensku a od zodpovedajúcej infraštruktúry. Pýtam sa: Prečo sa nestavajú diaľnice počas fungovania tejto vlády? Ja som hovoril jeden logický argument, že pokiaľ sme schopní postaviť ročne 40 kilometrov diaľnic, je možné tieto diaľnice splácať nie v období niekoľkých rokov, ale je potrebné hľadať také zdroje a také úvery, aby diaľnice mohli byť splácané za obdobie niekoľkých desaťročí. Aj také zdroje sú, pozri príklad úveru, ktorý sme pripravili ešte my na Mierovú - Seneckú, kde je rozloženie splátok na obdobie 18 rokov a percento úroku predstavovalo 2,2. A takéto úverové zdroje v zahraničí je možné získať, treba sa však pohnúť a stavať.
Samozrejme, otázka priemyselných parkov nesúvisí len s cestnou infraštruktúrou. Tu treba povedať, že aj železnice dnes výrazne zaostávajú za modernizáciou trás susedných krajín. A môže sa nám to kruto vypomstiť. Kombinovaná doprava na Slovensku nefunguje, prakticky ostala úplne umŕtvená. Otázka letísk, nevyužívanie letísk na Slovensku súvisí priamo s priemyselnými parkami. Pán kolega Hóka hovoril o Györi, Györ buduje prístav a slovenský bratislavský zaniká.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Slaný.
Poslanec J. Slaný:
Ďakujem za slovo.
Chcel by som doplniť môjho predrečníka pána Ambróša v časti, kde konštatoval, že je dôležité, aby pri budovaní priemyselných parkov a zón sa kládol veľký dôraz na ekológiu, a myslím si, že vo svojej podstate sú vlastne priemyselné parky obrovským prínosom aj pre túto oblasť, lebo ak chceme udržiavať zamestnanosť, vyrábať, aby rástla životná úroveň, som presvedčený o tom, že práve v týchto priemyselných zónach bude vysoká pripravenosť, budú sa spĺňať vysoké ekologické kritériá a tým dôjde svojím spôsobom aj k ochrane životného prostredia, keďže, ako vieme, terajšie niektoré výrobné haly a prevádzky sú oveľa zaostalejšie a ekologicky nevyhovujúce. Čiže z tohto pohľadu vítam budovanie priemyselných zón, aj tento zákon. Myslím si, že na jednej strane pomôžeme aj rastu zamestnanosti a životnej úrovni a zároveň urobíme rozumný krok smerom k ochrane životného prostredia.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nech sa páči, pán poslanec Ambróš, môžete reagovať.
Poslanec L. Ambróš:
Chcel som zareagovať na mojich oponentov k môjmu príspevku z toho pohľadu, že otázku životného prostredia nespomínam náhodou. Slovensko dodnes likviduje a nemá zlikvidované staré záťaže z priemyselnej činnosti, a preto ak nechceme zvyšovať zaťaženosť územia, mali by sme postupovať tak, aby kvalitné časti územia zostali zachované. A preto nás aj zaráža, že napríklad priemyselný park na Záhorí sa chce stavať v lese. Pritom máme dostatok územia, ktoré je zdevastované rozličnou činnosťou, či už poľnohospodárskou, alebo aj priemyselnou činnosťou, kde by tieto priemyselné parky mohli byť umiestnené.
Hovoril som o starých areáloch. Nenavrhujem, aby sa tie haly dali použiť, ale jednoducho nech sa sanujú staré haly a areály, ktoré v podstate už mali vybudovanú istú infraštruktúru a treba ju len dobudovať, aby boli znova využité. A štát by sa nemal zbavovať možnosti pozitívne diskriminovať tie regióny, kde je vysoká nezamestnanosť. A súhlasím aj s pánom Jasovským v tom, že cesta je život. Proste, pokiaľ neutvoríme základné podmienky infraštruktúry, tak nemôžeme očakávať, že investora dostaneme do vzdialenejších území. Čiže z môjho pohľadu máme záujem na tom, aby pri tejto norme boli vytvorené také kritériá, ktoré nevytvoria nové záťaže, ale naopak, že by bolo možné zlikvidovať aj časť tých starých záťaží.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Húska.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec A. M. Húska:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené kolegyne a kolegovia,
samozrejme, pod dojmom toho, že vlastne dva a pol roka trpí celá spoločnosť pod stagflačnou politikou terajšej vlády, je každý náznak odklonu od tejto stagflačnej politiky vlastne vítaný zjav. A v tomto zmysle slova, samozrejme, sme povinní práve v záujme spoločných záujmov takýto postup podporovať. Ale zároveň chcem upozorniť, že len pomocou prvého odklonu od stagflačnej politiky musí ísť masívnou investičnou politikou v oblasti infraštruktúry. Nedá sa nič robiť, nedá sa to nijako obísť, a dokonca aj budovanie priemyselných parkov môžeme realizovať len v oblasti, v ktorej už infraštruktúra je vybudovaná. Je to ako určitá rozvojová pasca, do ktorej sa dostávame.
Druhá záležitosť, ktorú, myslím si, musíme zobrať do ohľadu, je aj skutočnosť, že niektoré budovanie priemyselných parkov je improvizované. Poznáme, ako bola budovaná štruktúra Silicon Valey? Najprv sa vytvárali tzv. garážové firmy a až potom sa následne budovali mikroinfraštruktúry. Napriek tomu sa rozvojový impulz po 18 až 20 rokoch skončil a priestor Silicon Valey začína strašiť takými istými duchárskymi prázdnymi priestormi, aké máme v našom ťažkom priemysle. Preto musíme zvážiť všetky okolnosti, ako na celú záležitosť ísť. Zároveň nesmieme podľahnúť nejakým ilúziám. Pripomínam, že pred 8 - 10 rokmi sa vo veľkom hovorilo a písalo o tzv. švédskych dedinách, ktoré vlastne mali byť svojským spôsobom použitia severského umu na budovanie infraštruktúrnych mikrorajónov, ale nakoniec sa ukázalo, že to bola v podstate len ilúzia, nič sa z toho nedosiahlo.
Z týchto dôvodov si myslím, že treba dôkladne zvážiť všetky okolnosti a bolo by vítané, keby sa dali v priestoroch, ktoré sú vlastne teraz nevyužité, uskutočniť nové parky. Upozorňujem, že nároky hlavne zahraničných a tzv. štartujúcich firiem, ktoré nemajú silnú kapitálovú zálohu, nedovoľuje, aby išli do relatívne síce mohutných, ale starých a energeticky veľmi náročných priestorov. Čiže bude potrebné najprv stanoviť rámec, pohybový rámec týchto parkov, to znamená vytvoriť celkovú atmosféru prorastového modelu. Bez toho nie je možné oživiť regiony, alebo je to len kozmetická náplasť, ktorá sa umolestovanému obyvateľstvu predkladá, že pozrite sa, už je aj dáke svetielko na konci tunela. Treba bezpodmienečne prepojiť toto riešenie s celkovým prorastovým modelom hospodárstva.
Samozrejme, musíme prihliadať aj na okolnosť, že parky zohrávajú veľmi dôležitú funkciu inkubátorov hlavne pre domácu podnikateľskú vrstvu, to znamená, že park by sa mal modulárne kombinovať tak - čo nie je, samozrejme, jednoduché -, pretože ako aj pán kolega pred chvíľou hovoril, že do Györu začali investície prenikať po troch rokoch prípravného štádia. Každopádne by to malo byť takým spôsobom riešené, aby aj to mikroprostredie bolo podnecujúce na získanie štartovacích skúseností našich podnikateľských, malých drobných podnikateľských vrstiev, ktoré sa takýmto spôsobom dostávajú do sveta biznisu.
Okrem toho treba každopádne zvážiť okolnosť, ako vlastne získavať partnerov. Už teraz je jasné, že nikto zo žiadnych podnikateľských kruhov nie je ochotný prisahať na 30- až 40-ročnú prítomnosť. Modulárna stavebnica takýchto parkov a zón dovoľuje, aby sa vlastne v ňom uskutočňoval rekonfiguračný pohyb a aby na základe toho bolo možné sa dostať ďalej. To všetko je veľmi dôležité, a preto si bezpodmienečne myslím, že musíme prepojiť tento projekt aspoň základnými kontextmi na rastový model. Musíme toto prepojovacie riešenie urobiť, lebo ináč je všetko to vo vzduchoprázdne, a ubezpečujem vás, možno okrem efektu prskavky nezohrá nijakú inú úlohu. Dokonca by malo byť aj v podmienkach určené, že sa priemyselné parky budú rozostavúvať tam, kde zároveň dynamika celkového infraštruktúrneho vývoja už dosiahne vysokú dostupnosť. Pre nás je to, samozrejme, problém, lebo riešenie nesmieme hľadať len pre Bratislavu. Bratislavský kraj je svojím štandardom na priemernej úrovni Európskej únie. Ale máme všetky ostatné kraje, ktoré sú hlboko pod touto úrovňou a ktoré doslova zatiaľ padajú. Problém je hlavne v tom, že teraz sa sústavne ekonomicky vzďaľujeme od úrovne Európy, nie že sa približujeme, jednoducho sa vzďaľujeme.
No a nakoniec ešte jednu ochrannú okolnosť, tzv. odolnosť proti cyklickým krízam. Parky majú byť konštituované tak, aby miernili alebo zoslabili možnosť úpadku pri cyklických krízach. Treba si uvedomiť, do akého globálneho štádia vlastne teraz vchádzame. Vchádzame do štádia, v ktorom sa napríklad dvakrát zrútil derivátový trh v Spojených štátoch amerických, keď "federal reserve", teda v podstate ceduľová banka Spojených štátov v rozpätí troch mesiacov znižovala úrokové miery len z tých dôvodov, aby znova podnietila umierajúcu konjunktúru. A pretože americká konjunktúra je určujúcou, je indikátorom globálneho rastu, tak, samozrejme, určuje aj naše budúce možnosti a potreby.
Z týchto dôvodov treba bezpodmienečne zvážiť aj vonkajšie okolnosti a orientovať sa pri konjunkturálnych výkyvoch na menej rizikové činnosti. Nie je to ľahké ani na chvíľu. Nechcem sa tváriť, že mám v zadnom vrecku riešenie na takýto postup, ale fakt je, že metodiky svetového analyzovania, vytvárania tzv. intenzívnych zón a aj inkubačných zariadení ukazujú, že sa dá modulárne zostavovať každý priemyslový park so zohľadnením najlepších skúseností. Napokon by mala byť stanovená podmienka, koľko ide z priemyslového parku pre domáce podnikateľské kruhy. Tieto proporcie jednoducho treba stanoviť aj z tých dôvodov, že keď do určitého času neprejavia zahraniční partneri záujem v tej oblasti podnikať alebo odstúpia od ďalšieho postupu, tak možno rekonfigurovať záujem aj na domácich podnikateľov. Každopádne to treba metodicky dopracovať.
Môžem povedať, čo mne na tomto návrhu zákona chýba. Je to vnútorná modulárna štrukturalizácia pre moderný infrapriestor. To je veľmi dôležité a, samozrejme, dovolávam sa toho, aby boli bezpodmienečne naznačené aj väzby na prorastovú národohospodársku klímu. Samozrejme, môžeme vítať, že sa z privatizácie aspoň časť prostriedkov nepreje a pôjde do tejto oblasti. Samozrejme, že budeme podporovať aj zväčšenie tohto podielu, ale pri celkovej skepse o spôsobe privatizácie, ako ju robí táto vláda. Veď vidíte, aký je pokojný náš minister.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem.
Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia dvaja páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.
Pán poslanec Jasovský, máte slovo.
Poslanec J. Jasovský:
Ďakujem pekne za slovo.
Konečne je tu zákon, ktorý je blízky môjmu naturelu, a konečne je tu zákon, kde sa dá vystupovať a kde sa dá k nemu hovoriť. Ja by som návrh tohto zákona bral aj ako príležitosť najmä pre odborníkov z oblasti dopravy. Bol by som býval veľmi rád, keby určitá časť tohto zákona bola vypracúvaná v súčinnosti s ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií a keby tento zákon hovoril alebo bol základom pre konečné riešenie dopravného modelu obslužnosti územia štátu. Tento dopravný model totiž stále neexistuje a po Slovensku sú síce budované diaľnice akýmsi minimálnym tempom, je snaha o budovanie koridorov železníc, budujú sa ďalšie dopravné cesty, ale vzájomná logika prepojenia väzieb týchto dopravných tepien v štáte stále neexistuje.
Ak sme hovorili v predchádzajúcom napríklad o prístave Györ, chcem skutočne upozorniť, že bratislavský prístav nie je využívaný a skutočne začína končiť svoju úlohu a pozíciu. Bratislavský prístav je príležitosťou na špekulácie s pozemkami, ale chýbajú akékoľvek väzby napríklad v oblasti kombinovanej dopravy a v tejto súvislosti upozorňujem, že Dunaj je európsky koridor číslo VI a je to veľmi vážny koridor a my sa pomaličky vzdávame tejto možnosti.
Otázka ciest. Chcem len poznamenať, že v roku 2001 sa končí mnoho stavebných povolení pre jednotlivé úseky diaľnic a tento štát bude musieť znovu platiť stavebné povolenia, ak sa v roku 2001 nezačne trošku lepším tempom výstavba diaľnic. Všimnite si, prosím, obchvat Novej Bane, a to je určite tepna, ktorá vedie k nejakým priemyselným celkom, je umelo zastavovaná výstavba tohto obchvatu. V januári sa diaľnice stavali, akože stavali za peniaze roku 2000. V roku 2001 tento štát neuvoľnil na výstavbu diaľnic ani korunu a, prosím, začína sa druhý štvrťrok. Takže zvažujme, ako to v tomto štáte vyzerá.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Tatár.
Poslanec P. Tatár:
Ďakujem pekne za slovo.
Vlastne sa pozriem z druhej strany na návrh tohto zákona. Jednoducho, za 10 rokov sme sa ani v legislatíve, ani v štátnej správe, ani v správaní sa ľudí nezbavili toho, čomu sa hovorí príliš eufemicky socializmus. To značí, nefungujúce katastre, nefungujúce obchodné súdy, nefungujúce, teda nepružné vykonávanie stavebného zákona. A preto, samozrejme, ideme chystať výnimky. Je to potrebný zákon v našom prostredí, keby však celé prostredie fungovalo dobre - okrem toho, čo som povedal -, keby boli nízke dane, keby boli racionálne odvody, keby boli motivačné ekonomické nástroje v tom všetkom, čo nám chýba vo všetkých reformách, ktoré sme ani počas týchto dvoch rokov poriadne nestihli, keby bola decentralizovaná štátna správa, keby boli vysporiadané majetkové vzťahy, keby sa obce správali suverénnejšie, keby boli ináč rozdelené dane a finančné toky, samozrejme, nepotrebovali by sme takýto zákon.
Táto poznámka je potrebná k diskusii. Väčšina rečníkov sa venovala zákonu ako takému v prostredí, v akom je, ale aj v prostredí, ktoré nie je veľmi priaznivé a navyše je to nestabilné legislatívne prostredie, korupcia. Keby sme mali iné prostredie, tak sa môžeme venovať v jednotlivých čiastkových zákonoch - finančných, daňových, decentralizačných, reformy verejnej správy, v Trestnom zákonníku a inde - všeobecným rovnakým podmienkam, ktoré uľahčujú podnikanie a nemusíme sa venovať týmto výnimkám. Ale keďže to tak nie je, tak vítame aspoň tieto výnimky. Moja poznámka jasne osvetľuje, že tento zákon naozaj môže v našom zlom prostredí hodne pomôcť.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nech sa páči, pán poslanec Húska, môžete reagovať.
Poslanec A. M. Húska:
Chcem reagovať len na poznámku, ktorú povedal pán minister, že by sme mali byť vďační aspoň za to, ako dobre predali VSŽ. Tak chcel by som povedať, že okrem toho, že tam vysoko prevýšili platenie topmanažérov, pán Eichler dostával deväťkrát toľko mesačne, ako dostával predtým šéf železiarní, tak ste predali, zaokrúhlene za 400 mil. USD 100 % účastín, ale z tzv. očisteného majetku, teda len z vybraných hrozienok. Pričom pôvodné dojednávanie bolo 50 % alebo spor bol medzi tým, či bude 50 % vlastniť zahraničný partner, alebo 51 %. Zahraničný partner bol ochotný na toto pristúpiť a vy ste predali 100 % za tú istú sumu. Stačí povedať, čo sa udialo s firmou Slavia Capital, ktorá dostala províziu 360 mil. korún za nič zo štátnych prostriedkov. A mohol by som pokračovať v takomto spôsobe. Buďme kritickí, nemyslime si, že nevieme, o čo ide.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko k rozprave.
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
Minister hospodárstva SR Ľ. Harach:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
panie poslankyne, páni poslanci,
dovoľte mi niekoľko poznámok v záverečnom stanovisku, takpovediac, v prvom čítaní, ale predtým by som chcel predsa len trošku zareagovať na to, čo povedal pán poslanec Húska v súvislosti s privatizáciou VSŽ. Vyhnem sa takým veciam ako vyťahovanie, že kto a čo a kedy a za čo staval a podobne. Nie ste v obraze, pán poslanec, pretože tam nie je predaná 100-percentná účasť. Je tam momentálne veľmi silný zahraničný investor. Môžem vám povedať, že to cítime na zahraničnoobchodných ochranných opatreniach, ktoré to vyvolalo v ostatných krajinách, lebo cítia, že tento investor bude z regiónu východného Slovenska veľmi silno expandovať. Sú rozpracovaní ďalší investori, ktorí vo svetových teritóriách s U. S. Steel spolupracujú a uvidíte, že prídu do východoslovenského regiónu, otvoria nové pracovné príležitosti.
Po tretie, sú rokovania s predstaviteľmi automobilového priemyslu o tom, čo, bohužiaľ, voľakedy VSŽ nedokázalo. Jednak nemalo na to zrejme vtedy technológiu, nebudem to proste komentovať. Nedokázali, aby saturácia potrieb automobilového priemyslu z produkcie VSŽ bola oveľa, oveľa výraznejšia. Veď sa zhodnocuje tovar vo výrobných kapacitách. To je jedno, že sú to zahraniční investori, ale na území Slovenskej republiky v hospodárskom prostredí Slovenskej republiky.
Po štvrté chcem povedať, že zvyšková časť, ktorá je, je časť skutočne očistená od dlhov. Predpokladám, že budú vyplatené dividendy malým akcionárom tak, ako sa patrí a ako treba správne postupovať. To je poznámka k VSŽ, ale to nie je teraz meritórna časť a ani nie meritórna otázka tohto zákona.
V prvom rade sa chcem všetkým a teraz bez ohľadu na to, či vystupovali poslanci opozície alebo koalície, poďakovať za isté podporné stanoviská, ale najmä aj za také konštruktívne kritické návrhy a rozvojové návrhy, ktoré ste predniesli vo vašich príspevkoch. Dá sa povedať, že časť z nich sa možno, a verím, že áno, v druhom čítaní tohto zákona uplatní aj v jeho úprave. Veď je to pracovná verzia zákona a každé zlepšenie osobne alebo všetci spoločne len privítame. A časť týchto návrhov, veľmi dobrých návrhov bude použitá v metodike, ktorú bude používať ministerstvo hospodárstva v spolupráci predovšetkým s regiónmi pri práci, pri aplikácii tohto zákona, to znamená v istej metodickej pomoci pri budovaní priemyselných parkov. Pretože, dámy a páni, základná filozofia tohto zákona je v tom, aby iniciatívu jednoznačne prevzali regióny. To je po prvé.
Dovoľte mi uviesť takýto príklad. Ak ste pozerali správy Českej televízie, myslím si, že to bolo predvčerom alebo možno deň predtým, tak sa na obrazovke objavil starosta Karvinej a s ním skupina japonských investorov. Za nimi bol zobrazený veľký priestor, ktorý je v intraviláne tohto mesta. Je to priestor, ktorý zodpovedá celkovo tomu prostrediu a rozhovor bol o obrovskej investícii, o veľkej investícii, ktorú japonská spoločnosť ide realizovať v tomto teritóriu - práca, zmluvné vzťahy, partneri v tomto rokovaní. Predstavitelia samosprávy, starosta alebo po našom primátor tohto mesta na jednej strane, na druhej strane v tomto prípade zahraničný investor. Už sa hovorilo, samozrejme, aj o sieti domácich investorov, ktorí tam budú, a dokonca máme záujem túto investíciu vidieť možno aj v širšom kontexte využitia, v širšom, v oveľa širšom regióne.
Ale čo chcem zdôrazniť, vytvárame nie cieľ. Tento zákon nemá za cieľ priemyselný park, tento zákon má za cieľ vytvoriť priemyselný park ako účinný nástroj, ako jeden z nástrojov hospodárskej politiky. Aceptujem to, čo hovoril pán poslanec Húska na záver, že on musí byť videný v širšom priestore viacerých motivátorov, môžem použiť takýto termín, motivačných zdrojov na akceleráciu ekonomiky. Ale áno. Je pripravený zákon o investičných stimuloch. Tento zákon, ktorý o chvíľu bude v parlamente, panie poslankyne, páni poslanci, nerozlišuje medzi domácim a zahraničným investorom. Je pravda, že tento zákon - tak to odznelo aj vo vystúpení niektorých z vás -, požaduje istú úroveň investícií, od ktorej počínajúc môže domáci alebo zahraničný investor požívať isté výhody v daňovej oblasti, v podpore z hľadiska aktívnej politiky zamestnávania ľudí, pri vytváraní pracovných príležitostí a tak ďalej a tak ďalej, to je druhý nástroj.
Už doteraz existuje zákon, ktorý dáva 5 + 5 daňové prázdniny, je pravda, že ich dáva len zahraničným investorom a práve aj zhodnotenie aplikácie a účinnosti tohto zákona nás viedlo k tomu na ministerstve hospodárstva, aby sme v rámci dokumentu regulačný rámec na podnikanie, zlepšenie prostredia na podnikanie, pristúpili k vytvoreniu nového zákona o investičných stimuloch.
Vzťah tohto zákona k životnému prostrediu. Nakoniec v istých replikách a v poznámkach, vo faktických poznámkach, ktoré odznievali k vystúpeniam, ktoré sa dotýkali vzťahu zákona k životnému prostrediu, bolo povedané to, čo môžem len nakoniec potvrdiť, že akýkoľvek projekčný zámer návrhu priemyselného parku vypracovaný v regióne bude podliehať všetkým procedúram a požiadavkám, ktoré vyplývajú zo stavebného konania a podobne. Zákon hovorí, že musí byť predmetom buď územného plánu obce, regiónu, resp. podľa našej platnej legislatívy tzv. plánovacej dokumentácie vyššieho územného celku a pri tvorbe dokumentácie vyššieho územného celku vzniklo pri prerokúvaní nie tohto zákona, ale už pri prerokúvaní pilotného, jedného z pilotných projektov priemyselných parkov, a to je automobilový priemyselný park, uznesenie vlády, ktoré takúto úlohu uložilo ministrovi životného prostredia v spolupráci s nami.
Dovoľte mi, aby som vás predbežne informoval, že som požiadal niekoľko skupín expertov, odborníkov, najmä mimo ministerstva, ktorí sa venujú vyšším územným celkom a plánovaniu vyšších územných celkov, aby urobili istú prognostickú štúdiu, ako vyzerá teritórium Slovenskej republiky z pohľadu budovania priemyselných parkov, priemyselných zón, aktuálny stav, možnosti využitia a podobne. Je postavený súbor kritérií, podľa ktorých sa táto štúdia vypracúva aj v komparácii s tým, aké negatíva alebo pozitíva priniesli priemyselné parky v iných krajinách, lebo zas treba objektívne povedať, že možno v Maďarskej republike priemyselná zóna alebo park v Györi funguje, ale nájdete napríklad aj u nich, ale aj inde je dosť zón, kde je, obrazne povedané, ceduľka, ktorá označuje priemyselnú zónu toho-ktorého prostredia, ale zatiaľ je tam len táto ceduľka.
Už v predkladacej správe naznačením metodiky posudzovania vlastne jednotlivých návrhov uvádzame to, že prioritu vlastne budú dostávať z hľadiska štátnej podpory tie projekty, ktoré budú pripravené, samozrejme, v súlade s platnou legislatívou od problematiky životného prostredia cez ochranu vôd, lesov, pôd a tak ďalej až po jasné definovanie zmluvných vzťahov s investormi, ktorí tam budú pôsobiť.
Veľakrát zaznelo vo vašich vystúpeniach niečo, čo možno u mňa - prosím, ospravedlňujem sa, ak som to nie celkom dobre pochopil - vyvolalo dojem, akoby sme mali záujem niekedy urobiť priemyselný park pre priemyselný park, ako keby obec mala záujem tlačiť na priemyselný park bez toho, aby mala na druhej strane stola položené minimálne zmluvy o budúcich zmluvách tých, pre ktorých sa priemyselný park pripravuje. Predpokladám, že žiadny primátor, žiadne zastupiteľstvo, či nimi vytvorené inštitúcie v rámci ich kompetencií, ktoré sa v danom meste, regióne, obci budú týmto zaoberať, nebudú priemyselný park vytvárať ako jednoúčelovú záležitosť pre priemyselný park, ale ako prostredie, ako nástroj na zlepšenie podnikania, aktivizáciu podnikateľských činností, vytváranie pracovných príležitostí.
Platí aj v tomto zákone, prosím, a to opäť je v predkladacej správe, že prioritu štátnych subvencií budeme smerovať do regiónov, kde je vysoká nezamestnanosť, ale kde budú, samozrejme, najmä dobre pripravené, to chcem podčiarknuť, dobre pripravené projekty. Pomer 30 a 70, áno, my sme diskutovali, dokonca aj pomer 95 a 5 %. Zostali sme nakoniec pri tom pomere, ktorý považujeme za isté východisko k tomu. Priemyselné parky sa budú pripravovať predsa len v takých zónach, kde bude istý dostup pracovnej sily, voľná pracovná sila, dajme tomu, kde už aj isté priemyselné zázemia aj história priemyselného zázemia je, kde sú skúsenosti, kde je svojím spôsobom aj určitá tradícia.
Vychádzame z toho, že bude záujem aj podnikateľskej verejnosti, aj domácej, a dovolím si uviesť aj príklad, aspoň také signály máme, že budú investovať, budú mať záujem investovať v prostredí, v ktorom bude dobre pripravená infraštruktúra, a podieľať sa na vybudovaní tejto infraštruktúry, pokiaľ im, samozrejme, zmluvný vzťah bude umožňovať pre nich dostatočne racionálne a efektívne vybudovanú infraštruktúru využívať. Čiže treba to vidieť tak, že zrejme tých 30 % sa bude pohybovať v diapazóne, že budú obce, ktoré možno budú mať na to, aby 30 % v primeranom rozsahu vložili. Veď nevieme, o akej cene hovoríme. Uvedomme si, čo to znamená. Sú to investície infraštruktúry.
Sami ste vo svojich vystúpeniach hovorili, že v mnohých regiónoch, v istých častiach je infraštruktúra pripravená, to znamená, že ak tam budú energetické podniky, lebo tie to budú realizovať a budú do toho investovať v spolupráci s obcami, ak budú rozvíjať túto infraštruktúru, tak to, čo bude v celom objeme parku predstavovať 30 %, ale v celom objeme infraštruktúry to nemusí znamenať nejakú horibilnú sumu. Je síce možné použiť matematiku, ktorú použil - ona sa priam núka - pán poslanec Delinga, z 500 mil. 30 % je iste viac ako 200 mil. a toto by malo byť niekde naskladané v priemyselných parkoch potom z pohľadu miest a obcí. Ale ešte raz chcem povedať, 30 % z ceny vybudovania infraštruktúry nemusí byť v mnohých regiónoch nejaká horibilná alebo nejaká zastrašujúca suma.
Ale, dámy, a páni, veď pokiaľ konkrétne projekty, ktoré prídu, ukážu, že je skutočne problém toto naplniť, tak dokážeme prispôsobiť tento zákon tak, aby bol dobrý a stimulačný predovšetkým pre obce. Čo sa týka cien, to je príliš detailná otázka a budeme o nej určite rozprávať v druhom čítaní. Nemôžeme postupovať ináč, jedine v súlade so zákonom, to znamená, že pokiaľ by prišlo k dohadovaniu o iných cenách a ja v tom cítim aj to, čo asi cíti aj pán poslanec, že tam môžu vzniknúť aj špekulatívne postupy, tomu sa nebude dať vyhnúť, jednoducho budeme postupovať striktne v limitoch cien, ktoré dáva zákon. To je najčistejšie a najtransparentnejšie riešenie.
Čo sa týka vzťahu zákona o priemyselných parkoch a cestnej infraštruktúry, predpokladám, že tie pilotné návrhy priemyselných parkov, ktoré sa objavujú, už zohľadňujú doteraz vybudovanú infraštruktúru. Nie je pravda to, že by táto vláda nevenovala pozornosť stavbe diaľnic, naopak, rovnako ako ktorákoľvek iná vláda, nielen tu, ale možno vo všetkých transformujúcich sa krajinách sú diaľnice v popredí našej pozornosti, ale spôsob ich financovania musí byť taký, aby znovu nezaťažil, nezaťažil výrazne dlhovú službu štátu.
Dovoľte mi - potom bola otázka, prečo schvaľuje záverečný projekt vláda. No tak táto otázka mi ide tak trochu po ruke, lebo tiež si myslím, že by stačilo, keby existovala, tak ako sme navrhovali v metodike, medzirezortná skupina so zástupcami Združenia miest a obcí Slovenska s tým, že táto komisia by v konečnom dôsledku rozhodla o tom v súlade s týmto zákonom. Po diskusii, ale predovšetkým z pohľadu ochrany životného prostredia, z pohľadu regionálneho rozvoja vznikla na rokovaní vlády požiadavka, aj na porade ekonomických ministrov, aby sa v konečnom dôsledku to rozhodnutie ešte udialo na zasadnutí vlády, resp. formálne uznesením vlády. A my ako predkladatelia tohto zákona sme tento návrh akceptovali.
Mnohé vaše diskusné vystúpenia už smerovali takpovediac k diskusii o obsahu činnosti jednotlivých parkov. Ešte raz chcem povedať, tento zákon je prvý nástroj, nástroj organizačného, finančného charakteru a podobne. Čo sa týka obsahu činností, tento zákon nemal, a myslím si, že žiadny zákon asi nebude mať ambíciu...
(Upozornenie predsedajúceho, aby poslanec Vavrík netelefonoval, čo zapríčinilo nezrozumiteľnosť slov vo vystúpení ministra.)
... obsah v činnosti priemyselných parkov. To bude veľmi diverzifikovaná oblasť. Budú priemyselné parky v niektorých regiónoch, ktoré budú zamerané na aktivity predovšetkým v oblasti malých a stredných podnikateľov. Tvorcovia týchto parkov budú riešiť aj to, čo pán poslanec Moric naznačil vo svojom prvom vystúpení, čo sa nedá dať do zákona, to je otázka vzťahov vo vnútri priemyselného parku medzi jednotlivými podnikateľskými subjektmi, účastníkmi tohto priemyselného parku a podobne. Ale mnohé podnety, ktoré ste vyslovili, sú veľmi cenné a určite budú v metodike práve posudzovania jednotlivých návrhov využité.
Dovoľte mi, aby som vás aspoň stručne zatiaľ poinformoval - predpokladám, že v druhom čítaní budeme hovoriť o tom oveľa podrobnejšie - napríklad o pripravovaných zámeroch. Už bol kritickým spôsobom zmienený priemyselný park Záhorie, kriticky z pohľadu životného prostredia. Veľa pripomienok bolo k tomu, že sa skoncentrúva časť takýchto zámerov do väčšieho, širšieho regiónu, ale predsa len v okolí Bratislavy. Mnohí z vás si pamätáte na medzinárodné štúdie renomovaných spoločností, ktoré hodnotili jednotlivé regióny v Európe a región, ktorý ide od Bratislavy smerom na Viedeň, povedzme smerom na Brno a dole smerom na Györ, bol hodnotený z hľadiska rozvojových zámerov ako nie že jeden z najperspektívnejších, ale skutočne ako najperspektívnejší región.
Je preto prirodzené, že napríklad filozofia tvorcov technologického, elektronického parku sa skoncentrúva do tohto prostredia z dôvodu vedeckého zázemia, zázemia univerzitného, ale napríklad aj výrobného v oblasti elektroniky, mikroelektroniky, telekomunikácií a podobne. Aj to je dôvod, prečo tento projekt bol situovaný ku diaľnici smerom na Záhorie do vojenských lesov. Ja som ešte s vtedajším pánom ministrom Kanisom viedol celý rad diskusií, akým spôsobom vyčleniť tieto priestory, ako využiť tieto priestory. Navyše, toto sú také zámery parkov, ktoré nepreferujú vyložene technologickú alebo výrobnú časť, ale zoberte si ako príklad povedzme priemyselné parky, ktoré sú v južnom Francúzsku, ktoré okrem výskumných technologických objektov, výrobných objektov poskytujú vo svojom prostredí, takpovediac v intraviláne priemyselného parku aj relaxáciu, poskytujú vlastne to, čo potrebuje ku každodennému životu pracovník, či dokonca možno niekedy povedať už aj obyvateľ tohto priemyselného parku. Tento priemyselný park bol koncipovaný, alebo návrh je koncipovaný na ploche celkom 1 200 ha a mal by cieľovo vytvárať na Záhorí asi 18 tisíc pracovných príležitostí podľa aktivít a predbežného záujmu investorov.
Priemyselný park pre automobilovú výrobu pokročil najďalej. Tam už prebiehajú fyzicky stavby, robia sa cestné, železničné, energetické prípojky. Napríklad koncepcia zabezpečenia automobilového priemyselného parku vodou je postavená na štyristovke potrubí a je to kapacita, ktorá je dostatočná na riešenie zásobovania vodou celej tejto zóny. Čiže všimnime si, prosím, že projekty sú robené takým spôsobom, aby budovanie parkov malo aj vedľajšie pozitívne účinky pre obyvateľov, ktorí v tomto prostredí žijú, nielen z hľadiska tvorby pracovných príležitostí.
Priemyselný park alebo priemyselná zóna Lučenec, ktorá je založená na zhodnocovaní silikátových hornín a iných hornín, ktoré sú v tomto prostredí, je v takom štádiu, že bude o nej rokovať v najbližších dňoch vláda Slovenskej republiky po úprave už s ohľadom na práve prerokúvaný zákon.
Veľmi zaujímavý a perspektívny je priemyselný kempus, ktorý sa buduje v Námestove, prosím, všimnime si, sú investori, ktorí bez toho, aby sa v tomto okamihu pozerali na 30 % a podobne, investovali už do pozemkov, investujú do budovania infraštruktúry, ale chcú, aby to malo charakter priemyselného parku s najmodernejšími, najprogresívnejšími parametrami.
Priemyselný park Gabčíkovo rozpracúva vlastne teritórium, ktoré zostalo po výstavbe vodného diela a jeho elektroenergetiky jednak z hľadiska využitia priestorov, pracovnej sily, ale aj technológií, ktoré tam zostali.
V poslednom čase sme dostali návrh, aby ste boli informovaný, pán poslanec, trošku aby ste boli všetci informovaní, veď vám to nezaškodí, práve chcem hovoriť o východnom Slovensku, využijete to, keď potom prídete medzi občanov. Je pripravený zámer technologického parku, na ktorom sa podieľajú priemyselné podniky z Košíc, Technická univerzita v Košiciach. Rektor tento návrh teraz predložil, je veľmi dobre postavený a bude situovaný do priestoru medzi Košicami a Prešovom.
Mohol by som hovoriť o ďalších návrhoch. Čo však chcem oceniť, je to, že tieto návrhy, prosím, už prichádzajú tak, ak sú nie ich hlavnými nositeľmi, tak minimálne spolupredkladateľmi týchto návrhov sú predstavitelia samosprávnych orgánov. Inými slovami, už v tejto predprípravnej fáze vidieť, že duch zákona, filozofia a zámer zákona iniciovať predovšetkým túto spoluprácu, iniciovať predovšetkým samosprávne orgány a predstaviteľov miest a obcí je postavený dobre.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť a chcem vás požiadať o podporu tohto zákona z hľadiska hlasovania o prechode tohto zákona do druhého čítania. Ešte raz opakujem, som pripravený spolu s predkladateľmi, s tímom, ktorý pripravoval tento zákon, zapracovať všetky podnetné pripomienky, ktoré do tohto zákona možno aj treba naozaj zapracovať a súčasne využiť návrhy v metodike prípravy priemyselných parkov.
Ďakujem pekne.