Štvrtý deň rokovania
46. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
23. marca 2001
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram štvrtý rokovací deň 46. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní 46. schôdze Národnej rady písomne požiadali podpredsedovia Národnej rady Marián Andel a Igor Presperín, poslanci Robert Fico, Jozef Gajdoš, Ľudmila Mušková, Ferdinand Petrák, Jozef Prokeš, Štefan Rusnák, Pavol Števček, Vojtech Tkáč a Imrich Tóth. Na zahraničnej služobnej ceste nie je žiaden poslanec ani poslankyňa.
Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenej rozprave o vládnom návrhu zákona o podpore na zriadenie priemyselných parkov a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 180/1995 Z. z. (tlač 929) v prvom čítaní.
Pán minister už zaujal miesto určené pre navrhovateľov. Prosím spravodajcu poslanca Jána Šimka, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.
Do rozpravy sa ešte ústne prihlásili poslanci Šepták, Delinga, Hóka, Ambróš a Húska.
Dávam slovo pánu poslancovi Šeptákovi. Pripraví sa pán poslanec Delinga.
Pán poslanec Krajči - procedurálny návrh.
Nech sa páči.
Poslanec G. Krajči:
Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
Chcem ctenú snemovňu poprosiť, dnes je 23. marca, presne 62. výročie od útoku Maďarska a obsadzovania územia Slovenskej republiky, tzv. malej vojny. Táto malá vojna priniesla so sebou obete nielen na vojakoch, ale aj na civilnom obyvateľstve, a preto navrhujem, aby sme si obete malej vojny uctili minútou ticha.
Predseda NR SR J. Migaš:
Panie poslankyne, páni poslanci, myslím si, že s návrhom pána poslanca je možné súhlasiť.
Prosím o minútu ticha pri príležitosti malej vojny.
(Minúta ticha.)
Ďakujem pekne.
Teraz dávam slovo, aby v rozprave vystúpil pán poslanec Šepták a po ňom pán poslanec Delinga.
Nech sa páči.
Poslanec R. Šepták:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Vážený pán minister,
dámy a páni,
témou dňa dnešného rokovania je zákon o priemyselných zónach a parkoch. Chcel by som taktiež v prvom čítaní povedať aj ja pár slov k priemyselným zónam. Myslím si, že je to veľmi dobrá myšlienka a, samozrejme, všetkým nám je jasné, že priemyselné zóny a parky by mali pomôcť Slovenskej republike a jej občanom zmenšovať tragickú nezamestnanosť, ktorá nás momentálne trápi a v ktorej máme "nechvalné" prvenstvo v rámci Európy.
Vieme veľmi dobre, že bod číslo 28 rokovania parlamentu tejto schôdze bude o tom, akým spôsobom chce vláda riešiť nezamestnanosť, čiže nezamestnanosti sa v súvislosti s priemyselnými parkami a zónami dotknem len okrajovo. Dobre vieme, že priemyselné zóny a parky by mali vznikať, takpovediac, na zelenej lúke, kde by mala obec vstupovať 30 percentami a štát 70 percentami. Vieme aj to, že zisk pôjde v 95 percentách pre štát, a obávam sa jednej veci, že obce nebudú mať na to tých 30 %, aby aktívne vstupovali do financovania alebo do rozbehu priemyselných parkov a zón.
Dá sa povedať, že tak ako viackrát zaznelo v médiách, že však obce majú možnosť rokovať s podnikateľmi alebo veľkými firmami, ktoré by mali byť umiestnené v týchto zónach, bohužiaľ, všetci z nás majú skúsenosti hlavne pri charitatívnych činnostiach, ako sa dnes dá rokovať a komunikovať s podnikateľmi o tom, aby dali nejaké peniaze, aby prispeli sponzorským spôsobom na to, na ono. Jednoducho na Slovensku sa dnes veľmi ťažko žije všetkým občanom a takisto sa ťažko žije aj podnikateľom a každý jeden podnikateľ má dennodenne obrovské množstvo žiadostí, aby prispel telesne postihnutým, aby prispel rôznym nadáciám, skrátka každý deň odkladajú takéto žiadosti a obávam sa, že aj obce budú mať veľmi ťažkú vyjednávaciu pozíciu aj napriek tomu, že budú ponúkať možnosť byť v takomto priemyselnom parku.
Podnikatelia nebudú na to reflektovať, pretože to bude dosť veľká suma peňazí, ktorú by mali vynaložiť, preto by som sa chcel spýtať pána ministra, či vláda neuvažuje o zmene tohto percentuálneho pomeru, lebo sa bojím, že táto myšlienka, tak ako sa začína rodiť, bude utlmená, lebo obce nebudú môcť svoj diel jednoducho splniť.
Takisto sa chcem spýtať pána ministra, či 500 miliónov, ktoré vláda vyčlenila, nie je pramálo, pretože keď si zoberieme sumu 500 miliónov, čo sa z toho dá asi tak postaviť. Či, pán minister, nebudete žiadať o zvýšenie tejto sumy minimálne jedenkrát, že by sme hovorili o nejakej jednej miliarde, samozrejme, že aj to je veľmi málo, ale ako rozbeh by sa dalo už o niečom hovoriť.
Druhou závažnou témou, ktorej sa chcem dotknúť v zákone priemyselných zón a parkov, by som sa chcel spýtať pána ministra na jednu z možných alternatív. Na Slovensku máme veľmi veľa ťažkých regiónov, v ktorých sú bývalé veľké fabriky, ktoré v minulosti zamestnávali 15 - 20 tisíc ľudí. Dnes sa tieto fabriky nachádzajú vo veľkej kríze, zamestnávajú okolo 1 000 ľudí. Je tam množstvo prázdnych budov, hál, skrátka, ak by som si mohol dovoliť, povedal by som úplne hotové priemyselné parky s celou infraštruktúrou, so všetkým zariadením. Či by bolo možné, pán minister, rozmýšľať aj nad takou alternatívou, že by sa nemuseli budovať len na zelenej lúke, ale použiť kapitál, ktorý dnes už máme.
Chcel by som vás poprosiť, aby ste vysvetlili pred televíznymi kamerami, pán minister, akým spôsobom by sa dalo postupovať, pretože veľmi veľa riaditeľov podnikov so mnou rozprávalo aj o takejto možnosti a možno takýmto verejným vystúpením im dáme návod, ako majú postupovať ďalej a či by bolo možné uvažovať aj s takou myšlienkou, že by sa tieto fabriky oživili tým, že by tam jednoducho prišli podnikatelia a fungovali by ako v priemyselnej zóne.
Čiže o toto by som, pán minister, chcel poprosiť, aby ste dali taký stručný návod všetkým firmám. Samozrejme, muselo by sa pristupovať od prípadu k prípadu kvôli majetkovoprávnym záležitostiam, ale verím, že aj toto by bola jedna zo schodných ciest, kde by sa peniaze, ktoré budú vyčlenené na priemyselné zóny a parky, mohli šetriť a vlastne by sme mohli rozbiehať výrobu a tieto parky v tých regiónoch, ktoré sú dnes veľmi postihnuté, hovorím hlavne o regiónoch postihnutých konverziou, kde tieto fabriky vyrábali svojho času zbrane a od konverzie, ktorú vyhlásil vtedajší prezident Havel, majú ohromné problémy a neustále prepúšťajú ľudí.
Na začiatku som spomínal, že podporujem túto myšlienku, myšlienku, ktorá by mala skutočne pomôcť odstraňovať nezamestnanosť, ale priemyselné parky ako také môžu len napomôcť. V prvom rade je, dámy a páni, potrebné, aby bola na Slovensku politická stabilita. Aby podnikatelia mohli na Slovensko prísť bez obáv, čo bude. A túto stabilitu je potrebné riešiť bez politických tričiek v prospech Slovenska, dívať sa do budúcnosti, pretože je najvyšší čas začať spolupracovať v prospech Slovenska, v prospech ľudí.
Vysoká nezamestnanosť a životná úroveň obyvateľov, ktorá prudko klesá, je veľmi veľký výkričník na to, aby sme sa všetci spamätali, pretože to zasahuje ako koalíciu, tak opozíciu a zodpovední sú politici en bloc. Samozrejme, veľmi dôležitý v tomto ponímaní je aj prílev kapitálu. Nemusím predsa hovoriť, že v našej ekonomike chýba 100 mld. korún na to, aby sme sa odrazili a aby fungovalo malé a stredné podnikanie. Nemusím hovoriť to, že chrbticou každého štátu sú malí a strední podnikatelia, ktorí nemajú na Slovensku vytvorené dobré podmienky, ktorí majú zamestnávať alebo všade v štátoch Európskej únie, alebo na celom svete zamestnávajú 80 % ľudí a vytvárajú 70 % hrubého domáceho produktu.
Aj nad týmito otázkami sa treba zamyslieť, akým spôsobom uľahčíme týmto podnikateľom, slovenským podnikateľom, pretože doteraz stále hovoríme o zahraničných a o podpore zahraničného kapitálu, ale slovenským podnikateľom, ktorí sú naši a ktorí tu ostanú, ktorí nevyužijú daňové prázdniny a neodídu ďalej, kde im poskytnú lepšie podmienky.
A preto som aj v § 366, resp. v zákone 366 v § 35 navrhoval, aby bolo slovíčko "zahraničných" vypustené, a pokiaľ naši podnikatelia splnia podmienky, ktoré sú týmto zákonom dané, aby mali tie isté možnosti ako každý jeden zahraničný podnikateľ. Bohužiaľ, pani ministerka financií nesúhlasila a bola veľmi proti tomu.
S malými a strednými podnikateľmi, dámy a páni, súvisí taktiež kriminalita, ktorú treba takisto riešiť, pretože s problémami, s ktorými sa stretajú, dá sa povedať, štát im veľmi nepomáha a podnikatelia musia platiť, čo im vyrába, samozrejme, ďalšie a ďalšie problémy.
O nezamestnanosti, samozrejme, budeme hovoriť potom a nechcem naťahovať túto tému. Preto by som vás chcel poprosiť, aby priemyselné parky a zóny neboli len takou témou, ktorá by mala ukazovať, ako riešiť nezamestnanosť alebo časť nezamestnanosti na Slovensku, ale aby sa stala skutočne záležitosťou každého z nás s takým prispením, že chceme hľadať spoločnú reč.
Ďakujem veľmi pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Šeptáka - pán poslanec Finďo a pán poslanec Kužma. Pán poslanec Kužma bol posledný prihlásený.
Nech sa páči, pán poslanec Finďo.
Poslanec P. Finďo:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Zastávam ten istý názor ako pán poslanec Šepták, že na Slovensku vlastne existujú určité základy priemyselných parkov a mnohé z nich potrebujú len vdýchnuť ducha. Avšak vdýchnutie ducha znamená, že Slovensko bude predstavovať vo svetovom meradle jednu stabilizovanú a spoľahlivú krajinu, ktorá bude zárukou toho, že investície sa vrátia a budú návratné.
Menej môžem súhlasiť s tým, že je možné oživovať jestvujúce fabriky v tom profile, ako fabriky fungovali do roku 1990, prípadne neskôr, a to z jednoduchého dôvodu, že v otvorenej ekonomike nie je možné, aby sa zachoval taký monopol na určitý okruh zákazníkov, ako to bolo v bývalej RVHP, kde prístroj ešte nebol zadaný ani do výroby a už zaň bolo zaplatené. Takže z tejto stránky, myslím si, oživovanie fabrík je iba planá ilúzia a najmä v oblasti strojárskeho a zbrojárskeho priemyslu. Tú šancu sme už takmer pred 10 rokmi stratili.
Podporujem stanovisko, že je potrebné zvýšiť prostriedky na budovanie priemyselných parkov v čo najkratšom čase a, samozrejme, že je potrebné, aby sa tieto prostriedky nedostávali iba tam, kde už priemyselné parky majú veľmi dobrú základňu a kde vlastne už na ne ani tak veľmi prostriedky nie sú potrebné veľakrát, pretože napríklad oblasť Záhoria je podľa môjho názoru veľmi dobre ekonomicky založená a skôr by som sa prihováral za tie oblasti, v tom súhlasím s pánom poslancom Šeptákom, kde prebiehala veľmi neúspešne konverzia, aby sa tie prostriedky dostali najmä tam.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Kužma.
Poslanec J. Kužma:
Ďakujem pekne.
Neviem, či si každý uvedomuje jednu základnú vec, že v priemyselnom parku a na inom území Slovenska nemôže fungovať iný daňový systém. Čiže to, aby sa bývalé priemyselné zóny dostávali do štatútu priemyselného parku v meste, vlastne sa nič nezíska. Musíme prijať zákon o ekonomických stimuloch, ktorým nebudeme rozdeľovať firmy na zahraničné a slovenské, ale určíme od určitého stupňa investície, na základe ktorého firmy dostanú daňové prázdniny. Samozrejme, v tomto má kolega Šepták pravdu, že slovenské firmy také veľké prostriedky nemajú.
Čiže povedzme si, aká je reálna výhoda, ak niekto podniká v priemyselnom parku alebo v takzvanej bývalej starej priemyselnej zóne. Ten investor má výhodu, že v priemyselnom parku je jeden vlastník. Sú tam dané rovnaké pravidlá na investovanie všetkých investorov v území, poskytuje sa plný servis od prípravy cez výstavbu sietí až po realizáciu objektov, ale aj nadväzne na to služby.
A po ďalšie, že tam môžu mestá a obce garantovať v súlade s kompetenciami, ktoré majú, znova daňové úľavy pre toto územie v investovaní tých, ktorí tam vstúpili z miestnych daní. Čiže žiadna iná daňová výhoda nemôže byť mimo priemyselného parku a v priemyselnom parku. To musí byť spravené v inom zákone a ten zákon nesmie byť diskriminačný pre vlastných slovenských investorov.
Predseda NR SR J. Migaš:
Reakcia na faktické poznámky - pán poslanec Šepták.
Poslanec R. Šepták:
Ďakujem, pán predseda.
Ja som len chcel pánu Finďovi trošku viac ozrejmiť, že som nehovoril o tom, že by sa mala v podnikoch opäť oživovať nejaká zbrojárska výroba. Ponúkal som len možnosti využitia týchto podnikov, ktoré jednoducho dnes nefungujú, možnosti využitia budov, celej infraštruktúry. Čiže je to hotový priemyselný park. Samozrejme, požiadal som pána ministra, aby vysvetlil, či existuje takáto možnosť riešenia v prípade vysporiadania si majetkovoprávnych záležitostí. Vieme, že podniky sú dlžné obrovské peniaze mestám a obciam. Aj to by mohla byť forma, akou by mestá a obce vstupovali do tejto záležitosti.
A, samozrejme, pokiaľ som hovoril o tom, že chceme budovať priemyselné parky a dostať sem zahraničný kapitál, dámy a páni, ten je možné dostávať sem len po diaľniciach. Ak nedostaviame urýchlene ťah Bratislava - Košice, aby sa nám tie kamióny vedeli niekde aj otočiť, nikto sem nepríde. Preto môj návrh takisto súvisí aj s tým, že aj za cenu zadlženia je potrebné na Slovensku čo najrýchlejšie postaviť diaľnice, aby sem jednoducho podnikatelia prišli. Oni sa nám po regionálnych cestách trepať nebudú.
Ďakujem veľmi pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Delinga a po ňom pán poslanec Hóka.
Nech sa páči.
Poslanec P. Delinga:
Vážený pán predseda,
vážení páni ministri,
panie poslankyne, páni poslanci,
prihlásil som sa do rozpravy k tomuto zaujímavému predmetu nášho rokovania z dvoch hľadísk.
Jedno hľadisko je veľmi závažné, pretože budovanie priemyselných parkov sa opiera o podstatu, t. j. o podstatu našej pôdy, pozemkov, ktoré sú nevyhnutné na to, aby sa na tomto teritóriu uskutočnila takáto zmena investičnej činnosti.
Po druhé chcem tiež v tejto všeobecnej rozprave navodiť myšlienku, že sa v tomto materiáli uvažuje až s trojstupňovým systémom schvaľovania alebo riadenia celého procesu parkov, a pritom najzávažnejšia zodpovednosť zostáva na obci, ale najzávažnejšia zodpovednosť schvaľovania na ministerstve. Vláda si ingeruje svoje právo ďalej schvaľovať jednotlivý projekt a tým až s konečným pohľadom dávať záverečný punc na to, či v danej obci alebo v teritóriu bude priemyselný park vybudovaný. Myslím si, že je to dosť zložitý a byrokratický mechanizmus, ktorý by už v súčasnosti nemal byť doménou prístupu k tomu, aby sme v našom štáte budovali takéto systémy na investície a hlavne aby sme lákali zahraničných investorov do našich teritórií.
Samozrejme, že nejde len o priemyselné parky, ale ide o to, aby tieto parky boli aj premyslené, nielen priemyselné. A z hľadiska ich premyslenosti bude doménou otázka, koľko činností sa do takéhoto parku bude naväzovať alebo lákať. Istá vec je, že najvážnejšie prichádzajú do úvahy teritóriá pri známych väčších mestách a pri tých miestach, kde je už v dnešnom stave zabezpečená základná infraštruktúra, čo znamená, že sú už vybudované základné diaľničné siete, že tadiaľ neďaleko alebo priamo ide železnica, pretože to je tiež jedna vážna dopravná sieť, alebo povedzme nejaká vodná doprava. Čiže tieto obce majú v tomto časovom priestore v podstate najväčšiu šancu získať hneď na úvod zo sumy 500 miliónov korún na rok 2001 nárok, ale aj prísľub na dotáciu vo výške 70 %.
Chcel by som ešte poukázať, keď som načrtol otázku vzťahu dotačnej politiky štátu a prebudovanie tohto systému, že keď si pripočítame k 500 miliónom v podstate 30 % zdrojov, ktoré musia mať obce k dispozícii - ide takmer o 200 alebo viac ako 200 miliónov korún -, zdá sa mi, že v tomto období práve v roku 2001 a v období zdrojov, ktoré môžu získať obce z hľadiska svojej, povedal by som, bonitnej štruktúry a z hľadiska svojich voči bankám bonitných vlastností, že je to úloha nad rámec a že ťažko budú týmto spôsobom napĺňať 30 % základných zdrojov. Neuvažovala vláda alebo ministerstvo hospodárstva s iným pomerom alebo štruktúrou? Mne by sa páčil pomer 80 : 20. Samozrejme, tým sa zvyšuje náročnosť na štátny rozpočet, ale na druhej strane treba vidieť to, že ak chceme urýchlene pristúpiť k takémuto postupu, tak nie je zanedbateľná otázka ísť do takéhoto pomeru.
Chcem v ďalšom vystúpení poukázať na vlastníctvo pôdy a na moment vysporiadania sa s tým, ako najmä Slovenský pozemkový fond vstúpi do hry pri základných projektoch priemyselných parkov. Myslím si, že tu bude dochádzať k určitým úskaliam pri vzájomných rokovaniach, pretože veľmi dobre vieme, že vlastníctvo našich pozemkov v súčasnosti je nie v ružovom stave, nie v ružovej nálade a že aj tu parlament predĺžil lehotu na dokazovanie vlastníckych vzťahov až do roku 2005. Teda z tohto pohľadu môžu vzniknúť v konkrétnych prípadoch najmä v budúcnosti, možno aj kuriózne a nie celkom šťastné prípady, keď Slovenský pozemkový fond uzavrie na obdobie 50 rokov podľa predpokladaného návrhu nájomnú zmluvu na štátnu pôdu s danou obcou, ale v priebehu budúcich 5 rokov sa nájde konkrétny vlastník na pozemok, ktorý je prenajatý. Tento pozemok je už prenajatý za určitých ekonomických podmienok, ktoré vychádzajú z roku 2001. Keď by vlastník mohol vstúpiť do hry, samozrejme, s obcou alebo so štátom, iste by získal oveľa výhodnejšie podmienky na predaj a na poskytnutie svojho pozemku na tento účel.
A na druhej strane by sa nedostal do takého problému, keby dostal náhradný pozemok, že tento by bol vo veľmi zlej kvalite. Čiže je potrebné vo fáze druhého čítania premyslieť celý tento mechanizmus a najmä aby na Slovenskom pozemkovom fonde nevznikali z tohto problému závažné nedorozumenia, ktoré by potom bránili pri konkrétnych návrhoch, ktoré budú predkladať obce a kde stanovisko Slovenského pozemkového fondu je veľmi náležité ako jedna z podmienok, ktoré sa vyžadujú pri schvaľovacom procese, či už pre ministerstvo, alebo aj pre vládu.
Ďalej chcem poukázať na to, že je rozpornosť medzi príslušným postupom, keď sa napríklad hovorí, že obec, keď bude predkladať svoj návrh ministerstvu, má mať stanovisko pozemkového fondu. Ale na druhej strane sa píše, myslím si, je to v paragrafe, teraz presne neviem v ktorom, že ministerstvo vlastne osloví fond a bude si žiadať stanovisko pozemkového fondu k týmto problémom. Čiže vidím v tom nesúhru medzi tým, prečo najprv obec, a ak teda už obec má stanovisko pozemkového fondu, tak potom načo ešte ministerstvo hospodárstva si znovu vyžaduje stanovisko Slovenského pozemkového fondu k žiadosti, ktorá je predkladaná na odborný posudok.
Ďalej je tu ešte nie celkom jasná záležitosť z hľadiska oceňovania pozemkov, či už pri vyvlastňovaní, ale aj pri nájmoch a hlavne pri posudzovaní výšky dotačného systému. Na jednej strane sa hovorí, najmä v § 8, že prevod pozemku podľa odseku 1 fond uskutoční najmenej za cenu podľa cenového predpisu a na túto cenu vlastne bude tvorená aj dotácia, ale na druhej strane predsa len môže dochádzať v zmysle dohodovacích konaní medzi obcou a konkrétnym vlastníkom alebo pozemkovým fondom aj k iným dohodám, ktoré idú nad rámec tohto cenového predpisu, lebo nie je u nás striktne stanovené, že najmä pri prenájmoch by mali byť ceny jasne zakotvené podľa cenového predpisu, ale môže dôjsť k dohode a táto cena môže byť oveľa vyššia.
V tomto prípade sa chcem opýtať pána ministra, či bude ministerstvo zohľadňovať výšku takejto konkrétnej dohody medzi pozemkovým fondom a obcou, ktorá pôjde nad rámec cenového limitu, alebo sa bude prísne držať len cenového limitu. A ak to bude tak, potom sa vlastne sťaží dohadovanie medzi obcou a pozemkovým fondom, prípadne vlastníkmi, či už pri vyvlastňovaní alebo pri náhradách pozemkov, alebo pri konkrétnych prenájmoch. Čiže aj to je jedno z úskalí, ktoré treba riešiť.
Ďalšie úskalie, ktoré podľa mňa treba do určitej miery premyslieť, je to, že akékoľvek dnes dobre pripravené projekty môžu sa o pár rokov - možno štyri, päť rokov - skončiť a môže dôjsť k tomu, že podnikatelia, ktorí v priemyselnej zóne začali podnikať, sa dostanú do finančných ťažkostí a prídu do konkurzu a do exekúcií. A tu podľa mňa nastane dosť závažný problém z hľadiska pôdy, pretože exekútori sa budú snažiť v podstate pojať aj tieto pozemky do exekučného konania. Aby tu nedochádzalo - nie je to tu jasne napísané, pán minister -, aby nedochádzalo potom k tomu, že exekútor predá pozemok v exekučnom konaní, dôjde k následnému napadnutiu nesprávneho rozhodnutia, ale než to vyriešia súdy, už "skutek utek", ako sa povie a, samozrejme, v tomto prípade pozemkový fond alebo obec môže dôjsť o finančné hodnoty.
Takže aj toto by bolo potrebné v rámci druhého čítania v každom prípade v tomto predpise nejako zadefinovať a oprieť sa o exekučný zákon alebo o zákon o konkurze a vyrovnaní. Lebo vidím určité úskalia v tom, že ak obec predloží projekt a projekt bude schválený, dostane dotáciu, ale hovorí sa, že ak do dvoch rokov nevybuduje podmienky na tento priemyselný park, tak môže odstúpiť od zmluvy pozemkový fond, prípadne môže odstúpiť aj obec. Samozrejme, potom má dôjsť k vyrovnaniu alebo k navráteniu pozemkov v takom stave, ako boli predtým. Ak by to obec neurobila, pretože už nebude mať zdroje na to, tak má to urobiť pozemkový fond na náklady obce? No tu môžu vznikať prieťahové dlhé etapy na to, aby dostal pozemkový fond od obecnej samosprávy naspäť financie za to, že dá tieto pozemky do pôvodného stavu.
I tento systém sa mi zdá na dlhé lakte, a preto vo všeobecnej rozprave som sa snažil naznačiť niekoľko úskalí, ktoré sú spojené z hľadiska reálneho prístupu k niektorým našim podmienkam, najmä v rôznych oblastiach Slovenska k prieniku novej modernej veci do reálnej praxe.
Inak si myslím, že myšlienku ako-takú treba podporiť, aj ju budem podporovať, ale v druhom čítaní treba odstrániť tieto úskalia, ktoré sa rysujú už v predvstupovej fáze.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktická poznámka na vystúpenie pána poslanca Delingu - pán poslanec Kužma ako jediný prihlásený.
Nech sa páči.
Poslanec J. Kužma:
Myslím si, že s návrhom pána Delingu sa dá absolútne súhlasiť. Toto som mal v úmysle povedať v druhom čítaní. Totiž mnohokrát sa to nedá ani dostať do pôvodného stavu, lebo prvý krok stavbárov je, povedzme si, skrývka ornice a jej rozprestrenie na určený pozemok a začína sa s výstavbou inžinierskych sietí, alebo sa začína robiť stavebné dielo. Ak sa to dielo nedokončí, tak podľa mňa ani nemá zmysel to dávať do pôvodného stavu. Je jednoduchšie hľadať ďalšieho investora, ktorý to dofinancuje. Čiže toto ustanovenie by nemalo byť v návrhu zákona takto striktne napísané alebo použité.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Hóka a po ňom pán poslanec Ambróš.
Poslanec L. Hóka:
Vážený pán predseda,
vážený pán podpredseda,
vážení páni ministri,
predložený návrh zákona je jedným z najočakávanejších zákonov v hospodárskej oblasti za posledné obdobie. Je pravdou, že trošku mešká, no nie veľa, len takých sedem, osem rokov. V každom prípade však bude prínosom pre slovenské hospodárstvo, bude mať hlavne vplyv na priame zahraničné investície také potrebné pre finančne poddimenzovanú slovenskú ekonomiku.
Význam priamych zahraničných investícií pre ekonomiku krajiny netreba osobitne zdôrazňovať. Známe sú pozitíva v smere zlepšenia marketingových stratégií, renovácií technológií nových výrobkov, možnosti exportu. Významné sú i výsledky pôsobenia na makroekonomické oblasti, zamestnanosť, obchodnú a platobnú bilanciu, regionálny rozvoj, know-how, sociálnu sféru a tak ďalej.
Za ďalší dôležitý prvok pôsobenia priamych zahraničných investícií možno označiť aj ich nadnárodný význam, keď v dôsledku reštrukturalizačného procesu jednotlivých krajín dochádza k postupnému približovaniu sa k západným krajinám. Chcem poukázať na niektoré konkrétne údaje ako prílev priamych zahraničných investícií do podnikovej sféry Slovenskej republiky a uvádzam údaje z minulého roka, prvý štvrťrok bol len 48 mil. USD. Ale nielen to. V nasledujúcich prehľadoch by som chcel poukázať aj na niektoré konkrétne ukazovatele, ktoré poskytujú lepší prehľad o týchto investíciách, ako to vyzerá vlastne na Slovensku.
Je veľmi dôležité územné smerovanie priamych zahraničných investícií. Pozrime sa na ich podiel. Trnavský kraj 32,4 %, Bratislavský kraj 18,5 %, Nitriansky kraj 13,9 %, Žilinský kraj 13,5 %, Banskobystrický kraj 8,8 %, Prešovský kraj 8,8 %, Trenčiansky kraj 3,9 % a Košický kraj 0,2 %. Sú to veľmi smutné údaje, ak si pozrieme na odvetvové smerovanie priamych zahraničných investícií: do priemyselnej výroby smerovalo 67 % investícií, do veľkoobchodu, maloobchodu 22,8 %, do nehnuteľností na prenajímanie a obchodné služby len 5,8 %, hotely a reštaurácie 3,5 % a stavebníctvo 1,1 %.
Ak sa pozrieme na postavenie Slovenska v rámci stredoeurópskych krajín, musíme ďalšie záležitosti konštatovať. V absolútnych hodnotách prílevu priamych zahraničných investícií do vybraných krajín strednej Európy dominuje objem nasmerovaný do Poľska a s väčším odstupom do Maďarska a Česka. Dve posledné krajiny Slovinsko a Slovensko v porovnaní s predchádzajúcimi predstavujú veľmi malý podiel. V hodnotách priamych zahraničných investícií na obyvateľa prvé miesto zaujíma Maďarsko, druhé prekvapivo Slovinsko, tretie Česko a Poľsko a Slovensko je zase na poslednom mieste.
Ďalším indikátorom úrovne prílevu priamych zahraničných investícií do krajiny je vzťah priamych zahraničných investícií k deficitu bežného účtu platobnej bilancie. Zo všeobecného porovnania týchto údajov vyplýva, že zahraničné investície, ktoré predstavujú najefektívnejšiu formu financovania deficitu bežného účtu do platobnej bilancie, najvýraznejšie pôsobia v Maďarsku, a už dlhodobo, a to isté platí o Česku, no o niečo na nižšej úrovni. Podstatne horšia je situácia ako z hľadiska vývoja rastu podielu, tak aj úrovne v Poľsku a Slovinsku. Slovensko zase dosahuje v oboch smeroch podpriemerné výsledky.
Podľa zahraničných štúdií Česko, Maďarsko, Poľsko a Slovinsko dosiahli značný objem vstupu priamych zahraničných investícií, a to ako z hľadiska objemu, tak aj v podiele k ich rozlohe. Táto skupina krajín bola atraktívnejšia ako ostatné a dosiahnutý stav je výsledkom ich lepšej makroekonomickej výkonnosti a stability, spolu s pevnejším chodom inštitucionálnej transformácie. Relatívne atraktívnejšia je táto skupina krajín aj v súvislosti s progresívnejšími metódami privatizácie. Aj v podiele priamych zahraničných investícií na hrubom domácom produkte dominuje v pozitívnych výsledkoch predovšetkým Maďarsko, a to v rokoch 1997 až 1998 s určitým odstupom aj Česko. Poľsko, Slovinsko a Slovensko do roku 1997 sa v tomto smere vyvíjali pomerne vyrovnane, až v roku 1997 Poľsko a Slovinsko zintenzívnili podiel a Slovensko začalo zaostávať.
Z uvedenej komparácie vstupov priamych zahraničných investícií na Slovensko voči ostatným krajinám sa automaticky otvára otázka, v čom spočívajú hlavné dôvody takéhoto odstupu výsledkov prílevu zahraničných investícií do našej ekonomiky. Jednou z príčin, kde máme pomerne veľké rezervy oproti porovnávaným krajinám, je doterajšia nedostatočná úroveň privatizácie štátneho majetku. Predovšetkým v priamych predajoch zahraničným investorom do konca roku 1999 platilo viacero zábran najmä legislatívneho charakteru. Za najvýznamnejší podnet pre zahraničných investorov sa považuje úroveň politickej stability a výkonnosť ekonomiky najmä pre veľké investície, ktoré potrebujú dlhodobé, politicky spoľahlivé a ekonomicky efektívne prostredie. Napĺňanie tejto závažnej požiadavky sa nám dosiaľ dostatočne presvedčivo nedarí. Dokonca môžeme konštatovať, že v posledných rokoch oproti porovnávaným krajinám sa vzďaľujeme v negatívnom smere.
Z prehľadu o vstupe priamych zahraničných investícií do jednotlivých transformujúcich sa krajín strednej Európy sú evidentné rozdiely z hľadiska objemu prílevu priamych zahraničných investícií do sledovaných ekonomík, ako aj doplňujúcich relatívnych ukazovateľov. Okrem vyššej atraktívnosti niektorých krajín, ako napríklad Maďarska, Poľska a Česka, či už z hľadiska stability a lepšej makroekonomickej výkonnosti je táto skupina relatívne efektívnejšia aj v oblasti prijímania progresívnejších metód privatizácie. Intenzita jednotlivých krajín privatizácie touto formou bola však značne rozdielna najmä v prípade Slovenska a čiastočne aj Slovinska. Na základe údajov Fondu národného majetku bol na Slovensku k 30. 10. 1999 štandardnými metódami predaný majetok štátnych podnikov v rozsahu 50 438 mil., z toho však zahraničným investorom len vo výške 1,04 %, čo predstavuje značné rezervy. Súčasná vládna koalícia síce pokročila dopredu, ale ukazovatele budú ešte dlhodobo v neprospech Slovenska.
Krátke zhrnutie. V porovnateľných údajoch priamych zahraničných investícií vychádza pre Slovensko nelichotivé posledné miesto v trende ustavičného zostupu a to vo všetkých ukazovateľoch čo do výšky objemu vstupu absolútne či relatívne, to znamená v podiele, čo sa týka veľkosti krajiny na obyvateľa, či deficitu bežného účtu platobnej bilancie. V odborných kruhoch existuje všeobecne uznávaný názor, že jedným z najvýznamnejších podnetov či brzdou pre investovanie v konkrétnej krajine je jej politická stabilita a dobrá ekonomická klíma.
Stimulačné opatrenia, ktoré ponúkajú jednotlivé krajiny potenciálnym investorom, sú označované z hľadiska ich významu až na ďalších miestach. Napriek tomu v ich rámci sú dispozície nezanedbateľné výhody, ktoré oceňujú viac strední a menší investori, ktorí nepotrebujú také dlhodobé záruky ako veľké podniky pre svoju bezpečnostnú kapitalizáciu. Vyspelé ekonomiky tiež používajú opatrenia na stimuláciu investícií, ktoré však zvyčajne nie sú vyčlenené iba pre zahraničných investorov, ale sú chápané pre investičnú činnosť celkovo. V týchto krajinách je pomerne stabilizovaná politicko-hospodárska situácia, spoľahlivá je funkcia trhu, ktorý dominantne usmerňuje investičné rozhodovania.
Analyzujme len krátko význam a formy zahraničných investícií. Vstup zahraničných investícií prináša pre domácu ekonomiku výhody a nevýhody. Výhody sú však také výrazné, že vítaný je aj dočasný investor, ktorý sa po niekoľkých rokoch odsťahuje do krajiny s ešte nižšími výrobnými nákladmi. Medzi výhody priamych zahraničných investícií patrí tvorba pracovných miest, vplyv na platobnú bilanciu, transfer technológií, prínos know-how či rozvoj siete dodávateľov. Zahraničné investície však môžu mať svoje nevýhody. Nevýhodou môže byť to, že zahraničný investor niekedy naruší lokálny trh a nemá dostatok väzieb v domácej ekonomike. Investor môže tiež mať zámer potlačiť domáce spoločnosti, aby si ochránil podiel materskej firmy na trhu. To sú pozitíva, negatíva, ktoré sa dajú posúdiť pri konkrétnych formách zahraničných investícií.
Ak chceme analyzovať formy možných priamych zahraničných investícií, môžeme povedať, že existujú tri typy. Prvým je privatizačný predaj, druhým stavba na zelenej lúke a akvizícia, tretím ďalší nárast investícií v existujúcom podnikaní. Každá z investícií má svoj význam pre krajinu a je dôležité nájsť správny pomer medzi nimi. Pri privatizačnom predaji ide o veľký finančný rozsah, veľké výkyvy v hodnotách z roka na rok. Privatizácia prináša pre investora väčšiu medzinárodnú popularitu, aj publicitu. Z hľadiska toku hotovosti ide hlavne o príjem pre štát. Menej sa dostáva do regiónu. V prípade vstupu zahraničného investora prostredníctvom privatizácie je vplyv na zvýšenie zamestnanosti zanedbateľný. Efekt je skôr opačný. V sprivatizovanej fabrike sa často znižuje zamestnanosť. V tomto prípade ide hlavne jednoznačne o nástroj expanzie toho či onoho podniku.
Pri investícii na zelenej lúke ide o menší finančný rozsah. Hodnota firmy však zostáva relatívne stabilná. Výhodou je silná celoštátna publicita. Investor má plnú kontrolu nad podnikom, odpadá potreba hľadania vhodného partnera. Naráža na menej byrokracie. Je rýchlejší. Neborí sa s rekonštrukčnými a prestavbovými nákladmi. Môže si sám vybrať manažérov aj pracovnú silu. Výhodou investície na zelenej lúke je, že podnik prinesie do regiónu nové pracovné príležitosti. Často ide o výrobu, ktorá nemá v regióne tradíciu.
(Hlasy z pléna.)
Ďakujem pekne. Ja sa k tomu postupne dostanem, pán Kozlík. Vždy som vás pozorne počúval, vážim si vás a očakávam to isté od vás.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pokračujte, pán poslanec.
Poslanec L. Hóka:
Vážené kolegyne, kolegovia,
vláda si dala cieľ dostať sa do konca roka 2001 v zahraničných investíciách na úroveň priemeru krajín strednej Európy. To by znamenalo štvornásobné zvýšenie súčasnej úrovne na 7,6 mld. USD. Ale niektoré faktory dosiahnutie stanovených cieľov brzdia. Bariéry brániace vstupu zahraničných investícií sú hlavne byrokracia, legislatívne a daňové prostredie, slabá infraštruktúra a v neposlednom rade nedostatok pozemkov. Keď chceme motivovať investorov, musíme pre nich vytvoriť priestor, dostatok pozemkov vhodnou infraštruktúrou. A možným riešením sú práve v tomto prípade priemyselné parky. Priemyselné parky sú miestom, ktoré dokážu prilákať zahraničné investície do regiónov. Tento model sa osvedčil v Maďarsku, Poľsku, ale aj v Írsku a Škótsku. Bežný je aj v Spojených štátoch amerických.
Predložený návrh zákona ponúka možné riešenie na vytvorenie priemyselných parkov. Vzbudzuje však aj množstvo pochybností, o ktorých mnohí moji predrečníci hovorili vo svojich vystúpeniach. Skôr než by som reagoval na niektoré pochybnosti, dovoľte mi uviesť jeden príklad. Možno to bude odpoveď aj na mnohé otázky.
Úspešným príkladom je priemyselný park v maďarskom Györi. Pôvodným cieľom bolo vybudovanie priemyselného parku v západnom štandarde s progresívnou samosprávou, v dobre situovanej oblasti s jasnými vlastníckymi právami. Mal poskytnúť všetko, čo potrebujú investori. Od začiatku museli byť jasné kompetencie medzi mestom a priemyselnou štvrťou. Dôležitou podmienkou bola realistická cena pozemkov a dobrá infraštruktúra s dopravnými linkami. Začiatočný vklad vo výške 5 mil. USD stimuloval tvorbu fixného kapitálu v hodnote 260 mil. USD, 4 000 pracovných miest, vstup 18 zahraničných spoločností a využitie viac ako polovice pripravovaného pozemku s rozlohou 124 ha. Úspech tohto parku podnietil vznik a rozvoj ďalších 55 priemyselných parkov. V nich je okolo 700 prevažne zahraničných spoločností. A tu jedna poznámka. Hoci park oficiálne otvorili už v septembri 1992, trvalo tri roky, kým sa podarilo zabezpečiť prvého investora. Je to investícia dlhodobá.
Vážené kolegyne, kolegovia, uvedený príklad poukázal na niektoré sporné body predloženého návrhu. Priemyselné parky môžu motivovať prílev investícií na Slovensko, nie sú však všeliekom na riešenie nezamestnanosti. Triezvo musíme povedať i to, že nie každý región bude mať priemyselný park, tobôž nie každá obec. Návratnosť bude dlhodobá. Vynaložené prostriedky sa možno nevrátia. Najslabším článkom vo financovaní vybudovania priemyselných parkov nie je infraštruktúra, ale náhrada za vyňatie pozemkov z poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Priemyselný park musí mať rozlohu minimálne niekoľko desiatok hektárov. Podľa súčasne platnej legislatívy za vyňatie jedného hektára z poľnohospodárskeho pôdneho fondu treba zaplatiť na Slovensku od 4 až do 12 mil. Sk. A keď to prepočítame na niekoľko desiatok hektárov, vieme, koľko to znamená. Toľko financií na tieto účely v súčasnosti nemajú nielen obce, ale ani samotný štátny rozpočet.
Vážená Národná rada, kolegyne, kolegovia, napriek už uvedeným pochybnostiam navrhujem posunúť návrh zákona do druhého čítania, v rámci ktorého prednesiem aj konkrétne pozmeňujúce návrhy.
Ďakujem za pozornosť, aj pána Kozlíka.