Dvadsiaty deň rokovania
45. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
1. marca 2001
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram 20. rokovací deň 45. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie neúčasti na rokovaní dnešnej schôdze požiadali títo páni poslanci: pán poslanec Danko, panie poslankyne Kadlečíková a Keltošová, pán poslanec Škoda, pán poslanec Šťastný, pán poslanec Tuchyňa, pán poslanec Vavrík a pán poslanec Zelník. Na zahraničnej služobnej ceste nie je žiadny pán poslanec.
V rokovaní prerušenej schôdze budeme pokračovať rozpravou o návrhu pána poslanca Roberta Fica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky.
Do rozpravy sú prihlásení ešte dvaja páni poslanci, pán poslanec Budaj a pán poslanec Juriš.
Pán poslanec Budaj, nie je prítomný v rokovacej sále.
Ďalej prosím pána poslanca Kresáka a pána poslanca Fica, aby zaujali miesto pre spravodajcu a navrhovateľa, a pána poslanca Juriša o vystúpenie.
Poslanec A. Juriš:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
hostia,
Slovensko sa prihlásilo k demokratickej krajine. Máme demokratický parlamentarizmus, priame tajné voľby. Občania si volia svojich zástupcov do parlamentu. Na jeden mandát pripadá približne 25 tis. - 30 tis. hlasov, podľa toho, aká je účasť občanov vo voľbách. Tu treba povedať, že máme 5-percentné kvórum stanovené pre vstup do parlamentu pre politický subjekt. Čiže keď si to prerátame, zhruba keď 149 tis. občanov odovzdá hlas nejakej politickej strane alebo subjektu, nedostanú sa do parlamentu. Pýtam sa, či je to spravodlivé. A nedávno sme preberali ústavu, kde sa čítalo a hovorilo o nejakom telefonáte anonymnom alebo čítal sa list jedného občana. Áno, treba brať ohľady na všetkých občanov, na všetkých voličov. A tu zrazu 140 tis. voličov ignorujeme. Prečo? Otázku si môže každý zodpovedať sám. Pretože tí veľkí chcú mať ešte viac.
Trošku histórie. Slovenská republika v prvých slobodných voľbách v roku 1990 mala trojpercentné kvórum. V Českej republike to bolo 5 %. No ja si myslím, že na slovenskej politickej scéne vtedy bola lepšia parlamentná kultúra aj lepšie rokovania. V Českej republike vtedy zvíťazilo Občianske fórum doslova ústavnou väčšinou. A ako to dopadlo? No do dvoch rokov sa rozpadlo a nebolo to, čo od toho očakávali občania. V roku 1992 vo voľbách, ja si na to dobre pamätám, VPN mala prevahu v parlamente a snažila sa vtedy zvýšiť kvórum na 8 %. Nakoniec im to neprešlo a bolo len 5 %. Aký bol výsledok? Na Slovensku zvíťazilo HZDS a malo podľa všetkého, ak si pamätám, 74 poslancov. Môžu ma opraviť kolegovia, keď to nie je pravda. No výsledok bol, že do roku a pol sa vládna koalícia rozpadla a museli byť vypísané nové voľby.
Čiže je to pravda, keď je silný politický subjekt v parlamente, že je to stabilita? No myslím, že nie. Stabilita je v tom, keď sa dodržiavajú dohody. A v tom je celý problém.
V roku 1992 sa vtedy VPN ani nedostala do parlamentu, a pritom pred voľbami chcela 8 %. A vtedy skončila na vyše 4 %. V roku 1998 boli zmenené podmienky pre voľby tri mesiace pred konaním volieb. Preto vznikol aj taký subjekt volebný, SDK, ktorý predtým bol normálna koalícia. Ale niekto si zmyslel, že pre koalície treba vyššie kvórum a znevýhodniť ich.
Trochu by som chcel hovoriť aj o zahraničí. Pani poslankyňa Tóthová aj ako právnička ústavného práva, znalá problémov hovorila, že v 66 krajinách nie je volebné kvórum pre koalície. No áno, pretože tie koalície tam majú rovnaké podmienky ako iné politické subjekty. My máme koalície znevýhodnené. Pre koalíciu dvoch až troch subjektov je 7 %, pre štyroch 10 %. Prečo? No kandidátky majú rovnaké, 150 poslancov, či jeden subjekt alebo druhý, a včera sme odsúhlasili, že môžu mať 12 miliónov nákladov, či koalícia alebo jeden subjekt. Všetko máme rovnaké, akurát kvórum vyššie majú koalície. Prečo? Prečo znevýhodňovať koalície? Zato, že tí ľudia sa dokážu dohodnúť a chcú spolupracovať? To je práve to pozitívum, a nieže negatívum. Stabilita nie je v počte strán, ale skutočne v dodržiavaní a plnení dohôd.
Štyri krajiny vymenovala pani poslankyňa Tóthová, a to Poľsko, Českú republiku, Slovensko a Cyprus, ktoré majú znevýhodnené koalície. V Poľsku je napríklad koalícia, ktorá má 39 subjektov. A pri piatich percentách by potrebovala 195 %, aby získala, aby mohla byť v parlamente. No musela by si požičať voličov aj z iných krajín. Čiže asi je to nezmysel.
Vo Francii je UDF, veľká koalícia, ktorá v parlamente hrá významnú úlohu. A nemá zvýšené kvórum zato, že je to koalícia. A tu by som chcel povedať, že v Holandsku je napríklad kvórum 2 %, v Dánsku 4 %, v Spolkovej republike Nemecko je 5 %, ale je tam kombinovaný volebný systém, sú tam aj krajinské vlády, v Rakúsku je tiež 5 %, ale sú tam krajinské vlády, na Slovensku máme 5 % a budeme mať regionálne samosprávy. V Moldavsku je 8 %. A teraz si porovnajte. Boli tam voľby túto sobotu, nedeľu - výsledok: 50,2 % dostala Komunistická strana Moldavska, ale v parlamente má ústavnú väčšinu. A v Turecku je dokonca 10 % volebné kvórum. A môžeme povedať, že kde je vyššie volebné kvórum, je väčšia stabilita? Zase si dáte sami odpoveď, že asi to nie je pravda. Stabilita nie je vo výške kvóra, ale stabilita je v dodržiavaní a v plnení dohôd čiže v politickej kultúre.
V Dánsku alebo v Nórsku sú veľmi často menšinové vlády a funguje to, tá krajina. A myslím, možnože aj lepšie ako u nás, kde nemáme také nízke kvórum a máme problémy. V čom to asi bude? No asi v tom, že tí, čo chcú ešte privatizovať, chcú mať vyššie kvórum, aby sa delili sami - tvrdá realita. Preto vás nebudem dlho zabávať, pretože mnohí si to asi tak myslíte, že vás zabávam, ale ľudia to vidia a vedia, o čom to je.
Navrhujem, aby sme kvórum znížili na 3 %, ako bolo v roku 1990. Dokonca mohlo by byť tak, že keď má na jedného poslanca, tak ľudia mu dali dôveru, aby ten jeden poslanec zastupoval ich názory.
(Hlasy z pléna.)
0,66 je jeden poslanec, stačí.
Po druhé, navrhujem, aby koalície mali rovnaké podmienky ako iný subjekt, pretože majú len 150 kandidátov, len 12 miliónov na volebnú kampaň tak ako ostatní. Tak nech majú aj to kvórum také isté.
A po tretie, myslím, že to bude niektorých vás iritovať, navrhujem, aby sa znížil vek na voľby na 16 rokov. Prečo? Tí ľudia o dva roky majú 18 rokov a dva roky sú už plnohodnotní občania s volebným právom, ale nebudú voliť. A ide najmä o mladých ľudí, lebo budúcnosť sa robí dopredu. Ja hovorím, že takýto problém by bolo treba riešiť v novele ústavy, to, čo sme počuli od kolegov HZDS, že keď sa dostanú k moci, tak zmenia ústavu. Dávam im to ako námet, aby sa presadzovalo tých 16 rokov ako vek pre volebné právo.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Šesť pánov poslancov, posledný Ambróš, sa hlási s faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Juriša.
Pán poslanec Brňák.
Poslanec P. Brňák:
Pokiaľ ide o vystúpenie pána predrečníka, chcem povedať, že, samozrejme, že sú legitímne vyjadrenia každého z nás na tému, či má byť volebný systém s dvomi, tromi, piatimi alebo desiatimi percentami. Ale ešte raz chcem povedať to, čo som povedal včera vo faktickej poznámke, že nie je dobré a nie je správne, ak mnohí poslanci argumentujú akousi univerzálnosťou, ak tvrdia napríklad, že toto je jedine správny model pre záujem plurality spoločnosti, pre záujem nejakej spravodlivosti a všetkého. Treba povedať, že volebné systémy v rámci celého európskeho kontinentu sa od 2. svetovej vojny vyvíjali tým spôsobom, že po 2. svetovej vojne a po, povedzme, prechodoch z totalitných štátov všade bol pomerný systém s veľmi nízkymi percentami zavedený do týchto krajín, ale tiež treba povedať aj B, že tento systém všetky štáty postupným spôsobom do istej miery modifikujú, jedny úspešnejšie a jedny menej úspešnejšie v smere posilňovania väčšinového volebného systému. Takéto pokusy sa udiali veľmi ťažké napríklad vo Francúzsku, v Taliansku, kde boli veľmi-veľmi, by som povedal, búrlivé diskusie na túto tému.
A uvedomujem si, že urobiť revolúciu vo volebnom systéme tam, kde sa zakonzervoval pomerný volebný systém s nízkym percentom, s nízkym kvórom, je pomerne komplikované a ťažké, ale stojí to za to usilovať sa o to, pretože, poviem to ešte raz, pre stabilitu krajiny, pre efektívnosť vlády je väčšinový volebný systém a vôbec posun k väčšinovému volebnému systému spravodlivejší tak pre celú spoločnosť, ako aj pre samotného občana. Preto táto myšlienka je jednoducho dobrá.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Slaný.
Poslanec J. Slaný:
Ďakujem za slovo.
Chcel by som reagovať na môjho predrečníka pána Juriša, ktorý vo svojom vystúpení prezentuje ten názor, že malé politické strany sú obohatením politického spektra a že tie veľké strany nie sú zárukou stability a prosperity štátu. Ja budem nesúhlasiť s jeho názorom a myslím si, že je dôležité, z akého uhla pohľadu sa na toto pozrieme, či sa na toto budeme pozerať z úzko s traníckeho a osobného pohľadu, alebo z pohľadu hodnotovej profilácie slovenskej politickej scény.
Ja osobne som stúpencom silných politických strán a podľa mňa, keď dospeje slovenská politická scéna, bude mať tri silné štandardné politické strany, jednu socialistickú, jednu liberálnu a jednu konzervatívnu, lebo je logické, že ak niekto vstupuje do politiky kvôli hodnotovej orientácii, nemá význam, aby sa tí politici, ktorí sa stotožňujú, poviem osobne, s konzervatívnymi hodnotami trieštili v rôznych politických stranách, lebo oslabujú svoje postavenie v politike ako celok.
Čiže ja vidím budúcnosť slovenskej politickej scény v tom, že nastane štandardizácia politických strán. A čo ma vedie k tomu, je to, že zvrchovanú, to znamená suverénnu, svoju politiku stranícku smerom k hodnotovej orientácii môžu robiť strany, ktoré majú aspoň 20 %. To znamená, že kto chce robiť politiku hodnotovo orientovanú a dokázať ju presadiť aj v reálnej praxi, bude podporovať vznik veľkých silných strán.
A z tohto dôvodu ja osobne aj v budúcnosti budem podporovať väčšinový volebný systém a, dá sa povedať, za určitých podmienok som ochotný podporiť aj zvýšenie kvóra vstupu do parlamentu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Finďo.
Poslanec P. Finďo:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja si myslím, že vytváranie umelých veľkých strán prostredníctvom likvidácie malých strán a prostredníctvom vyvíjania nátlaku na malé strany nepatrí do arzenálu demokratického zriadenia určitého štátu. Zastávam taký názor, že demokratický proces je charakteristický tým, že sa strany vyvíjajú spontánne a vyvíjajú sa na základe svojej politickej orientácie a hodnotovej orientácie, ale nemôžem súhlasiť s niektorými názormi, že politické strany by mali byť predovšetkým veľké a mali by byť založené iba na hodnotách. Veď všetci vieme dobre, že politika je o moci, že politika nie je len o hodnotách. A nezakrývajme si oči, že aj záujmy veľkých strán presadiť túto novelu sú orientované nie ani tak na hodnotové spektrum ich činnosti alebo ich zámerov, ale skôr na získanie moci.
Ja preto podporujem také stanoviská, ktoré zachovávajú pomerný volebný systém, podporujem také stanoviská, ktoré zachovávajú minimálne to kvórum okolo 5 %.
Predpokladám, že tie tri percentá nikto neschváli, ale jednoznačne si myslím, že nie je dobré, aby na Slovensku v období, keď ešte existuje táto krajina len od roku 1993, len ôsmy rok, a táto krajina nemá stabilizovaný politický systém, nie sú vytvorené pevné štruktúry jednotlivých politických strán a je tu stále veľký potenciál štiepenia veľkých politických strán aj do budúcnosti, aby znova vznikala situácia ako aj teraz, že jedna strana vstúpi do parlamentu a postupne sa transformuje alebo rozdelí, alebo zlúči na inú stranu, ktorá...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Chcem reagovať na vystúpenie pána poslanca Juriša v tom zmysle, že ak pán Juriš obhajuje tézu, že treba dať voľný priechod vznikaniu politických strán, je to proces prirodzený, dá sa s ním súhlasiť, ale ten proces nesmie prerásť do nekoordinovaného postupu, do politického avanturizmu, že každý na Slovensku sa situuje do roviny mesiáša a zakladá novú politickú stranu, ktorá by spasila Slovensko.
Pokiaľ ide o to, že teda by sa zaradil do iného politického subjektu hodnotovo príbuzného, to ho ani nenapadne, aby takto urobil, preto tie obmedzenia, pán Juriš. Ja si myslím, že sú v každej demokratickej spoločnosti, boli a sú, či už vekové alebo iné cenzy volebného práva. Žijeme v usporiadanej spoločnosti, ktorá dostáva pravidlá od svojich zákonodarných orgánov, a preto si myslím, že je celkom prirodzené regulovať tento proces vznikania politických strán.
Nesúhlasím ani s tou tézou, že by Slovensku prospelo príliš veľa politických strán vo vládnej koalícii. Táto vládna koalícia, o ktorej dnes už ťažko povedať, z koľkých politických strán je zložená, lebo počas tých dva a pol roka funkčného obdobia parlamentu sa to tak premiešalo, že dnes nevieme vlastne koľko subjektov tvorí túto vládnu koalíciu, ale jedno je jasné, táto vládna koalícia sa dohaduje a dohoduje veľmi ťažko a je to v neprospech Slovenskej republiky. Ak by to malo štandardné postupy k zlepšeniu stavu, prosím, pán Juriš, ale to je dekadencia a úpadok na Slovensku, to, čo produkuje Dzurindova koalícia.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Zlocha.
Poslanec J. Zlocha:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
ja som očakával, že pán Juriš bude vo svojom vystúpení reálnejší a že navrhne hranicu pre vstup do Národnej rady pol percenta, lebo myslím, že akurát v týchto medziach sa nachádza v prieskumoch verejnej mienky Strana zelených na Slovensku.
Na Slovensku máme asi 100 politických strán podľa posledných údajov. Určite je to zbytočné rozptyľovanie sa, zbytočné výdavky. Strany by mali byť väčšie, dobre organizované, ktoré vedia osloviť voliča svojím programom, ktoré vedia niečo sľúbiť a ktoré vedia aj niečo urobiť.
Systém, ktorý bol u nás doteraz, je skutočne naivný, politicky naivný a, musím povedať, aj smiešny, keď vždy štyri roky bojujú o to hlavne tie "veľké politické strany" s počtom voličov okolo 20 tis., 30 tis. alebo 40 tis., keď sa snažia do Národnej rady dostať na chrbtoch iných politických strán. V tomto osobitne vyniká Demokratická strana a Strana zelených. Tá sa už sem dostala cez Slovenskú národnú stranu, Stranu demokratickej ľavice, teraz cez SDK a už ste neviem v koľkom politickom klube. Ja by som skutočne rád vedel, čím ste vy oslovili voličov, že nieže nezískavate ďalšie percentá, ale práve naopak, strácate ich. A strácate ich, pán poslanec, práve takými návrhmi, aké ste vydávali pri prerokúvaní novely zákona o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia. Vy nerobíte nič pre občanov, robíte niečo pre seba.
Preto ja plne súhlasím s tým, čo navrhuje pán poslanec Fico. Stačili by nám zrejme tri väčšie zoskupenia, jedna strana silná ľavicová, jedna, ktorá by reprezentovala pravicu, a jedna, ktorá by reprezentovala stred.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Ambróš.
Poslanec L. Ambróš:
Ďakujem pekne za slovo.
Chcel by som, aj ako stranícky kolega, ale aj ako poslanec a občan tohto štátu, podporiť vystúpenie Antona Juriša, pretože je v súlade s demokratickými princípmi, pre ktoré sme my v novembri 1989 išli bojovať.
Ale celá táto snaha, ako je aj návrh novely pána Fica, je vlastne zameraná na to, aby bol likvidovaný záujem občanov Slovenska o politiku, pretože každý vie, že vo väčšinových systémoch, kde občania nemajú šancu, aby sa ich menšinové názory dostali do parlamentu, samozrejme, nejdú voliť. To si každý môže preveriť, aké sú tie volebné systémy a aké sú volebné výsledky. Vývoj je opačný. Vývoj je taký, že mali by sme sa snažiť, aby viacej občanov malo záujem o politiku, aby sa presadzovali aj menšinové názory.
A čo sa týka hodnotovej orientácie, tak my ako "zelení" presadzujeme trvalo udržateľný život. A myslím si, že len hlupák s týmto nemôže súhlasiť.
A nehnevajte sa na mňa, ale celý tento proces mi pripomína proces, ktorý začal Adolf Hitler po nástupe k moci, ktorý vyhlásil v prvom rade vojnu proti politickým stranám.
Čiže nehnevajte sa, ale ja naozaj musím súhlasiť s pánom poslancom Jurišom, že základný záujem by mal byť aj v parlamente o to, aby tuná bolo čo najširšie zastúpené spektrum názorov občanov Slovenska. Kto sa snaží, aby sa aj menšinové názory nedostali do parlamentu, je proti demokracii, a preto beriem toto vaše vyhlásenie len ako vlastne váš postoj k demokracii a k tomu, čo sa po novembri 1989 vybojovalo. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Juriš.
Poslanec A. Juriš:
Ďakujem za slovo.
Ja si myslím, že voľby do parlamentu sú vždycky vyjadrením vôle občanov. A už som vo svojom vystúpení povedal, že keď chcete ignorovať 150 tis. občanov, ktorí dajú hlas jednému volebnému subjektu, neprejdú do parlamentu, nemôžu, ale niekto druhý si zoberie tie hlasy, podelia si to. V roku 1992 prepadlo 25 % hlasov a rozdelili si to iné politické subjekty. A akým právom? A 25 % voličov nebolo voliť, čiže fakticky len 50 % voličov malo zastúpenie v parlamente.
A dobre viete, že mnohé zákony prechádzajú tak, že je tu 76 - 78 alebo 80 poslancov a fakticky stačí na prijatie zákona 41, 36 a podobné číslo. Čiže výsledok je taký, že menšina robí zákony pre väčšiny.
(Hlasy z pléna.)
V poriadku, je to 38. Stačí? 38, 76, 39. No a 39 % v zastúpení občanov schvaľuje potom zákony. Je to spravodlivé pre všetkých? Myslím, že to nie je o demokracii, to je o uchvátení moci.
A preto si skutočne myslím, že tých 5 % je príliš veľa, ale budiž, ale pre koalície znevýhodňovanie je veľmi nespravodlivé. A my tu hovoríme niečo o spravodlivosti.
Voľby sú vyložene teraz momentálne o peniazoch. Veľké strany majú veľa peňazí a s tým nemôžeme súhlasiť. Treba zastupovať všetkých občanov, nielen tých, čo majú veľa peňazí.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Posledný do rozpravy je prihlásený pán poslanec Budaj.
Pán poslanec Budaj, chcete vystúpiť? Nie.
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa pána navrhovateľa, či sa chce vyjadriť. Áno.
Nech sa páči.
Poslanec R. Fico:
Vážený pán podpredseda,
vážené dámy a páni,
som veľmi rád, že návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, vyvolal takú pozornosť najmä v malých politických stranách, pretože som čakal, že sa budú ozývať najmä veľké politické strany.
Dovoľte mi, aby som využil možnosť vystúpenia ako predkladateľa návrhu zákona a vyjadril sa k niektorým poznámkam, prípadne k argumentom, ktoré odzneli v diskusii. Najmä by som chcel reagovať na včerajšie vystúpenia, kde viacerí hovorili o tom, aký štandardný máme slovenský politický volebný systém, aké má hlboké tradície, že 5 % je všade v Európe, že nemáme žiadne iné vzory na to, aby sme zmenili tento 5-percentný systém.
Dobre, tak si teda povedzme, vážené dámy a páni, aké sú dôsledky tohto proporcionálneho volebného systému, ktorý dnes na slovenskej politickej scéne platí. Predovšetkým chcem zdôrazniť obrovskú nestabilitu slovenského politického systému. Nie je možné, a ste toho svedkami sami vo vládnej koalícii, aby úspešná vládna koalícia mala 11 politických strán. To jednoducho nejde.
Ďalšia vláda, ktorá vznikne po nasledujúcich voľbách, nesmie mať viacej ako 2 alebo 3 politické strany, ale stabilné, silné politické strany.
Nesmie sa stať, aby si predseda vlády zakladal v polovičke volebného obdobia svoju vlastnú politickú stranu, lebo nemá krytý chrbát. Toto sú neštandardnosti, toto sú absurdity, ktoré prináša slovenský politický systém založený na proporcionálnom volebnom systéme.
Dokonca si myslím...
(Ruch v sále.)
Pán podpredseda, ja som si nezakladal stranu ako predseda vlády a to je ten podstatný rozdiel. Predseda vlády Slovenskej republiky, keď chce byť predsedom vlády Slovenskej republiky, musí mať od samého začiatku stabilnú politickú stranu, ktorá bude držať jeho chrbát, ale nie v polovičke volebného obdobia si meniť takéto pozície.
Dokonca si myslím, že politické strany, ktoré budú v novej vláde, by sa nemali usilovať ani o ústavnú väčšinu. Tá nie je potrebná. Ústavná väčšina zväzuje ruky, pretože ignoruje opozíciu. A ako sme už niekoľkokrát zistili, dôležité štátne rozhodnutia treba prijímať v súlade alebo v dohode medzi väčšinou a menšinou.
Aký je ďalší dôsledok proporcionálneho volebného systému, ktorý tak mnohí poslanci velebia. Je to anonymita poslancov. Prosím, skúsme si odpovedať na otázku, komu zodpovedáme, ako chodíme medzi voličov. Skúsme si urobiť nejaký dotazník medzi nami a pozrime sa na to, kto opúšťa svoje kancelárie, kto chodí aj po iných častiach Slovenska len ako po svojom okrese alebo kraji, v ktorom sa narodil a v ktorom býva. Nakoniec, vieme, že Slovenská republika je iba jeden volebný obvod, a nie je preto možné postihnúť všetky časti Slovenska. V tomto je veľká anonymita poslancov, a preto sa aj stáva, že slovenská verejnosť možno nepozná až 60 - 70 % poslancov Národnej rady ani podľa mena, ani podľa tváre. Teda aj toto je jeden z dôsledkov 5-percentného volebného systému.
Ďalší dôsledok je, že neexistuje žiadna zodpovednosť voči voličom. Neexistuje žiadna priama kontrola, pretože anonymita je taká veľká, že voliči nemajú priamo možnosť vplývať na poslanca, ktorého zvolili, klásť mu otázky, pracovať s ním, prípadne vyvodzovať zodpovednosť, ak nie sú s ním spokojní.
Proporcionálnemu systému, ktorý je založený na piatich percentách na vstup do parlamentu, zodpovedá aj kvalita poslaneckého zboru. Samozrejme, poslancom Národnej rady stačí, aby boli v dobrých politických stranách, aby boli vysoko nominovaní na kandidátke politickej strany a vôbec nie je dôležité, či s tým súhlasia alebo nesúhlasia voliči, ktorí týchto ľudí budú voliť.
Mrzí ma - myslím, že to bol včera pán poslanec Weiss, ktorý hovoril o vyčíňaní populistických strán. Čo je na tom populistické, vážené dámy a páni, keď hovoríme, že základom kvalitného politického systému na Slovensku je väčšinový systém. Je to jeden z najlepších, najdemokratickejších spôsobov výberu poslancov Národnej rady. Slovensko by malo byť rozdelené do toľkých volebných obvodov, koľko je poslancov Národnej rady. A každý poslanec by sa mal uchádzať v tomto volebnom obvode o zvolenie.
Myslím si, že by bolo lepšie pre parlament, keby poslanci Národnej rady boli volení rovnako, ako sú dnes volení starostovia alebo primátori, aby sa ľudia mohli zastaviť v kanceláriách týchto poslancov, aby mohli voči nim znášať zodpovednosť a aby im mohli klásť otázky. Toto je demokratický volebný systém. Tento odstraňuje akúkoľvek anonymitu poslancov Národnej rady. Myslím si však, že tohto sa boja najmä predstavitelia vládnej koalície ako čert kríža.
Navrhujeme momentálne rez do existujúceho proporcionálneho systému tým, že chceme zvýšiť kvórum na vstup do parlamentu. Ide nám predovšetkým o to, aby sme prinútili malé politické strany, aby sa správali inak. Jednoducho malé politické strany zistili, že je výhodné byť príživníkom, že je výhodné skočiť na chrbát väčšej politickej strany a nechať sa preniesť do parlamentu. Preto hovoríme o siedmich percentách. Buď sa teda usilujte o voliča, majte taký program, ktorý bude populárny, atraktívny, že pripúta voliča, alebo teda radšej sfúzujte s existujúcimi politickými stranami a dosahujte s takýmito inými politickými stranami minimálne 7 %. Myslím si, že toto je cesta, ako zabezpečiť vyššiu kvalitu slovenského politického systému, ak už teda nie sme schopní uvažovať o volebnom systéme väčšinovom.
Vládna koalícia pri úvahách o zmene volebného zákona špekulovala, ak som teda dobre počúval, len s tým, že sa vytvoria nejaké 4 volebné kraje, možno 8, prípadne že sa pohráme s hodnotou preferenčných hlasov. Nič by sa nezmenilo, keby sme aj zaviedli 4 alebo 8 volebných krajov ani keby sme zaviedli väčší význam preferenčných hlasov, na kvalite poslaneckého zboru. Kvalita poslaneckého zboru, kvalita parlamentu a kvalita práce sa zmení len vtedy, ak poslanci budú zvolení vo väčšinovom volebnom systéme.
Bol som nemilo prekvapený diskusiami o tom, že dokonca treba znížiť trojpercentnú hranicu na získanie prostriedkov zo štátneho rozpočtu na 2 %, len aby malé politické strany dostali peniaze. Buďme úprimní, získať 2 % v slovenskom politickom systéme je veľmi jednoduché. A potom je veľmi jednoduché míňať peniaze na sekretariáty, na autá, na sekretárky, na plat predsedu takej malej politickej strany. Pre niekoho to môže byť zdroj obživy, ale myslím si, že štát by nemal takýmto spôsobom podporovať malé politické strany. My dokonca hovoríme o piatich percentách v tomto návrhu zákona, že nie strana, ktorá získa minimálne 3 %, ale tá, ktorá získa minimálne 5 %, by mala mať nárok na preplatenie určitých výdavkov zo štátneho rozpočtu za každý voličský hlas.
Chcem v tejto súvislosti pripomenúť, že Najvyšší kontrolný úrad by sa mal pozrieť na spôsob rozdelenia peňazí, ktoré získala Strana demokratickej koalície. Jednoducho nie je možné, aby Strana demokratickej koalície, ktorá vlastne neexistuje, rozdelila peniaze medzi strany, ktoré neboli stranami vo voľbách. Podľa môjho názoru je to nakladanie s rozporom so štátnym zákonom a s ďalšími zákonmi tejto krajiny, preto aj touto formou kladiem pánovi predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu, aby sa touto otázkou zaoberal.
Opakujem ešte raz, spôsob rozdelenia finančných prostriedkov medzi politické strany, ktoré nekandidovali, považujem za nakladanie s prostriedkami štátneho rozpočtu v rozpore so zákonom.
Vážené dámy a páni, chcem vás požiadať o to, aby sme prejavili zodpovednosť a umožnili lepšiu kvalitu slovenského politického systému. Zvýšenie kvóra z 5 % na 7 % je takouto cestou. A myslím si, že ak budeme ďalej pokračovať v zmenách volebného systému, mali by sme uvažovať o radikálnom reze až smerom k väčšinovému volebnému systému.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nie.
Prosím ho teda, aby uviedol jednotlivé návrhy uznesení k prerokúvanému návrhu zákona.
Poslanec P. Kresák:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené dámy,
vážení páni,
ako som už povedal v úvode, vzhľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku uzniesla na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu predloženého zákona v druhom čítaní.
Dajte, prosím, hlasovať o tomto návrhu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály, budeme hlasovať o návrhu pána spoločného spravodajcu, ktorý neodporúča, aby Národná rada prerokovala návrh zákona v druhom čítaní.
Poslanec P. Kresák:
Môj návrh znie, ešte raz opakujem...
(Ruch v sále.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím o pokoj, páni poslanci.
Poslanec P. Kresák:
Navrhujem, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že po rozprave nebude pokračovať v rokovaní v druhom čítaní v zmysle § 73 ods. 3 písm. b).
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Mikloško.
Už máte zapnutý mikrofón.
Poslanec F. Mikloško:
Už ma stišujú ako pani poslankyňu Tóthovú.
(Smiech v sále.)
Pán predsedajúci, hlasovanie musí byť predložené pozitívne, to znamená, hlasujeme o tom, že zákon ide do druhého čítania a my môžeme, samozrejme, hlasovať ináč. A nemôžeme hlasovať o negatívnom. Desať rokov sa o tom dohadujeme.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Mikloško, § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku hovorí presne o tom, aké uznesenie navrhuje aj pán spoločný spravodajca. Ak Národná rada nemá vôľu, aby sa tento zákon prerokoval v druhom čítaní...
(Výkriky v sále.)
Ja hovorím, ak nemá vôľu, pán poslanec, nevykrikujte, prosím vás. Ak nemá vôľu, ja hovorím, nie že nemá vôľu, tak v tom je veľký rozdiel aj.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci.
Ešte raz zopakujte.
Poslanec P. Kresák:
Takže prosím, chvíľočku sa snažte sústrediť a počúvať ma. Môj návrh znie: "Navrhujem, aby sa Národná rada uzniesla, že po rozprave nebude pokračovať v druhom čítaní."
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 110 poslancov.
Za návrh hlasovalo 71 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 30 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.
Konštatujem, že návrh sme schválili.
Ďakujem pánovi navrhovateľovi, pánovi spravodajcovi.
Schválili sme uznesenie, že Národná rada nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.
Ďalším bodom programu je
návrh poslanca Národnej rady Roberta Fica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 218/1996 Z. z. o rozhodcovskom konaní a o doplnení niektorých ďalších zákonov,
ktorý ste dostali ako tlač 888.
Prosím teraz navrhovateľa pána poslanca Fica, aby predmetný návrh zákona uviedol.
Poslanec R. Fico:
Vážený pán podpredseda,
napriek tomu, že niektorí poslanci hovoria, že sa nemám ani unúvať predkladať ďalší návrh zákona, lebo neprejde, myslím si, že návrh zákona, ktorý chcem teraz predložiť, je natoľko dôležitý pre rozhodovanie sporov, že by sme mali o ňom vážne diskutovať a mali by sme sa pokúsiť nájsť dohodu na zmene zákona o rozhodcovskom konaní.
Ak teda dovolíte, vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, predkladám v prvom čítaní návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky o rozhodcovskom konaní a o doplnení niektorých ďalších zákonov.
Ako všetci dobre viete, v roku 1996 sme prijali osobitný zákon o rozhodcovskom konaní, ktorého úlohou bolo odbremeniť slovenské súdy od vybavovania obchodnoprávnej agendy. Z viacerých praktických dôvodov sa tento zákon neujal a niekoľko rokov sledovali prakticky právnici jeho vývoj. V roku 2000 sa začali objavovať prvé návrhy na zmenu zákona o rozhodcovskom konaní a nakoniec to bola komora komerčných právnikov, ktorá pripravila pracovný návrh zmeny rozhodcovského zákona. Tento pracovný návrh zmeny bol prepracovaný do podoby konkrétneho návrhu zákona, ktorý dnes predkladám.
Úlohou novelizácie zákona je zatraktívniť a zefektívniť rozhodcovské konanie. Úlohou je, aby si účastníci obchodnoprávnych sporov vyberali ako arbitra v prípadných sporoch nie všeobecný súd, ale rozhodcu, ktorý je vždy schopný rýchlejšie, efektívnejšie o vzniknutom obchodnoprávnom alebo inom spore takéhoto charakteru rozhodnúť.
Návrh novelizácie prináša preto niekoľko spresnení, na ktoré poukázala prax. Súčasne prináša zefektívnenie v tom, že sa zužuje okruh prípadov, keď je možné obrátiť sa po rozhodnutí rozhodcu na všeobecný súd. Zosilňuje rozhodnutie rozhodcu v rozhodcovskom konaní v obchodnoprávnom spore a tak ďalej a tak ďalej. Čiže ide o zefektívnenie tohto konania. Všetci dobre vieme, ako náročné je dnes viesť obchodnoprávny spor na všeobecnom súde. Sú to obrovské prieťahy v súdnom konaní a dnes napríklad na Európsky súd pre ľudské práva sa podávajú predovšetkým sťažnosti proti súdnym prieťahom. Je to možno až 80 - 90 % všetkých sťažností. Samotný Ústavný súd je zavalený rôznymi podnetmi a sťažnosťami na prieťahy v súdnom konaní. Musíme preto hľadať nielen rezervy v samotnom súdnom konaní, ale zavádzať alebo zlepšovať existujúce mechanizmy, ktoré odbremeňujú všeobecné súdy.
Tento návrh zákona teda sleduje predovšetkým odbremenenie všeobecného súdnictva a pomoc účastníkom obchodnoprávnych sporov, aby sa skôr mohli domôcť rozhodnutia arbitra, na základe ktorého budú vyriešené ich sporné vzťahy.
Vážené dámy a páni, som, samozrejme, pripravený o tomto návrhu diskutovať. Som pripravený akceptovať akékoľvek pozmeňujúce návrhy, ktoré zákon vylepšia, ktoré ho ešte viacej zefektívnia.
Už som počul, že sú aj úvahy v rámci niektorých rezortov pristúpiť k novelizácii tohto zákona. Nemám nič proti tomu, keby všetky pripomienky, ktoré vznikli v rezortných diskusiách, boli prednesené na rokovaniach výborov, aby tieto pripomienky boli zapracované do tejto novelizácie, aby sme čo najrýchlejšie mali naozaj kvalitný zákon o rozhodcovskom konaní, ktorý pomôže ľuďom, ktorí sa zaoberajú obchodom, ktorí naozaj veľmi často vstupujú do rôznych obchodnoprávnych sporov.
Musíme urobiť to, čo som povedal aj včera. Prosím, nepozerajte sa na to, kto tento zákon podpísal. Prosím, pozerajte na obsah, pretože je tu tendencia v tomto parlamente odmietať zákony len preto, že ich predkladá konkrétna osoba. Prosím, sledujte, čo je obsahom jednotlivých ustanovení, čo sleduje zákon. A podľa tohto aj hodnoťte, či zákon je alebo nie je dobrý.
Prosím vás o podporu. Prosím vás o posunutie tohto návrhu zákona do druhého čítania, kde budeme určite schopní v konaní vo výboroch, ale aj potom v samotnom druhom čítaní v pléne zákon, ak bude treba, sprecizovať tak, že bude dobrou pomôckou pre účastníkov obchodnoprávnych sporov.
Ďakujem pekne.