Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa, po prvé, musím povedať, že ja nevyzerám tak, ako keby som sa naľakal, lebo ste hovorili o vedení, a musím vám pripomenúť, osobne som hovoril s pánom premiérom, ktorý je momentálne mimo Bratislavy, takže znovu môžeme túto výzvu...
Pán poslanec Rehák.
Poslanec M. Rehák:
Pán podpredseda, predkladám procedurálny návrh. V zmysle § 20 ods. 3 vás žiadam, aby ste pozvali na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predsedu Najvyššieho súdu pána JUDr. Harabina, nakoľko novela ústavy veľmi vážne hovorí o oblasti súdnej moci a bolo by potrebné zrejme aj pre koaličných, aj opozičných poslancov poznať názor pána predsedu k stanoviskám alebo jeho stanovisko k novele ústavy.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
Prezentovalo sa 32 poslancov.
Budeme pokračovať ďalej. Pani poslankyňa Mušková a pán poslanec Hóka, nech sa páči, spočítajte, koľko je poslancov. Pán poslanec Hóka, páni skrutátori, alebo pani skrutátorka, aspoň vy dvaja sa dohodnite. Pán poslanec Sitek, toto je Národná rada.
Prítomných je 66 poslancov.
Konštatujem, že nie je dostatočný počet poslancov.
Budeme pokračovať.
Pán poslanec Zelník, máte slovo.
Poslanec Š. Zelník:
Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci.
Vážení členovia vlády,
vážené kolegyne, kolegovia,
dávam procedurálny návrh, aby sme prerušili rokovanie, pretože toto rokovanie je nedôstojné prerokúvania novely ústavy a odporúčam, aby sme pokračovali buď zajtra, alebo aby sa vôbec prerušilo rokovanie o prerokúvaní novely ústavy s tým, aby si sadli právni experti, ktorí sú v parlamente, prípadne aby boli pozvaní nezávislí právnici a aby text ústavy zosúladili tak, aby mohla byť prijatá skutočne drvivou väčšinou parlamentu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Páni poslanci, budeme hlasovať o tomto návrhu. Nech sa páči, prezentujte sa hlasujte.
Prezentovalo sa 43 poslancov.
Budeme pokračovať ďalej.
Páni poslanci, ja sa vás chcem opýtať, či by nebolo možné, aby sme prikročili k ďalšiemu vystupujúcemu, a to je pán poslanec Osuský.
Ešte máte procedurálne návrhy?
Pán poslanec Brňák, nech sa páči.
Poslanec P. Brňák:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
V súlade s ustanovením § 20 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a článku 85 Ústavy Slovenskej republiky dávam tento procedurálny návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky pozvala na rokovanie generálneho inšpektora práce Ing. Milana Šemeláka z dôvodu, že novela Ústavy Slovenskej republiky v jednom zo svojich článkov hovorí aj o inštitúte tzv. nútených prác. Zaujímalo by ma, myslím si, že aj mnohých kolegov z parlamentu, aký je názor pána generálneho inšpektora práce na tento inštitút zvlášť kvôli tomu, že existujú protichodné, ani nie protichodné, ale rôzne návrhy jednak zo strany vlády Slovenskej republiky, jednak zo strany poslancov. Preto si myslím, že určite bude v našom záujme, aby sme si vypočuli jeho názor na túto problematiku.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Brňáka.
Prezentovalo sa 41 poslancov.
Budeme pokračovať ďalej.
Ďalší procedurálny návrh - pán poslanec Šťastný.
Poslanec P. Šťastný:
Keďže Združenie miest a obcí Slovenska predložilo nesúhlasné stanovisko s novelou ústavy a nebolo k tomu zaujaté patričné stanovisko, žiadam v zmysle § 20 ods. 3 rokovacieho poriadku, aby bol prizvaný na rokovanie predseda ZMOS pán Sýkora.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec, mne sa zdá, že tento paragraf nie je možné použiť, lebo § 20 ods. 3 hovorí: "Na požiadanie Národnej rady Slovenskej republiky sa člen vlády alebo vedúci iného orgánu štátnej správy musí zúčastniť na schôdzi." A pán predseda nie je, ale ste hovorili... Takže to opravujete na 4. Áno, to je pravda, takže, nech sa páči, prezentujme sa, budeme hlasovať.
Prezentovalo sa 38 poslancov.
Ani tento návrh zatiaľ nebol schválený.
Budeme pokračovať.
Pán poslanec Tkáč.
Poslanec V. Tkáč:
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ja tiež žiadam, aby sme pozvali na rokovanie buď zástupcu Správnej rady Sociálnej poisťovne alebo riaditeľa Sociálnej poisťovne podľa § 20 ods. 4. Podľa zákona číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení existujú tri stupne bezvládnosti: prevažná, čiastočná alebo úplná. Vládna koalícia prejavuje pri prijímaní ústavy niečo medzi čiastočnou a úplnou bezvládnosťou. A poprosím, aby si doniesol aj tlačivá, aby vám mohol hneď vypísať stupeň tejto bezvládnosti. Prosím, aby ste dali o tom hlasovať bez rozpravy.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Páni poslanci, nemyslím si, že takto by sme mali pokračovať v rokovaní. O návrhu, samozrejme, dám hlasovať, nech sa páči, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 40 poslancov.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na priebeh a ako pokračujeme, prerušujem na 25 minút do 23.00 hodiny rokovanie Národnej rady. Budeme pokračovať o 23.00 hodine, to znamená o 25 minút.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás, zaujmite miesta v rokovacej miestnosti. Budeme pokračovať v 45. schôdzi Národnej rady.
Vážení poslanci,
vážené poslankyne,
vážená Národná rada,
ako som v úvodnom vstupe k návrhu novely ústavy uviedol, v tomto volebnom období ide o najdôležitejšiu predlohu, ktorú prerokúvame. Rokujeme v podstate tretí týždeň. Využili sme dostatočný časový priestor a doteraz v rozprave vystúpilo 113 poslancov a poslankýň. Naše rokovanie pozorne sledujú občania republiky a možno aj preto sa čím ďalej, tým viac prerokovanie ústavy politizuje. Tak ako to má byť, sme sa usilovali o vytvorenie priestoru na to, aby sa každý poslanec mohol k návrhu vyjadriť. Dostali sme sa však do stavu, keď poslanci opozície využívajú svoje obštrukčné právo na paralyzovanie rokovania Národnej rady. (Potlesk.) Nerád, ale som povinný uplatniť svoje práva, ktoré mi vyplývajú z rokovacieho poriadku, a zastaviť tento rozkladný proces, nedôstojný postup a v zmysle ustanovenia § 35 ods. 7 podávam na základe odporúčaní poslaneckých klubov SDK, SDĽ, SMK, SOP a KDH návrh, aby Národná rada rozhodla o uzavretí rozpravy.
S prihliadnutím na ustanovenie ods. 8 citovaného paragrafu majú poslanci, ktorí boli ešte prihlásení do rozpravy, právo odovzdať svoj písomný prejav predsedajúcemu. Ak bude súčasťou písomného prejavu pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh s príslušným počtom podpisov, rozdá sa poslancom a spoločný spravodajca ho prečíta vo svojom vystúpení pred hlasovaním a Národná rada bude o ňom hlasovať. Po odhlasovaní uznesenia o skončení rozpravy prosím, aby takéto písomné vystúpenia a pozmeňujúce návrhy mi poslanci odovzdali v rámci desaťminútovej technickej prestávky.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na základe uvedeného podávam návrh uznesenia, aby Národná rada Slovenskej republiky podľa § 35 ods. 7 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov rozhodla o uzavretí rozpravy k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky číslo 460/1992 Zb. v znení ústavného zákona číslo 244/1988 Zb. a ústavného zákona číslo 9/1990 Zb. (tlač 643).
Panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o mojom návrhu, ktorý som uviedol. Prezentujme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 85 poslancov.
Za návrh hlasovalo 79 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Konštatujem, že Národná rada rozhodla o uzavretí rozpravy k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky číslo 460/1992 Zb. v znení ústavného zákona číslo 244/1988 Zb. a ústavného zákona číslo 9/1990 Zb. (tlač 643).
Teraz vyhlasujem technickú prestávku 10 minút na doručenie písomných vystúpení, ako aj pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov poslancov, ktorí boli do rozpravy prihlásení.
Technická prestávka.
(Po prestávke.)
Vážení poslanci, prerušujem rokovanie 45. schôdze Národnej rady. Budeme pokračovať v rokovaní tejto schôdze 23. marca, t. j. v piatok o 9.00 hodine.
(Krik v sále.)
Ešte raz opakujem. Prerušujem rokovanie 45. schôdze Národnej rady. Budeme pokračovať v 45. schôdzi v piatok, začiatok bude o 9.00 hodine. Zajtra rokovací deň nebude, čiže nebude ani hodina otázok.
Ďakujem pekne.
Dobrú noc.
Písomné prejavy poslancov prihlásených do rozpravy, odovzdané predsedajúcemu schôdze po uzavretí rozpravy Národnou radou Slovenskej republiky 21. februára 2001 (uznesenie NR SR číslo 1269) podľa § 35 ods. 7 a 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov
Poslanec J. Budaj:
(vystúpenie nebolo prednesené ústne)
Je neskorá noc a mnohí by radi všetko skončili a išli spať. Veľa sa tu spomína aj to, že to bol všetko stratený čas a zbytočné polemiky. Ja si to nemyslím. Naša trojtýždenná diskusia a polemika o ústave sa už pomaly končí a stáva sa súčasťou novodobej politickej histórie a súčasťou našej politickej revolúcie. Dovoľte mi, aby som tento výrok stručne vysvetlil aj s tým, že ho dám do kontextu s otázkou ústavy.
Pred viac ako 11 rokmi sme začali prežívať našu revolúciu. Nepodobá sa na sociálne revolúcie, ktoré poznáme z opisov európskych dejepiscov minulých storočí, nie je vojenským pučom obvyklým v južnej Amerike, ani starostlivo zosnovaným kabinetným prevratom.
Občania tejto časti sveta, bolestne poučení omylmi, už nezopakovali chyby svojich revolučných predchodcov. Pod vplyvom mnohých faktorov sa nové politické elity pred 11 rokmi rozhodli pre anglosaský model politickej zmeny - pre politickú revolúciu postupne meniacu totalitu na demokraciu.
Preto sme nenastúpili rýchlu cestu revolučného teroru, ale pomalšiu cestu - revolučný proces. Nový svet sa začal rodiť v kombinácii graduálnych reforiem a revolučných zmien. Mieša sa pritom kontinuita s diskontinuitou, nádej a odhodlanie vykonať konečne veľké zmeny s obdobiami opadnutia reformnej energie, keď sa na povrch vynárajú reziduá komunizmu a nám sa zdá, akoby sa vracalo čosi zo starého režimu.
V našej politickej revolúcii zohrali rozhodujúcu úlohu ústavy a ústavné vzťahy. Najprv to bol zápas verejnosti za zmenu komunistickej ústavy, a to práve v jej totalitnom jadre - v článku 4, ktorý zabezpečoval trvalú moc štátostrany. Neskôr sa míľnikmi na našej ceste stali spory okolo federálnej ústavy a hľadanie nového ústavnoprávneho postavenia Slovenska. Potom, po voľbách 1992, v rýchlosti prebehla etapa prvého prijímania ústavy samostatnej Slovenskej republiky. Po ňom prišlo sedem rokov zápasu o podobu nového štátu. Aj tento zápas nemal násilný, ale politický charakter a opäť sa dial okolo ústavných vzťahov. Bolo to obdobie spochybňovania liberálnodemokratického ústavného systému a jeho atakovanie kvôli záujmom vládnej moci, ktorá tým spomalila, ale nezvrátila cestu Slovenska k demokracii.
Zatiaľ posledné obdobie je to, ktoré prežívame a ktoré vrcholí v týchto dňoch. Uzatvára sa dvojročie po voľbách 1998, v ktorom sa pri všetkých polovičatostiach a problémoch rodí ďalší míľnik na ceste našej politickej revolúcie - prvá novela slovenskej ústavy, ktorú navrhla a podporuje ústavná väčšina vnútorne komplikovanej, ale demokratickej pravo-ľa-
vej koalície.
Vývoj politickej revolúcie od roku 1989 až do dnešnej noci mal dramatické okamihy, občania veľakrát prežívali sklamanie z prílišných nádejí a všetkých aktérov trápili ťaživé dôsledky našej politickej nezrelosti a sociálne dôsledky prechodného obdobia.
Napriek tomu tvrdím, že naša cesta a aj toto historické rokovanie je prínosom a úspechom vo vývoji, ktorý sa tak dravo a rýchlo derie dopredu a doháňa všetko to, v čom sa oneskoril za celé 20. storočie.
Až čas ukáže, či a kedy a najmä s akým výsledkom zavŕšime našu politickú revolúciu. Či to budeme my, kto uzavrie ten dlhoročný proces, na ktorom sa zúčastňujeme bez ohľadu na to, či sme z LDÚ, SDKÚ či HZDS - alebo či sme voličmi alebo nevoličmi týchto či iných strán.
Naša moderná politická revolúcia bude pokračovať dovtedy, dokiaľ nebudeme mať istotu, že sme v tejto krajine dosiahli novú spoločenskú dohodu a že demokracia je u nás pevná a nezvratná.
Ďakujem vám za trpezlivé vypočutie.
Poslanec V. Faič:
(vystúpenie nebolo prednesené ústne)
V prvej časti rozpravy k predloženej novele Ústavy SR som sa pokúsil zdôvodniť vzťah reformy verejnej správy ako procesu, ktorý v našich podmienkach prebieha už desať rokov, k ústave, k ústavnoprávnemu vymedzeniu istých princípov samosprávnej demokracie a nevyhnutnosti novely ústavy. Proces reformy verejnej správy má teda dlhodobú dimenziu, je vo vyspelej spoločnosti nepretržitý, avšak konkrétne kroky, pre ktoré sa spoločnosť rozhodne, musia mať v záujme všeobecnej racionality konkrétny časový scenár. Nemôže tiež vybočovať z ústavného rámca štandardne fungujúceho štátu. Aj tento rámec je vo vývoji. Pochopiteľne, v krajinách, ktoré sú v procese všeobecnej transformácie spoločenského a sociálno-ekonomického systému, sú takéto zmeny časovo frekventovanejšie. To však nie je možné bez dobre fungujúceho štátu na princípe citlivo vyvážených mechanizmov, ktoré pozitívne využívajú výhody dobre fungujúcej lokálnej demokracie vrátane samosprávneho riadenia verejných vecí, ale zároveň garantujú fungovanie základných atribútov štátu ako uceleného mechanizmu, ktorý zabezpečuje všeobecný rozvoj nielen ekonomických, ale aj duchovných hodnôt spoločnosti. Zároveň garantuje základné ľudské práva každému občanovi.
Preto podporujem zámer profesionálne upraviť aj problematiku štvrtej hlavy ústavy.
Logickým dôsledkom existencie samosprávnych subjektov (obcí, miest, regiónov), ktoré napĺňajú princíp subsidiarity v zabezpečovaní verejných vecí, je aj potreba ich vzájomnej komunikácie. Nielen verbálnej, ale aj naplnenej konkrétnym konaním vo vzájomnom prospechu. Nová geopolitická situácia v Európe otvára dvere kontaktom nielen v cezhraničnej oblasti, ale aj v širších rozmeroch. Zvlášť regionálne samosprávne subjekty budú mať potrebu budovať svoje sociálne a ekonomické, ale aj kultúrne potreby v dynamickej komunikácii s bližšími, ale aj vzdialenejšími rovnocennými partnermi.
Tieto kontakty iste v mnohých prípadoch prerastú v trvalejšie väzby, ktoré musia mať aj formálnoprávnu úpravu. Život môže priniesť v tejto oblasti rôzne situácie a popri desiatkach pozitívnych môže nám zo dňa na deň vyrásť vážny vecný a následne politický problém. Na riešenie takéhoto ojedinelého prípadu musí mať štát pohotové a ústavno-právne kvalifikované nástroje. Takýchto situácií máme v občianskom živote vyše hlavy a aj v činnosti samospráv obcí sa nám z času vynárajú situácie, s ktorým pozitívne koncipovaný zákon o obecnom zriadení nepočíta. Nemôžeme žiť v naivnej predstave, že každý subjekt sa bude snažiť vždy o pozitívny a spoločensky prospešný výklad práva.
Preto si dovoľujem predložiť v mene skupiny poslancov pozmeňujúci návrh na doplnenie znenia čl. 66 v štvrtej hlave ústavy.
Toto legislatívne riešenie vytvorí priestor, aby v zákone o obecnom zriadení, resp. v zákone o samospráve vyšších územných celkov bol s patričnou mierou podrobností definovaný vecný rozsah a obsah aktivít, ktoré by mali byť predmetom združovania subjektov samosprávy v rámci republiky a zvlášť s partnermi v iných krajinách.
Podotýkam, že aj charta miestnej samosprávy, ktorú sme už ratifikovali, uplatňuje dikciu, že združovanie samosprávy je možné "v medziach zákona", resp. v ďalšom článku "za podmienok, ktoré si vymedzil zákon".
V príslušnej právnej norme bude možné preventívne reagovať aj na prípadné extrémne situácie, ktoré by napr. ohrozovali integritu nášho štátu, resp. by nám mohli priniesť vážnu ekonomickú ujmu pre naše národné hospodárstvo a podobne.
Náš návrh sleduje otvorený cieľ, aby dikcia ústavy vytvorila patričný priestor na citlivé a zodpovedné riešenie tej problematiky v ďalšom legislatívnom procese vytvárať postupne podmienky na nevyhnutný decentralizačný proces nielen na obce a mestá, ale aj na dlho diskutované vyššie územné celky.
Ako som už spomenul, bezmála desať rokov sa vybíjame diskusiou o ich počtoch a sídlach a vážne obsahové otázky štátnoprávneho, ale aj ekonomického charakteru zostávajú v pozadí. Nechceme vidieť, že vo vyspelom svete je prioritou riešenia problematika kvality verejných služieb vrátane ich ekonomizácií. Sme však presvedčení, že na konštruktívne a uvážené riešenie nášho doplňujúceho návrhu, ale aj celého radu ďalších problémov a úloh spojených s napredovaním reformy verejnej správy nájdeme vzájomné porozumenie.
Poslanec L. Nagy:
(vystúpenie nebolo prednesené ústne)
Vážený pán predseda, dámy a páni, slovenský parlament, ale i Slovenská republika v týchto dňoch prežíva dejinnú udalosť. Modernizuje svoju ústavu. Takáto významná zmena nie je častým javom v živote štátu. U nás sa k tomu pristúpilo po deviatich rokoch.
Zdá sa však, že nie všetci poslanci pristupujú k tomu rovnakým spôsobom. Sú poslanci, ktorí, prežívajúc historickosť chvíle, sa vyjadrujú pateticky. U iných dominuje zas vecná stránka. Takýchto je však menej.
Existuje však v Národnej rade Slovenskej republiky veľká skupina poslancov, ktorá je značne frustrovaná, a preto hľadá vecné, emocionálne, ale i iracionálne argumenty na kritiku textu. Je to skupina opozičných poslancov.
Z čoho sú však frustrovaní? Predpokladám, že sú frustrovaní z toho, že nebudú môcť hlasovať za novelizáciu ústavy. Čo je pravou príčinou nemožnosti hlasovať za ústavu, nevieme. Možnože ani oni sami to nevedia. Uznávam, že je to prekérna situácia, ktorú nie je možné len tak nechať. Z tejto situácie treba hľadať východisko, nejaké prijateľné vysvetlenie, ktorému uveria aj diváci, potenciálni voliči.
Po krátkej úvodnej neistote sa vysvetlenie našlo. Ešteže boli naporúdzi Maďari.
Áno, Maďari stoja za všetkým. V rozprave bolo odhalené, že každá plánovaná zmena slúži záujmom Maďarov a zrádza historické záujmy Slovákov. Či už ide o preambulu, o vzťah medzinárodných zmlúv k našim zákonom, o právomoci vyšších územných celkov, alebo o inštitúciu verejného ochrancu práv a podobne. A údajne Maďari všetko robia pre to, aby Slovákom doma a inde robili zle. A v konečnom dôsledku Maďarom údajne ide o rozbitie republiky. Údajne maďarskí poslanci preto vystupujú tak mierne a málo, aby náhodou ešte viac nerozhnevali slovenských poslancov, a tým zbytočne odďaľovali prijatie ústavy.
Slová a vety o vine Maďarov sú vyslovované ústami niektorých opozičných poslancov z hnevu a nenávisti takým spôsobom, že keby neboli poslancami, tak každého, kto sa takýmto spôsobom vyjadruje, by nezávislý súd mohol odsúdiť za urážku na cti alebo za hanobenie národa.
Mňa ako štátotvorného občana Slovenskej republiky maďarskej národnosti takéto správanie hlboko uráža a odmietam ho. Maďari na Slovensku sú rovnocennými občanmi a svoje šťastie hľadajú tu. Milujú svoju domovinu, sú pracovití a od nepamäti rovnakým dielom prispievajú k rozvoju krajiny ako ostatní občania. A že vraj sú nelojálni?
Za najväčšiu lojalitu Maďarov k Slovensku je potrebné považovať to, že Strana maďarskej koalície svojou prácou vo vláde SR pomohla vrátiť dobré meno krajiny vo svete. Som na to pyšný.
No vôbec nie som pyšný na to, že Slovensko je poslednou krajinou v Európe, ktorá nemá verejného ochrancu ľudských práv, čiže ombudsmana. Všetky postkomunistické štáty ho už majú napriek tomu, že všetci podľa sovietskeho kopýtka mali aj prokuratúry. Ombudsmana naposledy v minulom roku spravili aj Česi.
Súhlasím s opozičnými poslancami, že ombudsman ako bútľavá vŕba je zbytočný luxus.
Vážené poslankyne a vážení poslanci, práve preto mám pre vás dve ponuky.
Po prvé podporte pozmeňujúci návrh poslanca Zajaca, podľa ktorého: "Verejný ochranca základných práv a slobôd chráni v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb pri konaní, rozhodovaní alebo nečinnosti orgánov verejnej moci, pokiaľ je takéto konanie, rozhodovanie alebo nečinnosť orgánov verejnej moci v rozpore s právnym poriadkom alebo princípmi demokratického a právneho štátu." Takáto definícia postavenia ombudsmana je silnejšia ako návrhu, podľa ktorého sa iba podieľa na ochrane práv.
Po druhé prijmite moje pozvanie do pracovnej skupiny na vypracovanie zákona o verejnom ochrancovi ľudských práv. My spolu môžeme byť garantom vypracovania takých rámcov pre prácu ombudsmana, ktoré mu umožnia účinnú prácu.
Kváziargumenty typu, že to bude drahé, že je to pripravované pre bývalého prezidenta Kováča a pod., sú výhovorky, ktorými sa zakrýva starý spôsob myslenia. Prokuratúra chráni zákonnosť a štát, ombudsman ľudské práva občana. Zvyšuje právne istoty občana.
Aj tretí problém, ktorého sa dotknem, je problémom ľudskoprávnym. Ide o zákaz diskriminácie podľa sexuálnej orientácie. Problém diskriminácie rôznych skupín ľudí Ústava SR v roku 1992 riešila moderným spôsobom vo svojom článku 12, citujem: "Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať."
V uplynulom desaťročí v európskom právnom myslení došlo k významnému a prudkému vývoju i v tejto oblasti. Samotný Európsky parlament a orgány Európskej únie boli iniciátormi významných zmien. Tak napríklad Európsky parlament v roku 1994 vo svoje rezolúcii o rovnoprávnosti, ďalej v roku 1996 vo svoje rezolúcii o rešpektovaní ľudských práv a v roku 1997 Európska únia v Amsterdamskej zmluve doplnila Zmluvu o Európskom spoločenstve trinástym článkom o zákaze diskriminácie podľa sexuálnej orientácie.
Napokon je tu posledná najzávažnejšia vec. Vlani Európska únia na stretnutí Európskej rady v Nice slávnostne vyhlásila Chartu základných práv. Charta vo svojom článku 21 zakazuje diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie. Charta pre členské krajiny Európskej únie má zásadný význam pre svoju možnú záväznosť. To znamená, že členské štáty Európskej únie budú mať povinnosť dať do súladu svoje právne poriadky s Chartou základných práv Európskej únie.
Pre nás ako budúceho člena Európskej únie to znamená okrem iného aj to, že budeme musieť rozšíriť 12. článok našej ústavy o zákaz diskriminácie aj podľa sexuálnej orientácie. Hodnotiac prudký prejav nevôle opozičných i koaličných poslancov na prejav poslanca Andrassyho, ktorý sa okrajovo dotkol i problematiky sexuálnej orientácie, usudzujem, že dnes v slovenskom parlamente neexistuje politická vôľa na rozšírenie antidiskriminačného článku našej ústavy. Ak by som sa mýlil, som pripravený predložiť takýto pozmeňujúci článok.
Vážená Národná rada, vážení diváci, v tejto chvíli sa schyľuje ku koncu rokovania o novele Ústavy Slovenskej republiky. Vyjadrujem svoje presvedčenie, že napriek urážkam zo strany niektorých poslancov na adresu Strany maďarskej koalície a vôbec na adresu Maďarov na Slovensku poslanci Strany maďarskej koalície budú hlasovať za túto ústavu. My si uvedomujeme, že Slovensko potrebuje a zaslúži si modernú ústavu.
Ďakujem za pozornosť.
Poslankyňa E. Slavkovská:
(vystúpenie nebolo prednesené ústne)
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
vážené kolegyne, ctení kolegovia,
vážení občania Slovenskej republiky,
ústava, to sú základy domova, piliere štátu. A čo je domov? "Domov a domovina, to nie je len priestor, nie sú to len obce a mestá, hory a údolia, polia a lesy, ba ani len tváre, ktoré v živote stretám po všetkých končinách svojej rodnej zeme. Domov a domovina má aj svoj hĺbkový rozmer - to je myslenie a cítenie ľudí, to je aj kultúra a umenie, literatúra a maľba, to sú chrámy, aj spev, aj múdrosť porekadiel a prísloví, múdrosť zhromažďovaná po stáročia. Domovina je preto aj hlboký rozmer stáročí a vekov. Je to hĺbka dejín - od otca cez matku a ich otcov a matky... Poznávať domovinu znamená preto vnárať sa aj do hĺbok stáročí a sledovať tok života svojho národa ako rieku proti prúdu - stopovať jej prítoky a predierať sa až k prvotnému prameňu života domoviny, života svojho národa. A potom možno ísť spätnou cestou od prameňa cez zákruty dejín po cestách generácií - až k dnešku. Takto naplnený poznaním, ktoré obohacuje myseľ i srdce, sa človek môže zastaviť, rozhliadnuť a potešiť. Toto všetko je môj domov, moja domovina, môj národ! A s prehĺbenou láskou možno potom položiť ruku na pluh a ťahať nové brázdy na dedičnej roli života - podľa potrieb danej chvíle, ako syn a dcéra svojej zeme, svojho národa."
Iste niektorým z vás, koaliční prítomní v tejto sále, znejú uvedené slová nezvyčajne a už sa chystáte vo faktických poznámkach povedať, že nehovorím k veci, teda k predmetnému návrhu vašej novej "koaličnoskupinkovej" ústavy. Už sa podaktorí snažíte sformulovať úvahu o nacionalistickom tóne opozičnej poslankyne za Slovenskú národnú stranu. Lebo také sú vaše móresy. Čo poviete, to je vaša vec, čo napokon schválite, to je vaše rozhodnutie pripravené podľa nachystaného koaličného konšpiratívneho scenára. Vy budete pred Slovenskom niesť za vaše rozhodnutie zodpovednosť. Vy sami budete musieť viesť dialóg so svedomím. A príde čas, keď sa budete musieť zodpovedať pred občanmi.
V tých citovaných slovách je však všetko, čo sme sa vám tak úpenlivo snažili v mnohých modifikáciách povedať, my, ktorí nemôžeme súhlasiť s vami predkladaným návrhom ústavy, s jej pohoršujúcim spôsobom predkladania, negujúcim všetky procedurálne náležitosti a napokon už ani s nekultúrnym spôsobom prerokúvania dokumentu, o ktorom ani jeden z poslancov Národnej rady nemá právo rozhodovať bez poznania skutočného názoru občanov Slovenskej republiky. Naše slová a naše argumenty znejú k hluchým. V takejto atmosfére nemá zmysel v nich pokračovať. Dúfam však, že slová Jána Chryzostoma kardinála Korca, ktoré napísal vo svojej knihe Cirkev v dejinách Slovenska, prebudia aspoň tých, ktorí sa slovne, žiaľ, nie činmi, hlásia k Slovensku a k jeho vzácnemu kultúrnemu dedičstvu. Lebo ústava, to nie je len reč paragrafov. V každom slove ústavy je reč o budúcnosti štátu, ale aj o jeho historických koreňoch, o hodnotách, ktoré vyznáva, o živote jeho občanov. Je to teda reč o domove a domovine. Je to tá reč, ktorou sme sa snažili, žiaľ, do tejto chvíle rokovania 45. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky márne prihovoriť vám.
Je mi to veľmi nepríjemné, ale musím konštatovať, že v mnohých chvíľach počas rokovania o tomto, pre Slovensko tak nešťastnom návrhu ústavy som sa necítila ako v parlamente Slovenskej republiky, v jej najvyššom zákonodarnom zbore, ale mala som pocit, akoby sa dejiny vrátili späť a v Bratislave zasadol Uhorský snem. Je totiž úplne jasné a už argumentačne zo strany opozície jednoznačne dokázané, že takýto návrh ústavy vznikol predovšetkým z trvalého nátlaku politikov SMK, občanov Slovenskej republiky maďarskej národnosti na našu súčasnú slabú vládu hlbokej poníženosti. Občania Slovenskej republiky si pritom mohli takpovediac každodenne všimnúť žalostný pohľad do rokovacej sály Národnej rady Slovenskej republiky, kde prázdne miesta pre členov vlády hovorili o ich ľahostajnosti k osudom štátu, kde sa akékoľvek argumenty opozície stretali s prázdnymi frázami posluhovačov vládnej garnitúry, novodobými klamarikovcami podľa vzoru inkvizítora prvého slovenského katolíckeho gymnázia v Kláštore pod Znievom Dr. Klamarika a novodobými Grunwaldovcami. A nad tým všetkým sa pyšne vynímal ironický úsmev poslancov SMK, ktorí najlepšie vedia, o čo v tejto hre ide.
Vraj nemáme strašiť maďarskou kartou?! Veď oni nič iné nechcú, len naplnenie programu vlády Slovenskej republiky. Áno, s tým musíme súhlasiť. Skutočne už v týchto chvíľach ide o naplnenie zámerov vlády Slovenskej republiky. Súčasná vláda a koalícia prijala ponižujúce a stupňujúce sa požiadavky politikov maďarskej národnosti pôsobiacich v Slovenskej republike, prijala ich diktát, pretože inak by vládnuť nemohla a už dávno by sa rozsypala ako domček z karát. Ak máme hovoriť o kartách, tak práve v tomto spojení. Lebo toto je ten domček postavený z maďarských iredentistických kariet. Markantne nás o tom presviedča navrhovaný text ústavy.
Všimnite si, vážení občania Slovenskej republiky, s akou nevôľou prijímajú predkladatelia tohto návrhu a jeho podporovatelia, ak upozorňujeme na možnú stratu zvrchovanosti Slovenskej republiky, ktorá je v navrhovanom texte, ak upozorňujeme okrem iného na deštrukciu celého štátneho systému, ktorá tiež je zakotvená v navrhovanom texte, ak upozorňujeme na možnosť úplného kolapsu štátu eventuálnym konštituovaním vyšších územných celkov, ktoré môžu absolútnymi právomocami spôsobiť zánik štátu, zničiť jeho integritu ústavným spôsobom. Aký to smutný paradox! To všetko nájdete, vážení občania, v návrhu tejto podoby ústavy. A nájdete tam aj odpovede aj na iné vaše, dovolím si tvrdiť, najaktuálnejšie otázky. Iste ich nenájdete v strohej dikcii hláv, článkov a odsekov. Ale v ich vzájomnom kontexte a podtexte určite.
V tom kontexte právnických formulácií nájdete odpoveď aj na otázku, prečo sa permanentne zvyšuje miera nezamestnanosti, prečo enormne vzrástlo cestovné a ceny vôbec, prečo už takmer niet obilia z vlastných zdrojov, prečo sú obrovské hektáre pôdy neobrobené, prečo pokračuje pokútny výpredaj strategických podnikov, prečo sa likvidujú Slovenské lodenice v Komárne, prečo sa vlastne stavia most Márie Valérie, pritom sa intenzívne buduje prístav v Györi, prečo sa tak prudko zhoršili podmienky na štúdium pre slovenských študentov na slovenských vysokých školách, prečo vláda zasahuje do akademických slobôd Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, prečo sa musí vyriešiť pred vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie aj dávny spor s Maďarskou republikou o oblasti viníc s tokajským vínom, prečo k nám priletela z Maďarska spoločnosť MOL a chce sa usadiť na Slovensku, prečo milión dvestotisíc dôchodcov Slovenskej republiky živorí na pokraji biedy, prečo nám mladí vysokoškolsky vzdelaní ľudia priam húfne utekajú do sveta, prečo sa rómske deti z osady v Hermanovciach nemôžu dostať medzi ostatné deti v miestnej základnej škole a musia sa učiť v ošarpanej, len pre ne vymedzenej budove, prečo tam nedávno zaznela veta: "Keď sa našli milióny na maďarskú fakultu, musia sa nájsť aj na nulté ročníky pre rómske deti!"
Aj vy sa, vážení občania, právom pýtate, prečo je kríza v každom ekonomickom odvetví, prečo nás opantáva pocit sociálnej neistoty, prečo sa Slovensko dostáva ekonomicky do cudzích rúk!!! To všetko by ste sa, vážení občania, v kontexte kompletného návrhu dozvedeli, keby vám doň dovolili nazrieť jeho predkladatelia. A dozvedeli by ste sa odpoveď aj na kardinálnu otázku. Prečo sa tak deje? Nuž preto, pretože v predloženom návrhu ústavy vôbec nejde o Slovensko, o jeho rozvoj, o jeho občanov a nejde najmä o slovenský národ, ale ani o úprimný záujem o kultúrne hodnoty iných národností žijúcich v Slovenskej republike a o ich dôstojné životné existenčné podmienky už vôbec nie. Ide totiž o partikulárne záujmy súčasnej moci, ktorým sú prednejšie ich osobné záujmy nad posvätnými záujmami národa a jeho štátu. A vôbec tu nie je hlavným kritériom vstup do Európskej únie či do NATO, ako sa pod ich pláštik skrývajú navrhovatelia.
Ide o prípravu predpokladov na postupný zánik Slovenskej republiky - našej spoločnej domoviny. Ide o politické vnesenie nesúladu do pokojného spolužitia slovenského národa s národnosťami žijúcimi na území Slovenskej republiky, ide o postupné narušenie územia štátu, ide o zruinovanie jeho ekonomiky a všetkých možností jeho fungovania. Preto ste, vážení občania, svedkami márneho dialógu opozície s koalíciou, preto bol pred vami utajený text predkladaného návrhu, preto sa tu hrá naoko demokratická hra v priamom prenose, ale rozhodnutie je už pripravené a vy ste sa k nemu vyjadriť nemali, a teda nemohli.
Súčasná vládna moc sa naučila rátať len do deväťdesiat. Rýchlosťou 90 hlasov poslancov za každú cenu chce zradiť vás, občania, zradiť Slovensko, zradiť náš domov, zradiť našu vlasť. Vy, údajne deväťdesiati, zastavte sa, ešte je čas na to, aby ste to spravili sami! Na diaľniciach Slovenska, tobôž Európy sa vašou "deväťdesiatkou" nejazdí. Súčasná koalícia však môže dosiahnuť len túto rýchlosť. Slovensko je však krajinou solúnskych bratov, spolupatrónov Európy svätého Cyrila a svätého Metoda a ich súpútnika svätého Gorazda, rodáka zo Slovenska, len Slovensko sa Nitrou môže pýšiť - prvým kresťanským chrámom v celej oblasti stredovýchodnej Európy. Slovensko sa právom môže pýšiť, že jeho liturgické knihy v staroslovenskom jazyku požehnal pápež Hadrián II. už v roku 868, čím vzdal nezabudnuteľnú poctu našej kultúre, nášmu národu a nášmu jazyku. A Slovensku boli adresované slová Jána Chryzostoma kardinála Korca v už spomínanej knihe, kde tiež napísal: "Dejiny kultúry národov sa začínajú rozlične. Niektoré v mýtoch, iné oslavou nad bojiskami a padlými bojovníkmi. Slovenské dejiny kultúry sa začínajú evanjeliom a ohlasovaním jeho radostnej zvesti."
Predložený návrh ústavy je pre Slovensko smutnou zvesťou. Deje sa tak v roku 1140. výročia pamätného kultúrneho činu slovienskeho vladára Rastislava, ktorým sa Slovensko na stáročia stalo epicentrom kultúrnosti Európy prostredníctvom diela generácií múdrych ľudí slovenského národa. A to napriek plieneniu a rabovaniu starých Maďarov v priestoroch Veľkomoravskej ríše, "ktorí nemali zmysel pre kresťanské hodnoty v dobýjanej krajine". Aj o tom je naša pamäť a nezabúda na ďalšie krivdy a utrpenie slovenského národa. Lenže o tom už podrobnejšie nemožno hovoriť, tobôž o súčasnosti, pretože šepkár tohto divadla, nie však dirigent orchestra s falošnými tónmi, súčasný predseda vlády, dopomohol k tomu, že poslanci Národnej rady sa v druhom kole rozpravy o návrhu ústavy môžu vyjadriť len v rozsahu desiatich minút.
Preto na záver dajme zaznieť slová ďalšieho z určite nespochybniteľných osobností nášho domova - nášho Slovenska. Dajme zaznieť slovám básnika Milana Rúfusa, čestného predsedu nadácie Gaudeamus (mimochodom jeho slová na margo spôsobu tej "našej" demokracie už zazneli počas rokovania v tejto sále), ktoré napísal v pozdrave k účastníkom konferencie, ktorá sa konala pri príležitosti 125. výročia stavby novšej budovy prvého slovenského evanjelického gymnázia v Revúcej, kde vďaka nadšeným vlastencom z nadácie Gaudeamus a pomoci Ministerstva školstva Slovenskej republiky i vlády Slovenskej republiky, v tom čase pod vedením Vladimíra Mečiara, budú v tomto školskom roku maturovať prví gymnazisti Prvého slovenského literárneho gymnázia. "Pamäť je človekova databanka o ňom samom. Jednotlivec, či spoločenstvo, ktoré ju stratí, nebude nikým. A bude ničie, a preto čiekoľvek. Toto sa nedá obísť, tým nemožno pohnúť."
V presvedčení, že naozaj nikto nemôže degradovať pamäť slovenského národa, a, chvalabohu, doteraz sa to nikomu nepodarilo, i keď mnohí sa o to usilovali a sme svedkami, že mnohí sa o to usilujú naďalej, opätovne, tak ako vo svojom prvom vystúpení apelujem na vás, kolegovia poslanci slovenskej národnosti Národnej rady z koalície, i na vás, kolegovia poslanci zo Strany maďarskej koalície. Majte úctu k pamäti slovenského národa, majte úctu k občanom Slovenskej republiky a vlastným rozhodnutím o stiahnutí návrhu ústavy si zachovajte svoju česť. Slovensko pamäť nikdy nestratilo a určite nezabudne ani na vás, keď sa dopustíte jeho historickej potupy. Príde čas, keď vám občania Slovenskej republiky, ktorých ste ignorovali a hlboko urazili, odpovedia. Tak to bolo vždy v dejinách Slovenska. A to sa zmeniť nedá žiadnou novelou.
Slovensko, Európa i svet potrebuje pokoj, spravodlivosť, nie krivdu a nenávisť. Európska únia, o ktorej toľko hovoríte, nepotrebuje žobrákov a bezdomovcov, akých máme i pod touto hrdou skalou, na ktorej je postavená budova Národnej rady Slovenskej republiky, už teraz neúrekom, ale partnerov s dôstojnosťou, s vlastným domovom a domovinou.
Nemám veľkú nádej, že mojim slovám i slovám dvoch z plejády osobností Slovenska naozaj porozumeli tí v tejto sále, ktorí by sa predovšetkým mali nad nimi zamyslieť. Preto dôrazne opakujem a zároveň dopĺňam môj zásadný pozmeňujúci návrh z prvého kola rokovania o novele ústavy s naliehavým upozornením, že v tejto atmosfére nekultúrnosti komunikácie, keď odzneli už stovky pripomienok k predmetnému návrhu ústavy, keď nebola umožnená diskusia s občanmi Slovenskej republiky a bola znemožnená seriózna rozprava v Národnej rade Slovenskej republiky, s plnou zodpovednosťou nemožno konať inak.
Žiadam preto hlasovať o tom, aby Národná rada Slovenskej republiky
1. okamžite stiahla návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky číslo 460/1992 Zb. v znení ústavného zákona číslo 244/1998 Z. z. a ústavného zákona číslo 9/1999 Z. z. (tlač 643), z druhého čítania na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky,
2. ukončila činnosť doteraz nefunkčnej komisie na revíziu ústavy, komisie, ktorá nedokázala predložiť na naše rokovanie komplexnú a odborne fundovanú správu a zmenila sa na štyroch bohorovných predkladateľov predmetného návrhu novely ústavy, ktorá bola počas tohto rokovania podrobená precíznej kritike,
3. konštituovala novú komisiu na analýzu a prípadnú revíziu doterajšej Ústavy Slovenskej republiky, zloženej z parlamentných, ale aj mimoparlamentných právnych expertov,
4. zvolala 46. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky na tému rozpravy o aktuálnom súčasnom ekonomickom, sociálnom, vzdelanostnom stave Slovenskej republiky a o zásadných otázkach jej zahraničnopolitickej orientácie,
5. iniciovala celoštátnu diskusiu o prípadnej potrebe novej podoby Ústavy Slovenskej republiky.
Ďakujem za pozornosť.