Poslankyňa Ľ. Mušková:
Pán podpredseda, buď ste klamali úmyselne, alebo ste unavený, a preto vám navrhujem...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vypnite pani poslankyňu Muškovú, prosím vás.
Pani poslankyňa Aibeková, máte slovo.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci,
ministri, nie sú,
vážené dámy,
vážení páni,
vážení hostia,
keďže jeden z predkladateľov, pán poslanec Orosz, mi neodpovedal na moje otázky, ktoré som mu kládla pri svojom prvom vystúpení, naopak, skreslil moje vystúpenie, tak mu znovu budem klásť niekoľko otázok a dúfam, že tentokrát na ne odpovie.
Nadviažem na pána poslanca Engliša, ktorý hovoril o ombudsmanovi. Ja sa tejto problematike venujem už dlhší čas. Veľmi pozorne som si prečítala aj vašu dôvodovú správu, a tak sa vás pýtam, pán poslanec Orosz. Týchto dvadsať úradníkov, ktorých máte uvedených, a náklady zhruba 5 miliónov, to ste predsa počítali ešte v cenách na rok 2000 a viazali ste to na rozpočet roku 2000. Dnes je tu už rozpočet 2001, on bude pravdepodobne zavedený až v roku 2002, možno 2003, alebo 2004, nevieme, takže sa vás pýtam: Koľko to bude reálne?
Ďalej, počítate navyše s aparátom 3 sudcov Ústavného súdu, s rozširovaním žúp, a tým aj župných úradníkov, takže sa vás pýtam: Koľko toto rozširovanie bude stáť daňových poplatníkov - občanov Slovenskej republiky?
Vy ste mali v svojich programoch znižovanie štátneho aparátu. A k čomu dochádza? Zvyšuje sa počet úradníkov na Úrade vlády, úradníkov v Národnej rade Slovenskej republiky, úradníkov na ministerstvách. Tuná počítate s ďalšími úradníkmi. A naozaj tá časť, ktorá sa venuje ekonomike tohto návrhu zákona, je veľmi slabá, veľmi slabá, a tak vás žiadam, aby ste odpovedali: Koľko to bude stáť občanov Slovenskej republiky? Pýtam sa preto, že na strane 145 v dôvodovej správe píšete takéto vety: "Dobre fungujúci ústavný systém bude mať v tomto svetle aj zásadný pozitívny dopad na hospodársky život štátu." Ale nielen moji kolegovia z opozície, ale aj vaši vlastní kolegovia z koalície vám dokázali, že tento váš návrh nezabezpečí dobre fungujúci ústavný systém. Teda ani váš pozitívny dopad na hospodársky život štátu sa nedá očakávať.
Dokonca si dovolíte tvrdiť, že navrhovanú novelu považujete "za spoločensky efektívnu aj z pohľadu jej komplexných hospodárskych účinkov". Nuž žiadam jasnú a konkrétnu odpoveď: Aké pozitívne hospodárske účinky bude mať táto novela?
Teraz sa konkrétne dotknem vami navrhovaného bodu 5, ktorý sa týka druhej hlavy druhého oddielu článku 18 platnej ústavy, časti, ktorá sa volá "Základné ľudské práva a slobody". Článok 18 odsek 1 znie: "Nikoho nemožno poslať na nútené práce alebo nútené služby." Odsek 2 znie: "Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na" a teraz sú v písmenách a - d vymenované výnimky odseku 1, tento odsek navrhujete rozšíriť o písmeno e) v znení - "prácu alebo službu, ktorá na základe zákona tvorí súčasť bežných občianskych povinností."
Odvolávate sa, že termín "bežné občianske povinnosti" ste prevzali z článku 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd z roku 1950. Tento termín "bežné občianske povinnosti" sa však v našej legislatíve nevyskytuje, preto ho vláda odporúča nahradiť znením "menšie obecné služby na základe zákona".
Návrh vlády sa odvoláva na Dohovor číslo 29 Medzinárodnej organizácie práce o nútenej alebo povinnej práci. Predkladatelia, ale aj podpredseda vlády Ľubomír Fogaš včera a takisto viacerí poslanci SDĽ vo vystúpení očakávali alebo z tohto návrhu si sľubujú, že sa zlepší situácia v počte nezamestnaných, tak ako minulý rok dúfali, že ju pomôžu vyriešiť verejnoprospešné práce. Všetci vieme, ako skončili tieto verejnoprospešné práce. Vrátila sa nám väčšina nezamestnaných do evidencie a pred pár dňami bolo štatisticky zverejnené, že toto číslo je už 20,8 %. Takže ani tento návrh nepomôže vyriešiť tento problém. Umožní vám síce, áno, s tým súhlasím, umožní vám síce viazať vyplatenie dávok sociálnej pomoci na nútené odpracovanie istého počtu hodín v prospech obcí, ale naozaj toto chceme?
Pýtam sa vás, vážení predkladatelia: Vyjadrovali sa k tomuto návrhu zástupcovia Združenia miest a obcí Slovenska a Konfederácie odborových zväzov, pretože je to veľmi vážny zásah do legislatívy Slovenskej republiky. Slovenská republika totiž nepodpísala iba tento Dohovor Medzinárodnej organizácie práce, o ktorý sa opierate, ale desiatky iných dohovorov, ktoré bude potrebné zohľadniť.
Odvolávate sa na legislatívu krajín Európskej únie, tak sa vás konkrétne pýtam: Ktoré krajiny Európskej únie tento inštitút využívajú v súvislosti s vyplatením príspevku v nezamestnanosti a v súvislosti s vyplatením dávok sociálnej pomoci, pretože ja nepoznám ani jednu krajinu v Európskej únii, ktorá viaže dávky v nezamestnanosti na povinnosť odpracovať nejakú prácu pre obec? Potom nepoznáte zákony Slovenskej republiky, ktoré sa týkajú problému nezamestnanosti. Môžete ich použiť iba v prípade sociálnej pomoci.
Ale pýtam sa vás: Budú vedieť obce zabezpečiť prácu v niektorých regiónoch a v niektorých obciach východného Slovenska, kde je 80 - 90 % nezamestnanosť? Bohužiaľ, nevidím tu teraz žiadneho zo zástupcov samospráv, ktorí by sa mali vyjadriť k tejto problematike, pretože neviem si predstaviť, ako toto dokážu urobiť v týchto prípadoch. Tento prípad sa dá použiť iba vtedy, keď je nezamestnanosť do 10 %, keď máte jasne odčlenenú skupinu ľudí, ktorí sú v evidencii úradov práce a ktorí už padli do tzv. sociálnej siete. Pre tých potom môžete vytvárať aj takéto podmienky, ale nie v našich pomeroch. Neviem si predstaviť, kde starosta zabezpečí pravidelne niekoľkohodinovú prácu, nútenú prácu, v tomto prípade pre tých, ktorí sú dlhodobo nezamestnaní a poberajú dávky sociálnej pomoci. Nevidím tento krok, ktorý ste vy avizovali ako pozitívny, a obávam sa, že sa dostaneme do rozporu s viacerými medzinárodnými zmluvami, ale aj s legislatívou v tej oblasti, o ktorej som hovorila.
Ale taktiež keď si pozriete zákony, ktoré sa týkajú sociálneho poistenia, sociálneho zabezpečenia, tam tiež takýto inštitút nemáte a budete musieť, ak prijmete tento vami navrhovaný bod 5, zmeniť niekoľko desiatok zákonov. Ak ich bude váš pán minister Magvaši meniť tak ako v ostatnom čase, no tak ďakujem pekne za chaos, ktorý tu môže vzniknúť.
Naozaj, takto sa problém nezamestnanosti nerieši. Nakoniec aj prieskum uskutočnený MVK, ktorý bol zverejnený v dnešných médiách, ukazuje, že občanov Slovenskej republiky najviac trápi nezamestnanosť, je to v takmer 40 percentách, vysoké životné náklady viac ako 30 %, kriminalita viac ako 26 %, zdravotná starostlivosť takmer 18 %, postavenie menšín trápi iba 1 %, vy sa však venujete práve tejto otázke.
Vážení páni, vážené dámy, iba 1 % slovenskej populácie trápi problém menšín. Aký priestor vy venujete práve tejto problematike.
(Hlasy z pléna.)
Nie je to môj, nie je to môj, myslím, nie teraz v tejto ústave, ale všeobecne.
Ale aj v súvislosti s touto ústavou, koľko tu bolo práve hovorené o týchto problémoch? Občania sa pýtajú vás predkladateľov, či tento čas a priestor, ktorý ste venovali novele ústavy, ste nemohli venovať príprave tých zákonov, ktoré trápia občanov Slovenskej republiky. A stačí si prečítať tento prieskum, aby ste videli, čo je dominantné pre občanov Slovenskej republiky.
Tieto vaše návrhy neriešia tie problémy, o ktorých sa tu najviac hovorí. Takže žiadam odpovede na tieto otázky: Čo to bude stáť? Aký to podľa vás, keď to tu tvrdíte, prinesie pozitívny dopad na hospodársky život štátu? Pretože, tak ako tu vo viacerých vystúpeniach zaznelo, žiadny.
Ďakujem vám. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Aibekovej - posledný prihlásený pán poslanec Delinga, osemnásty v poradí.
Nech sa páči, pán poslanec Cabaj ako prvý.
Poslanec T. Cabaj:
Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
Kolegyňa Aibeková tu hovorila o tých problémoch, ktoré nie sú doriešené v tomto nešťastnom poslaneckom návrhu novely ústavy, pretože ak by si dali trocha roboty predkladatelia a skutočne dopracovali, tak ako treba, ekonomickú časť, pri ktoromkoľvek zákone, nielen teraz pri Ústave Slovenskej republiky, tak by sa tam nemohli objaviť tie veci, ktoré sú tam v ekonomickej časti. Ale ono zrejme už to funguje tak, že ak predkladatelia si vyžiadali stanovisko z ministerstva financií, a to im dá také dobrozdanie, z 24. 5. 2000, že nebude to mať dopad, tak potom ani sa im nečudujem, že sa o toto opierajú. Len chcem povedať, že ministerstvo financií takisto riadi ministerka financií, ktorá je z jednej politickej strany s pánom Oroszom. Minimálne aspoň v strane si to mali vyglajchať, ako to vlastne funguje.
Ale druhá vec, čo chcem reagovať. V súvislosti s inštitútom tých menších obecných služieb, kde takto predkladatelia uvažujú, ja som presvedčený, že ani jeden z týchto 4 pánov, ktorí sa nám snažia niečo nanominovať teraz a vysvetliť, nemá ani základnú predstavu o tom, ako to vôbec funguje. K tomu, čo spravila vládna väčšina minulý rok s tým, že sa pripravil zákon, podľa ktorého boli zamestnaní tzv. nezamestnaní a dalo sa na to vyše dva a pol miliardy Sk, čo nevyriešilo nič, skúste, spýtajte sa, aké pozitívne výsledky to donieslo u starostov obcí. Je tu jeden medzi nami, konkrétne starosta Petržalky. Nech vám vysvetlí, ako to v Petržalke funguje. A on má to šťastie, že nemá ani 5-percentnú nezamestnanosť. Ale čo budú robiť v tých obciach, kde takáto veľká nezamestnanosť je? Navyše, kde zoberú topánky, kde zoberú oblečenie, kde zoberú náradie? Pretože toto všetko bolo treba vytvoriť. Z čoho sa to bude platiť? To znamená, zas sa niečo vymyslelo populisticky, pretože to medzi ľuďmi rezonovalo.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Tkáč.
Poslanec V. Tkáč:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Pani poslankyňa Aibeková povedala v takej prvej tretine svojho vystúpenia rečnícku otázku na jedného z predkladateľov: "Aké hospodárske účinky bude mať novela Ústavy Slovenskej republiky?" Ja som sa nad tým trocha zamyslel a konečne som pochopil aj, keď som dnes študoval teletext cez obed, prečo pán Palacka, poslanec Palacka chodí ako jogurt Danone, je bez chuti, je bledý a tvári sa kyslo. Pretože sa riešia hospodárske účinky novely ústavy.
Dnes naši bratia z Kresťanskodemokratického hnutia podpísali dohodu o vyrovnaní s pánom Dzurindom, o rozpade SDK a, samozrejme, o tom, kam pôjdu financie z pokladnice pána poslanca Palacku. Liberálnodemokratická únia, pán poslanec Švec, pán poslanec Budaj majú uznesenie predsedníctva o vyrovnaní finančno-ekonomickom. Aj toto sú hospodárske účinky novely Ústavy Slovenskej republiky, ktoré znamenajú, že od stola, od lóže sa rozpadá Slovenská demokratická koalícia aj cez finančno-ekonomické vyrovnanie, a to preto, aby sa - bratia Česi hovoria "kýžená 90-ka" - dostavila v piatok o 13.00 hodine. A v tejto situácii Mikuláš Dzurinda rieši rozpad SDK. A ja si myslím, že zatiaľ, kto verí, že SDK funguje, je on a pán Kňažko. Tí sú veľkí bojovníci za goodwill a za značku Slovenskej demokratickej koalície. A do hlasovania si jednotlivé členské bratské sesterské subjekty SDK vyžadujú peniaze, a preto pán poslanec Palacka chodí ako jogurt Danone. Aj toto sú hospodárske výsledky novely Ústavy Slovenskej republiky. Aj toto je demokracia v podaní najväčších puncovaných demokratov, ktorých miluje Európa. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem za slovo.
Vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
pani poslankyňa Aibeková poukázala aj na finančný aspekt predloženého návrhu novely Ústavy Slovenskej republiky. Každý zákon, a teda aj ústava musí mať prílohu, kde je finančné vyčíslenie. Finančné vyčíslenie tohto materiálu je viac ako úbohé. Je verejným tajomstvom, že vládnej koalícii napriek veľkej snahe a slovám, že zníži aparát štátny, a tým aj výdavky, sa vlastne podarilo zvýšiť štátny aparát, a tým aj výdavky na výkon týchto úloh. A návrh novely vlastne dáva ďalšie veľké nároky na náš štátny rozpočet, teda aj na financie, ktoré platíme my v našich daniach. Na vážne veci v tomto štáte nie sú peniaze, ale budú musieť byť peniaze na tieto návrhy, ktoré tu dávate, na nové inštitúcie a na novoformulované vyššie územné celky.
Súčasná ústava tiež zakotvuje možnosť vytvorenia vyšších územných celkov, ale vám sa to neľúbi. A ja vám poviem, prečo sa to neľúbi. Preto, lebo je to formulované ako miestne parlamenty, ktoré nemôžu mať výkonné aparáty, ak nie len určitý servis na udržanie chodu proste zasadnutí. A vy formulujete vyššie územné celky ako orgány s aparátom, s výkonom štátnej správy a skutočne s veľkými finančnými nárokmi. S tým nemožno súhlasiť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Gajdoš, nech sa páči.
Poslanec J. Gajdoš:
Ďakujem, pán predseda.
Pani kolegyňa, po tvojom vystúpení si človek musí položiť otázku: Načo bol dobrý humbug, ktorý narobil podpredseda vlády Mikloš okolo auditu štátnej správy, keď s predkladaním každej novely zákona, s prijatím každého rozhodnutia vlády Slovenskej republiky sa administratívne byrokratické štruktúry tohto štátu nafukujú? Tak ako sa v aproximácii práva približujeme k Európskej únii, tak sa vzďaľujeme od svojich predstáv o decentralizácii moci a zoštíhlení štátnej správy.
Ak sa skončí tento virvar okolo novelizácie ústavy, začne sa ďalší tanec koaličných predstaviteľov okolo reformy verejnej správy. Samozrejme, to bude tanec, ktorý nebude mať konca, pretože sú tu i tieto konštatovania o permanentnom náraste administratívy, ktorá je, žiaľ, vyžadovaná aj od orgánov a inštitúcií v Európskej únii. Nebude chuť v skutočnosti reformu uskutočniť. Kto sa vzdá korýtok a korýt, pre boha živého? A kde tento štát už teraz tak chudobný naberie na to, aby ukojil byrokratických šimľov? Vypredáme si strategický priemysel, nebude z čoho zalátať v budúcnosti dieru v štátnom rozpočte. Z čoho chcete živiť tento národ? Kontrolujte sa trošku, preboha.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Jarjabek.
Poslanec D. Jarjabek:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Pani poslankyňa Aibeková hovorila, resp. načrtla otázku, pýtala sa: Čo bude stáť tento štát vytvorenie ombudsmana? Ja by som sa chcel spýtať viac. Ja by som sa chcel spýtať: Čo bude tento štát stáť celá novela tejto ústavy?
A pán poslanec Orosz, zaujímalo by ma konkrétne číslo, naozaj konkrétne číslo, čo bude táto novela ústavy stáť túto republiku, odkiaľ zoberiete peniaze, komu uberiete, aby ste pridali na realizácii novely.
No a keďže hovoríte, že prebehla všeľudová diskusia o tomto probléme, tak zaujímala by ma jedna jediná konkrétna akákoľvek reakcia ktoréhokoľvek občana Slovenskej republiky na to vaše konkrétne číslo a na jednoducho ten spôsob premiestňovania peňazí, ktorý vy vlastne v tejto chvíli navrhujete, jedno jediné konkrétne číslo a jedna jediná konkrétna reakcia občana Slovenskej republiky. Napĺňame týmto iba zákon o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý sme si všetci odhlasovali. A predpokladám, že sme si tento zákon o slobodnom prístupe k informáciám neodhlasovali účelovo iba tam, kde sa hodí. Toto je naozaj zákon zákonov a my by sme mali vedieť jednoducho, čo nás to bude stáť.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Húska.
Poslanec A. M. Húska:
Ďakujem.
Nadväzujem na stanovisko pani poslankyne Aibekovej, ktorá hovorila už o spomínaných hospodárskych účinkoch novej ústavy. Ja chcem zdôrazniť, že práve princíp zmenšovania štátu, zmenšovania podielu štátu, tak ako je pojatý v tejto ústave, má v konečných dôsledkoch veľmi zmenšovací účinok aj na ekonomickú pozíciu štátu. Ak sa pozrieme na zdokonaľovanie spoločenských foriem štátu v histórii, tak vieme, že sa zdokonaľovali hlavne dve pozície, ekonomické pozície štátu, prvá - zdokonaľovanie tzv. správcovstva trhu, teda správcovskej pozície štátu na trhu - a za druhé zdokonaľovanie plurality ekonomického vlastníctva, teda v podstate vyrovnanie a zabezpečenie rovnosti individuálneho, korporačného a verejného vlastníctva.
Pritom treba povedať, že terajší reformátori sú ochotní ešte pripustiť trocha verejné vlastníctvo, pokiaľ ide o tzv. samosprávne vlastníctvo, teda vlastníctvo obcí a regiónov, ale vlastný podiel štátu na vlastnení, tobôž na strategických podnikoch vôbec skoro nepredpokladá alebo predpokladá na úmrť, na to, aby čoskoro vymizlo toto vlastníctvo. Ak máme zabezpečiť pluralitne rovnováhu medzi všetkými formami vlastníctva, tak treba zabezpečiť, aby sa žiadne vlastníctvo neuprednostňovalo.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Andrejčák.
Poslanec I. Andrejčák:
Ďakujem za slovo.
Pripájam sa k stanovisku pani poslankyne Aibekovej v tej časti okrem iného, kde hovorí o finančných prostriedkoch pre ombudsmana. Prosím vás, buď teda týchto 20 ľudí bude len zastierací manéver na oklamanie Slovákov a nepomôže nikomu nič, len vašim príbuzným. Ale ten počet 20 ľudí vyvolá strašné hádky v koalícii, ktorá strana koľko príbuzných tam dá. Alebo ak chcete naozaj pomôcť Slovensku vážení, teraz mi dovoľte prečítať sťažnosť, ktorých bude tisíce. Sťažnosť, ktorú nám zaslal Slovenský zväz protifašistických bojovníkov z Trenčína. Hovorí, že občania, ktorí podľa zákona o odškodnení osôb deportovaných do koncentračných a zajateckých táborov v období druhej svetovej vojny včas podali predpísanú žiadosť o odškodnenie, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky v ich veci nekoná a ľudia majú obavu, že sa toho jednoducho nedožijú, pretože väčšina z nich má vyše 80 rokov.
Vážení, len tisíce týchto žiadostí vyvolá potrebu v každom okrese preveriť, či ešte žijú ľudia, ktorí poslali sťažnosť, overiť oprávnenosť sťažovateľa, posúdiť na ministerstve spravodlivosti, čo s jeho sťažnosťou urobili, na ministerstve sociálnych vecí, ako ju vybavili, a odpovedať. To neurobí 20 ľudí na Slovensku. Na to treba celé stovky úradníkov, ktorých zatajujete, a chcete tam iba dať 20 svojich dobre platených príbuzných. Tak to teraz nerobme, kým na to nebudeme mať peniaze a kým ľuďom nepovieme pravdu, čo ideme cez tú ústavu zavádzať.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Engliš.
Poslanec A. Engliš:
Ďakujem, pán predseda.
Pani poslankyňa, hovorili ste o tom alebo ste sa spýtali, či budú vedieť obce zabezpečiť prácu pre dlhodobo nezamestnaných. Nuž ja si myslím, že nebudú. Jednoducho nebudú, a ak, tak len niektoré, ale väčšinou to budú práce, ktoré pomôžu len obciam. Nebude to práca, ktorá bude dlhodobá a vyrieši nezamestnanosť, napríklad na východnom Slovensku, nehovoriac o tom, že vynaložené finančné prostriedky aj v minulom roku, teda takto vytvorené pracovné miesta boli podľa mňa úplným mrhaním financií štátu, pretože to nestálo 1,5 mld. Sk, z plánovaných 2 mld. Sk sa minulo len toľko, ale bude to stáť možno ďalších 1,5 mld. Sk.
Keď ste vy rozprávali o tom, o týchto problémoch, tak ma napadla taká jedna myšlienka, že kde je si pán Dzurinda taký istý, že dosiahne 90 hlasov pri hlasovaní o ústave a ak je si teda taký istý, tak mu navrhujem, aby dal súčasne hlasovať aj o dôveru ku svojej vláde. Viem, že sa to nedá, pretože to je poslanecký návrh, ale napriek tomu, ak hovorí, že má 90 hlasov, tak nech dá tajne hlasovať o ústave a potom budem veriť, že má 90 hlasov a že celá novelizácia ústavy nie je účelová a že tu nerozhoduje ústredný výbor, a to teda ako koaličná rada a že koaliční poslanci nie sú tým, čo povedala pani Schmögnerová. Takže skutočne, myslím si, ak toto pán Dzurinda tvrdí, že má 90 hlasov, nech dá tajne hlasovať, lebo ináč si budem myslieť, že sú to "tlachaniny", ako hovoria kolegovia z SDĽ.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Kalman.
Poslanec J. Kalman:
Vláda nevie zabezpečiť pracovné príležitosti, nevie vyriešiť nezamestnanosť, ktorá je, žiaľ, opäť najvyššia v Európe. O chvíľu alebo o niekoľko dní budeme počuť, keď budeme prerokúvať túto správu, že dosiaľ nevyšli pokusy so sprísnením podmienok v súvislosti s podporou v nezamestnanosti, so skracovaním času, nevyšli pokusy s verejnoprospešnými prácami. Za týchto okolností prichádza inštitút nútenej práce. Čo tam po tom, že je to v rozpore s medzinárodnými normami. Ozaj, čo potom bude platiť: medzinárodná norma alebo naša ústava? Ale ja chápem, akým spôsobom to vaša vláda myslí, a mám taký dojem, že to bude v tomto duchu.
Dámy a páni, iste si pamätáme, keď pred 20 rokmi, vtedy ešte Československá televízia prinášala jednu celkom veľmi dobrú reláciu Spieva celá rodina. Verejnoprospešnými prácami a impotenciou vlády vytvárať pracovné príležitosti budeme v situácii, keď nútene bude pracovať celá dedina. Budú vznikať podobné seriály. A keďže tých dedín, najmä od Bratislavy smerom na východ je stále viacej a viacej, tak nútene budú pracovať celé regióny. A to bude taká rarita, že možno aj turisti zo Spojených štátov amerických budú prichádzať pozerať sa na takéto nútené pracovné dediny. A možno toto vlastne privedie k tomu, že predsa len začnú vytvárať nejaké pracovné príležitosti.
Takže takýmto spôsobom vláda veľmi dobre a účinne začína rozvíjať politiku zamestnanosti s heslom "Bude nútene pracovať celá dedina."
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi Štefan Rusnák.
Poslanec Š. Rusnák:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Chcem zareagovať na predrečníčku. Myslím si, že sa dotkla takej citlivej témy, ako je otázka nezamestnanosti. Samozrejme, ani ja osobne nie som s tým spokojný, ako sa rieši momentálna situácia, ale naviac kritizovala aj verejnoprospešné práce. Samozrejme, môžeme mať rôzne pohľady aj názory na tento problém. Ja chcem len zvýrazniť, že tento projekt sa začal uplatňovať v minulom roku od 1. augusta a do konca roka bolo na tento projekt vyčlenené 2 miliardy korún, to znamená pre dlhodobo nezamestnaných občanov.
Isteže, kritika tu padla aj na to, že sa nič neurobilo a podobne. A myslím si osobne, že by bolo dobré sa spýtať starostov, ktorí zabezpečovali tieto verejnoprospešné práce, ako ony sa uplatnili v konkrétnej praxi. Ja osobne som navštívil niekoľko okresov, prešiel som niekoľko obcí. Musím povedať, že reakcie boli celkom pozitívne od starostov, ktorí si týmito verejnoprospešnými prácami veľmi pomohli. Myslím si, že veľký kus práce sa urobil v jednotlivých obciach, samozrejme, tam, kde bola chuť sa zapojiť do tohto projektu. Chcem povedať, že tento projekt pokračuje aj v tomto roku, v roku 2001 tým, že v štátnom rozpočte je na tento účel vyčlenených 1,5 mld. Sk.
Musím však súhlasiť, že nie je to nejaké systémové riešenie, pokiaľ sa týka otázky nezamestnanosti. S tým musím súhlasiť, ale myslím si, že prínos pre obce to rozhodne bol, a verím, že aj v tomto roku.
Zase chcem zvýrazniť jeden fakt, že skutočne vláda sa bude musieť viac zaoberať touto otázkou, ktorú považujem za číslo jedna, prioritu číslo jedna, to znamená riešiť vysokú nezamestnanosť na Slovensku. Ale osobne si myslím, že aj verejnoprospešné práce tomuto môžu troška aspoň napomôcť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Šepták.
Poslanec R. Šepták:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Chcel by som tiež zareagovať na moju predrečníčku pani Aibekovú, hlavne čo sa týka tej časti vystúpenia, kde hovorila o verejnoprospešných prácach. Musím povedať jednu svoju skúsenosť, ktorú mám z Mikušoviec. To je v našom okrese jedna obec, kde som bol dva týždne dozadu na stretnutí s občanmi. A tam som sa dozvedel takú nemilú vec. Myslím si, že veľmi veľa pánov poslancov tu veľmi rado, hlavne z vládnej koalície, hovorí o úspechoch verejnoprospešných prác.
Takže, dámy a páni z vládnej koalície, aby ste vedeli, tieto verejnoprospešné práce boli iba na päť mesiacov. Vďaka tomu všetci ľudia, ktorí boli na úrade práce a prihlásili sa na VPP, sú dnes v sociálnej sieti a dostávajú mesačne 1 745 korún, pretože neprerobili šesť mesiacov. Takže toto sú tie slávne VPP.
A potom sa pýtam, aké systémové riešenie a aký prínos mali verejnoprospešné práce.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa Mušková.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Pán predseda, som rada, že predsedáte vy a že pán podpredseda Hrušovský si uvedomil, že je príliš unavený na to, aby viedol túto schôdzu. Unavení sme všetci, ale to neznamená, že nebudeme k sebe korektní. Ale myslím, že tá únava stojí aj za to, pretože tu nejde o maličkosť, ide tu o ústavu.
Pani poslankyňa sa pýtala na financovanie úradu ombudsmana. V podstate už predkladatelia povedali, že to nebude veľký úrad, že nebude vyžadovať veľa financií, pretože bude mať iba tak zo 30 ľudí. Ale nepovedali koľko úradníkov a koľko ombudsmanov bude Slovensko v konečnom dôsledku mať, pretože, ako vieme, politické strany chcú tento úrad ponúknuť svojim odloženým politikom ako taký ústav na dožitie.
Pán poslanec, hovorili ste, že títo ombudsmani sa budú starať o problémy občanov. Ja mám strach, že keď to ponúknete tým starým pánom, tak budú mať akurát tak problémy sami so sebou.
Pred voľbami ste chodili medzi občanov a hovorili ste, že my sme v minulej vláde navýšili počet úradníkov. Nebola to pravda, naopak, to vy po roku ste mali už zvýšený počet úradníkov o 20 tisíc. A dnes si to už ani netrúfnem odhadnúť, pretože ste prijali zákony, kde sa ustanovujú nové úrady s novými ľuďmi a plánujete ďalšie úrady, kde chcete takisto zabezpečiť svojich ľudí do budúcnosti.
Vy to robíte v tejto situácii, v tejto dobe, keď voči občanom uplatňujete tvrdé reštrikcie, a na druhej strane chcete vyhadzovať peniaze, ktoré ste vlastne zodrali z občanov. Prečo sa radšej neposadíme a nerozmýšľame o tom, ako rozhýbať ekonomiku, a až potom o takých, momentálne v tejto situácii, dovolím si povedať, zbytočných veciach, ako je úrad ombudsmana, pretože skutočne občana trápi to, čo bude mať zajtra jesť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Orosz.
Poslanec L. Orosz:
Budem odpovedať na vaše otázky, pani poslankyňa, v rámci tých dvoch minút, ktoré mám. Najprv k článku 18. Nepodsúvajte nám myšlienku, ktorá nie je v obsahu novely. Ja s vami súhlasím, že zmena článku 18 predsa nerieši nezamestnanosť. Nie som tak naivný. Podstatou toho článku je to, aby sa umožnilo obciam a mestám využívať pracovný potenciál svojich občanov v súlade s medzinárodnými záväzkami, ktoré zaväzujú túto krajinu.
Ide o najmä pracovný potenciál dlhodobo nezamestnaných. Nemožno dávať paralelu. A vy to určite viete, určite to vie aj pán poslanec Tkáč. Nemožno dávať mechanické prepojenie medzi verejnoprospešnými prácami a týmto inštitútom. Toto je čosi iné. Ale má to svoj význam. To nebude obce nútiť k tomu, aby to využívali, ale bude tu táto možnosť. A môžem vás ubezpečiť, že táto problematika bola veľmi dôkladne prebratá s predstaviteľmi Združenia miest a obcí Slovenska. A vyjadrili súhlas a podporujú túto myšlienku. Ako ju budú využívať, to závisí hlavne od nich.
K tým ďalším veciam, rozpočtovým nákladom na druhý stupeň regionálnej samosprávy. Vy, pani poslankyňa, veľmi dobre viete, že na konci minulého volebného obdobia ste mali pripravený návrh zákona o samospráve vyšších územných celkov. Chceli ste zriadiť 8 samosprávnych vyšších územných celkov. Rozdiel medzi vaším návrhom a naším, a aj o tom je ústava, bol v tom, že náš návrh na zriadenie samosprávy vyšších územných celkov je súčasťou komplexnej reformy verejnej správy. Vy ste chceli zriadiť vyššie územné celky ako nejakú okrasu ústavného mechanizmu, pretože bez zmeny príslušných článkov ústavy o územnej samospráve nie je možné zriadiť plnohodnotnú územnú samosprávu. To veľmi dobre viete. Nie je možné dať normotvornú právomoc, nie je možné dať majetok bez zmeny ústavy.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Hofbauer, ja vás mám zaznamenaného. Hlásili ste sa?
Nie.
Tak, nech sa páči, pán poslanec Bajan.
Poslanec V. Bajan:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Ja nebudem reagovať na to, že asi kolegyňa nás, mňa určite nie, lebo som sedel za jej chrbtom, ďalších šiestich kolegov zo samosprávy, ktorí tu sedeli v laviciach, pravdepodobne prehliadla, ale to nie je podstatné na tom. Faktom je, že možno s ňou súhlasiť v tom, že inštitút verejnoprospešných prác nemôže dramaticky zmeniť situáciu nezamestnanosti.
Na druhej strane vítame v Združení miest a obcí Slovenska inštitút zmeny tohto článku 18, pretože nám to umožňuje konať aj v takých veciach, o ktorých možno tu ešte nebudeme môcť hovoriť alebo teda môžeme si to povedať niekde inde.
Iste, je známe, že aj obce môžu poskytovať sociálnu výpomoc. Poviem príklad. Niekoľko stoviek osôb sme riešili aj takým spôsobom, že som sa opýtal, či sú ochotní prísť do podniku verejnoprospešných služieb si odrobiť 3 hodiny, že dostanú od nás príspevok, ktorý obec môže poskytnúť. Polovička z tých alebo teda väčšia väčšina z tých nestihla prísť na ten podnik. Čiže tieto peniaze sme ušetrili. Čiže nie všetci, ktorí sa tvária, akože sú v sociálnej núdzi, naozaj ju trú. To neznamená, že situácia v Petržalke je rovnaká ako v iných mestách. Samozrejme, tá situácia je dramaticky iná. Hovoril o tom kolega Cabaj. Ale ešte jednu vec. Budeme veľmi radi, keď budeme môcť tento inštitút uplatňovať aj v ďalších mesiacoch.
Na druhej strane myslím si, že spoločne by sme mali zabrať v tom, aby to nebol jediný inštitút na znižovanie nezamestnanosti.
A ešte ku kolegovi Šeptákovi. Ja všeobecne vystupujem v tom, že som zásadne proti tomu, ako sa hádže problém do jedného vreca. Nám sa podarilo z tejto skupiny ľudí vytypovať dvoch ľudí, ktorí už sú našimi pracovníkmi v knižnici. Boli to dvaja stredoškolsky nezamestnaní ľudia. A minimálne to som rád, že takýchto ľudí sa nám podarilo zachytiť. Je to možno málo, ale v tých rodinách je pokoj.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Maxon, nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne za slovo.
Pani poslankyňa Aibeková mala ambíciu a myslím, že sa jej podarilo povedať niečo o hospodárskom a finančnom dosahu návrhu novely ústavy. Nuž to zdôvodnenie, vážené dámy a páni, nieže je nedostatočné, to zdôvodnenie finančného dopadu je katastrofálne.
Okrem formálnych chýb tam máte aj vecné chyby. Máme možnosť sa napríklad dočítať, že v oblasti reformy súdnictva a osobitne zriadenia Súdnej rady uvádzate: "Predpokladáme, že Súdna rada nebude mať významnejší dopad na štátny rozpočet." Nuž aj ja predpokladám, ja dúfam, že štátny rozpočet ešte stále bude schvaľovať Národná rada Slovenskej republiky, a nie Súdna rada.
Dávam vám do pozornosti stranu 143 tohto zdôvodnenia: "Rozšírenie agendy a počtu sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky", to je nadpis. "Zvýšenie počtu sudcov znamená bezprostredný dopad na štátny rozpočet" - a prosím, dobre počúvajte - "zhruba vo výške cirka 3 141 Sk." Ja tu vyhlasujem, že ak takýto dopad bude, tak ja ho sám zaplatím zo svojho vrecka.
Ešte raz opakujem. V takom dokumente, ako je novela ústavy, v zdôvodnení máte takéto kardinálne vecné chyby - dopad na Ústavnom súde bude 3 141 slovenských korún. Prosím vás pekne, prestaňte si z nás už robiť srandy.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Tarčák.
Poslanec J. Tarčák:
Vážený pán predseda,
kolegyne, kolegovia,
plne súhlasím s pani Aibekovou v tom, že ústava nie je problémom týchto dní na slovenskej politickej scéne ani v slovenskej spoločnosti, čoho dôkazom sú aj už predkladané prieskumy verejnej mienky, ako to vnímajú naši občania. Skutočne našich občanov ďaleko viac zaujíma a trápi to, s čím sa stretávajú v každodennom živote - nezamestnanosť, každodenné zdražovanie nových a nových vecí.
Pýtam sa: Prečo je taký eminentný záujem o riešenie skutočne percentuálneho problému, ktorý sa týka národnostných menšín a prečo sa nezaoberáte problémami slovenského národa? Prečo prehlbujete nerovnosti nielen medzi regiónmi, ale aj medzi ľuďmi? Ako ináč možno chápať alebo ako si vysvetliť, čo chcete urobiť pre deti z Oravy, Kysúc, ale aj východu alebo z iných častí Slovenska, keď im zdražujete a zneprístupňujete prakticky prístup k vzdelaniu, lebo ako môžu tieto deti študovať, ak im zdražíte takým enormným nárastom cestovanie? Zdražujete im stravu. Už je avízo, že sa im zdražuje internát o 50 % - veď jednoducho z priemernej slovenskej rodiny nie je možné dať rodine študovať študenta. Vy sa tu na jednej strane chrastíte a bijete do hrude, ako ste za to, aby nebolo za vysokoškolské vzdelanie nejako uhrádzaný nejaký poplatok, ale iným oblúkom im bránite v tom, aby mohli mať reálne a slobodný prístup k vzdelaniu, lebo si to jednoducho z materiálneho hľadiska nebudú môcť dovoliť. Toto sú problémy, ktoré by ste mali riešiť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Delinga.
Poslanec P. Delinga:
Ďakujem za udelenie slova.
Je správne, že pani poslankyňa Aibeková sa zamerala na vyprecizovanie niektorých pojmov, či už v návrhu, ktorý predložili štyria páni poslanci, alebo aj v návrhoch, ktoré sú v kontraproduktívnej dikcii proti ich návrhu.
Ak sa človek zamyslí nad článkom 18 ods. 2, ktorý navrhujú páni poslanci, keď ide o dikciu, v ktorej hovoria, že ide o prácu alebo službu v záujme bežných občianskych povinností, ktoré určí zákon, tak sa musíme zamyslieť aj nad modifikáciou, ktorú uskutočnila vláda a predložil pán poslanec Fehér, pretože on už nehovorí o práci, ale hovorí o službe, tak každý súdny človek si vie predstaviť aj rozdiel medzi prácou a službou. A ešte ak k tomu pridáme to, čo doteraz fungovalo, verejnoprospešné práce, tak terminus technicus "verejnoprospešné práce" už nebude, ale bude buď "práca", alebo "služby", alebo budú "služby"?
Takže, páni predkladatelia, ak máme precizovať ústavu dôkladne, tak si treba povedať, čo pod tým rozumieme alebo čo je rozsah menších prác alebo služieb. Z pohľadu každej obce alebo z pohľadu každého mesta, mestskej časti, ulice sú potrebné rôzne služby, ktoré nemusia vyžadovať veľkú prácu, ale môžu slúžiť občanom a môžu byť založené na živnostníctve, môžu byť založené aj na súkromnom podnikaní, na obchodných verejných spoločnostiach a podobne. A čo je to práca?