Podpredseda NR SR M. Andel:

Ďakujem.

Slovo má pán poslanec Gašparovič.

Poslanec I. Gašparovič:

Ďakujem, pán podpredseda.

Pán poslanec Kanis, vo svojom vystúpení si myslím, že pri tej retrospektíve jeho nazerania na minulosť ústavy, na súčasnosť a budúcnosť, si všimol jednu vec, ktorú si nechceme všimnúť dnes a uvedomiť.

To, že súčasná ústava dáva možnosti ku všetkým krokom, ktoré sú potrebné na vstup do Európskej únie. Veď si pozrite hodnotenia, kde sa všade hovorí, že ústava bola prijatá s perspektívou umožniť Slovenskej republike stať sa súčasťou štruktúry integrovanej Európy. A dokonca pri súčasnom zachovaní suverenity Slovenskej republiky, ktorú, samozrejme, do určitej miery oslabia niektoré zmluvy, ktoré sa budú musieť prijať. Veď za týmto účelom bol jednoznačne formulovaný článok 7 súčasnej ústavy, kde sa hovorí, že Slovenská republika môže na základe slobodného rozhodnutia vstúpiť do štátneho zväzku s inými štátmi. A má právo vystúpenia z tohto záväzku také, že ho nemožno obmedziť.

Tu chcem povedať len jedno, že takýto podobný text mali aj Poliaci. V novej poľskej ústave v článku 90 hovoria niečo iné, ako my chceme. Oni hovoria, že Poľská republika môže na základe medzinárodnej dohody postúpiť určité kompetencie štátnych orgánov v prospech medzinárodných organizácií alebo medzinárodného orgánu.

Takže aj v tomto je niečo, čo nám hovorí, že načo sa ponáhľame. Vystúpenia predstaviteľov Európskej únie v posledných dňoch hovoria, opäť to opakujem. Nevieme, ako bude vyzerať štruktúra, nevieme, aký prístup bude k novým členom. To všetko môžeme urobiť potom, keď nás prijmú.

Podpredseda NR SR M. Andel:

Ďakujem.

Pán poslanec Cabaj.

Nech sa páči.

Poslanec T. Cabaj:

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.

Ja chcem oceniť, práve že vystúpil kolega Kanis, pretože, už som to včera povedal, je jeden z tých dvoch poslancov z klubu SDĽ, ktorí sa podieľali na príprave novely v roku 1992 a bol jeden z tých dvoch, ktorí ešte v klube SDĽ teraz pôsobia, ktorí hlasovali za ústavu. Preto aj oceňuje prístup, ktorý bol v roku 1992. Samozrejme, podporujem to, čo hovoril. Nebola to žiadna idylka, ale nemohlo byť potom problémom prerokúvať v pléne, pretože skôr, ako sa to dostalo do pléna, veľmi veľa sa na tú tému diskutovalo.

Ja verím, že ešte nájde odvahu a vystúpi aj podpredseda Fogaš, ktorý bol tiež vtedy v parlamente a teraz je podpredseda vlády zodpovedný za legislatívu. Aj vysvetlí kroky, prečo vláda nebola ochotná prísť s týmto návrhom novely ústavy, pretože zrejme nebola ochotná ísť do takého veľkého rozsahu, podujali sa na to štyria, ktorí si zrejme mysleli, že si postavia pomníček.

Toto je ten rozdiel medzi rokom 1992 a týmto prijímaním ústavy. Ak sa prišlo v 1992 na rokovanie Slovenskej národnej rady, predchádzalo tomu dlhé rokovanie v ústavnoprávnom výbore, ktorý bol garančným výborom ústavy, a tam prebiehali tie dlhé diskusie, kým sa dopracovalo k niečomu.

Ak sa tu vypustila diskusia, ak sa tu rozhodovalo na základe toho, že povedala koaličná rada, ako to bude, ako jednotliví zástupcovia koaličnej rady hovorili, koľko majú žetónov, koľko dávajú hlasov, a keďže máme nahľadaných 90 hlasov, hurá, ideme na to, ideme prijímať ústavu, preto to ani inú úroveň nemôže mať, pretože jednoducho silou hlasov nemôžeme dokázať to, čo sa dá spraviť, keď sa ľudia dohodnú.

Podpredseda NR SR M. Andel:

Ďakujem.

Na tabuli svieti meno pani poslankyne Tóthovej. Keďže ona so svojou faktickou poznámkou vystúpila, neviem, prečo to tam svieti, nakoniec tu pani poslankyňa ani nie je.

Slovo má pán poslanec Kanis.

Nech sa páči.

Poslanec P. Kanis:

Vážený pán predsedajúci,

vážení páni poslanci, panie poslankyne,

myslím si, že moje vystúpenie k návrhu novely ústavy vychádzalo aj z istého zmapovania problematiky a vystúpení, ktoré tu boli počas niekoľkých dní. Ako som už v úvode povedal, je to taký rozsiahly materiál, ktorý skutočne človek nestačí po nociach ani dočítať, ale všetko to podstatné myslím si, že už bolo povedané a aj z charakteru diskusie vidieť, že stojí za to pokúsiť sa o hľadanie takého vyjadrenia vecí a textu, ktorý je potrebný podľa môjho názoru, ja som presvedčený o tom, že treba prijať novelu ústavy. Je prirodzene vecou diskusie, spolupráce, politickej kultúry, ako aj politickej cti, v akej podobe tento text by mal byť prijatý. Myslím si, že je veľmi relatívne rozdeľovať tento zámer na malú novelu, veľkú novelu, že tu ide o to, prijať dobrú novelu, ktorá môže byť prijatá na širšom konsenze, pretože ten považujem, že tam sa môže zrodiť úspech tejto novelizácie, a nie trasenie sa o tom, či 90 poslancov zahlasuje o to alebo o to.

Čo sa týka postojov každého z nás, nuž vážení kolegovia, treba si uvedomiť, že aký je status člena vlády a aký je status člena zákonodarného zboru a aká je aj hodnota mojich osobných skúseností. Na to by som rád upozornil v tejto súvislosti. Chcel by som však povedať, že je rozdiel zodpovednosti v deľbe práce, keď vláda...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR M. Andel:

Ďakujem.

V rozprave budeme pokračovať vystúpením pána poslanca Engliša. Pripraví sa pán poslanec Hudec a potom pán poslanec Benkovský.

Pán poslanec Engliš, máte slovo.

Poslanec A. Engliš:

Vážený pán predsedajúci,

vážení členovia vlády,

vážené kolegyne,

vážení kolegovia

a poviem aj národ slovenský a občania Slovenskej republiky,

pretože ústava je podľa mňa zákon zákonov, nečudujte sa, že tu vystupujeme, pretože jednoducho si nemôžeme dovoliť nevystúpiť k takémuto zákonu zvlášť preto, že ústava sa nemení tak často, aj keď u nás je to trošku problematické. Myslím si, že je vecou cti každého politika, aby sa k nej vyjadril. Je to jednoducho a odznelo to tu historická chvíľa, pri ktorej sa musíme jednoznačne vyjadriť aj z hľadiska vlastného, poviem na rovinu, ega.

Ústava je skutočne základným kameňom tohto štátu a mala by byť prijímaná so širokým konsenzom politických subjektov, ktoré sú tu na politickej scéne. Mala by byť prijímaná tak, aby sa aj občania mohli vyjadriť k nej. Aby aj občania vedeli vôbec, čo je v nej zakotvené, čo sa v nej chce meniť v ich prospech alebo čo sa chce meniť v ich neprospech. Platí to, samozrejme, aj o novele ústavy, aj keď my stále hovoríme o ústave ako o novej ústave. Sám jeden z predkladateľov pán Kresák, pán poslanec Kresák v článku Moc v rukách vládnucej buržoázie z 24. júla 1987 hovorí, že síce americká ústava sa vyše 200 rokov nemenila, ale všetky zmeny robil Najvyšší súd prijímaním zákonov, a to práve v obdobiach zostrovania ekonomických, triednych, rasových či ďalších rozporov, pričom prakticky chránil záujmy reakcie a vyslovene protiľudový charakter mal napríklad celý rad zákonov namierených proti odborom, proti činnosti Komunistickej strany USA, Spojených štátov amerických a ďalších pokrokových síl, proti bojovníkom za občianske práva, sociálnym vymoženostiam a podobne. Aká to zmena v myslení predkladateľa. Alebo že by žiadna? Všetko, čo do ústavy nevtesnám, tak zariadia zmeny v kompetenciách tretieho piliera štátnej moci súdov, Ústavného súdu?

V každom prípade mám pocit, že tento návrh ústavy má chrániť záujmy nie reakcie, ako to on hovoril v tom článku, pretože tu nie je, aspoň nevidím ho, ale koalície. Ako ináč si mám vysvetliť, že ste nemali záujem, páni predkladatelia, verejne vysvetliť, čo vlastne chcete meniť, prečo to chcete, čo to prinesie občanom? Nie je pravda, čo tu prezentujete, a ja vám to dokážem vzápätí, že ste to prezentovali a že sa k tomu mali možnosť vyjadrovať široké skupiny ľudí, pretože aj včera som tu prezentoval a budem aj prezentovať, kto sa k tomu jednoducho nevyjadril, a ak vy tvrdíte, že sa nechce vyjadriť, tak ich vyzvem, aby vám to dokázali, že sa nemali možnosť vyjadriť, pretože jednoducho ústavu nemali.

Verejná diskusia a záujem o vysvetlenie vašich názorov nebola ani tu v parlamente. Veľmi dobre vám to povedal tu pán poslanec Delinga, keď sa pýtal, koľko ste spravili seminárov, koľko ste spravili konferencií, aby ste prezentovali svoje názory, aby ste presvedčili nielen poslancov, ale aj občanov, že tieto zmeny sú nutné, pretože to prinesie to alebo ono, že to bude jasne prínosom pre existenciu tohto štátu, pre zlepšenie života občanov Slovenskej republiky.

Proste alebo poviem to tak. Proste pre Slovákov, Maďarov, Rusínov, Rómov, ale proste pre občanov Slovenskej republiky. Žiaľ, vy ste nemali ani štipku slušnosti voči tomuto parlamentu. Parlament totiž nie je len koalícia, páni predkladatelia, ale aj celá ctená snemovňa, ale aj opozícia. A ak ste niečo robili, vy ste tu teda spomínali, že ste boli niekde v Častej Papierničke a podobne, tak ste to robili jednoducho za zavretými dverami. Ja nemám vedomosť o tom, že by som dostal čo len informáciu o tom, čo chcete v tejto ústave zmeniť. A ja sa cítim minimálne taký poslanec ako vy páni predkladatelia, aj keď nie som odborník na ústavné právo, ale môžem na niektoré veci mať svoj názor a povedať vám ich a vydiskutovať si to s vami. Ja to zdôrazňujem, čo ste robili, tak ste robili za zavretými dverami. Vy ste nemali ani štipku slušnosti ani len voči tomuto národu, voči občanom Slovenskej republiky, aby ste im vysvetlili, čo ich zmenou ústavy očakáva. Konáte ako komunisti v päťdesiatych rokoch. Nečudujem sa, keď predtým ste obhajovali záujmy alebo teda ochraňovali Komunistickú stranu Spojených štátov aspoň v článku.

Myslím si dokonca, že ani komunisti by si to neboli dovolili voči národu, aj keď možno len z propagandistických dôvodov. Vy ste si totiž skalopevne istí, že vašich vyše 90 hlasov zmení všetko, čo potrebujete. Tých 114 hlasov pri prijímaní prvej Ústavy Slovenskej republiky vám nič nehovorí. Vy nepotrebujete k tomu opozíciu, nepotrebujete občanov. Ale myslím si, že vaším cieľom malo byť jednoznačne minimálne 114 alebo teda 115 hlasov získať pre to, aby ústava bola schválená, aby ste dali jasne najavo všetkým v tejto republike, že tá ústava je lepšia ako tá predošlá, pretože ju prijalo 115 hlasov. V parlamente ju podporilo 115 hlasov. Vy nepotrebujete nikoho, hovorím, len sami seba. Preto my tu hovoríme a odznelo to tu viackrát o koaličnej rade ako o ústrednom výbore. Ale ústava sa tvorí pre národ, pre občanov. Na to ste zabudli, páni koaliční politici. Ak by ste to mysleli úprimne, tak by ste širokú diskusiu neodmietli. Vy ste sa však verejnej diskusie, a poviem to na rovinu, báli, a preto to tu takto v diskusii vyzerá. Tu priamo v parlamente sa vyjadrujú a vyjasňujú názory a myslím si, že aj odborníkov. Nie jeden právnik tu vystúpil s konkrétnymi návrhmi, názormi.

Nedávno to bol pán Kanis, ktorého ocenili kolegovia ako proste ako názory, ktoré tu mal vysoko právne podložené. Čiže vyjasňujú sa tu názory a tieto názory mali byť dávno vyjasnené. Tu, kde by sa mali riešiť len skutočné sporné otázky, tu, kde by už mala byť skôr slávnostná atmosféra, a nie takto ostro pracovná alebo prepáčte mi za výraz, ak sa tu takto pozerám, ostro niet záujmu vôbec o riešenie tohto problému. Niet záujmu, čo jeden alebo druhý tu prednáša. Pozrite sa, spočítam vás na prstoch jednej ruky, páni koaliční poslanci. Prepáčte, môžem to hneď povedať 2, 4, 6, 8, 10, 11, 12, 13, 14, 15 v koalícii 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16. Páni, koľko je vás? Vyše 90. Nás je 42. Ďakujem vám veľmi pekne. Takže nerozprávajme o tom, kto nemá záujem. My nemáme záujem? Teraz došla, áno, pani 15. Aj tak je vás 16, takže nerozprávajme o tom, kto má záujem a kto nemá záujem. Myslím si, že aj z diskusných príspevkov je tu jasné, kto má záujem. Ja som Fogaša nepočítal, pretože pán Fogaš je členom vlády. Toho som si uctil ako člena vlády.

Myslím si, že zo 120 pozmeňujúcich návrhov, z toho 63, ktoré pán Fogaš predložil za vládu, z radov samotnej koalície potvrdzuje moje tvrdenia, že ste vlastne o široký konsenzus nestáli ani vo vlastných radoch. Jednoducho rátate s tým, že ten ústredný výbor zariadi, aby poslanci koalície zahlasovali tak, ako im to prikáže. Myslím si, páni koaliční politici a poslanci, že je to veľmi nekorektné voči vlastným kolegom. Takto ich podceňovať.

A ešte jedna paralela s tým článkom v roku 1987, keď Najvyšší súd, som rád, pán Kresák, že ste prišli, lebo rozprávam práve o vás. Keď Najvyšší súd Spojených štátov amerických svojimi rozhodnutiami podával výklady ústavy, keďže ju nemôže meniť ani dopĺňať, v obdobiach zostrovania ekonomických a ďalších rozporov sociálnych, rasových a podobne. Touto cestou podávania výkladu ústavy prakticky mohol prekrúcať a prispôsobovať jej obsah a zmysel. Tento orgán ako ten Najvyšší súd sa stal tak jedným z najúčinnejších nástrojov presadzovania vôle vládnucich kruhov Spojených štátov amerických. To je v článku napísané, pán poslanec Kresák. To ste teda vy napísali.

Čiže prečo sa mení ústava? V novele sú zakotvené aj zvýšené kompetencie súdnej moci. Keď vláda práve teraz, prečo sa mení ústava, keď vláda obrovskými reštrikciami zasiahla do sociálnej oblasti, do cien, za elektrinu, plyn a cestovné a podobne. Sú tu totiž obrovské sociálne rozpory a občania to tu predsa jasne cítia. Necíti to asi len pán premiér Dzurinda, ktorý tvrdí, že Slovensko je na dobrej ceste. Tak ako pán profesor Drobný povedal, že to sú skutočne tragikomické dobré správy pre Slovensko. A tvrdil to aj pri prejave k ústave. Neviem síce, aký to vývoj ocenila Svetová banka, či vývoj v cenách alebo zabudla na tie dvojnásobné platy, ale nehovoril náhodou pán premiér Dzurinda pri prerokúvaní ústavy o inej krajine, ktorá bola ocenená Svetovou bankou? Američania si totiž dodnes nevedia vyjasniť rozdiel medzi Slovakiou a Sloveniou. A ktorí ste boli v zahraničí, veľmi dobre viete, že okrem Ček nepoznali nič. Čiže, samozrejme, že je teraz veľmi ťažko im vysvetliť, čo je to Slovenia a Slovakia a myslím si, že máme dostatok jasných prípadov, keď aj zarytí SNS povedali, dobre, máš pravdu, Slovenia, keď ho po dvoch hodinách nevedel presvedčiť, čo je to Slovakia.

Takže k tomu jednoznačne si myslím, že pán premiér Dzurinda by si mal zladiť výsledky, ktoré dostal, s tým, že je premiérom Slovenskej republiky, a nie Slovinskej republiky. V Slovenskej republike hodnotia vývoj občania aj na základe napríklad toho zvýšeného cestovného nie o 20 percent, ale o 200 percent, ako tu už bolo hovorené. A k tomu akosi nezaujímame stanovisko a nemyslím my, ale hlavne tá vláda. A do tohto zapadá novela ústavy. Pýtam sa, nie náhodou? Preto, aby tieto excelentné ekonomické výsledky, ktoré sú tu momentálne, aby boli posunuté do úzadia? Aby ľudia premýšľali nad ústavou, aj keď o nej poriadne nič nevedia, a nie nad svojím škŕkajúcim žalúdkom? Žiaľ, takáto je skutočnosť, a tak sa ústava prijíma nie v pokojnej atmosfére, ale ostro pracovnej alebo nezáujmovej atmosfére, a to, myslím si, že je na škodu skutočne pri takto dôležitom zákone.

Ale poďme teraz k niektorým momentom, ktoré sme si možnože mohli vydiskutovať tu dole v kinosále a ktoré sme si aj vydiskutúvali možno tu, nie možno, ale sme si aj vydiskutúvali v kuloároch a na ktoré si ja považujem za potrebné sa spýtať a, samozrejme, potom sa vyjadrím aj ku všetkým ostatným bodom.

V prvom rade, prečo je nutné a prečo predkladatelia predkladajú návrh? Bolo tu spomenuté a ja to teda považujem za potrebné tiež spomenúť. Jednoducho preto, že kresťanskí demokrati v roku 1993 kritizovali prijatie ústavy a nehlasovali za ústavu. To je jeden dôvod, či sa vám to páči, či nie, je to tak. Samozrejme určitým spôsobom sa chcú rehabilitovať, a preto chcú opraviť podľa mňa nie celkom existujúce chyby ústavy, ak nepoviem úplne, že neexistujúce chyby ústavy.

Samozrejme tvrdím to a som to tu potvrdzoval a hovorím, na záver to ešte aj potvrdím, nie je snaha o dosiahnutie spoločenskej dohody. Nikto z nás sa na ničom nepodieľal. Ak tvrdíte, že raz bol pán Brňák a potom nemal záujem, tak sa pýtam, kde som bol ja pozvaný, aby ste mi povedali, a ostatní poslanci, čo vlastne chcete spraviť? Napríklad s národným Najvyšším kontrolným úradom a podobne. Nikde. Ani som nemal možnosť sa k tomu vyjadriť, len tak, ako tu hovoria ako oficiálny dokument. A myslím si, že nie je celkom ani záujem podrobiť otvorenej analýze ústavu, ak keď teda tvrdíte, že máte o tom podklady, že ste podrobili. Tu môžete so mnou a môžem aj ja s vami, samozrejme, polemizovať, ale myslím si, že odborná analýza a vyjadrenie sa niektorých inštitúcií, ktorých sa priamo týkajú niektoré zmeny, myslím si, že vždy pomôžu dobrej veci, ak sa k tomu vyjadrujú aj zložky, ktoré priamo budú realizátormi.

Poďme hneď na základný článok ústavy. Základný článok ústavy definuje Slovenskú republiku a zvrchovaný demokratický právny štát, áno, a Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodnej zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie medzinárodné záväzky. Samozrejme ďalšie články alebo ďalšie odseky, aby som sa správne vyjadroval, ja o nich budem o všetkých hovoriť, hovoria v podstate o tom, a to je jednoznačné, z návrhu ústavy vyplýva, ja budem hovoriť skôr tú myšlienku, že Slovenská republika má byť viazaná medzinárodnými právnymi normami alebo normami zväzku, v ktorom je členom. Ak vláda má byť automaticky viazaná, ale aj štát viazaný svojimi záväzkami, automatickými záväzkami, tak sa tu dostávame do stavu, keď Národná rada prestáva byť zvrchovaný zákonodarný zbor a Slovenská republika v podstate zvrchovaný štát.

Ak sa niečo stáva právnou normou, štát je viazaný bez ohľadu na to, že Národná rada má tieto záväzky transformovať, a bez ohľadu na to, že vo vnútri štátu môže byť norma iná, ktorá nemusí byť v rozpore, ale môže byť iná a všeobecne mala by byť lepšia ako tá, tá z tej medzinárodnej inštitúcie. A to platí nielen na právne normy, to platí aj na všetky spolky, poviem na rovinu, aj odborárske a podobne. V podstate systém transformovania a rovnosti práva sa končí na nadradenosti medzinárodného práva prijatého bez ohľadu na suverenitu štátu. Možno, že sme si mohli niektoré veci vydiskutovať a možno, že vy ako odborníci by ste ma boli presvedčili, že to je tak. Ja vám to akceptujem, ale ja vám to vytýkam, že ste nemali tú slušnosť voči týmto ľuďom ostatným, len svojich ste si do toho zatiahli, a nie všetkých, pretože aj sami vlastní to kritizujú.

Novela hovorí, že Slovenská republika môže časť svojich zvrchovaných práv preniesť na medzinárodnú organizáciu, ktorej je členom. Tam by som mohol spomínať Colnú úniu a podobne, ale poďme ďalej, v podstate právne akty v medzinárodnej organizácii majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. A na základe ďalších článkov a tohto teda kedykoľvek ústavná väčšina môže zrušiť Slovenskú republiku ako štát. Zvrchovanosť je totiž atribút, ktorý je vlastne len štátom, vlastný teda len štátu a štátom a nikomu inému. A zvrchovanosť znamená nezávislosť štátnej moci na akejkoľvek inej moci vo vnútri i za hranicami štátu. Dokonca sa tam hovorí, že Národná rada môže to dokonca väčšinou hlasov 76 ratifikovať. Čiže 76 poslancov môže slovenskú zvrchovanosť zaviesť tam, kde chce. Niet proti tomu ochrany. To si myslím ja. Vy ste ma zatiaľ nepresvedčili, že nemám pravdu. Ruší sa to, čo bolo predtým povedané o otázkach vstupu do medzinárodných organizácií len cez ústavný zákon a cez referendum. Vy teraz hovoríte, že neruší. Ja z toho, čo mám k dispozícii a hovorím teraz o tom, čo, samozrejme, oboznámim aj tu občanov, hovorím o tomto materiáli, o žiadnych iných pozmeňujúcich návrhoch nemôžeme predsa debatovať. Tie neboli schválené.

Ale vy ste dali opäť, jednoducho vy ste tu dali návrh, ktorý ste sami už v ďalších návrhoch menili. Takže si myslím, že môžeme rozprávať len o tomto návrhu a potom o ďalších pozmeňujúcich návrhoch. Neviem. Aspoň takto to chodí v tejto snemovni zatiaľ. Možno, že navrhujete aj niečo iné, aby sa to ináč robilo. Dám návrh, potom ho zmením a potom budem hlasovať o niečom úplne inom. Ale je mi to trošku smiešne, proste tento prístup ja musím akceptovať, pretože sme to vždy tak robili pri každom zákone. Najprv to, čo predložíte, o tom sa diskutuje a až potom o zmenách.

Čiže poďme ďalej. Poďme ďalej. Napríklad ďalší problém. Ani nie problém, ako to, čo sa tam mení. Ide napríklad o ustanovenia, ktoré sa dotýkajú zadržania z tých 24 na 48 a, samozrejme, v mimoriadnych prípadoch na 72. Áno, medzinárodné normy hovoria, že osoba má byť vypočutá, zadržaná najskôr najbližšie do 48 hodín, tu sa to navrhuje na 72 hodín, áno? To je všetko v poriadku, pretože si myslím, že skutočne napríklad, tu je istotne záujem riešiť problémy, ktoré sa tu vyskytujú. Ale ja sa teraz zase pýtam z druhej strany. Aká je ochrana pred zneužitím tohto práva pred políciou?

Sme svedkami, že za posledný rok bez akýchkoľvek dôvodov kohokoľvek zadržia. Sudca dospeje k záveru, že nie sú dané dôvody na stíhanie. Ani len prepáč mu nie je povedané a že niet teda dôvodov na držanie ho vo väzbe a je prepustený. Musí však existovať aj ústavný princíp ochrany pred zneužitím práva. To znamená, že by malo byť povedané kedy, v ktorých prípadoch alebo za akých okolností môže byť zadržanie vykonané. Možno s tým uvažujete, ja nehovorím, že nie.

Možno s tým uvažujete, istotne, ale povedzte mi, akú mám záruku aj v dnešných pánoch Pittnerovi a Ivorovi. Tí sú nie pre mňa zárukou bezpečnosti ani len utajených svedkov, a nieto ešte dodržiavania týchto princípov.

A myslím si, že máme dostatok príležitostí, napríklad pozri prípad v Žiline, kde bola zavraždená tá Rómka. Mali ste možnosť to v médiách sledovať. Dotyčný chlapec sa nevie domôcť žiadnej náhrady, ničoho, pretože bol nezamestnaný a bude mať obrovské problémy. Keď som to diskutoval s pánom Fogašom, má možnosť, je vec, je jedna, že má možnosť, a vec je druhá, ako si to tento nezamestnaný vôbec vybaví. Nijako. A ak mu nepomôže niekto, kto bude s ním chodiť, tak skutočne bude mať obrovské problémy. A ten biľag na rodinu a na všetko okolo neho, to nikto z neho nikdy nezmaže. Takže si nenahovárajme, že to je také, že sú to také jednoduché prípady.

Proste ide mi o to, ako zabrániť zneužívanie tohto práva. A musíme si povedať, že sa zneužívali za komunistov tým, že disidentov zatvárali na 40 hodín, keď mal niekto prísť na návštevu, tak ich "zabasli" a po 48 hodinách pustili a vzhľadom na situáciu boli radi, že sa im radšej ani neospravedlnili a vypadli preč odtadiaľ.

Ďalej štátne orgány a orgány územnej samosprávy sa nahrádzajú termínom orgán verejnej moci. Je to tam tak. Možno ste to zmenili, priznávam. Je to tak.

(Hlasy zo sály.)

Jediný suverén, ktorý vystupuje vo vzťahu k zahraničiu, je štát, ktorý je uznaný. Žiadna verejná moc. Jediným nositeľom moci je štát. Územné články sú len organizačné súčasti. Samozrejme, že štátna moc sa delí na orgány mocenské, legislatíva, súdy, prokuratúry, súdnictvo, orgány správne a podobne. To sú tie, ktoré vykonávajú a obsluhujú územia. Všetko splýva do orgánov verejnej moci a stavia inštitúcie štátu, čiže parlament a vládu na tú istú úroveň ako samosprávy. Mne to z tohto dokumentu jednoducho tak vychádza. Vlastne samosprávy sú dokonca aj nositelia oprávnení prijímať normatívne akty. A štát nemôže vstupovať nijakým spôsobom do ich rozhodovania. Oslabuje sa pozícia štátu a jeho mocenská funkcia. V podstate sa to odovzdáva niekomu inému. Samospráve, samozrejme. Samospráva nemôže mať právo napríklad väzniť, právo trestať, právo prijímať zákony. Veď to by sme boli v stredoveku, kde si každý mocipán riešil problém, tak ako on potreboval.

Poďme ďalej. Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky ako nezávislý orgán na kontrolu hospodárenia je teda, na kontrolu hospodárenia s prostriedkami rozpočtov, ktoré podľa zákona schvaľuje Národná rada Slovenskej republiky. Pýtam sa, je Najvyšší kontrolný úrad kontrolným úradom aj pre Národnú banku? Pýtam sa, a to sme diskutovali aj s predkladateľmi, Najvyšší kontrolný úrad kontroluje, má kontrolovať aj verejnoprávne inštitúcie, Sociálnu poisťovňu, Národný úrad práce, všeobecnú a, samozrejme, aj ďalšie zdravotné poisťovne. A ak sú problémy v zdravotných poisťovniach, sú, a to veľmi dobre vieme, len to by sa mali zamyslieť predkladatelia, bývalí páni ministri zdravotníctva, ktorí tento zákon presadzovali, aby sa ten neporiadok v zdravotníctve, ktorý je, na to nezabudnem, ako to zdôvodňovali, aby sa zabránilo tomuto neporiadku, aby tieto komerčné poisťovne spravili poriadok. Komerčné poisťovne spravili taký poriadok, že sa na tom dobre hlavne nabalili. Ale výsledok je ten, že namiesto 19 miliárd korún nám teraz nestačí na zdravotníctvo 40 či 39, či koľko je tam teraz v rozpočte. Čiže riešim to ústavou. Prečo to riešim ústavou? Veď to môžem riešiť v podstate výmenou napríklad týchto ľudí. Ale súhlasím aj s tým, čo sme diskutovali v kuloároch, že treba určitá kontrola. Ale pýtam sa, prečo treba kontrolu spraviť tam, kde kontrola zlyhala len na základe nedostatku subjektov, ktoré sú tam, ktoré to majú na starosti. Debatovalo sa tu o centrogele v Národnom úrade práce. Myslíte si, že Najvyšší kontrolný úrad zabráni takémuto centrogelu? Nemyslím si. Jednoducho treba spraviť skôr poriadok v týchto inštitúciách a zo zákona to vyplýva, aká je tam kontrola a nehovoriac o tom, že štát tu jednoducho vstupuje do týchto verejnoprávnych inštitúcií len ako subjekt, proste platiteľ poistencov.

Je tam tripartita. Tripartitu predsa uznávajú na celom svete v normálnych krajinách, poviem to tak, ako je. Čiže, ak tam zlyháva tripartita, tak je tu Národná rada, aby to riešila. Máme teraz možnosť riešiť problém Národného úradu práce. Prednedávnom sme riešili Sociálnu poisťovňu. Prečo, keď tam sú nedostatky, sme sa aj my tu, páni poslanci, sme sa týmto nezaoberali a neriešili sme to, ale chceme zmeniť ústavu. Čiže, ak je niečo zlé, zmeníme zákon. To je fantastický prístup. Ja nemôžem s takýmto prístupom súhlasiť, pretože si myslím, konkrétne pri týchto verejnoprávnych inštitúciách, že treba tam len spraviť opatrenie. A netreba to riešiť ústavným zákonom. Proste ak sa porušuje zákon, tak nebudeme meniť zákon, ale vymeníme ľudí v orgánoch týchto verejnoprávnych inštitúcií.

Čo sa týka toho, aby štát vstupoval do hospodárenia s majetkom a záväzkami, ja sa nebudem tu tým zaoberať, pretože sa tým zaoberali skutoční odborníci, ktorí tu boli. V niektorých prípadoch súhlasím s návrhmi. Mohol by som teda súhlasiť a v niektorých mám k tomu pripomienky, napríklad čo sa týka tých verejnoprávnych inštitúcií.

Takisto ďalšia myšlienka. Samosprávu tvoria obec a vyšší územný celok. Čo to je ten vyšší územný celok? Za vyšší územný celok možno považovať čokoľvek podľa mňa. Ja skutočne neviem, aspoň si myslím, že je to tam nedostatočne definované, čo je to vyšší územný celok. Možno by to potrebovalo len doplniť. Napríklad ďalej sa hovorí, že vyšší územný celok má právo vydávať všeobecne záväzné nariadenia vo veciach samosprávy a na zabezpečenie úloh. Nedáva sa tu určité generálne splnomocnenie na vydávanie všeobecných záväzných nariadení? Nie je tu hrozba, reálna hrozba dvojkoľajnosti, dualizmu? Myslím si, že nám to môže spôsobiť pekné problémy, "pekné" samozrejme.

Aký bude vzťah štátu na samosprávy na danom celku? Podľa mňa to nie je riešené. Riešený je len systém samosprávy. Predseda je v podstate malý predseda vlády v kraji. Nepodlieha vláde, nepodlieha kontrole vlády, nemôže mu vláda kontrolovať ani len to alebo štát teda, či hospodári s peniazmi samosprávy dobre alebo zle, či rozkráda, či prezentuje alebo fedruje svoju rodinu a podobne. Nie je tu koordinácia a myslím si, že určitá koordinácia, previazanosť medzi týmito dvoma systémami by mala existovať. Neexistuje a mám taký pocit, že sa tu vytvára systém - v systéme iný systém.

Ďalej. Veľa sa tu diskutovalo aj o právach poslancov, o imunite a podobne. Pýtam sa, s kým všetkým je nezlučiteľná funkcia poslanca. Prezident môže byť poslancom? Poslanec nemôže byť členom ozbrojeného zboru? Čiže príslušník ozbrojených síl nemôže byť poslancom? A ak nás všetkých povolajú do činných záloh, prestávame byť poslancami? Nemôže nás, kde je to zakotvené, že nás nemôžu... (Hlas z pléna.) Možno, beriem, hovorím možno, čiže to sú veci, ktoré by sme si mohli vydiskutovať. Vy to tu dávate, tak mne z tohto nevyplýva, že je to tak. Pokiaľ je to tam, ja viem, že sú veci, samozrejme, opatrenia v súvislosti s tým, čo vykonávame túto funkciu. Ale myslím si, že mohlo by to byť tu určitým spôsobom zakotvené. Áno. Lebo ja mám pocit, že by sa to dalo napríklad zneužiť. (Hlas z pléna.) Beriem. Beriem aj to, ale myslím si, že toto je tak závažný bod, ktorý by mohol byť spomenutý. Prepáčte, ja hovorím na rovinu. Ja si myslím, že sa v tomto momente dá zmeniť. Vy máte 92 poslancov, zmeníte aj tento zákon, povoláte všetkých a máte tu, čo ste chceli, čo som povedal v tých päťdesiatych rokoch. Prepáčte, nevyvrátite mi to. Pretože tu sa menia zákony z dnes na zajtra. Dnes prijmeme zákon a zajtra ho ideme meniť. Takže nerozprávajte, že sa tak nedá. My sme tu boli svedkom, že nám ešte aj prezident vrátil tie zákony, na ktoré ste nás vy upozorňovali. Takže vy musíte vychádzať z toho, že ja nemám dôveru v toto ustanovenie, hoci je to niekde inde zakotvené. Pretože nemám tú dôveru vzhľadom aj na to, ako prijímame túto ústavu.

Za výroky prednesené v Národnej rade podlieha disciplinárnej právomoci a možnosť občianskoprávne súdiť. Čiže disciplinárny vzťah poslanca sa dostáva do inej pozície. Proste, keď niekto povie niečo napríklad na člena vlády, bude mať právo žalovať o náhradu škody a obmedzenie slobody poslaneckého mandátu z titulu hrozby finančnej, ja to považujem za hrubý zásah do činnosti parlamentu. Tak som to pochopil, prosím.

Pokiaľ ide o poslancov, možno ich trestne stíhať a kedy ich možno stíhať. Tento inštitút je jednoznačne deformovaný. Národná rada podľa existujúcej ústavy mala za úlohu iba skúmať, či je poslanecký zbor presvedčený, že motívom trestného stíhania nie je politický motív a taktiež či sú splnené základné trestnoprávne predpoklady na to, aby bol vydaný. Aby bola ochrana poslanca pred neoprávnenou manipuláciou policajným režimom alebo zneužívaním políciou. Tento inštitút sa mení. Prvé, teda keď Národná rada nevydá na trestné stíhanie, tak policajt bude čakať do doby, kým mu nezanikne mandát a na druhý deň po skončení volebného obdobia ho stíhať, myslím si, že to bolo označené, že už na schodoch môžu čakať policajti, keď skončíme, samozrejme, na tých, ktorí si to zaslúžia. Ale skutočnosť je taká, aká je, áno, tam môžeme debatovať o tej objektívnej lehote a podobne, ale nechcem do toho zachádzať. Nie je to podľa mňa doriešené a malo by to byť doriešené určite ináč. Nastupuje tu totiž právo policajta nad členom parlamentného zboru.

Ďalej mandát poslanca zaniká dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol poslanec odsúdený za úmyselný trestný čin. Súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody. A aký iný trest ako trest odňatia slobody? Môže byť napríklad trest peňažný, môže byť trest prepadnutia veci a podobne. Mohli sme si aj toto vydiskutovať. To znamená totiž, že mandát poslanca zaniká v prípade podmienečného odloženia alebo áno, ale keď je to menšia intenzita, rieši sa len peňažným trestom, tak sa mandátu zbavujeme? Mne to nie je jasné. Preto to tu dávam do pľacu.

A mohol by som, samozrejme, diskutovať o ďalších veciach, pokračovať ďalej, rozoberať návrh na riešenie ochrancu práv, ombudsmana, na zmenu právomoci Ústavného súdu. Myslím si, že to tu bolo dostatočne rozoberané. Ja si myslím, že to nemá celkom význam, pretože skutočne je to pre mňa jeden zámer, záver, že je to zmena ústavy v prospech, nie je to teda zmena ústavy v prospech štátu, ľudí, ale je to koaličná zmluva, ako to nazval pán poslanec Mesiarik. A ja si myslím a pre mňa je teda ústava posvätná, a to, čo sa tu deje v tomto parlamente, predkladá a pri tom predkladaní podľa mňa nesvedčí o tom, že máme takúto úctu. Tvrdil som a môžem to potvrdiť aj v ďalšom, že jednoducho ľudia nedostali, nedostali informáciu, čo je v tej ústave. Ja si dovolím, samozrejme, niektoré veci prejsť.

V prvom rade preambula. My národ slovenský, pamätajúc na politické a kultúrne dedičstvo svojich predkov a na stáročné skúsenosti zo zápasov o národné bytie a vlastnú štátnosť v zmysle cyrilometodského duchovného dedičstva a historického odkazu Veľkej Moravy, vychádzajúc z prirodzeného práva národov na sebaurčenie, spoločne s príslušníkmi národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky v záujme trvalej mierovej spolupráce s ostatnými demokratickými štátmi, usilujúc sa o uplatňovanie demokratickej formy vlády, záruk slobodného života, rozvoja duchovnej kultúry a hospodárskej prosperity, teda my občania Slovenskej republiky uznášame sa prostredníctvom svojich zástupcov na tejto ústave. Čo je na tejto preambule zlé. Myslím si, že nič. Samozrejme, že tvorcovia, predkladatelia tvrdia, že nebude zmenená, že ostane. A mám tu úplné znenie príslušných článkov ústavy s vyznačením navrhovaných zmien. Skutočne preambula by tu mala ostať.

Ak dovolíte, ja pôjdem po niektorých článkoch a budem hovoriť, čo sa zmenilo. Pretože tvrdím, že národný slovenský, občania Slovenskej republiky nemali možnosť sa s tým zoznámiť.

Článok jeden, prvý. Slovenská republika, teda prvá hlava, prvý oddiel, základné ustanovenia. Slovenská republika je zvrchovaný demokratický a právny štát, neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo. To je, samozrejme, aj v súčasnej ústave. Dodáva sa tam. Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky. To je dodatok, občania. Ja vás chcem s tým oboznámiť, pretože som nielen presvedčený, ale mám informácie od vás, že jednoducho neviete o tom, čo tam je.

Ďalšie články až po článok sedem sa nemenia. A článok sedem znel: Slovenská republika môže na základe slobodného rozhodovania vstúpiť do štátneho zväzku s inými štátmi. Právo vystúpenia z tohto zväzku nemožno obmedziť, o vstupe do štátneho zväzku s inými štátmi alebo o vystúpení z tohto zväzku sa rozhodne ústavným zákonom a následným referendom. Toto vypadá, ostáva znenie úplne iné, o ktorom tu bolo... Že je zmenené? Nie je zmenené. My debatujeme o tomto. Nie o zmenách, ktorých je tam 250. (Hlasy z pléne.) Takmer identicky, ale občania ho nevedia, čiže dám ho na vedomie občanom. Článok sedem, odsek 1: Slovenská republika môže na základe slobodného rozhodnutia vstúpiť do štátneho zväzku s inými štátmi. O vstupe do štátneho zväzku s inými štátmi alebo o vystúpení z tohto zväzku sa rozhodne ústavným zákonom a následným referendom. Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou alebo na jej základe, t. j. odsek druhý, preniesť časť svojich zvrchovaných práv na medzinárodnú organizáciu. Ja to zopakujem, pretože tu sa o tom debatovalo. Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou alebo na jej základe preniesť časť svojich zvrchovaných práv na medzinárodnú organizáciu, ktorej je členom. A ak to ustanovuje medzinárodná zmluva, a ak takáto medzinárodná organizácia vydáva právne záväzné akty, sú tieto priamo záväzné a majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. O tom tu bola predsa nespočetná diskusia. Slovenská republika sa môže s cieľom zachovať mier, bezpečnosť a demokratický poriadok za podmienok ustanovených medzinárodnou zmluvou zaradiť do organizácie vzájomnej kolektívnej bezpečnosti. Na platnosť medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách medzinárodných politických zmlúv, medzinárodných zmlúv vojenskej povahy, medzinárodných zmlúv, z ktorých vzniká Slovenskej republike členstvo v medzinárodných organizáciách, medzinárodných hospodárskych zmlúv všeobecnej povahy, medzinárodných zmlúv, na ktorých vykonanie je potrebný zákon, a medzinárodných zmlúv, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb, alebo právnických osôb sa vyžaduje pred ratifikáciou súhlas Národnej rady.

Medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom a ktorými je Slovenská republika viazaná, majú prednosť pred jej zákonmi.

Druhá hlava - Základné práva a slobody prvý oddiel Všeobecné ustanovenia - ostávajú všetky články až po článok 11, ktorý je zrušený. Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred jej zákonmi, ak zabezpečujú väčší rozsah základných práv a slobôd. Tento článok je zrušený.

V ďalších článkoch neboli navrhované zmeny až v článku 17, pokiaľ, samozrejme, nebudú ďalšie tu v pozmeňujúcich návrhoch. Článok 17 znel, budem hovoriť len to, čo bolo zmenené, respektíve prečítam to, čo je a čo bolo zmenené. Osobná sloboda sa zaručuje, ostáva. Nikoho nemožno stíhať alebo zbaviť slobody inak ako z dôvodu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok. Ostáva. Obvineného alebo podozrivého z trestného činu možno zadržať len v prípadoch ustanovených zákonom. Zadržaná osoba musí byť ihneď oboznámená s dôvodmi zadržania, vypočutá a najneskôr do 48 hodín prepustená na slobodu alebo odovzdaná súdu. Sudca musí zadržanú osobu do 48 hodín, pri obzvlášť závažných trestných činoch do 72 hodín od prevzatia vypočuť a rozhodnúť o väzbe alebo o jej prepustení na slobodu. Ďalší odsek 4 - obvineného možno zatknúť iba na odôvodnený písomný príkaz sudcu. Zatknutá osoba musí byť do 24 hodín odovzdaná súdu. Sudca musí zatknutú osobu do 48 hodín a pri zvláštnych závažných trestných činoch do 72 hodín od prevzatia vypočuť a rozhodnúť o väzbe. Ďalšie ustanovenia tu ostávajú.

Článok 18 - nikoho nemožno poslať na nútené práce alebo nútené služby. Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na práce ukladané podľa zákona osobám vo výkone trestu odňatia slobody alebo osobám vykonávajúcim iný trest nahradzujúci trest odňatia slobody. Vojenskú službu, po b) vojenskú službu alebo inú službu ustanovenú zákonom namiesto povinnej vojenskej služby. Službu vyžadovanú na základe zákona v prípade živelných pohrôm, nehôd alebo iného nebezpečenstva, ktoré ohrozujú životy, zdravie alebo značné majetkové hodnoty. Konanie uložené zákonom na ochranu života, zdravia alebo práv iných, a dopĺňa sa - prácu alebo službu, ktorá na základe zákona tvorí súčasť bežných občianskych povinností.

Ďalšie články neboli menené. Ostáva článok 25. Teda tam sú zmeny. Článok 25 znel: Obrana Slovenskej republiky je vecou cti každého občana. Zmena alebo prečítam celý článok nový: Obrana Slovenskej republiky je povinnosťou a vecou cti občanov. Zákon ustanoví rozsah a medze brannej povinnosti.

Ja to úmyselne čítam, aby sme si aj pozreli alebo vypočuli, čo je v predošlej ústave a aké zmeny tu nastali. Nikoho nemožno nútiť, aby vykonával vojenskú službu, ak je to v rozpore s jeho svedomím alebo náboženským vyznaním. Podrobnosti ustanoví zákon. Tento článok ostal. Alebo tento odsek ostal.

Článok 26 - ten sa v podstate nemenil. Odseky 1, 2, 3, 4, len v odseku 5. A nerozumiem tomu, keď ste povedali, že nie sú tam orgány verejnej moci. Jednoznačne sa dopĺňa, pretože tento článok hovorí o slobode prejavu a práva na informáciu, ktoré sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo inými spôsobmi, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon. Cenzúra sa zakazuje, sloboda prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť, teda slobodu prejavu možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. A tu sa dopĺňa - orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom, čiže orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon.

Čiže v pôvodnom článku bolo štátne orgány a orgány územnej samosprávy majú povinnosť primeraným spôsobom. A tu sa hovorí o orgánoch verejnej moci. Čiže netvrďte, že sú tam nie preferované, poviem to tak, orgány verejnej moci a že sa tu štát dostáva doslova na vedľajšiu koľaj. Je to tak. Tu je to naznačené. Zoberiem jeden článok. Ja to ináč neviem čítať. A keď si to prečíta radový občan, tak mu z toho len toto vznikne, čo som ja teraz tu povedal, že jednoducho štátne orgány sa v tomto prípade vymazali z ústavy. Článok, ďalšie články ostávajú.

Článok 37 - každý má právo slobodne sa združovať s inými na ochranu svojich hospodárskych, sociálnych záujmov. Odborové organizácie vznikajú nezávisle od štátu a tak ďalej a tak ďalej. Nebudem to celé čítať, pretože aj čas ma súri. A ja toho mám ešte veľa. A pokiaľ budem to prechádzať, tak mi päť hodín nebude stačiť, páni kolegovia.

Takže musím to skutočne skracovať. A pokiaľ som dal sľub svojim kolegom, ktorí mi tu vytelefonúvali, tak ich budem informovať tak, ako uznám za vhodné. Prepáčte, potrebujem to povedať. Potrebujem povedať to, čo sa ma ľudia pýtali. Potrebujem povedať to, čo ľudia chcú vedieť.