Trinásty deň rokovania

45. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

16. februára 2001

 

 

Predseda NR SR J. Migaš:

Vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

otváram ďalší rokovací deň 45. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali títo poslanci: podpredseda Národnej rady Igor Presperín a poslanci Husár, Prokopovič, Škoda, Števček. Na zahraničnej služobnej ceste je poslankyňa Národnej rady Mária Angelovičová.

Budeme pokračovať v rozprave o novele ústavy. Ďalším písomne prihláseným je pán poslanec Milan Cagala a po ňom sa pripraví pán poslanec Moric. To už sú poslanci, ktorí stratili poradie a podľa toho, ako strácali poradie, sú zoradení do ďalšej diskusie.

Takže nech sa páči, pán poslanec Cagala.

Poslanec M. Cagala:

Vážený pán predseda parlamentu,

dámy, páni,

kolegyne, kolegovia,

dovoľte mi, aby som na úvod svojho vystúpenia povedal niekoľko slov k doterajšej diskusii. Vám koaličným partnerom sa zdá, že opozícia sa opakuje, že naťahuje rokovanie. Ja si myslím opak, že každé vystúpenie, aj keď je o tom istom probléme, je názor iný, ktorým v diskusii poukazujú svojou reakciou na veľkú novelu ústavy, ktorá prakticky okliešťuje právomoci štátotvorného národa. Ja som presvedčený, že terajšia ústava, ktorá bola odsúhlasená Radou Európy, Európskym parlamentom ako demokratická, spĺňala všetky atribúty právneho štátu. Na základe takejto ústavy uznali Slovenskú republiku všetky štáty sveta.

Uznávam, že dobou, ako aj prípravou na vstup do Európskej únie sú potrebné malé zmeny do súčasnej ústavy, čo nám odporúča aj Rada Európy. Prečo však taká veľká novela? Pretože na tvorbe prvej ústavy sa podieľali páni Mečiar, Čič, Fogaš a ďalší odborníci v oblasti ústavného práva?

Zastavím sa pri poslednom, teda podpredsedovi vlády pánu Fogašovi. Myslím si, že mohla mať táto ústava, táto novela ústavy aj iný charakter, kde by pod jeho vedením bola vláda rozhodla o vypracovaní vládneho návrhu novely ústavy, tak ako je nám odporúčaná Radou Európy a ďalšími orgánmi. Alebo veľká novela bude šitá na mieru niekoľkým členom vládnej koalície na presadzovanie svojich záujmov, o niektorých som hovoril vo faktických poznámkach. Alebo chceme každé štvorročné obdobie, keď bude iné politické zoskupenie v parlamente, meniť ústavu? Všetci podnikatelia, teda tí, ktorí tvoria hodnoty a nás živia, si želajú stabilitu. Stabilitu v oblasti práva, daňového systému, ale aj v oblasti hospodárskej politiky. Ich želaním je, aby zmenou vlády neboli menené základné pravidlá podnikania, medzi ktoré patrí vymožiteľnosť práva, systém daňového zaťaženia, ako aj hospodárska politika.

Keď spomínam hospodársku politiku, nemôže byť každým obdobím aj štvorročným menený zásadný zámer štátu, raz hovoríme o diaľniciach, druhý raz o železniciach, tretí raz o zameraní v oblasti strategických podnikov, takto sa asi nedá hospodárska politika štátu riešiť. Meniť by sa mali len cesty, ale ciele, ako dosiahnuť tieto rámce, by mali byť zámerne robené na viac rokov, na 10 i 15-ročné obdobie. Takáto veľká novela ústavy tieto ciele nezakladá, ba práve naopak, dáva príklad na budúci politický revanš.

Teraz mi dovoľte niekoľko slov k predloženej novele ústavy. Veľa slov bolo povedaných, čo novela ústavy rozširuje, ja poviem, čo novele ústavy chýba. Keď už sa táto novela ústavy chystala, chýba mi v nej zakotvenie inštitútu vedy. Vedy ako inštitútu, ktorá si zaslúži väčšiu pozornosť, ako je tomu venované v tejto novele ústavy. Veď Slovensko sa radí medzi popredné krajiny sveta s najvyššou vzdelanostnou úrovňou. Aj keď musím konštatovať, že vynakladané prostriedky na vzdelanie nezodpovedajú svetovému štandardu, ďaleko u nás je podiel z HDP, ktorý vynakladáme na vedu, a tým aj školstvo, samozrejme, ďaleko za krajinami nielen Európskej únie, ale i našimi okolitými krajinami. Aj keď musím konštatovať, že na Slovensku nemôžeme rozširovať len výrobnú činnosť. Musíme tvoriť aj pridanú hodnotu a tá sa tvorí práve vedeckou činnosťou. Preto aj moja požiadavka o zakotvení vedy do ústavy urobí z nás krajinu nielen hardvéru, ale aj krajinu softvéru. K tomu patrí aj reforma vysokého školstva.

Návrh koncepcie vysokého školstva na Slovensku pre 21. storočie, ktorý bol predložený ministrom školstva v minulom roku, rozvoju vedy a techniky nenasvedčuje. Zaviesť trojstupňový systém vysokoškolského zákona, ktorý aj súčasne platí, samozrejme, diferencovať vysokoškolské inštitúcie na vysoké školy a školy univerzitného typu, je základnou myšlienkou, ktorou je snaha o centralizáciu vysokého školstva a strata subjektivity jednotlivých fakúlt. V konečnom dôsledku to znamená nebezpečenstvo vrátiť sa v systéme riadenia vysokého školstva pred rok 1990. Akademická obec takúto koncepciu jednoznačne odmietla. Svedčí o tom výsledok rokovania na konferencii rektorov univerzít Slovenskej republiky, ako aj mnohých akademických senátov viacerých univerzít.

Vážené dámy a páni, súčasný návrh veľkej novely v oblasti školstva napriek stanovisku akademickej obce na uvedené pripomienky nereflektuje. Možno otvorene konštatovať, že mnohé vysoké školy, fakulty, katedry dnes fungujú len vďaka iniciatíve rektorov, dekanov, ktorí vedia zabezpečiť sponzoring, ktorí vedia zabezpečiť spoluprácu s firmami, a tak dofinancúvajú prostriedky, ktoré im štát nevie zabezpečiť. A mnohí i vynútene sponzorujú vysoké školy, pretože sa nevedia dočkať splatenia faktúr za to, že do škôl investovali či už investičnými prostriedkami alebo, samozrejme, i materiálne a potom, samozrejme, radšej odpíšu tento dlh a vykonajú takto sponzoring.

Vážené dámy a páni, vo vystúpeniach poslancov, a to nielen opozičných, zaznelo, že návrh novely ústavy nebol predložený na všeľudovú diskusiu. Ja viem, že to nie je jednoduché. Mám návrh, ako i dnes možno zabezpečiť, aby sme aspoň sčasti vyslyšali hlas ľudu. Prezident ako jeden z troch najvyšších ústavných činiteľov ako funkcia nadstranícka by mohol v mene občanov tohto štátu vymenovať nezávislú apolitickú skupinu odborníkov, ktorí by boli zastúpení, tí ktorí ústavnému právu rozumejú, a títo by pripravili, posúdili veľkú novelu v mene občanov tohto štátu a až po ich posúdeniach a pripomienkach by sme mali o tejto novele ústavy hlasovať. Myslím si, že tento návrh by mohol byť akceptovateľný s tým, samozrejme, že by sme museli rokovanie o tejto novele ústavy na čas prerušiť. Verím, že ak pán prezident počúva alebo sa mu dostane na stôl tento návrh, požiada predsedu Národnej rady o prerušenie rokovania až do vytvorenia posudku mnou navrhovaných právnych expertov, a tak sa zabráni prijatiu účelovej veľkej novely, ktorú nielenže si neželá opozícia, ale ani Brusel.

Vážené dámy, vážení páni, z uvedených dôvodov, ako aj argumentov mojich kolegov za takto pripravenú novelu, ktorá, a to ešte raz pripomínam, obmedzuje práva štátotvorného národa, isto hlasovať nebudem. Svoje dôvody som krátko uviedol tu, ale, samozrejme, i v niektorých faktických poznámkach. Nechcem sa opakovať, ja som sa skôr zameral na túto oblasť, kde zastupujem najmä vedu vo výbore pre školstvo, vedu, mládež a šport a som presvedčený, že návrh, ktorý som tu predložil na záver, je akceptovateľný a že po ňom sa možno stane, že i opozícia zahlasuje za novelu, za skrátenú, za malú novelu a že potom by práve to bola ústava všetkých občanov tohto štátu, nielen tých, ktorí volili časť alebo celú koalíciu teraz. Ja som presvedčený, že tento krok, ktorý sa teraz tu koná v tejto Národnej rade, nielen nás vedie dopredu, ale možno do nešťastia.

Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Tak uzatváram možnosť podania faktických poznámok. Posledný pán poslanec Zelník. Ako prvý vystúpi pán poslanec Benčat.

Nech sa páči, pán poslanec Benčat.

Poslanec J. Benčat:

Pán predseda, ďakujem za slovo.

Chcel by som sa dotknúť veľmi citlivej veci, ktorú tu načrtol pán predrečník poslanec Cagala, a je to otázka vedy, respektíve financovania vedy na vysokých školách. V súčasnej dobe pozorujeme enormný záujem slovenských študentov, slovenskej mladej populácie študovať v zahraničí. Tento stav je evidentný predovšetkým v Českej republike, kde zo Slovenska študuje zhruba niečo cez 2 000 študentov. Pýtame sa, prečo títo ľudia, mladí ľudia utekajú do zahraničia, nielen do Českej republiky, do Rakúska a podobne. Zrejme tie podmienky, ktoré tam sú na štúdium, sú podmienky, ktoré garantujú kvalitu vzdelávania. U nás v porovnaní s krajinami V4, s ktorými chceme vstúpiť, ako deklarujeme, do európskych štruktúr, nemáme porovnateľnú úroveň podmienok na zabezpečenie tak kvalitného vzdelania ako zahraničie. Samozrejme, že vzdelanie na vysokých školách sa musí odvíjať od vedeckej a výskumnej práce pracovníkov vysokých škôl, to je pravda. Ak táto práca nebude dostatočne financovaná, takže nebude možnosť rozvoja, vnútorného rozvoja vysokoškolských učiteľov, a potom ťažko môžeme garantovať aj vysokú úroveň vzdelávacieho procesu. To všetko súvisí s financovaním vedy na vysokých školách, ale aj s financovaním vysokých škôl ako takých. Najväčší prepad v porovnaní s krajinami V4 máme v oblasti informačných technológií. Tu zaostávame už možno o nejakých desať rokov. Hovorím to otvorene, pretože ak Slovensko neinvestuje do informačných technológií v oblasti vysokých škôl, zaostaneme na úrovni Mongolska.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalej pán poslanec Jasovský a po ňom pán poslanec Drobný.

Poslanec J. Jasovský:

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predseda.

Vo vystúpení pána poslanca Cagalu sa znovu potvrdilo, že ústava by mala byť nielen zákonom zákonov, ale mala by byť určitým podhubím pre to, aby tu mohli vzniknúť zákony preto, aby mohli slovenskí občania žiť ako ľudia, a nie ako ľudia, ktorí dnes žijú v 21-percentnej nezamestnanosti a žijú s perspektívou, že v najbližšom období bude nezamestnanosť podľa včerajšieho vyhlásenia Štatistického úradu predstavovať 24 až 25 percent. Myslím si, že to nie je dôstojné postavenie najmä tých ľudí, ktorí majú vzdelanie, ktorí sú na Slovensku vysoko vzdelaní a ktorí sa nevedia zorientovať a spamätať zo šoku po strate zamestnania. Takisto je to nepríjemné vo vzťahu k mladým ľuďom, ktorí končia vysoké školy a ktorí na Slovensku nevidia perspektívu ďalšieho uplatnenia a ich jediným cieľom je rýchlo ukončiť vysokú školu, odísť do zahraničia, nájsť si zodpovedajúcu prácu, ale podľa možnosti sa nevrátiť. To znamená, táto ústava by mala pripravovať podmienky najmä pre život, áno, každého človeka v tomto štáte, ale najmä pre život vzdelaných a múdrych ľudí. Aj títo vzdelaní a múdri ľudia ako vysokoškolskí pedagógovia, ktorí dnes nemajú dôstojné postavenie, by bolo oveľa lepšie, keď by mohli pracovať v rôznych poradných orgánoch, napríklad vo vedení ministerstiev a podobne tak, aby sa poznatky teórie dostávali pomaly do praxe.

Ale viete, otázka vzdelania nesúvisí len so samotným postavením vysokých škôl a so samotným postavením vedy a výskumu, ako o tom hovoril pán poslanec Cagala, mne v ústave chýba aj zakotvenie, ak teda pán poslanec hovoril o otázkach výskumu, mne chýba aj zakotvenie v oblasti dopravy. Darmo budem mať pripravené perfektné vysoké a stredné školstvo, ak sa občania a deti, študenti nebudú vedieť dostať ku vzdelaniu. Mne osobne chýba vôbec doktrína, akási základná doktrína tohto štátu, kde by bolo postavenie Slovenska ako takého, kde by bolo povedané, kde tento štát vlastne má smerovať, a na to ani táto ústava, ani jej novela nedáva odpoveď.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalej s faktickou pán poslanec Drobný.

Poslanec M. Drobný:

Ďakujem pekne, pán predseda.

Pán kolega Cagala ma inšpiroval k jednej myšlienke, ktorú by som tu rád predostrel. Náš rokovací poriadok je nedokonalý v mnohých ohľadoch, ale jeden ohľad je tu evidentný, a to je, vážené dámy a páni, to, že nemôžme vyhlásiť špeciálny režim, ktorý je v Senáte Spojených štátov. V Senáte Spojených štátov, keď je postavený pred rozhodnutie veľmi komplikované a veľmi neisté, tak vyhlási takzvaný filibuster, to znamená fingovaná diskusia, ktorá ale zároveň preberá isté problémy, ktoré sa musia prebrať v tom procese a oddiali rozhodnutie Senátu na dlhšiu dobu, dokedy sa zoženú nejaké informácie k danému problému. Súčasne beží v Spojených štátoch filibuster, on sa číta fajlajbaster, a tento beží ohľadne najvyššieho sudcu Spojených štátov. Je to diskusia, ktorá by aj tu mohla istým spôsobom byť formálna, ale zároveň by obsahovala dačo, čo by bolo veľmi pozitívne pre tento náš senát a naše rozhodnutie, pretože tak komplikovaný dokument, aký predkladáte vy, páni, naozaj nemôže byť odblinknutý dvojdňovou diskusiou a ten filibuster Spojených štátov to je to, čo naozaj by nám bolo treba, aby nás to doviedlo do reálnejších polôh pri diskusii o rozsiahlej novele ústavy.

Ďakujem pekne.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalej vystúpi pán poslanec Jarjabek a po ňom pán poslanec Slobodník.

Poslanec D. Jarjabek:

Ďakujem za slovo, pán predseda.

Pán poslanec Cagala sa dotkol diskusie, ktorá tu prebieha v tomto parlamente. Tá diskusia podľa môjho názoru je veľmi legitímna a o čo viac diskutujeme tu, o to menej, o to menej sa všetky zložky mohli, prepáčte pán poslanec Šebej, ja si nerozumiem vlastnému slovu v tejto chvíli, keď tu takto vykrikujete. Buďte taký dobrý, pán predseda.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Šebej, prosím vás.

Nech sa páči, pán poslanec.

Poslanec D. Jarjabek:

Ďakujem pekne.

Hovoril som o tej diskusii, ktorá je veľmi legitímna a myslím si, že o čo viac sa diskutuje v tomto parlamente, o to menej sa diskutovalo vo verejnoprávnych médiách, čiže my si tu vlastne vyjasňujeme v tejto chvíli isté pojmy. Hovorilo sa tu o právomociach prezidenta republiky. Už sme o tom hovorili aj včera, ja by som sa chcel znova s dovolením spýtať pána doktora Kresáka, aby mi vysvetlil istú vec, či vlastne prezident v tejto chvíli nestratí novými právomocami legitimitu preto, lebo občania volili prezidenta s inými právomocami a prijatím novely bude alebo nebude spochybnený mandát, ktorý dostal prezident od občanov. Toto mi nie je jasné, by som prosil pána doktora, keby mi dal istú odpoveď v tomto zmysle, mám taký pocit z toho, čo som si prečítal, že podobný princíp je napríklad, sa zavádza touto ústavou u predsedu Najvyššieho súdu, čiže ide mi o to, akým spôsobom k novej právomoci budú legitimizované v rámci všeľudovej voľby prezidenta.

Ďakujem za pozornosť.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Slobodník.

Poslanec D. Slobodník:

Ďakujem pekne.

Podporujem návrh pána poslanca Cagalu, aby sa konala verejná diskusia v tom spôsobe, akým to navrhol, aby pán prezident vymenoval nezávislú komisiu. Po včerajšku je to podľa môjho názoru absolútne nevyhnutné po tom, čo tu včera odznelo, o tom, že táto ústava priamo a podľa môjho názoru programovo, vedome obsahuje dezintegračné tendencie, pokiaľ ide o štát, je to absolútne nevyhnutné. Tu už nikto nevyhovorí Slovákom, že tu je cieľ dezintegrovať tento štát. To povedal nie niekto, o ktorom ste vždy tvrdili, že to máme z Trenčianskych Teplíc, nie my to, samozrejme, takisto nemáme z Trenčianskych Teplíc, ale jeho už naozaj nemôžete podozrievať.

A ďalšia vec, pán Bugár, rád by som bol, aby ste ma počúvali. Vy ste včera, nie ja sa na vás obraciam. Vy ste včera vyslovili názor v novinách, že treba zazubadliť, nie vaše slová sú moje, treba zazubadliť ďalšiu diskusiu, pretože nesmieme to dopustiť, aby opoziční poslanci ďalej hovorili. Ako ste to mysleli, pán Bugár? Ako by ste to chceli urobiť? Čo by ste chceli ešte zakázať tejto opozícii? Tie dezintegračné tendencie sú v tom, že skutočne okrem iného Ústavný súd má rozhodovať o sporoch medzi štátom a regiónmi a, samozrejme, ten Ústavný súd, do ktorého ste zakomponovali traja jeho budúci adepti také pravidlá, aké nikde na svete, aké nikde na svete nemá nijaký iný Ústavný súd a, samozrejme, že tento Ústavný súd v prípade iného volebného výsledku priamo takého, aký aj skutočne bude, bude blokovať všetko, čo sa v tomto štáte deje. Opakujem, verejná diskusia je potrebná, ide o dezintegráciu štátu, ktorý si zakomponovali plánovači tejto novely ústavy.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalej vystúpi pán poslanec Andrejčák.

Poslanec I. Andrejčák:

Ďakujem za slovo, pán predseda.

Myslím si, že by sme mali triezvo hodnotiť skutočnosť, že sa končí druhý týždeň rokovania Národnej rady a my sme sa zatiaľ zjednotili iba na jedinom. A to je na tom, že chýba oslovenie voličov, chýba dialóg s občanmi o návrhu ústavy. Jednoznačne sa už ukazuje, že nie potreba, ale politické rozhodnutie bolo dôvodom tejto novely, proti ktorej protestujeme.

Chcem sa však pripojiť k pánovi poslancovi Cagalovi a som rád, že takúto myšlienku vyslovil a prosím aj ja pána prezidenta, aby z titulu svojho úradu a upokojenia situácie na Slovensku požiadal predsedu Národnej rady, ktorý sa nevie rozhodnúť, ako zastaviť tento nedialóg. Aby bola vymenovaná komisia, ktorá posúdi návrh ústavy za nás, pretože nie sme toho schopní, a aby až potom Národná rada pokračovala. Ja si myslím, že ak nemôžeme odvolať predsedu alebo sudcu Ústavného súdu pred skončením jeho mandátu, nemôžeme skrátiť volebné obdobie vláde, čo ste všetci húfne hovorili, keď bolo spustené referendum, tak nemáte morálne právo pred národom požadovať, aby ste odvolali prezidenta tým, že mu zmeníte jeho postavenie a urobíte z neho takmer figúrku. To je farizejstvo najvyššieho zrna. Nemôžete ani znásilňovať ústavu, aby ste mohli odvolať konečne Harabina, ktorý vám lezie krkom. Ja si myslím, že treba napraviť chybu, ktorú spracovatelia urobili. Najprv sa malo rokovať totiž o tom, čo a prečo v ústave zmeniť, až po zjednotení k týmto otázkam sa malo pokračovať.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pani poslankyňa Tóthová a po nej pán poslanec Zelník.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem.

Nadväzujem na prvú myšlienku pána poslanca Cagalu, ktorý vyjadril názor, že podpredseda vlády pre legislatívu a vôbec vládna legislatíva sa mala viac aktivizovať. Je to úplne prirodzená požiadavka, pretože taký projekt, ako je tvorba ústavy, musí pritiahnuť všetkých schopných legislatívcov do práce a nebolo ani medzirezortné pripomienkové konanie k tak vážnemu návrhu, ako je návrh ústavy.

Vážení, po dvoch týždňoch mi vyplýva jediný záver. Prerušiť rokovanie a rozmýšľať o malej novele, pretože toľko úloh, čo my máme, to treba zvládnuť. My nie preto nebudeme prijatí do Európskej únie, že dnes hneď neprijmeme ústavu, ale pretože nám pokrivkáva a zaostáva aproximácia práva a padá ekonomika. Vážení, veď je to úplne trestuhodné, máme 21-percentnú nezamestnanosť, namiesto toho, aby tento parlament riešil otázky legislatívy pred aktivizáciou ekonomiky, vy tu robíte ústavu, ktorú stačí prijať pred vstupom do Európskej únie, a keď nevyriešime ekonomiku, tak náš vstup do Európskej únie bude o desať rokov, ak nie neskôr. Ja neviem, prečo to nechcete pochopiť. Za krásne reči nás nikto nikam neprijme a poznám názory predstaviteľov Európskej únie. Aproximácia, ekonomika a ústava tesne pred vstupom úplne stačí.

Ďakujem za pozornosť.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Zelník.

Poslanec Š. Zelník:

Ďakujem za slovo.

Vážený pán predseda,

bavíme sa už druhý týždeň o kontroverznej, rozsiahlej, revidovanej novele ústavy. To, že tá ústava nie je dobrá, svedčí množstvo pozmeňujúcich návrhov, najmä a hlavne z radov koaličných poslancov. Skutočne tieto dva týždne sú neefektívne, neefektívne rokovania a ja som dnes ráno dostal telefonát z Horehronia, kde ma upozornili na jednu závažnú skutočnosť. K 30. 12. 2000 bola v Heľpe 24,5-percentná nezamestnanosť, Pohorelá 33 percent, Pohronská Polhora 29 percent, Michalová 26 percent, Závadka nad Hronom 26 percent, Pohorelá 25,85 percenta, Šumiac 33,9 percenta, Telgárt 46 percent, Vaľkovňa 57 percent. Prosím vás páni, za tento čas sme mohli schvaľovať úplne iné dokumenty, ktoré by podmienili rozvoj regiónu, rozvoj obce. Ja prosím navrhovateľov, aby stiahli novelu z rokovania a poďme sa venovať veciam, ktoré pomôžu občanovi.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Cagala chce reagovať na faktické poznámky.

Nech sa páči.

Poslanec M. Cagala:

Dovoľte mi, aby som poďakoval tým, čo podporili tento môj návrh, opäť sa obraciam možno aj na kolegov koalície, aby si niekto osvojil tento môj návrh, aby sme prerušili rokovanie o ústave, aby predložil tento návrh koaličný poslanec, lebo keby som ho predložil ja, tak by isto nebol schválený. Aby skutočne, aj keď nie prezidentom, bola vytvorená komisia odborníkov, nadstraníckych odborníkov, ktorí by túto novelu ústavy posúdili, dali stanovisko a potom by sme možno, hovorím ešte raz, i my sa k niektorým veciam pridali. Veď nebráni to tak, ako hovoríme ani transformácii verejnej správy,. ani vstupu do Európskej únie. Samozrejme, že myslím to v týchto dňoch, týždňoch a mesiacoch. Keď sa odloží novela o jeden mesiac, nič sa nestane, nič nezmeškáme, ostatné veci môžu bežať vrátane zákonov, ktoré ministerka financií požaduje, potrebuje preto, aby nebola katastrofa. Aby nebola katastrofa, prerušme rokovanie.

Ďakujem pekne.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Hoffmann sa hlási s procedurálnym návrhom.

Poslanec A. Hoffmann:

Mám procedurálny návrh. V súlade s § 34 rokovacieho poriadku v mene 4 poslaneckých klubov predkladám návrh, aby sme dnes nerokovali v zmysle § 22 rokovacieho poriadku, ale aby sme rokovali do 21.00 hodiny.

(Ruch v rokovacej sále.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Cabaj - procedurálny návrh.

Nech sa páči.

Poslanec T. Cabaj:

Pán predseda, myslím si, že by bolo načase, aby ste sa ujali svojej roboty a zvolali poslanecké grémium, pretože ak iných, prepáčte za výraz, aj v hlúpostiach sa ideme radiť na grémium, takýto zásah nielen do činnosti poslancov, ale aj občanov Slovenskej republiky bolo treba riešiť najskôr na grémiu.

Predseda NR SR J. Migaš:

Tak panie poslankyne, páni poslanci, bol procedurálny návrh pána poslanca Hoffmanna, prezentujme sa, budeme o ňom hlasovať. Prezentujme sa. Hlasujeme.

Prezentovalo sa 71 poslancov.

Málo. Budeme pokračovať v rozprave.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Moric a po ňom pani poslankyňa Angelovičová. Tá je ospravedlnená, čiže stráca poradie. Čiže po ňom pán poslanec Kanis.

Nech sa páči, pán poslanec Moric, máte slovo.

Poslanec V. Moric:

Ďakujem, ďakujem za slovo, vážený pán predseda.

Vážený pán minister,

ctené kolegyne,

ctení kolegovia,

vždy, keď som čítal nejakú knihu alebo hoci, čo tak som sa vždy pozrel, že kto to napísal, pozrel som si autora. A aj keď som čítal túto ústavu, tak som sa v prvom rade pozrel, že kto sú vlastne autori. Jeden autor prirovnával Slovákov k barbarom, ktorí vyplienili Rím, druhý autor kritizoval, že na základe Ústavy Spojených štátov je moc v rukách vládnucej buržoázie a tak ďalej a tak ďalej. Takže potom si človek musí aj pozornejšie prečítať to, čo je vlastne napísané a vychádzať z toho. To, že niekedy sa iné myslí a iné hovorí a ešte úplne iné robí, som vyčítal aj z dvoch dokumentov, a to je úvodný prejav pána poslanca Kresáka, jedného z predkladateľov, a pána poslanca Šimka. V tom prvom sa hovorí, opätovne musím vyzvať všetkých kolegov poslancov, kolegyne poslankyne, aby sa pokúsili pred občanmi Slovenskej republiky dokázať schopnosť povzniesť sa a povznášať sa nad vlastné stranícke záujmy a posunúť ústavný systém Slovenskej republiky ďalej. V druhom sa hovorí, že proti ideológii a propagande uzavretej spoločnosti od staroveku stojí idea aj prax uznania rôznorodosti, rovnakej dôstojnosti, ale aj slabosti a zlých sklonov všetkých ľudí.

Pán poslanec Šimko aj pán poslanec Kresák dokumentovali svojimi činmi, svojím posmechom a úsmevmi tú svoju toleranciu, ktorú tu pertraktovali v týchto svojich úvodných slovách. A tiež sa tak aj deje pred parlamentom, kde dnes je aj včera sa zbierala petícia proti porušovaniu práv občana. Píšu členovia petičného výboru, že pri zbieraní podpisov pod petičné listiny pred parlamentom polícia legitimuje organizátorov petičnej akcie a opisuje si ich údaje z osobných dokladov. Tiež si myslia a pýtajú sa, že prečo sa posunula budova Národnej rady o päť metrov smerom ďalej od Dunaja, pretože policajti každý deň ich vytláčajú ďalej a ďalej, každý deň približne o päť metrov spred budovy.

Predseda NR SR J. Migaš:

Nech sa páči, pán poslanec.

Poslanec V. Moric:

Pán predseda, ty nejdeš vzorom, pretože vyprávaš mi tu za chrbtom, ja sa potom neviem sústrediť...

Predseda NR SR J. Migaš:

Nech sa páči, pán poslanec.

Poslanec V. Moric:

... potom môžem byť zlý (potlesk), ja som mimoriadne citlivý človek a príde mi to ľúto, pravdu poviem, ľúto mi príde.

Predseda NR SR J. Migaš:

Citlivo pokračujte ďalej, pán poslanec.

Poslanec V. Moric:

Kritizujú, kritizujú ľudia z petičného výboru, že sa im upiera právo byť tých 100 metrov od parlamentu a zároveň kritizujú ignoranciu a úmyselné zamlčiavanie petičnej akcie zo strany médií. Hovoria, keď v centre Bratislavy zbiera podpisy Greenpeace obrazne povedané proti topeniu ľadovcov v Grónsku alebo keď Sloboda zvierat obhajuje práva zvierat, v elektronických médiách o tom nikdy nechýbajú niekoľkominútové šoty a nie je novín, ktoré by o nich neinformovali. Keď ide o práva občana Slovenskej republiky, nie o práva zvierat, tak o tom neinformuje nikto.

Včera dostali poslanci Národnej rady Slovenskej republiky list z Matice slovenskej, kde Matica slovenská hovorí, že upokojenie slovenskej politiky zmiernenia antagonizmu je prvoradým záujmom v štáte, v ktorom občania zápasia s existenčnými problémami a mnoho razy aj pod vplyvom slovenskej vrcholnej politiky bezvýsledne hľadajú cestu k sebe. Príprava novely... Pán poslanec Šimko, potom budeš trepať a usmievať sa ako šialený, keď budeš kritizovať to, čo som ja tu povedal, a pritom budeš úplne od veci. Nech si občania Slovenska urobia o tebe obraz, keď si obrátený chrbtom nie ku mne, ale aj ešte k predsedovi parlamentu. Počúvam, pán poslanec Mikloško ma, samozrejme, počúva ako vždy a takisto ako aj ja jeho. Príprava... aj pán Hrušovský, samozrejme.

Príprava novely Ústavy Slovenskej republiky by mala vytvárať príležitosť pre rokovania za stolmi národnej dohody v takých dôležitých otázkach, ako sú suverenita, územná celistvosť štátu, územnosprávne členenie štátu, Európska charta regionálnych a menšinových jazykov, rozdeľovanie pôdy neznámych vlastníkov. Parlamentnej väčšine v Národnej rade Slovenskej republiky, vám priatelia po moje ľavej strane sa naskytá možnosť zmierniť nevraživé pomery v Slovenskej republike, čo je predpokladom stability štátu pri striedaní vládnych garnitúr po parlamentných voľbách. Občania Slovenskej republiky, ako aj zahraničie potrebuje Slovensko, v ktorom vládne duch porozumenia, prosperity, prirodzenej súťaživosti, spolupatričnosti v základných otázkach štátu. Toto a len toto je najspoľahlivejšia legitimácia Slovenska, keď chce vstúpiť do európskej, do rodiny európskych národov a štátov o priazeň, ktorých sa uchádzame.

Naozaj, keď sa človek zamyslí, vadíme sa mnohokrát o zbytočnostiach a veľké veci nám unikajú. Málo času venujeme napríklad zákonom, ktoré by oživili výrobu tovaru, ktoré by stimulovali občanov k podnikaniu, ktoré by dali určité priority, na čo dať peniaze, napríklad keď sa hovorí o verejných výdavkoch, ja tvrdím, že prvoradé musia byť výdavky na vzdelávanie, pretože najlepšie vynaloženie verejných peňazí je na vzdelávanie. Vzdelávanie, ktorým sa zdôrazňuje iniciatíva, tvorivosť a spoločenská spolupráca, pretože príčina bohatstva všetkých národov, príčina tohto bohatstva je len a len intelekt a tento zdroj bohatstva treba v každom občanovi posilňovať a budovať.

Čím viac sú vzdelaní robotníci v nejakej krajine, tým je lepšia a bohatšia ich produkcia. Toto je veľké bohatstvo napríklad Japonska, sústredili sa na vzdelávanie, toto je jediná príčina ich bohatstva. O čo viac sa venujeme týmto otázkam, o to menej sa venujeme otázkam...

(Ruch v sále.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Panie poslankyne, páni poslanci, prosím vás, upokojte sa, vystupuje pán poslanec Moric, prosím vás aj pri...

Poslanec V. Moric:

Počúvajte, veď nebuďte chrapúni.

Predseda NR SR J. Migaš:

... prosím vás, vydiskutujte si to na chodbe, pán poslanec Bárdos.

Poslanec V. Moric:

Za to, že vyprávam o vzdelaní, tak ešte nemusíte byť chrapúni. (Potlesk.) Ak sa ťa to dotklo, trafená hus zagága. Trafená hus zagága.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Moric, pokračujte.

Poslanec V. Moric:

O to viac sa venujeme otázkam, ktoré podľa mňa sú až druhoradé. Ukázalo sa to i pri novele. Najviac diskusií bolo okolo interrupcií, registrovaného partnerstva a tak podobne. V roku 1998 uverejnil Focus v novembri 1998 očakávané priority vlády. Očakávané priority vlády boli v zdravotníctve, v nezamestnanosti, v školstve, v kultúre, ale hlavne v životnej úrovni. Pokiaľ tu nebudeme hovoriť o tom, že hrubý domáci produkt mal byť plánovaný na 3,2, rast na 3,2 až 4,5 percenta, pričom reálny odhad je 1,7 roku 2001, že odhad nezamestnanosti alebo rozpočet bol na 15 až 16 percent, odhad je 20 percent, pokiaľ nebudeme hovoriť, že sociálne dávky poberalo 312 tisíc osôb, čo je 24 percent viac ako v minulom roku, že k 30. júnu 2000 bolo v Slovenskej republike 1,2 milióna dôchodcov, ktorým sa vplyvom inflácie znížila reálna hodnota dôchodku, pokiaľ nebudeme hovoriť o zdravotníctve, o podvyživenom školstve, o poľnohospodárstve, o ochrane domáceho trhu, o tom, že v súčasnosti je 311 250 poberateľov sociálnej dávky, pričom oproti roku 2000 je to o 24 percent viac a oproti roku 1997 je to nárast až o 92 percent, tak potom nemáme prečo hovoriť o ústave.

Ale poďme k novele. Istý človek sa ma do omrzenia pýtal, že povedzte, ktoré konkrétne ustanovenia v novele sú také nanič, že nemôžete za novelu hlasovať. A pokračoval: Viete pán poslanec, že tým prispejete k zastaveniu integračného procesu? Ale vraj to zastavenie integračného procesu chce Slovenská národná strana, tento človek ma jasne provokoval, veď Slovenská národná strana sa niekoľkokrát verejne osvedčila, že sme proti NATO, proti vstupu do NATO, ale nie proti tomu, aby sme vstúpili do Európskej únie. Sme proti tomu, aby naši synovia bojovali za záujmy iných, ale nie sme proti ekonomickej integrácii. Hovorí sa, že obchod je vtedy dobrý, keď je výhodný pre obe strany. Vstup do Európskej únie je svojím spôsobom veľmi významný obchod a tiež musí byť výhodný pre obidve strany, teda aj pre Slovenskú republiku.

Ide však o cenu vstupu. Mohol by som zmienenému človeku povedať, mám výhrady a odmietam novelu v týchto bodoch. Podriadenie moci súdnej, moci výkonnej, obmedzenie priamej demokracie tým, že vstup Slovenskej republiky do organizácie vzájomnej kolektívnej bezpečnosti bez referenda, a dokonca je bez referenda a dokonca vstup podľa navrhovateľov odsúhlasuje len nadpolovičná väčšina všetkých poslancov tu, a nie kvalifikovaná väčšina, som proti zriadeniu ústavného orgánu, verejného ochrancu základných ľudských práv, som proti obmedzeniu prezidentských právomocí. Ale toto nie sú hlavné dôvody nášho a môjho nesúhlasu s novelou. Hlavný dôvod je cena za súhlas, za prijatie. Je potrebné upozorniť, že prijatím tejto ústavy môže byť ohrozená zvrchovanosť Slovenskej republiky. Deje sa tak cestou vydierania pri hľadaní dohody o zmene ústavy. Ide tu naozaj o kšeftovanie na najvyššej úrovni a hlavní vydierači sú niektorí poslanci, niektorí politici Strany maďarskej koalície. Pýtam sa, čo je to za ústava, ktorá stavia región nad úroveň štátu. Pýtam sa, čo je to za ústava, ktorá dáva bezbrehé právomoci vláde, bez parlamentu rozhodovať o pobyte vojsk, vojsk u nás nielen pre potreby cvičenia. Čo to je za novela, ktorá umožňuje spájať regióny s inými regiónmi aj v inom štáte. Dnes je úplne jasné, na čo sú mosty cez Dunaj a Ipeľ, na čo sa stavajú.

Prežil som už v parlamente veľa a všeličo si pamätám. Tak mi teda dovoľte, aby som tu najprv vyslovil istý obdiv k niektorým politikom Strany maďarskej koalície. Svoje záujmy a svoje nadpráva obhajujú naozaj bezpríkladne. Niekedy napríklad aj demagogicky. Je úplne jasné, že všetko ich úsilie smeruje k odtrhnutiu alebo lepšie povedané k odtrhnutiu juhu Slovenska, alebo lepšie povedané k zničeniu Slovenska, pričom hovoria presne opak.

To, čo mal pán poslanec Hofbauer na mape nakreslené, tú zelenú líniu, to je naozaj a naozaj naivita. To zelené malo byť zazelenené všetko okrem Turca, Liptova a Oravy. Totiž o to im ide. O nič iné, niektorým poslancom maďarskej koalície nejde.

Druhá demagógia je napríklad občiansky princíp. Chcú občiansky princíp v ústave, ale sami sa menujú Strana maďarskej koalície. Sami presadzujú vo svojej strane princíp národnostný. Všimnite si, ako boli citliví, keď som ich nazval, že sú to slovenskí Maďari. A oni všetci úplne pokojne používajú termín a celý štát kosovskí Albánci. Kosovskí Albánci hej, ale slovenskí Maďari nie. To sú také veľmi zaujímavé veci, a preto hovorím o demagógii.

Pri prvom čítaní o novele ústavy ktorýsi poslanec zo Strany maďarskej koalície poznamenal, že má psychologické traumy z formulácie preambuly ústavy, kde sa spomína, my národ slovenský. Možno len uviesť, že na jeho psychiatrické a psychologické problémy sú lekári, a nie základný zákon štátu. Ide tu o komplex, psychologický komplex niektorých strán, ktoré nehlasovali za ústavu v roku 1992. A toto možno považovať za ich čierne svedomie. Ťaží to.

Ako môže mať kladný prístup k našej ústave taký pán poslanec, istý, ktorý vyhlásil, že keď sa tak díva na dvojkríž v slovenskom znaku, je mu zle. Ide o to, či ide o stav trvalý alebo ho to už prešlo. Pravdepodobne ho to už prešlo. Je úplne jasné, že táto novela ústavy je šitá na mieru pre politikov Strany maďarskej koalície. Je tvorená na ich želanie, totižto nemajú inú šancu.

Ak Strana maďarskej koalície sklame svojich voličov, jej predseda je presvedčený, že v budúcich voľbách sa síce nepriklonia k inej politickej strane, ale jednoducho nepôjdu voliť. Povedal to predseda Bugár v jednom článku, ktorý sa volá, že voliči budú voliť len razantnú Stranu maďarskej koalície. Všimnite si, ako sa točia názvy, keď je to Strana maďarskej koalície, tak je razantná. Keď je to Slovenská národná strana, čiže nie maďarská, národná slovenská, tak je to nacionalistická. To je hra pre všetkých voličov. To je hra pre svet, aby ukázali Slovenskú národnú stranu ako stranu nacionalistickú. Pritom sami sú, samozrejme, razantní. Ale tá razantnosť, ja vám to preložím. Razantnosť v ich ponímaní je supernacionalizmus.

Práve kritikou zo strany svojich voličov Strana maďarskej koalície zdôvodňuje nutnosť presadzovania svojich priorít i možnosť odchodu z vládnej koalície. Voliči sa pýtajú: Načo je SMK vo vláde, keď nedokáže presadiť svoje priority?

Aj keď koalícia konečne začala o požiadavkách a rokuje o požiadavkách SMK. Niektoré z nich schválila, tak stále tvrdia, a tvrdí to predseda poslaneckého klubu Bárdos, že zatiaľ bez výsledku.

Voliči nejdú proti Strane maďarskej koalície, a tak sa predseda SMK neobáva nejakého vzniku novej strany. Ale voliči chcú len razantnejší postoj Strany maďarskej koalície. Tam je totiž silná identifikácia s týmto politickým subjektom. Tento fenomén etnického, národnostného hlasovania totiž v Slovenskej republike funguje už od roku 1990.

To prakticky neexistuje v nijakom inom štáte. Voliči sú, samozrejme, Strany maďarskej koalície naozaj najdisciplinovanejší. A prečo sú najdisciplinovanejší? Lebo ich Strana maďarskej koalície a strany predtým ešte nikdy nesklamali. Dosiahli vždy, čo chceli. Ostatná časť slovenského parlamentu vždy bola preplesnutá zľava, sprava. Stalo sa to pri priezviskách, stalo sa to pri tabuliach a idú si ďalej. Valcujú. Nie valec iný. Tento valec, maďarský valec v Slovenskej republike funguje a stáva sa stále ťažší a ťažší.

Dokonca pán predseda Bugár jasne hovorí. Vždy sme plnili svoje sľuby. V tomto volebnom období a práve teraz je však šanca na prijatie základných zákonov aj Charty menšinových jazykov. V budúcnosti za inej vlády sa už takáto situácia nemusí opakovať, a preto voliči očakávajú, že Strana maďarskej koalície svoje priority presadí. Inak o stranu stratia záujem. To je to, čo som povedal, že Strana maďarskej koalície nemá inú šancu.

Ale predseda tejto strany si je zároveň vedomý, že už v roku 1998 časť voličov podporila aj iné strany dnešnej koalície. A to sa im zdá nebezpečné, a preto muziku pritvrdzujú. Tvrdí, že voliči, aj keď môžu byť frustrovaní, si uvedomujú, že Strana maďarskej koalície je v zložitej situácii. Aj vo vládnej koalícii sú prirodzené limity. To teraz hovorím ostatným členom koalície, že aj oni sa boja. Aj oni vedia, že máte limity, že im môžete limit spraviť, a je len na vás, aké im tieto limity urobíte. Preto žiada pán poslanec a pán predseda posilniť radikálne krídlo vo vnútri samotnej Strany maďarskej koalície.

Na druhej strane v inom článku odmieta, že by radikálne krídlo v Strane maďarskej koalície existovalo. Kedy sa toto začalo? Kedy sa začalo takéto vydieranie a ničenie vlastne slovenského národa. Vy môžete povedať, že pred tisíc rokmi. Ale novodobé zaberanie Slovenska sa začalo asi v septembri roku 2000, keď si štátny tajomník Maďarskej republiky Németh pozval na koberec veľvyslanca Slovenskej republiky Štefana Markuša.

A čo na to po maďarsky hovoriaci Slováci alebo ak chcete slovenskí Maďari. Tí len skonštatovali, že Maďarsko, robili mu hovorcu, nechce podľa Németha, aby maďarská menšina, Maďarsko nechce, aby menšina na juhu západného Slovenska bola rozdelená medzi viac krajov. A stále hovoria o občianskom princípe. Stále. Slováci budú rozdelení na osem krajov, na trinásť krajov, ale po maďarsky hovoriaci Slováci nemôžu byť rozdelení ani len do dvoch krajov. A toto si želá predstaviteľ iného štátu.

Teda čo treba, čo je potrebné povedať k ústave? Ústava v modernom chápaní je spoločenskou zmluvou, v ktorej sú zakotvené práva a povinnosti obidvoch strán. Myslím si, že v týchto konštatovaniach môžete so mnou súhlasiť a môžu so mnou súhlasiť aj predkladatelia.

Ideme teda v zastúpení občanov prijímať revíziu spoločenskej zmluvy, v ktorej druhá zmluvná strana, teda občania o tejto zmluve nevedia prakticky nič, pretože im nikdy nebola táto zmluva predložená.

Preto by som vás chcel poprosiť, aby táto novela bola stiahnutá z rokovania už aj preto, že viaceré navrhované články, ktoré sú v tejto ústave, si zatiaľ ani v dohľadnom čase nevyžadujú predloženú úpravu priamo v ústave a je to možné upraviť osobitnými ústavnými zákonmi. To je jeden dôvod.

Druhý dôvod je, uvedomte si všetci, že bez podpory opozície, ak táto zmluva s občanmi, táto ústava nebude podporená aspoň časťou opozície, nebude mať medzinárodný a medzištátny kredit. Už som povedal. Bude to isté faux pas zahraničnej politiky, bude to faux pas tohto parlamentu pred medzinárodnými inštitúciami. Budú hľadieť na nás tak, ako sa hľadí na totalitný štát, v ktorom rozhoduje len jedna časť parlamentu, ktorá má patent na rozum aj na právo.

Ďakujem, že ste si ma vypočuli. (Potlesk.)