Jedenásty deň rokovania

45. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

14. februára 2001

 

 

Predseda NR SR J. Migaš:

Vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

otváram ďalší rokovací deň 45. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali títo poslanci: pán poslanec Škoda a pán poslanec Števček.

Na zahraničnej služobnej ceste nie je žiaden poslanec ani poslankyňa.

V poradí ďalšia písomne prihlásená je pani poslankyňa Podhradská. Nie je prítomná, stráca poradie. Po nej je pán poslanec Zajac. Nie je prítomný, stráca poradie. V poradí ďalší je pán poslanec Kozlík. Ten práve prišiel.

Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

A po ňom vystúpi pán poslanec Gustáv Krajči.

Vystupuje pán poslanec Kozlík.

Nech sa páči.

Poslanec S. Kozlík:

Vážený pán predseda Národnej rady,

vážená poslanecká snemovňa,

želám pekný nový deň a dovoľte mi, aby som vystúpil k predmetnému bodu, ktorým je návrh novelizácie slovenskej ústavy.

Začal by som pripomenutím jednej udalosti. Niekedy v roku 1964 skupina Beatles mala tlačovú konferenciu, kde sa jeden novinár opýtal, či majú aj nejakú pesničku proti vojne. A na to Ringo Star odpovedal: "Však všetky naše piesne sú proti vojne, ty vole." A rád by som teda v rámci diskusie k ústave povedal, že všetko, čo tu bolo povedané, je k ústave, bez ohľadu na to, či sa vyjadrovali predstavitelia opozície alebo koalície, bolo k predmetu tohto bodu, to znamená k ústave.

Pretože ústava je taký vážny dokument, že čokoľvek sa povie, všetkého toho sa ústava týka ako základný dokument tohto štátu. Takže principiálne odmietam diskusie, určité vyjadrenia, že 20 % vystúpenia toho alebo onoho poslanca bolo k ústave a to všetko ostatné sa ústavy netýkalo. Nie je to pravdou. Ústava sa dotýka každodenného života našich občanov vo všetkých oblastiach, a teda každá vec, ku ktorej sa vznášajú pripomienky, pochybnosti, to všetko sa dotýka aj bytostne ústavy. Najmä pokiaľ je novelizovaná v takom rozsahu, ako sme svedkami v predlohe novely tejto ústavy. Takže to na margo mnohých vystúpení, ktoré zazneli predo mnou a azda aj na margo môjho vystúpenia.

Predovšetkým chcem zdôrazniť, že diskusia o ústave je diskusia o dôvere, ale nemám na mysli dôveru medzi koalíciou a opozíciou, lebo si myslím, že slovenský parlament nie je výnimkou a nesporne ohnivé, zápalisté a mnohokrát aj vyhrotené diskusie o možno aj menej závažných otázkach, ako je novela ústavy, prebiehajú vo všetkých parlamentoch a je to principiálne rozmer každej parlamentnej demokracie. Ale v čom je tá otázka dôvery? Je to skôr otázka dôvery medzi vládnou väčšinou a občanmi. Pretože vládna väčšina musí presvedčiť občanov, že akýkoľvek krok, ktorý koná v parlamente a na ktorý má väčšinu, to znamená schopnosť odhlasovať taký krok, že vie presvedčiť občanov, že tento krok je dôveryhodný, že bude pre občanov prínosom, že posilní štátnosť, že posilní princípy demokracie na Slovensku.

A tu mám principiálne výhrady a určité pochybnosti o tom, či súčasná vládna koalícia je pre občana dôveryhodná. Z čoho má prameniť dôveryhodnosť súčasnej vládnej koalície pre občana? Stačí pripomenúť, ako bol občan oklamaný od volieb od roku 1998, keď boli sľubované dvojnásobné platy, keď bolo sľubovaných 150 tisíc nových pracovných miest, dokonca z úst predsedu vlády, keď sa hovorilo o 10-percentnej miere nezamestnanosti, o 20 tisícoch bytoch ročne, keď len pripomeniem sľuby Slovenskej demokratickej koalície. Za Stranu demokratickej ľavice možno pripomenúť 25-percentný rast reálnych miezd z úst pani Schmögnerovej. Je možné pripomenúť lepší život, prísľub lepšieho života, neprivatizáciu strategických podnikov alebo v prípade Slovenskej sporiteľne v žiadnom prípade nie pustenie majority z rúk štátu zo strany Demokratickej ľavice. Sme svedkami niečoho celkom iného. Taktiež zo Strany občianskeho porozumenia to boli prísľuby 10-percentného rastu hrubého domáceho produktu bez problémov.

Takže občan bol oklamaný a bola narušená jeho dôvera vo vzťahu k vládnej koalícii, myslím si, veľmi masívnym spôsobom. Vládna koalícia sľubovala efektívnu reformu verejnej správy. Aký je výsledok? Výsledok je rad nekonečných sporov a reforma verejnej správy skĺza do čírej zmeny administratívneho členenia Slovenskej republiky a občanom sa v budúcnosti má predložiť ďalšia hračka, ktorá má zakryť sociálne problémy, to znamená voľby do parlamentov vyšších územných celkov, ale vlastná podstata reformy sa stratila, to znamená presun kompetencií, prerozdelenie zdrojov, to znamená, jadro reformy verejnej správy sa stráca do nenávratna.

Ale pokiaľ sa vrátim ešte k ekonomickým súvislostiam a sociálnym súvislostiam, ktoré podstatnou mierou, myslím si, ovplyvňujú vzťah občanov k súčasnej vládnej moci a, samozrejme, tým aj dôveru občanov k zásadným návrhom, ktoré vládna koalícia či do parlamentu, či v iných oblastiach verejného života prináša, tak by som rád pripomenul na margo niektorých vystúpení Mikuláša Dzurindu ako predsedu vlády v oblasti vývoja ekonomiky. Pán Dzurinda sa tešil z ekonomického rastu Slovenskej republiky, ktorý za IV. kvartál roku 2000 dosiahol približne 2 %, celoročný rast hrubého domáceho produktu je niečo tesne nad 2 %, čo naznačuje výrazné spomalenie dynamiky slovenskej ekonomiky, nedostatočnú výkonnosť slovenskej ekonomiky.

Pán Dzurinda sa teší z 10-percentného rastu priemyselnej výroby, ale zabúda na to, že priemyselná výroba sama osebe nevypovedá o výkonnosti ekonomiky a dá sa to doložiť veľmi lapidárnym príkladom. Ak doveziete trebárs z Nemecka automobil, na Slovensku k nemu prirobíte kľučku a zasa ho vyveziete, tak v priemyselnej výrobe vykážete automobil aj s kľučkou, ktorá bola primontovaná na Slovensku, to znamená, môžete vykazovať pomerne veľké rasty, ale výkonnosť slovenskej ekonomiky vzrástla len o primontovanú kľučku. To znamená, tu je odpoveď aj na to, že máme síce 10-percentný rast na indexe priemyselnej výroby, ale pridaná hodnota na Slovensku vzrástla len o 0,3 %, t. j. prakticky o nič, a miera zamestnanosti na Slovensku ďalej "utešene klesá", v uvodzovkách, a miera nezamestnanosti narastá do závratných výšok a opäť v januári budeme svedkami, že prekročí 20 %.

Tak ako majú občania dôverovať? Iste, takým vážnym aktom akým je novela ústavy, keď táto ctená snemovňa nerieši iné a zásadné problémy života občanov, keď sme v situácii, keď je vyše 20-percentná miera nezamestnanosti, a predseda vlády s potešením oznamuje občanom, že veď to je fajn, keď zamestnanosť klesá a rastie priemyselná produkcia, veď to ukazuje, že rastie produktivita práce. Tak toto, vážení páni poslanci, poslankyne z vládnej koalície, choďte vysvetľovať do regiónov, kde dnes miera nezamestnanosti prevyšuje 25 až 30 %. A určite občania v týchto regiónoch majú absolútnu nedôveru ku krokom súčasnej vládnej koalície a nepochybujem o tom, že aj k predkladanej novele ústavy bez toho, že by poznali jej vnútorný obsah.

Podobne treba pripomenúť z hľadiska ekonomického vývoja ďalšie klamstvá, s ktorými pracuje súčasná vládna koalícia. Je to otázka vývoja zadlženosti, kde vláda deklaruje pokles zahraničnej zadlženosti, a opak je pravdou. Pokiaľ sa vezmú do úvahy porovnateľné údaje za rok 1998, trebárs ku koncu roka 2000, tak miera zahraničnej zadlženosti na Slovensku vzrástla takmer o 1,4 mld. dolárov, ale pritom tento vývoj zahraničnej zadlženosti nie je previazaný na rast produkčnej schopnosti Slovenska, na nové významné investície. No keď sa vás opýtam, či viete o významnej investícii, verejnej investícii na Slovensku, tak asi nebudete v stave na to odpovedať.

Druhá vec je celkový vývoj zadlženosti štátu, keď sa môžem oprieť o vyjadrenia autorít Medzinárodného menového fondu, Najvyššieho kontrolného úradu a ďalších autorít, ktoré dokladajú, že štátny dlh na Slovensku do konca roka 2001 vzrastie na 2,5-násobok zadlženosti konca roka 1998. Prosím vás pekne, tak aké ozdravenie verejných financií, keď za 2 roky súčasnej vlády bol vyprodukovaný úhrnný deficit rovnajúci sa úhrnnému deficitu verejných financií za roky 1994 - 1998? Klamstvo za klamstvom z úst vrcholných predstaviteľov súčasnej vlády. A vy chcete a žiadate dôveru občanov vo vzťahu k novele ústavy.

Podobné klamstvá zaznievajú v oblasti daňového alebo finančného zaťaženia občanov a podnikateľov, keď pani Schmögnerová - škoda, že tu nie je - permanentne tlačí do občanov, že sa znižuje daňové finančné zaťaženie, a v roku 1999 - 2000 sme boli svedkami enormného daňového zaťaženia, len v roku 2000 to bolo rádovo o 14 mld. Sk nárastu daňového zaťaženia občanov a podnikateľov. Ale celý rok v médiách naklonených tejto vláde sme nečítali nič iné, len ako sa vláda stará o zníženie daňového zaťaženia. A v roku 2001 už napočítali rôzne združenia, asociácie daňových poplatcov atď., že finančné zaťaženie, podotýkam finančné, nie daňové, ale celkové odvodové zaťaženie podnikateľskej sféry a občanov vzrastie o ďalšie 2 percentuálne body. Ale občanov permanentne premiér a členovia vlády presviedčajú o tom, aký je vynikajúci stav tejto ekonomiky a ako sa vláda stará o vytváranie lepšieho priestoru na podnikanie alebo na živobytie, nehovoriac o vývoji cien, o nedávnej udalosti, keď miesto 20-percentného zvýšenia nákladov na dopravu sme svedkami, že náklady na dopravu najmä žiakov vzrástli o 250 až 300 %. Takže toto má vytvárať dôveru, prostredie dôvery pre také vážne akty, ako je novela ústavy?

Podobne v oblasti úverov. Síce klesli úrokové sadzby na nejakých 8 až 10 %, ale úvery sú nedostupné. Objemy úverov medziročne klesajú. To znamená, že úvery pre bežných podnikateľov sú absolútne nedostupné, čo sa opäť odráža v miere investícií, v miere investovania do budúceho rozvoja, ale aj v záujme podnikateľov o rozširovanie pracovných miest a teda v tom pokračujúcom negatívnom trende poklesu pracovných miest a rastu nezamestnanosti. A naopak, kde sa táto nízka úroková úroveň negatívne prejavuje, je to, že občanom sú už dva roky znehodnocované vklady v bankách, keď v roku 2000 znehodnotenie vkladov predstavovalo rádovo 5 %, to znamená, každý občan, ktorý si vložil svoje úspory do banky, mohol hneď odpísať 5 % objemu svojich vkladov na margo znehodnotenia svojich úspor. Takže toho sme svedkami a, samozrejme, v tom prípade dôvera k akýmkoľvek aj principiálnejším krokom v iných oblastiach zo strany občanov musí byť narušená.

Čo sa týka ďalších oblastí, kde je významne dôvera občanov narušená, spomínal som reformu verejnej správy, keď opäť je občan presvedčovaný o tom, že to, čo tu bolo zakladané v rokoch 1994 až 1998, bolo výrazne neefektívne, boli predosielané občanom ohromné klamstvá o 30 miliardách korún, ktoré mala stáť reforma územnosprávneho členenia, reforma verejnej správy realizovaná za Mečiarovej vlády, čo bol absolútny nezmysel. A pokiaľ pán Nižňanský doteraz hovorí o 30 miliardách vynaložených na vytvorenie 8 vyšších územnosprávnych celkov, tak tomu absolútne nerozumie a mám absolútnu nedôveru k spôsobu, akým sa pripravuje súčasná reforma, keď neovláda pán Nižňanský elementárne počty, elementárnu rozpočtovú matematiku. A na druhej strane sa prichádza s tým, že efektívnejšia by mala byť reforma, ktorá prinesie 12 vyšších územných celkov, čo určite každému súdnemu človeku musí byť jasné, že nemôže byť lacnejšie, keď sa tu prinášajú vyššie územné celky nerovnakej ekonomickej sily, počtu obyvateľov atď. a že sa vykľula z Pandorinej skrinky požiadavka maďarských politických strán tzv. Komárňanskej župy, to znamená, že sa otvoril obrovský celospoločenský problém, s ktorým, myslím si, súčasná vládna koalícia si nevie dať rady. Je to skutočne rad politických ústupkov.

A, samozrejme, že to poznačuje tento problém, aj náhľad na novelizáciu ústavy a dosiaľ neboli vyvrátené obavy a neviete, vážení poslanci koalície, vyvrátiť obavy z toho, či novela ústavy nebude v konečnom dôsledku viesť k autonomizácii územia Slovenskej republiky v rôznych podobách. Aj tu chýba jasná politická proklamácia, vyhlásenie napríklad maďarských politických strán, že pokiaľ by novela ústavy bola prijatá v tejto podobe, nebudú mať žiadne autonomistické požiadavky v žiadnej forme autonómie v budúcnosti na juhu Slovenska. Nikto z predstaviteľov maďarských politických strán v tomto smere jasne a presvedčivo nevystúpil a nie je tu žiadna garancia, že by v budúcnosti k takýmto krokom nemohlo prísť a novela ústavy na toto nedáva presvedčivú odpoveď.

Druhá vec, z tých ústupkov súčasnej vlády, ktorá naznačuje a otvára dokorán dvere napríklad - a je to do istej miery "obezlička" -, ale na druhej strane to charakterizuje ústupčivé postoje súčasnej vlády, keď vlastne otvorila dvere dokorán zriadeniu maďarskej fakulty v Nitre a pokladám ten podnet vlády vo vzťahu k nitrianskej univerzite za pošliapanie akademických práv. Takže aj toto má byť priestor na vytvorenie dôvery občanov k takému vážnemu aktu, ako je rozsiahla novela ústavy?

Chcem pripomenúť postoje, ktoré už boli spomínané zo strany predstaviteľov maďarskej menšiny ku Gabčíkovu. Ale ja by som povedal možno jeden taký ľudský príklad. Rozprával som sa s vojvodinskými Slovákmi a pýtal som sa ich, aký majú vlastne vzťah k Juhoslávii a aký majú vzťah k Slovensku. Oni hovorili, no my sa cítime Slovákmi, ale Juhoslávia je naša vlasť. A dokumentovali tú náležitosť k svojej vlasti tým, že keď som sa pýtal, komu fandia vo futbale, keby hrala Juhoslávia - Slovensko alebo niekde na majstrovstvách, tak odpovedali: "No my by sme fandili Juhoslávii a potom Slovensku." Ja by som sa spýtal aj tu prítomných predstaviteľov maďarskej koalície, komu by fandili vo futbale na Majstrovstvách Európy, keby hralo Maďarsko a Slovensko, alebo komu fandili vo futbale, keď hralo, a hralo pred dvoma rokmi, tuším, Maďarsko a Slovensko. Je to taká ľudská otázka a veľmi súvisí s ústavou.

(Reakcia z pléna.)

Pán poslanec, neboli ste tu, keď som uvádzal súvislosti.

Takže chýbajú tu elementárne prvky dôvery, ale opakujem, nie medzi koalíciou a opozíciu, ale tej občianskej dôvery, vážení priatelia z maďarskej koalície. A, samozrejme, mali by sa tieto prvky dôvery prejavovať obojstranne. Ale hovorím, niekedy vo veľmi jednoduchých súvislostiach sa dajú analyzovať aj postoje jednotlivých skupín obyvateľstva, trebárs z hľadiska štátnosti, z hľadiska budúcnosti.

Takže dotkol som sa v rámci úvah o dôvere spoločnosti, o dôvere k tejto vládnej koalícii, ale opakujem, zo strany občianskych prístupov, to znamená zo strany občana. Vládna koalícia vyhlasovala veľmi hlasne, že je zárukou rozvoja demokracie. No čoho sme vlastne svedkami po nástupe súčasnej vládnej koalície k moci? Hneď po jej nástupe sme boli svedkami čiernych kníh, škandalizácie, kriminalizácie opozície, ktorá pokračuje vlastne až do dnešných dní.

Na bežiacom páse a bez adekvátnych podkladov táto snemovňa rozhodovala o zbavení imunity poslancov opozície a za to ste hlasovali aj vy, ktorí predkladáte novelu ústavy. To má vytvoriť nejakú dôveru k predkladateľom ústavy? Nehovoriac o tom, že ústavu nepredkladá vláda, nepredkladá ju autorita, ktorá by nesporne takúto novelu mala predkladať, mala by nastaviť svoj chrbát pri predkladaní takého závažného dokumentu. Ale ako scestné zazneli v tomto parlamente pri zbavovaní imunity poslancov opozície názory: No, veď nech ide obhájiť svoju nevinu. Veď to je scestné! Myslím si, že je to barbarské z hľadiska poňatia demokracie, aby niekto išiel obhajovať svoju nevinu, ak principiálne platí, že sa musí dokazovať vina? A nikto z predkladateľov novely ústavy nevystúpil v mene toho, že sa tu porušujú základné princípy fungovania demokracie, a pritom v pléne zaznievali takéto nedemokratické výroky.

Takže ako ponímať vyhodenie dverí na dome Vladimíra Mečiara v kauze, v ktorej sa momentálne ukazuje, že nebola naplnená trestnosť, ale polícia sa dobýjala dovnútra dynamitom? To je takisto ukážka absolútnej demokracie asi podľa predstaviteľov vládnej koalície. A nik sa neospravedlnil, nie je tu žiadny signál toho, že išlo o bezbrehý akt alebo o prejav arogancie moci.

Ďalší príklad porušovania demokracie je otázka mediálneho priestoru. Opozícia na Slovensku má 13-percentný podiel v spravodajstve verejnoprávnych médií alebo v spravodajstve celkom a ešte z tých trinástich percent 80 % sú negatívne údaje, negatívne informácie o opozícii. A to nikomu neprekáža ani z predkladateľov novely ústavy. Tak aká môže byť dôvera k postojom vládnej moci, k postojom, k názorom na takú závažnú vec, ako je novela ústavy? A principiálne mám však k predkladateľom ústavy jednu výhradu, a to bola voľba členov Ústavného súdu. Takisto ako prvku tej konštrukcie demokracie na Slovensku a upozorňoval som aj ja osobne, že pokiaľ Ústavný súd bude doplnený len o osoby, ktoré boli navrhované vládnou koalíciu, že de facto dochádza na Slovensku k ústavnému prevratu.

Vážené dámy, páni, spomeňte si, že pri doplnení sudcov Ústavného súdu nebol akceptovaný ani jeden kandidát opozície. To nemá v histórii samostatnej Slovenskej republiky alebo konštrukcie Ústavného súdu obdobu! A vtedy sme upozorňovali, že ste založili svojím rozhodnutím de facto ústavný prevrat a teraz v novele ústavy ho vlastne potvrdzujete a dávate mu 12-ročné trvanie a nedávate mu žiadnu záruku, že v tom ďalšom období môže dôjsť k rozšíreniu Ústavného súdu o zástupcov opozície. Takže novela ústavy nezakladá nič iné ako potvrdenie a dlhodobé potvrdenie ústavného prevratu, ku ktorému došlo pri voľbe ústavných sudcov v roku 2000. Upozorňovali sme na to, a myslím si, že to určite nepridáva na dôvere nielen medzi koalíciou a opozíciou, že je to výrazné naštrbenie demokratických princípov, najmä keď sa ide posilňovať v novele ústavy pozícia Ústavného súdu.

A tu neplatia diskusie o tom, že keď je niekto na dvanásť rokov zvolený, stratil politické tričko. Stačí sa pozrieť do Spojených štátov amerických, ako sa tam vyvíjala celá situácia okolo voľby nového prezidenta. A komentátori iné nerobili, len počítali na najvyšších súdoch, koľko je sudcov z demokratov a koľko je sudcov republikánov. Tak na čo sa tu hráme, keď krajina, ktorá má najväčšie tradície v oblasti demokracie, jednoducho po dlhých desaťročiach a storočiach fungovania demokratických a vyspelých demokratických princípov počíta, koľko sudov má akú politickú príslušnosť? Takže prosím vás, nebaláchajme sa nejakými peknými rečičkami o tom, že keď sudcovia Ústavného súdu budú mať dvanásťročnú pôsobnosť, budú absolútne neutrálni. A poďme z hrušky dole a povedzme, polovica bude zo zástupcov opozície a polovica bude zo zástupcov koalície, keď to tak nazveme. A to by bol možno istý predpoklad nazávislosti fungovania Ústavného súdu.

Ďalšia oblasť dôvery k súčasnej vládnej moci - aká je vlastne kvalita legislatívno-právnej činnosti súčasnej vládnej moci? Až štyria predkladatelia súčasnej novely ústavy bez problémov hlasovali za rad noviel zákonov a nových zákonov, ktoré prešli týmto parlamentom, a o mesiac už išli novely a potom novely týchto noviel, a pritom sa hlasovalo v rámci vládnej koalície o nekvalitných predlohách zákonov a najčastejšie to boli predlohy predkladané poslancami, ale v mnohých prípadoch to boli aj návrhy zákonov, noviel zákonov predkladané vládou. Veď máme legislatívny guláš vo viacerých oblastiach sociálnych vzťahov, daňových zákonov, v ekonomickom prostredí. Máme daňové guláše v ďalších oblastiach. Vyzerá to na ďalší guláš v oblasti reformy verejnej správy. A máme mať ešte guláš v oblasti ústavy? Takže aké môže byť presvedčenie o kvalite legislatívno-právnej činnosti a aj tejto predlohy, ak máme skúsenosť s absolútnou nekvalitou v oblasti legislatívno-právnej činnosti súčasnej vládnej moci. Niekedy mi to pripadá tak, najmä keď si spomeniem na hlasovanie o štátnom rozpočte na rok 2000, že čím väčšia hlúposť sa do parlamentu predloží, tým viac hlasov koaličných poslancov dostane. Preboha, veď chváliť sa tým, že bol schválený návrh štátneho rozpočtu na rok 2001 ústavnou väčšinou, a pritom to bol najslabší návrh štátneho rozpočtu v histórii samostatného Slovenska, je scestné! A preto ma to vedie k myšlienke, že čím hlúpejšia predloha sa predloží, tým viac hlasov v parlamente dostane.

Dostali sme návrh štátneho rozpočtu, ktorý klame občanov, klame tento parlament v oblasti deficitu ako verejných financií, tak deficitu štátneho rozpočtu, ktorý klame z hľadiska zakladania budúceho ekonomického rastu, ktorý klame v oblasti zamestnanosti. Už dnes je jasné, že parametre tohto štátneho rozpočtu, ešte píšeme len február a je jasné, že sa budú diametrálne odlišovať jeho parametre od predlohy, ktorá bola schválená v parlamente. Ale predseda vlády Mikuláš Dzurinda kade chodí, tam sa chváli, že táto predloha bola schválená ústavnou väčšinou. Aká je kvalita potom tejto ústavnej väčšiny, ak máme schválený základný ekonomický zákon, ktorý neprináša zvýšenie výkonnosti tohto štátu, ktorý neprinesie zníženie nezamestnanosti, ktorý neprinesie patričné rozvojové impulzy a aj nejaký optimizmus pre občana?

Takže o tomto všetkom je rokovanie o novele ústavy. A znovu opakujem, je to rokovanie o dôvere ani nie medzi opozíciou a koalíciou, ale o tom, či občan už dnes má reálne dôveru v túto vládnu koalíciu. On ju nemá. To ukazujú preferencie verejnej mienky. A to je, myslím si, memento pre súčasnú vládnu koalíciu, keď aj budete mať tých deväťdesiat hlasov v parlamente, že vy už nevyjadrujete verejnú mienku, nevyjadrujete postoje občanov, nemáte dôveru občanov Slovenskej republiky, ale idete principiálne s principiálnym a veľmi vážnym aktom, ktorý, samozrejme, dokonca môžete mať schopnosť v tomto parlamente za istých okolností schváliť.

Občania sú svedkami toho, že ste mnoho vecí začali a skoro nič nedokončili. Nepriniesli ste nič pozitívne v oblasti ekonomického vývoja, nič v oblasti sociálneho vývoja, nedokážete dotiahnuť, zmysluplne dotiahnuť reformu verejnej správy a skutočne to vyzerá tak, že novela ústavy má byť istou náplasťou na nedotiahnuté, neúspešne riešené veci súčasnej vládnej moci. Ale myslím si, že najväčším nešťastím by bolo, keby o toto malo v rámci súčasného rokovania o novele ústavy ísť.

Napriek všetkým nedostatkom novely ústavy, ktoré boli spomínané predovšetkým poslancami vládnej koalície, možno by si človek vedel predstaviť, že by sme vedeli v niektorých bodoch súhlasiť s novelou ústavy, ale opakujem, ja som tu spomenul dve hľadiská - určite ich je viac -, kde by sme čakali jasnú spoločenskú deklaráciu pre občanov. Spomínal som postoj strán maďarskej koalície k stabilite Slovenskej republiky, k stabilite územnej, politickej Slovenskej republiky, ktorá by sa dala možno riešiť aj tým, že by bolo jasné vyhlásenie strán maďarskej koalície k autonómnym požiadavkám, že nikdy v budúcnosti nebudú mať takéto požiadavky a v žiadnej oblasti autonómie, ale opäť aj v ďalších oblastiach by mohli byť takéto spoločenské záruky.

Spomínal som Ústavný súd. Je zase možné, že bude dopĺňanie počtu členov Ústavného súdu. To znamená, tiež by mohli byť dané politické, spoločenské záruky zo strany vládnej koalície, že budú akceptované návrhy opozície, aby sa vytvorila istá parita v rámci sudcov Ústavného súdu. Takže toto by mohli byť určite pozitívne impulzy na to, aby polarizácia pri riešení novely ústavy a možno iných vážnych politických problémov nebola taká hlboká, ako sme na Slovensku svedkami.

Vážené dámy, páni, končil by som tým, že nesporne, alebo mohlo by byť, že v parlamente sa nájde deväťdesiat hlasov na schválenie tejto predlohy, síce s mnohými zmenami predlohy, ale domnievam sa, že schválením tejto predlohy novely ústavy sa zaseje vietor. A žať sa bude búrka v neskoršom období.

Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR M. Andel:

Ďakujem.

Dámy a páni, s faktickými poznámkami sa prihlásilo 20 poslancov. Ale keďže naša tabuľa má kapacitu iba 20, prosil by som, aby sme o prvých 10 posunuli. Môžeme ísť ďalej. Dámy a páni, uzatváram možnosť prihlásenia sa. Pán kolega, ale je tam voľné, pán Gašparovič.

(Hlasy z pléna.)

Môžem uzatvoriť? Ďakujem. Dámy a páni, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Ako prvá vystúpi pani kolegyňa Aibeková.

Nech sa páči, pani kolegyňa, máte slovo.

Poslankyňa M. Aibeková:

Ďakujem veľmi pekne za slovo.

Pán poslanec Kozlík veľmi správne poukázal aj na otázku dôvery voči slovám a skutkom vládnej koalície. Veľmi pozorne som si prečítala dôvodovú správu, kde sľubujú predkladatelia, že ak bude prijatá táto novela, tak bude mať aj zásadný pozitívny dosah na hospodársky život štátu. Ja som aj vo svojom vystúpení položila predkladateľom v tomto duchu niekoľko otázok. Samozrejme, odpoveď som nedostala. Premiér vo svojom vystúpení takisto sľúbil, ako sa po prijatí tejto ústavy zlepší život občanov Slovenskej republiky. Pán poslanec veľmi správne pomenoval väčšinu sľubov, ktoré dala táto koalícia občanom, a každý cíti na vlastnej koži, aká je realita, čo sa z týchto sľubov zrealizovalo. Napríklad aj v programovom vyhlásení vlády alebo aj v programoch vládnych strán je veľa sľubov, ktoré pozorne sledujeme, či sa plnia, alebo neplnia. Napríklad jeden zo sľubov je zabrániť sociálnemu prepadu neúplných rodín a rodín s postihnutými deťmi. A čo sa udialo? Pravý opak. Opakovaným prijatím noviel zákona o sociálnej pomoci ste znížili životnú úroveň práve týmto rodinám, rodinám, ktoré majú postihnuté deti alebo žije v nej ťažko zdravotne postihnutý občan.

Ďalší z veľmi zaujímavých sľubov - zasadiť sa za zvýšenie priemernej mzdy tak, aby merané kúpnou silou z terajších asi 35 % v porovnaní so štátmi Európskej únie vzrástla postupne do roku 2000, a rok 2000 sme už prekročili, najmenej na 50 - 60 %. Veľmi pozorne som si včera prečítala v novinách, ktoré sa rozhodne nedajú označiť za noviny spojené s opozíciu, ale sú to noviny, ktoré vždy boli naklonené vám, sa ukazuje...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR M. Andel:

Ďakujem.

Ďalej má slovo pán poslanec Sopko.

Nech sa páči, pán kolega.

Poslanec V. Sopko:

Ďakujem za slovo.

Pán poslanec Kozlík sa vo svojom vystúpení dotkol aj prebiehajúcej reformy verejnej správy. Zaujala ma tá časť, keď kritizoval, že vládna koalícia stráca podstatu reformy a reforma skĺza len na zmenu územného a správneho usporiadania. Pán poslanec Kozlík, tak to bolo presne počas vášho pontifikátu v roku 1995, keď zo štyroch postupových krokov reformy sa urobili len prvé dva kroky, to znamená horizontálna integrácia štátnej správy a potom zmena územného a správneho usporiadania. Neurobili sa ďalšie kroky, to znamená druhý stupeň územnej samosprávy a prenos kompetencií. Tak nemáme si v tomto smere čo vyčítať. My sme vám vtedy nevytýkali obsah reformy, ale postupové kroky, že sa vlastne začal budovať dom od strechy. Neverím, aby sme do takejto polohy skĺzli aj teraz pri reforme v roku 2001.

Ale jedno musím dať za pravdu kolegom z opozície a pripájam sa k vám, že pokladám za nesprávne, že vláda rozhodla o 12 územných celkoch skôr, ako prebehla táto novelizácia ústavy, a skôr, ako bola schválená reforma verejnej správy. Pokladám tento krok vlády naozaj za predčasný a nie veľmi šťastný. To pripúšťam. Ale ak sa sporíme o počte vyšších územných celkov, aj vy ste sa sporili. Nakoniec ste rozhodli o počte krajov a okresov tak, že sa hrubo porušili dopredu schválené kritériá a zásady.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR M. Andel:

Ďakujem.

Slovo má pán poslanec Engliš. Pán poslanec Engliš tu nie je, stráca poradie. A je tu.

Nech sa páči, pán poslanec Engliš.

Poslanec A. Engliš:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Ja by som chcel reagovať na myšlienky, ktoré sa v prejave pána Kozlíka týkali nezamestnanosti. 10-percentná nezamestnanosť, ktorú spomínal, bolo také isté klamstvo ako dvojnásobné platy. Tvrdenie, že miera nezamestnanosti bude vyše 16 % a z toho sa teda odvíja celý v podstate štátny rozpočet, je podľa mňa dôkazom nezodpovednosti až nekompetentnosti, keď miera nezamestnanosti pri schvaľovaní rozpočtu bola vyše 18 %. Prognózy odborníkov v tejto oblasti hovoria o vyše 20-percentnej miere nezamestnanosti, ale, bohužiaľ, pán premiér Dzurinda asi po slovensky nerozumie.

Na východnom Slovensku sa konkrétne pohybuje okolo 28 % a v niektorých okresoch 30 až 33 %, pritom žiadne ciele zníženia miery nezamestnanosti pre tento región nie sú. Aj z financií, ktoré boli uvoľnené, 2 mld. korún, ktoré boli uvoľnené, samozrejme, vyčerpalo sa len 1,5 mld. korún. Podľa mňa bolo doslova mrhanie finančných prostriedkov, pretože to nestálo 2 mld., ale ďalších 1,5 mld. sa k tomu musí pridružiť. Čiže 60 tisíc vytvorených miest bolo neadekvátne k vynaloženým finančným prostriedkom.

A čo sa týka akcií, ktoré som spomínal, že neboli, môžem to potvrdiť. Jediná akcia, ktorá tu bola, bola firma MOLEX, a to sa, pán Kozlík, veľmi dobre pamätáte, to bolo rozohraté ešte za predošlej vlády. Až na zásah a na interpeláciu na pána premiéra sa vlastne zastavili a neodišiel MOLEX do Poľska. A toto trápi našich ľudí, ale, bohužiaľ, nie našich politikov. Dokonca telefonáty, ktoré dostávame, jasne hovoria, že by sme sa mali zaujímať o interrupčný zákon, ale na politikov, aby sa takí viac nerodili.

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR M. Andel:

Pán kolega, azda takto nebudeme v parlamente vystupovať.

Slovo má pán poslanec Šimko.

Nech sa páči.

Poslanec I. Šimko:

Ďakujem pekne.

Chcem vysoko oceniť vystúpenie pána poslanca Kozlíka ako štandardné vystúpenie opozičného politika. V demokratických parlamentoch každá opozícia si plní svoju funkciu vtedy, keď vystupuje kriticky k tomu, čo robí vláda. Keď som bol ešte veľmi mladý poslanec, z Federálneho zhromaždenia sme boli na návšteve britského parlamentu a pamätám si, ako sme tak trochu s prekvapením počúvali, keď opoziční poslanci hovorili, že ešte hodinu bude vládnuť táto vláda, tak sa Británia zrúti a podobne. No je to štandardné, takto majú vystupovať opoziční poslanci, aj keď musím povedať, že nie celkom súhlasím s tým, že ústava súvisí so všetkými sférami života človeka, pretože ústava je právnou normou verejného práva a, samozrejme, predovšetkým prednostne upravuje vzťahy, ktoré sa týkajú verejného života v krajine, ale v zásade považujem toto vystúpenie za celkom štandardné.

Som rád, že pristúpil aj k samotnej ústave pomerne veľmi veľkoryso. Áno, súhlasím s tým, že treba budovať opatrenia na posilňovanie dôvery, dôvery aj vo vzťahu medzi koalíciou a opozíciou, aj vo vzťahu medzi politickou reprezentáciou a občanmi. Súhlasím aj napríklad s takým možným opatrením, že keď zvýšime počet sudcov Ústavného súdu, že by sme napríklad akceptovali prednostne návrhy, ktoré budú podávať opozičné politické strany, samozrejme, ak to budú kvalifikované návrhy, ale videl by som v tom ako jednu z takýchto možných ciest na posilňovanie dôvery.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR M. Andel:

Ďakujem.

Slovo má pán poslanec Švantner.

Nech sa páči.

Poslanec D. Švantner:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Milé dámy,

vážení páni,

ja by som chcel potvrdiť to, čo povedal pán poslanec Kozlík, že ekonomické záležitosti veľmi súvisia so schvaľovaním zmeny ústavy. V posledných dňoch som hovoril s viacerými ľuďmi o tom, čo si myslia o týchto zmenách, ktoré prerokúvame v Národnej rade. Bolo mi povedané, vôbec sa nad tým nezamýšľame, máme problém prežiť, preto je pre nás dôležitejšie to, ako získať finančné prostriedky, ako to, o čom sa vy hádate v parlamente.

Ďalej by som hovoril o ekonomike. Už rok sa chválime tým, že sme znížili odvod z hospodárskeho výsledku zo 40 % na 29 %. V skutočnosti sme nespravili pre podnikateľov absolútne nič, lebo tým, že sa zvýšili ceny pohonných hmôt, tým, že sa zvýšila cena plynu, cena elektrickej energie, vodné, stočné, tak v skutočnosti firmy už len tak-tak že prežívajú. Vlastne žiadne odvody zo zisku už nebudú. Ďalej by som chcel povedať taktiež k záležitosti predaja SPP a Transpetrolu. Neviem, či sme si dostatočne uvedomili to, že vlastne predajom len týchto dvoch firiem sa zníži odvod do rozpočtu Slovenskej republiky približne o 10 mld. korún, a to ešte nevieme, ako sa budú správať noví vlastníci, lebo nakoniec absolútne žiaden zisk v týchto firmách do budúcnosti nemusí byť. Tiež s týmto súvisí aj zamestnanosť našich občanov...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR M. Andel:

Ďakujem.

Slovo má pán poslanec Prokopovič.

Poslanec P. Prokopovič:

Ďakujem pekne za slovo.

Nevyjadrujem sa často k tejto diskusii, pretože sa necítim odborník na to, aby som mohol niekoho poučovať, niekomu vysvetľovať, aj keď sa snažím vypočuť si trpezlivo každé jedno vystúpenie a mám, samozrejme, na to svoj názor.

Ale vo vystúpení pána poslanca Kozlíka zaznelo aj niekoľko vecných argumentácií, ktoré zdôraznil hneď na začiatku, že súvisia taktiež s ústavou, ku ktorým by som sa chcel vyjadriť. Týka sa to hlavne jeho pohľadu na daňové a odvodové zaťaženie podnikateľskej sféry. Viete, pán poslanec Kozlík, trochu mi to vyznieva tak farizejsky, keď vy, ktorý ste boli 4 roky vo funkcii ministra financií a podpredsedu vlády pre ekonomiku, dnes s pokojným svedomím poviete, že táto vláda pre daňové a odvodové zníženie nerobí nič. Práve počas štyroch rokov, keď ste vy boli vo funkciách, sa neurobilo absolútne nič, ak neberieme do úvahy, že ste raz novelizovali zákon o dani z príjmu, kde ste svojím privatizérom ešte napriek tomu, že 50 % nákladov pri kúpe, pri smiešnej cene nadobudnutí, si mohli dať ešte do investícií a druhú polovicu priamo do nákladu. Takže to bol jediný krok, ktorý vy možno považujete za zníženie daňového zaťaženia, ale inak ste neurobili absolútne nič.

Aj keď táto vláda tiež nič neurobila, neurobila veľa, plne s vami súhlasím v tom smere, že daňové a odvodové zaťaženie je ešte vysoké, ale nemôžete neprehliadnuť zníženie daňového zaťaženia právnických osôb a takisto fyzických osôb. Nakoniec sme to schvaľovali, takže to všetko poznáte. A ešte k nemožnosti získania bankového úveru. Mali sme tu pána viceguvernéra Mudríka a ten potvrdil, že minimálne necelých 50 % z klasifikovaných nedobytných úverov bolo práve počas štyroch rokov vášho vládnutia. Takže aj s týmto výrazom trošku opatrnejšie a nemanipulujte podnikateľskú verejnosť tak, ako ste to predviedli.

Ďakujem.

(Hlasy v rokovacej miestnosti.)

Podpredseda NR SR M. Andel:

Priatelia, ak rozpráva váš kolega, prosím vás, nerušte ho. Prosím o pokoj v rokovacej miestnosti.

Slovo má pán poslanec Slaný.

Nech sa páči.

Poslanec J. Slaný:

Ďakujem za slovo.

Chcel by som reagovať na môjho predrečníka pána Kozlíka. Jeho vystúpenie bolo ako vystúpenie ekonóma, ktorý sa vo svojom diskusnom príspevku viac zameral na ekonomickú situáciu v štáte a okrajovo sa dotkol predkladanej novely ústavy. Ale myslím si, že v mnohom môžem aj ja s ním súhlasiť. A je vecou, či táto novela ústavy do budúcna vytvorí dobré podmienky na to, aby sa ekonomické prostredie, ktoré je na Slovensku choré, vyliečilo. Musíme si to priznať, či sme v terajšej koalícii alebo v opozícii, ale myslím si, že v tejto novele sú prvky, ktoré posilnia ekonomické postavenie na Slovensku, najmä vo vzťahu k Najvyššiemu kontrolnému úradu, kde sa rozširuje pôsobnosť kontroly Najvyššieho kontrolného úradu, rozširuje sa okruh kontrolovaných inštitúcií a subjektov.

Čiže myslím si aj smerom k posilneniu súdnej moci, táto novela ústavy kladie prvý základ na to, aby sme Slovensko posunuli ďalej do zóny demokratických a súdne čistých krajín, lebo podľa môjho názoru jednou z najväčších príčin je nedostatočná funkčnosť súdov. A ďalší okruh, ktorý musíme riešiť aj vo vzťahu k reforme verejnej správy, je to, že musíme znížiť verejné výdavky. V tomto smere sa zhodne ako väčšina koalície, tak aj opozície, lebo ak chceme vytvoriť kvalitné makroekonomické prostredie a nízke dane, bez zníženia výdavkov na chod štátu to nepôjde. To sú spojité nádoby, čiže prvý krok vidím, že táto novela urobila, a preto som ochotný aj komunikovať s opozíciou, aby budúce zákony, ktoré zreformujú štát ako taký, boli kvalitné a prispeli k zefektívneniu podnikateľského prostredia na Slovensku.

Ďakujem.