Pondělí 12. února 2001

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Hofbauer.

Poslanec R. Hofbauer:

Domnievam sa, že pán poslanec Brhel mal vystúpenie veľmi vecné a veľmi triezve. Preto ma rozveseľuje tá profesijná deformácia dvoch zo štyroch predkladateľov, ktorí sú profesijne deformovaní pedagógovia, a to, čo vyprodukovali, to nie je novela ústavy, to sú skriptá. Ďalšie návrhy, ďalšie zlepšenie, ďalšie "pozmeňováky", tak to bude učebnica. Na nosenie ústavy bude treba kufor, pomaličky. Slovenskej ústavy, samozrejme. Americkej nie. To je tenučká brožúrka.

A domnievam sa, že je smiešne, ak vystúpenie poslanca Národnej rady, ktorý tu sedí z vôle občanov, tu títo dvaja pedagógovia hodnotia a "šacujú" ako učitelia žiačikov v škole. Páni, zbavte sa tejto profesijnej deformácie a pokúste sa tu sedieť ako poslanci a správajte sa ako poslanci. A to, že tu sa argumentuje s tým, či bolo treba vystúpiť alebo nevystúpiť a podať a nepodať a ozvať sa a neozvať sa, nuž tak, vážená snemovňa, takýmto spôsobom ako sa...

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ale, pán poslanec, vy by ste mali na pána poslanca Brhela reagovať, a nie na predkladateľov.

Poslanec R. Hofbauer:

Reagujem.

... takýmto spôsobom sa novela ústavy, ani ústava jednoducho nepripravuje.

A ešte k poznámke, ktorú uviedol pán poslanec Brhel o tom, že tento materiál údajne reaguje na existenciu nadnárodných inštitúcií a nadnárodných spoločenstiev. Neexistujú nadnárodné spoločenstvá, nadnárodné inštitúcie neexistujú. Všetky sú konkrétne, všetky sú národné, žiadny štát nepozná solidaritu, pomoc a podobné hlúposti. Každý štát existuje na báze štátneho egoizmu a štátneho egocentrizmu. Ak toto niekto prednáša v Národnej rade Slovenskej republiky, že ktosi kdesi na medzištátnej úrovni komusi pomáha, tak mi dovoľte, aby som sa zasmial, lebo na tejto úrovni neexistuje...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Brhel.

Poslanec J. Brhel:

Ďakujem.

Ja chcem na margo vystúpenia pána Kresáka len poznamenať, že som sa skutočne snažil o seriózne a korektné vystúpenie a vy ste možno znervózneli z toho, že, áno, opakuje sa to často, ale je to jednoducho tak. Je rozdiel medzi jednoducho odovzdaním suverenity a prenosom kompetencií. A navyše formálno-technicky ja nemôžem diskutovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý nebol prijatý. Ja diskutujem k návrhu, ktorý vy ste predložili. Potom ho stiahnite a povedzte, že to bude jednoducho inak, alebo že to bol vtip.

A k vystúpeniu pána Šimka chcem povedať jedno: Ja som zámerne uviedol príklady z Maďarska a Poľska, lebo v duchu naozaj demokratických tradícií ústavná väčšina, alebo väčšina, ktorá mohla prijať ústavu bez diskusie s opozíciou, sama seba zámerne oklieštila. A nešla do diskusie o ústave predtým, než nedohodla rámec, že bez opozície novú ústavu neprijme. Rozumiete mi, proste oni mohli ústavu prijať a povedať politicky, že sa nedá s opozíciou diskutovať. Ale sami seba oklieštili, lebo demokracia je práve v tom, že menšina by mala mať účasť na rozhodovaní, čo vy ste neurobili.

Vy stále hovoríte, že máte väčšinu, že máte 93 hlasov, a preto si ústavu prijmete sami a nepotrebujete o tom diskutovať s opozíciou. Keby ste urobili podobný krok ako v Poľsku a v Maďarsku, tak určite by sme sa k diskusii o ústave dostali. To ste neurobili a dnes ste jednoducho stále schopní novelu ústavy schváliť aj bez toho, či naše návrhy budú prijaté, alebo nie. Pokiaľ by ste zámerne vytvorili rámec a povedali, neprijmeme ústavu, pokiaľ nebude, ja neviem, 130 hlasov, alebo 120 hlasov. Potom by diskusia o ústave mala zmysel, pretože by sme vedeli, že bez opozície nemôže byť prijatá a že s nami reálne počítate. Príklad z Maďarska a Poľska som uviedol, aby sme sa vzájomne rozumeli.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Andrassy. Pripraví sa pán poslanec Oberhauser.

Nech sa páči.

Poslanec Ľ. Andrassy:

Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predsedajúci,

členovia vlády,

vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

som rád, že dnes môžem vystúpiť v pléne slovenského parlamentu k takému dôležitému bodu, ako je prerokovanie novely Ústavy Slovenskej republiky. Je to významná udalosť aj preto, že Strana demokratickej ľavice ako jediná politická strana súčasnej vládnej koalície sa v roku 1992 aktívne podieľala na príprave základného zákona štátu a poslanci za Stranu demokratickej ľavice v bývalej Slovenskej národnej rade svojimi hlasmi podporili prijatie Ústavy Slovenskej republiky.

Celá slovenská spoločnosť za posledných 10 rokov prešla veľkými celospoločenskými zmenami, ktoré si vyžiadali stovky nových zákonov, právnych noriem, ale aj prípravu novely zákona zákonov - Ústavy Slovenskej republiky. Dôležitá je skutočnosť, že novela ústavy nemení základné princípy, na ktorých je postavená naša parlamentná demokracia, naďalej sa rešpektujú jej základné piliere. Novela reaguje na nové nezodpovedané alebo otvorené otázky v oblasti súdnej moci, v oblasti účinnejšej kontroly verejných financií či v oblasti zahraničnej politiky, integrácie Slovenska do európskych štruktúr. To sú podľa mňa aj podľa predkladateľov prioritné otázky, ktorým sa venuje novela ústavy, na ktorej sa opäť aktívne a zodpovedne podieľali aj ústavní právnici, právnici za Stranu demokratickej ľavice.

Vážené kolegyne, kolegovia, so záujmom som sledoval doterajšiu diskusiu o novele ústavy a musím otvorene povedať, že som sklamaný z toho, že rozprava je skôr všeobecná, nediskutuje sa o konkrétnych návrhoch, zmenách, ktoré majú zlepšiť dnes platnú ústavu. Ja osobne chcem vyzdvihnúť návrh, ktorý rozširuje článok 18 platnej ústavy, ktorý všetkým občanom zaručuje, že ich nemožno poslať na nútené práce alebo nútené služby. Tento článok taxatívne vymedzuje práce, ktoré nie sú považované za nútené. Predkladatelia novely ústavy podporili moju aktivitu spred niekoľkých mesiacov, keď som navrhol, aby článok 18 bol rozšírený o prácu alebo službu, ktorá na základe zákona tvorí súčasť bežných občianskych povinností. S jedinou výnimkou, ktorá nie je považovaná za nútenú prácu, počíta aj dohovor Medzinárodnej organizácie práce. K dohovoru Medzinárodnej organizácie práce pristúpila aj Slovenská republiky, a preto máme možnosť novelizovať ústavný článok v záujme spoločnosti, v záujme efektívnejšieho zapojenia spoluobčanov, poberateľov štátnych sociálnych dávok, do verejného pracovného života. To znamená, že uvedená zmena nám umožní využívať pracovný potenciál obyvateľov v obciach a mestách z radov dlhodobo nezamestnaných na drobné práce a služby v prospech samosprávy, v prospech spoločnosti. Touto úpravou umožníme dlhodobo nezamestnaným aktívne sa zapojiť do vytvárania hodnôt, dosiahneme vyššiu kompatibilitu domácej ústavnej úpravy s úpravou obsiahnutou v Dohovore o základných ľudských právach a slobodách.

Verejnosť veľmi kritizovala skutočnosť, že mnohí poberatelia štátnych sociálnych dávok 5 - 8 rokov nepracovali a nemuseli nič vyvíjať pre to, aby dostávali sociálne dávky. Touto ústavnou zmenou pristúpime a môžeme potom novelizovať ďalšie právne normy, ktoré umožnia obciam a mestám zapájať poberateľov štátnych sociálnych dávok do verejnoprospešných prác. A myslím si, že to bude efektívnejšie využívanie alebo zapájanie dlhodobo nezamestnaných do spoločenského života.

Druhou oblasťou, ktorá obsahuje novela ústavy a dotýka sa základných ľudských práv a slobôd, je vytvorenie verejného ochrancu práv, tzv. ombudsmana. Verejný ochranca práv bude nezávislým orgánom, ktorého hlavnou úlohou bude dohliadať na dodržiavanie základných ľudských práv a slobôd, ktoré občanom garantuje Ústava Slovenskej republiky. Túto modernú demokratickú inštitúciu zaviedli vo viacerých európskych krajinách za účelom efektívnejšej kontroly dodržiavania ľudských práv, v záujme ochrany občanov pred rozhodovaním či nečinnosťou orgánov štátnej správy, verejnej správy, alebo aj súkromného sektora.

Dnes musíme otvorene, a ja osobne otvorene konštatujem, že aj na Slovensku sa stále objavujú prípady, keď sa nedodržiavajú základné práva a slobody občanov. Aj oficiálne správy domácich či medzinárodných inštitúcií zaoberajúcich sa otázkou ľudských práv konštatujú, že aj na Slovensku ešte stále dochádza k porušovaniu ľudských práv, najmä základných práv mladých žien-matiek, mladých ľudí, ľudí s rozdielnou sexuálnou orientáciou či v konaniach pred súdmi tzv. neustálym preťahovaním v súdnych konaniach. Osobne si myslím, že aj skúsenosti z okolitých krajín sa jasne prikláňajú na stranu zavedenia inštitútu ombudsmana, verejného ochrancu práv. Preto podporujem pozmeňujúci návrh, ktorý zaznel v rozprave, a verím, že pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch aj vy, kolegyne a kolegovia, podporíte tento návrh, ktorý vnesie viac svetla, viac možností na ochranu základných ľudských práv a slobôd, ktoré garantuje ústava.

Počas diskusie o novele ústavy sa otvárajú aj témy či okruhy problémov, na ktoré je potrebné upozorniť aj verejnosť a ktoré prináša praktický reálny život. A ak nie dnes, tak v budúcnosti bude potrebné vykonať zmeny, zlepšenia v platnom texte ústavy. Určite ani dnes prerokúvaná novela nie je posledná, a preto dovoľte mi upozorniť na oblasť, ktorá z hľadiska perspektívy, z hľadiska budúcnosti slovenskej spoločnosti je veľmi aktuálna. Ide o otázku výchovy a vzdelávania mladej generácie a z hľadiska budúcnosti je to téma veľmi citlivá.

Osobne si myslím, že pre malé národy, akým je aj slovenský národ, je nevyhnutné mať vysoko kvalifikovaných a vzdelaných ľudí. Žijeme na začiatku 21. storočia, storočia, ktoré je od svojho začiatku poznačené mohutným nástupom výpočtových informačných technológií. Žijeme v čase, keď sa za jeden z najdôležitejších a najvýznamnejších tovarov považujú vedomosti. Myslím si, že aj z týchto dôvodov by malo byť v záujme celej spoločnosti, aby sme aj prostredníctvom základného zákona garantovali mladým ľuďom možnosť bezplatného vzdelávania sa na všetkých typoch škôl, teda aj na vysokých školách. Dnes platná ústava garantuje bezplatný prístup k vzdelaniu na základných a stredných školách. Vysokoškolské vzdelanie sa zaručuje podľa schopností občana a možností spoločnosti. Investíciu do vzdelania, investíciu do mladej generácie považuje každá moderná spoločnosť za najlepšiu a mnohonásobne návratnú investíciu.

Domáce, ale aj medzinárodné skúsenosti ma čoraz viac utvrdzujú v tom, že zapracovať do ústavy bezplatný prístup aj k vysokoškolskému vzdelaniu je potrebné a nevyhnutné. Nevyhnutné aj preto, že vo verejnosti zas sa začínajú objavovať snahy o spoplatnení štúdia na vysokých školách, čo je pre mňa absolútne neprijateľné. Ak chceme kráčať s dobou, ak chceme dať mladým ľuďom nádej na lepšiu budúcnosť, musíme im umožniť vzdelávať sa. Na začiatku 21. storočia je potrebné vzdelávať novými, modernými, ale aj finančne dostupnými prostriedkami. Spoplatnenie vysokoškolského vzdelania by podľa mňa ukradlo mnohým mladým ľuďom, a musím otvorene povedať, že aj mnohým mojim priateľom, možnosť vzdelávať sa len preto, že sú zo sociálne slabších rodín, že ich rodičia nestáli pri kormidle privatizácie či, ako sa zvykne medzi občanmi hovoriť, pri slovenskej rabovačke.

Otvorene preto podporujem aj kampaň Mladej demokratickej ľavice, ale aj iných občianskych organizácií proti zavedeniu poplatkov na vysokých školách a verím, že mladým ľavičiarom sa podarí zozbierať stotisíc podpisov pod petičnú akciu a pri prerokovaní zákona o vysokých školách bude naďalej štát garantovať bezplatný prístup k vzdelaniu na slovenských vysokých školách aj bez toho, aby to bolo jasne definované v Ústave Slovenskej republiky.

Pri rokovaní o novele základného zákona štátu sa viackrát strelilo do osieho hniezda. Bolo to najmä v otázke zákazu interrupcií či pri téme registrovaného partnerstva. Myslím si, že interrupcia je zlé riešenie, ale zakázať interrupcie by bolo ešte horším riešením. Žena, ktorá vyznáva kresťanské hodnoty, nepotrebuje na to, aby nešla na interrupciu, zákon, ktorý by jej to zakazoval. Má svoje presvedčenie. Predchádzať interrupciám sa dá len výchovou a vzdelávaním mladej generácie, a nie tvrdými represívnymi opatreniami smerujúcimi proti žene-matke.

Na druhej strane je veľmi citlivou aj otázka vychádzajúca z princípu rovnosti a dodržiavania základných ľudských práv a slobôd, otázka registrovaného partnerstva. Myslím si, že by bolo veľkou chybou tváriť sa, že táto téma neexistuje, že je to problém dvoch-troch spoluobčanov. Aj významné medzinárodné inštitúcie, akými sú Európsky parlament, Rada Európy či Výbor pre ľudské práva, jasne odporúčajú národným parlamentom prijať také právne normy, ktoré budú všetkým občanom krajiny garantovať bez rozdielu na ich národnosť, pohlavie, vierovyznanie, svetonázor či aj sexuálnu orientáciu rovnaké práva, slobody, ale aj povinnosti.

Vážené kolegyne, kolegovia, tak ako som povedal v úvode môjho vystúpenia, spoločnosť je v neustálom pohybe, v neustálom vývoji. Aj dnes platnú Ústavu Slovenskej republiky poznačil zub času a táto skutočnosť si vyžiadala prerokovanie novely ústavy, prijatie takých zmien, ktoré si vyžiadali spoločenské zmeny za posledných desať rokov na Slovensku, ale aj v Európe. Mladá Slovenská republika potrebuje aj nové, moderné a na dobu reagujúce zákony. Myslím si, že prerokúvaná novela ústavy reaguje na otázky doby, a preto som pripravený podporiť ju svojím hlasom pri záverečnom hlasovaní. Otvorene však hovorím, že novelu Ústavy Slovenskej republiky nepodporím vtedy, ak prejde pozmeňujúci návrh Kresťanskodemokratického hnutia na zákaz interrupcie. Tento návrh je krokom späť, nie je krokom k modernizácii spoločnosti, ale vracia slovenskú spoločnosť o niekoľko desiatok rokov dozadu.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa prihlásilo 15 pánov poslancov. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických. Pani poslankyňa Angelovičová je posledná.

Chcem vás upozorniť, že dnes rokujeme do 19.00 hodiny, takže sa pýtam, či je všeobecný súhlas, aby sme rokovali aj po 19.00 hodine. Ak nie, tak o siedmej budeme musieť skončiť s tým, že potom by sme pokračovali zajtra s faktickými poznámkami.

(Reakcia z pléna.)

Dobre. Takže je súhlas, aby sme dokončili aspoň faktické poznámky.

Takže, pán poslanec Tkáč, nech sa páči, máte slovo.

Poslanec V. Tkáč:

Vážený pán poslanec Andrassy, keby ste sa prestali baviť a venovali sa faktickým poznámkam, lebo sú tu kvôli vám.

Chcel by som zvýrazniť, že ste v úvode povedali, že Strana demokratickej ľavice sa aktívne podieľala na príprave novely ústavy. Pán kolega, štyria poslanci predložili hodinu pred prvým čítaním návrh novely ústavy, ktorý mal 93 bodov. To znamená, je možné očakávať 93 návrhov na zmenu. To bolo hodinu pred prvým čítaním. 6. 2. 2001, teda už vlastne v čase druhého čítania, predložili tí istí poslanci spolu s ďalšími poslancami vrátane SDĽ zmeny a doplnky v počte 78 návrhov. Ak si spočítate 93 z prvého kola, ktoré boli potom zmenené v 78 prípadoch, 15 vecí zostalo na druhé čítanie z čítania prvého. Ako ste sa potom mohli podieľať a podpísať pod takýto legislatívny paškvil a taký cirkus, ktorý sa dnes deje zo strany navrhovateľov v technológii procesu prípravy novely ústavy? Toto je tiež vizitka SDĽ? Veď vy máte historické zásluhy na vzniku štátnosti a máte aj otcovstvo na základnej Ústave Slovenskej republiky, ktorá garantovala vznik samostatnej Slovenskej republiky. Ak som počítal percentuálne, zhruba 80 % sa zmenilo v priebehu druhého čítania tých pripomienok a zmien, ktoré boli z čítania prvého. Tu sa máme baviť v druhom čítaní o pätnástich pozmeňujúcich návrhoch.

Povedali ste tiež, že sa málo hovoria fakty. Tak ja vám teraz tie fakty tu dávam, akým spôsobom vládna koalícia upevňuje svoju ústavnú väčšinu a akým spôsobom si skutočne robí žarty z tejto svojej vlastnej ústavnej väčšiny. Pán kolega, existuje jeden taký filozofický termín, ktorý mi v tejto situácii prichádza na um, a to je otázka etiky návrhu.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pani poslankyňa Aibeková, nech sa páči.

Poslankyňa M. Aibeková:

Ďakujem pekne.

Pán poslanec Andrassy, tak ako mnohí predrečníci, nám vytýka, že nedávame pozmeňujúce návrhy. Pán poslanec, sedíte v tomto parlamente pomaly dva a pol roka. Spočítajte si, koľko našich návrhov prešlo, napríklad zákon o sociálnej pomoci. Koľko návrhov tých sociálnych, zdravotníckych a iných zákonov ste prijali? Tak sa nedivte, že nemáme chuť tu dávať pozmeňujúce návrhy, keďže je to zbytočné.

Hovorili ste o dlhodobej nezamestnanosti a verejnoprospešných prácach. Áno, aj ja uznávam, že je lepšie dať prácu na pol roka, ako nedať žiadnu. Ale vy veľmi dobre viete, že toto nie je riešenie, ktoré by vyviedlo Slovenskú republiku z takej obrovskej nezamestnanosti. A vytýkate ľuďom, že päť - osem rokov nepracujú, ale keď nemá šancu v regiónoch Slovenska si tú prácu nájsť, tak sa potom na tento problém musíte pozrieť aj z druhej strany tej optiky a musíte hľadať cesty rozvoja ekonomiky Slovenska, aby na svojom území mohol nájsť prácu, pretože cestovať, hľadať si iný byt, je pre slovenského občana dnes takmer nemožné.

Čo sa týka ombudsmana, ja som sa vyslovila, že nemám nič proti tomuto inštitútu, ale vy veľmi dobre viete, pán poslanec, že tento inštitút sa pripravuje len preto, aby sa našlo umiestnenie pre bývalého prezidenta. A to ma na tom hnevá, že tak, ako ste ho dali, on je vlastne formulovaný politicky, to znamená, že parlament, väčšina rozhodne, že to bude taký a taký ombudsman. A vy veľmi dobre viete, aké mená to budú. To nebude nezávislý ombudsman a to nebude ombudsman pre občanov. Pretože občania k takémuto človeku nebudú mať dôveru.

Čo sa týka registrovaného partnerstva, viete, že ja v tomto smere zastávam moderné názory a že som ochotná, ak dáte nejaký návrh, ho podporiť. A opačne, nepodporím nikdy totálny zákaz interrupcií. Takže v tomto sa, vidíte, dokážeme zhodnúť, ale takúto zhodu ste mali hľadať už vtedy, keď sa novela pripravovala.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pani poslankyňa Malíková.

Poslankyňa A. Malíková:

Ďakujem pekne.

Ja som si so záujmom vypočula prejav pána poslanca Andrassyho a čakala som tam zdôraznenie priorít z pohľadu politiky ľavicovo orientovanej strany, ale priznám sa, že som jednoducho žasla.

Pán poslanec, ak Strana demokratickej ľavice chce riešiť dlhodobú nezamestnanosť nútenými prácami, tak skutočne ďakujem pekne za taký príspevok za dva roky vašej činnosti. Veď vy sa tu nadchýnate nad ochranou práv homosexuálov, ale chcem sa vás opýtať, aká je ochrana tých, ktorí chcú pracovať a táto spoločnosť im prácu nedáva, pretože im podmienky nevytvorí. Veď napríklad tu protestovali zástupcovia, teda prišli z regiónov ľudia. Ani jeden ľavicový politik sa neodvážil medzi nich ísť. A keď som požiadala vášho ľavicového predsedu parlamentu, aby ich nenechávali za tými mrežovými zátarasmi, tak jednoducho ani neodpovedal. Takí ste vy ľavičiari! V čase, keď Slovensko je sociálne na dne, vám ležia na srdci práva homosexuálov. No nehnevajte sa, ak toto je najväčší problém Slovenska, tak to už skutočne by tu musel byť raj na zemi!

A keď hovoríte o tom, že majú byť zrovnoprávnení, nezdá sa vám to trošku choré? To majú mať podľa vás aj právo vychovávať deti? A toho dieťaťa kto sa pýta na jeho práva, že bude mať dvoch oteckov a dve mamičky? To dieťa si nemá právo podľa vás, ľavičiarov, vybrať, že chce vyrastať v normálnej rodine? Ja si myslím, že je tu 96 % ľudí, ktorí majú problémy s prežitím, a vy ako ľavicový politik by ste sa mali venovať tomu, a nie tu bojovať za práva homosexuálov, lebo skutočne pri tom vyzeráte smiešne, nielen vy osobne, ale aj Strana demokratickej ľavice.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Oberhauser.

Poslanec V. Oberhauser:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Ja tiež som si vypočul príspevok pána poslanca zo Strany demokratickej ľavice a môžem povedať, že je to škoda, že tie skúsenosti, ktoré získal z pôsobenia vo výbore pre ľudské práva a národnosti, neuplatnil pri pripravovaní tejto novely. Boli sme spolu v Istrocheme a videl ľudí, ktorých z ubytovne Istrochem vyhadzujú na ulicu. Dneska je už zvolená technológia, že najprv ich z dvojizbového malobytu presťahujú do jednej izby, potom po mesiaci z tej jednej izby im presťahujú veci pod schody a potom po ďalšom mesiaci im presťahujú tie veci do kuka nádob. Takže toto by bolo oveľa zaujímavejšie, keby ste naozaj nielen prišli, urobili nielen zápis a poradili tým, čo to tam organizujú, ako s nimi ešte viacej vybabrať. Keby ste hľadali riešenia a zabudovali do ústavy také, ktoré by naozaj chránili ľudí, ktorí sú v ťažkostiach.

Práve v týchto dňoch mi prišiel list z Heľpy, kde upozorňuje pisateľka na absolútnu devastáciu poľnohospodárskych podnikov na Horehroní. Popísala v každej jednotlivej obci, koľko je nezamestnaných, všade to už prekročilo vysoko 20 %. V niektorých obciach sa to blíži k 30, 40 až 70 %. A myslím si, že keď ste prevzali na seba zodpovednosť za niektoré rezorty, mali by ste sa zaujímať, ako skutočne ľuďom pomôcť. A môžem vás ubezpečiť, že návrh ústavy aj v tom najposlednejšom znení som si veľmi podrobne prečítal a nenašiel som tam jedno riešenie pre ľudí, ktoré by im skutočne pomohlo. Toto sú riešenia, ktoré absolútne sú odtrhnuté od života.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Húska.

Poslanec A. M. Húska:

Ďakujem.

Pán poslanec Andrassy v niektorých oblastiach si ľahkonoho urobil exkurz do iných tém, medziiným napríklad hovoril o slovenskej rabovačke. Nuž chcel by som mu pripomenúť, že tzv. slovenská rabovačka začala vtedy, keď sa vyparila časť majetku KSS, keď boli vytvorené kryptofirmy, ktoré sa starali o to postupné vytratenie majetku vládnucej strany, ďalej keď sa realizovali od roku 1991 holandské dražby v rámci malej privatizácie, pri ktorých ostala na štáte sekera požičaných úverov 29 mld. korún. A my sme pri malej privatizácii vedeli, že treba použiť v podstate úverové prostriedky, ale boli sme proti tomu, aby sa využívali na také absurdné metódy, ako bola holandská dražba. A do tretice ešte spomeniem, že pomocou tzv. investičných fondov v rámci prvej vlny privatizácie sa vytunelovali hodnoty v rozsahu 73 mld. Takže máme tu trocha širší diapazón pozerania sa na to, čo bola slovenská rabovačka.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pani poslankyňa Belohorská.

Poslankyňa I. Belohorská:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Pán poslanec, je vždycky dobré, keď rozvíri trochu hladinu iný pohľad mladej generácie na vec. Ale ak dovolíte radu staršej, tak ja vám jednu dám, lebo myslím si, že mnoho z tých problémov, ktoré ste nastolili, aj ja skutočne vnímam ako problém, len na rozdiel od vás ja nemám možnosť ho riešiť. Pretože keby som sa objednala u pani ministerky, tak asi by nemala na mňa náladu. Vy máte totiž tú výhodu, že Strana demokratickej ľavice aj vaši mladí ľudia sa majú ísť ku komu poradiť alebo dať mu tie návrhy. Máte ministerku financií, máte ministra školstva. Čiže prečo tu hovoríme o tom, že treba platiť za štúdium?

Možno aj keď spomínate rabovačku, ono je aj v súčasnosti kopa príkladov, kde môžete dostať peniaze, napríklad privatizačný poradca, pol miliardy. Možno by to pánu ministrovi Ftáčnikovi pomohlo, keby ste mu pomohli objaviť tie zdroje, ktoré aj teraz sú. A to, že hovoríte, že na záver nebudete hlasovať, pán poslanec, ja vás uistím, že ten scenár sa pomaly začína rysovať. KDH niečo navrhne, potom sa to neprijme a vy budete hlasovať. A budete hlasovať len z jedného jediného dôvodu, že váš predseda totiž už vaše hlasy sľúbil. Veď povedal, že má 22 žetónov, a predpokladám, že teda jeden z nich je aj ten váš. To je práve tá nevýhoda týchto verejných sľubov. A nemáte možnosť potom hlasovať tak, ako vám káže Ústava Slovenskej republiky, tá, ktorá platí, ktorá ešte nebola zmenená, ktorá nehovorí nič o kolektívnej vine, ktorá nehovorí nič o kolektívnom sľubovaní hlasov.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Hofbauer.

Poslanec R. Hofbauer:

Pán kolega Andrassy, obomi rukami podporím vašu iniciatívu za predpokladu, že to je aj iniciatíva Strany demokratickej ľavice vo veci bezplatného štúdia na školách Slovenskej republiky. Pretože skutočne vzdelanie a ľudský potenciál je jeden z mála potenciálov, lebo vlastne náš štát energiou ani surovinami a inými druhmi bohatstva neoplýva.

Ale súčasná ústava v článku 35 ods. 3 uvádza, že občania majú právo na prácu. Kde je tá práca? Je to v ústave zakotvené, a máme pol milióna nezamestnaných. V článku 39 ods. 1: Občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. To je skvostne tam zapísané. Aký je stav? No katastrofálny, keď naši dôchodcovia žijú pod hranicou životného minima a prakticky trú biedu. Článok 40: Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky. Nuž tak invalidi ani len barly zdarma nedostanú. A keď máte deravý zub, tak ešte aj za to si musíte zaplatiť. Tak o čom sa tu bavíme pri tomto proklamovaní? A ten váš názor, ktorý ste tu predniesli, zastáva aj minister školstva Ftáčnik? Však z jeho úst sme počuli niečo iné, že študenti sa budú musieť spolupodieľať bezpochyby na štúdiu a na nákladoch za štúdium.

A ešte na záver, každý má právo na priaznivé životné prostredie, článok 44 ods. 1. Nuž tak tu by bolo treba povedať občanom žijúcim v Petržalke, kde pod byty, ktoré si odkúpili v mizerných panelových domoch, im teraz postavili hypermarkety, kde dennodenne 24 hodín im tam zúri doprava prísunu a odsunu materiálov a odpadu a plus návštevníkov na automobiloch. Nik sa ich nespýtal, či takého zhumpľované životné prostredie je predmetom ich životných túžob. Takže buďte realisti a dávajte reálne návrhy.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Slobodník, nech sa páči.

Poslanec D. Slobodník:

Ďakujem pekne.

Musím povedať, že pán poslanec Andrassy sa veľkým oblúkom vyhol všetkým pálčivým problémom, ktoré sú zakódované v ústave. Nie je prvý, ktorý si zatvára oči pred objektívnou realitou. Je vlastne strašné, ale veľavravné pre občanov, nie však pre vláde kurizujúce médiá, že ani jeden z koaličných poslancov jediným slovom, jediným slovom, ak nerátam to, že sa tu stále opakuje, opozícia hrá tzv. maďarskou kartou, nevyvrátil ani jedno z tvrdení o činoch lídrov SMK podporovaných v Budapešti, o celej dôkladne prepracovanej stratégii a taktike. Nikto z koalície, nikto z maďarských poslancov totiž nemá reálne protiargumenty.

Pán Andrassy, som presvedčený, že proti vôli väčšiny sympatizantov SDĽ obhajuje ústavu en bloc. A ani on nechce vidieť tie hrozby a časované bomby, ktoré návrh ústavy obsahuje napríklad v otázke vyšších územných celkov alebo Ústavného súdu. Som smutný z tohto prejavu, ale taká je realita. SDĽ ako keby nechcela vidieť, že už sa stala terčom nemenej triafaným, nemenej často triafaným ako HZDS, celej pravice, nevšimla si napríklad SDĽ, že už sa hovorí o ústave Mečiara, Čiča a Fogaša a že SDĽ sa pripisuje všetko zlé. Napriek tomu ťahá do konca, do konca, ktorý je veľmi smutný pre politickú budúcnosť SDĽ.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Jarjabek.

Poslanec D. Jarjabek:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Ja by som sa tiež chcel dotknúť niektorých statí, o ktorých hovoril pán poslanec Andrassy. Pán poslanec, kritizujete poplatky na vysokých školách, kritizujete záležitosti, ktoré presadzujú vaši koaliční partneri, tvárite sa, ako keby ste niekedy so svojimi koaličnými partnermi nemali nič spoločné. Ale vy, pán poslanec, ste členom strany, ktorá je spoluzodpovedná za tento marazmus, ktorý tu momentálne existuje. Len vy skutočne začínate byť niekedy do počtu. Čiže neberiem z toho, čo ste povedali, pán poslanec, skoro nič.

Nehnevajte sa, nerozumiem vám a už vôbec nerozumiem tomu, ako sa bijete do pŕs, ako nepodporíte ústavu, keď prejde v parlamente zákon o prerušení tehotenstva. Vy viete veľmi dobre, tak ako ja, že neprejde. Že toto je všetko len jedna účelová hra, aby sa poniektorí mohli vyrozprávať. V tejto spoločnosti, pán poslanec, vy existujete a vaši kolegovia existujú ako priami zástupcovia, či už ako ministri, alebo štátni tajomníci. Napríklad váš pán štátny tajomník na ministerstve kultúry. Pozrite sa, ako je do počtu, pozrite sa, čo pán štátny tajomník na ministerstve kultúry vyriešil. Nič! Je do počtu, nikto ho neberie do úvahy. Vie to on a viete to aj vy. A to je na tom to najsmutnejšie.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Hajdúk, máte slovo.

Poslanec P. Hajdúk:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Ja na rozdiel od mojich predrečníkov považujem vystúpenie poslanca Andrassyho za dobré a fundované. Myslím si, že ten povýšenecký tón, to mentorstvo, ktoré tu odznelo zo strany tých, ktorí vystupovali s faktickými poznámkami, nie je namieste. Však do parlamentu sme sa nedostali podľa toho, kto má koľko rokov, ale podľa toho, kto dostal koľko hlasov od voličov. A myslím, že keby sme to porovnali podľa preferenčných hlasov, tak pán poslanec Andrassy je ďaleko pred tými, ktorí ho tu kritizovali. Viete, v dánskom parlamente platí určité pravidlo, tam poslanci nesedia podľa strán a podľa mien. Tam sedia podľa toho, ako dlho sú v parlamente. Možnože by bolo dobré aj u nás, keby sa tak sedelo a keby tí služobne najstarší sedeli v prvých laviciach, aspoň by ich diváci mali možnosť vidieť, že tí práve najstarší najmenej prinášajú do práce parlamentu. Lebo niekedy sa zdá, že veľmi fundovane tu niekto vystupuje. Vo štvrtok minulý týždeň pán poslanec Oberhauser rozprával o tom, aká nezamestnanosť je v Dolnom Kubíne.

(Ruch v sále.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec, musíte na predrečníka reagovať.

Poslanec P. Hajdúk:

Áno, namiesto 28 %, ako povedal, je tam o 10 % menej. To znamená, že v Kubíne ani nebol, ani nič o tom nevie, ale tu sa snaží fundovaným dojmom pôsobiť. Takže aj takto sa veci majú. Viete, ja naozaj sa stotožňujem s väčšinou z toho, čo pán poslanec Andrassy povedal. A pôsobí to na mňa veľmi dojemne, aká tu je starosť o politiku SDĽ. My nemáme obavu o to, aká je, ako dopadne, ale každý by sa mal starať v prvom rade o tú svoju.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Švantner, máte slovo.

Poslanec D. Švantner:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Ja by som len pár poznámok na môjho kolegu Andrassyho a takisto by som chcel povedať aj niekoľko slov k tomu jeho straníckemu kolegovi, ktorý teraz povedal chválu na prejav pána poslanca.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ale môžete reagovať len na pána poslanca Andrassyho.

Poslanec D. Švantner:

Áno, budem hovoriť ďalej.

Samozrejme, pán poslanec Andrassy najprv vyzdvihol to, že v roku 1992 zahlasovali za vznik Slovenskej republiky. Áno, to je pekné. Len podľa toho by sa mala SDĽ-ka správať aj ďalej a mala by všetko spraviť pre to, aby tá situácia na Slovensku sa zlepšila a bola taká, ako si ju predstavujú naši občania.

Chcel by som sa dotknúť toho, že pán poslanec hovoril o tom, že sa nerokuje v tejto záležitosti vecne. Ale podľa môjho názoru to, čo predviedol on, to bol naozaj výberový mítingový prejav. Absolútne nie vecne k tomu, o čom teraz rokujeme. A nakoniec o tejto záležitosti hovorilo aj viacero poslancov z vládnej koalície, že by sme nemali mať tu mítingové prejavy, a takýto mítingový prejav naozaj tu bol.

Bolo tu vyzdvihnuté to, že ako je dobré, že sme začali s VPP. Pán kolega, ja vám poviem toľko, že by bolo oveľa lepšie, keby sa Strana demokratickej ľavice bola zasadila proti tomu, aby sme predali plynárenský priemysel, aby mohli ľudia namiesto VPP robiť na plynofikácii obcí, aby to pokračovalo ďalej a aby sme v budúcnosti naozaj našich občanov nezaviedli do chomúta nejakej firme, ktorá ten SPP kúpi.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Orosz.

Poslanec L. Orosz:

Ďakujem pekne.

Pán poslanec Andrassy hovoril o zmene článku 18, ktorý je zakomponovaný do novely Ústavy Slovenskej republiky. Skutočne je to návrh, ktorý presadzovala SDĽ, a my sme radi, že je v návrhu novely Ústavy Slovenskej republiky. Je to návrh, ktorý podporujú naše obce a mestá, a som presvedčený, že jeho schválenie pomôže našim obciam a mestám.

Je zaujímavý v tejto súvislosti názor SNS. Ešte v marci minulého roku, keď bolo rokovanie za okrúhlym stolom, sa k tomuto návrhu zástupcovia SNS prihlásili. Teraz je zaujímavá evolúcia názorov. Pani poslankyňa Malíková, predsedníčka tejto strany, vyslovila negatívne stanovisko. Z vystúpenia pána poslanca Andrassyho veľmi jasne vyplýva, že pri tvorbe konečného návrhu novely Ústavy Slovenskej republiky sa trpezlivo hľadal dialóg medi tými politickými stranami, ktoré deklarovali záujem podporiť návrh novely Ústavy Slovenskej republiky. Tento proces pokračoval a pokračuje.

Dovoľte v tejto súvislosti jedno prirovnanie. Tento návrh je v Národnej rade Slovenskej republiky už 9 mesiacov. Ústava Slovenskej republiky z roku 1992 bola schválená mesiac po predložení do Národnej rady Slovenskej republiky. Za ten čas, za mesiac vzniklo 435 pozmeňujúcich návrhov. K tomuto návrhu za 9 mesiacov vzniklo 78. Chcem v tejto súvislosti povedať, že keby tieto pozmeňujúce návrhy neboli schválené, nič vážne sa nestane. Ony len upresňujú to, čo je predložené v návrhu. My sme prejavili ústretový postoj a z toho hľadiska súhlasíme s tým, aby boli v konečnom dôsledku schválené. Ak nebudú, nič sa nestane.

Chcem ešte povedať, že SDĽ sa aktívne podieľala na tom, aby obsah ústavy z roku 1992 bol taký, aký bol. Nepovažujeme však ústavu z roku 1992 za posvätný chrám ako predstavitelia HZDS. Naopak, my považujeme za potrebné prispôsobiť ho požiadavkám doby.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Moric, nech sa páči.

Poslanec V. Moric:

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda, dúfam, že ma neprerušíš.

Chcel by som povedať pánovi poslancovi Andrassymu, že dnes je už neskoro alebo trochu neskoro hovoriť o demokracii. V roku 1990 mala Slovenská národná strana vo voľbách 14 %. Boli sme najsilnejšou stranou na Slovensku, pred nami boli len hnutia. Napriek tomu nás vtedajší víťazi absolútne vyradili zo všetkých orgánov v Slovenskej národnej rade. Dokonca ani v českom Federálnom zhromaždení si to nedovolili.

V súvislosti so školstvom si hovoril o finančne slabších študentoch s tým, že ich rodičia nestáli pri kormidle privatizácie alebo, ako sa po slovensky hovorí, rabovačke. Pán kolega, o ktorej rabovačke hovoríš? O prvej? O prvej vlne privatizácie, ktorá sa diala bez Slovenskej národnej strany, kde bol sprivatizovaný majetok za 150 mld.? Alebo o druhej, kde bolo za 120 mld.? Tam už sme boli. Alebo o tejto tretej, kde bude za 350 mld.? V tých prvých dvoch, a pri tejto už ste vy, pri tých prvých dvoch bol sprivatizovaný majetok za 270 a pri tejto, pri ktorej máte česť byť, tak bude približne za 350 mld.

Tretia poznámka. Ja si myslím, že jediné morálne a správne registrované partnerstvo na Slovensku je partnerstvo medzi dvomi mojimi kolegami, ktorými sú profesor Švec a pán Budaj. To je jediné normálne registrované partnerstvo. Ostatné registrované partnerstvá sú zvrhlosť. A čudujem sa ti, že s čímsi takýmto prídeš pred Národnú radu, keď tu demonštrujú ľudia, nemajú čo jesť, nemajú čo si dať do úst, a ty považuješ za jeden z kardinálnych problémov slovenskej spoločnosti "teplých ľudí". Veď to je katastrofa! Ja sa ti čudujem.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP