Podpredseda NR SR B. Bugár:

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlási šesť pánov poslancov a poslankýň. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických. Posledný je pán poslanec Hofbauer.

Pán poslanec Šimko, nech sa páči, máte slovo.

Poslanec I. Šimko:

Ďakujem, pán podpredseda.

Pán poslanec, vy ste sa v úvode svojho vystúpenia tak pozastavili nad tým, prečo viac argumentujeme politicky než právne. Ja vám to, pán poslanec, rád poviem, pretože predovšetkým HZDS z politických dôvodov odmieta túto novelu ústavy. Preto argumentujeme politicky, prednostne politicky. Pretože keď vy sa obávate a strašíte tým, že tento návrh ústavy dezintegruje, oslabuje štátnosť, no tak my musíme politicky upozorňovať, že to nie je tak. Ak oslabuje alebo dezintegruje tento návrh niečo, tak je to povedzme vaša predstava o štátnosti. Ale podľa nášho názoru tento návrh práve sleduje životné záujmy Slovenskej republiky v tomto čase.

Keby sme sa mali rozprávať o konkrétnych ustanoveniach, keby diskusia mala mať právny rozmer, ja som pri vystúpení pani poslankyne Tóthovej ocenil jej vystúpenie a v podstate oceňujem aj vaše vystúpenie, že z väčšej časti malo toto vaše vystúpenie, aj jej vystúpenie, právny rozmer. Ja budem veľmi rád, ak budeme hovoriť o konkrétnych ustanoveniach, budeme hľadať dohodu, mnohokrát vám možno aj vyjdeme v ústrety, pretože uznáme, že povedzme niektoré vaše formulácie budú lepšie. Len ten základný problém, a to podľa môjho názoru treba veľmi zdôrazniť, je, že vy len vyťahujete nejaké veci, ktorými chcete podoprieť svoje politické tvrdenia, ale nedávate vlastne žiadne návrhy. Vy ste nedali, pokiaľ viem, ani jeden pozmeňujúci návrh. Takže vlastne to všetko sú len také reči, ale v skutočnosti je vaša politická nevôľa prijať túto novelu.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Húska, nech sa páči.

Poslanec A. M. Húska:

Ďakujem.

Chcem podporiť hlavne upozornenie, ktoré použil pán poslanec Delinga, že nie je celkom správne manipulovať v tom návrhu s novým strešným pojmom tzv. verejnej správy. Totiž za týmto návrhom stojí určitá ideológia, hlavne ideológia kozmonopolitno-neoliberalistická, ktorá hovorí dve heslá a ktoré sústavne realizuje. Prvé heslo znie: "Menej štátu." A druhé heslo znie: "Viac samosprávy." Ale z hľadiska teórie riadenia, napríklad každý suverénny štát je samosprávny štát. Štát sa sám spravujúci. To znamená, nie je dôvod, aby sme tieto dve veci medzi sebou rozlišovali a stavali proti sebe.

Už som upozornil, že je petičná akcia občanov, ktorí budú pred Národnou radou alebo na mieste vymedzenom pre občanov pred Národnou radou zbierať podpisy. Bude to však schválne, ako sme boli informovaní, mimo pracovného času. To znamená od 16.15 hodiny do 17.15 hodiny. Každý deň (utorok, streda, štvrtok) bude táto možnosť pre každého občana.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Husár.

Poslanec S. Husár:

Pán kolega Delinga ako neprávnik otvoril opäť jeden veľmi závažný problém, ktorý je zakotvený v článku 60, a to sú nové kompetencie a pôsobnosť Najvyššieho kontrolného úradu. A veľmi správne, podľa môjho názoru veľmi správne poukázal predovšetkým na dva závažné problémy, a to nové kompetencie Najvyššieho kontrolného úradu vo vzťahu k Fondu národného majetku a verejnoprávnym inštitúciám.

Vážené kolegyne, kolegovia, v roku 1994 terajšia vládna koalícia rýchlou novelizáciou zákona číslo 92 prijala ustanovenie, podľa ktorého majetok Fondu národného majetku vlastne vytvorila tým, že prijala ustanovenie, podľa ktorého majetok sprivatizovaných podnikov okamihom ich zrušenia bez likvidácie sa stáva majetkom fondu. Tento priamy rozpor s článkom 20 ústavy, keď Fond národného majetku podľa dikcie zákona, podľa výkladu Ústavného súdu k známemu rozhodnutiu vo vzťahu k prechodom kompetencií na Fond národného majetku je jednoznačný, zakladá priamy rozpor medzi dvoma článkami ústavy. Medzi článkom 20 a článkom 60 ods. 1 písm. b). Tento dobrý zámer, ktorý zrejme predkladatelia mali a celospoločenskú požiadavku na to, aby sa nakladanie s majetkom štátu kontrolovalo, pri tomto chvate dopadne pravdepodobne katastrofálne.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Oberhauser.

Poslanec V. Oberhauser:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Je prirodzené, že predkladatelia návrhu novely Ústavy Slovenskej republiky zareagujú na každú pripomienku a takisto zareagovali aj na názor pána poslanca Delingu. Ale jednoznačne treba povedať, že poslanecký návrh podľa môjho názoru nikdy nemôže dosiahnuť tú kvalitu, ako keď sa robí vo vládnych štruktúrach s obrovským množstvom legislatívcov návrh, ktorý predsa len dlhodobejšie sa prepracúva a až tak sa dostane do parlamentu.

Najvyšší kontrolný úrad, by bolo ideálne, keby všetko možné kontroloval. Ako to povedal pán poslanec Delinga. Ale je to nereálne!

A keby predkladatelia naozaj zvážili všetky činnosti, ktoré tu zapísali, že by mal Najvyšší kontrolný úrad sledovať, tak iste veľmi rýchlo prídu na to, že s tým počtom pracovníkov, ktorý má Najvyšší kontrolný úrad teraz, sa to jednoducho nedá. Oni sa doslova vracajú k nejakému komunistickému systému Výboru ľudovej kontroly ako nejakého centrálneho kontrolného úradu, ktorý bude zrejme kontrolovať každú obec, každé mesto, každý vyšší územný celok, až po všetky štátne úrady. A to je jednoducho po prvé centralistické, monopolné kontrolovanie a po druhé, samozrejme, nereálne, lebo nie je podložené rozpočtom, ktorý budú stáť tieto kontroly. Ak sa dajú nereálne úlohy, tak sa nebude vlastne môcť kontrolovať nič. A tým sa nedosiahne zámer, ktorý možno predkladatelia v dobrej viere mali.

Takisto Ústavný súd, 12 rokov. Teraz hovoria jednoducho ľudia, ktorí majú skúsenosti, že lepšie voliť povedzme dve funkčné obdobia, štvorročné, päťročné, za sebou ako maximum, a nie jedno také dlhé obdobie 12 rokov. To je nereálne.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pani poslankyňa Kolláriková.

Poslankyňa M. Kolláriková:

Ďakujem.

Je správne, že sa kolega Delinga zamýšľa nad kvalitou predkladaného návrhu novely ústavy v spojitosti so skutočne veľkým počtom pozmeňujúcich návrhov. Veľký počet pozmeňujúcich návrhov, a to dokonca i zo strany koaličných poslancov, svedčí o skutočne nekvalitnom obsahu tohto návrhu. Pretože keby tento návrh bol kvalitný, tak určite samotní koaliční poslanci by ho neobohacovali ďalšími návrhmi.

Ešte by som sa chcela zamyslieť aj nad tým, že rokujeme tu o takom závažnom materiáli, ako je novela Ústavy Slovenskej republiky, a vlastne nemáme k dispozícii ani spoločnú správu. Nemôžeme brať do úvahy pozmeňujúce návrhy v počte 78, ktoré tu predložil na začiatku pán poslanec Fehér, pretože on bol pri prihlasovaní zapísaný za Stranu maďarskej koalície. Teda, vážení, rokujeme o závažnom materiáli a vlastne ani tú najzákladnejšiu úctu k tomu neprejavujeme. Tak sa nad tým zamyslite. A ja by som osobne bola najradšej, keby tento návrh sa stiahol. A ak robiť zmenu určitých bodov ústavy, tak nech takýto materiál predloží vláda. A nech na ňom pracujú aj legislatívci.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Hofbauer.

Poslanec R. Hofbauer:

Som rád, že pán poslanec Delinga uviedol veľmi konkrétne body a nevznášal sa v abstraktných úvahách. A podčiarkol niektoré krajne závažné okolnosti, ktoré by som rád zvýraznil. Ide menovite o presun kompetencií z pozície prezidenta do pozície vlády, a to za stavu, že prezident zostáva hlavným veliteľom ozbrojených síl, ale na kompetencie vlády sa prenáša návrh na vyhlásenie výnimočného stavu, návrh na mobilizáciu ozbrojených síl. Vláda má rozhodovať o návrhu na vyhlásenie vojnového stavu a vláda takisto má rozhodovať o vyhlásení núdzového stavu. Takže automatická otázka je: Tak aký je to hlavný veliteľ ozbrojených síl prezident, keď o tomto všetkom rozhoduje vláda bez prezidenta, takrečeno "poza jeho chrbát"?

Ale ďalej. Vláda podľa novely rozhoduje o vyslaní ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky na účel humanitárnej pomoci, na účely vojenských cvičení, na účely mierových pozorovateľských misií. Ale teraz pozor. Vláda rozhoduje o súhlase s pobytom cudzích ozbrojených síl na území Slovenskej republiky, so súhlasom pobytu cudzích ozbrojených síl na území Slovenskej republiky pre účely humanitárnej pomoci, vojenských cvičení, mierových pozorovateľských misií. Vláda rozhoduje o súhlase s prechodom cudzích ozbrojených síl cez územie Slovenskej republiky. Čiže vláda môže rozhodnúť o čomkoľvek, sem môže ktokoľvek prísť, s ľubovoľnými ozbrojenými silami sa tu uvelebiť na ľubovoľne dlhý čas. Rozhodne o tom koaličná rada vlády.

A ešte ďalšia perla: Vláda rozhoduje o ďalších otázkach, ak to ustanoví zákon. Čiže toto je bianko šek obsiahnutý v ústavnom zákone, ktorý sa dá rozširovať väčšinou 38 poslancov Národnej rady. To je prostý zákon. Čiže novela ústavy vlastne neohraničene rozširuje právomoc vlády.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Delinga, môžete reagovať.

Poslanec P. Delinga:

Ďakujem za slovo.

Pán poslanec Šimko vystúpil a reagoval na moju časť všeobecného charakteru. Mňa však zaujímali viac-menej tie konkrétne problémy, ktoré som rozviedol k jednotlivým článkom. Lebo neznamená, že som zatiaľ neodovzdal spravodajcovi konkrétny návrh, podpísaný, že ho nedám. Pretože rozprava ide ďalej. Ale mňa skutočne zaujímalo a ide mi o to, aby moje návrhy boli produktívne. Aby neboli len formálneho charakteru, že niečo prednesiem, sa podpíše, prednesie a nič z toho nie je.

A tá dilema, ktorá vzniká najmä z nových termínov, ktoré predkladatelia vsunuli do návrhu tejto ústavy, je v tom, že potrebujeme k tomu obšírnejšie vysvetlenie. Nenašiel som takéto vzťahy a vysvetlenie v dôvodovej správe, a preto očakávam ďalej od pánov predkladateľov, že zaujmú stanovisko k týmto konkrétnym náležitostiam. A ak by tak neurobili, tak ma vysoko sklamú a budem si naďalej myslieť, že im ide len o politické dôvody a že im ide len o politické nálady a ďalej roztvárať boj medzi koalíciou a opozíciou z pohľadu toho, že môžete si tu robiť, čo chcete, aj tak výsledok je už daný dopredu. Ihrisko je dané, hráči sú daní a výsledok je už v podstate odpískaný. A to by ma skutočne veľmi sklamalo.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Brhel.

Pripraví sa pán poslanec Andrassy a potom pán poslanec Oberhauser.

Poslanec J. Brhel:

Vážené dámy,

vážení páni,

dovoľte aj mne, aby som prispel niekoľkými myšlienkami do prebiehajúcej diskusie o novele Ústavy Slovenskej republiky o širšom prostredí, v ktorom prebieha, a pokúsim sa aj o niektoré argumenty, ktoré sa mi javia ako dôležité.

Svoju pozornosť chcem zamerať predovšetkým na problémy, ktoré súvisia s novonavrhovaným znením článkov 7 a 64, a prirodzene, aj niektorým ďalším návrhom. Vychádzam z predstavy, že prvoradou povinnosťou každého štátnika je hájiť na medzinárodnom poli záujmy svojej krajiny. Chcem preto uviesť niektoré štandardné úvahy politológov. Jeden z autorov napríklad tvrdí: Tradičným omylom malých štátov v medzinárodnej politike je stotožnenie vlastného národného záujmu so záujmom niektorej veľmoci. Predstava vlastného národného záujmu sa preberá z prepočtov inej krajiny, ktorej politická filozofia môže byť síce z hľadiska vnútornej politiky alebo aj hodnôt obdobná, ale východiská v zahraničnej politike sú rôzne a ciele môžu byť odlišné. Výsledkom takejto situácie potom bývajú tragické chyby v zahraničnej politike malých štátov či ich podriadenie konkrétnej veľmoci. Preto kategorickým imperatívom i malej krajiny musí byť usilovné štúdium vlastných záujmov, ktoré rešpektuje tak potreby vlastného národa a občanov jeho štátu, ako aj charakter siločiar v medzinárodnom prostredí, v ktorom tento štát existuje.

Dôrazne sa tiež pripomína, že takýto životný záujem neznáša kompromis či obchod. Všetky štáty majú tento typ záujmov a musia ich obhajovať za každú cenu, ak chcú prežiť. Je zrejmé, že tieto úvahy sa vzťahujú k tzv. národnému štátu, ktorý prechádza závažnými zmenami, a známe sú aj historické negatíva národného štátu, keď národný záujem sa realizoval ako egoistický, koristnícky, nehumánny a viedol nakoniec aj k svetovým vojnám.

Uvedomujem si, že práve tu sú korene predstavy o nadradenosti medzinárodného práva k záujmom jednotlivých štátov. O regulácii medzinárodného politického správania prostredníctvom medzinárodného práva. Uvedomujem si tiež rast významu nadnárodných a nadštátnych inštitúcií a s tým spojený fakt, že štáty svoje politické rozhodovania stále častejšie konzultujú s inými štátmi a podriaďujú sa spoločne prijatým riešeniam či rozhodnutiam nadštátnych orgánov. A nakoniec si uvedomujem aj moderné poňatie koncepcie ľudských práv ako súčasti ľudskej kultúry, kde chápanie štátu či národa ako východiska v zahraničnej politike postupne dopĺňa a niekde až nahradzuje človek, občan, jednotlivec.

Rastie význam svetovej verejnej mienky neštátnych záujmových organizácií či masových oznamovacích prostriedkov. Je nesporné, že tieto faktory relativizujú význam suverenity a štátnosti, ale, a to je moje pevné presvedčenie, ani zďaleka ich neodstraňujú. Súhlasím s tým, že je nevyhnutné začleniť Slovensko do integračných procesov tak do Európskej únie, ako aj do NATO. Avšak hájim politiku minimalizácie ekonomických strát spôsobených ekonomickou nevyrovnanosťou a neschopnosťou formulovať a hájiť životné záujmy vlastnej krajiny. Nezhodujeme sa ani v predpokladanej rýchlosti integračného procesu, keď ďalší vývoj nie je vôbec odhadnuteľný. Európsky zjednocovací proces je stále čiastočne rozporuplný. Podlieha historickým reáliám a sme svedkami stavu, keď princíp občiansky súperí s princípom národným, federalizmus s konfederalizmom, národný záujem so záujmom európskym, princíp medzivládny s princípom nadvládnym, nutnosť rozšírenia s tlakmi prehĺbenia, princíp vertikálnej deľby moci s princípom horizontálnym. Toto vôbec nie je jasné ani v samotnej Európskej únii.

Je namieste tvrdenie, že ak sa neobjaví silný vonkajší stimul na hlbšiu integráciu, Európska únia sa nebude transformovať do federálneho štátu, ale podrží si súčasný charakter zoskupenia, v ktorom sa snúbia a vyvažujú prvky regionálne, národné a nadnárodné. Mnohé naše výhrady voči vášmu chápaniu vzťahu Európskej únie a členského štátu sú štandardné, úplne štandardné, a porovnateľné s výhradami, ktoré sa objavujú v diskusii prakticky vo všetkých transformujúcich sa krajinách, ako aj v samotných krajinách Európskej únie.

Ja na rozdiel od predkladateľov cítim čoraz väčšiu aktivitu pri definovaní národných záujmov, požiadaviek na partnerský vzťah a väčšie pochopenie pre transformačné problémy tak v Maďarsku, Českej republike, ako aj v Poľsku. Ak má byť Európa skutočne zjednotením európskych národov na princípe rovnosti, spravodlivosti a práva, musia mať priestor na vlastné záujmy aj integrujúce sa krajiny. Preto je oprávnená požiadavka na dôstojný vstup, rešpektovanie národných štandardov a primeranú ochranu ich priorít. V rámci predvstupovej stratégie Slovensko nemôže rezignovať aj na svoje lokálne alebo regionálne problémy. Ak v časti maďarskej spoločnosti, pripusťme, že v menšinovej, sa objavuje duch revízie trianonskej zmluvy, musí táto skutočnosť dostať primeraný význam aj v aktuálnej zahraničnej a legislatívnej politike štátu. Objektívne nevyvolávam duchov a skutočne úprimne dúfam a želám si priateľské spolužitie národov a využívanie nepochybne veľkého potenciálu vzájomnej spolupráce.

Bez zbytočných emócií však konštatujem, že ak aj minimálne, ale predsa len existuje, alebo existujú riziká vo vzťahu k územnej integrite štátu, tak je potrebné vytvoriť primeraný systém politických a právnych záruk, a to aj v ústave voči zneužitiu práva na samosprávu, ktoré je, samozrejme, aj v takých štátoch, ako je Belgicko alebo Španielsko. Veď pokiaľ mi je známe, tak medzinárodné dokumenty o menšinových právach vždy podmieňujú realizáciu národných práv, lojalitu ku krajine, v ktorej menšiny žijú, a nadraďujú bezpečnosť a integritu štátov nad realizáciu národných práv.

Formulácie uvedené v novele štvrtej hlavy ústavy týkajúce sa územnej samosprávy majú, samozrejme, aj širšie súvislosti. Ústavnú úpravu samosprávy, ktorá je objektívne rozsiahla kvantitatívne, a, bohužiaľ, nie kvalitatívne, predkladáte bez koncepcie reformy verejnej správy, ktorej predloženie avizujete od marca minulého roku. Ako máme posúdiť ústavné súvislosti, keď okrem indícií týkajúcich sa územnosprávneho členenia ani len netušíme, ako má vyzerať. Napríklad financovaniu územnej samosprávy venujete tri a polriadkový odsek článku 65, pričom napríklad doc. Kresákovi musí byť známe, aké rozsiahle sú ústavné články o rozdeľovaní verejných financií v štátoch Európskej únie. V návrhu definícií obsahu samosprávy vyšších územných celkov nevenujete ani riadok a ústavne nezakotvujete okrem práva hospodáriť s majetkom a oprávnenia vydávať všeobecne záväzné nariadenia ani jednu vecnú kompetenciu.

Teraz sa pýtam, či skutočne nie je potrebné definovať výlučné kompetencie štátu, či vytvoriť právne a politické nástroje na nevyhnutnú integračnú politiku štátu. Neušlo pozornosti navrhovateľov, že napríklad Španielsko ako unitárne decentralizovaný štát má v ústave pre vzťah štátu a regiónu až 21 obsažných článkov? Alebo prečo je v silnom a stabilnom Španielsku ustanovený článok 145, v ktorom sa uvádza, že federácia, to znamená, spájanie autonómnych spoločenstiev je zásadne neprípustná?

Úprava uvedená v štvrtej hlave jednoznačne predurčuje vertikálnu štruktúru štátu, ktorou definujeme vzťah medzi orgánmi štátu ako celku a orgánmi jeho jednotlivých častí. Osobitnú pozornosť vyvoláva otázka dozoru nad dodržiavaním zákonnosti a kontroly spotreby verejných financií. Právo štátu na administratívny dozor upravuje okrem iného Európska charta miestnej samosprávy v článku 8. Navrhnutá úprava dôsledne upravuje iba sféru tzv. preneseného výkonu štátnej správy na obec, keď formuluje aj oprávnenia Najvyššieho kontrolného úradu. Návrh však vôbec neupravuje mechanizmus kontroly zákonnosti v činnosti samosprávnych orgánov, kde nejde o prenesený výkon štátnej správy. Čo nemá v európskych krajinách obdobu.

Akékoľvek rozhodnutie, uznesenie či postup orgánov samosprávy, ktoré bude v rozpore s prijatými predpismi, nebude podliehať dozoru, bude disponovať prezumpciou správnosti s tým, že bude veľmi ťažké až nemožné nájsť príslušný orgán na prípadné rozhodnutie sporu. Kontrola verejných financií má vo vyspelých, ale aj v transformujúcich sa krajinách celkom inú dimenziu.

Autori návrhu pravdepodobne nepoznajú tzv. Rímsky protokol alebo závery ministrov vnútra Rady Európy z Lisabonu s významnými závermi v tejto oblasti. Len pre zaujímavosť...

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec, keby ste chvíľku počkali.

Pán poslanec Oberhauser, netelefonujte v rokovacej sále.

Poslanec J. Brhel:

Len pre zaujímavosť, napríklad článok 203 poľskej ústavy v odseku 2 jednoznačne ustanovuje, že Najvyššia kontrolná komora môže kontrolovať činnosť orgánov územnej samosprávy, komunálnych právnických osôb a iných komunálnych organizačných jednotiek z hľadiska legálnosti, hospodárnosti a svedomitosti. Navrhovaná úprava je teda neprijateľná a bude si vyžadovať v blízkej budúcnosti náležitú opravu.

Dovoľte mi ďalej vrátiť sa ešte niektorými poznámkami k toľko diskutovanému zneniu článku 7. V súvislosti s predvstupovou stratégiou harmonizácie práva si dovolím tvrdiť, že požiadavka harmonizácie integrácie práva smeruje v prvom rade a prevažne do jednotlivých odborov pozitívneho práva v hospodárskej a sociálnej oblasti, nie do ústavného práva. Vo sfére ústavného práva viacerí odborníci skutočne argumentujú potrebou otvorenia ústavného priestoru na prenášanie pôsobnosti a právomoci na nadnárodné orgány. Ďalej na to, aby európske právo malo za určitých okolností prednosť pred národným právom, aby bol predvídaný aj systém kolízie európskeho práva s právom domácim. Je nepochybné, že vstup do EÚ si vyžaduje podrobnejšiu ústavnú úpravu. Preto aj stojí pred Slovenskou republikou otázka, akým spôsobom a do akej miery sa otvorí priamej intervencii nadnárodným orgánom, čo však musí závisieť hlavne od toho, k akej dohode slovenská strana so štátmi Európskej únie dospeje.

Navrhovaný postup je podľa mňa predčasný a patrí k oveľa pokročilejšiemu štádiu rokovaní o vstupe do Európskej únie. Prenášanie výsostných práv nášho štátu sa musí uskutočňovať spôsobom, ktorý jeho rozsah, dosah a integračnú dimenziu zreteľne a presne stanoví. Musíme si uvedomiť, že ide o európsky proces, v ktorom raz odovzdané práva nebude možné bez ďalšieho odvolať alebo vziať späť. Treba nielen postupovať s rozumom a s rozvahou, ale aj maximalizáciou otvorenosti nepredbiehať štáty Európskej únie. Je nesporne žiaduce, aby ústava zreteľne formulovala, aký priestor práva Európska únia otvára a ktoré princípy ponecháva v domácej kompetencii.

Náš Ústavný súd by mal mať právo, čo je pritom legitímne a úplne bežné, aby mohol preskúmavať, či orgány spoločenstva nezasahujú do ústavného priestoru, ktorý nebol otvorený, a skúmať, či orgány Európskej únie neprekračujú rámec splnomocnenia, ktorým štát vyslovil svoj súhlas na realizáciu rozhodovacej moci spoločenstva vo vnútri členského štátu. Navrhovaná úprava prekračuje štandardy viacerých členských štátov Európskej únie, značne ústavnú úpravu Českej republiky a tiež krajín, ktoré sú v rebríčku kandidujúcich krajín pred nami.

Skúsme si napríklad porovnať ústavnú úpravu Poľskej republiky. Ústava tejto krajiny bola prijatá v roku 1997, to znamená v období akcelerácie poľských prístupových aktivít, a nepochybne bola široko konzultovaná s orgánmi Európskej únie. V článku 89 ods. 1 sa uvádza, že "ratifikácia medzinárodnej zmluvy Poľskou republikou a jej výpoveď si vyžadujú predchádzajúci súhlas vyjadrený v zákone, ak sa zmluva dotýka: 1. mieru, spojenectva, politických dohôd alebo vojenských dohôd, 2. občianskych dohôd, práv alebo povinností stanovených ústavou, 3. členstva Poľskej republiky v medzinárodnej organizácii, 4. značného finančného zaťaženia štátu a 5. veci upravenej zákonom alebo veci, v ktorých ústava vyžaduje zákon". V tom istom článku v ods. 2 sa uvádza, že "predseda vlády upovedomuje parlament o zámere predložiť prezidentovi republiky na ratifikáciu medzinárodné zmluvy, ktorých ratifikácia nevyžaduje súhlas vyjadrený v zákone". Úprava článku 90 je rovnako symptomatická. Uvádza sa tu v odseku 1, že "Poľská republika môže na základe medzinárodnej zmluvy preniesť na medzinárodnú organizáciu alebo medzinárodný orgán kompetenciu štátnej moci v niektorých veciach". To znamená, nie odovzdať časť zvrchovaných práv, ako je to v predkladanom návrhu novely našej ústavy. "Zákon, ktorým sa vyjadruje súhlas takejto ratifikácie, schvaľuje parlament dvojtretinovou väčšinou s tým, že sa zároveň uvádza možnosť, že vyjadrenie vydania takéhoto súhlasu môže byť schválené v celoštátnom referende. Uznesenie o tom, akým spôsobom bude vyjadrený súhlas k ratifikácii, prijíma parlament absolútnou väčšinou hlasov."

Ustanovenia článku 91 potom uvádzajú ďalšie štandardné postupy s uplatňovaním schválených zmlúv. Som presvedčený, že takýto ústavný rámec na predvstupové a vstupové aktivity je primeraný a v ničom nediskvalifikuje napríklad Poľskú republiku ako kandidátsky štát a primerane vyjadruje tak snahu urýchlene vstúpiť do Európskej únie, ako aj okolnostiam primeranú ochranu národných záujmov.

Pri zvážení týchto faktov je pravdepodobne náležitá otázka, čo je vlastne na našich postupoch také zmätočné, neštandardné alebo čo nás má diskvalifikovať ako partnera pri prijímaní ústavy. Mimochodom, napríklad ustanovenie článku 4 v poľskej ústave o tom, že zvrchovaná moc v Poľskej republike patrí národu a že národ vykonáva moc prostredníctvom svojich zástupcov, a len zmienka o tom, že by sme požadovali podobnú úpravu, by asi v tomto parlamente narazila na tvrdý, ale ničím nepodložený odpor.

Verte mi, že uvádzam tieto príklady len z toho dôvodu, aby sme reálne posúdili rámec nášho rokovania a pochopili primeranosť a v konečnom dôsledku aj minimálne normalitu našich názorov. Mnohé veci uviesť na pravú mieru môže umožniť aj porovnanie politického prostredia a postupov pri prijímaní ústavy.

K nevyhnutným diskusiám pri prijímaní ústavy v Poľsku patrilo nielen stanovenie väčšiny pri schvaľovaní ústavy, ale hlavne okruh subjektov oprávnených na predkladanie ústavných návrhov, a čo je mimoriadne dôležité, zloženie ústavnej komisie a prijatie rokovacieho poriadku. Obe komory poľského parlamentu zvolili do jeho zostavy 56 poslancov, ktorí si zvolili predsedu a podpredsedu. Vytvorilo sa 6 podkomisií a niekoľko ďalších podvýborov a pracovných skupín. Práca týchto orgánov trvala skoro 2 roky, kým parlament pristúpil k vlastnému rokovaniu a následnému referendu.

Je nepochybne rozdiel medzi schvaľovaním ústavy a jej novelizáciou. Navrhovaný rozsah novely ústavy, ktorý máme pred sebou, však má charakter revízie ústavy a tento krok si rovnako vyžaduje oveľa konkrétnejší priebeh prípravy s celkom inou politikou tvorby prípravných orgánov a celkom v inom chápaní ústavy ako celonárodného aktu, na ktorého prípravu je potrebná úplne iná spolupráca s opozíciou. Nezakrývané stanovisko koalície, ktoré niekoľkokrát spomínali koaliční predstavitelia, že s opozíciou pri príprave ústavy nebudú rokovať, pretože má celkom iné hodnotové východiská, i scestné, a výrazne diskvalifikuje náš parlament ako demokratický.

Aby ste ma neobvinili, že uvádzam iba jediný poľský príklad, pokúsim sa popísať aj situáciu v Maďarsku, kde bola ústava prijatá v roku 1996. Rokovania medzi opozíciou a koalíciou trvali 2 roky, a to koalícia disponovala potrebnou ústavnou väčšinou, čiže nemusela rokovať. Opozícia disponovala 28 % hlasov. Napriek tomu došlo k politickej dohode o tom, že na prijatie rozhodnutia parlamentu o zásadách prípravy novej ústavy je potrebný súhlas štyroch pätín poslancov. To znamená, že opozícia (28 %) mohla blokovať prijatie ústavy. Komisia zriadená na prípravu ústavy mala 24 členov, na jej čele bol predseda parlamentu a každá parlamentná frakcia bola zastúpená štyrmi poslancami a mala jeden hlas. Na platnosť rozhodnutia komisie bolo treba päť kladných hlasov piatich frakcií a ďalej bolo treba, aby tieto frakcie mali dvojtretinovú väčšinu v parlamente, pričom táto komisia pracovala celé volebné obdobie.

Myslím si, že ďalšie príklady na posúdenie demokratickosti postupu a politickej etiky pri schvaľovaní revízie ústavy netreba uvádzať. Rovnako tiež pripomínať netreba, že fakticky vylúčenie opozície z prípravných prác poznačí historické hodnotenie tejto novely ústavy a rozhodne nemôže byť stabilizujúcim prvkom ústavy nášho štátu. Prijatie ústavy len podporí nezmyselné rozdelenie politických síl nášho štátu a prijatím článku 7 a 64 spôsobí aj ťažko napraviteľné škody.

Nepredložím nevyhnutné pozmeňujúce návrhy, pretože si myslím, že tá revízia je taká hlboká, že sa nedá jednoducho napraviť určitými parciálnymi pozmeňujúcimi návrhmi. A navyše sa obávam, že v tom postupe, ktorý bol zvolený, je aj ťažko dúfať v nejakú korektnosť posúdenia akýchkoľvek návrhov. Čiže pri hlasovaní o tejto novele budem hlasovať proti jej prijatiu.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia šiesti poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Pán poslanec Hofbauer je posledný.

Pani poslankyňa Slavkovská, máte slovo.

Poslankyňa E. Slavkovská:

Ďakujem pekne.

Chcela by som sa stotožniť s názorom môjho predrečníka, že v tomto prípade naozaj nejde o novelu ústavy, pretože novela má iné kritériá, ale že ide vlastne o revíziu celej ústavy. A myslím si, že na revíziu ústavy nemáme žiadny dôvod. Totiž na revíziu ústavy nevidím dôvod z toho dôvodu, že revízia ústavy, to znamená analyzovať a hodnotiť ju novými kritériami a cez iné ako doteraz existujúce národnodemokratické princípy, z ktorých existujúca ústava vychádza.

No a neviem si predstaviť, že by sme našli nejaké iné kritériá, z hľadiska ktorých by sme existujúcu ústavu hodnotili, ako tie, ktoré existujú. Čiže model parlamentnej demokracie, azda by sme ho mali meniť na model kancelársky alebo prezidentský? Vtedy by sa dalo hovoriť o revízii. Ale v tomto prípade, keď berieme ten model, ktorý je a ktorý sa nám osvedčil, tak nie je dôvod robiť revíziu ústavy.

Samozrejme, že ten dôvod nevidím ešte aj v tom, čo povedali dokonca predkladatelia v úvodnej reči, že nie všetko, čo by si zaslúžilo nejakú zmenu, že sa podarilo zmeniť a že ešte je veľmi veľa toho v tej ústave, čo by sa teda meniť dalo. Vymenovali tam kopu ďalších problémov. Čiže neviem, či to je predzvesť toho, že sa bude ešte ďalej tá ústava niekedy revidovať. A už keď ju teda meníme, prečo sa nezaoberáme všetkými problémami, ale iba tými, ktoré si predkladatelia vytipovali?

Ja ešte azda nájdem príležitosť, keď pripomeniem to, čo hovorili predkladatelia, čo všetko ešte nie je vhodné v tejto existujúcej ústave. Ak sa to všetko spojí, tak potom mi z toho vzniká iba to, že vôbec tá ústava, ktorá existuje, už nie je na nič dobrá.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Kresák.

Poslanec P. Kresák:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Zdá sa, že je potrebné donekonečna upozorňovať na skutočnosti a poukazovať na fakty.

Pán kolega Brhel, keby ste boli trošička serióznejší vo svojom vystúpení, tak by ste analyzovali text...

(Reakcia z pléna.)

... text, ako vyzerá v znení platných pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú jeho súčasťou, ktoré sú súčasťou návrhu. Ja nerozumiem, ako môže niekto donekonečna diskutovať text, ktorý je už navrhnutý na zmenu. Musím to opakovať...

(Reakcia z pléna.)

... musím to opakovať...

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ale nekričte, páni poslanci z HZDS.

Poslanec P. Kresák:

... pretože tá zmena, ktorú sme my akceptovali, vychádza z vašich pripomienok. A potom je ťažko pochopiť, prečo sa stále pripomienkuje to, čo vychádzalo bez tých pripomienok. A práve preto veľmi pokojne, napriek vašim protestom, musím zopakovať, že text, ako sa navrhuje, znie: "Článok 7 - (2) Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou alebo na jej základe preniesť časť svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu." Aj keby ste tomu nechceli rozumieť, musím povedať...

(Reakcia z pléna.)

Veľmi pokojne musím povedať, buďte takí dobrí, chvíľočku ma neprerušujte, že tento text ešte samotný nič neprenáša, je to iba utvorenie ústavnej možnosti. Navyše takisto veľmi pokojne vám musím povedať, že kto si prečíta ten návrh celý, zistí, že tento článok je spojený s článkom 84 ods. 4, v ktorom sa hovorí, že na schválenie takejto zmluvy, ktorá túto možnosť bude realizovať v praxi, sa bude vyžadovať súhlas ústavnej väčšiny v tejto Národnej rade. Nuž, čo k tomu treba viac dodať?

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pani poslankyňa Kolláriková.

Poslankyňa M. Kolláriková:

Ďakujem.

Je paradoxom a pre zahraničie neobvyklým spôsobom novelizovať Ústavu Slovenskej republiky, zákona najväčšej sily, návrhom poslancov len z koalície. Veď Ústava Slovenskej republiky je základným atribútom slovenskej štátnosti. Je takým základným kameňom pre našu štátnosť, pre občanov Slovenska. Ak chceme v ústave robiť zmeny, mali by to byť zmeny odborné, a nie na politickú objednávku.

Vy očakávate od nás, od opozície, že dáme pri hlasovaní podporu tomuto návrhu, pričom však už dopredu viete, že skutočne tomuto návrhu, ktorý má taký obsah, aký má, my tú podporu nedáme. Vy si možno vystačíte s tým počtom hlasov 90, to je to vaše číslo magické plus nejaký ten hlas navyše. Ale ja sa pýtam: Keď sa schvaľuje novela ústavy, je seriózne takýto počet hlasov mať, iba takúto podporu, takú akurát na hrane? No ja si myslím, že určite nie.

1. 9. 1992, keď sa prijímala Ústava Slovenskej republiky, tak na tejto ústave, ako už bolo spomínané, spolupracovali aj poslanci z opozície. A celkovo hlasovali za takúto ústavu 114 poslanci. Čiže je rozdiel, či zahlasuje teraz nejakých 90 alebo 91 poslancov, alebo skutočne keď v roku 1992 sa prijímala ústava, tak dalo jej podporu 114 poslancov...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Oberhauser.

Poslanec V. Oberhauser:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Myslím si, že darmo sa pán poslanec Kresák rozčuľuje, je to realita, že predložený návrh jednoducho bol toľko ráz prepracúvaný. Ešte dodatočne ste tu predložili v rámci vystúpenia pána poslanca z maďarskej koalície vlastne dodatočné ešte ďalšie upresnenie, že naozaj niektorí poslanci môžu niektoré záležitosti prehliadnuť. Ale nič to nemení na skutočnosti, že to nie je kvalitne pripravené. A to je podstata aj vystúpenia pána poslanca Brhela, lebo základné východisko, keď chceme takúto konštrukciu postaviť, je, že by sme si mali povedať štátnu doktrínu Slovenskej republiky a mali by sme si povedať, kde ide Európska únia. A tu je podľa mňa súboj dvoch línií, ktoré sa preniesli aj do tohto návrhu ústavy. Lebo v Európskej únii je tiež iná predstava, že to bude určitý federatívny štát, a je predstava, že to bude voľný zväzok národných štátov. A to sú dve úplne rôzne polohy, z ktorých potom je možné robiť východiská.

A podľa môjho názoru vy ako predkladatelia, ktorí ste sa nestotožnili ani so zánikom Česko-slovenskej republiky, máte skôr predstavu federatívneho usporiadania Európskej únie a na to ste napasovali celý článok 7. Ja si myslím, že v tomto je kľúč, prečo vlastne dochádza k týmto diskusiám. Že nie je táto záležitosť ujasnená. A keby sa povedali jednoznačné východiská, keby ste povedali pravdu, o čo vám ide, tak by sa to oveľa jednoduchšie rozlúštilo a veľmi jednoducho by sa aj diskutovalo.

Takisto by som chcel upozorniť, prečo je tak málo poslancov v sále. To bola tiež jedna z vašich noviel rokovacieho poriadku, ktorá vedie vládnych poslancov k tomu, že keď sa nehlasuje, tak tu nie sú.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Šimko.

Poslanec I. Šimko:

Ďakujem pekne, pán podpredseda.

Ja na rozdiel od môjho kolegu predkladateľa sa chcem trochu zastať pána poslanca Brhela, lebo si myslím, že jeho vystúpenie bolo vcelku vecné, a myslím si, že o mnohých tých veciach by sme mohli diskutovať. Povedzme to, o čom hovoril pán poslanec Kresák, je skôr nedorozumenie a keby sme si dlhšie čítali ten text, tak by sme dospeli k tomu, že to nedorozumenie je, že to, čo povedzme navrhuje poľská ústava, je v podstate identické s tým, čo navrhujeme my, že tu je pozmeňujúci návrh, za ktorým si stojíme a ktorý vyplynul v podstate už z rokovania vo výboroch.

Problém však vo vystúpení pána poslanca Brhela vidím ten istý, o ktorom som už hovoril pri vystúpení pána poslanca Delingu, nepredložili ste nič, a to do značnej miery diskvalifikuje to, čo hovoríte, že teda bolo by možné o tom diskutovať. My by sme boli bývali veľmi radi diskutovali od začiatku, ale váš zástupca v komisii pre revíziu ústavy v tej ústavnej komisii odmietol sa zúčastňovať týchto prác. Povedal, že proste sa nebude. Museli sme rešpektovať vaše politické stanovisko. Jednoducho za tým všetkým vidím vaše politické stanovisko, ktoré je proti zmene ústavy a proti tej zmene apriórne. Už na začiatku, predtým než sa začalo na tejto zmene pracovať.

Pani poslankyňa Belohorská teraz hovorí, samozrejme, no áno, je to škoda, že ste od začiatku boli proti tomu, pretože potom možno zbytočne hovoríte, že by ste boli za nejakú novelu, ale za nejakú inú. Vy ste proste apriórne proti akejkoľvek zmene novely, hoci život proste prináša potrebu aj zmien, aj takýchto predpisov, aj takýchto zákonov, ako je ústava.