Podpredseda NR SR M. Andel:

Ďakujem.

S faktickými poznámkami sa prihlásili traja poslanci. Uzatváram možnosť ďalších prihlášok.

Ako prvý má slovo pán poslanec Bohunický.

Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.

Poslanec P. Bohunický:

Pekne ďakujem.

Pán kolega hovoril o určitých skúsenostiach z Federálneho zhromaždenia, kde som mal tú česť byť v tom volebnom období aj ja. Hovoril o tom, že len dvaja poslanci hlasovali za zánik Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

(Reakcia z pléna.)

Z SDĽ, áno.

Ale nespomenul to, že práve poslanci za SDĽ podmienili toto hlasovanie tým, že predtým, ako bude prijatý tento zákon, musí byť prijatý zákon o ekonomickom rozdelení, o majetkovom rozdelení. A tento zákon na základe toho, že sme si to doslova vytrucovali, bol aj prijatý. Na základe toho mohla Slovenská republika vzniknúť v bezpečnejšom ekonomickom a hospodárskom prostredí. To treba k tomuto dodať.

Som rád, že sa prihlásil za mnou aj pán poslanec Delinga, lebo on bol vtedy tiež poslanec Federálneho zhromaždenia za Sociálnu demokraciu a aj on nehlasoval za zánik federatívneho štátu. Takže vlastne aj niektorí poslanci, terajší poslanci za HZDS, nechceli, ak to zoberieme do tejto axiómy, samostatný slovenský štát. Ja však verím, že nie preto sme nehlasovali niektorí "pre", ale iba preto, že sme nemali celkom jasné, prečo to musí byť k hektickému dátumu 1. 1. 1993. Prečo si nemáme trošičku dlhšie pozerať na ruky, trošku jasnejšie a konkrétnejšie a na základe predložených presných zákonitostí sa rozdeliť.

Podpredseda NR SR M. Andel:

Ďakujem.

Slovo má pán poslanec Delinga.

Nech sa páči.

Poslanec P. Delinga:

Ďakujem pekne za slovo.

Chcem sa pripojiť k tým vážnym slovám, ktoré pán poslanec Rehák uviedol v súvislosti s prerokúvanou novelou ústavy.

Príprava takýchto vážnych dokumentov stojí nielen veľa úsilia, ale hlavne veľa nahovárania a prehovárania na to, aby čo najväčšia podpora bola k pripraveným zmenám.

V tom čase vo Federálnom zhromaždení som pôsobil v opozícii a v každom prípade tá situácia bola veľmi napätá. Ale nebola napätá z toho titulu, žeby sa robil tlak, ktorý by vyúsťoval do nejakých osobných škriepok a nadávok. Bola to situácia napätá, že išlo o vážnu chvíľu s dosahom do budúcnosti. A s dosahom do budúcnosti vlastne ide aj o dnešnú novelizáciu ústavy, pretože to, čo sa navrhuje, môžeme skutočne povedať, že pre budúcnosť to nebude vo veľkej väčšine prípadov dobré, a nie je to tak nutné postaviť. Vo Federálnom zhromaždení sme boli presvedčení, že musíme zahlasovať za rozdelenie štátu v každom prípade, ak sme chceli, aby Slovensko neostalo príveskom pre budúcnosť vo federálnom štáte.

V tomto prípade zase máme iné povinnosti. Pre toto Slovensko je potrebné vytvoriť iné ovzdušie ekonomickej a sociálnej spolupráce a podmienok, a nie nejakej poddajnosti sa tlakom, že naše zákony a naša zvrchovanosť, ale hlavne rozhodnutie sa občanov bude podliehať tomu, aby sa rozhodovalo niekde inde, nie v týchto laviciach, v ktorých sedíme teraz my.

Podpredseda NR SR M. Andel:

Ďakujem.

Slovo má pani poslankyňa Kolláriková.

Nech sa páči.

Poslankyňa M. Kolláriková:

Citujem kolegu Reháka: "Ústava má zabrániť chaosu." Áno, s tým plne súhlasím. Preto má ústava aj najvyššiu právnu silu a všetky ostatné právne normy musia súhlasiť s obsahom ústavy. Dnes platná ústava uvádza, že "povinnosti občanom a organizáciám sa ukladajú zákonom". Návrh rozširuje túto možnosť tak, že je možnosť ukladať povinnosti občanom aj vládnym nariadením. Ak sa prijme táto novela ústavy, tak vlastne pozmeňujúcim návrhom táto možnosť sa ešte rozšíri aj na medzinárodné zmluvy, pretože tieto medzinárodné zmluvy dokonca budú mať väčšiu silu ako Ústava Slovenskej republiky. Čo je skutočne veľmi zlé. Ľutujem našich občanov, že sa budú musieť vyznať v tejto spleti zákonov. A nielen zákonov Slovenskej republiky, ale dokonca aj v medzinárodných zmluvách.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR M. Andel:

Ďakujem.

V rozprave teraz bude pokračovať pán poslanec Milan Topoli.

Pripraví sa pani poslankyňa Katarína Tóthová.

Poslanec M. Topoli:

Vážený pán predsedajúci,

vážení členovia vlády,

kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci,

hovoríme tu už piaty deň o veľkej novele ústavy, ak sa vôbec dá o tom hovoriť, že to je novela, to je nová ústava. To sa ťažko dá hovoriť o novele, pretože 91 článkov doznalo takú zmenu, že ťažko hovoriť o nejakej novele.

Môj kolega poslanec Brňák tu urobil excelentný rozbor celej tejto novely ústavy počas prvého dňa, keď naozaj excelentne, takže ja sa k tej právnej problematike, lebo nie som ani právnik, nejako vyjadrovať nebudem. Ale stretávajú ma ľudia a pýtajú sa, prečo aspoň v dennej tlači minimálne pol roka nebola ústava v každom jednom denníku vysvetľovaná a stanoviská expertov na ústavné právo. Prečo toto nebolo urobené, keď už teda bola akási obava o to, že sa nejaká verejná diskusia alebo verejná debata o tejto novele nepripustila? Je to prinajmenšom podozrivé.

Ďalej nie je pravda, je to priam lož, keď niekto povie, že ústava, keď nebude prijatá, tak je to podmienka Európskej únie na to, aby sme vôbec mohli hovoriť o tomto prístupovom konaní. Ale o tomto už veľa kolegov rozprávalo, posledne pán poslanec Tuchyňa vo svojom vystúpení, kde to takisto ako koaličný poslanec vyjadril.

Ústava vchádza do takého obrovského záberu, ktorý vlastne sa dotkne každého jedného občana, a som dnes presvedčený, že minimálne väčšina poslancov vládnej koalície tiež nevie, čo v tej ústave, vlastne čo to donesie a čo v tej ústave, vlastne v tejto novele, nie je. Oni sa sem-tam aj priznajú, aj to povedia, keď sú to súkromné rozhovory, tak to aj vysvetlia, aj to povedia.

Čiže takáto veľká novela ústavy, keď sa robí len v odborných kruhoch...

(Reakcia z pléna.)

To som ja nepovedal, to si povedal ty.

... tak vždycky to smrdí minimálne podozrením, že niečo je tým, že na niečo je to cielené a niečo sa chce tým dosiahnuť. A preto, ak sa dobre pamätáte, keď sa tu prerokúvala zelená správa, tak vo svojom vystúpení, a nakoniec ten môj pozmeňujúci návrh aj prešiel, som sa dotkol toho, aby vodné zdroje Žitného ostrova, a súvisí to aj s touto ústavou, preto o tom rozprávam, boli z transformácie vyňaté a aby ako strategické zostali v majetku štátu a aby toto dávali. Tu je konkrétny príklad, ktorý, ani dlho netrvalo, len čo bola schválená transformácia, teda politické rozhodnutie transformácie, tak takto je navrhnutá Podunajská vodárenská akciová spoločnosť, návrh, všetky vodné zdroje Žitného ostrova sú navrhované v tejto podunajskej spoločnosti.

A to nechcem hovoriť ešte o tom, že ako je navrhovaný celý ten juh, Banská Bystrica nie je oddelená, pretože tam nie sú vodné zdroje a ten spodok by jednoducho nemal vodu. Čiže to vydieranie sa nesie ako červená niť celým procesom prípravy tejto novely.

Transformácia verejnej správy alebo časť ústavy od toho bodu 61, kde sa hovorí o samospráve, takto koncipované - ja som, samozrejme, zástancom toho, aby bola čo najrýchlejšie transformovaná deľba moci, aby bola transformovaná časť právomocí, hovorím, veľká časť právomocí na samosprávy a potom na veľké územné celky. Ale tak ako je to v tejto ústave povedané, tak vlastne vytvárame konfederáciu veľkých územných celkov. Tak akú má kompetenciu pri priamej voľbe predseda veľkého územného celku, vlastne vytvárame, ja neviem koľko ich bude tých veľkých územných celkov, lebo stále ešte sa dohadujeme o tom, či ich má byť 8 alebo 12, ktoré navrhla vláda, alebo, ja neviem, 16, alebo, ja neviem, koľko, stále sa o tom ešte sporí, tak vlastne vytvoríme 16 alebo 12, alebo 8 parlamentov, ktoré na svojom území si budú vlastne vytvárať to, čo nebude zákonom stanovené, si budú vytvárať svoje pravidlá vrátane práva na referendum, vrátane práva na združovanie s inými regiónmi, s inými veľkými územnými celkami. A ja toto chápem naozaj ako akési konfederatívne alebo federatívne usporiadanie Slovenskej republiky na tomto malom území.

Ďalší veľmi vážny, aspoň podľa môjho názoru veľmi vážny problém je enormné zvýšenie kompetencií Ústavného súdu, ktoré sú takisto neobvyklé. A pokiaľ som konzultoval s ústavnými právnikmi, sú neobvyklé vo vyspelých štátoch Európskej únie, ktoré tú východiskovú pozíciu majú oveľa, oveľa lepšiu. Čiže ak z tohto pohľadu sa budeme dívať na túto veľkú novelu ústavy, tak ja naozaj nemôžem podporiť takto koncipovanú novelu ústavy v žiadnom prípade.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR M. Andel:

Ďakujem.

S faktickou poznámkou sa neprihlásil žiaden poslanec. Končím možnosť ďalších prihlášok.

Teraz vystúpi v rozprave pani Katarína Tóthová, pripraví sa pán Pavol Delinga a po pánovi Delingovi pán Brhel.

Pani kolegyňa, nech sa páči, máte slovo.

Poslankyňa K. Tóthová:

Vážený pán predsedajúci,

vážené kolegyne,

vážení kolegovia,

bolo by nosenie dreva do lesa uviesť význam prerokúvaného materiálu. Svoje vystúpenie k tomuto vážnemu materiálu rozdelím do dvoch častí. Poviem niekoľko všeobecných, všeobecnopolitických názorov, pripomienok a v druhej časti sa budem zaoberať konkrétnymi článkami. Zdôrazňujem to preto, pretože v tlači a v rôznych vyjadreniach počúvam, že nehovoríme k veci, že vlastne hovoríme len samé nezmysly, že predlžujeme diskusiu a podobne. Dokonca to uvádzajú aj niektorí poslanci, ktorí sedia tu v sále. Nie je to pravda, vážení páni, vážené dámy. Keď si pozriete aj predložený materiál, jeho dôvodová správa má dve časti, všeobecnú, ktorá je všeobecnopolitická, a časť, ktorá sa týka jednotlivých článkov. Preto je úplne náležité, úplne odôvodnené, aby aj poslanci vystupovali a vyjadrovali sa k tej všeobecnopolitickej časti dôvodovej správy predloženého materiálu a aby aj diskutovali ku konkrétnym navrhovaným článkom.

Dovoľte mi na úvod tej všeobecnej zdôrazniť to, čo všetci vieme, že právo je najdôležitejší prostriedok riadenia spoločnosti a tento najdôležitejší prostriedok riadenia spoločnosti je determinovaný základným zákonom, ktorým je ústava a tá dáva mantinely, ako v budúcnosti všetky prijaté zákony musia byť súladné s tým, čo je v ústave vymedzené. Preto na tomto materiáli je zaujímavé nielen to, čo je obsahom návrhu novely, ale je nesmierne zaujímavé, akou formou, akou legislatívnou technikou, akým pojmovým aparátom je tento návrh spracovaný. Pretože aj od pojmového aparátu tejto novely sa budú musieť odvíjať pojmové aparáty pripravených nových legislatívnych úprav. Zmätok, ktorý by vniesla novela do ústavy, a ja si dovolím tvrdiť, že ho aj vnáša, je základom na ďalší reťazec zmätkov v praxi, ktoré vlastne budú budované na tomto základnom zákone.

A tak ako platí pravda, že každý občan Slovenskej republiky by mal poznať ústavu, tak ako platí pravda, že deti v základnej škole sa učia základný obsah ústavy, aby všetci boli oboznámení s týmto naším základným zákonom, tak je neodškriepiteľná požiadavka, resp. neodškriepiteľná oprávnenosť požiadavky opozičných poslancov, aby návrh tejto novely, ktorý je nesmierne rozsiahly, ktorý takmer mení úplne charakter v súčasnosti platnej ústavy, bol daný na verejnú diskusiu a aby jeho obsah bol zverejnený v tlači. Že sa to tak nestalo dosiaľ, je podľa mňa neodpustiteľná chyba, je to neodpustiteľná škvrna na celom tomto návrhu. A ja sa veľmi čudujem, ako koaličné subjekty, niektoré, to mohli dopustiť.

Napríklad Demokratická strana, ktorá všade, kde chodia jej zástupcovia, prezentuje: "Čo nie je tajné, je verejné." Prosím, prijali sme zákon, stotožnili sme sa s ich názorom, a čuduj sa, svete, keď sa hlasovalo v parlamente, aby rokovanie nebolo tajné, teda aby bolo prenášané Slovenskou televíziou, aby občania aspoň takto dostali informáciu, poslanci Demokratickej strany hlasovali proti. Zabudli na svoju myšlienku, aby občania boli informovaní o všetkých krokoch?

Takisto Kresťanskodemokratické hnutie. Pred očami mám veľký plagátik, ktorý rozdávali v Deň otvorených dverí v parlamente, kde sa nový predseda tohto hnutia usmieva na všetkých, ktorí dostanú ten letáčik do rúk, a propaguje politiku aktívnej otvorenosti. Vôbec nie je politikou aktívnej otvorenosti, ak neboli občania oboznámení s obsahom tejto rozsiahlej novely. Skrátka, môžem zhrnúť jedným a pravdivým konštatovaním, že predkladatelia "vodu kážu a víno pijú".

Ďalej by som sa chcela stručne zmieniť o rozsahu predloženej novely ústavy. Začalo to veľmi pekne tými otázkami, ktoré sú naozaj pálčivé: predĺženie lehoty zadržania, zrušenia štvorročného skúšobného obdobia pre sudcov - a bolo ich 12 otázok, resp. návrh na zmenu 12 článkov. Ale to bolo v čase, keď sa začalo hovoriť o novele ústavy. Neskôr tento materiál nabaľoval, nabaľoval, až sa zväčšil a napuchol na 92 zmien. Predpokladali sme, že na tomto sa vládna koalícia dohodla, keď už nebola dohoda s opozíciou. Ale čuduj sa, svete, dochádzajú ďalšie návrhy na zmeny. Pán poslanec Fehér prečítal v parlamente ďalších 78 zmien a vláda Slovenskej republiky, t. j. vláda koalície, ktorej poslanci predložili tento návrh, dáva ďalších 68 zmien a so zaujímavým textom, že súhlasí s ústavou jedine za predpokladu ich akceptácie.

Vážení, je to pre mňa veľmi, robila som niekoľko rokov legislatívu, je to pre mňa veľmi nepríjemný pocit, keď sám ten subjekt, to zoskupenie, ktoré predkladá návrh, k tomuto návrhu má ďalších 150 zmien. Je to dôkaz chaosu. Je to dôkaz nedôslednej prepracovanosti návrhu. Je to dôkaz nevyzretia myšlienok, ktoré vlastne sa chceli v tomto materiáli prezentovať. Preto ja mám ten názor, že by mala byť uskutočnená verejná diskusia, rokovanie o tejto ústave by malo byť prerušené. A keď sa už neprijme tá myšlienka, ktorú tu moji kolegovia predo mnou prezentovali, nie je to moja vlastná myšlienka, teda môj vlastný návrh, že by tento parlament mal porozmýšľať nad návrhom novely, prediskutovať ju a poskytnúť ju tomu parlamentu, tomu zoskupeniu, ktorý vzíde z nových parlamentných volieb.

To nie je nereálna otázka, takáto je zvyklosť vo vyspelých demokratických štátoch, konkrétne v Dánsku, Švédsku, Nórsku. Ba dokonca aj bývalý postkomunistický blok už prechádza na širokú akceptáciu ústavy alebo noviel ústavy, pretože v Poľsku pripravená ústava bola vo veľkej diskusii s občanmi a po prijatí v parlamente bola daná na celonárodné referendum s tým, že bude platná iba vtedy, ak nájde akceptáciu v referende občanmi a bude nimi akceptovaná.

Ďalej tu viackrát odznelo, že takýto návrh by nemali podávať poslanci. No, je kus pravdy na tom, ale aby som bola úprimná, mne, že podali poslanci tento návrh, táto skutočnosť neprekáža. Čo mi však prekáža, je to, že poslancami predložený návrh je nekvalitne legislatívne spracovaný, má terminologické neujasnenia, ktoré budú v praxi spôsobovať problémy. Ďalej že obsah tohto návrhu je vecne, zdôrazňujem, vecne nedomyslený, ba dokonca aj vecne nesprávny. Ja si myslím, že tieto skutočnosti by sme nemali brať na ľahkú váhu. Je tu už skúsenosť s poslaneckými návrhmi, žiaľ, že prevažná časť poslaneckých návrhov zákonov v tomto parlamente, ktoré prešli, vzápätí sa preukázali ako nekvalitné a museli sme ich opravovať alebo v praxi vyvolali zmätky. Nebudeme konkretizovať. Vieme, o čom je reč. Občania to taktiež na vlastnej koži skúsili.

Ale prekáža mi a zaráža ma jedno, že je to poslanecký návrh a podpredseda vlády pre legislatívu akosi, myslím si, že je tu prítomný, minule nebol, kritizovala som ho, som rada, že dneska tu sedí a...

(Reakcia z pléna.)

Ja keď som predkladala ústavu, pán poslanec, vy ste tu neboli, ja som celý čas sedela vo všetkých výboroch a som aj na rokovaní.

Ale niečo iné mi prekáža. Pokiaľ išlo o poslanecký návrh, dali sme na Ústavný súd, kde sme uspeli. Prvé, čo urobila vláda, dištancovala sa od tejto neústavnosti a povedala: My nič, to bol poslanecký návrh, náš návrh vládny ešte nikdy nebol označený na neústavný. No, možno to pravda za rok nebude, a viackrát to nebude pravda, ale podstata je v inom, to dištancovanie sa, to mi niečo signalizuje pre budúcnosť. Takže dávajme si bacha, ako sa hovorí, na predloženú novelu.

Ďalej dovoľte mi, aby som pristúpila k druhej časti svojho vystúpenia, a to vecne k jednotlivým článkom predloženého návrhu. Prv uvediem, ktoré články, resp. ich riešenia, považujem za vecne nesprávne. Je ich viacej. Uvediem len dva alebo tri vzhľadom na časový faktor, ktorý nie je zanedbateľný v mojom vystúpení.

Najcitlivejšou otázkou na vypracovanie novely ústavy je dôkladnejšie upravenie vzťahu výkonnej moci a súdnictva. Totiž správa Európskej únie a experti Európskej komisie viackrát poukázali na neželateľný stav na Slovensku, ako sa vlastne určité články ústavy realizujú. Z posudku budem citovať, ak dovolíte, doslova. Je to z článku 88 a 89, ktorý pripravili experti Európskej komisie na základe odporúčania Rady Európy číslo 1196 z roku 1999.

V materiáli sa píše: "Zdieľame obavu vyjadrenú Slovenskou asociáciou sudcov, že takáto právomoc ministerstva spravodlivosti (rozumej právomoc ministra vymenovať predsedov krajských a okresných súdov) je v rozpore s nezávislosťou sudcov, a to hlavne v tom, že sudcom sa prideľujú prípady prostredníctvom predsedov súdov." Je evidentné, že bolo a treba vstúpiť do tejto časti ústavy, aj keď si dovolím len tak na okraj pripomenúť, že aj za tohto znenia ústavy počas vlády Vladimíra Mečiara ani jedna pripomienka na zásah výkonnej moci do súdnictva nebola, zatiaľ čo po zmene vlády týchto pripomienok z príslušných európskych orgánov bolo viac.

Túto otázku ošetruje časť novely ústavy, ktorá hovorí o sudcovskej rade. Dávam však otázku: Ošetruje sa to správne? Sudcovská rada sa má skladať z 9 členov sudcov a z 9 členov, ktorí nie sú zo zboru sudcov a sú buď volení Národnou radou, sú vymenovaní prezidentom, alebo vymenovaní vládou. Osobne sa domnieva, že takéto riešenie nespĺňa požiadavku, ktorú na našu ústavu dali štruktúry, resp. ich funkcionári alebo zástupcovia vo vzťahu k Slovenskej republike, konkrétne k jej ústave. Toto svoje konštatovanie si dovolím zdôvodniť takto: Sudcovská rada má byť orgánom sudcovskej samosprávy. Predsa nemôže byť orgán sudcovskej samosprávy taký orgán, kde je rovnosť hlasov aj mimo súdnictva. Tam stačí komunikovať s jedným sudcom a už nerozhodujú sudcovia.

Ďalej dovolím si uviesť, že v právomoci ministerstva spravodlivosti sa podľa novely ústavy ponecháva vymenovanie predsedov krajských súdov a predsedov okresných súdov.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja som vám prečítala text, v ktorom práve táto otázka bola kritizovaná vo vzťahu k situácii výkonná moc a súdnictvo na Slovensku. Pripravili ste novelu, ktorá by toto odstraňovala? Nepripravili ste! Nikto! Táto pripomienka už v tejto sále zaznela. Nikto z koaličných poslancov a, žiaľ, ani z predkladateľov nevystúpil a nepovedal, že vlastne nebola požiadavka, nebolo kritizované, že minister spravodlivosti vymenúva predsedov krajských a okresných súdov. Prečo to nespravíte? Lebo to nie je pravda. Prečo to neobhajujete? Lebo práve tejto požiadavke nevyhovujete.

A pokiaľ sa už otázka súdnictva diskutovala pred rokovaním v parlamente o novele, viacerí, konkrétne budem menovať predsedu parlamentu, pána predsedu Migaša, ktorý uviedol, že túto časť dáme na posúdenie Benátskej komisii, čo je komisia pri Rade Európy z odborníkov ústavného práva. Nedali ste nielen túto časť a nedali ste ani ústavu, hoci viackrát sme na to upozorňovali a zdôrazňovala som ja už v tejto sále, že ústava, platná ústava pri jej príprave bola daná tejto komisii. Konkrétne ja som raz tam bola a prerokúvali sme aj otázku už prijatej ústavy pred Benátskou komisiou. Bol tam pán sudca Kľučka. A aj pred prijatím sme rokovali a môžeme dokumentovať, s ktorými členmi Benátskej komisie. Takže toto považujem za ďalší nedostatok tejto ústavy.

Ďalej, ak dovolíte, v rámci časti súdnictvo sa chcem dotknúť ešte článku 154 b) ods. 3, ktorý hovorí o tom, že po prijatí tejto ústavy predseda Najvyššieho súdu a podpredsedovia ostanú vo funkcii do zvolenia a ustanovenia nových funkcionárov Súdnou radou. Ale v prechodných a záverečných ustanoveniach sa neuvádza, že sa rešpektuje právo týchto funkcionárov, ktoré im vyplýva z ústavy platnej v súčasnosti, to jest výkon funkcií v celom päťročnom období. Tým, že vlastne vy dávate základ len na ich zmenu, dávate základ, teda zmenu pred piatimi rokmi, dávate základ na retroaktivitu, a preto aj toto ustanovenie bez ďalšieho dodatku považujem za ustanovenie, ktoré môže a podľa signálov aj bude mať retroaktívny vplyv a účinok. A to nie je možné. A že to nie je môj precitlivený pocit opozičného poslanca, chcem dokumentovať aj dennou tlačou, kde naposledy v denníku Práca jednoznačne vyznel článok, v ktorom sa tlmočili názory odborníkov, že už sú signály o retroaktívnosti tohto článku.

Ďalej dovoľte mi prejsť k ďalšej skupine, ktorú som naznačila, a to ku skupine článkov vecne nedomyslených riešení. Zdôrazňujem, tu nejde už len o nesprávne riešenia, ale tieto riešenia sú úplne nedomyslené. Nedomyslené sú z toho dôvodu, že nie je, nebola ani diskusia o nich a sú zďaleka možné iné riešenia, iné akceptovateľné riešenia a s nimi sa vôbec neuvažuje a nediskutuje sa o nich. Žiaľ, takéto majú aj charakter tzv. integračné články, ktoré sa vkladajú cez novelu do ústavy.

Chcem uviesť článok 7 ods. 2, ktorý už tu bol z hľadiska poslancov opozície viackrát namietaný. Ja si ho dovolím prečítať: "Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou preniesť", zdôrazňujem, "preniesť časť svojich zvrchovaných práv na medzinárodnú organizáciu, ktorej je členom." Bolo tu už viac argumentov, prečo poslanci opozície s týmto vymedzením nesúhlasia. Nebudem ich opakovať, aby som nebola obšírna. Zopakujem len argument pána poslanca Orosza, ktorým reagoval na vystúpenie našich poslancov. Uviedol, že toto vymedzenie je samozrejmé, čo ja nespochybňujem, ale uviedol, že takéto vymedzenie má aj poľská ústava. Dovolím si povedať, že je to zavádzanie.

Prečítam vám vymedzenie, aké má poľská ústava, opätovne si dovolím prečítať vymedzenie, ktoré vy navrhujete. Poľská ústava v článku 90 ods. 1 z roku 1997 uvádza, citujem: "Poľská republika môže na základe medzinárodnej zmluvy delegovať na medzinárodné organizácie kompetencie štátnych orgánov." Koniec citátu. Ďalej citujem vami navrhovaný článok: "Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou preniesť časť svojich zvrchovaných práv na medzinárodnú organizáciu."

Vážení páni predkladatelia, ak ste zastávali názor, že vy ste to isté dali do novely ústavy, čo už v poľskej ústave existuje, tak si vás dovolím obťažovať svojimi otázkami. Prvá otázka je: Vy necítite rozdiel medzi slovesom "niečo preniesť" a "niečo delegovať"? Necítite rozdiel medzi "preniesť časť svojich zvrchovaných práv", opakujem zvrchovaných práv, a znením "kompetencie štátnych orgánov"? Dovolím si vám povedať, že je to veľký rozdiel! Je to taký veľký rozdiel, že veľká časť právnikov, s ktorými som toto konzultovala, boli počudovaní, že vy v tomto rozdiel necítite. Ja totiž keď prenesiem na niekoho určitú svoju kompetenciu, svoju zvrchovanosť, tak je to jeho. Ale keď ja delegujem len kompetenciu, tá zvrchovanosť mi ostáva. A toto je aj odrazené v existencii vlastne ústav tých členských štátov Európskej únie, ktoré už do svojich ústav takéto vymedzenie zakotvili.

Totiž sú ústavy, ktoré presúvajú výkon kompetencie, dokonca sú ústavy, ktoré len dočasne presúvajú výkon, a sú aj štáty, ja som sa oboznámila len s talianskou ústavou, Taliansko je takým štátom, ktoré prenieslo svojou ústavou časť zvrchovaných práv na Európsku úniu. Ostatné štáty urobili len presun výkonu tejto svojej zvrchovanosti. Sú to štáty Španielsko, Írsko, Francúzsko, Belgicko, Portugalsko. Dokonca Luxembursko, malý štát, si do svojej ústavy dal vymedzenie, že tento výkon prenáša len dočasne.

Ja si myslím, že štáty, ktoré som citovala, vyhoveli požiadavkám Európskej únie. Ja som nechápala vystúpenia našich opozičných poslancov ako vystúpenia, ktoré nechcú, aby bolo v ústave zakotvené niečo, čo by umožnilo náš vstup do Európskej únie. Takúto psiu hlavu len vaše faktické poznámky, vážení páni poslanci a poslankyne vládnej koalície, a vaše vystúpenia dávajú našim poslancom. Ale prečo nechcete počuť, že to, čo vy navrhujete, je možné urobiť aj inak a že to inak je v Európskej únii prijaté?! Prečo, keď mi diskutujeme o tom, že zvrchovanosť neprenášame, prenášajme výkon našich zvrchovaných práv, prečo vy nás obviňujete z ľudí, ktorí vidia inak štát, a vy ho vidíte len ako právny štát a len vy vidíte smer do Európskej únie?! My ho tiež vidíme. Diskutujme o tom a počúvajte, čo vlastne v našich pripomienkach hovoríme.

Viete, ja som robila dlhšie legislatívu, nielen od vzniku Slovenskej republiky do roku 1998 s prerušením pár mesiacov, ale predtým aj takmer dva roky v Legislatívnej rade federálnej vlády pod vedením predsedu Rychetského. A tam som sa naučila jedno, do ústavy treba vstupovať s posvätnou úctou a legislatívu treba robiť tak, a o tvorbe ústavy a jej novely to platí dvakrát, že každý pojem treba zvažovať na lekárnických vážkach, a nie systémom slona v porceláne.

Ďalej si dovolím niekoľko myšlienok k článku 7 ods. 5, ktorý taktiež bol už tu našimi poslancami Hnutia za demokratické Slovensko spomínaný. A ten znie: "Medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, boli vyhlásené v Zbierke zákonov, majú prednosť pred jej zákonmi."

Vážení páni navrhovatelia, takáto široká úprava je pre mňa neprijateľná ako pre legislatívca. Ja sa neviem s vaším návrhom stotožniť a nemôžem ho podporiť. Áno, v ústave platnej máme článok 11, ktorý hovorí, že medzinárodné zmluvy, ku ktorým sme pristúpili, ale len v oblasti ľudských práv a len vtedy, keď majú širší rozsah práv, majú prednosť pred našimi zákonmi. To znamená, ak my máme v zákonoch niečo dobré, ale existuje niečo v zákone, čo ak sa ho chce občan dovolať, v medzinárodnej zmluve je to, a vidí to ešte lepšie, má tu možnosť sa takéhoto širšieho práva dovolať. Ale takto všeobecne to dať, vážení, to je situácia, že občania si budú musieť študovať medzinárodné zmluvy, a to rôznych oblastí, pretože ochrana ľudských práv je vzhľadom na tematiku medzinárodných zmlúv veľmi úzka tematika.

A čo je ešte hroznejšie, to je článok 13 ods. 1, ktorý vlastne ste dali v tých dodatočných pripomienkach, a tam sa hovorí, že "povinnosti", myslíme tým občanom a organizáciám, "možno ukladať nielen zákonom, ale aj nariadením vlády a medzinárodnou zmluvou". No tak toto ma už úplne vytočilo, pretože, poviem to slovami, ktoré tu odzneli, myslím, bolo to z úst pani poslankyne Slavkovskej: Ľutujem našich občanov. Totiž neznalosť zákona, neznalosť práva neospravedlňuje. A keď si niekto musí striehnuť, aby neporušil aj povinnosť, ktorá je v medzinárodnej zmluve, potom ďakujem pekne.

Pán poslanec Kresák síce obligatórnym kývaním hlavy kýva aj pri tomto, ale ja by som sa ho, keby prišiel ku mne na skúšku, by som mu položila otázku: Pán poslucháč, keď právo upravuje povinnosť, čo treba ešte ďalej upraviť, aby to bolo upravené komplexne? Treba upraviť zodpovednosť, ktorá za porušenie povinnosti hrozí subjektu povinnosti. Teda ja keď dostanem nejakú povinnosť, musím mať zároveň informáciu, aká zodpovednosť ma čaká pri nesplnení povinnosti. Ďalej musím vedieť, ktorý orgán je príslušný na vyvodzovanie zodpovednosti a v akom konaní.

Chcete mi azda povedať, že ten úbohý občan toto všetko nájde v tej medzinárodnej zmluve? Keď mu tá povinnosť bezprostredne vyplýva? Ja nevravím, že nemožno z medzinárodnej zmluvy stiahnuť povinnosť aj na občana a organizácie. Ale prečo to nerobíme kultivovaným, v svete zaužívaným spôsobom, a to transformáciou z medzinárodného práva do vnútroštátneho práva, t. j. konkrétnym zákonom, kde všetky tieto ďalšie otázky, ktoré som uviedla, upravíme. To je prístup kultivovaný, v tom sa občania vyznajú. Dnešné právo je už taký galimatiáš, že keď toto k tomu pridáme, tak potom skutočne pravdu bude mať len ten a v zákonoch sa vyzná ten a na súdoch hlavne vyhrá ten, kto si bude mať možnosť zaplatiť advokáta. Pretože vyčítať z medzinárodných zmlúv všetky tie otázky, ktoré som uviedla, je veľmi ťažké.

Ďalej v krátkosti. Ďalší problém, ktorý nie je domyslený a dotvorený, je otázka ombudsmana. Mohla by som tu povedať veľa. Poviem len toľko, že aj mimovládne organizácie, ktoré fandia vášmu vládnemu zoskupeniu, vyjadrili nespokojnosť s úpravou takou, ako napríklad ste uviedli v návrhu novely, že sa spolupodieľa na ochrane práv atď. pri rozhodovaní nečinnosti atď. Pojem spolupodieľa je absolútne nevhodný do ústavy a navyše nie je inštruktívny. Toto kritizovala, písomne svoju nespokojnosť vyjadrila nadácia Občan a demokracia. Nespokojný s takýmto vymedzením ombudsmana bol Slovenský helsinský výbor, ďalej Centrum pre podporu miestneho aktivizmu a ďalšie organizácie. Nie je dobre upravený.

A, pán poslanec Kresák, vy veľmi dobre viete, že v roku 1969 som bola rok na študijnom pobyte v Dánsku na Kráľovskej univerzite, kde som práve študovala problematiku ombudsmana. Vy veľmi dobre viete, že prišiel na katedru správneho práva, keď som tam ešte bola, prezident Asociácie ombudsmanov profesor Pickl, s ktorým sme mali veľkú diskusiu. Dovolím si tvrdiť, že nejakú tú predstavu o tom ombudsmanovi mám. Dovoľte mi povedať, že to vymedzenie je skutočne nie dobré a ja sa pripájam k nespokojnosti tých troch konkrétnych mimovládnych organizácií, ktoré som citovala, ako aj k ďalším, ktoré to vyjadrili v tlači, ale tieto to priamo adresovali, svoju nespokojnosť, do Národnej rady.

A k poslednému bodu, k nekvalitnému legislatívnemu spracovaniu. No je toho viac, spomeniem jedno a o chvíľu budete vedieť, prečo spomínam len tú jednu nekvalitnú legislatívnu formuláciu. Týka sa časti Ústavný súd. Vieme, že na návrh prezidenta Slovenskej republiky predmet petície, ktorý má viesť k referendu, môže prezident podať na Ústavný súd, aby preskúmal, či otázka v referende je v súlade s ústavou. A požadovalo sa, aby toto bolo ohraničené aj lehotou.

Vážený pán poslanec, lehotu, ktorú ste dali k predloženému návrhu novely, je vlastne žiadna lehota. Ja som to už tlmočila aj v masovokomunikačných prostriedkoch, že darmo vy tam máte napísané, že Ústavný súd má rozhodnúť do 60 dní, keď dávate len začiatok lehoty od prijatia návrhu Ústavným súdom na konanie. A každý právnik, ktorý len trochu okolo ústavy a okolo práva sa obtrel, vie, že otázka prijatia návrhu Ústavným súdom je časovo neistý bod. Ústavný súd môže prijať návrh o týždeň, o mesiac, o pol roka a všetko je v poriadku. Čiže ak my chceme zabezpečiť, aby nedošlo k manipulácii, aby skutočne bolo rýchlo rozhodnuté o tej otázke, ktorá má ísť do referenda, lebo časový faktor môže zmariť význam toho referenda a zmariť cieľ subjektu, ktorý vypísal petíciu, tak treba upraviť lehotu tak, aby bola pevná.

Toto som kritizovala, a vy namiesto toho, aby ste zvážili, že skutočne je to tak, ste cez masovokomunikačné prostriedky určitými invektívami, ktoré tu nemajú miesta, aby som ich opakovala, na to odpovedali. Takto sa diskusia robiť nedá! V diskusii musia byť partneri. Síce pán poslanec Orosz ako ďalší predkladateľ mi nedávno pošepol, že sa uznalo, že to, čo som namietala, je pravda, že sa to opraví, ale takto sa nedá. A takýchto chýb je tam viac. Preto vás prosím, pokiaľ tu konkrétne namietame, robíme kritiku, odpovedajte, pozrite si to. Nehovorte o tom, že my predlžujeme rokovanie. Toto je natoľko vážny materiál, že o tom treba porozmýšľať.

Obdobne pri Ústavnom súde dávate kompetenciu: V prípade, ak 30 poslancov navrhne preskúmanie zákona, Ústavný súd môže sistovať jeho účinnosť. Je tak? Je to tam. Vážení, ale veď to je nemožné! Predsa určité spoločenské vzťahy nemôžu ostať pol roka, rok neupravené. Pretože vždy nový zákon ruší predchádzajúcu reguláciu. Každý zákon. My nemáme už úplne biele miesta, máme miesta inak neupravené, nevyhovujúco upravené, nedostatočne upravené. A tam sú zákony, ale keď pozastavíte účinnosť, vznikne biele miesto.

Pán poslanec Orosz povedal na túto moju pripomienku v relácii Noviny plus, že potom vydáme rýchlo ďalší zákon. Vážení, to nie je možné, pretože ten zákon ostáva platný, tam sa sistuje, pozastavuje len účinnosť. A kde je platná jedna právna úprava, tam nemôžete rýchlo dať druhú platnú úpravu.

Preto veľmi vás prosím, porozmýšľajte nad týmto. Je to nerozumné riešenie. Ja som sledovala ústavy, nenašla som takéto riešenie. Takúto kompetenciu Ústavnému súdu nemožno dať. Ústavný súd skúma len ústavnosť, on nemôže usmerňovať a zastavovať účinnosť toho, čo nevyriekne, že je neústavné, pretože kým nie je nález Ústavného súdu, je prezumpcia v platnosti a ústavnosti daného normatívneho aktu.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, mala by som ešte oveľa viac poznámok. Napríklad k časti Samospráva a podobne, ale uvedomujem si, že trpezlivosť pléna je vždy len na určitý čas. Preto si nedovolím viac už skúšať vašu trpezlivosť a využijem možnosť, ktorú mi dáva rokovací poriadok, a o otázke samosprávy a ďalších budem hovoriť, ak sa ústne prihlásim do diskusie.

Na záver tých úvah, ktoré som uviedla, len jedno konštatovanie. Vzhľadom na uvedené neviem podporiť novelu ústavy, ktorá je predložená.

Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR M. Andel:

S faktickou poznámkou chce na vystúpenie pani poslankyne reagovať deväť poslancov. Uzatváram možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

Ako prvý má slovo pán kolega Šimko.

Poslanec I. Šimko:

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

Ja by som rád prepustil svoje miesto aj kolegovi Cuperovi, no len nestihol sa prihlásiť.

Vážená pani poslankyňa, chcem oceniť vaše vystúpenie, chcem ho oceniť predovšetkým preto, lebo ste nevystúpili ideologicky, vystúpili ste vecne, vyčítali ste veci, ktoré považujete za nie dobre upravené, alebo chybne, alebo nie presne. A ja si myslím, že to by bola dobrá debata, keby sme o tomto debatovali, potom aj my by sme možno menej hovorili o ideologických rozdieloch a hľadali by sme spoločné riešenie.

Chcel by som ako príklad uviesť práve ten sporný článok 7 ods. 2, kde sme urobili úpravu na základe rokovania vo výboroch. Nie je to celkom tá úprava, o ktorej vy hovoríte, pokiaľ ide o text povedzme v poľskej ústave, ale chcem len povedať, že my sme prístupní k takejto diskusii. Samozrejme, každé rozsiahle legislatívne dielo je vo veľkej miere aj vecou istého názoru tých, ktorí ho predkladajú, ale vždycky je možné o tom diskutovať. Páčilo sa mi, že ste povedali napríklad o súdnej moci, že tu treba do tejto časti ústavy vstúpiť. Samozrejme, môžeme diskutovať, akým spôsobom je možné riešiť tie otázky, o ktorých ste vy hovorili, to znamená napríklad vymenúvanie súdnych funkcionárov. My nehovoríme, že to bude robiť minister, len to ponechávame na zákon, tak ako to bolo doteraz, a ten zákon to nemusí zverovať do pôsobnosti ministra. Nemusí.

Ale myslím, že na záver si predsa len dovolím poznámočku, ktorá nemá ideologický charakter, len tak trošku možno úsmevne. Vy ste sa spýtali, že keby pán poslanec prišiel k vám na skúšku, tak by ste sa ho to alebo to opýtali. Pán poslanec Kresák, ja chcem povedať, že to neprichádza do úvahy, lebo pán poslanec je odborník na ústavné právo a vy na správne právo. Takže...

(Zaznel zvuk časomiery.)