Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Kresák.
Poslanec P. Kresák:
Ja ďakujem pekne, pán predseda Národnej rady.
Pán kolega Binder, musím povedať, že napriek korektnému tónu vášho prejavu aj ja ako jeden z predkladateľov musím povedať, že som veľmi sklamaný z jeho obsahu. Som sklamaný z jeho obsahu, pretože som presvedčený, že to vystúpenie nebolo dôstojné osobnosti vášho formátu. Myslím si, že akosi sme pozabudli, alebo teda predrečníci pozabudli na to, o čom tu vlastne dnes hovoríme. Hovoríme o novele základného zákona štátu, ktorá prináša množstvo výhod pre občanov Slovenskej republiky. Novela, ktorú predkladáme a ktorú sme predložili, nie je, nie je o národnostnej otázke. Skutočne nie je, a preto ja stále nedokážem rozumieť, kto a prečo vás tlačí do toho, aby ste otvárali maďarskú kartu v tejto súvislosti, ktorá skutočne nie je predmetom dňa. Nie je ani nebola.
Spomínali ste preambulu, spomínali ste odkazy na iné ústavy, dokonca ich tu niektorí aj citovali, nuž ale teda keď o tom hovoríte, buďme, prosím, voči občanom Slovenskej republiky zodpovední, majme potrebu vravieť im pravdu. Keď sa tu uvádza príklad Českej republiky, prečo nikto z vás nepovie, že ten text preambuly začína "My, občania Českej republiky, žijúci v Čechách, na Morave a Sliezsku". O tom je to! O tom je to a o ničom inom. Toto sa však občanom Slovenskej republiky z vašich úst nikdy nepovie.
Na záver mi dovoľte iba jedno konštatovanie. Vy obviňujete nás z akýchsi prisluhovačských služieb niekomu. Viete dobre, že nemáte pravdu, pretože vy nie ste lepší Slováci, ako sme my. Ale o tom to nie je! My všetci sme občania Slovenskej republiky, ale my vás za to neobviňujeme z toho, že vy chcete Slovákov izolovaných a nevzdelaných iba preto, aby im mohol niekto vládnuť. My chceme vzdelaných, otvorených a múdrych občanov Slovenskej republiky. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa Podhradská.
Poslankyňa M. Podhradská:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Pán poslanec Binder vo svojom vystúpení hovoril o preambule Ústavy Slovenskej republiky a o predstavách Strany maďarskej koalície o zmene tejto preambuly a napokon o tomto probléme hovoril pred chvíľou aj jeden z predkladateľov novely ústavy pán Kresák. Myslím si, že práve na tomto probléme sa prejavuje istá schizofrénia Strany maďarskej koalície, ale aj, prepáčte, pán poslanec Kresák, vaša schizofrénia, keď hovoríte o občianskom princípe a citujete českú ústavu. Keby ste chceli byť dôsledný a presadili by ste takú istú zmenu v slovenskej ústave, prosím, nech je v slovenskej ústave "My, občania Slovenskej republiky", ale potom sa v tomto zmysle musia upraviť aj jej iné odseky, články a hlavy.
Myslím si, že by potom bolo vhodné, keby sa hovorilo napríklad o tom, že "všetci štátni občania Slovenskej republiky majú podľa ústavy a zákonov Slovenskej republiky rovnaké ľudské a občianske práva a povinnosti, nik nesmie byť zvýhodnený a znevýhodnený. Štátni občania Slovenskej republiky iného materinského jazyka alebo pôvodu nie sú evidovaní ako príslušníci menšín a nemajú osobitné práva, ale si môžu svoju jazykovú či etnickú odlišnosť v dokladoch vykazovať ako pôvod". Takto to napríklad upravuje francúzska ústava. A rovnako v zmysle francúzskej ústavy by tam mohlo byť: "Všetci štátni občania Slovenskej republiky sú povinní v styku so štátnymi úradmi, orgánmi a verejnými inštitúciami na celom území Slovenskej republiky používať štátny jazyk Slovenskej republiky - slovenčinu."
To je dôsledný občiansky princíp, o ktorom ste tu hovorili, pán Kresák. Ale nedá sa od polovičky tela tváriť ako žena a od polovičky ako muž. Tak keď chcete byť dôsledný, buďte dôsledný aj v tomto. A myslím si, že by som v intenciách toho, čo tu hovoril pán Binder a čo zrejme o chvíľu budú hovoriť aj moji kolegovia zo Strany maďarskej koalície, odporučila, ak prijmete túto ústavu, môžete ísť potom na...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Farkas.
Poslanec P. Farkas:
Ďakujem, pán predseda.
Veľmi pozorne som si vypočul emotívny a, žiaľ, viacerými nepresnosťami zdobený príspevok pána poslanca Bindera, ktorý útokmi na národné cítenie poctivých občanov v Slovenskej republike by chcel akoby nabádať poslancov vládnej koalície, aby nehlasovali za novelu ústavy, o ktorej momentálne rokujeme. A v tejto súvislosti mi dovoľte, aby som vám pripomenul, že rokujeme naozaj o novele ústavy. Nehovoríme o riešení problémov občanov maďarskej národnosti alebo o ústavnoprávnom postavení Maďarov na Slovensku, ale o Ústave Slovenskej republiky.
Väčšinou, keď človek alebo politik si volí takúto formu svojho vystúpenia, tak mu nejde o riešenie nejakého problému. Buď mu ide o dosiahnutie určitého politického cieľa, alebo o zastierací manéver vo svojej činnosti v predchádzajúcom období. Práve v tejto súvislosti, pán poslanec Binder, som sklamaný z vášho vystúpenia, veď vy ako ekonóm, som počítal s tým, že budete hovoriť o tých pozitívach, ktoré sa nám podarilo zapracovať do tej novely ústavy, o tých právomociach, o ktorých hovoríme vo vzťahu k Najvyššiemu kontrolnému úradu, že napríklad aj pri vydávaní štátnych záruk budú môcť kontrolovať výslednejšie a intenzívnejšie než v predchádzajúcom období.
Keď prerokovaná novela prejde, tak také úsilie a praktiky, aké ste mali v predchádzajúcom období, už dúfam budú neúspešné.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Je absolútnou pravdou, že maďarská otázka nie je predmetom novely ústavy, ale predmetom novely ústavy je čosi úplne iné. Šovinistické a nacionalistické požiadavky Strany maďarskej koalície, ktorých splnenie sa vyžaduje ako ultimátum na kladné stanovisko poslancov Strany maďarskej koalície v parlamente na podporu ústavy. Takže, ctení poslanci maďarskej koalície, nezahmlievajte tu atmosféru a nerobte hlupákov z ostatných ľudí, pretože toto je podstata problematiky.
Čo sa týka neutrálnosti a objektívnosti postoja Strany maďarskej koalície, my sme žiadali predsedu Strany maďarskej koalície Bélu Bugára, ktorý je súčasne podpredsedom Národnej rady Slovenskej republiky, aby informoval o svojich cestách do Budapešti na rokovaniach Vládneho inštitútu Maďarsko a Maďari, ktorý sa koná pod záštitou Viktora Orbána a kde Béla Bugár prijímal požiadavky maďarskej strany, ktoré tu presadzuje. My sme žiadali predsa vystúpenie podpredsedu vlády Pála Csákyho, aby vystúpil a komentoval svoje vystúpenia, svoje texty, ktoré uviedol na medzinárodnej, maďarskej a aj slovenskej strane. Ani jeden z týchto pánov požiadavku neakceptoval a nevystúpil. Tak kto tu hovorí o nacionalizme a šovinizme?
Dámy a páni, v Montpellieri maďarskí predstavitelia slovenskej strany potvrdili lojalitu k Slovenskej republike? Bolo slovenské územie v 20. storočí štyri razy vojensky napadnuté zo strany Maďarska? Koľko ráz bolo napadnuté Maďarsko zo slovenskej strany? Tak mi to vymenujte! Takže toto nie je strašenie maďarskou otázkou. Toto je iba upozorňovanie pred skutočnosťou, ktorá je vážna. A k tým táraniam, že zlučovaním a kooperáciou veľkých územných celkov nemôže prísť k zmene hraníc, môže. Pretože ústava priamo to nevylučuje. A vy to dobre viete.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Hóka.
Poslanec L. Hóka:
Ďakujem, pán predseda.
Vážený pán poslanec, vaše vystúpenie bolo veľmi emotívne, urazili ste tu každého, koho sa len uraziť dá. Ja však vás nechcem uraziť hlavne kvôli vašim šedinám. Ani to neviem, či moji predkovia pásli niekedy niekde kone, ale asi vaši predkovia museli drevo rúbať, lebo vaše vystúpenie bolo v zmysle rež a rúb. Odmietnuť všetko, čo je nové, nedajbože, pokrokové v novele ústavy. Prekrúcanie faktov v histórii ešte nikdy Slovensku nepomohlo. Ani volanie po pomste za to, čo sa možno udialo pred nejakými 100 rokmi. A toto hovorí pán poslanec o genetickej zakomplexovanosti niekoho iného.
A na záver dovoľte mi ešte jedno také menšie spresnenie, v maďarskom parlamente je obraz maliara Munkácsyho Príchod Maďarov, a nie Dobytie vlasti.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Reakcia pána poslanca Bindera na faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec J. Binder:
Ďakujem za slovo.
Ja, samozrejme, nemôžem odpovedať všetkým, pretože čas dve minúty mi to neumožní. Chcel by som to rozdeliť na dve časti.
Odpovedať pánovi Šimkovi a pánovi Kresákovi. To ma teší, pán Kresák, že som vás neuspokojil, pretože sa už poznáme dosť dávno, aby sme svoje názory poznali. Pán poslanec Šimko, ja som preukázal pred Slovenskom a pred občanmi Slovenska, že si nedám podsúvať žiadne názory nikoho, že to, čo som povedal, je môj názor. Pán Šimko, vy ste ma nepresvedčili vašou ústavou. Vašou novelou ústavy. A to, prosím, považujem za veľmi vážnu vec. Ak hovoríte, že sme hovorili o maďarskej karte, tak, pán poslanec Šimko, vy ako bývalý poslanec za KDH, prečo neriešite otázku postavenia súsošia sv. Cyrila a Metoda v Komárne? Tu je dôkaz, čo bude potom, ak sa bude vládnuť v regiónoch.
Pani Sárközyovej a ostatným. Pani Sárközyová, ja som vám prečítal list, ktorý ste podpísali. V tom liste je dostatok klamstiev a pokračujete v tých klamstvách aj teraz. Pán Gyurovszky, veď vy podvádzate, zavádzate, klamete, ako je to s Vodným dielom Gabčíkovo! Gabčíkovo vyrobilo 19 mld. kWh elektrickej energie. A po odstúpení maďarskej strany bolo preinvestovaných 17 mld. 19 miliárd kWh je viacej ako 22 miliárd korún. Klamete, zavádzate! Prosím vás, čo sa týka bezpečnosti Gabčíkova, možnože jeden prípad bol. To sú vráta. A dúfam, že to sa ešte objasní, kto zapríčinil haváriu vrát. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Tuchyňa a po ňom sa pripraví pán poslanec Rehák.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec J. Tuchyňa:
Vážený pán predseda,
panie poslankyne,
páni poslanci,
pán minister,
ústava z roku 1992 si nemohla a ani nerobila ambície riešiť problematiku obrany a bezpečnosti, pretože bola formulovaná a prijímaná v čase fungovania bývalého spoločného štátu, do ktorého výlučných kompetencií táto problematika patrila. Platná ústava v článku 25 rieši, že obrana je vecou cti občana. Nikoho nemožno nútiť vykonávať vojenskú službu, ak je to v rozpore s jeho svedomím. A v článku 18 ods. 2 b), že vojenská služba sa nepovažuje za nútené práce. To všetko, čo je v terajšej platnej ústave z hľadiska obrany.
Teraz máme ideálnu možnosť tieto nedostatky odstrániť. Od počiatku práce expertnej skupiny som sa s ňou snažil spolupracovať. Podal som jedenásť doplňujúcich návrhov na riešenie problematiky. Vtedy ešte nebola ochota a pochopenie, pretože ich zámerom nebolo túto problematiku riešiť. Postupnými konzultáciami a vysvetľovaním časť návrhov bola prijatá a zapracovaná. Musím však konštatovať, že tie najpodstatnejšie, ktoré sa týkajú povinnosti štátu, úlohy ozbrojených síl a stanovenie požiadavky a potreby vypracovať k tomu potrebné zákonné normy, neboli navrhovateľmi akceptované. Ba musím konštatovať, že ani raz na spoločné rokovanie riešiacej skupiny nebol som prizvaný.
Pri prerokúvaní návrhu ústavy vo výbore pre obranu a bezpečnosť som tieto návrhy predložil, ale pretože vo výbore, tak ako v ostatných výboroch, nebolo prijaté platné uznesenie, nemohli teda tieto návrhy byť zapracované do spoločnej správy. Členovia výboru však súhlasili, že je žiaduce túto problematiku riešiť cestou podania návrhu v pléne.
Napriek tomu, že preambula ústavy hovorí o stáročných skúsenostiach so zápasom o národné bytie a vlastnú štátnosť, v záujme trvalej a mierovej spolupráce a o zárukách slobodného života v texte, tak ako som už uvádzal, doterajšej platnej ústavy, ale ani v návrhu novely ústavy vo vzťahu k bezpečnosti Slovenskej republiky, o ochrane a obrane celistvosti, nedotknuteľnosti územia z hľadiska zodpovednosti a povinnosti subjektov nie je venovaná dostatočná pozornosť. Absencia týchto ustanovení v ústave následne spôsobuje problémy so spracovaním legislatívnych noriem nadväzujúcich na ústavu z pohľadu bezpečnosti i obrany Slovenskej republiky.
Návrh novely sa snaží vyprecizovať niektoré ustanovenia, ktoré v doterajšej aplikačnej činnosti robia určité problémy, napríklad vysielanie, prijímanie ozbrojených síl a podobne. Vecný zámer zmien a doplnení ústavy považujú i odborníci z ministerstva obrany, a to aj z radov právnikov vrátane osôb, ktoré majú dlhoročné skúsenosti s problematikou rezortu obrany armády, za veľmi aktuálny. Pri formulovaní návrhov a zmien bol zvolený obdobný postup ako navrhovateľmi v tom smere, že bola rešpektovaná doterajšia systematika ústavy a v jej jednotlivých článkoch a odsekoch sme hľadali vhodné návrhy na zmeny a doplnenie.
Záverom tejto mojej všeobecnej časti chcem ešte uviesť, že celý rad ústav štátov Európskej únie obsahuje obdobné ustanovenia, ako sú navrhované, ba niektoré štáty aj v oveľa širšom rozsahu rozpracúvajú túto problematiku.
A teraz môj návrh na doplnenie návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky. Navrhujem:
1. Doplniť článok 3 ústavy o odsek 3 takéhoto znenia: "Za ochranu a obranu celistvosti, nedotknuteľnosti územia zodpovedá štát prostredníctvom orgánov verejnej moci v rozsahu stanovenom zákonom."
2. Článok 3 ústavy doplniť o odsek 4 takéhoto znenia: "Ochranu a obranu celistvosti a nedotknuteľnosti územia zabezpečujú ozbrojené sily a ozbrojené zbory, ktorých zloženie, organizáciu a riadenie ustanoví zákon."
3. Novonavrhovaný článok ústavy doplniť odsekom 3, ostatné odseky 3, 4 a 5 označiť ako odseky 4, 5, 6, tohto znenia: "Slovenská republika zabezpečuje vlastnú bezpečnosť vo vnútri a navonok. Podrobnosti ustanoví zákon."
K odôvodneniu jednotlivých bodov. Doterajší text článku ústavy hovorí o území, hraniciach Slovenskej republiky. Preto navrhované doplnenie tohto článku je logicky vyústením. Takto doplnené znenie ústavy vytvorí ústavný rámec na to, aby obrana a ochrana celistvosti a nedotknuteľnosti územia bola legislatívne upravená osobitným zákonom.
K druhému bodu. Popri zodpovednosti za ochranu a obranu celistvosti a nedotknuteľnosti územia je potrebné aj ústavne vyjadriť, kto túto otázku bude zabezpečovať, čím sa opäť vytvorí potrebný rámec na vydanie zákona.
A k tretiemu bodu. Vzhľadom na novonavrhovanú zmenu článku 7 ústavy je potrebné, aby do tohto článku bola inkorporovaná aj otázka bezpečnosti Slovenskej republiky, čo nadvädzuje na navrhovaný článok 7 ods. 3, kde sa hovorí o vzájomnej kolektívnej bezpečnosti. Ústava takto vytvorí potrebný ústavný rámec na vydanie ústavného zákona. Chcem len pripomenúť, že doteraz platí zákon o Rade obrany štátu z roku 1969, ktorý bol tvorený pre iné spoločenské podmienky z hľadiska zabezpečovania obrany štátu.
Z logickej sklady štruktúr jednotlivých ustanovení ústavy by ustanoveniu o kolektívnej bezpečnosti malo predchádzať ustanovenie o zabezpečení vlastnej individuálnej bezpečnosti. Takéto doplnenie bude aj v súlade so strategickou koncepciou obrany členských krajín NATO, ktoré takto bolo rozpracované i v Rímskej strategickej koncepcii z roku 1991 v článku 8 i vo Washingtonskej deklarácii článok 18, podľa ktorej členské krajiny NATO sú povinné samé zabezpečovať vlastnú obranu a bezpečnosť.
Pritom okrem iných aj na nedostatky v tomto smere priamo v legislatíve poukazovala posledná správa Ministerstva obrany Spojených štátov pri hodnotení pripravenosti Slovenskej republiky na vstup do NATO v tzv. Garrettovej správe. Chcem upozorniť zároveň navrhovateľov, že v súlade s § 94 ods. 2 rokovacieho poriadku Národnej rady nie je potrebný súhlas. Upozorňujem na fakt, že tento návrh nezasahuje do iných zákonov, pretože nie sú ešte prijaté v Slovenskej republike. A treba ich pripraviť.
Dovolím si upozorniť na ďalšie skutočnosti, na problematiku vojenského súdnictva. V dôvodovej správe sa akoby naň nepamätalo. Pri kreovaní sudcovskej rady, pozri bod 78 strana 125, kde však je teda uvedené, ale reálna možnosť bude iná. Pretože už teraz chcem upozorniť na tento problém spracovateľov nadväzných zákonov.
Chcem zaujať stanovisko k spracovaniu novely a k určitým nadväznostiam. Ústava je zákon zákonov. To tu odznelo niekoľkokrát. Toto si uvedomovala aj vláda Slovenskej republiky a jej novelu si zapracovala do svojho programového vyhlásenia. No napriek tomu sa tejto úlohy ľahko vzdala v prospech skupiny poslancov. Pozri strana 3 programového vyhlásenia vlády, citujem: "Vláda vytvorí podmienky na analýzu efektívnosti pôsobenia Ústavy Slovenskej republiky. V tejto súvislosti využije svoje funkčné obdobie aj na prípravu a diskusiu o návrhu zmien ústavy. Zmeny by mali upevniť postavenie občana ako pôvodcu všetkej moci v štáte, upevniť mechanizmus ochrany ústavnosti, prehĺbiť a rozšíriť možnosti priamej demokracie, sprehľadniť a spresniť ustanovenia upravujúce ústavné vzťahy, najmä tie, ktoré sa v uplynulom období stali predmetom zápasov a polemík."
Pýtam sa teda: Kto si započíta splnenie tejto úlohy? Vstup Slovenskej republiky do NATO je deklarovaný na začiatku volebného obdobia ako priorita vlády Slovenskej republiky a teraz dokonca priorita priorít. Áno, tak je to i v programovom vyhlásení vlády na strane 2, kde citujem: "Dosiahnuť členstvo Slovenskej republiky v OECD, zaradenie Slovenskej republiky do prvej skupiny štátov pre rozšírenie Európskej únie a získať plnohodnotné členstvo Slovenskej republiky v NATO."
Ďalej na strane 39: "V oblasti zahraničnobezpečnostnej politiky je strategickou prioritou dosiahnutie členstva Slovenskej republiky v Severoatlantickej aliancii v najkratšom možnom čase. Vláda Slovenskej republiky prijme nevyhnutné opatrenia vo svojej vnútornej a zahraničnej politike s cieľom začleniť Slovenskú republiku do systému kolektívnej obrany NATO."
A koniec koncov na strane 37: "Vláda presadí optimálny variant zaručenia bezpečnosti spočívajúci v získaní plnohodnotného členstva v NATO. Napĺňanie tohto cieľa nájde svoje konkrétne vyjadrenie vo vnútornej a zahraničnej politike vlády. Za týmto účelom pripraví ucelenú bezpečnostnú obrannú stratégiu a koncepciu reformy ozbrojených síl a zabezpečenia obrany štátu. Pripraví a predloží ústavné zákony o bezpečnosti a obrane, zákony o zabezpečení obrany a ozbrojených silách a ďalšie právne normy, ktoré presne určia činnosť štátnych orgánov pri plnení základného cieľa obrany štátu, t. j. zaručenia jeho suverenity a územnej celistvosti."
Upozorňoval som na zaostávanie v tejto úlohe často i predsedu vlády, ale i parlament. Napríklad naposledy so zabezpečovaním programu PRENAME na rok 2001. Tento bol spísaný ako prehľad úloh, a nie finančne zabezpečený takto predložený na konzultácie do Bruselu. Teraz sa korigujú, hľadajú sa peniaze na jeho zabezpečenie. Vláda v stredu 7. februára schválila 469 mil. korún na jeho ďalšiu podporu, čo je však len necelých jeden a pol mesiaca po schválení štátneho rozpočtu v Národnej rade Slovenskej republiky. Rozpočet ešte doteraz nebol alebo do konca januára nebol rozpísaný v rezorte obrany na rozpočtové organizácie. A armáda, ako už každý rok, žije v rozpočtovom provizóriu. Moje upozorňovania mali len význam "jedným uchom dnu a druhým von".
Čas sa však kráti. Súhlasím s predsedom vlády, že rok 2001 je rozhodujúcim pre hodnotenie krajín pripravujúcich sa na vstup do aliancie. Už nezostáva 10 mesiacov času na túto prípravu. Ale len osem. Dva mesiace roku 2001 sú pomaly preč, a nič prevratného sa nestalo. Legislatíva rezortu stagnuje i naďalej. Základnou podmienkou vstupu do aliancie po prijatí troch krajín veľmi zvýrazňovanou je potreba širokej podpory vstupu obyvateľstvom krajiny.
Na tzv. piešťanskom stretnutí Russell Johnston vyslovil požiadavku podpory 70 % obyvateľstvom krajiny. Toto je odôvodňované tým, že NATO nebude bojovať s domácim obyvateľstvom, ktoré nepodporuje vstup. U nás je súčasná podpora na hrane 50 %. Zrejme len relácia Slovenskej televízie "Na čo NATO?" to nevyrieši a iná na zmenu verejnej mienky sa nerobí.
Spôsob prijatia ústavy bez širokého konsenzu znamená ďalšiu polarizáciu síl a žiadne zvýšenie podpory obyvateľstvom v integrácii. Reálne to teda nie je priblíženie vstupu, ale jeho oddialenie. Spôsob nachádzania konsenzu v koalícii je všeobecne známy. Sú to rôzne podmienky koaličných strán, napríklad i stiahnutie z rokovania Národnej rady zákona o TANAP-e. Ústava má slúžiť občanovi. Musí mať potrebnú stabilitu. Musím konštatovať, že ani doteraz platná ju nemala. Pozri amnestie, či už Mečiara, Dzurindu, rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, jeden senát tak, druhý tak v jednej kauze, voľba prezidenta a podobne. Na základe toho si kladiem otázku: Akú stabilitu bude mať táto ústava? Toto sú otázky, ktoré nezabezpečujú integračné ambície Slovenskej republiky a mňa nútia zamýšľať sa, či podporiť, alebo nepodporiť novelu ústavy. Skôr prevažujú záporné stanoviská.
Ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
S faktickou poznámkou sa prihlásilo sedem poslancov. Uzatváram možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou.
Ako prvý má slovo pán poslanec Brňák.
Nech sa páči.
Poslanec P. Brňák:
Ďakujem pekne.
Pán predsedajúci, aj vystúpenie pána poslanca Tuchyňu ma primälo k tejto krátkej faktickej poznámke, pretože doteraz necítim potrebu v rámci týchto faktických poznámok vystupovať.
Myslím si, že nie je jednoducho pravdou to, čo sa snaží masovým spôsobom prezentovať, alebo čo sa snažia prezentovať niektorí poslanci vládnej koalície, napríklad pán poslanec Šimko, ktorý veľmi sugestívnym spôsobom do kamier hovorí o tom, že táto novela ústavy je novelou ústavy vlastne o otvorenej spoločnosti, o budúcnosti, že to je trend, ktorý reprezentujú títo predkladatelia, kým my sme, naopak, nejakí tmári z minulého storočia. Jednoducho tie trendy otvorenej spoločnosti, o ktorých hovoril kolega Šimko, myslím si, sú známe a sú používané niektorými politickými elitami aj v západných krajinách, ale nie sú rozhodujúce pre mechanizmy a pre vlastný život týchto jednotlivých krajín. Čiže treba ich vnímať skôr v tej akademickej polohe.
Taktiež sa nám snažíte vsugerovať, že strašíme občanov, ale vy prví hovoríte o tom, že jednoducho bez prijatia tejto novely ostaneme niekde bokom a nedostaneme sa do štruktúr Európy. Poviem to ešte raz k oblasti územnej samosprávy, k oblasti vyšších územných celkov. Nie je pravda to, čo sa snažíte nahovoriť, že jednoducho pri možnej kolízii ústavných princípov je rozhodujúci a bytostný princíp zvrchovanosti, princíp územnej celistvosti a jednoty územia. Spolu s ním bude platiť iný princíp, iný ústavný princíp. Ústavný princíp samosprávy so silným postavením a ústavným postavením vyšších územných celkov. A jednoducho tú kolíziu medzi prípadnými týmito princípmi nebude v budúcnosti podľa tejto novely ústavy riešiť štát, nebude ho riešiť parlament prostredníctvom svojho zákonodarstva, ale iba Ústavný súd bez toho, aby mal nejaké mantinely na svoje rozhodovanie. A táto kolízia tu jednoducho je.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Slovo má pán poslanec Cabaj.
Poslanec T. Cabaj:
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Chcem reagovať na kolegu Tuchyňu a prostredníctvom neho vlastne na ostatných kolegov tu v tomto parlamente. Je veľkou chybou, že poslanci majú taký záujem, aký majú záujem o prerokúvanie návrhu tejto veľkej novely ústavy, pretože ak predtým niektorí moji kolegovia hovorili o problémoch a hodnotili jednotlivé články z tých 92, ktoré prijali predkladatelia, predložili ich, viacerí sa často tomu vysmievali, znižovali tieto vystúpenia.
Ak ste nepostrehli, vystúpil jeden kolega z vás, z vášho tábora, ktorý upozornil na tie isté problémy, ktoré v tomto návrhu ústavného zákona sú. A som veľmi rád, že potvrdil aj to, čo sme hovorili, že bolo povinnosťou vlády Slovenskej republiky, aby s takýmto návrhom prišla. Pretože my sme hovorili už aj minulý týždeň, nič nebránilo tomu, aby ak bude riešenie otázok integrácie do Európskej únie alebo otázka vstupu do NATO, nič nebráni tomu, aby Národná rada prijala malú novelu ústavy, kde verím, že by našla jednoznačnú podporu takmer všetkých poslancov tohto parlamentu. Tak napríklad, ako to bolo pri ratifikácii zmluvy s OECD. Takže neklamme občanov, že treba za každú cenu prijať tento pomníček, pretože štyria predkladatelia sa takto rozhodli a s týmto prišli do návrhu.
A neodpustím si len jednu poznámku v súvislosti s tým, že aj minulá ústava nemala stabilitu a boli tam konflikty medzi inštitúciami, pán kolega Tuchyňa, ak by niektorí občania nemali záujem dodržiavať niektoré platné zákony, nebudeme preto prijímať ďalšie nové zákony s predpokladom, že hádam tieto dodržia.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Slovo má pán poslanec Hofbauer.
Nech sa páči.
Poslanec R. Hofbauer:
Značné množstvo hlavne koaličných poslancov sa tu oháňalo tým, že predkladaný materiál, o ktorom rokujeme, je výsledkom záväzku Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, ktorú koalícia odsúhlasila. Som veľmi rád preto, že pán poslanec Tuchyňa zobral tento materiál a taxatívne odcitoval, čo sa v ňom nachádza. Pretože to je podstata problému, doslovná citácia, čo tam je, a nijaké odvolávanie sa na to, čo tam nie je a čo sú zbožné želania tých, ktorí chcú zdôvodniť 250 zmien v súčasnej ústave, a teda vlastne vyrobenie novej ústavy.
Takže ešte raz zopakujem. Bod na strane 3 zo state Program vlády v demokratickom a právnom štáte: "Vláda vytvorí podmienky na analýzu efektívnosti pôsobenia Ústavy Slovenskej republiky. V tejto súvislosti využije svoje funkčné obdobie na prípravu a diskusiu o návrhu zmien ústavy." Nič viac a nič menej, dámy a páni, sa nenachádza v tomto materiáli programového vyhlásenia vlády, čiže opäť: analýzu efektívnosti a diskusiu o možných návrhoch zmien ústavy. Žiadny iný záväzok sa v tomto materiáli nenachádza, v programovom vyhlásení vlády.
Takže ak vy sa odvolávate na to, že v programovom vyhlásení vlády je predloženie úplne inej Ústavy Slovenskej republiky, jednoducho to nie je pravda. A chcem opäť len podčiarknuť to, s čím vystúpil tu pán poslanec Tuchyňa. Odcitoval tu jednotlivé pasáže taxatívne, presne tak, ako sú uvedené. Nič nepridal, nič neubral. Buďte takí láskaví a počúvajte pozorne tieto veci, pokiaľ ste boli leniví tieto materiály si sami prečítať a preštudovať.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Pani poslankyňa Tóthová, máte slovo.
Nech sa páči.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán poslanec Hofbauer ma vlastne predbehol. Aj ja som chcela zdôrazniť tú časť vystúpenia pána poslanca Tuchyňu, kde čítal z vládneho programu. A chcem povedať, že napriek tomu, že to bdie vo vládnom programe, nebola urobená analýza efektívnosti v súčasnosti platnej ústavy, nebola daná ani do vlády, ani do parlamentu. V parlamente nebola. A ďalej je rozdiel medzi prípravou a diskusiou a vlastným prijímaním. Čiže my sme v štádiu, keď vlastne môžeme tento návrh posunúť ďalšiemu parlamentu, aby ho prijal, pretože to nie je v programovom vyhlásení.
Ďalej by som chcela poďakovať pánu poslancovi Kresákovi, ktorý pred chvíľou vystúpil a prečítal preambulu českej ústavy. Áno, česká ústava začína "My, občania Českej republiky" atď., takto začína aj francúzska, samozrejme, s variáciou "My, občania Francúzskej republiky", čiže je výslovne prijatý občiansky princíp, ale v texte niet ustanovení, ktoré by dávali ďalšie práva národnostným menšinám.
Vážení poslanci SMK, keď vy hovoríte, že dať občiansky princíp do preambuly, potom však dôsledne z textu ústavy vyňať ustanovenia, ktoré realizujú myšlienku národnostných menšín. Ja som vám prečítala jednu jedinú vetu, ktorá je v českej ústave. Nič viac.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Pán poslanec Húska, máte slovo.
Nech sa páči.
Poslanec A. M. Húska:
Ďakujem.
Chcem potvrdiť slová pána poslanca Tuchyňu, keď hovorí o tom, že má byť v ústave uvádzaný aj náš záujem o obrannú alianciu. Chcem len povedať, že, bohužiaľ, je to tak, že pán Johnston v tých Piešťanoch nevysvetlil, ako to myslel, keď hovoril o tom, že Slovensko musí mať 70-percentnú podporu do NATO, lebo v inom prípade nechcú a nebudú bojovať proti väčšine národa zo strany NATO. A chcem len pripomenúť, že bola určitá väčšina národa napríklad v Juhoslávii, kde podľa západných odhadov 85 až 95 % obyvateľstva nesúhlasilo s intervenciou NATO, a napriek takémuto masívnemu odporu bola uskutočnená táto intervencia. Čiže náš záujem je práve v tom, aby sme mali tie isté ochranné práva, aké majú naši susedia, a aj preto, aby sme aj vo vnútri spoločenstva NATO mohli artikulovať záujmy malých štátov.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Slovo má pán poslanec Orosz.
Nech sa páči.
Poslanec L. Orosz:
Ďakujem pekne.
Dovoľte mi niekoľko vysvetľujúcich poznámok k vystúpeniu pána poslanca Tuchyňu. V prvom rade chcem povedať, že súčasťou návrhu novely Ústavy Slovenskej republiky je aj niekoľko ustanovení týkajúcich sa bezpečnosti. Tieto otázky sa dostali do návrhu novely na základe priameho požiadania zástupcov ministerstva obrany a ich obsah bol niekoľkokrát konzultovaný so zástupcami ministerstva obrany.
Čo sa týka samotného programového vyhlásenia vlády, vláda naďalej chce pripraviť a predložiť do Národnej rady, zrejme ešte v tomto volebnom období, ústavný zákon o bezpečnosti, ale na jeho vydanie je potrebné vytvoriť dostatočný ústavný priestor prostredníctvom prerokúvanej novely zákona o Ústave Slovenskej republiky.
Čo sa týka konkrétnych pozmeňujúcich návrhov, ktoré predložil pán poslanec Tuchyňa, my sme konzultovali obsah týchto pozmeňujúcich návrhov s pánom poslancom. Máme ten názor, že ich obsah je možné premietnuť do ústavného zákona o bezpečnosti, a pokúsili sme sa vo vzťahu k nemu konzultovať aj ich presné legislatívne vymedzenie a takisto systematické zaradenie do obsahu predloženej novely. Mňa troška mrzí, že pán poslanec Tuchyňa v tomto smere išiel svojou cestou. Predložil pozmeňujúce návrhy, ktorými sa, samozrejme, Národná rada bude musieť zaoberať pri hlasovaní. Súhlasím s tým, že tam nejde o návrhy, ktoré idú nad rámec. Budeme o nich hlasovať. Takže konečný záver sa urobí potom pri hlasovaní. Ja verím, že ešte predtým prebehnú s pánom poslancom Tuchyňom konzultácie.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Slovo má pani poslankyňa Aibeková, nech sa páči.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem pekne.
Ja som rada, že som si aj zo strany koalície vypočula vecný a aj kritický tón voči predkladanej novele ústavy. Myslím si, že veľmi správne pán poslanec poukázal na to, na čo sa predkladatelia najčastejšie odvolávajú, a to je taká ich argumentácia, že bez tohto návrhu by nemohlo Slovensko vstúpiť do NATO, do Európskej únie a ďalších medzinárodných štruktúr a organizácií. Myslím si, že naozaj to nie je pravda a aj vy ste časťou svojho vystúpenia na toto správne poukázali.
Pán poslanec, plne sa stotožňujem s tým, ako ste hovorili o názoroch občanov na vstup do NATO. Skutočne, kým o vstupe do Európskej únie je väčšina obyvateľov presvedčená, a to bez ohľadu na vek a postavenie, pohlavie a ďalšie znaky, je väčšina občanov za vstup do Európskej únie a uvedomuje si nevyhnutnosť tohto kroku. Pri vstupe do NATO, ako si všímame, tak v jednotlivých mesiacoch klesá a stúpa počet zástancov vstupu do NATO a ich odporcov. Vieme napríklad, po akciách NATO v Juhoslávii prudko poklesol tento počet zástancov obyvateľov aj v Slovenskej republike, a vieme, že sa na percente podieľa napríklad aj súčasná situácia so škandálom alebo nevyjasneným pôsobením zbraní s ochudobneným uránom, na čo poukazujú aj členské krajiny NATO. A vieme, že je vedená tvrdá diskusia aj v týchto krajinách voči tomu, že boli aj vojakom, ktorí sa zúčastnili akcií, zatajené isté skutočnosti. Takže si myslím, že nie je pravda to, o čom sa nás stále snažia predkladatelia presvedčiť, že bez tohto návrhu nebude môcť...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Rehák a pripraví sa poslanec Milan Topoli.
Poslanec M. Rehák:
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády Slovenskej republiky,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
už veľa dní diskutujeme o Ústave Slovenskej republiky, o novele, ktorú predložila skupina poslancov vládnej koalície. Diskusia má povedať, či novela ústavy posúva zákon zákonov dopredu, či touto novelou upravená Ústava Slovenskej republiky pozdvihne štátnosť Slovenskej republiky, alebo ju zatlačí niekde do kúta.
Ústava na jednej strane reguluje fungovanie štátu, na druhej strane vyhovuje požiadavkám po obmedzení, povedal by som, po zjemnení štátnej moci. Výsledný efekt je v tom, že výkon štátnej moci sa viaže na právne normy a právom upravený proces. Tým je zabezpečená kontrolovateľnosť, možnosť predvídania či sprehľadnenia. Tým sa zdôrazňuje význam ústavy pre právny štát, slobodu občanov a politickú účasť občanov na moci.
Ústava má za úlohu zabrániť chaosu a anarchii, teda plní úlohu poriadkovú. Ale veľmi dôležitá je i jej stabilizačná úloha, pretože má byť výrazom odôvodnenej a trvalej vôle ľudu, ku ktorej dospel po zrelom zvážení. Áno, po zrelom zvážení. Páni predkladatelia, nechýba vám verejná diskusia k novele ústavy, aby bol naplnený aj tento predpoklad dobrej ústavy? Poriadkovú a stabilizačnú úlohu môže ústava zohrávať len vtedy, keď sa jej obsah orientuje na úpravu podstatných, rozhodujúcich a určujúcich vzťahov v štáte. Musí zabezpečiť vyváženosť moci zákonodarnej, výkonnej a súdnej v tom danom štáte. Nenarušujete predloženou novelou túto vyváženosť?
Ústave možno prisúdiť i úlohu integračnú. Teda jej pôsobenie v smere zjednocovania. Dokumentuje istý stupeň zhody ľudu reprezentovaného parlamentom ako súčasti politickej dohody o základných otázkach ústavy. Sú úpravy vo väzbe na parlament a jeho funkciu prínosom? Myslím si, že by sa dalo o tom diskutovať, či opak nie je pravdou.
Mimoriadne významná úloha ústavy je právne obmedzovať štátnu moc, umožniť jej kontrolovateľnosť, pretože len viazanosť moci a kontrola mocenských procesov vytvára predpoklady právneho štátu a zároveň je zárukou slobody jednotlivca. Základným prostriedkom na dosiahnuté obmedzenia štátnej moci je uplatnenie princípu deľby a bŕzd moci. Tento systém deľby a bŕzd moci sa neobmedzil len na dôvernú trojicu horizontálneho delenia, t. j. na moc zákonodarnú, výkonnú a súdnu, a tu by som chcel znova zdôrazniť, že novela túto vyváženosť značne zhoršuje oproti súčasnému stavu, ale je doplnený o ďalšie orgány a kolegiátne inštitúcie. Sem môžeme zaradiť rôzne kontrolné orgány vrátane Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, o čom novela tiež hovorí.
Rozsah navrhovaných kompetencií Najvyššieho kontrolného úradu v súčasnosti vyvoláva veľa diskusií. A v prípade schválenia novely ich vyvolá ešte viac, a nielen diskusií. Zabezpečenie slobody a sebaurčenia jednotlivca patrí medzi základné práva osobnej a politickej slobody. Musíme si uvedomiť, že ústava nie je predovšetkým mocou a leskom štátu, ale ochranou občanov pred zneužitím štátnej moci. Nikto z predkladateľov jasne nepovedal, prečo v novele ústavy inštitút referenda, právny výkon zákonodarstva občanmi je málo rozvíjaný, alebo nie je rozvíjaný. Bolo by potrebné objasniť spôsob, podmienky, výkon a dosah referenda na celoštátnej úrovni a na úrovni územnej samosprávy.
Ak je ústava základný zákon štátu a o ňu sa musí opierať celý právny poriadok, potom každá, i tá najmenšia zmena je veľmi dôležitá. Nikto z predkladateľov nepovedal, prečo doterajší text ústavy je nevyhovujúci. Naša súčasne platná ústava je založená na demokratických princípoch, o čom svedčia i pozitívne oponentúry v Rade Európy. V žiadnom prípade preto nemôže byť bariérou pre náš vstup do Európskej únie a NATO. Nebránime sa novele Ústavy Slovenskej republiky, ale takej, ktorá má zmysel a filozofiu v prospech ústavnosti Slovenskej republiky. Nikto nepovedal, aký projekt sa týmto v budúcnosti sleduje.
Vážení predkladatelia, ide o zvláštny experiment, ktorý v podstate môže, myslím si, že môže znamenať obmedzenie zvrchovanosti, narušenie integrity Slovenskej republiky, dysfunkčnosť vyšších ústavných orgánov a porušenie harmónie a rovnováhy medzi nimi. Po schválení novely štát možno prirovnať k živému organizmu, ktorému vonkajším zásahom narušíme imúnny systém, potom čakáme, kedy proces dospeje do stavu, že organizmus začína hynúť. Nezdá sa vám, že v dnešnej etape rozvoja ľudskej civilizácie, keď sa hľadajú nové cesty, si spravil niekto zo Slovenska určité laboratórium na vyskúšanie nejakých určitých opatrení? Neúspech potom môže hroziť aj rozpadom štátu. Ak štát nebude plniť základnú funkciu, potom si občan začne plným právom klásť otázky, načo mu je takýto štát, prečo by mal v takomto štáte žiť. Nesmeruje táto novela k tomu, pripraviť možnosť vstúpiť do zväzku s iným štátom?
Nikto nepozval na serióznu diskusiu a spoluprácu opozíciu, hoci sa o tom veľa hovorí. Prečo nemohol platiť model, ktorý napríklad navrhlo Hnutie za demokratické Slovensko, a to okrúhly stôl na úrovni prezidenta Slovenskej republiky o komplexnom riešení vzťahu koalície a opozície a z toho vyplývajúcich nevyhnutných zmenách, o formovanie národných a štátnych záujmov Slovenskej republiky? Následne sa malo pristúpiť k novele ústavy. Malo by to svoju logiku a postupnosť demokratickej spoločnosti, na ktorú sa sústavne odvolávate. Vami zvolený spôsob diskusie s opozíciu o novele ústavy, dovolím si povedať, je takmer výsmech demokracie.
Nikto nemal záujem o diskusiu s občanmi. Vláda, povedal by som, tajnostkárskym spôsobom neplní vlastné programové vyhlásenie. Citujem: "Vláda vytvorí podmienky na analýzu efektívnosti pôsobenia Ústavy Slovenskej republiky. V tejto súvislosti využije svoje funkčné obdobia aj na prípravu a", podotýkam, uvádzajú, "diskusiu o návrhu Ústavy Slovenskej republiky."
Možno si položiť otázku: Aké sú vlastne zmeny v tomto návrhu novely ústavy, keď ju vláda a predkladatelia nedali na celonárodnú diskusiu? Naopak, v predreferendovom čase ju stiahli z programu, aby ústava nebola predmetom diskusie predreferendovej kampane. Nie je predsa možné, aby nepripravený dokument bez toho, aby bol daný na oponentúru skutočným odborníkom v oblasti ústavného práva, bol predložený na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky. Na Slovensku máme určite viac odborníkov ako štyroch predkladateľov novely, i keď nechcem znižovať ich odbornosť v oblasti ústavného práva a v tomto smere si ich vážim ako odborníkov. Títo odborníci v oblasti ústavného práva mali následne vystúpiť pred verejnosť, a to nielen poslaneckú, ale i občiansku. Nemohol vo verejnoprávnej televízii bežať napríklad seriál "Novela Ústavy Slovenskej republiky"? Myslím si, že dnes by sme tu nestáli antagonisticky proti sebe.
Vážení predkladatelia, len tak by ste boli dali prerokovaniu novely charakter, ktorý by si zaslúžila. Bohužiaľ, sa tak nestalo. Celý proces na príprave tejto novely považujem minimálne za neštandardný. A dá sa to charakterizovať ako zneužitie moci ústavnej väčšiny.
Predkladaná novela ústavy sa dotýka, lepšie povedané, rieši päť základných okruhov. Prvý sa dotýka európskej integrácie vo väzbe na vzťah vnútroštátneho a nadnárodného či medzinárodného práva. Novela má priniesť novú aplikáciu medzinárodných dohôd, možnosť preniesť niektoré práva štátu na medzinárodné organizácie, ktorých je členom Slovenská republika. Hnutie za demokratické Slovensko jasne definovalo svoj cieľ vstupu Slovenskej republiky do NATO a Európskej únie. Podporuje zmeny, ktoré je potrebné vykonať v ústave na zvýšenie efektívnosti harmonizácie práva Slovenskej republiky s právom Európskej únie, ale tieto zmeny musia jednoznačne smerovať k tomuto cieľu. Predpokladané zmeny a spôsob na jednej strane presahujú tento cieľ. Nie sú potrebné v takom rozsahu a v rozhodujúcej miere môžu znížiť suverenitu štátu. Na druhej strane sú nedostatočné vo väzbe na naše integračné ambície mimo európskych štruktúr, napríklad čo sa týka nášho vstupu do NATO.
Ďalším okruhom je zavŕšenie súdnej reformy. Je pravdou, že ani tá najdokonalejšia legislatíva nám nepomôže, ak ľudia nedokážu včas, účinne a spravodlivo sa domáhať svojich práv. Áno, treba zavŕšiť súdnu reformu, ale po schválení takejto reformy, ktorú predkladá návrh novely Ústavy Slovenskej republiky, už netreba hovoriť o nezávislosti súdnej moci Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v podstate bude pod správou výkonnej moci. Už netreba hovoriť o kompetencii a viazanosti zákonom, pretože Ústavný súd Slovenskej republiky bude môcť každý zákon spochybniť bez rozhodnutia vo veci samej. Tým sa vlastne paralyzuje parlament, ale i vláda, ktorá musí podľa zákonov konať. Neprimerane sa posilňuje postavenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, čím sa narúša deľba moci a jej bŕzd, t. j. vyváženosť medzi mocou zákonodarnou, výkonnou a súdnou. Teda rúca alebo ohrozuje sa jeden zo základných pilierov demokracie, čo pri súčasnej politickej konštelácii dokumentuje jasnú závislosť Ústavného súdu od politickej moci. Takéto absolútne právomoci nemá Ústavný súd nikde.
Ďalším okruhom, alebo tretím okruhom sú ustanovenia týkajúce sa územnej samosprávy, teda vznik a zakotvenie právomoci územných celkov. Nie je pravdou, že v zmysle platnej ústavy nie je vytvorený priestor alebo rámec na zriadenie samosprávnych vyšších územných celkov a umožnenie prenosu kompetencií zo štátu na samosprávne orgány. Navrhovaná novela ústavy zavádza do vzťahu štát a samospráva dualizmus. Veľa neriešených problémov v novele môže viesť v krátkej budúcnosti k odtrhnutiu riadenia samosprávy od riadenia štátu.
Schválením novely ústavy hrozí, nazvem to, federalizácia Slovenskej republiky, ktorá bude zdôvodnená snahou o decentralizáciu moci a jej priblíženie k občanovi. Táto nová federácia by mala rôzne etnické časti s autonómnou správou území. Na to slúžia vyhlásenia viacerých politikov a vysokých štátnych úradníkov o mnohonárodnom charaktere Slovenska. Potom by sa mohlo uvažovať o regionalizovaní územia, následne o pripojení či odpojení niektorej časti. Je vôbec potom ešte treba hovoriť o autonómii, keď by v podstate postup bol uzákonený v rámci Ústavy Slovenskej republiky?
Ďalším okruhom má novela priniesť rozšírenie kontrolných právomoci Najvyššieho kontrolného úradu. Zriadenie úradu tzv. verejného ochrancu základných ľudských práv (ombudsmana) a rozšírenie pôsobnosti Ústavného súdu v oblasti základných práv a slobôd. O týchto okruhoch môžeme viesť pozitívne diskusie. Ochrana základných práv a slobôd musí byť prioritou každého demokraticky zmýšľajúceho politika.
Kompetencia Najvyššieho kontrolného úradu. Zvýšenie jeho právomocí v oblasti verejných financií pochádzajúcich od štátu je žiaduce, by som skôr povedal, že je veľmi potrebná. Je však nutné zvážiť vzťah Najvyššieho kontrolného úradu a verejnoprávnej inštitúcie. Vzťah, ktorý je navrhovaný v novele, je rozporuplný a zrejme ho bude treba doriešiť.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prvoradou a základnou povinnosťou poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, vyplývajúcou aj z Ústavy Slovenskej republiky, je bezvýhradne, obetavo, dôrazne a jednoznačne presadzovať záujmy vlastného národa. Dostali sme od občanov mandát zastupovať a presadzovať národné a štátne záujmy Slovenskej republiky. Takto by sme sa mali azda i správať.
Ešte azda jednu poznámku. 25. novembra 1992 bolo vo Federálnom zhromaždení v Prahe hlasovanie o ukončení existencie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, čiže de facto išlo o hlasovanie o vznik samostatnej Slovenskej republiky. Za slovenských poslancov za vznik Slovenskej samostatnej republiky hlasovali poslanci Hnutia za demokratické Slovensko, Slovenskej národnej strany, časť Sociálnej demokracie a dvaja poslanci zo Strany demokratickej ľavice. Proti vzniku samostatnej Slovenskej republiky alebo za neschválenie zákona o rozdelení, alebo ukončení činnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky hlasovali poslanci KDH, SDĽ, poslanci maďarských politických strán a niektorí ďalší. Nezazlievam im to. Mali na to právo, na takéto rozhodnutie. Ale mám taký zlý pocit, že predkladaná novela Ústavy Slovenskej republiky je len pokračovaním hlasovania proti vzniku samostatnej Slovenskej republiky.
Rád by som podporil novelu Ústavy Slovenskej republiky, lebo je to vlastne sviatok pre každého poslanca. Ale takto predloženú novelu Ústavy Slovenskej republiky nemôžem podporiť a budem hlasovať proti jej prijatiu.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)