Podpredseda NR SR B. Bugár:

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia piati páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Pán poslanec Kresák je posledný.

Pán poslanec Šimko, máte slovo.

Poslanec I. Šimko:

Ďakujem, pán podpredseda.

Pán poslanec, ja si vás vážim, vy ste vystúpili, na začiatku ste uviedli, že máte technické vzdelanie, že nie ste odborníkom v týchto otázkach. A chcem tak trošku na to nadviazať, lebo myslím si, že sa znepokojujete naozaj neodôvodnene. A ukážem to na jednom z najcitlivejších článkov, ktoré sa stali predmetom diskusií aj dnes sú predmetom diskusií a boli aj v priebehu prípravy, a to je článok 7 ods. 2. To je ten článok, kde je možné na základe medzinárodnej zmluvy preniesť časť právomocí alebo časť suverenity štátu na medzinárodnú organizáciu. O tomto sme diskutovali, hovorili sme, že to sa týka aj Európskej únie. Vo výboroch sme sľúbili, konkrétne ja som pánovi poslancovi Slobodníkovi sľúbil, ale diskutovali sme vlastne o tom vo všetkých, že dáme tam, ako sa ľudovo hovorí, natvrdo, že to bude Európska únia, v návrhu, ktorý predložil pán poslanec Fehér za vládnu koalíciu. Tak tam je už takéto ustanovenie, môžete si to pozrieť pod bodom 6, "Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou alebo na jej základe preniesť časť svojich práv na európske spoločenstvá a Európsku úniu" a tak ďalej a tak ďalej, teda žiadnu FIFA ani nič podobné.

Ďalej vás chcem upozorniť, že do Európskej únie podľa článku 1 môžeme vstúpiť len na základe referenda, a okrem toho ešte v článku 84 sa hovorí, že takáto medzinárodná zmluva bude schvaľovaná trojpätinovou väčšinou poslancov v Národnej rade. Takže ja si myslím, že naozaj je tu dostatočná záruka toho, aby sme postupovali tak ako iné členské štáty Európskej únie a nezbavovali sa väčšej miery suverenity, než je nutné na to, aby sme boli aj súčasťou vlastne toho rozhodovacieho mechanizmu Európskej únie.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Tkáč.

Poslanec V. Tkáč:

Často sa stáva, na margo vystúpenia pána poslanca prof. Benčata, že navrhovateľ právneho textu niečo mieni a napíše niečo úplne iné. A to odznelo aj v slovách môjho predrečníka pána poslanca Šimka pred chvíľou. Chcel by som len povedať, že pán prof. poslanec Benčat hovoril o tom, že sa diskutovalo o týchto otázkach aj pred odbornými fórami.

Chcem povedať, že existujú aj odborné články, ktoré jednoznačne poukazujú na nedokonalosť tohto návrhu novely ústavy, ak si prečítame článok pána Procházku, je tu aj pán minister, myslím, že je to zamestnanec ministerstva zahraničných vecí, ktorý vynikajúco zhodnotil integračné ambície Slovenska a novelu ústavy. Je teraz najnovší článok ústavného sudcu pána doc. Kľučku, ktorý jasne dokumentuje nedokonalosť tej úpravy takzvaných samovykonávacích medzinárodných zmlúv a to, že treba doplniť prechodné a záverečné ustanovenia ústavy pri samovykonávacích zmluvách. Ja budem o tom hovoriť vo svojom vystúpení v pléne.

To znamená, že je to jednoznačný fakt, že sú tu názory aj odborníkov, ktorých ťažko spájať s nejakou politickou stranou, chvalabohu, ale ktorí jasne dokumentujú, že tento návrh, na ktorý sme mali naozaj niekoľko minút pred prvým čítaním, treba, aby bol podrobený diskusiám a v pléne. Alebo teda spolitizovanie tejto diskusie je zavinené predkladateľmi, je zavinené vládnou koalíciou, o to tu práve ide.

Chcem tiež uviesť v tejto súvislosti, že celý mechanizmus prevodu medzinárodného práva a vnútroštátneho práva, medzinárodných zmlúv, ale aj politických zmlúv či vstup do iných subjektov je nedokonale riešený. Sú v tomto návrhu obmedzené aj kompetencie prezidenta republiky, napríklad v súvislosti s prevzatím funkcií vládou, a obmedzenie pozície prezidenta republiky ako hlavného veliteľa ozbrojených síl. Čiže je to námet na vrátenie na dopracovanie.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pani poslankyňa Tóthová.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci,

vážení kolegovia,

i po vystúpení pána poslanca Benčata zdá sa, že nechápete alebo nechcete chápať, v čom je problém. Problém je totiž v tom, že otázku vstupu Európskej únie, aj keď súvisí s otázkami suverenity, možno urobiť rôznym spôsobom, a nie takým, ako je v našej ústave. Opakujem, že v Európskej únii už členské štáty rozlišujú presun kompetencií ako takých, zvrchovaných práv a právomocí alebo presun len výkonu týchto kompetencií a právomocí. Prečo vy o tomto nechcete diskutovať? Prečo tieto otázky nechceli ste dať do verejnej diskusie? Veď predsa sú dokonca aj štáty a sú považované za veľmi významné štáty, ako je Luxembursko, ktoré presúvajú na príslušné medzinárodné organizácie len výkon a aj to, vravia, dočasne. To znamená, že keď ja presuniem výkon, tak táto aktivita, táto kompetencia ostáva štátu a štát si ju môže kedykoľvek vrátiť späť, ale pri vašej formulácii to nie je možné.

(Ruch v sále.)

Pán poslanec Kresák, krútite hlavou, ale potom si prečítajte materiál Ústavnoprávne aspekty vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie. Ja vám to tam môžem nechať prečítať, pretože je to tu doslovne tak napísané.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Hofbauer.

Poslanec R. Hofbauer:

Domnievam sa, že veľké množstvo vystúpení, ktoré tu odznieva, je zaťažených absenciou toho prvotného dokumentu, o ktorom tu hovoril už pán poslanec Peter Baco, a to je absencia analýzy zdôvodnenia vzniku a predloženia novej ústavy. Takýto materiál poslanci ani verejnosť nedostali, a preto donekonečna sa tu otvárajú tie isté otázky a donekonečna sa aj otvárať budú. Z akého dôvodu vznikla takáto novela alebo skôr z akého dôvodu vzniká takýto rozsah novej ústavy s novými, úplne inými pozíciami, ktoré obsahuje, a čím je to odôvodnené, pretože z tej odôvodňovacej správy, ktorá je ako príloha k poslaneckej tlači, nič také dozvedieť sa nedá, pretože táto nová ústava odovzdáva zvrchovanosť nášho štátu a odovzdáva kompetenciu. Niet ani zmienky o tom, čo by vlastne mala odovzdávať, výkon. A to je výkon tej kompetencie. To je presne to, čo tu predo mnou povedala predrečníčka pani Tóthová. Takže o týchto veciach v celej textácii niet ani zmienky, ani vysvetlenia. To je proste podávané ako axióma: "My sme najmúdrejší, my sme to tu napísali a každý, kto si myslí niečo iné, tak je hlupák," ako nám to páni predkladatelia predvádzate. Je to dehonestujúce divadlo pre poslaneckú snemovňu aj pre verejnosť.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Kresák.

Poslanec P. Kresák:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Nuž nemôžem nič, len začať tým, že kto nechce vidieť, nevidí, kto nechce počuť, nepočuje. Pán kolega Benčat, ja som si záujmom vypočul váš príspevok, akurát na tom závere ma trošku mrzelo, že vy nás označujete za klamárov. Ja vám to nevrátim. Nebudem to robiť, ale myslím, že to nie je vhodný termín do tejto snemovne.

Z tých konkrétnych pripomienok, ktoré ste predniesli, samozrejme, my sa zamýšľame nad tými otázkami, veľmi podrobne. A verte mi, že vám absolútne úprimne hovorím, že je pravdou aj to, čo konštatoval kolega Šimko, že my sme počúvali aj vaše námietky počas diskusie od samého začiatku. A výsledkom skutočne aj vašich pohľadov sú tie pozmeňujúce návrhy, ktoré vznikali a ktoré sú vlastne akoby spoločnou správou, ktorá sa nedala prijať formálnym spôsobom, ako to požaduje rokovací poriadok. A je to výsledok rokovania, samozrejme, expertných legislatívcov, Legislatívnej rady a všetkých ďalších.

Chcem iba povedať aj to chcem povedať aj všetkým vám ostatným, ktorí sa stále hráte so slovíčkami, my poznáme ten materiál, ktorý ukázala pani kolegyňa Tóthová, veľmi dobre a veľmi dávno. Ona ho pozná z roku 1996. Len sa opýtam: Prečo vláda to neprijala, to čo je tam navrhované? Ale chcem povedať, že poznám aj všetky ďalšie ústavy európskych krajín.

A môžem vám povedať, že to formulovanie tejto problematiky je veľmi rozsiahle. Hovorí sa o prechode práv, o prenesení suverénnych práv, o prenose kompetencií, o prenose pôsobnosti, o prenose právomocí a používa sa aj prenos výkonu v oblasti zákonodarstva. Ale to je to isté ako právomoc alebo to isté ako pôsobnosť v oblasti zákonodarstva. Chcem iba povedať, možností je veľa. Tá naša pôsobnosť v oblasti zákonodarstva je to isté ako právomoc, ale nebudem vysvetľovať. Chcem iba povedať, naša cesta je legitímna, je to jedna z možných ciest. Nerobíme teda nič iné, nikoho nechceme oklamať, iba veľmi seriózne sme postupovali.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Benčat, nech sa páči, môžete reagovať.

Poslanec J. Benčat:

Dovoľte mi niekoľkými slovami reagovať.

Pán poslanec Šimko ja v podstate s niečím súhlasím, čo ste povedali, ale ja sa nevyjadrujem k pozmeňujúcim návrhom, ktoré sme v podstate nemali možnosť vidieť podrobne. Ja sa vyjadrujem k pôvodnému návrhu a tam tieto veci neboli, čo som uvádzal. Takže ťažko teraz ďalej rozvádzať našu diskusiu.

A tie zabezpečovacie nejaké mechanizmy, ako je referendum, samozrejme, a tri pätiny počtu hlasov, to beriem, ale: Prečo toto všetko nešlo robiť ústavným zákonom? Prečo sa musí robiť tak rozsiahla novela? Ja neviem, či sa tu má niekto realizovať alebo niekto si lieči komplexy z toho, že nebol pri prvej ústave. Veď sme ochotní o malej novele diskutovať a všetko mohlo byť veľmi jednoducho dané zo stola. Mohol tu byť konsenzus a mohli sme sa starať o iné veci, než tuná sa navzájom teraz napádame.

K mojim kolegom sa nejdem vyjadrovať, nakoniec, mali podporný charakter.

A k pánu predkladateľovi Kresákovi. Dobre vidíte, že my sme nepredložili žiadne pozmeňujúce návrhy ani nepredložíme, pretože považujeme túto novelu ako celok za neprijateľnú a budeme jednoznačne hlasovať proti nej, pretože neposúva veci tam, kam si to život žiada. Jedine v prípade našich integračných snáh, a v tom sa zhodneme, v tom chodíme aj do zahraničia. Nechodíme žalovať, ale všade pri našich spoločných cestách s vašimi poslancami, všade deklarujeme túto pripravenosť, ale nie za takúto cenu, ako sa tu dnes vyrobila, ako sa to dostalo do obrovského konfliktu. Všetko mohlo byť elegantne, ešte raz opakujem, vyriešené. Vadí mi to, že ústava je príliš liberálna, otvorená a môže byť zraniteľná naša štátnosť a integrita, nič viacej.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďalší v rozprave by mal vystúpiť pán poslanec Engliš, ktorý tu nie je. Stráca poradie.

Ďalej vystúpi pán poslanec Kačic a ak bude ešte čas, tak pán poslanec Benkovský.

Poslanec P. Kačic:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán podpredseda,

členovia vlády,

kolegyne, kolegovia,

hádam každý mi dá za pravdu, ak vyzdvihnem vitalitu slovenského národa, zásluhou ktorej národ prežil a prosperuje v zložitých podmienkach stredoeurópskeho priestoru. Pozornosť je preto potrebné sústrediť najmä na turbulentné obdobia a na zvratné body vývoja, ktorými na hranici chaosu a usporiadanosti sa spontánne vytvárali nové vývojové trajektórie umožňujúce udržanie národnej identity a vnútornej dynamiky.

V týchto hraničných obdobiach sa vždy vynárali dve alternatívy, prvá, konštruktívna a zmysluplná pre smerovanie k sebazáchove a k prosperite, poslednýkrát sme boli svedkami toho v roku 1993, keď vznikla samostatná Slovenská republika, a druhá, deštruktívna smerujúca k maximu entropie, k strate národnej suverenity a národnej identity - a to sa zdá, vážení prítomní, že nastane po prijatí pravdepodobne tohto znenia ústavy.

Teraz sa nachádzame na prechode do tretieho tisícročia a opäť cítime zodpovednosť súčasnej generácie za budúce smerovanie. Usilujeme sa sformovať vlastný prínos do vzájomného spolužitia v Európe a súčasne identifikovať nástrahy, ktoré nám môžu hroziť v budúcnosti.

Hlbší pohľad na väčšinu teórií, ktoré o sebe vyhlasovali, že sú univerzálne, odhaľuje, že vo svojej podstate boli spojené s konkrétnymi geografickými, historickými, ekonomickými a sociálnymi podmienkami, ktoré v žiadnom prípade nemali ani univerzálny, ani globálny charakter. Deklarovanie globalizmu, že má univerzálne právo na určovanie smeru vývoja, sa obyčajne viazalo a viaže s úsilím určitých aktérov získať monopol na svoju pravdu.

Súčasná história skúmania pravidiel fázových prechodov v uplynulých dvoch tisícročiach má umožniť pohľad vpred, pohľad na vlastnú budúcnosť. Ide o anticipovanie skúseností z vlastnej vývojovej cesty a adekvátnosť vstupov do všeobecných vývojových trendov. Tieto skúsenosti ukazujú, že žiadny mechanický prenos cudzích vzorov, žiadna imitácia modelov, ktoré vznikli v iných podmienkach, nemôžu postačovať na dosiahnutie vlastnej prosperity. V tom spočíva úloha tvorby a podpory vlastnej slovenskej cesty do budúcnosti.

To platí aj o rôznych expertízach, ktoré nám prichádzajú a ktoré nám vsugerujú spôsob, akým sa máme transformovať pred vstupom do európskych štruktúr a do NATO. Často to znamená tlak na prijatie zahraničných podmienok bez zvažovania dôsledkov. Naproti tomu na Slovensku sú racionálne očakávania zlepšenia ekonomickej situácie, zrýchlenia rozvoja, obohatenia kultúry na základe efektívnejšieho využívania.

Cudzie expertízy formujú programy výhod pre zahraničných podnikateľov, kde sme svedkami tzv. daňových prázdnin, ale na druhej strane kruté vymáhanie daní od domácich podnikateľov až po exekúcie. Je jasné, že je to v rozpore s vlastnou rozvojovou slovenskou cestou, ktorá žiada rovnocennosť podmienok vo všeobecnosti. Slovensko chce ísť do európskych štruktúr svojou vlastnou cestou ako dôstojný partner, chce sa transformovať a adaptovať na nové európske podmienky, ale nechce stratiť schopnosť vzdať sa svojej národnej suverenity. Súvisí to s programami, ktoré hovoria o zániku malých národov v integrovanej Európe. A práve tento návrh ústavy zjavne hovorí o nebezpečenstve narušovania celistvosti územia Slovenskej republiky. Nebezpečie spočíva v tom, že kozmopolitné tlaky proti národnej identite môžu viesť k strate perspektívy, kam Európa vlastne smeruje - európskym národom alebo ku globálnemu európskemu národu.

Skúsenosti z histórie jednoznačne potvrdzujú, že beda národom, ak sa vzdávajú perspektívy vlastného smerovania a prijmú len nasledovania cudzích vzorov. Práve pri takomto zastieraní alebo rozmrazovaní obrazu treba vedieť spojiť vlastnú retrospektívu minulosti s perspektívou budúcnosti a zmobilizovať sily národa na prechod do tretej civilizačnej vlny v spoločnosti trvalo udržateľného rozvoja alebo poznatkov v orientovanej spoločnosti, dať perspektívu vstupu do tretieho tisícročia. Teda nie imitáciou cesty, ktorú západná Európa prešla, ale spoločným úsilím tvoriť novú cestu pre 21. storočie.

Ústava je základným právnym dokumentom štátu, z ktorého sa odvodzuje celý vecný, a teda aj právny rámec. O ústave sa hovorí, že je to zákon zákonov. Je predovšetkým základným deklarovaním rámca a parametra štátu. Považujem to za chybu, ak koalícia vydáva za novelu ústavy takú rozsiahlu zmenu, ktorá predstavuje pôvodných 92 zmien. Navyše, novelu ústavy nepredkladá vláda Slovenskej republiky, ale skupina poslancov. A tí sa nenamáhali svoju iniciatívu s vládnym kabinetom konzultovať. Preto vláda podmienila svoj súhlas s novelou ústavy pridaním ďalších 73 zmien. Doplnenie ústavy pod tlakom lobistických skupín nevytvára možnosť na prijatie kvalitných zmien ústavy. Proces postupného nabaľovania veľkého počtu zmien ilustrujem pripomenutím faktu, že pôvodný návrh novely ústavy z mája 1999 obsahoval len 12 zmien.

Ak si priblížime niektoré návrhy zmien uvádzané parlamentnou tlačou 643, tak podľa nej Slovenská republika môže vstúpiť do štátneho zväzku s iným štátom, čo značí, že koaličným vládnym poslancom sa dáva slobodná vôľa kedykoľvek zrušiť štát, ktorý nechceli, a zlúčiť Slovensko hoci s Maďarskom, Českom, Ukrajinou a podobne. Záväzné dokumenty medzinárodnej organizácie, ktorých sme členmi, majú mať priamu záväznosť a prednosť pred zákonmi nášho štátu, čo je vzdanie sa vlastnej zvrchovanosti. Aj všetky ratifikované medzinárodné zmluvy majú mať prednosť pred platnými slovenskými zákonmi, čo by bolo úplným podriadením sa záujmom iných, a to za stavu, keď sa na druhého zmluvného partnera takáto záväznosť nevzťahuje.

Právo zadržania podozrivého z trestného činu v súčasnej ústave bolo prevzaté z bývalej federatívnej ústavy, pretože slovenská ústava bola schvaľovaná za platnosti Ústavy Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Zadržanie podozrivého na 24 hodín sa preukázalo ako nevyhovujúce. Návrh novely však uvádza právo na zadržanie až na 72 hodín. Pri súčasnom policajnom prenasledovaní politickej opozície vládnou mocou sa vytvára priestor na policajnú a súdnu perzekúciu politických protivníkov a odporcov režimu, podobne ako tomu bolo za komunizmu. Oproti súčasnej ústave sudca nemá oprávnenie osobu z väzby prepustiť, ale iba rozhodnúť o jej prepustení na slobodu. To, či zadržaného policajné orgány skutočne prepustia, o tom nie je ani zmienky.

Namiesto pojmov "štátne orgány a orgány územnej samosprávy" sa má zaviesť hmlistý pojem "orgány verejnej moci", v rámci ktorého majú byť obsiahnuté aj záujmové korporácie, občianske iniciatívy a nadácie, spoločenstvá vydržiavané aj zahraničnými prostriedkami pre zahraničné záujmy. Tie majú byť kompetenčne povýšené na štátnu správu a územnú samosprávu vo veci výkonnej moci. Oprávnením na združovanie s inými vyššími územnými celkami sa priznáva vyšším územným celkom možnosť územného rozobratia nášho štátu do inoštátnych celkov, ktorých legislatívna záväznosť sa má vzťahovať aj na slovenské vyššie územné celky.

Pokiaľ národ nemá štát, na tvorbu jeho ústavy je oprávnená národná intelektuálna a právnická elita, pokiaľ sa zmena ústavy uskutočňuje v podmienkach vlastnej štátnosti, návrh jej novelizácie by mala predkladať vláda štátu. Tlač 643 spomínaného návrhu, ktorá by mala zmeniť ústavu, predkladajú štyria poslanci, ako keby to bol bežný zákon. Predkladatelia predstavujú vybraných zástupcov časti súčasnej vládnej koalície. Predstavitelia vlády i parlamentu bezostyšne označujú novelu ústavy za koaličnú novelu ústavy. Otvorene priznávajú, že novela ústavy ignoruje celé spoločenské spektrum našej spoločnosti a že je vyjadrením názorov iba časti politického spektra. Preto za návrh tejto vašej ústavy ja hlasovať nebudem.

Ďakujem. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Tkáč. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

Pán poslanec, máte slovo.

Poslanec V. Tkáč:

Ďakujem pekne.

Chcel by som povedať jednu vec a zároveň využiť aj prítomnosť pána ministra zahraničných vecí. Keď porovnáme text, ktorý je predmetom zásadného sporu, a boli sme už osočovaní intelektuálnymi rasistami v tejto snemovni, ktorí hovoria, že len oni majú svätú pravdu a iný názor je zlý, tak ten intelektuálny rasizmus je v texte, ktorý štyria mušketieri predložili, a to tak, že hovoria, že "Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou alebo na jej základe preniesť časť svojich zvrchovaných práv na medzinárodnú organizáciu", časť svojich zvrchovaných práv. Poľská ústava alebo ústavná úprava hovorí o presune kompetencií na medzinárodnú organizáciu na základe medzinárodnej zmluvy.

Ak sme vstúpili do Medzinárodnej organizácie práce, ako príklad hovorím, samozrejme, sa podriaďujeme, ak ratifikujeme a vyhlásime Dohovor Medzinárodnej organizácie práce, Slovensko je jedno z najaktívnejších v tejto oblasti, tento dohovor znamená, že sa svojej kompetencie určitým spôsobom tiež vzdávame, a tento dohovor má prednosť pred slovenským zákonodarstvom. Vstupujeme zároveň do kontrolného mechanizmu Medzinárodnej organizácie práce.

Navrhovatelia ústavy, tak ako to sformulovali, na rozdiel od Poliakov v podstate vychádzajú z koncepcie Joschku Fischera o federácii Európy. Ale chcem povedať, že aj Európska demokratická skupina, ktorá sa združuje v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy, odmieta model Joschku Fischera, federáciu, kde by takýto text, ak chceme do federácie európskych štátov vstúpiť, prosím, platil, odovzdáme zvrchované práva federálu. Ale Európska demokratická skupina hovorí perfektnú myšlienku, ktorá podľa mojej mienky vysvetľuje mnohé, a to je to, že nechceme Spojené štáty európske, ale chceme Európu spojených štátov. A v tom je ten zásadný rozdiel medzi nami a medzi predkladateľmi novely ústavy.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďalší v rozprave by mal vystúpiť pán poslanec Benkovský, ktorý tu však nie je. Stráca poradie. Ďalšia prihlásená je pani poslankyňa Keltošová.

Pani poslankyňa Keltošová, nech sa páči, máte slovo.

Poslankyňa O. Keltošová:

Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci,

vážení páni ministri,

kolegyne, kolegovia,

dovoľte, aby som aj ja vystúpila k predkladanému návrhu novely ústavy. Nebudem hovoriť veľmi zoširoka o právnických chybách, ktoré už viackrát vysvetľovali moji kolegovia právnici. Budem hovoriť o novele ústavy, o spôsobe jej prípravy a najmä o tom, ako je táto snemovňa, ako je vláda Slovenskej republiky pripravená akceptovať všetky medzinárodné dohovory, o ktorých tu bola reč, ako sa my poslanci pripravujeme "na vstup" do Európskej únie, resp. ako sa nepripravujeme.

Myslím, že včera jeden z rečníkov spomenul, že vo vyspelých európskych krajinách, v členských krajinách Európskej únie je úplne iný systém parlamentnej práce, je úplne iný systém prijímania zákonov, je úplne iný systém konštrukcie parlamentných výborov. Boli sme vo Fínsku, boli sme vo viacerých krajinách, ktoré sú členskými krajinami, a vieme, aký veľký dôraz kladú v týchto parlamentoch na prácu tzv. veľkých výborov, ktoré sú kontrolnými mechanizmami pre svoje vlády. O tomto sa v tejto novele ústavy nehovorí. Mám vážnu pochybnosť, či stačí sa len zaviazať k prenosu kompetencií alebo vzdať sa určitých právomocí v prospech veľkého nadnárodného spoločenstva, ak náš národný parlament nebude schopný vykonávať záväzky, ktoré nám z takýchto medzinárodných dohovorov budú vyplývať.

Chcela by som sa takisto vyjadriť ku kvalite predkladaných návrhov zákonov, ktoré vláda predkladá a ktoré aj v súlade s legislatívnym plánom úloh, najmä s prioritami tejto vlády, pokiaľ ide o vstup do medzinárodného spoločenstva, už dávno mala mať snemovňa na stole. Viete veľmi dobre, koľko zákonov sme prijímali v skrátenom legislatívnom konaní, viete, v akej nízkej kvalite tejto zákony prechádzali, viete o tom, koľkokrát sme museli len nedávno novelizované zákony znovu novelizovať. Nad týmto by sa mala vláda zamýšľať, samozrejme, v spolupráci s príslušnými výbormi.

Viete o tom, že tento parlament už dávno mal predkladať také legislatívne normy, ku ktorým sa zaviazal Európskej únii. Viete, aké je meškanie jednotlivých právnych predpisov aj na tento rok? Toto všetko sú len krásne reči o tom, čo všetko urobíme a čo všetko nám táto novela prinesie. Ale kde je náš výkon, kde je výkon vlády? - pýtam sa. Kde sú tie právne predpisy, ktoré mali byť predložené? - budem hovoriť len o novom Zákonníku práce, o verejnej službe, o štátnej službe. Kde sú tieto právne predpisy zaradené v novom legislatívnom pláne úloh? Pozrite si ho, až na záver roka.

Čiže ja som za vstup do Európskej únie, my sme za reformy, ktoré táto vláda povedzme v oblasti pracovného práva alebo práva sociálneho zabezpečenia si dala do svojho programového vyhlásenia. Ale miesto toho, aby sme pracovali, aby pracovala aj vláda naplno, aby sme dodržiavali tie sľuby, ktoré sme sami dali Európskej komisii, miesto toho sa tu politikárči a kupčí s hlasmi jednotlivých poslancov, ako keby táto novela bola tým momentálne najdôležitejším, najrozhodujúcejším v právnom systéme.

Tá novela, ktorá je doteraz, tá je dobrá. Prečo treba takúto novelu pripravovať za takéhoto zhonu a za takéhoto, by som povedala, nedôstojného politikárčenia? Preto si myslím, že toto, o čom sme hovorili, to všetko poslanci HZDS vnímajú ako vážny nedostatok pri príprave tejto novely, nehovoriac o absolútnej absencii komunikácie s odborníkmi z radov HZDS. Preto, vážená snemovňa, nemôžem ju podporiť. Ani táto snemovňa, ani vláda, ani ďalšie výkonné orgány nie sú pripravené na to, k čomu sa chcete v tejto novele zaviazať.

Ďakujem. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami sa prihlásili piati páni poslanci a poslankyne. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

Pán poslanec Tkáč, máte slovo.

Poslanec V. Tkáč:

Chcel by som povedať, že začiatkom januára prebehol seminár Európskeho inštitútu pre verejnú správu. A ja som sa zúčastnil v decembri na jednom rokovaní tohto inštitútu v Maastrichte. Teraz bude najbližšie rokovanie alebo teda seminár tuším vo Švédsku a Írsku. A na tomto rokovaní za účasti zástupcov vlády vrátane hlavného vyjednávača pána Figeľa bolo evidentne dokázané, akým spôsobom jednotlivé rezorty neplnia integračné ambície tejto vlády, akým spôsobom sa mešká v legislatíve a v ďalších okolnostiach. My sme podpísali vyhlásenie poslancov Národnej rady za vstup do Európskej únie, za urýchlené konanie vstupu do NATO, podporili sme vstup Slovenskej republiky do OECD, ale chcem zvýrazniť skutočnosť, že ďalšie systémové kroky v tejto oblasti sladko spinkajú. Myslím tým napríklad otázku volebného práva a ústavy, zmeny ústavy vo vzťahu k voľbe poslancov do europarlamentu. Ak má byť rovnosť šancí v tejto oblasti, už mala byť súčasťou tejto novely aj komplexná úprava voľby poslancov do Európskeho parlamentu, pretože rok 2004 je z politického hľadiska skutočne veľmi blízko.

Po ďalšie chcem povedať, že nie sú v tejto novele ústavy vyjasnené ani štrukturálne zmeny v Európskej únii. Opakovane zvýrazňujem, že nechceme Spojené štáty európske, ale Európu spojených štátov. Chcem tým povedať, že presun suverenity je nezmyslom a presun kompetencií je to, za čo by som okamžite hlasoval pri novele ústavy. Chcem povedať, že nie sú vyriešené systémové väzby prieniku a rozhodovania ad hoc v orgánoch európskych štruktúr po vstupe. A o tom je aj naša kritika.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pani poslankyňa Tóthová.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem.

Chcem nadviazať na tú časť vystúpenia pani poslankyne, kde hovorila o približovaní práva a o plnení programu aproximácie práva. Vážení, ja mám odložené hodnotiace stanoviská v čase pred vaším vládnutím o približovaní práva a aproximácii - vysoko pozitívne, stále hodnotené, veľký pokrok a podobne. U vás, vaše hodnotenia, čím ďalej, tým viac vyznačujú zaostávanie, treba dohnať, a to, že sa otvárajú kapitoly a že sa prípadne aj niektorú kapitolu podarí zavrieť, ešte nie je podstatné. Podstatou celej veci je vlastne realizácia tých predpisov, ktoré prijmeme, čiže implementácia. A na implementáciu my potrebujeme dobrú ekonomiku. Ja len poviem príklad, čistiarne odpadových vôd. Práve to máme. Ale budú to ťažké milióny, aby sme to realizovali.

A ekonomika, ktorá bola dobrá - a máme na to viacero argumentov hodnotenia Európskej únie, Svetovej banky -, dnes čím ďalej, tým viac ide dole, prepadá sa. Občania to veľmi výrazne cítia. Pán premiér síce s ružovými okuliarmi včera tu hovoril o dobrom smere a tak ďalej, ale ja nespochybňujem smer, ale spochybňujem vaše potknutia, ktoré na dobrom smere zhoršujú výsledky. A práve to je jeden zo základných kameňov podmienok, pre ktoré nás do Európskej únie neprijmú tak, ako vy to predpokladáte. A nie je víťazstvom prísť včas, ale víťazstvom je prísť do Európskej únie dobre pripravený.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Cuper.

Poslanec J. Cuper:

Súhlasím s pani poslankyňou Keltošovou, že pre vstup do Európskej únie nepotrebujeme novelizovať ústavu, ale vytvárať právny rámec, to znamená vytvárať legislatívne normy v tých oblastiach, kde sme podpísali v rámci asociovanej dohody.

Pokiaľ ide o samotnú predstavu, teoreticko-právne sa Európska únia zaraďuje k nadštátnym spojeniam štátov. Teda nejde o nijakú inú formu spojenia štátov. Európska únia dodnes ani po prijatí Maastrichtu nemá vlastnú suverenitu, pretože má len kompetencie, ktoré jej jednotlivé členské štáty postúpili. Preto aj poľská ústava, ale aj to odporúčanie odborníkov španielskych, belgických, hovoria, že mi ústavou môžeme postúpiť jej naozaj len nejaké kompetencie. Nemôžeme jej postúpiť právo suverénne napríklad vydávať alebo tlačiť meno alebo raziť mince, pretože nemôžeme ju nahradiť inou menou, európskou, pretože nie sme ešte členskou krajinou. Takže to sú také politické kryptokomunistické fantazmagórie predkladateľov, ktorí sa chcú zapísať do dejín slovenského ústavného zákonodarstva.

Ja sa nedivím, že jeden z predkladateľov predseda KDH a pán poslanec Hrušovský akosi nie príliš obhajuje tento návrh, pod ktorý sa sám podpísal, ktorý zrejme cíti, že na rozdiel od sebavedomého Orosza a pána Kresáka, ktorí zrejme v službách Demokratickej strany a Maďarskej koalície to vytvárali, a preto ja som presvedčený, že pán poslanec Hrušovský, pán podpredseda to chápe...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Orosz.

Poslanec L. Orosz:

Ďakujem pekne.

Potvrdzuje sa to, čo som povedal včera o pánovi poslancovi Cuperovi.

Ale k pani poslankyni Keltošovej. Hovorili ste o tých tzv. veľkých parlamentných výboroch na integráciu. Iste, to je jedna z foriem, ktorú uplatňujú viaceré krajiny, ale myslím si, že k tomu netreba meniť ústavu. To je možné riešiť zákonom o rokovacom poriadku. Obdobný výbor môžeme takto vytvoriť, ale je to len jedna z foriem, ktorá sa uplatňuje.

Pán poslanec Tkáč kýve hlavou, ale zase aj on má názor, ktorý považuje za nevyvrátiteľný. Myslím si, že v tejto chvíli nemáš pravdu, pán poslanec.

Čo sa týka problematiky aproximácie práva, noriem, ktoré majú v tejto súvislosti byť pripravené vládou, ja s vami súhlasím. Sú tu veľké problémy, veľké rezervy a na toto upozorňujeme vládu Slovenskej republiky pri našej kontrolnej činnosti. Ale chcem v tejto súvislosti povedať okrem iného aj to, že dve kapitoly - Finančná kontrola a Súdnictvo, spravodlivosť, justícia - sa nedajú vôbec otvoriť bez zmeny - novely - Ústavy Slovenskej republiky. Aj zato bola tá novela predložená. Je potrebné tie veci riešiť, tak ako sa to štandardne rieši v Európskej únii.

A k problému komunikácie s predstaviteľmi HZDS, najmä teda s právnymi expertmi. Komunikovať sa dá len vtedy, keď tá druhá strana má záujem. My by sme boli veľmi radi, keby ste sa boli aktívne do tohto procesu zapojili. Mali ste vždy otvorené dvere. Hovorili sme o tom niekoľkokrát aj pri neformálnych rozhovoroch. Žiaľ, politické rozhodnutie bolo také, že sa toho nezúčastníte. My sme nemohli rezignovať na to, aby sme urobili túto novelu, ktorá skutočne je potrebná na napĺňanie národnoštátnych záujmov Slovenskej republiky.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pani poslankyňa Aibeková, nech sa páči.

Poslankyňa M. Aibeková:

Ďakujem pekne.

Pani poslankyňa Keltošová veľmi správne poukázala na dôležitosť iných noriem, ktoré pomôžu urýchliť proces nášho smerovania do Európskej únie. Veľmi správne poukázala na nekvalitu mnohých noriem a odsúvanie až do tretieho povolebného roku. Mnohé veci ste sľúbili, že urobíte veľmi rýchle a urobíte veľmi razantne. A tieto kroky stále odsúvate už na koniec vášho pôsobenia, veľmi ma prekvapuje, že práve predstavitelia SDĽ, a ja si dovolím prečítať z ich programu, ktorý dali už ako vládna strana, čiže nie sľuby predvolebné, ale ako sľuby vládnej strany. Tu vo vašom materiáli sa píše: "Skvalitniť legislatívny proces tak, aby nedochádzalo k neustálym novelizáciám, aby právne predpisy boli jasné, presné, prehľadné, nepripúšťajúce dvojitý výklad a aby právny poriadok zabezpečoval právnu istotu, aby v legislatívnom procese sa plne dodržiavali stanovené lehoty." Nuž keď si to premietneme na zákony, ktoré majú predložiť práve členovia vlády za SDĽ, tak neplníte toto, čo ste sľúbili. Nakoniec, ukazuje to aj tento návrh ústavy. Koľko tu už bolo daných pozmeňujúcich návrhov. Takže veľmi sa divím, že sľubujete veci, ktoré potom jednoducho odložíte do priečinku, a tvárite sa, že ste to nikdy nesľúbili. Svedčí o tom posledný zákon z decembra - zákon o sociálnom zabezpečení. Ten je, vážené dámy, vážení páni, 43-krát novelizovaný. Pritom váš minister sľúbil a je to v programovom vyhlásení vlády, že tu bude komplexný zákon o sociálnom zabezpečení a sociálnom poistení. Do dnešného dňa nie je. A ďalšie a ďalšie novely sú pripravené. Tak isto sa to týka aj zdravotníckych zákonov.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pani poslankyňa Keltošová, prosím, môžete reagovať.

Poslankyňa O. Keltošová:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Pán poslanec Orosz, ja mám pred sebou aj programové vyhlásenie vlády z novembra, kde ste sa zaviazali, že pri samotnej koncepcii tvorby práva bude vláda preferovať princíp systémového prístupu. Nuž nad tým sa už dnes, myslím, všetci poslanci aj koaliční len usmievame. A o systémovom prístupe: Keď napríklad zákon o zamestnanosti bol 3-krát otvorený koaličnými poslancami a každý z nich tam do toho zákona chcel dodať niečo iné, keď poslanecká snemovňa supluje legislatívnu činnosť vlády rôznymi nepodarkami vo forme poslaneckých návrhov, tak tomuto my nehovoríme systémový prístup pri tvorbe práva.

A ďalej: "Vláda vytvorí podmienky na analýzu efektívnosti pôsobenia Ústavy Slovenskej republiky. V tejto súvislosti využije svoje funkčné obdobie aj na prípravu a diskusiu o návrhu zmien ústavy." V programovom vyhlásení ste sa zaviazali, že túto analýzu urobíte. Nedodržali ste to, tak ako v podstate tri štvrtiny, možno už 90 % vašich sľubov.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ako posledný v dnešnej rozprave vystúpi pán poslanec Gajdoš.

Nech sa páči, máte slovo.

Poslanec J. Gajdoš:

Vážené torzo Národnej rady,

vážení členovia vlády,

vážení občania,

po dlhých a ťažkých koaličných prekáračkách a vzájomnom vydieraní sa občan slovenský dočkal. Cez novelu zákona zákonov - Ústavu Slovenskej republiky - si skupina politických dobrodruhov ide privlastniť privilégiá, ktoré historicky patria občanovi, a na druhej strane zbavuje štát suverenity, bez ktorej prestáva byť zvrchovaným štátom a stáva sa banánovou republikou. Naviac, všetko je založené na podvode, neskonalej túžbe po kariére a moci. "Kde nevládne právo, tam nie je ústava," hovorí Aristoteles. Z každodenných skúseností zo znásilňovania práva v tomto štáte vyplýva, že sa niekto pokúša novelizovať to, čo tuná v skutočnosti pauzíruje.

Na podporu tohto konštatovania vám chcem pripomenúť nedávny pokus KDH schváliť v parlamente ústavný zákon o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii udelených Vladimírom Mečiarom. Právnik Martin Bucinger vo svojom článku uverejnenom v Sme pod názvom "Cesta do ústavnej priepasti" nastavuje zrkadlo nielen súčasnej politickej moci, ale aj samozvaným ústavným expertom konštatovaním: "Či je určité právo spravodlivé alebo nespravodlivé, a teda či je alebo nie je právom, nemôže určovať orgán politickej moci, ktorý predstavuje parlament, ale jediným prirodzene kompetentným orgánom pre nachádzanie spravodlivosti je nezávislý súd."

Odvodením od objektívnosti a spravodlivosti práva vo vzťahu k objektívnosti a spravodlivosti Ústavy Slovenskej republiky je možné konštatovať, že Ústava Slovenskej republiky nemôže byť ústavou len pre vládnucu politickú moc, ale základným zákonom pre všetkých občanov Slovenskej republiky, a jej prijatie musí byť výsledkom všenárodného konsenzu.

Skutočnosť je taká, že predkladaná novela ústavy je kompilátom poznatkov z ústav demokratických štátov bez hlbokej previazanosti ďalších právnych noriem a rešpektovania zvykového práva. Tých, ktorí si týmto nezodpovedným prístupom k novele Ústavy Slovenskej republiky chcú postaviť politické pomníky, chcem upozorniť, že práve tieto pomníky chodia s obľubou ocikávať psy.

24. júla 1987 v denníku Pravda Peter Kresák v článku "Moc v rukách vládnucej buržoázie" vehementne kritizuje znásilňovanie Ústavy Spojených štátov nielen politickou, ale aj súdnou mocou, ale jedným dychom zároveň obdivuje jej adaptibilnosť na zmenu spoločenského vývoja vďaka mimoriadne širokému výkladu jednotlivých ustanovení bez minimálnych zásahov alebo doplnkov ústavy. A dnes, čuduj sa, svete, aký to prerod. Sám sa stáva znásilňovateľom ústavy cez nekvalifikovanú a neobjektívnu novelizáciu a v prípade rozšírenia počtu sudcov Ústavného súdu o troch si dovolím tvrdiť, že aj osobne účelovo.

Politickú dohodu o nevyhnutnosti hlbokej analýzy a aktuálnosti ústavy za účasti všetkých parlamentných strán a širokej účasti právnických subjektov si úzka skupina politických prominentov na čele s pánom Kresákom, Oroszom, Hrušovským a Šimkom vysvetlila po svojom a výsledkom ich účelového prístupu je zo 156 článkov platnej ústavy návrh novelizovať 92, pričom v rozprave má odznieť viacero pozmeňujúcich návrhov. Čo z toho vznikne? Právny paškvil, ktorým sa bude riadiť - neriadiť naša spoločnosť možno do ďalších volieb. Vytvára sa tu nebezpečný precedens permanentných zásahov do ústavy a z toho vznikne hamotina podobajúca sa zákonu o sociálnom zabezpečení, v ktorom sa už nevyznajú ani pracovníci sociálnych inštitúcií. Kto si zle zapne prvý gombík, hovorí Goethe, ten sa už správne nepozapína, a to ste práve urobili, páni.

Konštatovanie gestorského výboru k spoločnej správe, že len výbor pre financie, rozpočet a menu ako jediný, aj to sa spochybňuje či relevantnou dvojtretinovou väčšinou, odporučil Národnej rade Slovenskej republiky novelu ústavného zákona schváliť s pozmeňujúcimi návrhmi. A že v ďalších určených výboroch nezískal návrh potrebnú trojpätinovú väčšinu hlasov, hovorí za všetko. V prípade schválenia tejto novely to bude ďalší unikát tejto vládnej koalície, hodný zápisu do Guinnessovej knihy rekordov a zároveň ďalší jasný dôkaz o politickom kupčení, ktoré sa stalo hlavnou metódou jej práce.

Už prvý krok, ktorý predstavuje zmenu poradia jednotlivých odsekov v preambule ústavy, svedčí o ignorancii poroby a útrap, ktorými prešiel slovenský národ na tŕnitej ceste svojho vývoja k samostatnosti, a zároveň schvaľuje jeho tisícročnú maďarizáciu tým, že všetkým národom dáva právo dovolávať sa na stáročné politické a kultúrne dedičstvo a hlavne na skúsenosti zo zápasov o národné bytie a vlastnú štátnosť. Gratulujem, lepšie by to neurobili ani páni Csáky a Duray. Pozorne si paškvil, ktorí ste splodili, prečítajte. Doteraz platný text preambuly ústavy upravuje rovnocenné postavenie národnostných menšín, ale nedáva právo národnostným menšinám, hlavne maďarskej, realizovať sa na základe pre slovenský národ zlých skúseností z histórie. To má svoju logiku, ktorú ste vy postavili na hlavu. Zdanlivo tento jednoduchý presun vyzerá nevinne, aj keď ste chceli zvýrazniť zrovnoprávnenie postavenia príslušníkov národnostných menšín. Významovo ste však urobili vo svojej naivite obrovskú chybu. Už týmto prvým pokusom novelizovať ústavu ste sa totálne diskvalifikovali.

Ďalšie k. o. ste si uštedrili hneď článkom 1 ústavy, ktorý ste doplnili o odsek 2 tohto znenia: "Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky." No a doteraz to bolo ako? - pýtam sa vás. Nerešpektovali sme tieto normy? Chýbal nám len hlboký predklon, ktorým by sme každému dopredu jasne naznačili, s kým má tú česť. Už jasnejšie sa to nedalo povedať, že záujmy Slovenskej republiky aj občanov sú pre vás až na druhom mieste. Ratifikované medzinárodné zmluvy a dohovory, s ktorými sa slobodne stotožníme, sú pre nás predsa záväzné. Treba to ešte zvlášť zdôrazňovať v Ústave Slovenskej republiky?

Ďalším svedectvom o vašej servilnosti je nové znenie článku 7, zvlášť odseku 2, v ktorom hovoríte o prenesení časti svojich zvrchovaných práv na medzinárodnú organizáciu. Kto vás o to žiadal? Ja som za štyri roky vo funkcii štátneho tajomníka pri svojich rokovaniach, ale ani teraz pri pozornom sledovaní negociačných pozícií Slovenskej republiky ani raz nezaregistroval, aby od nás niekto, či už z Európskej únie alebo NATO, žiadal vzdať sa čo len časti svojej suverenity. Vy ste vôbec nepochopili, že členstvo v Európskej únii, v NATO alebo v iných medzinárodných organizáciách je potvrdením suverenity účastníckych štátov, a nie opačne.

Aproximácia práva a zosúladenie nášho právneho systému s právnym systémom Európskej únie je krok na upevnenie postavenia štátu v rámci spoločenstva a zjednodušenie jeho kooperatívneho fungovania. V tom je logika celého procesu, a nie vaša subordinačná, kdesi smerujúca ústretovosť. V konečnom dôsledku sa ústretovo vzďaľujete od vytýčeného cieľa, lebo ste všetko postavili na hlavu.

Vidím, že sa chystáte vládnuť ešte ďalšie obdobie. Však Béla už pripravil Mikimu fľašu na prípitok, skôr to bude, Béla, na kar. Nestihli ste pozatvárať väčšinu prominentov HZDS, tak ako ste si to naplánovali, tak sa pokúsite po schválení novely ústavy aspoň na 72 hodín niektorých z nás posadiť do chládku. Za 3 dni sa toho stihne veľa, možno niekto aj podľahne psychickému tlaku a zavrznete Mečiara, po čom tak strašne túžite. Slabším jedincom trojdňová basa stačí na celý život. Som presvedčený, že skúsenému a neskorumpovanému sudcovi na rozhodnutie o vzatí do väzby stačí 24 hodín, neskúsenému a skorumpovanému nestačia ani 3 dni. Hodnotím túto snahu za prehnanú a politicky účelovo zneužiteľnú.

V článku 26 ods. 5 nahradzujete slová "štátne orgány a orgány územnej samosprávy" slovami "orgány verejnej moci". Čo to je verejná moc? Moc silnejšieho alebo každého, komu sa zachce vládnuť? Zanikli inštitúcie štátnej správy a samosprávy? Ako sa delí verejná moc a aké sú jej kompetencie? Je samospráva nositeľom moci? Aké funkcie potom zostanú štátu? To nikto z vás nezadefinoval, ale už je to v ústave. To je ešte horšie ako plané diskusie o občianskej spoločnosti podľa predstáv slobodomurárov a svetoobčanov. Občan môže všetko a nemusí nič. Potom nepotrebuje ani ústavu, ani morálny kódex, ani rodinu, ani vlasť, ba ani náboženskú ideológiu, nič, proste, každému je svet gombička. Kto je všade doma, nemá nikde domov. Kto sa domnieva, že mu je vlasťou celý svet, vskutku je bez vlasti, tvrdí Rázus.

V článku 69 hovoríte o obecnom zastupiteľstve a starostovi. Spoločná správa dopĺňa spôsob odvolania starostu, nerieši však odstúpenie alebo odvolanie poslanca obecného alebo mestského zastupiteľstva, ani odvolávkou na zákon.

Pozitívne by som kvitoval rozšírenie právomocí Najvyššieho kontrolného úradu na kontrolu finančného hospodárenia obcí s prostriedkami pridelenými zo štátneho rozpočtu. Bol by som za rozšírenie jeho kompetencií. Skúsenosti totiž potvrdzujú, že v mnohých obciach sa starostovia nenamáhajú s transparentnosťou nakladania s finančnými prostriedkami a v mnohých prípadoch je to ich výsadná právomoc v rozpore so zákonom. O hospodárení nevedia nič poslanci a už vôbec nič občania obcí. Tak to robil aj môj predchodca v obci Zemplínske Hámre a ľuďom to vôbec nevadilo.

V právnom systéme Slovenskej republiky má Ústavný súd objektívne výsadné postavenie. No kompetencie, ktoré mu dávate novelou ústavy, hrozia nebezpečenstvom uzurpácie nielen súdnej moci. Nie som právnik. Nech právnici posúdia rozsah pôsobnosti Ústavného súdu. No na prvý laický pohľad je tu niečo, čo sa vymyká z rámca vyváženosti právomocí a zodpovednosti. V článku 125 ods. 2 dokonca umožňujete Ústavnému súdu vydávať predbežné rozhodnutia, a beriete tak kompetencie riadnemu súdu. "Ústavný súd porovnáva súlad našich právnych noriem nielen s Ústavou Slovenskej republiky, ale i s medzinárodnými zmluvami," potom to už nemôže byť Ústavný súd, ale detašované pracovisko medzinárodného súdu v Haagu. Ústavný súd dokonca posudzuje, či dôvody na vyhlásenie výnimočného stavu sú v súlade s ústavou a ústavnými zákonmi, pritom nemá určenú lehotu na rozhodnutie. Nezdá sa vám, že v konkrétnom prípade už nikoho jeho rozhodnutie nemusí zaujímať?

"Ústavný súd sa skladá z 13 sudcov." Nemohlo by ich byť viac? Čo inšpirovalo autorov k tomuto číslu? 13 komnát z rozprávky alebo už vedia, ktorí traja ho posilnia? Len zhruba 1,5 mil. Sk mzdových prostriedkov ročne, autá, byty, cestovné náhrady, odlučné, reprezentačné výdavky, to je predsa pre tento štát, v ktorom občan krváca, maličkosť. Hlavná vec, že sme demokrati.

Prečo sudcu Ústavného súdu volíme len na 12 rokov? Vek odchodu do dôchodku sa bude predlžovať, páni, niektorí z autorov si to špatne spočítali. Opravte si to, prosím vás.

"Sudcu Ústavného súdu menuje prezident Slovenskej republiky, ale svoje oznámenie o vzdaní sa funkcie písomne podáva predsedovi Ústavnému súdu." Pritom sudca obyčajného súdu podáva písomné oznámenie o vzdaní sa funkcie prezidentovi Slovenskej republiky. Čo vy na to, pán prezident?

Zlatým klincom novely je článok 151a, verejný ochranca práv alias ombudsman, alias slovenský múr nárekov, alias slovenský bútľavý dub alebo ešte ináč - ďalší slovenský pilier demokracie. Neviem na čo. Veď táto vláda na ceste do Európy postavila už toľko pilierov, že sa sama cesta pre tieto piliere stala nepriechodnou. Takže drahý slovenský bútľavý dub a občan Sova má ďalšiu administratívnu možnosť, ako sa nedovolať svojej spravodlivosti, pretože tento verejný ochranca základných práv a slobôd nemá žiadne právomoci. Všetky tie, ktoré mu poskytuje novela ústavy okrem predkladania ročnej písomnej správy Národnej rade Slovenskej republiky, má každý občan. Ten, naopak, môže správy Národnej rade podávať každý deň. Opäť tu ide o politické kupčenie, o dobrú trafiku.

Mám neklamný dojem, že miesto ombudsmana je vyárendované pre súdruha exprezidenta M. K. staršieho za zásluhy o dostatočný počet demaršov Európskej únie pre Mečiarovu vládu a výdatné špinenie Slovenskej republiky za jeho prezidentovania. Nemalou mierou k tomu prispela i rodinná amnestia pre kriminálnych delikventov v kauze Technopol a samozrejme, i perfektne pripravené a uskutočnené samozavlečenie M. K mladšieho do Rakúska. Z toho sa predsa dá politicky žiť ešte minimálne jedno volebné obdobie. V návrhu mi chýba už len maličkosť, že sa táto funkcia dedí po praslici.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, toto sú moje postrehy k predloženej novele Ústavy Slovenskej republiky. Znovu opakujem, že nie som právnik, napriek tomu sú lapsusy zakomponované v novele tak vypuklé, že som si dovolil sa vám zdôveriť so svojimi postrehmi. Vyčítate nám, že nie sme konštruktívni, že nepodávame pozmeňujúce návrhy k novele. V skutočnosti o ne nestojíte. Potrebovali by ste si len pozichrovať 90 hlasov. Ak by ste mali skutočný záujem prijať kvalitnú ústavu pre všetkých občanov Slovenskej republiky, tak by ste tak nekvaltovali. Stotožňujem sa s tvrdením učiteľa národov Jana Amosa Komenského, že "všeliké kvaltování toliko pro hovada dobré jest". A o novelizácii Ústavy Slovenskej republiky z politických pozícií to platí dvojnásobne. Z uvedených dôvodov, o ktorých som hovoril, novelu Ústavy Slovenskej republiky dnes nepodporím.

Ďakujem.