Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Kresák.
Poslanec P. Kresák:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Tiež by som rád zaujal veľmi stručne stanovisko k tomu, čo odznelo z úst pána Slobodníka. Chcem reagovať na odborné veci, ale nemôžem nezačať jednou poznámkou, ktorá má politický charakter. Pán Slobodník, veľmi ma mrzí, že tu z tohto miesta ste nazvali symbol česko-slovenskej štátnosti tým, čím ste ho nazvali. Neviem, či sa pamätáte, ale verím, že hej, ten istý výraz použil jeden vládca, ktorý sa snažil ovládnuť Európu a svet. Vyvolal druhú svetovú vojnu. Nerád, nerád by som počul opäť tie isté slová na tomto mieste. Ale poďme k faktom. Domáhali ste sa faktov, domáhali ste sa faktov, ja vám zopár faktov poviem v súvislosti s Ústavným súdom, ktorý ste akosi chceli spochybniť. Pán Slobodník, neexistuje vo svete krajina, kde by súdna moc ovládla demokratický štát, neexistuje krajina, kde by silná súdna moc bola v rozpore s demokratickou podstatou toho-ktorého štátu. Nemôže sa strašiť občan Slovenskej republiky tým, že keď sa posilní postavenie súdnej moci, hrozí zánik demokracie. To je niečo absolútne, to je nehorázne, to je nepravda.
Keď hovoríte a namietate, že naše kroky, ktoré chceme urobiť, sú v neprospech občana, pretože sú neobvyklé, sú zlé a argumentujete tým, že chceme zvýšiť počet sudcov Ústavného súdu napríklad alebo keď argumentujete tým, že chceme predĺžiť funkčné obdobie, chcem vám iba povedať, vychádzame z pomerne veľmi dobrého poznania tejto reality vo svete, všade vo svete. Ako chcete zabezpečiť nezávislosť súdneho rozhodovania, ktoré pri všeobecných súdoch je zabezpečené doživotne. Ale pri Ústavnom súde je najlepší mechanizmus predĺžiť a povedať: iba raz páni. Žiaden sudca nebude mať dôvod byť straníckym sudcom, keď bude vedieť, že už nikdy nebude môcť ten súdny úrad zastávať dvakrát. A v tom je aj toto riešenie, ktoré navrhujeme, dvanásť rokov a dosť pre každého. V tom je to naše riešenie výhodné aj pre vás, aj pre nás, ale najmä pre občanov Slovenskej republiky.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Orosz.
Poslanec L. Orosz:
Ďakujem pekne.
Vážený pán poslanec Slobodník, myslím si, že všetci v tejto sále vedeli, keď ste išli k mikrofónu, o čom budete hovoriť, čo bude hlavná línia vášho vystúpenia. Ohrozenie slovenskej štátnosti, hrozba maďarskou kartou, hrozba nejakým nejasným medzinárodným sprisahaním. Je to váš pohľad na svet, tak ako hovorí Ivan Šimko, nedá sa vám ho zobrať. Ja osobne si myslím, že na Slovensku sa nepodarí dosiahnuť hmatateľný spoločenský pokrok, pokrok vo vedomí ľudí dovtedy, kým hlavnou politickou zbraňou bude hrozba maďarskou kartou. Žiaľ, na Slovensku sa stále dajú získať veľmi silné politické body práve týmto, a to je karta, ktorú, žiaľ, zneužívate.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Bárdos.
Poslanec Gy. Bárdos:
Ďakujem za slovo.
Pán podpredseda,
vážený pán minister,
milé dámy,
vážení páni,
nezvyknem často reagovať na jednotlivé vystúpenia faktickou poznámkou, ale prejav pána poslanca Slobodníka ma vyprovokoval, aby som sa veľmi krátko vyjadril.
Milé dámy, vážení páni, pán poslanec Slobodník, môžem vás ubezpečiť z tohto miesta, že neexistuje žiadna zmluva medzi pánom premiérom a pánom Bugárom. Ani žiadna zmluva medzi jednotlivými predstaviteľmi alebo predsedami strán vládnej koalície. Nie je to pravda. Nehovorte to, o čom neviete a neviete vlastne, aká je realita. Vy iba strašíte ľudí. Predrečník hovoril, o čom hovoríte vždy a každý si je vedomý toho, že keď idete k mikrofónu, že tá línia bude aká.
Musím protestovať, pán poslanec, proti tomu, čo ste uviedli. Je to zmes poloprávd a lží. Hovorili ste napríklad, pán poslanec, že zmeny v Slovenskej republike sa majú urobiť až vtedy, teraz zdôrazňujem, keď výsledky volieb nebudú tragédiou pre Slovákov. Pán poslanec, uvedomujete si, čo ste povedali? Vy spochybňujete výsledky parlamentných volieb, a tým samotnú parlamentnú demokraciu. Voľby sa konali podľa pravidiel, ktoré ste vy odsúhlasili a prijali. Alebo spochybňujete komunálne voľby? Nezavádzajte, pán poslanec, nestrašte ľudí. Hovoríte, že SMK nerešpektuje pravidlá hry a princípy. Nie je to pravda. SMK ani raz nešla nad rámec programového vyhlásenia vlády. Vy hovoríte o ohrození štátnosti, pán poslanec. Vy ste boli predsedom Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky a vy ste zodpovedný aj vy za to, že Slovenská republika nevyužila historickú šancu sa etablovať medzi prvými napríklad do NATO.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Osuský.
Poslanec P. Osuský:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
To, čo predniesol pán poslanec Slobodník, by sotva stálo za nejakú oponentúru z hľadiska zmyslu, pretože je známe, s čím predstúpi a známe sú aj jeho závery a konce. Preniesol by som sa s ľahkosťou i ponad tradičné kopnutie do môjho slabého vlastenectva, pretože ak ho prednesie človek, ktorý od svojich mladých rokov až do šedín stál viackrát na križovatkách rozhodnutí a vždy sa rozhodol zle, ťažko môže uraziť či dotknúť sa ma. A teší ma, že ctený kolega Kresák vyslovil to, kvôli čomu som sa rozhodol vystúpiť. Teší ma, že si všimol to, čo som si všimol ja. Viete, za toho leva so slovenským dvojkrížom na prsiach zomierali naši legionári. Zaňho bojoval Milan Rastislav Štefánik, zaňho sa angažovala moja celá rodina a musím povedať, že ten lev s tým slovenským dvojkrížom bol symbolom vzkriesenia slovenského národa. A je historickou pravdou, že keď sa neúspešný maliar a nádejný vládca sveta postavil na breh Dunaja tam, kde dnes z trávy pozerajú ruiny Aucafé, tak oproti, tam, kde sú dnes Štúr a jeho spolubojovníci, stál lev a pod ním Štefánik. A vtedy tento veleduch povedal tou istou terminológiou ako poslanec Slobodník v roku 2001 v slovenskom parlamente jednu vetu: "Die Katze muß weg." Mačka musí ísť preč. To je zrejme i vízia pána poslanca Slobodníka.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Mušková.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Občan musí byť skutočne zmätený z tejto našej diskusie, pretože nemohol sledovať vystúpenie pána poslanca Brňáka, kde jasne povedal protiargumenty, ktoré sú proti tejto novele. A vy tu hovoríte, nie je to pravda, tá novela je dobrá. Ja vám poviem, že pán poslanec, keď sa krátko dotkol zmeny ústavy, aj v časti Ústavného súdu mal pravdu. Povedal, že sa Ústavnému súdu dávajú obrovské právomoci, také, že ak Ústavný súd povie o nejakom zákone, že sa mu zdá, že môže byť protiústavný, pozdrží sa jeho vykonávanie v praktickom živote až do vyrieknutia nálezu Ústavného súdu. A keďže toto vyrieknutie nie je v novele časovo obmedzené, môže sa aplikovať tento zákon možno až o päť rokov, keď Ústavný súd nakoniec príde na to, že ten zákon vôbec protiústavný nie je. Môže sa to stať napríklad na základe toho, že nejaké lobistické skupiny si neprajú takýto zákon. Totiž pani ministerka Schmögnerová sa včera na súde v Banskej Bystrici vyjadrila, že teraz si sudcu môže kúpiť hociaká silná ekonomická skupina. Môžete si to pozrieť vo včerajšom SME. A ak by som pokračovala v úvahách pani ministerky, tak by som povedala, že ak ma nejaká ekonomicky silná skupina záujem, aby nejaký zákon neexistoval, je určite oveľa ľahšie podplatiť, kúpiť si 12 sudcov ako 150 poslancov, navyše keď poslanci sa zodpovedajú občanom každé štyri roky a vy teraz zvyšujete sudcom funkčné obdobie zo 7 na 12 rokov bez toho, aby sa oni občanom zodpovedali. Zvyšujete tiež počet sudcov z 10 na 13 a ja asi aj viem, ktorí z vás, páni politici, chcú byť ďalšími ústavnými sudcami. Už vaši politici sedia na Ústavnpm súde, tí, čo sedeli tu v parlamente. Sú to politici, a nie nezávislí sudcovia. Ja podotýkam.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Tatár.
Poslanec P. Tatár:
Ďakujem za slovo.
Pán Slobodník, vaše prejavy sú vždy aktom otvoreného nepriateľstva a nevraživosti voči skupinám ľudí aj voči jednotlivcom. Bolo tomu tak aj teraz. Pripomínam to ale preto, že tentoraz ste vystúpili k ústave. Ja predpokladám, že to viete, ale základným pilierom Ústavy Slovenskej republiky je Listina ľudských práv a slobôd a táto Listina ľudských práv a slobôd platí aj pre vás pán Slobodník.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Krumpolec.
Poslanec J. Krumpolec:
Ja súhlasím s pánom Slobodníkom v jednom, že ľudí zaujíma hlavne to, aký bude drahý náš chlieb. Je nesporné, že pri zjednodušenom vnímaní sa mnohým občanom Slovenska nemusí javiť prioritnou úlohou schvaľovanie novely ústavy. Vieme, že ľudí trápi a znepokojuje vysoká nezamestnanosť, nízke mzdy, problémy zdravotníctva a školstva a pochopiteľne aj nedostatok zdrojov na zvyšovanie dôchodkov. Nechcem sa podrobne vracať do minulosti, aby som poukazoval na stav, ktorý sme zdedili v spoločenskej a v ekonomickej oblasti. Môžno si ešte pamätáte, že predstavitelia odborov niekoľko mesiacov pred voľbami charakterizovali slovenskú ekonomiku ako vychudnutého a hladného koňa, ktorý bol taký zoslabnutý, že sa dokázal hýbať už iba silou vôle. A takúto ekonomiku sme prevzali koncom roku 1998. Dnes na čele väčšiny výrobných podnikov a hlavne ako majitelia sú ľudia, ktorí ich získali cez privatizáciu. Klobúk dolu pred tými, ktorí tieto podniky vedú k prosperite a udržujú zamestnanosť. Ale pravda je aj to, že časť manažérov hľadí iba na svoj osobný prospech, tunelujú fabriky, tunelujú banky a v konečnom dôsledku tunelujú celý štát. Iste je namieste otázka, či sme to nemohli razantne zastaviť. Asi áno, ale nedokázali sme to. Zabráneniu týchto javov môže výrazne prispieť nezávislé, neskorumpované a reformované súdnictvo. Súdnictvo, ktoré dnes naozaj nemá dôveru občanov, môžeme zásadne reformovať iba prijatím zmeny ústavy. Aj z týchto dôvodov, okrem ďalších, je potrebné prijať zmenu ústavy napriek strašeniu o strate zvrchovanosti, pretože v skutočnosti zvrchovanosť, nemennosť hraníc, nedeliteľnosť územia je garantovaná aj v terajšej ústave. Zmeny ústavy budú krokom Slovenska k svetu a presunú moc v štáte bližšie k občanom.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Súhlasím s názorom pána poslanca Slobodníka v otázke právneho, regulácie postavenia Ústavného súdu v návrhu novely ústavy. Táto je spracovaná zle, nekvalitne, nedomyslene. Pokúsim sa v krátkosti vysvetliť. Ak Ústavný súd pozastaví účinnosť niektorého zákona, vážení, tento zákon ostáva platný, a keď je zákon platný, nemôže byť prijatá ďalšia právna regulácia, ako to v jednom vystúpení v novinách Plus uviedol jeden zo spoluautorov predloženej novely. Pretože pokiaľ je zákon platný, nemožno prijať ďalšiu právnu reguláciu. Čiže tu nastane vákuum, pokiaľ bude rokovať Ústavný súd a ten môže aj rok, ak chce alebo ak to potrebuje, a v praxi nebudeme mať právnu úpravu. Toto je nanajvýš nedomyslená právna úprava, ktorú vy tu navrhujete do ústavy.
A k ďalším názorom. Chcem upozorniť na vyjadrenie Hillary Clintonovej, ktorá ešte ako prvá dáma Spojených štátov amerických pri riešení národnostného školstva v Spojených štátoch amerických, ktorého sa dotkol v našich pomeroch aj pán poslanec Slobodník, trvala na dôslednej výučbe štátneho jazyka aj v národnostnom školstve s odôvodnením, že štát nemôže vychovávať občanov druhej kategórie. Ja žasnem, vážení páni poslanci, vo vašich faktických pripomienkach na vaše závery.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Kalman.
Poslanec J. Kalman:
Ďakujem pekne.
Tri poznámky. Nikto nespochybňuje úlohy súdnictva v našej spoločnosti, a ja dokonca ani nespochybňujem postavenie maďarskej menšiny v tomto parlamente ani vo vláde. Spochybňujeme ale ich spôsob prezentácie a presadzovania svojich záujmov. Spochybňujeme predovšetkým spôsob prijímania tejto novely ústavy, za akých podmienok sa prijíma a s akým kompletným alebo komplexným obsahom.
Moja druhá poznámka. Pani Szabó, my sa do Európskej únie dostaneme nie vtedy, keď bude chcieť Slovensko. Môžeme pre to urobiť čokoľvek, dostaneme sa však vtedy, keď to bude chcieť predovšetkým Európska únia.
Moja tretia poznámka. Všetci sa smejete a poukazovali ste na to, že už dopredu ste vedeli, čo bude pán Slobodník hovoriť. Áno, aj ja som ho už niekoľkokrát o týchto otázkach počul hovoriť, ale priatelia, kolegyne, kolegovia, viete, čo je nešťastie? Nešťastie tejto skutočnosti je fakt, že ešte nik nespochybnil, čo hovorí pán Slobodník. Prečo napríklad, keď hovorí o tom, čo napísal podpredseda vlády pán Csáky, sa pán Csáky ako podpredseda vlády nepostaví a nedokumentuje, že to, čo hovorí pán Slobodník, nie je pravda? Napriek tomu, že pán Slobodník to povedal už asi 5-krát, nik to nevyvrátil a v tomto prípade by to mal vyvrátiť predovšetkým sám podpredseda vlády. Ak to teda nevyvrátil, to znamená, že pán Slobodník má pravdu. A keď je naozaj pravda, že podpredseda vlády ide proti štátu, na čele ktorého stojí, potom je zaujímavé a zarážajúce, že takého podpredsedu vlády máme. A potom sa následne natíska otázka, či proti takýmto móresom a proti takýmto tendenciám permanentne netreba poukazovať až dovtedy, pokiaľ sa tieto procesy nevyriešia, nevyjasnia. Takže v tomto prípade nie pán Slobodník je ten, kto je nútený opakovať a my ho musíme stále počúvať, ale tento problém spôsobuje sám pán podpredseda vlády pán Csáky.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Krajči.
Poslanec G. Krajči:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán Slobodník je, myslím si, medzi nami najstarší poslanec, ktorý má veľmi bohaté skúsenosti a dokonca na vlastnej koži prežil niekoľko systémov. Preto, keď hovorí, tak niektorí mladí už mu nerozumejú. A ja niekedy mám problémy, aby som postihol všetku tú niť, ktorú on hovorí, a z hľadiska toho aj, že je historikom a jazykovedcom, tak si myslím, že jeho rozhľad, a to, čo vám povedal, bolo vysoko fundované. Najhoršie na tom je, že hovoril fakty, ktoré si on nevymyslel. Veď on si nevymyslel dvojjazyčnosť na Slovensku, ktorá sa zavádza. Veď on si nevymyslel maďarskú fakultu, o ktorú sa dnes bojuje. On si nevymyslel preambulu, ktorú chcete zmeniť. Veď to sú všetko skutočnosti, ktoré sa objavili. Veď on nehovoril o nejakých fatamorgánach. Horšie je, že sa vám to zle počúva a neviete to vyriešiť.
Mňa mrzí len jedno, že vždy sa hovorí na Slovensku len o jednej národnosti. O národnosti maďarskej. Ale veď prebohaživého, koľko národností na Slovensku žije a koľko storočí sme tu žili v pokoji a v mieri a prečo len tí, ktorí majú maďarskú národnosť, sa stavajú do roly inej ako tie ostatné národnosti. Kdesi tu je potom chyba.
A myslím si, že to, čo pán Slobodník povedal, bolo veľmi výstižné a práve preto ste tak zareagovali. Pretože trafená hus vždy zagága.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Podhradská.
Poslankyňa M. Podhradská:
Ďakujem za slovo.
Z mnohých úst tu odznelo ako reakcia na vystúpenie pána poslanca Slobodníka, že keď sa pán poslanec prihlási do rozpravy, všetkým je jasné, o čom bude hovoriť. Áno, je to pravda, lebo pán poslanec Slobodník často o týchto veciach hovorí. Hovorí však o týchto veciach naozaj zasvätene preto, lebo o týchto veciach veľa vie. Takže je prirodzené, že o nich hovorí, a prirodzené je, žiaľ, že musí o nich hovoriť tak často aj preto, že vy ostávate voči jeho slovám hluchí. A čo je tragické, je aj to, čo sa naozaj pravidelne opakuje v tomto parlamente, a opakovalo sa to aj dnes, že počas jeho vystúpenia vtedy ešte prítomní niektorí členovia vlády, teraz už nie, všetky stoličky sú prázdne, sa uškŕňali, pochechtávali a dobre zabávali najmä vtedy, keď pán poslanec citoval jedného z ich kolegov, podpredsedu vlády Pála Csákyho. Myslím si, že by týchto jeho kolegov z vlády malo predovšetkým zaujímať, ako je možné, že takéto nehorázne názory presadzuje podpredseda vlády Slovenskej republiky. To ich nezaujíma. Oni sa radšej zabávajú a potom častujú pána Slobodníka za to, že o týchto veciach otvorene hovorí, urážkami a posmeškami. To naozaj nie je korektné. A už len jednu drobnú poznámku ku kolegom zo Strany maďarskej koalície. Bože dobrý, keď hovoríte, že nechcete viac, ako vám patrí, že nemáte záujem mať nejaké nadpráva a o čom je potom všetko to, čo robíte za posledné roky. Veď je to práve o tom, vážení kolegovia. Tak preboha, už sa nepokúšajte o takéto kruté žarty na koži slovenského občana.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Kvarda je posledný prihlásený s faktickou poznámkou.
Poslanec J. Kvarda:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážený pán poslanec Slobodník, keby sme prijali vašu koncepciu po maďarsky, rómsky, česky, bulharsky, hebrejsky, ukrajinsky hovoriaci Slovák, logicky by to znamenalo, že na Slovensku sú len a len Slováci a nikto iný. To zrejme pravda objektívna nie je. Ale chcel by som vám pripomenúť, že toto je koncepcia národnej homogenity, lebo u vás národ a štát sú absolútne totožné kategórie. Toto je nič iné ako ideológia národnej výlučnosti. Toto musím takto povedať. Podľa vášho názoru etnické menšiny ohrozujú slovenskú štátnosť. Ja si myslím, že vy a vaše názory takúto štátnosť ohrozujú. Nikto iný. Však nič iné nerobíte, len presadzujete tu stalinskú koncepciu národnostnej politiky, kde maďarská alebo menšinová otázka je len otázkou počtu železničných nákladných vagónov. Žijeme, pán Dušan Slobodník, v strednej Európe a v treťom tisícročí. To, čo ste tu predviedli vo svojom vystúpení, podľa môjho názoru nemá nič spoločné s ústavou alebo s novelou Ústavy Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Na vystúpenia pánov poslancov chce reagovať pán poslanec Slobodník.
Poslanec D. Slobodník:
Ďakujem pekne.
Prvá moja poznámka, naozaj sa ospravedlňujem, že som použil slovo kocúr. To je také hovorové bratislavské slovo, nemal som to robiť, ospravedlňujem sa. Naozaj, zase Československo aj pozitívne vplývalo na slovenský národ, takže to beriem, to myslím veľmi vážne. Ale pánovi Osuskému, ktorý ma už raz obliekal do hnedých trenírok, a pánu Kresákovi by som rád odpovedal, že nech si nedovoľujú takéto urážky, pretože sa dopúšťajú trestného činu, ktorý, samozrejme, imunitný výbor akosi zneváži. Ale rád by som vám zopakoval rozsudok, dva rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, najmä pánu Osuskému, ktoré znejú. Tvrdenia, ja to teraz poviem v jeho verzii o fašistických trenírkach, sú hrubým osočovaním a znevážením osoby, cti a života a neoprávneným zásahom do osobnosti Dušana Slobodníka. A druhý takýto verdikt bol adresovaný pánu Breinerovi, ktorý si dovolil to isté, takže pána Osuského bráni pred mnou vlastne len to, že imunitný výbor ho bude obhajovať.
A druhá moja téza veľmi dôležitá, opakujem, čo som povedal. Ja nijako neupieram reálne práva maďarskej menšine, nikdy som neupieral, ja som bojoval proti nadprávam, neoprávneným nadprávam. Ja si naozaj nemyslím, že nemajú tu mať práva a tie obvinenia zo stalinskej politiky národnostnej, nuž tak to, nad tým sa môžem len pousmiať. To je skutočne smiešne. Na ostatných sa reagovať nedá, ale toto som chcel zdôrazniť a povedať na záver.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, na začiatku rokovania o návrhu novely ústavy sme schválili, že môže k tomuto návrhu vystúpiť aj predseda Najvyššieho kontrolného úradu pán Stahl. Teraz dávam slovo pánovi predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu, po ňom vystúpi pán poslanec Drobný. Pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu nemal určené poradie, poprosil o vystúpenie. Prosím snemovňu, ak je všeobecný súhlas. Pýtam sa ak nie.
Nech sa páči, pán predseda.
Predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR J. Stahl:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
dôležitou súčasťou prerokúvaných návrhov novelizácie Ústavy Slovenskej republiky sú návrhy, ktoré upravujú postavenie Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky. Z hľadiska dôležitosti navrhovaných zmien si osobitnú pozornosť zaslúžia tie ustanovenia, ktorými sa navrhuje rozšírenie kontrolnej pôsobnosti Najvyššieho kontrolného úradu na subjekty v súčasnosti týmto štátnym orgánom nekontrolovateľné. Snaha o takéto rozšírenie kontrolnej pôsobnosti je odrazom reálnej potreby, ktorá v spoločnosti nastala v období po vzniku Slovenskej republiky. A to, keď v dôsledku transformačných procesov, najmä v oblasti ekonomických a sociálnych vzťahov, došlo k postupnému zužovaniu pôsobnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky vo vzťahu k subjektom, ako sú verejnoprávne inštitúcie či Fond národného majetku. Tieto subjekty na rozdiel od minulosti už nenakladajú s prostriedkami štátneho rozpočtu, ale s prostriedkami, ktoré majú povahu verejných financií. V zmysle platného znenia Ústavy Slovenskej republiky na tieto subjekty sa však kontrolná pôsobnosť Najvyššieho kontrolného úradu nevzťahuje.
Ďalším závažným dôvodom na rozšírenie kontrolnej pôsobnosti Najvyššieho kontrolného úradu sú integračné snahy Slovenskej republiky o vstup do Európskej únie a aktivity súvisiace s decentralizáciou kompetencií zo štátnej správy na územnú samosprávu. Po zavŕšení tohto nevyhnutného procesu možno i podľa predbežných odhadov povedať, že dôjde k obrovskému presunu finančných prostriedkov zo súčasného štátneho rozpočtu do rozpočtu obcí a vyšších územných celkov. Už aj pri objeme prostriedkov, ktoré plynú do obcí v súčasnosti, je viditeľné, že kontrolný systém obcí je nedostačujúci a nezaručuje objektivitu pri svojich zisteniach. Pritom platí poučka, že anonymné peniaze učia ľudí kradnúť. Ak predpokladaný zvýšený objem prostriedkov pričleníme k doterajším príjmom obcí, pôjde takmer o polovicu celkových príjmov v štáte. Vzhľadom na obrovskú výšku týchto prostriedkov, ktoré budú v budúcnosti prúdiť do územnej samosprávy, je nevyhnutné včas vybudovať účinný a nezávislý systém kontroly týchto prostriedkov. Veď svojou povahou sú to všetko prostriedky verejné, slúžiace verejnosti a jej záujmom. Svojím charakterom a určením sú rovné súčasným prostriedkom štátneho rozpočtu, pretože sú vyberané a platené na základe zákona a sú používané na verejnú spotrebu aj v oblasti garantovanej štátom.
V správe Ministerstva financií Slovenskej republiky o reforme riadenia verejných financií v bode Posilnenie mechanizmov kontroly vo verejných financiách sa predpokladá rozšírenie kontrolnej pôsobnosti Najvyššieho kontrolného úradu najmä na kontrolu hospodárenia so všetkými verejnými financiami vrátane kontroly nakladania s majetkom obcí a vyšších územných celkov. Rozšírenie pôsobnosti Najvyššieho kontrolného úradu na kontrolu všetkých zložiek verejných financií je v súlade s normami Európskej únie na vykonávanie externej kontroly nakladania s verejnými financiami. Štát sa preto v konečnom dôsledku nikdy nemôže zbaviť svojej zodpovednosti za hospodárne vynakladanie financií a musí mu byť preto ponechaná možnosť, aby prostredníctvom napríklad aj Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý je nezávislým štátnym orgánom s ústavne garantovaným postavením, získaval reálny obraz o situácii v tejto oblasti. Vytvorenie priestoru na objektívnu a účinnú kontrolu verejných prostriedkov spravovaných občanmi a vyššími obcami a vyššími územnými celkami je však tiež v záujme samotných občanov. Tí totiž musia mať istotu, že popri vnútornom kontrolnom systéme na úrovni územnej samosprávy existuje ešte nezávislý kontrolný článok predstavovaný Najvyšším kontrolným úradom Slovenskej republiky, ktorý bdie nad ich záujmami, je schopný v prípade potreby zasiahnuť, respektíve signalizovať objektívne existujúce ohrozenie záujmov a potrieb týchto občanov.
Pritom v žiadnom prípade nejde o možnosť kontroly výkonných právomocí, ale len o kontrolu financií, ich účelného použitia. Rovnako ako pre občanov je kontrolná činnosť Najvyššieho kontrolného úradu nevyhnutá aj pre zákonodarný orgán. Najvyšší kontrolný úrad je jeho najúčinnejším pomocníkom pri rozhodovaní v danej oblasti poskytovaním objektívnych výsledkov kontroly. Tento štátny orgán môže totiž parlamentu poskytnúť informácie takej povahy, ktoré sú svojím spôsobom jedinečné a ktoré nijaký iný orgán nemôže nahradiť. Veď je tu otázka, na základe akých údajov bude Národná rada Slovenskej republiky prijímať zákony týkajúce sa financovania miest a obcí a sledovať ich napĺňanie a dodržiavanie, keď nebude mať správne údaje o nakladaní s týmito finančnými prostriedkami? Treba v právnom poriadku vytvoriť dostatočný priestor pre to, aby Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky mohol v plnom rozsahu plniť svoje poslanie v súlade s princípmi platnými vo vyspelých štátoch a presadzovanými i v medzinárodných organizáciách v súvislosti s európskou integráciou Slovenskej republiky.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Štyria páni poslanci sa hlásia s faktickými poznámkami na vystúpenie pána predsedu Najvyššieho kontrolného úradu.
Pán poslanec Gajdoš.
Poslanec J. Gajdoš:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Jednou z mála vecí, s ktorou sa stotožňujem v novele ústavy, je právomoc Najvyššieho kontrolného úradu a jeho pôsobnosť vo vzťahu ku kontrole rozpočtov obcí. Skúsenosť je totiž taká, že v mnohých obciach občania ani nevedia, akú právomoc má starosta, akú právomoc má obecné zastupiteľstvo nakladať s finančnými prostriedkami obce. A tento akt sa vlastne stáva výsostným právom starostu obce. Kontrolu nad hospodárením obce s finančnými prostriedkami má v rukách väčšinou finančný kontrolór, ktorý je buď v príbuzenskom, alebo v nejakom blízkom vzťahu k starostovi. A tak potom vyzerá aj hospodárenie s prostriedkami. Ja by som bol za, aby sa rozšírila právomoc Najvyššieho kontrolného úradu kontrolovať celkový spôsob hospodárenia s finančnými prostriedkami obce, pretože ak sa pripravuje reforma verejnej správy, budú sa rozširovať kompetencie obecného zastupiteľstva a starostu obce, budú pribúdať aj finančné prostriedky z rozpočtu štátu a tie mechanizmy, ktoré sú doposiaľ zakotvené v zákonných normách, umožňujú zneužívať právomoci, ktoré starosta obce má. Starostovia obcí nerobia audit finančného hospodárenia, pretože obce sú, samozrejme, zadlžené, majú obrovské finančné problémy, takže audit nie je pravidelnosťou...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Keltošová.
Poslankyňa O. Keltošová:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja sa znovu vyjadrím k tomu, pán Stahl, pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu tu nebol včera. Ja namietam v tejto súvislosti pôsobnosť Najvyššieho kontrolného úradu a jeho zvýšenú kontrolnú činnosť vo verejnoprávnych inštitúciách, ako je Národný úrad práce a Sociálna poisťovňa, respektíve zdravotné poisťovne, ktoré fungujú na báze tripartity. Ak hovoríme o decentralizácii štátnej moci a štátnej správy, tieto orgány majú vlastné kontrolné mechanizmy, kde sú zastúpení tripartitne všetci traja sociálni partneri. Nazdávam sa, pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, že štát môže kontrolovať jedine tú tretinu majetku, respektíve finančných zdrojov, ktoré do týchto inštitúcií vkladá. Ďalšie dve tretiny si kontrolujú sociálni partneri a tam by štát so svojou kontrolou nemal zasahovať, pretože to nie sú jeho peniaze zo štátneho rozpočtu. Myslím si, že o tejto téme budem ešte dlhšie rozprávať pri mojom vystúpení. Toľko len pre vašu informáciu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Zelník.
Poslanec Š. Zelník:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
ja sa chcem vyjadriť v mene poslancov Slovenskej národnej strany, že vítame toto rozšírenie kompetencií pre Najvyšší kontrolný úrad, pretože si myslíme, že tam, kde je dobrá a dôsledná nezávislá kontrola, tým sa zamedzí korupcii. Preto rozhodne podporíme rozšírenie kompetencií pre Najvyšší kontrolný úrad. Ten, kto si dobre plní povinnosti, sa nemá čoho báť a znova zopakujem, dobrá nezávislá apolitická kontrola môže prispieť k tomu, že sa zníži u nás korupcia.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Husár.
Poslanec S. Husár:
Predovšetkým chcem oceniť odvahu a ochotu pána predsedu a celého Najvyššieho kontrolného úradu prebrať na seba takéto bremeno. Ale práve tieto ustanovenia sú príkladom toho, ako častokrát dobrý zámer v chvate a unáhlenosti môže spôsobiť mnohé a mnohé budúce problémy. Na príklade Fondu národného majetku by som chcel uviesť toto. Nie je pravdou, že Najvyšší kontrolný úrad nemal oprávnenie kontroly Fondu národného majetku. Až do záverečného procesu, teda prechodu majetku na Fond národného majetku, Najvyšší kontrolný úrad mohol kontrolovať majetok štátu a jeho prechod vo všetkých fázach - vo výberovom konaní, v stanovení podmienok zmluvy, kúpnej ceny a všetkých ostatných. Tým sa to však končilo. Dnes pri aplikácii tohto dobrého zámeru musí nutne toto ustanovenie naraziť na ustanovenie článku 20 ústavy a bez zmeny základného zákona, teda zákona o veľkej privatizácii, ktorý jednoznačne deklaruje, že majetok Fondu národného majetku nie je majetkom štátu. Pri zachovaní ústavnosti bude môcť NKÚ kontrolovať nanajvýš ten majetok, ktorý bol zverený Fondu národného majetku do dočasnej správy. Tieto súvisiace úkony, o ktorých hovorím, bolo treba vykonať pred novelou ústavy a pripraviť tak skutočne bezkonfliktný stav, za ktorého by sa do budúcnosti toto rozumné opatrenie, ktoré bolo prijaté, mohlo bezporuchovo aplikovať. Uvádzam to skutočne ako jeden vážny príklad, a keď použijem slová pána kolegu Orosza, tak jeden z príkladov, ktoré sa môžu veľmi ľahko zohriať na Ústavnom súde Slovenskej republiky.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nech sa páči, pán poslanec Drobný ako 21. písomne prihlásený do rozpravy.
Poslanec M. Drobný:
Vážený pán podpredseda,
vážené dámy a páni,
dovoľte mi niekoľko myšlienok, ktoré mi napadli v kontexte schvaľovania noviel Ústavy Slovenskej republiky. Nápady, ktoré mi zišli na um, a nápady, ktoré som získal na poslaneckých výjazdoch. Uvediem svoj prejav tým, že fundament národných štátov a štátov vôbec, ústava, zákon všetkých zákonov je súhrnom zákonných princípov, ktorými sa riadi štát malý či veľký. Ústava udáva smer a hlavný cieľ štátu, ktorý si ju zvolí za svoje krédo, ktoré sa zároveň zaviazal pred Bohom, aspoň tá časť, ktorá verí v Boha, a svojou štátnou komunitou dodržiavať a plniť jeho preambulu, hlavy, oddiely a články, a to v prospech vytýčeného cieľa - všeobecné dobro, pokiaľ ide o demokratické štáty. Ústava je zárukou stability, prosperity, dodržiavania pravidiel súžitia. Zmeny tohto zákonného dokumentu sú v západných demokraciách, a tie sú naším príkladom, nie také časté, pretože si vyžadujú výrazné zmeny spoločensko-ekonomických podmienok a tieto sa obvykle neuskutočňujú rýchle, pokiaľ nejde o katastrofický vývoj. Vtedy sa však skôr vyhlasuje katastrofický režim existencie, výnimočný stav a ruší sa platnosť ústavy.
Ak sú však zmeny, ktoré nedosahujú katastrofické rozmery, ale predsa sú výrazné, môžu si vyžiadať novelu ústavy, a preto si kladiem otázku. Sme my v situácii, v ktorej vnútorné zmeny Slovenska vyžadujú novelizovať ústavu? Novelizovať ju tak, že sa zmení na ústavu štátu nesvojbytného bez garanta štátnosti štátotvorného národa? A navyše ústavu demontujúcu územnú celistvosť a integritu Slovenska? Uvedomili si tvorcovia novely Ústavy Slovenskej republiky, že západná civilizácia, ku ktorej sa hlásime, sa zakladala posledných 600 rokov na dvoch princípoch. Na klasickej gréckej kultúre, to po prvé, a po druhé na prijatí tohto helénskeho kultúrneho dedičstva do filozofie kresťanstva. Jednota helénskej kultúry, helénskeho kultúrneho odkazu a kresťanstva, a to najmä v politike bola skutočnou jednotou týchto dvoch platforiem, ktoré prežívajú dlhý vek, čo svedčí o ich životaschopnosti v ľudskom spoločenstve a o atraktívnosti pre ľudskú pospolitosť. Aspekt jednoty uvedených platforiem je zhrnutý v liste Apoštola Pavla Korinťanom v hlave 13, obsah ktorej možno vyjadriť gréckym slovom agapé, charita, čarity, čo nie je len spôsob správania sa k chudobným, chorým a k susedom, ale má hlbší zmysel a ten hlbší zmysel je pravda a spravodlivosť, ktoré sú vlastnosťami človeka stvoreného na obraz boží. Tento princíp uznáva aj Platón a opisuje ho v diele Republika, v ktorom uvádza citujem: "Pravda a spravodlivosť sú spôsoby správania sa voči komunite vlastné človekovi stvorenému na obraz boží. Akýkoľvek zákonný akt, ktorý poškodzuje alebo spochybňuje tento princíp, je zlý."
V 15. storočí v období renesancie sa tento princíp stal zákonnou normou determinujúcou suverénny národný štát. Bolo to jasne a zrozumiteľne vyjadrené v spise Konkordancia katolika kardinála Mikuláša Kusa, v ktorom komunita suverénnych národných štátov sa ustanovuje za mechanizmus, ktorý zabezpečí naplnenie princípu agapé. Tento princíp bol neskôr implementovaný do Preambuly Ústavy Spojených štátov a do deklarácie o nezávislosti. Tieto fundamenty zákonitosti, zákonnosti a spravodlivosti platia dodnes. Dedičstvo renesancie spojené s kresťanstvom a príklad akceptácie jej princípov, základných dokumentov USA, ale aj spôsob riešenia ekonomickej krízy USA prezidentom Franklinom Delanom Rooseveltom v rokoch 1933 a 1945 spolu s ekonomickými nástrojmi, ktoré vymanili Spojené štáty a Európu v rokoch 1933 až 1965 z pazúrov ekonomickej depresie, sú precedensom tohto myšlienkového spojenectva gréckej kultúry a kresťanstva. V podmienkach stredoeurópskych slovanských národných štátov sa toto spojenie udialo vďaka posolstvu Cyrila a Metoda, slovanských vierozvestcov.
Podstata renesančnej revolúcie je reprezentovaná dvoma prácami osvieteného ducha mladého kardinála Kusa. Spomínaná Konkordancia katolika, v ktorej bola založená koncepcia moderných národných štátov a dielo De dokta ignorancia, v ktorom boli založené fundamenty modernej európskej experimentálnej vedy. Tieto dve publikácie spolu s ekumenickým koncilom, ktorý mladý Kusa zorganizoval vo Florencii, vytvorili centrum toho, čo sa neskôr konštituovalo celostne ako renesancia. Podľa jej princípov vláda štátu má legitímne právo existovať iba vtedy, keď sa úspešne snaží podporovať všeobecné blaho súčasnej a budúcej generácie. To znamená zlepšovanie podmienok žitia všetkých ľudí v štáte. Počas renesančného uvoľnenia sa rozvinuli experimentálne fyzikálne vedy Leonardom da Vincim, Johannesom Keplerom, Gottfriedom Leibnizom, Karlom Gaussom a Bernhardom Riemannom. Symbiózu klasickej gréckej umeleckej kompozície podporenej moderným vedecky riadením pokrokom výrobných síl produkujúcich na hlavu obyvateľa a na kilometer štvorcový, čo bola charakterizujúca podstata revolučného pokroku globálne sa rozmáhajúcej modernej európskej civilizácie.
Tvorcovia renesancie boli zapálení za pravdu, mali obrovskú chuť poznávať, aby našli správnu cestu pre svoje realizácie. Bola to najväčšia politická revolúcia v známej histórii ľudstva a jej hlavným plodom boli princípy suverénneho národného štátu, v ktorom stádovitosť bola kvalitatívne povýšená na stádovitosť komunity jedincov stvorených na obraz stvoriteľa, o ktorých sa legitímne môže starať iba vláda, ktorá zabezpečí všeobecné dobro a nielen pre súčasnú generáciu, ale aj pre potomstvo.
Bez revolučných zmien v náboženskej viere vytvorených Ježišom Kristom a rozšírenie Kristovými apoštolmi a mučeníkmi tento renesančný skok by nebol možný. Renesančný pojem suverénneho národného štátu bol deliacou čiarou medzi dobrom a zlom vo vnútri, ale aj mimo cirkví a je ňou aj dodnes. Na vytvorenie novej modernej renesancie sú potrebné tri principiálne elementy, ktoré možno skombinovať do komplexných potrebných základov.
Po prvé, dnes už prakticky starý poriadok organizovaný ako systém voľného trhu a globalizačného predátorstva sa stáva veľmi rýchle objektom pohŕdania a opovrhnutia. Veď je založený na tom, že sa končí éra Homo sapiens, začína sa éra človeka predátora, a to nie je v súhlase s kresťanskou filozofiou a morálkou.
Po druhé, existuje jadro nových vodcov kvalifikovaných na to, aby zvýšili počet iných, ktorí majú predpoklad akceptovať kresťanské dedičstvo klasického Grécka.
A po tretie, principiálnou kvalifikáciou týchto vodcov modernej renesancie by malo byť, ale aj je, primeraná guráž na racionálne, ale aj experimentálne poznanie, ktoré im dajú prednosť pred sterilitou deduktívnej metódy, ako to robil kardinál Nikolaus Kusa, ktorý slúži za vzor týchto nových vodcov a manažérov.
Prijatie takých rozsiahlych noviel prvej Ústavy Slovenskej republiky, aké predkladáte, budí dojem vo mne, akoby sa v hlbokom podvedomí navrhovateľov ozvalo odmietanie Slovenskej republiky spred osem rokov, ktoré bolo konzekventné, doprevádzané hnevom a nenávisťou k tvorcom slovenskej samostatnosti suverenity národného štátu. Tento odpor k slovenskej štátnosti má byť kompenzovaný vytvorením úplne novej ústavy, a teda aj úplne nového štátu? Novej Slovenskej republiky? Kto nemá históriu, priatelia, nezaslúži si existovať v komunite moderných štátov. Teraz, keď sa nachádzame v ekonomickej kríze, ktorú eufemisticky nazývame dobrou správou pre Slovensko, by sa hodila radikálna reforma podobná tej, ktorá sa uskutočnila na základoch nie novelizovanej Ústavy Spojených štátov prezidentom Rooseveltom. Prezidentovi Roosveltovi nenapadlo novelizovať ústavu na riešenie krízy, ale prispôsobil vykonávacie predpisy, najmä politicko-spoločenskú prax starej ústave, ktorú neodvrhol, ale ani nezmenil, ale žiadal ako výsledný efekt skutočnú priemyselno-poľnohodpodársku prokukciu, ktorá kryla bezo zvyšku americký dolár. Podarilo sa mu to tak dokonale, že z jeho ekonomických výsledkov žili Spojené štáty a môžem povedať, že aj povojnová Európa až do roku 1965 a neskôr. Pamätáme sa na dary, ktoré nám posielali ako deťom vo forme "unradarov", o ktorých sme boli presvedčení, že prišli naozaj z rúk ľudí, ktorí sú kresťania a ktorí majú súcit s nami, ktorí sme nemali mnoho razy ani základné potraviny.
Delano Roosevelt pochopil, že štát musí mať historickú kontinuitu, v ktorej sa poznáva, identifikuje a pre túto jeho vlastnosť sa vlastenecky zapáli aj zdrvujúca väčšina obyvateľstva. Dnes sa však na rôznych miestach zemegule objavujú politici buď s neserióznou interpretáciou ústavy, alebo tí druhí, ktorí si rýchlo, ak sú pri moci, ústavu zmenia na svoj obraz. Upravia si ju, aby im nezavadzala, ale pritom zradia základný ústavný princíp - všeobecné dobro. Tento postup je bezzásadový. Spochybnili našu ústavnosť v princípoch, v spoľahlivosti a pevnosti názorov a trvanlivosti nášho vzťahu ku svojej vlastnej histórii, historickému odkazu našich predkov, spochybnili tie hodnoty, ktoré patria do kategórie mienkotvorných o štáte v európskej a svetovej komunite. Protiústavné rozhodnutie Najvyššieho súdu Spojených štátoch urobené jeho vedúcim Rogerom Tanejom v roku 1857, takzvaný Red Scot Decision, spôsobilo vypuknutie občianskej vojny juh proti severu.
Obdobné protiústavné rozhodnutie vykonal podľa dánskych novín Berlínske tírende Antonin Scalia, sudca Najvyššieho súdu USA, ktorý rozhodol o výsledku prezidentských volieb protiústavne. Ústava - základný dokument demokratického štátu je založená na hlavnom princípe európskej civilizácie. Znovu zopakujem na princípe všeobecného blaha. Podľa tohto princípu žiadna vláda nemôže použiť moc tak, aby nepodporila všeobecné dobro celej populácie a jej potomkov. Tak rozsiahla novela Ústavy Slovenskej republiky, ktorú predkladáte, je popretím kvalít súčasne platnej slovenskej ústavy, ktorá bola nedávno prijatá a potvrdená ako moderný dokument ústavnými súdmi európskych štátov, teda najbližších susedov a najvyspelejších štátov sveta. Vyhovovala im, nežiadali viacej. Naozaj nám tak málo leží na srdci integrita, celistvosť a bezpečná existencia nášho štátu? Z uvedeného vyplýva, že naša slovenská ústava suverénneho štátu je v ohrození, a to nie zásluhou cudzincov, ale našich vlastných občanov, ktorí dokonca v kolónke národnosť majú napísané "slovenská".
Je to zrada národných záujmov, priatelia. Máme svojich vlastných scaliov, ktorí sa chystajú novelizovať ústavu tak, aby nemuseli vymýšľať deformované výklady článkov, ale aby články prispôsobené Európskej únii, nevýhodné pre Slovenskú republiku, boli textualisticky jednoznačne vykladané a nerobili žiadne problémy na prístupovej ceste do Európskej únie, a to aj vtedy, keď to bude pre Slovenskú republiku nevýhodné. Má tento spôsob dláždenia ciest negociačného procesu vyrovnať naše skutočné nedostatky? Ak sa to tak urobí, ak sa tak stane, boh opatruj Európsku úniu. Pretože bude zložená z chorých elementov nepripravených do spoločenstva.
Nehanebne nazývame našu vlastnú biedu dobrou správou pre Slovensko. A túto zvesť bez zábran šírime v domácich kruhoch a medzi občanmi tak, aby boli dezinformovaní o skutočnej situácii, aby predĺžili vaše vládnutie až do konca volebného obdobia. Ale pritom reálne je nesmierne utrpenie našich obyvateľov. Je nesmierny vzrast chudoby a nákladov na život pri nie európskej úrovni daní, pri výpredaji vlastných zdrojov a príde k ekonomickej devastácii krajiny ako neriešiteľnej situácii pre nasledujúcu vládu. To všetko sa uskutočňuje na úkor ľudu krajiny, ktorý už je ohrozený vo svojej najjednoduchšej existencii. Je ohrozené uspokojovanie jeho základných potrieb. Žije v sociálnej neistote, v nedostatočnom zdravotnom zabezpečení pri ráznom poklese úrovne zdravotnej starostlivosti.
Pri obmedzovaní počtu potrebných výkonov zdravotníckych služieb na počet, ktorý znamená genocídu chorých, starých a nevládnych, ale pritom pokrytecky bojujeme proti eutanázii, hoci odopierame platiť technológie, ktoré zabezpečia prežitie. Už nebude dlho trvať a objaví sa aj slovenský doktor Kevorkjan, doktor smrť, ktorý si na eutanázii založil svoju živnosť. Lacné domáce ošetrenie nesmierne degradovanou ošetrovateľskou starostlivosťou, isteže lacnejšou, ale výrazne menej kvalitnou, ale aj výrazne s väčším utrpením pre chorých a rodinných príslušníkov, ktorých neodborne ošetrujú a urýchľujú ich smutný koniec. Hanebne klameme dôchodcov, ktorým nevalorizujeme dôchodky presne v zmysle zákona, ale v redukovanej podobe a navyše s polročným oneskorením. Tak si vážime ústavne zakotvené ľudské práva. Ich praktické naplnenie zostáva a plače pred dverami cigánskych chatrčí, ale už aj pred dverami honosnejších domov väčšinového etnika.
Tam dospela naša ústavnosť a my si vybíjame svoje sily na tom, aby sme zmenili dikciu ústavných článkov, aby sme vyhoveli pánom z Európskej únie na úkor nášho vlastného národa. Namiesto toho, aby sme napli všetky svoje sily pri dodržiavaní článkov existujúcej ústavy, aby sa dodržiaval a rešpektoval zákon o prezidentskej amnestii a nehľadal sa účelovo princíp takzvanej vyššej prirodzenej spravodlivosti, ktorý vedeli zneužívať sudcovia tretej ríše, umárame sa jej nezmyselnou novelizáciou, ktorá je nevídaným spôsobom rozsiahla a zakladá výrazné existenčné neistoty pre štát a neistoty pre jeho integritu.
Reálna cesta plnenia článkov súčasnej ústavy by znamenala podporovanie skutočnej priemyselnej a poľnohospodárskej produkcie, čo by viedlo k tvorbe nových reálnych zdrojov. Tieto by boli zárukou naplnenia článkov ústavy, naplnenia jej hlavného zámeru všeobecného dobra, čo by viedlo k tomu, že naši ľudia by húfne neodchádzali do cudziny a za štúdiom do Českej republiky, kde toho času študuje napríklad okolo 400 mladých ľudí medicínu, hoci ústavný článok zaručuje právo na vzdelanie, ale by nachádzali potom slušné a dobre platené miesto na vlastnom území, tam, kde sa narodili, a tak by zabezpečili reprodukciu štátotvorného národa a etnických menšín. Toto by bol reálny prístup k naplneniu článkov existujúcej ústavy a k udržaniu sociálneho zmieru, spokojnosti a kultúrneho života občanov Slovenskej republiky. Keby tomu tak bolo, súčasná koalícia by nepotrebovala vymýšľať nadbytočné novely ústavných článkov. Nemusela by v očiach európskeho spoločenstva predstierať lokajskú oddanosť a servilnosť, ale by mohla vystupovať ako hrdý, politický reprezentant suverénneho národného štátu.
Všetky tieto atribúty nášmu politickému koaličnému združeniu chýbajú. Ale nie je ich možné zastrieť dobrými správami pre Slovensko, ktoré sú v podstate tragikomickými správami, ktorých zámer sa často predkladá ako fakt, plán sa predkladá ako skutočnosť a skromná skutočnosť sa nafúkne na propagandistickú bublinu, ktorá v európskych dimenziách nie je vidieť vtedy, keď praskne, ale v domácich podmienkach sa rozplynie v žalostne smradľavé bublinové čiastočky, ktoré nás preberajú z tohto klamlivého sna a pri tomto preberaní si zreteľnejšie uvedomujeme našu vlastnú biedu vyjadrenú nedostatkom finančných prostriedkov v celej terciárnej sfére s vysokou mierou nezamestnanosti, úpadkom kultúrnej produkcie, výraznými nedostatkami v udržiavaní štátneho majetku a vo zväčšovaní biedy ako dominantného sociálneho fenoménu na Slovensku.
Toto všetko sa stalo pregnantným a do očí bijúcim najmä v poslednom roku, ale akcent tohto negatívneho vývoja začíname pociťovať práve v tomto mesiaci, keď sa zvyšujú ceny energií, cestovného, nájomného, potravín a keď toto zvýšenie predstavuje nárast výdavkov pre štvorčlennú rodinu o 2 000 Sk. To som sa dozvedel na výjazdoch nášho klubu na východné Slovensko. Toto je reálny problém, a nie novelizácia ústavy.
Tento problém prerástol v dominoefekt neplatičstva, ktorý sa môže spojiť s dominoefektom exekúcií a tieto dva fenomény svojím nebývalým rozsahom môžu paralyzovať sociálnu štruktúru slovenského štátu. Z aspektu týchto rizík je novelizácia ústavy neproduktívnym činom, pretože nie je nasmerovaná vôbec k riešeniu uvedených rizík, ale skôr k vyhľadeniu cesty negociačného procesu, na ktorej súčasná moc predpokladá zábrany a jamy, ktoré možno odstrániť a vyrovnať servilnými zákonodarnými úpravami základného zákonného dokumentu - Ústavy Slovenskej republiky.
Občania, zobuďme sa, pretože nám tečie dažďová voda do Varholovho múzea v Medzilaborciach, ale aj na mnohých iných miestach, kde z toho vznikajú nesmierne škody, z ktorých mnohé sú nezvratné a nenapraviteľné a znamenajú definitívnu stratu kultúrnych a materiálnych statkov. Iba náznakom opísaný neutešený stav deprimuje a demobilizuje naše úsilie a nemôže nás odradiť od sebazáchovných akcií a od akcií, ktoré musia znamenať zachovanie Slovenskej republiky na dôstojnej európskej úrovni.
Zastavme, prosím vás, úpadok, degradáciu zvrchovanosti, suverenity a integrity Slovenskej republiky, ktoré sú napísané v návrhu novelizácie Ústavy Slovenskej republiky.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)