Predseda NR SR J. Migaš:
Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Gašparoviča - ako prvý pán poslanec Orosz.
Poslanec L. Orosz:
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Moment, moment. Musím, pretože sa posunulo poradie. Čiže hlásia sa poslanci Orosz, Tatár, Slavkovská, Kresák, Jarjabek, Bohunický, Šimko, Engliš, Tóthová, Rusnáková, Gajdoš, Nagy.
(Hlasy v sále.)
Prvý platí, áno? Tak Krajči bude trinásty. Posledný prihlásený je pán poslanec Krajči. Uzatváram možnosť podania prihlášok do faktických poznámok.
(Hlasy v sále.)
Pán poslanec, vy nechcete, boli ste na tabuli. Nie. Čiže rušíme vašu požiadavku. Ešte niekto? Nie. Ďakujem pekne.
Nech sa páči, pán poslanec Orosz.
Poslanec L. Orosz:
Ďakujem pekne.
Ak mi dovolíte, vážené kolegyne, kolegovia, chcem oceniť vystúpenie pána poslanca Gašparoviča. V jeho vystúpení bolo veľa múdrych a rozvážnych slov a som rád, že zazneli. Som rád napriek tomu, že s viacerými myšlienkami, ktoré boli v jeho vystúpení, nesúhlasím, ale to je normálne v parlamente. Chcem sa zastaviť pri dvoch, ktoré zazneli v úvodnej časti vystúpenia.
Pán poslanec, vy ste naznačili kontinuitu medzi verejnou diskusiou o návrhu ústavy z roku 1990, ktorá prebiehala v roku 1990, a ústavou v roku 1992. S týmto nemôžem súhlasiť, pretože verejná diskusia bola k ústave národného štátu ako súčasti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Ústava v roku 1992 bola ale prijatá ústavou s ambíciou byť ústavou samostatného slovenského štátu. Mohli by sme hovoriť aj o obsahu oboch dokumentov a tam je zásadný rozdiel. Veľmi dobre vieme z archívu Národnej rady, ako prebiehala diskusia o ústave v roku 1992. Začiatkom augusta 1992 sa tu dal návrh ústavy bez dôvodovej správy a počas mesiaca bol schválený. Tie dôsledky už vieme aj dnes.
Druhý problém, pri ktorom sa chcem zastaviť, je otázka toho, kto má prísť s ústavodarnou iniciatívou. Vy ako bývalý predseda parlamentu by ste mali byť informovaný, možno ste sa tým nezaoberali, ale ústavodarná iniciatíva v zahraničí je doménou poslancov. Dokonca sú krajiny, kde vláda vôbec nemôže prísť s ústavodarnou iniciatívou. A chcem ešte povedať, že to, že formálne pod týmto návrhom Ústavy Slovenskej republiky sú podpísaní štyria poslanci, vôbec neznamená, že títo nespolupracovali s vládou, naopak, bola tu veľmi úzka spolupráca. Všetky zainteresované ministerstvá sa na nej podieľali.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Tatár.
Poslanec P. Tatár:
Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Gašparovič, chcel som poznámku k prokuratúre ako takej. Naopak, ja som presvedčený, že to je časť, ktorá chýba v tejto rozsiahlej predkladanej novele ústavy, ku ktorej sa bude musieť zákonodarný zbor neskôr ešte vrátiť, a naopak, neopieral by som sa o ňu ako o niečo, čo by mohlo ešte do budúcnosti pomôcť. Tam treba zmeny.
Druhá vec je, že ombudsman ako taký je vážna vec pre moderný štát. Ide o modernú novú deľbu moci a poznámky, ktoré ste mali, myslím si, nesmerujú k tomu, aby sme v povedomí verejnosti dosiahli vážnosť, ktorú v moderných demokratických štátoch ombudsman naozaj má.
Čo sa týka politického rámcovania, ktoré, samozrejme, neobíde žiadne vystúpenie k ústave, tak najčastejšie sa používa menšinová, národnostná, jednoducho povedané, maďarská karta, ale keď sa hovorí o pôde, pôde neznámych vlastníkov, tak to je skôr otázka okruhu ľudí, ktorí sú okolo ľudí, ktorých predstavoval pán minister Baco alebo pán minister Koncoš, a nejde o žiadnu národnostnú otázku. Týka sa naozaj spravovania vlastníctva, ktoré je zatiaľ neefektívne. Musím povedať, a tak ako ste sa odvolávali na to, že by bolo dobré spolupracovať širšie na príprave ústavy, že ústava z roku 1992 okrem vecí, ktoré môžu zostať, napríklad Základná listina ľudských práv, má dodnes niekoľko zle fungujúcich častí, prax to opakovane preukázala a pri tejto novele ste sa vy vyhli spolupráci a teraz to len zneužívate.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa Slavkovská, nech sa páči.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Ďakujem pekne.
Mňa oslovilo to alebo tá časť vystúpenia pána poslanca Gašparoviča, kde sa práve obracal na vládnu koalíciu, že azda by bolo rozumné ešte raz rokovať o novele, seriózne o nej rokovať na základe širšej účasti odborníkov a aj na základe zapojenia sa verejnosti. Myslím si, že aj jeho samotné vystúpenie je dôkazom toho, že sú ľudia, ktorí by ešte k ústave mali čo povedať. Pán poslanec Gašparovič poukázal na mnohé nedostatky, ktoré by sa určite dali odstrániť a ktoré azda pociťuje aj vládna koalícia, ale už teraz si ich nechce priznať. Takže ja si naozaj myslím, že by bolo potrebné sa ešte raz k novele vrátiť, pretože nie je pravda, že sa seriózne rokovalo aj s opozíciou, aby sa podieľala na príprave tejto ústavy.
Z ústavy sa urobil určitý obchod, politický obchod, ktorý urobila vláda, pretože nie je predsa možné prijímať ústavu tak, že časť poslancov si dáva podmienky: Áno, podporíme ústavu vtedy, keď nám dáte fakultu. Podporíme ústavu vtedy, keď vyjdete v ústrety našim požiadavkám o pôde atď., atď. Čiže to sú poslanci, ktorí nehovoria, že áno, my nepodporíme tú ústavu preto, lebo nie je dobrá, alebo ju podporíme preto, že je dobrá. Podporíme ju vtedy, či je dobrá, alebo zlá, ak splníte naše podmienky. Ja si myslím, že zákon, ako je ústava, ktorý nemá slúžiť iba 90 politikom, ktorí ju v parlamente budú prijímať, ale má slúžiť celému Slovensku, mal by byť prijímaný naozaj serióznejšie.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Kresák.
Poslanec P. Kresák:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Takisto by som rád vyjadril názor, že nemusím súhlasiť s tým, čo hovorí pán kolega Gašparovič, ale mimoriadne si vážim formu, akou to podal. A keby všetci kolegovia dokázali takýmto spôsobom veľmi pokojne prednášať vlastné názory, aj práca tohto parlamentu by bola oveľa príjemnejšia pre nás všetkých.
Chcem ale povedať, že so všetkou vážnosťou problémy, o ktorých sa kolega Gašparovič zmieňoval, poznáme, vieme o nich a o všetkých sme veľmi podrobne diskutovali. Keď hovorím my, tak mám na mysli, samozrejme, nie nás štyroch predkladateľov, ale ten obrovský tím legislatívnych pracovníkov zo všetkých rezortov, ktorí sa na príprave návrhu podieľali.
K výčitkám, ktoré kolega Gašparovič vzniesol, iba veľmi stručne. Vytýka nám, prečo vlastne proces zmien ústavy sa deje tak, ako sa deje. Nuž, odpoveď je veľmi jednoduchá. Kolega Gašparovič iste vie, že súčasný ústavný stav neumožňuje iným spôsobom rokovať o novele ústavy alebo o zmene ústavy než tak, že sa diskutuje v parlamente, a potom sa rozhoduje kvalifikovanou väčšinou.
Ale k ďalšej otázke, keď spochybnil alebo vyjadril akýsi nesúhlasný názor s tým, ako riešime napríklad zánik mandátu v závere. Iba veľmi stručne chcem povedať a je to veľmi potrebné, aby to odznelo, pretože to má svoju prísnu logiku aj pre občanov. Prečo hovoríme, že má mandát zaniknúť vtedy, keď poslanec spáchal úmyselný trestný čin, alebo keď bol odsúdený aj za neúmyselný na nepodmienečný trest odňatia slobody. To sú tie dve veci, o ktorých hovoríme, a formulácia - vrátime sa k tomu - je jednoznačná. Úmysel je, vedel a chcel. Nie je zlučiteľné s poslancom, že vie a chce porušiť Trestný poriadok. A to odsúdenie na nepodmienečný trest odňatia slobody aj za neúmyselný trestný čin - tam vzniká jednoznačne faktická prekážka. Poslanec nemôže vykonávať svoj mandát, keď sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody. Iba toľko. Pán kolega, buďte si istý, že o všetkých veciach, ktoré ste otvárali, sme diskutovali veľmi-veľmi presne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Jarjabek.
Poslanec D. Jarjabek:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Vráťme sa trošku, hovorme trošku o probléme diskusie o ústave, resp. o novele ústavy, o ktorom hovoril vo svojom príspevku pán poslanec Gašparovič. Zaznelo to už niekoľkokrát. 95 % občanov Slovenskej republiky nevie, o čo v novele ústavy ide. Jednoducho neprebehla verejná diskusia. V Českej televízii tiež nastal problém a 100 tisíc občanov prišlo na Václavské námestie. Prišlo preto, lebo občania nesúhlasili s platným zákonom. Prišli vyjadriť nespokojnosť s týmto zákonom, ale oni poznali zákon o Českej televízii a nesúhlasili. Preto prišli.
Chcel by som sa spýtať predkladateľov, či sú si istí, že keby občania Slovenskej republiky poznali návrh ústavy, či by sa neprišli osobne spýtať v hojnom počte pred tento parlament, ako to vlastne s novelou ústavy všetci tí, ktorí novelu ústavy navrhujú, jednoducho myslia. Ale o ústave jednoducho občania nevedia. Možno aj preto iniciátori zákona o slobodnom prístupe k informáciám jednoducho hlasovali proti priamemu prenosu Slovenskej televízie. A vlastne v tejto chvíli sa občania prvý raz dozvedajú o tom, čo vlastne v tejto ústave existuje. A toto považujem za farizejstvo tohto parlamentu.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Bohunický.
Poslanec P. Bohunický:
Pekne ďakujem, pán predseda.
Chcem sa poďakovať pánu poslancovi Gašparovičovi, že spomenul Stranu demokratickej ľavice ako aktívny subjekt tvorby ústavy z roku 1992. Chcem však upresniť jeho slová zo začiatku vystúpenia. Vtedy k dvojkoalícii HZDS, SNS sa pripojila pri tvorbe, diskusii a schvaľovaní Ústavy Slovenskej republiky opozičná Strana demokratickej ľavice. Strana demokratickej ľavice sa tak pripojila ku konštruktívnej opozícii.
Spomeniem aspoň niektoré mená, ktoré sa aktívne zapojili do tvorby ústavy z roku 1992. Edo Bárány, Ľudka Gajdošíková, terajší ústavní sudcovia Mišo Benčík, Jozef Stank, Igor Lenský, Laco Orosz, Jozef Olej, vtedajší poslanci Federálneho zhromaždenia, Peter Weiss, Milan Ftáčnik, Jožo Zelenák, vtedajší poslanci Slovenskej národnej rady a jedno meno, ktoré som si nechal na koniec, Ľubo Fogaš, terajší podpredseda vlády Slovenskej republiky a vtedajší poslanec Slovenskej národnej rady trpezlivo, napriek tlakom z opozície aj koalície formuloval pripomienky, predkladal ich, bolo ich viac ako 80 a mnohé podnes patria k perlám terajšej platnej Ústavy Slovenskej republiky. Zároveň chcem pripomenúť toto meno ešte v jednej súvislosti, treba si pozrieť aj stanovisko Legislatívnej rady vlády, ktorá aj k tejto ústave predkladala pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. To je rozdiel medzi terajším opozičným HZDS, ktoré sa postavilo k ústave ako deštruktívna opozícia, a vtedajšou Stranou demokratickej ľavice, ktorá sa k ústave postavila ako konštruktívna opozícia.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Šimko Ivan.
Poslanec I. Šimko:
Áno, ďakujem, pán predseda.
Vážený pán kolega Gašparovič, na začiatku svojho vystúpenia si vyjadril isté poľutovanie, že tento návrh novely sa nespracúval v širšom, takpovediac, politickom spektre a že nemá širšiu politickú podporu, a aj na konci svojho vystúpenia si vyzval k tomu, aby sme sa pokúsili ešte rokovať. A ja v podstate súhlasím s obsahom tvojej žiadosti a myslím si, že by bolo naozaj dobré, keby sme dokázali vytvoriť na Slovensku širší konsenzus o veciach, ktoré treba v ústave zmeniť. Ale tiež aj vo svojom vystúpení si vlastne odpovedal, prečo to dnes nie je možné. Ty si povedal, že na to, aby sme vstúpili do Európskej únie, netreba meniť ústavu. My sme presvedčení o tom, že treba, a sme o tom presvedčení nielen z nejakých politických dôvodov, ale máme na to aj vážne ústavné argumenty.
Rovnakým spôsobom odznelo v diskusii, že napríklad na vytvorenie vyšších územných celkov taktiež netreba zmenu ústavy, lebo v ústave z roku 1992 existuje ustanovenie o vyšších územných celkoch. Ale prečo ste to napríklad, keď ste mali väčšinu, nedokázali preniesť aj do reality a nechali ste to na papieri v ústave. Z toho dôvodu jednoducho asi nejde teraz dosiahnuť širší spoločenský konsenzus a my sme boli postavení pred dilemou, či budeme diskutovať o širokom spoločenskom konsenze a životné záujmy Slovenskej republiky budú čakať, alebo jednoducho sa pokúsime prispôsobiť ústavný zákon, teda ústavu tým záujmom, ktoré sú, a teda, bohužiaľ, aj bez vášho pričinenia.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Chcem nadviazať na vystúpenie pána poslanca Gašparoviča v otázke ombudsmana. Ja by som sa viac zamerala na vyjadrenie tohto inštitútu v návrhu ústavy. V článku 151a sa zrejme chcelo povedať, že vlastne ombudsman pomáha ochrane záujmov a práv v rozhodovaní činnosti tých vymenovaných orgánov, ako aj pri ich nečinnosti. Formulácia, ktorá je však urobená, je konštruovaná tak, že "sa spôsobom a ustanoveným zákonom spolupodieľa na ochrane základných práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb pri konaní, rozhodovaní a nečinnosti", a teraz sú vymenované orgány, z takéhoto znenia možno dedukovať aj jeho spolupodieľanie sa napríklad na rozhodovaní. Vážení, takto formulované ustanovenie skutočne nie je dobré.
Ďalej by som sa chcela vyjadriť k myšlienke, ktorú taktiež načrtol pán poslanec Gašparovič. Spomenul, že v praxi by mohlo dôjsť k viacerým ombudsmanom a podobne. Tento jeho názor je plne opodstatnený, pretože až z dôvodovej správy sa čitateľ dozvie, že vlastne ombudsman, ktorého majú predkladatelia na mysli, je zmocnenec parlamentu. Ale celá verejnosť si myslí opak, vážení.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa Rusnáková.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Ďakujem za slovo.
Chcela by som sa vyjadriť k niektorým výrokom pána Gašparoviča, najmä čo sa týka spomínaného počtu ombudsmanov. Ombudsmanov nemôže byť viac, pretože návrh ústavy hovorí úplne jasne, že v Slovenskej republike bude len jeden ombudsman, ktorý bude mať svoj aparát. Súhlasím s tým, že by to nemal byť rozsiahly aparát, ako poznamenal pán Gašparovič. To, že ombudsman nemá rozhodovaciu právomoc, ako to pán poslanec zdokumentoval, je naozaj pravda, ale on ju naozaj ani nemôže mať, pretože by tým zasahoval do výkonnej moci. Nemôže mať rozhodovaciu právomoc, pretože je ochrancom a istým dozorcom základných práv a ľudských slobôd. On je ten, kto má verejne upozorňovať na to, v čom pochybili napríklad orgány štátnej správy pri výkone moci. Ombudsman nie je zbytočný inštitút, pretože v krajinách, v ktorých táto funkcia bola zavedená, s ním majú veľmi dobré skúsenosti.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa Mušková.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Chcela by som nadviazať na tú časť, o ktorej hovoril pán poslanec Gašparovič, kde sa zmieňoval o situácii, ktorá nastala teraz pred prijatím ústavy pri kupčení so Slovenskom. Ináč sa to nedá nazvať. A zároveň využívam príležitosť, keď tu sedí pán predseda vlády, a spýtať sa ho, ako ste mohli, pán predseda, ustúpiť takej nezmyselnej požiadavke maďarských politikov, zriadiť maďarskú fakultu. Dokonca ste už vyčlenili na ňu peniaze. Nemôžem ich inakšie nazvať, ako judášske groše, lebo majú slúžiť ako lákadlo akademickému senátu univerzity v Nitre, aby takúto fakultu zriadili.
Na jednej strane chcete likvidovať univerzity, ktoré vznikli v minulom volebnom období, a vyhrážate sa, že ich nebudete financovať a na týchto univerzitách môžu študovať všetci študenti bez ohľadu na ich národnosť. Na druhej strane nútite univerzitu, a tým ste porušili jej akademickú slobodu, aby vytvorila fakultu iba pre študentov ovládajúcich maďarský jazyk. Chcem vás upozorniť ešte na jedno nebezpečenstvo, pán predseda. Politici maďarskej koalície určite donútia odísť odborníkov maďarskej národnosti, ktorí vyučujú na ostatných fakultách, a tak vlastne môže nastať situácia, že tieto fakulty sa stanú neakreditovatelné. Teda ohrozujete druhýkrát študentov. Týmto rozhodnutím diskriminujete študentov, ktorí ovládajú iba štátny jazyk, ale diskriminujete tiež študentov maďarskej menšiny, ktorí chcú ovládať jazyk krajiny, ktorej sú občanmi, a takýmito zásahmi im neumožňujete dostať sa so štátnym jazykom vôbec do kontaktu.
Vážení kolegovia maďarskej koalície, poznám občanov maďarskej národnosti, ktorí sa modlia za Slovensko a ktorí chcú, aby ich deti ovládali štátny jazyk. Váš postoj sme mohli vidieť pri boji rodičov z Kráľovského Chlmca za to, aby ich deti mohli chodiť do školy aj s jazykom slovenským, a vy im to znemožňujete.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Nagy, nech sa páči.
Poslanec L. Nagy:
Ďakujem pekne.
Som rád, že pán poslanec Gašparovič otvoril otázku ombudsmana, a som preto rád, lebo slovenská verejnosť, verejnosť na Slovensku vie pomerne málo o tejto inštitúcii. Vie málo a nevie ani to, že Slovensko je asi poslednou krajinou v Európe, kde ešte inštitút ombudsmana, čiže ochrancu, verejného ochrancu základných práv a slobôd nebol zavedený. V posledných rokoch zaviedli v Európe Rumunsko, Albánsko, Ukrajina, Moldavsko inštitút ombudsmana a pred dvoma rokmi prijali zákon v Českej republike, 1. januára bol uvedený do funkcie český ombudsman a jeho zástupca.
Nie je celkom pravda, že ombudsman sa spolupodieľa na ochrane základných práv a slobôd, pri rozhodovaní alebo pri konaní. On sa podieľa na ochrane práv, a nie na rozhodovaní a, takpovediac, stojí na druhej strane barikády, kde na jednej strane stoja rozhodovacie orgány verejnej správy, na druhej strane tí, ktorých treba zastupovať a chrániť pred zneužívaním práva verejnou správou.
Bol by som za to, aby sme hovorili pravdu. Naozaj to nebude, nepôjde o veľký inštitút veľkého rozsahu - ľudí, aparátu. Boli sme s výborom pre ľudské práva a národnosti vo Švédsku na študijnej ceste a videli sme, že nie 150 ľudí je zamestnaných, ale 15 ľudí je zamestnaných u švédskeho ombudsmana a napriek tomu rieši niekoľko sto až tisíc prípadov ročne k spokojnosti občanov.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Krajči vystúpi s faktickou poznámkou.
Poslanec G. Krajči:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Pán Gašparovič vo svojom vystúpení veľmi pekne hovoril, prečo ústavy vznikajú alebo prečo sa novelizujú. Jednou zo základných myšlienok bolo, že ústava vzniká, keď vzniká štátoprávny proces, keď sa vytvára nový štát, a to sme prežili a teda obdobie v roku 1992 bolo obdobím, keď všetci Slováci vo vznikajúcej krajine mali pocit, že táto ústava je potrebná, nevyhnutná, a naozaj sme sa tešili, že bude na svete.
Dnes by mala zmena ústavy, a nie sme proti malej zmene ústavy, smerovať k tomu, aby toto zriadenie bolo zachované, aby to, čo vybojovali v roku 1992 politici, ktorí vtedy sedeli či v Národnej rade alebo vo federále, bolo zhodnotené v dnešnej situácii. Preto by sme sa nemali zbytočne ponáhľať a snažiť sa vytvárať akúsi novelu ústavy v takom širokom rozsahu, ktorá mení všetko, čo bolo zakotvené v predchádzajúcej ústave.
Buďme trošku múdrejší a pozrime sa napríklad na Spojené štáty americké, kde ústava bola prijatá v roku 1877 a odvtedy je minimálne menená, pričom táto ústava je dobrá a nikto nepochybuje o tom, že v Spojených štátoch amerických nie je demokratické zriadenie, že v Spojených štátoch nie sú porušené ľudské práva. Zoberme si príklad od našich susedov, s ktorými sme sa rozdelili, Čechov. Veď v Čechách nemenili, nenovelizovali ústavu len preto, aby mohli vstúpiť do Európskej únie, čo nám tu nahovárate. Česi už zvolili aj krajské parlamenty, Česi si navolili hajtmanov a pritom nemenili ústavu, ktorú prijali po rozdelení Česko-Slovenska. Neviem, prečo to robíme my, a tu sa potvrdzuje to, čo už povedali niektorí moji predrečníci. Je to účelovo zamerané na to, aby ste si mohli niektoré veci schváliť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Reakcia na faktické poznámky.
Pán poslanec, nech sa páči.
Poslanec I. Gašparovič:
Pán predseda, myslím si, že nie je potrebné do dôsledku reagovať na všetkých vystupujúcich, ale k pánu predsedovi ústavnoprávneho výboru. Pán predseda, nemáte pravdu v tom, že pripomienky, doplnky k terajšej ústave boli už po tom, ako bol prijatý koncept federálnej ústavy. Môže to potvrdiť terajší pán podpredseda vlády Fogaš, ktorý vždy hovorí o tom, že ich má všetky zozbierané. Len toľko.
Ešte pokiaľ pán poslanec Tatár, Nagy, pani poslankyňa Rusnáková hovorili o ombudsmanovi. Páni poslanci, nemýľte si jedno, a to postavenie prokuratúry u nás a postavenie prokuratúry v krajinách, ktoré ste spomínali, kde je ombudsman. Ani jedna krajina nemá prokurátora s takými kompetenciami vo všeobecnom dozore, kde sa hovorí o upozornení a proteste.
Bolo zasadnutie alebo medzinárodné stretnutie, ktoré poriadala Generálna prokuratúra Slovenskej republiky v Papierničke, kde boli predstavitelia prokuratúr a ministerstiev spravodlivosti z viacerých európskych krajín. Česi, ktorí prijali funkciu ombudsmana a zrušili v rámci všeobecného dozoru práva prokurátora, tam doslova plakali, ako im to chýba. Nemýľte si to. Práva prokurátora vo všeobecnom dozore sú také, ktoré ombudsman nikdy nebude mať a nie je potrebné ich nahrádzať novým inštitútom, ktorý bude dvakrát tak platený, keďže bude vykonávať tú istú prácu. A to, pani Rusnáková, že nemôže byť len jeden ombudsman, nie je pravda. To uvidíte, ak to bude prijaté, ako budú rásť ombudsmani, ako huby po daždi, ako sa hovorí, alebo hríby.
Predseda NR SR J. Migaš:
Do rozpravy sa mimo poradia prihlásil navrhovateľ poslanec Orosz.
Nech sa páči.
Poslanec L. Orosz:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Vážený pán predseda vlády,
vážení páni podpredsedovia vlády,
vážení členovia vlády,
vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som využil právo, ktoré dáva navrhovateľovi zákon o rokovacom poriadku, a vystúpil mimo poradia v priebehu rozpravy.
Ako som už avizoval včera vo svojej faktickej poznámke, chceme a budeme využívať priebeh rozpravy k novele Ústavy Slovenskej republiky na to, aby sme objasňovali podstatu a zmysel nášho návrhu a zároveň sa vyjadrovali najmä k zásadnejším vystúpeniam kolegov poslancov z opozície, ktorých základným cieľom bolo a bude spochybniť tento návrh. Z toho dôvodu mojím hlavným cieľom, predtým ešte ako sa naplno rozbehne diskusia, bude vyjadriť sa k niektorým častiam vystúpenia pána poslanca Brňáka, ktorého hlavným cieľom bolo vytvoriť určitý ideový rámec na vystúpenia ostatných kolegov poslancov z Hnutia za demokratické Slovensko. A je zrejmé, že myšlienky, ktoré uviedol pán poslanec Brňák a ktoré sú tiež v materiáli, ktorý máme k dispozícii od pána predsedu hnutia, sa budú viac či menej opakovať vo vystúpeniach ďalších kolegov poslancov.
Ale predtým, ako sa dostanem k rozboru vystúpenia pána poslanca Brňáka, chcem a musím sa vrátiť k včerajšiemu vystúpeniu pána poslanca Cupera. Chcem sa vrátiť k jeho faktickej poznámke, v ktorej ma v priamom prenose obvinil zo zneužívania právomoci verejného činiteľa. Myslím si, že je veľmi dôležité, aby som o tom hovoril, pretože práve na tomto príklade sa veľmi jasne dá ukázať, aké metódy a praktiky politického zápasu používajú niektorí predstavitelia opozície.
Dovoľte mi najprv niekoľkými vetami pripomenúť udalosti, o ktorých hovoril včera pán poslanec Cuper. Ide o udalosti z roku 1994, z marca 1994, keď u nás vrcholila vládna kríza súvisiaca s druhou vládou Vladimíra Mečiara. V tom čase petičný výbor predložil Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky, ktorej som bol vtedy pracovníkom, petičné hárky, ktorých cieľom bolo vyhlásiť referendum k trom otázkam. Podľa platného zákona bolo povinnosťou Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky zistiť, či petíciu ústavou a zákonom stanoveným spôsobom podpísal dostatočný počet občanov, a dať podklad na rozhodnutie prezidenta.
Kancelária prezidenta v spolupráci s Podnikom výpočtovej techniky skontrolovala podpisy na petičných hárkoch a zistila, že na petičných hárkoch nie je dostatočný počet podpisov na vyhlásenie referenda. Za takýchto okolností prezident republiky nemohol vyhlásiť referendum, pretože inak by porušil Ústavu Slovenskej republiky. Petičný výbor vedený naším dnešným kolegom poslanecom Augustínom Mariánom Húskom sa s týmto rozhodnutím neuspokojil a obrátil sa na Ústavný súd Slovenskej republiky s podnetom za porušenie ústavných práv. Ústavný súd v rámci konania pre neopodstatnenosť tohto návrhu svojím uznesením z 27. februára 1995 tento podnet zamietol. Hlavným dôvodom zamietnutia bol nedostatočný počet podpisov na tejto petícii. Chcem v tejto súvislosti povedať, že súčasťou tohto konania bola aj fyzická kontrola petičných hárkov komisiou, ktorú zriadil Ústavný súd Slovenskej republiky.
V tejto súvislosti mi dovoľte citovať z odôvodnenia tohto rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky. Ide o stranu 288 Z. z. a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky z roku 1995, ktorá odhaľuje skutočnú pravdu a potvrdzuje, že Ján Cuper ma včera krivo obvinil. Citujem: "Ústavný súd pri skúmaní 195 náhodne vybraných petičných hárkov v Kancelárii prezidenta republiky zistil, že chybovosť bola 16-násobne vyššia v prospech uznania jednotlivých riadkov ako v ich neprospech." Inými slovami, Kancelária prezidenta Slovenskej republiky v pochybnostiach o uznaní týchto hárkov postupovala v prospech signatárov petície, inými slovami, ak by postupovala tvrdšie, tých podpisov by bolo ešte oveľa menej. Taká je pravda o obvinení Jána Cupera. On veľmi dobre pozná tento nález Ústavného súdu a veľmi dobre pozná aj moje stanovisko, pretože už to raz v rozprave použil.
Chcem a musím to povedať, že Ján Cuper hrubým spôsobom zneužil inštitút poslaneckej imunity a, žiaľ, neurobil to prvýkrát. Vie, že za výroky, ktoré zaznejú v parlamente, nie je možné poslanca trestne stíhať bez ohľadu na to, že obviní niekoho iného z hrubého porušenia Trestného zákona. Toto Ján Cuper včera urobil. Chcem v tejto súvislosti povedať, že dnes platí už zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Hromadné informačné prostriedky majú prístup k archívu prezidenta Slovenskej republiky, môžu sa dopátrať všetkej dokumentácie a aj toho, čím pán poslanec šermuje, a môžu zistiť pravdu o tom, aké metódy Ján Cuper vo svojej poslaneckej práci používa.
Ak mi dovolíte, teraz prejdem k problematike vystúpenia pána poslanca Brňáka. Nemá zmysel sa pánom Cuperom ďalej zaoberať. On si vystavuje vizitku svojej poslaneckej práce svojimi vystúpeniami.
K vystúpeniu pána poslanca Brňáka chcem hovoriť o tej časti vystúpenia, kde sa snažil podrobiť kritickej analýze návrh na novelizáciu štvrtej hlavy ústavy o územnej samospráve. Musím hovoriť práve o tejto časti jeho vystúpenia, pretože práve ono je spôsobilé bez náležitého vysvetlenia spôsobiť v polarizovanej spoločnosti strach, paniku, hystériu a nekontrolované vášne. To, že toto je hlavná línia vystúpení opozičných poslancov, potvrdzuje aj mapka, ktorá visí na poslaneckej lavici pána kolegu Hofbauera.
Chcem sa zastaviť pri jednom unikátnom tvrdení pána poslanca Brňáka zo včerajšieho vystúpenia. Budem citovať: "Obec, ale predovšetkým vyšší územný celok vo veciach samosprávy spĺňajú navrhovanými ústavnými zmenami základné stavebné prvky štátnej organizácie spoločnosti, ktorými sú územie, obyvateľstvo a moc. Nechcem v tejto chvíli domýšľať väzbu samosprávneho vyššieho územného celku s požiadavkou SMK na zriadenie etnickej župy."
Peter Brňák nechce domýšľať, to predsa rozvedú ostatní kolegovia z Hnutia za demokratické Slovensko. Tí otvorene povedia, že v návrhu novely Ústavy Slovenskej republiky sa vytvárajú podmienky na odtrhnutie južnej časti Slovenska, presne tak, ako je to tam narysované. A v tom je scenár diskusie, ktorý bol spracovaný na Tomášikovej ulici. Mohol by som povedať, že táto myšlienka Petra Brňáka ho ako právnika diskvalifikuje. Neurobím to, lebo viem, že Peter Brňák dostal neľahkú politickú úlohu a od jej zvládnutia závisí jeho ďalšia politická kariéra.
(Hlasy a krik z pléna.)
Chcem pokojne argumentovať a vyvrátiť tvrdenia Petra Brňáka, o časti jeho vystúpenia, ktoré sa dotýkajú štvrtej hlavy novely ústavy.
Po prvé, každý študent prvého ročníka právnickej fakulty vie, čo znamená systematický výklad právneho predpisu a právnych noriem. Stručne to znamená, že žiadne ustanovenie právneho predpisu ani ústavy sa nemôže vykladať izolovane bez väzby na iné ustanovenia toho istého právneho predpisu, teda v tomto prípade ústavy, resp. jej novely.
V tejto súvislosti chcem upozorniť na prvú hlavu Ústavy Slovenskej republiky, ktorá sa nazýva Základné ustanovenia. Ako všetci vieme, v tejto časti Ústavy Slovenskej republiky sú zakotvené základné princípy fungovania nášho štátu. V čl. 3 sa okrem iného doslova uvádza, že územie Slovenskej republiky je jednotné a nedeliteľné a že hranice Slovenskej republiky sa nemôžu meniť inak ako ústavným zákonom. Z tohto vychádzala a bude vychádzať základná konštrukcia Ústavy Slovenskej republiky a teda aj štvrtá hlava o územnej samospráve. To už nechcem vôbec hovoriť o tom, že charakter princípu má aj ustanovenie článku 34 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré okrem iného hovorí: "Výkon práv občanov patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám zaručených v tejto ústave nesmie viesť k ohrozeniu zvrchovanosti a územnej celistvosti." Z toho vyplýva veľmi jednoznačný záver, pán poslanec, že akákoľvek aktivita obce alebo vyššieho územného celku, ktorá by bola v rozpore s týmito princípmi, ktoré som spomínal, by bola v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, nehovoriac už o tom, že nositelia takýchto aktivít by sa vystavili možnosti trestného stíhania.
Po druhé, ustanovenia štvrtej hlavy ústavy sú súčasťou dokumentu, ktorý sa nazýva Ústava Slovenskej republiky. Ide o základný zákon suverénneho štátu Slovenskej republiky, v ktorom sa rozdeľuje moc a orgány územnej samosprávy môžu disponovať len takou mierou moci, akú im ústava a, prirodzene, aj vykonávacie zákony zveria.
Po tretie, ak si porovnáme platný text Ústavy Slovenskej republiky, osobitne jej štvrtú hlavu, tak dôjdeme k záveru, že novela ústavy žiadne nové práva obciam nepridáva okrem jedného, ku ktorému sa hneď dostanem. Chcem týmto povedať, že ak Peter Brňák obviňuje predkladateľov novely Ústavy Slovenskej republiky z toho, že priznávajú obci základné stavebné prvky štátu, tak by mal obviniť najprv seba samého, ktorý hlasoval za Ústavu Slovenskej republiky v roku 1992. Ani Ladislav Orosz, ani Peter Kresák, ani Ivan Šimko, ani Pavol Hrušovský za túto ústavu nehlasovali. Za to ste hlasovali, ja som tam nebol. Ja som bol poslancom Federálneho zhromaždenia.
(Hlasy z pléna a upozornenie predsedu Národnej rady, aby poslanci zachovali pokoj.)
Takže toto je základné východisko, z ktorého budem odvíjať ďalšie myšlienky.
K jednej výnimke v novonavrhovanom článku 64a ods. 2 sa uvádza, že obec má právo na samosprávu. Ide o ustanovenie, ktoré implicitne vyplýva z ostatných ustanovení platnej ústavy, osobitne v článku 67 prvú vetu, kde sa aj dosiaľ hovorilo: "Vo veciach územnej samosprávy rozhoduje obec samostatne." Teda nejde o nič nové, ale napriek tomu chcem upozorniť na jednu skutočnosť. Pôvodne nami navrhované znenie článku 64 ods. 2, ktoré hovorí o práve na samosprávu, sme obšírne diskutovali najprv s predstaviteľmi Združenia miest a obcí Slovenska. Tam sa dospelo k dikcii, ktorá je v návrhu novely ústavy. Následne prebehli diskusie na úrovni Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky a dospelo sa k záveru, že predsa je zbytočné výslovne vyjadrovať to, čo z ústavy vyplýva. Na základe toho včera pán poslanec Fehér, podotýkam, že poslanec za Stranu maďarskej koalície, predložil pozmeňujúci návrh, ktorým navrhujeme vrátiť sa k takému zneniu, aké ste vy, pán poslanec Brňák, podporili v roku 1992.
Po piate, ústava v platnom znení počíta s dvojstupňovou územnou samosprávou. V článku 64 ods. 3 hovorí: "Samospráva vyšších územných celkov a jej orgány ustanoví zákon." Chcem vám, vážení kolegovia, najmä právnici z opozície, položiť otázku: Môže samosprávny vyšší územný celok fungovať bez toho, aby disponoval normotvornou právomocou? Môže efektívne fungovať vtedy, ak nebude mať určitý majetok? Myslím si, že odpoveď je jasná. Taká samospráva vyššieho územného celku je jednoducho zbytočná. To by bola len formálna okrasa nášho ústavného mechanizmu. Treba si položiť ďalej otázku. Ak by sa na základe platného znenia článku 64 ods. 3 o tom, že podrobnosti ustanoví zákon, prijal zákon o samospráve vyšších územných celkov, ktorý by zveril normotvornú právomoc samospráve vyššieho územného celku a zveril by jej určitý majetok, vznikla by veľmi závažná otázka, či toto je alebo nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Viem si predstaviť veľmi úspešné podanie na Ústavný súd, ktoré by rozbilo reformu verejnej správy, pretože samosprávu bez normotvornej právomoci v medziach, ktoré stanoví ústava a zákon, je predsa zbytočné zriaďovať.
Z tohto dôvodu chcem zveriť novelou Ústavy Slovenskej republiky vyšším územným celkom obdobné práva, ako patria obci. Len tak sa môže vytvoriť plnohodnotná samospráva vyššieho územného celku, ktorá bude nositeľom skutočnej decentralizácie štátu, teda toho, k čomu ste sa, pán poslanec Brňák, vo svojom vystúpení, v mene, predpokladám, všetkých poslancov Hnutia za demokratické Slovensko prihlásili. Len tak bude možné zabezpečiť, aby sa o rozdelení finančných prostriedkov na rozvoj regiónov nerozhodovalo v Bratislave, ale tiež v Košiciach, v Prešove či v Banskej Bystrici. Len tak sa môžu stať samosprávy vyššieho územného celku nositeľmi projektov regionálneho rozvoja, na ktoré môžu plynúť európske peniaze. Aj o tom je návrh novely Ústavy Slovenskej republiky, pán poslanec Kalman, je aj o sociálnej dimenzii. Je to tam zakódované. Predpokladám, že k sociálnemu pozdvihnutiu zaostalejších regiónov sa Hnutie za demokratické Slovensko hlási.
Po šieste, pán poslanec Brňák spochybnil výslovne dve oprávnenia, ktoré chceme prostredníctvom novely ústavy zveriť vyššiemu územnému celku. Podotýkam, že ide o práva, ktorými dnes disponuje obec. Ide o právo združovať sa a o právo vykonávať samosprávu prostredníctvom miestneho referenda.
K prvému oprávneniu, k právu združovať sa. Keď pán poslanec uviedol tento návrh, keď kritizoval toto ustanovenie, nedočítal príslušné ustanovenie a neuviedol, že v ústave je jasný účel tohto združovania sa. Už teraz sa v ústave vo vzťahu k obci hovorí, že obce sa môžu združovať na zabezpečovanie vecí spoločného záujmu. Podrobnejšie je toto ustanovenie ústavy vymedzené v zákone o obecnom zriadení, v Občianskom zákonníku a, prirodzene, ak sa vytvorí samospráva vyššieho územného celku, tak to bude podrobnejšie rozvedené v zákone o samospráve vyššieho územného celku, prípadne ďalších právnych predpisoch.
Ak mal pán poslanec Brňák na mysli nebodaj to, že by sa samosprávy vyššieho územného celku mohli na základe tohto združovať, a tým vlastne meniť územné členenie štátu, tak je predsa v zásadnom omyle. Toto je nezastupiteľná právomoc Národnej rady Slovenskej republiky a hranice územných celkov a územné členenie štátu predsa bude schvaľovať Národná rada.
Vo vzťahu k miestnemu referendu. Z ústavy veľmi jasne vyplýva, že miestne referendum sa môže dotýkať len vecí územnej samosprávy. Prirodzene, aj v týchto slovách Petra Brňáka bola skrytá hrozba. Ak to návrh novely Ústavy Slovenskej republiky výslovne nehovorí, tak by azda bolo možné organizovať v samosprávnom vyššom územnom celku referendum aj o odtrhnutí sa tohto celku od Slovenskej republiky. Chcem povedať veľmi jednoznačne, že je to hrubá demagógia a nekvalifikovanosť. Pán poslanec Brňák to nepovedal, ale mohlo by to z toho vyplývať, ak zaznejú vystúpenia ostatných opozičných poslancov. Chcem povedať, že to jednoducho návrh novely nepripúšťa. Takéto referendum by bolo v priamom rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a v priamom rozpore s tými ustanoveniami, ktoré som už citoval na začiatku svojho vystúpenia, jednak s článkom 3, jednak s článkom 34 ods. 3 našej ústavy.
Po siedme, pán poslanec Brňák hovoril o tom, že v novele ústavy nie je vymedzený pojem samospráva, resp. územná samospráva, čo pán poslanec Brňák považuje za nedostatok ústavy. V tejto súvislosti chcem povedať, že v platnej Ústave Slovenskej republiky sa tiež už hovorí o územnej samospráve a nie je tam vymedzené, čo je obsahom originálnych právomocí obce. To je fakt. Ale opäť chcem povedať, že pán poslanec Brňák kritizuje to, za čo hlasoval, pretože ústava v platnom znení jednoducho originálnu právomoc obce nevymedzuje. Nevymedzuje to ani návrh novely ústavy vo vzťahu k samospráve vyššieho územného celku. Túto funkciu vo vzťahu k obciam predsa plní zákon o obecnom zriadení a vo vzťahu k samospráve vyššieho územného celku bude plniť túto funkciu zákon o samospráve vyššieho územného celku. Ak poznám text zahraničných ústav, tak pokiaľ viem, jedine rakúska ústava obsahuje pokus vymedziť originálne právomoci územných celkov a obcí priamo vo svojom texte.
Ak sa mýlim, tak ma oprav, pán poslanec, ale je to jedine rakúska ústava podľa mojej informácie.
Toľko teda stručne na margo opozičného strašenia o nadprávach samosprávy vyšších územných celkov.
Dovoľte mi na záver vystúpenia ešte jednu poznámku k obsahu novely ústavy. Zaznelo tu viacero vystúpení, ktoré navrhovali rozšíriť návrh novely ústavy o ďalšie veci. Začalo to článkom 15 - právo na život. Pán poslanec Kalman hovoril o hospodárskych a sociálnych právach. Mohli by sme ísť ďalej - práva národnostných menšín, referendum a tak ďalej. Vtedy, keď sme začali tvoriť návrh novely Ústavy Slovenskej republiky, sme si povedali jednu zásadnú vec. Nebudeme v tejto novele otvárať témy, ktoré sú spoločensky citlivé. Nebudeme otvárať témy, na ktorých sa jednoducho nevieme zhodnúť. Aj z toho dôvodu nie je v návrhu novely Ústavy Slovenskej republiky ani problematika preambuly, ani otvorenie hospodárskych a sociálnych práv.
Pán poslanec Kalman, bolo by teraz veľmi jednoduché a veľmi zlé pre našich občanov, ak by sme prispôsobili úpravu hospodárskych a sociálnych práv sociálnej realite. To by bolo najhoršie, čo by malo byť. Veľmi pekne o tom v odborných štúdiách píše dnešný podpredseda Ústavného súdu Slovenskej republiky pán doktor Bárány. Áno, sme v čase, keď sa treba usilovať o to, aby to, čo je v ústave vo vzťahu k hospodárskym a sociálnym právam, sa postupne napĺňalo. Ja budem prvý, ak sa situácia zmení, kto sa bude zasadzovať za to, aby sa prehĺbili právne záruky hospodárskych a sociálnych práv. V tejto oblasti som jednoducho nemohol dosiahnuť zhodu s kolegami a myslím si, že to nebolo dobré otvárať. Boli tendencie trebárs z rezortu zdravotníctva vstúpiť do práva na zdravotnú starostlivosť v reštrikčnom smere. Bolo by sa to prispôsobilo súčasnej situácii, ale nebola by to dobrá cesta. Myslím si, že s týmto mojím tvrdením súhlasíte.
A aj z toho dôvodu, aby sa dosiahla aspoň minimálna spoločenská zhoda v tomto parlamente, ak už budete hlasovať proti, je to vaše právo, ale využijeme svoje práva na to, aby sa nerozširoval návrh novely ústavy o veci, ktoré sú politicky citlivé. To som povedal doobeda vo vzťahu k právu na život, to poviem aj v prípade, ak využije niektorý z poslancov Strany maďarskej koalície svoje legitímne právo podať návrh na zmenu preambuly Ústavy Slovenskej republiky. Toto bol náš prístup k novele Ústavy Slovnskej republiky. Myslím si, že bol korektný, a myslím si, že deštrukčná kritika, ktorá sa začala odvíjať z vašich radov, nie je seriózna.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)