Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlási 18 poslancov. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.
Pán poslanec Kalman, máte slovo.
Poslanec J. Kalman:
Ďakujem pekne.
Priznávam sa, že som hlavne tej prvej časti nerozumel, keď hovoril pán poslanec Šimko o rozličnej vidine. Myslím si, že je celkom logické, že v spoločnosti, aj tu v parlamente sú na určité problémy rozličné vidiny, a nielen vidiny, ale aj myslenie a konanie v konečnom dôsledku. A práve umením a úlohou politiky je, aby sa tieto rozdiely zbližovali, aby sa presvedčili a na základe spoločenskej dohody v spoločnosti, v tomto prípade v parlamente, sa prijímali závery. O to viac, že ide o také významné momenty, aké v súčasnom období sú, to je otázka ústavy.
Pán Šimko hovoril o príchode do nového sveta. Ja som študoval a pripravoval sa na dnešné vystúpenie, ale nevidím, že by na základe tejto ústavy sme prišli do nejakého nového sveta. Pán Šimko kritizoval našu stranícku disciplinovanosť a na druhej strane poukazoval, aký je parlament demokratický. Neviem, či tento parlament je demokratický, ale viem, že to bola práve veľká štvorka, ktorá už dopredu hovorila, že ústava bude prijatá, že nebudú akceptované žiadne námety a návrhy opozičných politikov. Je to práve tento parlament, ktorý pravidelne opozičné námety, návrhy, nech budú akéhokoľvek charakteru, ekonomického, sociálneho, permanentne torpéduje a vlastne pošliapava demokratické princípy demokratického parlamentarizmu.
Takže neviem, o aký nový svet ide, jedine ak o ten, že žijeme v krajine, ktorá má najväčšiu mieru nezamestnanosti, že žijeme v chudobe a biede, do ktorej nás prinášate vlastne vašou politikou. Tak určite do takéhoto nového sveta asi ísť nechceme.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Cabaj.
Poslanec T. Cabaj:
Pán kolega Šimko, som rád, že nepredstavujeme rovnaký svet, pretože už tu bolo povedané, v akej situácii sa nachádzajú občania Slovenskej republiky. A potom skutočne musia pozerať na to a hovoriť, že politika je pánske huncútstvo, pretože vôbec nehľadíte na to, čo sa týka občanov, vybíjate si svoje sily na to, aby ste si spravili pomník, zmeškali ste vlak, keď sa prijímala ústava, tak potrebujete sa teraz reparovať, ale to už je váš problém.
Hovorili ste o tom, že je tu klasicky demokratický parlament, ja potom len neviem, či do klasického demokratického parlamentu patria tie žetóny, vyhrážanie sa poslancom, že nepôjdu na kandidátku, či tlačidloví poslanci, ako vás tituluje pani ministerka Schmögnerová. Takže toto asi tiež patrí do toho demokratického parlamentu, ale podľa vášho videnia.
Ak ste porovnávali kolegu Brňáka a Kresáka, viete, kolega Brňák hovoril za 42 poslancov nášho klubu, hovoril v podstate za skupinu obyvateľstva, ktorá podporuje takmer 30 % obyvateľstva, ktorí podporujú túto skupinu poslancov, ktorí mali tento názor a ktorí ho majú. Ale ja si neviem predstaviť, že akú skupinu reprezentuje kolega Kresák, keď tu vystupuje. A tiež ste hovorili, že predstavuje určitú skupinu obyvateľstva, lebo on je zástupca strany, ale so stranou, ktorá poslúžila ako výťah prezidentovi republiky, sa dostal do parlamentu a tá strana sa blíži k tzv. absolútnemu preferenčnému číslu, to je tzv. Wolfovo číslo 0,0 preferencií. Takže neviem potom, akú tu skupinu reprezentuje.
A hovoriť z vašej strany, že priama voľba prezidenta, že sme ju nepodporovali - veď robia z núdze cnosť! Veď vy ste boli tí, ktorí vykrikovali, že nepodporujete Rudolfa Schustera, ktorý bol jeden z tých štyroch, ktorí podpísali koaličnú dohodu, a preto musela byť priama voľba prezidenta, pretože mali ste 93 hlasov, a neboli ste schopní dať 90 hlasov za hlavu štátu.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Hudec.
Poslanec I. Hudec:
Ďakujem za slovo.
Veľmi oceňujem pokojný tón, ktorým predniesol pán poslanec Šimko svoj príhovor, ale nedá mi, aby som nepovedal, že, bohužiaľ, tie najprudšie jedy bývajú podávané v tých najľúbeznejších formách.
Pán poslanec Šimko, dúfam, že neveríte tým krásnym romantickým slovíčkam o otvorenej spoločnosti. Už tu takí boli, oni zasa hovorili o tom, aké je krásne žiť v budúcnosti v komunizme. Je to, bohužiaľ, elitárska teória, pre ktorú bude platiť nebo, raj na zemi iba v tom prípade, ak budú patriť medzi tých 8, možno 7 % vyvolených. Všetci ostatní, bohužiaľ, budú musieť počúvať iba takéto sladké slová.
My nemáme pocit krivdy, keď sa niekto chce domáhať opravy toho, čo nie je dobré. My si nemyslíme, že ústava je dokonalá. Ale robiť novú ústavu formou takejto novely, ktorá naozaj ohrozuje princípy tohto štátu, nielen štátu pre štát, ale aj možnosti a perspektívy ľudí, ktorí v ňom žijú, každého občana, tak to je teda už vážny problém, pre ktorý sa treba aj pohádať. Nehovorte, že sme, alebo bola šanca na rovnocennú diskusiu na príprave tejto novely. Bože môj, ja tiež môžem niekoho pozvať aj nepozvať, urobiť gesto, ktoré ho vyženie bez toho, že by som sa možno nemusel ani za to ospravedlňovať. Ale začervenať by som sa mal. Nehovorte o tom, že tento parlament je už demokratický a že tu nevládne istá časť, ktorá absolútne nemusí pozerať na to, čo si myslí takmer polovica občanov toho štátu. Taká je pravda! Ešte raz vysoko cením štylistickú úroveň vášho prejavu, bohužiaľ, pravdy v ňom bolo oveľa menej.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Aibeková.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán poslanec Šimko,
aj keď ste sa snažili o trošku inú úroveň prednesu, predsa len ste sa znížili k tomu, že ste začali kritizovať a negatívne hodnotiť HZDS. Ja si myslím, pán poslanec, že HZDS nie je vaším problémom. To nechajte na nás, ako budeme hlasovať a aké dôvody tu uvedieme o svojom nepodporení ústavy. Vy, myslím, že, pán poslanec, by ste sa skôr mali zamyslieť nad tým, ako sa vysporiadate s tým, že ste SDK, alebo SDKÚ, dvojité členstvo nie je už zákonom povolené a budete musieť v najbližších dňoch rozhodnúť, ako vlastne tento problém vyriešite.
A veľmi ma prekvapilo, pán poslanec, že vy nám vytýkate, ako hlasujeme a že hlasujeme inak ako vy. No ale veď to je sväté právo opozície, hlasovať podľa svojich rozhodnutí. A keďže rokujeme o ústave, dovoľujem si vás pripomenúť a odcitovať článok 73 ods. 2, ktorý jasne hovorí, "poslanci sú zástupcovia občanov". Keďže moji voliči a naši sympatizanti a naši členovia nechcú, aby tá ústava bola prerokúvaná takým spôsobom, ako sa to dialo, ako sa to dialo rôznym vydieraním a ako to bolo neustále nedôstojne odkladané, nie problém referenda, ale váš problém, že ste sa nedokázali na tomto dohodnúť a že ste asi päťalebo šesťkrát menili deň rokovania o tomto bode programu.
Nakoniec aj avizované hlasovanie z piatka ste presunuli až na budúci týždeň. A článok 73 ods. 2 aj hovorí, že "mandát poslanci vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia". Prečo vy chcete deformovať moje presvedčenie, keď je iné ako vaše?
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Belohorská.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Je vidieť, že napriek tomu, že pán poslanec Šimko veľmi odcudzuje prechádzajúci režim a totalitu, ale je vidieť...
Pán poslanec Mikloško...
Je vidieť, že predsa len asi ste na tom totalitnom mliečku odchovaný. Pretože ste povedali len to, čo sa vám hodilo zo stretnutia s predsedníčkou nórskeho parlamentu. Nepovedali ste o tom, ako napríklad naplňujete rovnováhu pohlaví. Stačí pohľad na naše vedenie a hneď vieme, na čom sme. Ako je zastúpenosť žien aj napríklad v parlamentných orgánoch, ako je zastúpenosť opozície v týchto orgánoch. Ja si veľmi dobre spomínam, keď sme tu volili členov Správnej rady Sociálnej poisťovne, kde z 21 navrhnutých kandidátov bolo 20 mužov a 1 žena. Takže škoda, že z toho stretnutia ste si neodniesli to, o čom ja viem, že vám pani predsedníčka veľmi prízvukovala - rovnováhu pohlaví, účasť žien na riadení štátu ako zástupcov občanov.
A keď hovoríte o tom, ako je potrebná ústava, nuž, pán poslanec, myslím si, pretože nie je schopná vaša koalícia napĺňať ústavu, ktorá je platná, tak ju radšej zmeníte. Pretože ochranu detí vám zverených nahrádzate predajom detí. Ochranu a pomoc pri zabezpečení práce pre mladých ľudí nahrádzame emigráciou, pán poslanec. A o tom, ako budete voliť, o tom jasne hovorí vaša koaličná zmluva, ktorá hovorí jednoznačne, že vaši poslanci nemajú na výber. A o tom, ako sú vydieraní, stačí počúvať dennodenne médiá.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Paška, nech sa páči.
A zároveň vyzývam pána navrhovateľa, aby sa vrátil na svoje miesto.
Poslanec J. Paška:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec Šimko, vo svojom vystúpení ste nám predostreli virtuálny obraz opozície na Slovensku, ktorá vám, snaživým politikom vládnej koalície, hádže polienka pod nohy a bráni vám pokračovať vo vašich legislatívnych avantúrach. Nie je to celkom tak.
Slovenská národná strana od počiatku veľmi zodpovedne pristupovala k novelizácii ústavy. Chcem vám pripomenúť, že už na prvých rokovaniach sa zúčastňovala pani poslankyňa Slavkovská. Neskôr, keď ste prvýkrát predložili návrh novelizácie ústavy vo februári minulého roku, na rokovaní u predsedu Národnej rady sme prezentovali jednoznačné stanovisko, a to, že v niektorých častiach, kde považujeme novelizáciu ústavy za potrebnú, sme ochotní podporiť novelizáciu. Ale že nie sme ochotní ísť do dobrodružstva so zmenou verejnej správy a podobne.
Chcem vám len pripomenúť, že na tomto rokovaní, na ktorom sme sedeli u predsedu Národnej rady pána Migaša, sme potvrdili, že sme ochotní podporiť novelizáciu ústavy v časti umožnenia Najvyššiemu kontrolnému úradu kontrolovať privatizáciu. Ďalej sme súhlasili s tým, aby sa štvorročné skúšobné obdobie sudcov zrušilo a vypustilo z ústavy. Ďalej sme hovorili o tom, že by bolo potrebné predĺžiť lehotu predbežného zadržania z 24 hodín na 48 hodín. To boli konkrétne zmeny, o ktorých sme hovorili, že je správne ich podporiť a stále sme ochotní na takejto zmene ústavy spolupracovať. Ale ďalšie zmeny, ktoré idú nad rámec rozumných riešení ústavných pomerov, rozhodne podporovať nebudeme.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Dovoľte mi, aby som začal otázkou na pána poslanca Šimka.
Pán poslanec, ten prejav ste si písali sám alebo vám nebodaj ešte aj niekto s ním pomáhal? Pretože celý prejav sa dá veľmi jednoducho charakterizovať starým známym slovenským, že zlodej kričí, chyťte zlodeja.
Chválili ste sa tým, že bola to strana, v ktorej ste boli vy členom, ktorá prvá predložila návrh ústavy do parlamentu. Len ste zabudli povedať, že v podstate to bolo preto, aby zabránila prijatiu akejkoľvek ústavy. Pretože vtedy ako predstaviteľ Slovenskej národnej strany som s hotovým návrhom prišiel za podpredsedom parlamentu pánom Ivanom Čarnogurským s tým, že som ho požiadal, aby si preštudoval ten návrh a aby sa aj oni k nemu pridali, aby to bol spoločný návrh, aby bolo možné reálne ústavu prijať. Vtedy s tým súhlasil, povedal, že to je výborný nápad, aby vzápätí na to KDH samostatne, úplne, by som povedal, neprijateľný návrh ústavy, neprijateľný preto, že jednoducho nebol konzistentný, predložilo ho samo do parlamentu. Takže hovorme pravdu, ako to bolo a prečo to bolo, pán poslanec.
Veľmi sa obávam, pán poslanec, že nikto na vaše sladké reči, prečo sa novelizácia ústavy robí, nepristúpi, takisto ako nikto nie je ochotný akceptovať sladké reči našej vlády, ako nám je dobre. Rovnako ako prijať, že to bol vynikajúci kšeft predať Slovenskú sporiteľňu za 18 mld., keď sme najprv do nej dali 40 mld.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Oberhauser.
Poslanec V. Oberhauser:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Na úvod treba povedať, že predložený návrh nie je dosiaľ pripravený tak, aby sme o ňom mohli plnohodnotne rokovať. Veď vláda, ale aj množstvo ďalších poslancov predložilo množstvo pozmeňujúcich návrhov a toto druhé čítanie do poslednej chvíle sa vlastne dočisťuje.
Takže ten návrh, ktorý dal pán poslanec Paška, aby sme sa vrátili k tomuto predloženému návrhu na ďalšej schôdzi v marci, bola naozaj veľmi, by som povedal, veľká ponuka zo strany opozície, ak sa máme pridať k hlasovaniu a podporiť niektoré časti tohto zákona, ktorým sa upravuje ústava, aby sa vytvoril časový priestor na skutočné doladenie viacerých otázok.
Ja by som chcel upozorniť hneď v úvode na falošné slová, ktoré povedal pán Šimko o ústretovosti. Veď aj teraz, keď sme začínali schôdzu, z našich radov zazneli konštruktívne návrhy na doplnenie programu. Všetky boli zhodené zo stola len preto, lebo ich predkladali opoziční poslanci.
Čiže aká konštruktívnosť teraz zrazu pri ústave, ako môžete vyžadovať, aby z našej strany bola konštruktívnosť, keď vy ste permanentne nekonštruktívni? Či sa to týka zvyšovania cien a riešenia sociálnych dosahov, alebo aj teraz ochorenia hovädzieho dobytka a kontaminovaných potravín. Nechceli ste ich prijať na riešenie v tomto parlamente, ale teraz pri ústave voláte, že treba, aby sa konštruktívne opozícia stavala k návrhom.
Čiže toto je falošný tón. A takto by sme mohli pokračovať, či už ide o Ústavný súd, alebo o nadradenosť medzinárodného práva nad slovenskými zákonmi a tiež aj v prípade tzv. maďarskej karty.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Jarjabek.
Poslanec D. Jarjabek:
Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec Šimko, ja by som vám veril a priznám sa, že naozaj som vám veril až dovtedy, kým som takto nezdvihol oči. Viete, ja mám takú smolu, že ja som presne za vami takto videl ministra vnútra Pittnera, ktorý mal na tvári presne ten istý všeobjímajúci úsmev ako vy, keď ste tu rozprávali. No a ten má však podstatne inú rétoriku ako vy. Čiže, viete, neverím vám. Je to predsa len váš stranícky kolega, neverím vám.
A rád by som sa dotkol toho, o čom ste hovorili, keď ste hovorili o opozícii. Vy ste povedali, že ako by to tak vyznelo, keby sme nechceli podporiť túto novelu ústavy len kvôli tomu, že sme v opozícii. Viete, nepodporiť novelu ústavy neznamená nepodporiť ju len preto, že sme v opozičnom kresle, ako to skutočne vyznelo z vašich úst. Ak by to bola pravda, tak podľa tejto logiky by sme vašu novelu nemohli jednoducho podporiť, váš návrh, len z toho dôvodu, že z hľadiska istých historických okolností potom to nie je návrh novely ústavy, ale potom je to návrh akejsi truc ústavy. A to sa mi zdá v tejto chvíli veľmi málo.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Pán poslanec Šimko, vo vzťahu k Hnutiu za demokratické Slovensko ste hovorili o voľajakom pamätnom stĺpe minulosti, ktorého vraj nie sme schopní zbaviť sa. Ja mám pocit, že práve vy máte nejaké výpadky pamäti. Lebo sedeli sme spolu vo federálnom parlamente, a nie ja, ale vy ste pri hlasovaní o ústavnom rozdelení štátu pripodobňovali stav postoja Slovenska k demolácii Rímskej ríše barbarmi. Aký pamätný stĺp minulosti tu prišívate Hnutiu za demokratické Slovensko?!
Dovoľte mi, aby som sa zasmial, keď vy vyhlasujete seba a celý ten blok, ktorí ste nechceli tento štát, sa vyhlasujete za jediných správnych predstaviteľov a hovorcov štátu. Uvedomte si jedno. My tu nepočúvame žiadny diktát nášho vodcu. My tu počúvame diktát trošku vážnejší. Názor, postoj, hodnotové systémy milióna voličov, ktorí stoja za nami. Ak stojí za vami milión voličov, nech sa páči, tak to vyjadrite. Ale nič také neexistuje.
A čo sa týka samotného traktátu, ktorý ste tu predniesli, viete, ja som nesmierne sklamaný z celej tejto rozpravy, lebo po veľmi triezvom, vecnom a argumentačne podloženom vystúpení pána Brňáka som si tu zatiaľ vypočul len hrubé invektívy a urážky z úst pánov Orosza, Osuského, Langoša. Silne pochybujem, že toto je rozprava o ústave. Toto je rozprava o urážaní opozície, pretože opozícia tento paškvil, ktorý tu bol predložený do parlamentu ako návrh štyroch poslancov, ktorý bol vypracovaný vyslovene metódami konšpiračnými, nie sme ochotní podporiť z dôvodu jeho vecnej nesprávnosti.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán poslanec.
Ďalej má slovo pani poslankyňa Malíková.
Nech sa páči.
Poslankyňa A. Malíková:
Pán poslanec Šimko, priznám sa, že ten váš poetický vstup...
Ale už asi pán poslanec nevydržal technicky a nie je v sále. Či je tu?
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Tu je v sále pán poslanec.
Poslankyňa A. Malíková:
Pardon.
... ma trošku oslovil, ale potom som sa zamyslela nad tým, aký človek to vlastne hovorí. Aký človek tu hovorí o zmysle pre spoločenskú zodpovednosť. A neviem dosť dobre, či ste hovorili ako za klub SDK, ale pritom aj teda ako generálny sekretár, alebo čo to ste v rámci SDKÚ.
Takže potom vyslovujem aj pochybnosti tej vašej vízie ružového sveta, kde všetko je ideálne, lebo myslím si, že v rámci tej vašej vízie je jedna axióma nemenná. A to je možnosť striedať aj politické tričká, len aby ste sa udržali za každú cenu pri moci. A ono po tých dvoch rokoch vášho vládnutia svet nie je taký ružový, hlavne na východnom Slovensku, kde je viac ako 30 % nezamestnanosť. A nechcete počuť ani to, že napríklad musia odborári prísť demonštrovať a dobýjať sa svojich práv, pretože ľavicovo orientovaný predseda Národnej rady ani neodpovie na moju pripomienku, aby sa s nimi trebárs išiel porozprávať.
Takisto ma oslovili aj vaše slová, odmietavé stanoviská k praktikám komunistickej totality. Dúfam len a vyslovujem pevné presvedčenie, že oslovili aj vašich spolupredkladateľov a tvorcov novely - pána Orosza a pána Kresáka.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pani poslankyňa Mušková, nech sa páči, máte slovo.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Pán poslanec, vo svojom vystúpení ste poukázali na dva rozdielne svety, ktoré podľa vás terajšia vládna koalícia a opozícia predstavujú. Nebudem tak lyrická ako vy vo svojom vystúpení, ale dovolím si tieto dva pohľady týchto dvoch rôznych svetov na ten istý problém porovnať na jednom malom príklade.
Hovorili ste, že chceli by ste byť aktívnym subjektom medzinárodnej politiky. Tým aktívnym subjektom by sme chceli byť aj my. Je však rozdiel, či sa aktívne plazíme do medzinárodného spoločenstva, alebo doň chceme vstúpiť ako rovnocenní partneri. Ten prvý pohľad je váš pohľad. Ten druhý je náš. Ja dúfam, že sa občan rozhodne sám.
A aby som povedala, aké mali predstavy naši občania, a dočítala to, čo mi poslali, dovolím si ešte pokračovať v citovaní listu a telegramu, ktorý mi poslali občania: "Poslanci slovenskí, mali by ste sa konečne mladým ľuďom postarať o prácu, pretože z 1 700 korún nie je možné existovať. Rodiny, ktoré sú nútené žiť zo životného minima, hladujú. Nie je vám hanba?! My Slováci nebudeme toto ďalej akceptovať. Volili sme vás, vy ste zodpovední. Občania Kysuckého Nového Mesta." Je tu 30 podpisov.
Najskôr som ich chcela prečítať, často sú to celé rodiny, ktoré sú tu podpísané, ale na odporúčanie mojich kolegov si neodvážim čítať ich mená, aby neboli perzekvovaní. A ak sa chcete pozrieť, nech sa páči.
Ďalej mi píšu občania Dolného Vadičova, takisto podpísaní šiesti predstavitelia rodín: "Pani poslankyňa, predneste v Národnej rade Slovenskej republiky našu požiadavku, aby sa neprerokúvala novela ústavy, ktorá bude rozbíjať Slovensko, nech sa Národná rada zaoberá problémami občanov, ktorí už teraz žijú na hranici biedy." Ďalej...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pani poslankyňa.
Ďalej bude vystupovať s faktickou poznámkou pán poslanec Húska.
Poslanec A. M. Húska:
Ďakujem pekne.
Chcem povedať, že pán poslanec Šimko hovoril naozaj sugestívne, ale problém je jednoducho v tom, že si dovolil niektoré veci, ktoré, si myslím, si nemá dovoliť. Jednak hovoril o tzv. novom prichádzajúcom svete, za ktorým, samozrejme, on tiež stojí, alebo sa s ním vezie, a o starom odchádzajúcom svete, to sme predstavovali zrejme my, ktorí sme proste na odchode. Ale, priatelia, to je predsa nie tak. Takto nové a staré má hlboko relatívnu polohu. Veď vy ste boli proti novému štátu a boli ste za zachovanie starého asymetrického štátu, v ktorom sme boli len provinciou.
A okrem toho môžem vám povedať, že v zmysle historickom novším je socializmus a komunizmus pred liberálnym kapitalizmom, a napriek tomu toto novšie nevyhralo. A môžem vám povedať, že život je vzdorovanie zmaru a aj politická existencia je vzdorovanie zmaru. My vzdorujeme tomu, aby sme sa stali obeťou a, samozrejme, sa usilujeme o integráciu, a nie o fúziu, lebo fúzia je o metabolizme a integrácia je o súčinnosti. To neznamená, že sa zmenia a stanú šľachetnými všetci predátori, ale že obete celoživotne vždy a vo všetkých epochách vzdorujú. To je princíp, to je správnosť svetového a historického miesta človeka. Má byť na strane tých, ktorí sú stále objektom cudzích záujmov.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pán poslanec Andrejčák má slovo.
Poslanec I. Andrejčák:
Ďakujem za slovo.
Oceňujem vystúpenie pána poslanca Šimka ako pokojné, pri ktorom viedol pekné, dokonca prepekné reči, bohužiaľ, falošné. Vlastne aby prekryl zámer demontáže demokracie a štátnosti Slovenskej republiky, ktorú v § 125, § 127 a § 129 vložili. Hovoril hneď na úvod, že príprava trvá už dva roky. Áno, dva roky ste špekulovali o tom, ako dosiahnuť stav, že keď prehráte voľby, tak budete o osude štátu rozhodovať, budete rozhodovať, ktorý zákon platí, ktorý neplatí, čo vláda môže a čo nemôže robiť. Ak tento zákon prejde, takýto bude stav republiky. Nemusia už ani bojovať o pozíciu vo voľbách. No a, pán kolega, využili ste, keď ste nemali slov minule obhajovať vládu a ministrov, pretože nevedia robiť, tak ste aspoň trošku podľa tej metódy - "okydaj druhých a budeš sám dobrý". Tak ste na nás pekne nakydali zase. Ale máte aj úspechy.
Chcel by som poslancom Národnej rady, ale aj poslucháčom povedať, ako sa vám dnes podarilo dosiahnuť konečne úspech. Zrejme Policajný zbor dobre zorganizoval odborárov, ktorí prišli protestovať proti situácii pred Národnú radu. Nenaviedli ich na priestor mimo cesty, ako doteraz bolo vždy, ale do prostriedku cesty, uzavreli prístupové cesty, tým vodiči trolejbusov vyhadzovali ľudí už na Mierovom námestí a Bratislavčania bývajúci okolo Hradu nadávajú, čo tu vlastne robíme. Dosiahli ste to, že šéfovia Policajného zboru si tu pred Národnou radou blahoželali, ako sa im to podarilo zvládnuť. Áno, zvládli ste, naštvali ste Bratislavčanov proti Národnej rade. To je jediné, čo viete.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Delinga má slovo.
Poslanec P. Delinga:
Ďakujem za slovo.
K tomu, čo pán poslanec Šimko tu rozviedol, sa pripájam nie kritikou ani chválou, ale takým, by som povedal, postrehom a skutočnosťou z praxe, ktorá sa udiala aj vo Federálnom zhromaždení v roku 1992. Na škodu veci tohto návrhu ústavy je to, že skutočne sa tu už nedá vecne o nej diskutovať a koalícia nechce prijať žiadny konštruktívny návrh, lebo v podstate tento zápas bol odpískaný na koaličnej rade s jednoznačným výsledkom.
Ale, pán Šimko, ak si pamätáte, keď sa bojovalo za Slovenskú republiku a za rozdelenie štátu vo federálnom parlamente, aj tam musela vládna koalícia si nakloniť niektorých poslancov opozície. Ja som patril k opozičným poslancom a skutočne musím potvrdiť, že musela sa snažiť, alebo museli sa snažiť poslanci vtedajšieho vládneho zoskupenia na získanie aj ďalších poslancov, aby to nebola len vec jednoznačná a jednoduchá. A tam sa vecne argumentovalo, bez invektív aj v zákulisí. Nám chýba takýto vecný charakter. A je na škodu veci, ešte raz zdôrazňujem, že je tu v podstate rozhodnuté o 90 hlasoch a že nemôžeme vzájomne viesť kvalitatívny a kvalifikovaný zápas za nové zmeny do tejto ústavy. A preto je ťažko teda postaviť sa aj v rozprave v tejto chvíli a rozvádzať kvalifikované návrhy, čo je aj mojím cieľom, musíme sa väčšinou teda prikloniť k tomu, aby sme zvádzali politický zápas o to, čo je pre občanov Slovenska v tejto chvíli dobré a čo nie je dobré. A tieto návrhy, ktoré sú predložené, skutočne nie sú dobré.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Gajdoš.
Poslanec J. Gajdoš:
Pán poslanec Šimko, bolo to dojímavé vystúpenie. Chcelo to ešte talár a breviár a bolo by to komplet. Napriek tomu, že som vás minule ako kresťana vyzval, aby ste sa vyhýbali klamstvám, nevyhli ste sa im ani v tomto vystúpení, keď ste konštatovali, že do prípravy novely ústavy bolo zapojené široké fórum odborníkov, že prebiehali široké parlamentné i mimoparlamentné diskusie. Ani ja, ani moji kolegovia poslanci si nepamätajú, že by tu prebiehali nejaké otvorené fóra, či už v médiách, alebo na nejakých "extrovných" zhromaždeniach, ktoré by mali do prípravy novely ústavy zapojiť aj opozíciu.
Konštatovali ste, že slovenská spoločnosť je polarizovaná. Svet je založený na konflikte ideológií. Pokiaľ sa to všetko odohráva v rovine politickej konfrontácie, je to v poriadku. Pokiaľ začnú rinčať zbrane, už je zle. Takže Slovensko nemôže byť výnimkou. Myslím si, že v minulosti, aj keď spoločnosť bola polarizovaná, dalo sa toto prostredie ako-tak zniesť. Keď sa však na Slovensku objavil nový bin Ládin, sadol na bicykel, začal sľubovať národu hory-doly, a v momente, keď sadol do premiérskeho kresla, začal binládinovské metódy uplatňovať v praxi, napríklad otvárať dvere v obydliach prominentov HZDS semtexom a naháňať predstaviteľov HZDS ako kverulantov...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďalej pani poslankyňa Podhradská má slovo.
Poslankyňa M. Podhradská:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec Šimko, ja som na rozdiel od kolegov, ktorí tu vyslovili na vašu adresu uznanie za váš prejav, trošku sklamaná. Predpokladala som, keďže ste podpísaný pod návrhom novely ústavy, ktorú máme pred sebou, ako jeden z jej štyroch autorov, tak som predpokladala, že poviete viac. Takto sa ma zmocňuje podozrenie, že nebodaj ten návrh novely ústavy napokon spracúval pán Kresák sám.
Ale chcela by som sa vrátiť k tomu, čo ste povedali. Vy ste tu predniesli jeden citát v súvislosti so strachom starého sveta z nového sveta a povedali ste, zneužili ste doslova citát, keď ste citovali Aristotela: "Platóna mám síce rád, ale ešte radšej mám pravdu." Vo vašom prípade by to, pán poslanec, znelo asi takto: "Pravdu mám síce strašne rád, ale seba mám ešte radšej." Asi v takom duchu sa niesol dnešný váš prejav, a preto bol poznačený v mnohých polohách značnou schyzofréniou. Na jednej strane ste hovorili o novom a starom svete. Predpokladám, že sám seba tu klasifikujete ako predstaviteľa nového sveta. Hovorili ste o tom, ako Hitler a Lenin v zákonodarných zboroch presadzovali totalitu a tie zbory boli charakteristické disciplinovaným hlasovaním o zákonoch, a pritom si neviem predstaviť disciplinovanejší parlament, ako je tento, keď vaši kolegovia na povel stláčajú gombíky a z tohto parlamentu vychádzajú zákony, za ktoré sa potom neskôr musíme všetci, bohužiaľ, hanbiť.
A ešte jednu vec by som sa chcela spýtať, pán poslanec: Má v tom vašom novom svete miesto aj Slovenská republika? Zdá sa podľa tej novely, ktorá je...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Slobodník má slovo, nech sa páči.
Poslanec D. Slobodník:
Koalícia namiesto argumentov, ktoré by občanom dokázali oprávnenosť návrhu novej ústavy, predvádza metódu biča a medovníka. Bič urážky predviedli pán Langoš a pán Osuský. Medovník núka pán poslanec Šimko. Je dobré, že sa dovolal Aristotela a Platóna. To len potvrdzuje, že pozná antiku a vie, čo hovorí. Aj ja začnem antikou. Grécke dejiny poznajú výrok: "Timeo Danaos, et dona ferrentes" (Bojím sa Danajcov, aj keď prinášajú dary). Upravujem si tento výrok a bojím sa pána Šimka, aj keď sa tvári milo a ústretovo. Nabáda opozíciu, aby sa pridala k ústave. Milo, s úsmevom. Vraj máme prijať návrh, do ktorého však opozícia nesmela pridať ani pol vety. Návrh, ktorý napriek jeho ubezpečeniam prináša možnosť narušenia celistvosti Slovenskej republiky.
Pán Šimko vo svojich - aby som zostal v gréckom prostredí - sirény pripomínajúcich a Odysea vábiacich lákadlách urobil aj skromnú sebakritiku. Je to sebakritika, ktorá má zastrieť najhlavnejší hriech pána Šimka, už tu spomenutý, jeho dodnes neospravedlnené odmietnutie samej slovenskej štátnosti, ktoré vyjadril v septembri 1992 ako poslanec vtedy česko-slovenského Federálneho zhromaždenia. Navyše vyslovené spôsobom hrubým, pre slovenský národ urážlivým. Vtedy nás, Slovákov, porovnal s barbarmi, ktorí na sklonku 5. storočia zničili Rím. Slováci boli obvinení, že chcú ako barbari zničiť Česko-Slovensko. Ešte si zrejme budeme musieť počkať na takéto ospravedlnenie, ale aj na priznanie toho, čo robila koalícia, vtedy opozícia, pred rokom 1998, ako vo svete diskreditovala vládu a najmä jej premiéra, len aby sa on nedostal do Európskej únie.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Gašparovič.
Poslanec I. Gašparovič:
Pán poslanec Šimko, na začiatku alebo v priebehu tvojho vystúpenia si urobil sebakritiku minulosti, že si niektoré veci i časovo nepochopil, ale hneď na to si sa stal znovu neomylným, keď si povedal, že koalícia nie je schopná myslieť dopredu s tým, že prezentovanie našich predstáv o vstupe do Európskej únie je len falošné. A tento pohľad mal smerovať na vystúpenie pána poslanca Brňáka, keď povedal, prečo sa ponáhľame so zbavením niektorých suverénnych práv slobodného štátu. Nie je to tak! A pán Brňák aj povedal, že treba možno chvíľku počkať, keď budeme prijatí alebo keď nás budú prijímať. A toto je do určitej miery to myslenie dopredu.
Pozrite si výroky a vyjadrenia mnohých politikov Európskej únie dnes, ktorí hovoria už o akejsi európskej federácii. A mať určitú suverenitu v rámci federácie a v rámci unitárneho štátu je veľký rozdiel. Takže nie, že nechceme, chceme, ale nemusíme rozbíjať hlavou múr. Môžeme vstúpiť, môžu nás prijať a my sa prispôsobíme. Ale nie takýmto spôsobom.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pán poslanec Šimko - ako reakcie na faktické poznámky.
Poslanec I. Šimko:
Vážené poslankyne,
vážení poslanci,
ďakujem vám za vaše pripomienky. Budem o nich uvažovať, ale chcem predsa len na záver tohto celého bloku vašich faktických poznámok konštatovať, že naozaj tu vidím tú zrážku tých dvoch svetov. Vidím ju aj v týchto vašich poznámkach.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
V rozprave ďalej vystúpi za klub SMK pán poslanec Miklós Fehér.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec M. Fehér:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
vážený pán predsedajúci,
Národná rada Slovenskej republiky sa dostala k dôležitému medzníku vo svojej činnosti. Rozhoduje o novom znení základného zákona štátu - Ústavy Slovenskej republiky. Strana maďarskej koalície sa od začiatku aktívne zúčastňovala na príprave novely základného zákona a snažila sa presadiť svoje návrhy, ktoré sa týkali viacerých oblastí. Niektoré boli zapracované do textu novely, niektoré však zatiaľ neboli prijateľné a priechodné pre koaličných partnerov.
Vážené dámy a páni, Ústava Slovenskej republiky bola prijatá 1. septembra 1992. Jej príprava sa začala o niekoľko mesiacov skôr. V čase príprav a prijímania zodpovedali poznatky a predstavy o úlohe a mieste ústavy v právnom poriadku. Predchádzajúca skúsenosť poukázala na nevyhnutnosť presných právnych formulácií a ustanovení právnych účinkov uplatnenia pôsobnosti štátnych orgánov v texte ústavy z jednoduchého dôvodu, išlo o skúsenosť získanú v socialistickom štáte, pre ktorý uznesenia straníckych orgánov a interné normatívne pokyny ústredných orgánov štátnej správy mali neporovnateľné väčší význam pre riadenie a kontrolu štátu než ústava. Novinkou v ústavnom práve boli aj základné práva a slobody jednotlivcov konštruované ako skutočné a v praxi vymožiteľné práva zosúladené s medzinárodnými dohovormi o ľudských právach.
Neexistujúca skúsenosť s uplatňovaním ústavy ako základného zákona štátu mala za následok, že platná ústava skombinovala prvky obsiahnuté v ústave prvej Česko-slovenskej republiky z roku 1920 s prvkami zahrnutými do Ústavy Česko-slovenskej socialistickej republiky z roku 1960 a to všetko doplnila o formulácie prevzaté z medzinárodných zmlúv o ľudských právach. Keby sa ústava bola uplatňovala tak ako predtým, to znamená len zdanlivo a formálne, nikdy by sa nemuseli prejaviť jej medzery a nedostatky. Udialo sa však to, s čím tvorcovia ústavy, ani mnohí z tých, ktorí bez výhrad hlasovali za jej prijatie, vôbec nepočítali. Ústava sa naozaj stala základným zákonom štátu. V druhej polovici 90. rokov vtedajšia politická opozícia uplatnila ústavné princípy na ochranu a možno až na záchranu demokratického a právneho štátu. Občania tiež pochopili, že základné práva a slobody sa im ústavou nielen prisľúbili, ale že ústava im poskytuje príležitosť, aby sa ich domáhali.
Dôležitým pre Slovensko bolo, že v rovnakom čase na Ústavnom súde Slovenskej republiky bola časť sudcov so zmyslom pre spravodlivosť, s citom pre základné hodnoty demokratickej spoločnosti a úlohu ústavy v štáte, ktorý má záujem byť právnym. To všetko povýšili nad krátkodobé záujmy politických zoskúpení a veľakrát uplatnili ústavu so všetkým, čo v nej bolo a dosiaľ je. Spory, ktoré Ústavný súd rozhodol, aj pochybnosti, ktoré jeho rozhodnutia vyvolali, vznikli a občas pretrvávajú kvôli nejasným a nedôsledným formuláciám v jednotlivých článkoch ústavy, ako aj kvôli neujasneným vzájomným väzbám medzi normami obsiahnutými v rôznych hlavách a oddieloch ústavy.
Z tohto stavu sú len dve východiská. Prvým je podriadenie sa nedostatkom platnej ústavy, vzdanie sa nádeje na nastolenie právneho a spravodlivého štátu. Druhým východiskom je vyvodenie dôsledkov z poznania o nedostatkoch ústavy ich odstránením. Jednotlivé politické strany a hnutia, vládne i opozičné, v parlamente zastúpené aj tie, ktoré v nej práve zastúpené nie sú, uprednostňujú prvé alebo druhé riešenie. To riešenie, ku ktorému sa klonia, veľa napovedá o ich hodnotovej orientácii, vzťahu k demokracii, právnosti, rovnosti a spravodlivosti.
Strana maďarskej koalície sa jednoznačne hlási k druhému riešeniu. Ak platná ústava nevytvára dostatočne široký a právne pevný základ pre právny štát, potom ju treba zmeniť. Zmena ústavy však nesmie byť samoúčelná. Iba zmeny a doplnky upravujúce otázky predtým neriešené možno označiť za príčinu odôvodňujúcu siahnutie na základný zákon štátu, ktorý v kultúre právneho štátu musí byť posvätný. Kľúčom k rozhodnutiu o predloženom návrhu na zmeny ústavy je odpoveď na otázku, či svojím obsahom spĺňa požiadavky, ktoré sa v spoločnosti vyznávajúcej hodnoty demokracie a ústavnosti musia splniť, aby zásahy do textu ústavy dostali prednosť pred jej posvätnou nedotknuteľnosťou. V prospech predloženého návrhu ústavy svedčia aj tieto dôvody:
1. Právnosť štátu nezávisí od vôle politikov a ich proklamácie. Je výsledkom uplatnenia práva štátnymi orgánmi. Po uplatnení ústavy, zákona alebo každého iného všeobecne záväzného právneho predpisu musí nasledovať jasný a jednoznačný právny účinok, ktorým je urobenie nápravy - odstránenie stavu porušovania práva. Za paradox súčasného ústavného stavu možno označiť skutočnosť, že dokonca aj rozhodnutia štátneho orgánu s exkluzívnym právom chrániť ústavnosť môžu zostať bez právnych účinkov. Veľakrát sme boli svedkami a mohli sme sa iba smutne prizerať, ako sa nerešpektujú rozhodnutia Ústavného súdu. Tento stav bude patriť minulosti, ak sa prijme novela ústavy v navrhnutom znení. Článkom 127 ods. 2, článkom 127a, článkom 128 a článkom 129 sa určujú jasné pravidlá, ktorými sa buď odstraňujú pochybnosti o tom, aké právne účinky a odkedy sa spájajú s rozhodnutím Ústavného súdu, alebo čo je ešte závažnejšie, určujú sa nimi dosiaľ neexistujúce účinky rozhodnutia Ústavného súdu.
2. Článkom 151a novely sa zriaďuje nový ústavný inštitút verejného ochrancu práv. Strana maďarskej koalície iniciovala zavedenie tohto ústavného inštitútu do právneho poriadku Slovenskej republiky. Inštitút verejného ochrancu základných práv a slobôd je čo do pomenovania zhodným s cudzojazyčným pomenovaní ombudsman. Uprednostnenie domáceho pomenovania pre ombudsmana je v súlade s trendom, ktorý v 90. rokoch zvolili v rade krajín, ktoré ombudsmana zahrnuli do svojich ústav.
V súlade s vývojovým trendom sú viaceré ďalšie prvky návrhu v rozsahu týkajúcom sa verejného ochrancu základných práv a slobôd. Základné práva a slobody modernej spoločnosti inštitucionálne zabezpečujú systémom súdnej a mimosúdnej ochrany. Súdna ochrana má dve zložky: ochranu prostredníctvom všeobecných súdov a pomocou Ústavného súdu. Takúto ochranu priznáva aj platná Ústava Slovenskej republiky. Mimosúdnu ochranu základných práv a slobôd poskytujú orgány štátnej správy a zároveň s nimi ďalšie štátne orgány. Dôležité miesto medzi nimi má inštitút ombudsmana, ktorého platná ústava nevytvorila. Dodržiavanie základných práv a slobôd v Slovenskej republike nie je natoľko bezchybné, aby sa ním vysvetlila neexistencia úradu ombudsmana. Počet ombudsmanov nie je medzinárodne zjednotený. Sú štáty, kde majú viac ombudsmanov, v iných štátoch majú len jedného, ktorý chráni všetky základné práva a slobody.
Predložený návrh vytvára úrad jedného ombudsamana. Okrem predkladania správ parlamentu, čo je najstaršia všeobecne zavedená úloha ombudsmana, verejný ochranca práv na Slovensku bude mať aj právo predkladať návrh na Ústavný súd, ak orgány územnej samosprávy prijmú všeobecne záväzné nariadenie, ktorým porušia ústavu alebo medzinárodné zmluvy, ktoré sa Slovenská republika zaviazala dodržiavať. Rovnaké právo bude mať verejný ochranca základných práv a slobôd aj vo vzťahu k všeobecne záväzným predpisom prijatým miestnymi orgánmi štátnej správy. Pôsobnosť verejného ochrancu základných práv a slobôd, tak ako je navrhnutá, vytvára právny základ, ktorý neslúži iba na predstieranie záujmu o ochrane základných práv a slobôd a na zriadenie nového úradu, ktorý bude ukracovať štátny rozpočet o prostriedky potrebné na svoju prevádzku. Navrhnutá právna úprava otvára priestor na užitočnú a efektívnu účasť verejného ochrancu základných práv a slobôd na zvýšenie ochrany, ktorú štát poskytne všetkým svojim občanom a v rozsahu ústavou poskytnutých záruk aj všetkým ostatným jednotlivcom.
3. Článkom 17 ods. 3 ústavy bola ustanovená lehota obmedziteľnosti osobnej slobody pre potreby trestného stíhania na 24 hodín. Predstavuje problém všeobecne známy, netreba o ňom veľa rozprávať, lebo všetko podstatné zaznelo nie raz. Predĺžením tejto lehoty na 48 hodín sa vytvára ústavný základ, od ktorého možno očakávať prínos k odhaľovaniu a objasňovaniu trestnej činnosti. Ide o takú zmenu ústavy, ktorá očividne opodstatňuje zmenu platného stavu.
4. Ústava Slovenskej republiky v článku 78 upravuje imunitu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky spôsobom a v rozsahu, ktorý bol prevzatý z ústav predchádzajúceho socialistického typu: článok 58 a článok 82 ústavného zákona číslo 100/1960 Zb., Ústava Česko-slovenskej socialistickej republiky článok 50, 51, 52, 97 ods. 1 a článok 116 ústavného zákona číslo 143/1968 Zb. o česko-slovenskej federácii. V tejto koncepcii sa odrazilo dobové zmýšľanie o nadradenosti a nepostihnuteľnosti vybraných príslušníkov strany, ktorej ústava priznávala vedúcu úlohu v spoločnosti a ktorých táto strana poverila, aby zastupovali ľud v jeho zákonodarnom orgáne. Poslanecká imunita ustanovená socialistickými ústavami sa vzdialila účelu tohto ústavného inštitútu. V skutočnosti zaviedla poslanecké privilégiá, aké nemajú obdobu v modernom ústavnom práve, lebo sú potretím princípov demokratickej spoločnosti, v ktorej rovnosť občanov patrí k samozrejmostiam, o ktorých sa nediskutuje.
Návrh novely odstraňuje najzávažnejší nedostatok platnej úpravy, ktorá poskytuje základ na oslobodenie poslancov od právnej zodpovednosti. Navrhnutou zmenou sa inštitút poslaneckej imunity priblížil k štandardu ochrany člena parlamentu pred zneužitím verejnej moci na formovanie jeho postojov k uplatneniu svojich práv, ktoré sa mu priznávajú na plnenie úloh pri výkone funkcie.
Aj na základe skúseností s uplatnením práva hlavy štátu udeliť milosť a amnestiu sa navrhuje taká zmena ústavy, ktorá zbavuje prezidenta možnosti mariť trestné stíhanie udelením milosti alebo amnestie. Až potom, čo podozrivá osoba zo spáchania trestného činu predstúpi pred súd a ten uložením trestu potvrdí páchateľovi jeho vinu, vznikne hlave štátu právo oslobodiť páchateľa od výkonu trestu tým, že mu udelí milosť alebo amnestiu.
5. Niekoľko ďalších zmien je možné uviesť na dôkaz plnenia požiadavky, podľa ktorej zmena ústavy je prijateľná, ak sa ňou odstraňujú závažné nedostatky a nastoľuje sa ňou vyššia miera právnej istoty. Namiesto ich výpočtu nezaškodí pripomenúť, že predložený návrh možno v druhom čítaní doplniť a upraviť tak, aby odstránil nedostatky v rozsahu úprav, do ktorých novela vstupuje.
V tejto viere predkladám pozmeňujúce návrhy po dohode aj s ostatnými poslaneckými klubmi vládnej koalície. Takže v mene skupiny poslancov podávam podľa § 82 ods. 2 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky tento pozmeňujúci návrh k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky číslo 460/1992 Zb. v znení ústavného zákona číslo 244/1998 Z. z. a ústavného zákona číslo 9/1999 Z. z. (tlač 643):
1. V názve vypustiť slová "ústavného zákona číslo 244/1998 Z. z. a ústavného zákona číslo 9/1999 Z. z." a nahradiť ich slovami "neskorších predpisov". Ide o legislatívnotechnickú úpravu.
2. K článku I. V článku I doplniť úvodnú vetu v tomto znení: "Ústava Slovenskej republiky číslo 460/1992 Zb. v znení ústavného zákona číslo 244/1998 Z. z. a ústavného zákona číslo 9/1999 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:" Ide o legislatívnotechnickú úpravu.
3. K bodu 1. V úvodnej vete vypustiť slová "v článku I sa doterajší text" a nahradiť slovami "doterajší text článok I sa". Ide tiež o legislatívnotechnickú úpravu.
4. V článku 4 sa za slovo "bohatstvo" vkladá čiarka a slovo "jaskyne". Ide o významné rozšírenie definície výlučného vlastníctva Slovenskej republiky o jaskyne, ktoré v minulosti vznikli na jej území ako mimoriadne cenné geomorfologické útvary.
5. K bodu 2. V článku 7 ods. 1 druhá veta slová "ústavným zákonom a následným referendom" nahradiť slovami "ústavným zákonom, ktorý sa potvrdí referendom". Ide o zvýraznenie ratifikačných účinkov referenda a súčasne dodržanie jednotnej terminológie (článok 93 ods. 1 ústavy).
6. K bodu 2. Text článku 7 odsek 2 nahradiť týmto znením: "(2) Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou alebo na jej základe preniesť časť svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa článku 120 ods. 2." Ide o spresnenie pôvodného návrhu.
7. K bodu 2. V článku 7 ods. 3 vypustiť slová "v Európe". Obsahom článku 7 ods. 3 je ústavne umožniť Slovenskej republike vstup do NATO. Cieľ NATO sa však neobmedzuje iba na zachovávanie mieru, bezpečnosti a demokratického poriadku v Európe.
8. K bodu 2. V článku 7 odsek 5 nahradiť týmto znením: "(5) Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred jej zákonmi." Ide o spresnenie pôvodného návrhu.
9. Za článok 7 sa vkladá článok 7a, ktorý znie: "Článok 7a - Slovenská republika podporuje národné povedomie a kultúrnu identitu Slovákov žijúcich v zahraničí. Podporuje ich inštitúcie zriadené na dosiahnutie tohto účelu a vzťahy s materskou krajinou."
Ustanovenie formuluje nový ústavný princíp, v zmysle ktorého sa Slovenská republika zaväzuje podporovať národné povedomie a kultúrnu identitu Slovákov žijúcich v zahraničí a podporovať inštitúcie, ktoré si zahraniční Slováci zriaďujú na tento účel. A rovnako aj ich vzťah s materskou krajinou. Podobné ustanovenia obsahujú aj viaceré ústavné dokumenty európskych krajín, ktoré spája skutočnosť, že majú svoje menšiny a komunity v zahraničí. Predkladaný návrh je preto nielen porovnateľný s praxou iných európskych štátov, ale predstavuje aj pozitívny ohlas na požiadavky krajinských spolkov a organizácií Slovákov žijúcich v zahraničí.
10. K bodu 4. Za bod 3 vložiť nový bod 4 v tomto znení: Bod 4. V článku 13 ods. 1 znie:
"Povinnosti možno ukladať
a) zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd,
b) medzinárodnou zmluvou podľa článku 7 ods. 4, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo
c) nariadením vlády podľa článku 120 ods. 2."
Následne terajší bod 4 a ďalšie body v nadväznosti na nový bod 4 prečíslovať. Toto ustanovenie nadväzuje na článok 7 ods. 4 a článok 120 ods. 2, ktoré umožňujú ukladať povinnosti priamo medzinárodnou zmluvou, ako aj vládnym nariadením.
11. K bodu 4. V úvodnej vete nahradiť slovo "odsek" slovom "odseky".
12. K bodu 5. Text bodu 5 vypustiť a nahradiť v tomto znení: Bod 5. V článku 8 sa odsek 2 dopĺňa písmenom e), ktoré znie: "e) menšie obecné služby na základe zákona".
V úvodnej vete ide o legislatívnotechnickú úpravu. Úpravou v písmene e) ide o nahradenie obsahovo relatívne vágneho pojmu "bežné občianske povinnosti".
13. K bodu 5. Za bod 5 vložiť nový bod 6 v tomto znení: Bod 6. V článku 23 ods. 4 druhá veta znie: "Občana nemožno nútiť, aby opustil vlasť, a nemožno ho vyhostiť."
Následne terajší bod 6 a ďalšie body v nadväznosti na nový bod 6 prečíslovať.
Potreba vypustiť z obsahu článku 23 ods. 4 ústavy zákaz vydania občana Slovenskej republiky inému štátu nadobúda aktuálnosť v súvislosti so zamýšľaným prijatím Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu a následnou ratifikáciou dohovoru dotýkajúceho sa extradície medzi členskými štátmi Európskej únie (prijatého aktom rady zo dňa 29. 9. 1996), ktorý, aj keď pripúšťa časovo obmedzenú výhradu k vydávaniu vlastných občanov, predpokladá do budúcnosti odstránenie tejto prekážky medzi členskými štátmi únie. Pri uvedenom je potrebné rozlišovať dva rôzne inštitúty medzinárodnej spolupráce v trestných veciach (vlastné "vydanie" cudziemu štátu a "odovzdanie" medzinárodnému tribunálu), ktoré však v ústave rozlíšené nie sú.
Záväzok z Rímskeho štatútu nevyžaduje tradičné vydanie občana inému štátu. Ide o odovzdanie občana Slovenskej republiky medzinárodnému tribunálu na trestné stíhanie. V kontexte realizácie záväzkov Slovenskej republiky voči Medzinárodnému súdnemu tribunálu pre bývalú Juhosláviu boli predložené argumenty proti možnosti vydania občana Slovenskej republiky medzinárodnému tribunálu, ktoré sa opierali práve o zákaz vyjadrený v platnom znení článku 23 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Pokiaľ sa nevyužije možnosť, ktorú poskytuje prerokúvaná novela ústavy, možno očakávať komplikácie pri ratifikácii Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu Slovenskou republikou. V druhom prípade ide o skutočnú ústavnú prekážku vlastného vydania inému štátu (členovi Európskej únie).
Vzhľadom na obidva uvedené dôvody sa javí ako potrebné upraviť znenie druhej vety článok 23 ods. 4 a vynechať v ňom akúkoľvek zmienku o vydaní. V prípade vydania občana ide totiž výlučne o trestnoprávny inštitút, ktorého ochranu v dostatočnej miere zabezpečuje § 21 Trestného zákona, ktorý znie: "Občan Slovenskej republiky nemôže byť vydaný cudziemu štátu na trestné stíhanie ani na výkon trestu. Trestný rozsudok cudzieho štátu nemôže byť vykonaný na území republiky ani tu mať iné účinky, ak vyhlásená medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje niečo iné." Dôslednom vypustenia zákazu vydania z obsahu ústavy bude, že vydanie (odovzdanie) občana Slovenskej republiky bude možné výlučne vtedy, ak tak určí medzinárodná zmluva a podľa článku 7 ods. 4 predloženého návrhu novely Ústavy Slovenskej republiky.
14. K bodu 6. Úvodnú vetu nahradiť týmto znením: V článku 25 ods. 1 znie: V odseku 1 vypustiť slová "a medze". V úvodnej vete ide o legislatívnotechnickú úpravu. V odseku 1 ide o vypustenie nadbytočného slova.
15. K bodu 8. Za bod 7 vložiť nový bod 8 v tomto znení: Bod 8. V článku 30 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: "Cudzinci s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky majú právo voliť a byť volení do orgánov samosprávy obcí a do orgánov samosprávy vyšších územných celkov."
Následne terajší bod 8 a ďalšie body v nadväznosti na nový bod 8 prečíslovať. Ide o zosúladenie článku 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky s ustanoveniami jej štvrtej hlavy, ktorá používa pri kreovaní orgánov územnej samosprávy pojem "obyvateľ". Týmto ústavnoprávnym riešením sa priznáva všetkým obyvateľom obce s trvalým pobytom aktívne a pasívne volebné právo vo vzťahu k orgánom územnej samosprávy.
16. K bodu 8. V článku 37 ods. 4 nahradiť slová "a príslušníci Zboru požiarnej ochrany" slovami "príslušníci a zamestnanci hasičských a záchranných zborov". Ide o spresnenie pôvodného návrhu.
17. V článku 44 ods. 4 znie: "(4) Štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov, o ekologickú rovnováhu a účinnú starostlivosť o životné prostredie a zabezpečuje ochranu určeným druhom voľne rastúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov." Doterajší text Ústavy Slovenskej republiky sa v súlade so súčasným trendom zvyšovania záujmu o ochranu životného prostredia rozširuje o zodpovednosť Slovenskej republiky na ochranu určených druhov voľne rastúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov. Ide o tie voľne rastúce rastliny a voľne žijúce živočíchy, ktoré sú v súčasnosti ohrozené, a preto existuje objektívna potreba ich osobitnej ochrany.
18. Článok 44 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie: "(5)
Podrobnosti o právach a povinnostiach podľa odseku 1 až 4 ustanoví zákon."
Ustanovenie umožňuje, aby Národná rada Slovenskej republiky svojím zákonom podrobnejšie upravila obsah práva na priaznivé životné prostredie. Obsah povinnosti chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo, prípustnú mieru ohrozenia a poškodenia životného prostredia, prírodných zdrojov a kultúrnych pamiatok.
19. K bodu 9. Úvodnú vetu nahradiť týmto znením: "Doterajší text článku 51 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsek 2, ktorý znie:" Ide o legislatívnotechnickú úpravu.
20. K bodu 9. V článku 51 ods. 2 za slovo "slobôd" vložiť slová "a rozsah povinností". Ide o spresnenie pôvodného návrhu.
21. K bodu 10. Za doterajší bod 9 vložiť nový bod 10 v tomto znení: Bod 10. Článok 56 znie:
"Článok 56
(1) Národná banka Slovenska je nezávislou centrálnou bankou Slovenskej republiky. Národná banka Slovenska môže v rámci svojej pôsobnosti vydávať všeobecne záväzné právne predpisy, ak je na to splnomocnená zákonom.
(2) Najvyšším riadiacim orgánom Národnej banky Slovenska je Banková rada Národnej banky Slovenska.
(3) Podrobnosti podľa odseku 1 a 2 ustanoví zákon."
Následne terajší bod 10 a následne ďalšie v nadväznosti na nový bod 10 prečíslovať.
Doterajšie stručné znenie článku 56 Ústavy Slovenskej republiky nevystihuje dostatočne postavenie Národnej banky Slovenska a upravuje iba zriadenie emisnej banky, čo je len jedna z funkcií centrálnej banky. Nové znenie článku 56 zvýrazňuje nezávislosť centrálnej banky. Centrálnej banke sa umožňuje v rámci jej pôsobnosti vydávať všeobecne záväzné právne predpisy, ak je na to splnomocnená zákonom. Zhodne s doterajším zákonným stavom sa začleňuje do Ústavy Slovenskej republiky Banková rada Národnej banky Slovenska ako najvyšší riadiaci orgán. Vcelku ide o ustanovenie, ktoré významovo patrí ústavnej úprave.
Predložený návrh nového znenia článku 56 Ústavy Slovenskej republiky zohľadňuje požiadavky Európskej únie na postavenie centrálnych bánk, ktoré vyplývajú zo základných dokumentov Európskej únie, a to zo Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva podpísanej v Ríme 25. marca 1957, revidovanej Zmluvou o Európskej únii podpísanou v Maastrichte 7. 2. 1992 a zmluvou z Amsterdamu podpísanou 2. októbra 1997 (ďalej len "zmluva o Európskom spoločenstve") vrátane Protokolu o štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, ktorá tvorí prílohu tejto zmluvy. Súčasne sa rešpektuje Európska dohoda o pridružení, ktorá bola uzavretá medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Slovenskou republikou na druhej strane (oznámenie číslo 158/1997 Z. z.).
Podľa článku 69 a 70 tejto Európskej dohody o pridružení sa právo Slovenskej republiky vrátane práva v oblasti bankovníctva musí približovať právu Európskej únie a nemá sa od neho vzďaľovať.
Pritom z článkov 105 a 108 Zmluvy o Európskom spoločenstve a z článkov 2 a 7 Protokolu o štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky vyplýva, že Európska centrálna banka má ako nezávislá inštitúcia zabezpečovať udržiavanie cenovej stability a vykonávať pôsobnosť a činnosti súvisiace so zabezpečovaním tejto stability.
Podľa článku 108 Zmluvy o Európskom spoločenstve a článku 7 Protokolu o štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky totiž národná centrálna banka, ani nijakí členovia jej orgánov s rozhodovacími právomocami nesmú byť pri vykonávaní úloh v pôsobnosti a činnosti národnej centrálnej banky, požadovať ani prijímať pokyny od národnej vlády, ani od nijakých iných orgánov.
Zároveň článok 109 a 110 Zmluvy o Európskom spoločenstve a článok 14 a 34 Protokolu o štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky určujú, že Európska centrálna banka ako centrálna banka má v rámci svojej pôsobnosti právo vydávať priamo všeobecne záväzné predpisy. Pričom právne postavenie národných centrálnych bánk musí byť zlučiteľné s právnym postavením Európskej centrálnej banky. To znamená, že aj Národná banka Slovenska má ako nezávislá inštitúcia zabezpečovať udržiavanie cenovej stability a vykonávať pôsobnosť a činnosti súvisiace s udržiavaním tejto stability. Pritom Národná banka Slovenska ako centrálna banka má mať právo v rámci svojej pôsobnosti vydávať všeobecne záväzné právne predpisy, ak je na to splnomocnená zákonom.
Takéto právo Národnej banky Slovenska z titulu jej funkcie centrálnej banky možno zaviesť len Ústavou Slovenskej republiky. Navrhnuté ustanovenie tiež rešpektuje článok 107 bod 2, článok 109 Zmluvy o Európskom spoločenstve, článok 9 bod 9.1, článok 14 Protokolu o štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, podľa ktorých národné centrálne banky musia mať právnu subjektivitu.
Okrem toho v doterajšom znení článku 56 sa upravuje iba zriadenie emisnej banky, čo je vlastne len jedna z hlavných funkcií centrálnej banky. V ustanovení ods. 2 sa zhodne s doterajším právnym stavom upravuje, že najvyšším riadiacim orgánom Národnej banky Slovenska je Banková rada Národnej banky Slovenska. V ustanovení ods. 3 sa navrhuje, aby zákon upravil podrobnosti o Národnej banke Slovenska s tým, že zákon upraví najmä podrobnosti o postavení, pôsobnosti a činnosti Národnej banky Slovenska ako nezávislej centrálnej banky a tiež podrobnosti o postavení, vymenúvaní, odvolávaní, právach, povinnostiach a obmedzeniach členov Bankovej rady Národnej banky Slovenska.
22. K bodu 10. V článku 60 ods. 1 v úvodnej vete slová "na kontrolu" nahradiť slovom "kontroly". Ide o gramatickú úpravu.
23. K bodu 10. V článku 60 ods. 1 písm. a) sa za slová "Slovenskej republiky" vkladajú slová "alebo vláda". V článku 60 ods. 1 písm. c) znie: "c) s majetkom, finančnými prostriedkami a majetkovými právami obcí a vyšších územných celkov, ktoré získali na úhradu nákladov na prenesený výkon štátnej správy, s finančnými prostriedkami obcí a vyšších územných celkov, ktoré im boli pridelené zo štátneho rozpočtu, s finančnými prostriedkami tvorenými z daní a poplatkov, ktoré obce a vyššie územné celky vyberajú na základe zákona."
Ide o spresnenie pôvodného návrhu zohľadňujúce skutočnosť, že existuje potreba kontrolovať aj činnosť orgánov, ktorých rozpočet schvaľuje okrem Národnej rady Slovenskej republiky aj vláda Slovenskej republiky, a tiež že v rámci schválenej koncepcie decentralizácie a modernizácie verejnej správy dôjde k značnému presunu daňových príjmov súčasného štátneho rozpočtu Slovenskej republiky do obcí a do vyšších územných celkov a tiež aj toho, že aj v súčasnosti zhruba štvrtinu príjmov obcí tvoria výnosy z daňových príjmov, ktorých hospodárnosť použitia nepodlieha vonkajšej nezávislej kontrole.
24. K bodu 10. V článku 60 ods. 2 vykonať tieto úpravy: - v úvodnej vete za slovo "vzťahuje" vložiť slová "v rozsahu uvedenom v ods. 1",
- v písmene b) spojku "a" nahradiť slovami "ako aj",
- text písmena c) vypustiť a zároveň ostatné písmená prečíslovať,
- v doterajšom písmene d) na konci pripojiť slová "právnické osoby zriadené obcami a právnické osoby zriadené vyššími územnými celkami",
- v písmene e) vypustiť slová "právnické osoby, ktoré hospodária s prostriedkami štátneho rozpočtu, hospodária alebo nakladajú so štátnym majetkom",
- v písmene f) za slová "právnické osoby s" vložiť slovo "určenou",
- v písmene g) za slová "fyzické osoby" vložiť slová "a právnické osoby" a ďalší text vypustiť.
Ide o spresnenie pôvodného návrhu.
25. K bodu 12. V bode 12 slová "dopĺňajú" nahradiť slovami "sa vkladajú". Ide o legislatívnotechnickú úpravu.
26. K bodu 12. V článku 61 ods. 3 slovo "päťročných" nahradiť slovom "sedemročných". Ide o predĺženie funkčného obdobia predstaviteľov Najvyššieho kontrolného úradu, čo má prispieť k lepšiemu zabezpečeniu nezávislého postavenia Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky.
27. K bodu 15. V bode 15 text článku 64 upraviť takto: "Článok 64 - Základom územnej samosprávy je obec. Územnú samosprávu tvorí obec a vyšší územný celok." Doplnením článku 64 o terajšie platné znenie tohto článku Ústavy Slovenskej republiky sa dôslednejšie vyjadrí vzájomný vzťah medzi územnými samosprávnymi subjektmi.
28. K bodu 16. Text článku 64a nahradiť týmto znením: "Článok 64a - Obec a vyšší územný celok sú samostatnými územnými samosprávnymi a správnymi celkami Slovenskej republiky združujúcimi osoby, ktoré majú na ich území trvalý pobyt. Podrobnosti ustanoví zákon." Ide o presnejšie vyjadrenie zámeru navrhovateľa.
29. K bodu 17. V článku 65 ods. 2 v druhej vete vložiť za slová "príjmom obce a" slová "ktoré dane a poplatky sú príjmom". Tiež ide o spresnenie pôvodného návrhu.
30. K bodu 18. V článku 66 nahradiť slovo "vkladajú" slovom "pripájajú". Ide o legislatívnotechnickú úpravu.
31. K bodu 19. V článku 67 vypustiť prvú vetu a znenie druhej vety nahradiť týmto znením: "Povinnosti a obmedzenia pri výkone územnej samosprávy možno obci a vyššiemu územnému celku ukladať zákonom a na základe medzinárodnej zmluvy podľa článku 7 ods. 5." Tiež ide o spresnenie pôvodného návrhu.
32. K bodu 20. Znenie článku 68 označiť ako odsek 1 a nahradiť v ňom slová "pre samosprávu" slovami "vo veciam územnej samosprávy".
33. K bodu 20. Znenie článku 68 doplniť odsek 2, ktorý znie: "(2) Zákon môže ustanoviť, ktorú pôsobnosť obce vykonáva mestská časť."
Ustanovením odseku 2 sa umožní mestskej časti v prípade, že sa to ukáže ako vhodné, aby niektorú pôsobnosť obce vykonávali jej mestské časti. Pôjde najmä o väčšie mestá, ako je napríklad Bratislava a Košice. Už teraz v mestskej časti hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava a Košíc vydávajú všeobecne záväzné nariadenia.
34. K bodu 21 a 22. Body 21 a 22 zlúčiť do jedného bodu v tomto znení: Bod 21. V článku 61 ods. 2 a 3 znejú:
"(2) Obecné zastupiteľstvo tvoria poslanci obecného zastupiteľstva. Poslancov volia na štvorročné obdobie obyvatelia obce, ktorí majú na jej území trvalý pobyt. Voľby poslancov sa uskutočňujú na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním.
(3) Starostu obce volia obyvatelia obce, ktorí majú na jej území trvalý pobyt na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním na štvorročné obdobie. Starosta obce je výkonným orgánom obce. Starosta obce vykonáva správu obce a zastupuje obec navonok. Dôvody a spôsob odvolania starostu pred uplynutím volebného obdobia ustanoví zákon."
Vzhľadom na zlúčenie bodov 21 a 22 treba nasledujúce body prečíslovať. Spojenie týchto dvoch bodov do jedného je odôvodnené vzájomnou obsahovou spätosťou týchto ustanovení. Súčasne sa v texte uplatnili niektoré legislatívne spresnenia. V ods. 2 sa slová "štyri roky" nahrádzajú slovami "štvorročné volebné obdobie". A v odseku 3 sa slovo "upraví" nahrádza slovom "ustanoví". Slová "obecnú správu" sa nahrádzajú slovami "správu obce". A druhá veta sa zaraďuje na koniec textu odseku 3.
35. K bodu 23. V článku 69 ods. 5 a 6 slová "obyvatelia vyššieho územného celku, ktorí majú na jeho území trvalý pobyt" sa nahrádzajú slovami "obyvatelia, ktorí majú trvalý pobyt v územnom obvode vyššieho územného celku". V článku 69 ods. 6 v predposlednej vete slovo "voleného" nahradiť slovom "volebného" a slovo "upraví" nahradiť slovom "ustanoví". Ide o štylistickú úpravu textu a o jeho legislatívnotechnickú úpravu.
36. K bodu 25. V článku 71 ods. 2 v prvej vete vypustiť slová "ako aj". Ide o spresnenie.
37. K bodu 26. V článku 77 ods. 1 za slovo "prokurátora" vložiť slová "verejného ochrancu práv". Je vhodné nezlučiteľnosť funkcie poslanca rozšíriť na verejného ochrancu práv, ktorého doterajší ústavný text nepoznal.
38. K bodu 28. V článku 81 sa vypúšťa odsek 2. Súčasne sa zrušuje označenie odseku 1. Ide o spresnenie pôvodného textu.
39. Za článok 81 sa vkladá článok 81a, ktorý znie:
"Článok 81a
Mandát poslanca zaniká
a) uplynutím volebného obdobia,
b) vzdaním sa mandátu,
c) stratou voliteľnosti,
d) rozpustením Národnej rady Slovenskej republiky,
e) vznikom nezlučiteľnosti podľa článku 77 ods. 1,
f) dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol poslanec odsúdený za úmyselný trestný čin alebo ktorým bol poslanec odsúdený za trestný čin a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody."
Ide o legislatívnotechnickú úpravu a spresnenie podmienok, za ktorých dochádza k zániku poslaneckého mandátu.
40. K bodu 31. V článku 86 písm. d) sa za slová právnických osôb vkladajú slová "a zároveň rozhodovať o tom, či ide o medzinárodné zmluvy podľa článku 7 ods. 5". Ide o úpravu, ktorá umožní, aby Národná rada Slovenskej republiky už pri vyslovovaní súhlasu s určenými medzinárodnými zmluvami rozhodla o tom, či ide o medzinárodné zmluvy, ktoré majú v zmysle článku 7 ods. 5 prednosť pred jej zákonmi.
41. K bodu 32. V článku 86 písmeno i) znie: "i) voliť a odvolávať predsedu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky a troch členov Súdnej rady Slovenskej republiky." Ide o zosúladenie ústavného textu s obsahom ustanovenia článku 61 ods. 1 a článku 141a písm. b).
42. K bodu 38. V úvodnej vete slová "V článku 95 sa doterajší text" nahradiť slovami "Doterajší text v článku 95 sa". V článku 95 ods. 2 v prvej a druhej vete vložiť za slovo "predmet" slová "referenda, ktoré sa má vyhlásiť na základe". Ide o legislatívnotechnickú úpravu a spresnenie.
43. K bodu 41. V článku 102 ods. 1 v novooznačenom písm. c) slová "vedúcich diplomatických misií" nahradiť slovami "veľvyslancov a vyslancov". Podľa medzinárodného práva hlava štátu poveruje a prijíma len veľvyslancov a vyslancov z kategórií vedúcich diplomatických misií. Vedúci diplomatických misií na úrovni nižšej sú vymenovaní a prijímaní ministrami zahraničných vecí.
44. K bodu 42. V článku 102 ods. 1 v novooznačenom písm. e) slová "vkladá sa text" nahradiť slovami "pripájajú sa slová". Ide o legislatívnotechnickú úpravu.
45. K bodu 44. V bode 44 slovo "prepožičiava" nahradiť slovom "zapožičiava". Ide o terminologickú úpravu.
46. K bodu 47. V článku 102 ods. 1 v novooznačenom písm. m) pripojiť na konci textu slová "a ich skončenie". Ide o ucelenosť v texte uvedených opatrení, t. j. priznať prezidentovi právo nariadiť aj ich skončenie.
47. K bodu 49. V článku 102 ods. 1 predradiť text písmena t) pred písmeno s) a súčasne ich preznačiť. V doterajšom navrhovanom znení písm. t) pripojiť slová "a sľub generálneho prokurátora". Pri predradení textu písm. t) ide o zachovanie poradia v zmysle systematiky súdnej moci v Ústave Slovenskej republiky. Doplnenie o prijímanie sľubu generálneho prokurátora súvisí s oprávnením prezidenta vymenovať generálneho prokurátora.
48. K bodu 52. V bode 52 vykonať tieto úpravy:
- úvodnú vetu "Článok 105 ods. 1 znie:" nahradiť slovami "V článku 105 ods. 1 znie:",
- v článku 105 ods. 1 v prvej vete vypustiť písmeno k),
- v článku 105 ods. 1 v tretej vete vypustiť slovo "aj".
Ide o spresnenie pôvodného textu.
49. K bodu 54. V bode 52 vykonať tieto úpravy:
- v úvodnej vete skratku "ods." nahradiť slovom "odsek",
- v článku 109 ods. 2 za slovami "verejnej moci" vložiť slová "so štátnozamestnaneckým pomerom".
Ide o ústavné zavedenie pojmu, s ktorým počíta pripravená legislatíva.
50. K bodu 54. Ustanovenie "Odsek 3 sa vypúšťa" zaradiť do samostatného bodu v tomto znení: "55. V článku 109 sa vypúšťa ods. 3." Následné body prečíslovať. Ide o ustanovenie, ktoré by malo byť vyjadrené v samostatnom bode návrhu.
51. K bodu 55. Úvodnú vetu nahradiť týmto znením: "V článku 119 písm. f) až l) znejú:" Ide o legislatívnotechnickú úpravu.
52. K bodu 56. V bode 56 vykonať tieto úpravy:
- úvodnú vetu nahradiť týmto znením: "Článok 119 sa dopĺňa písmenami m) až p), ktoré znejú:",
- text článku 119 písm. n) nahradiť týmto znením: "n) o návrhu na vyhlásenie vojnového stavu, o návrhu na nariadenie mobilizácie ozbrojených síl, o návrhu na vyhlásenie výnimočného stavu alebo o návrhu na vyhlásenie núdzového stavu a návrhu na ich skončenie".
(Ruch v sále.)
V prvom prípade ide o legislatívnotechnickú úpravu a v druhom prípade ide o súlad s textáciou v bode 47, 41 pozmeňujúceho návrhu.
(Ruch v sále.)
53. K bodu 57. Text článku 120 ods. 2 nahradiť týmto znením: "(2) Ak tak ustanoví zákon, je vláda oprávnená vydávať nariadenia aj na vykonanie Európskej dohody o pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a členskými štátmi na strane jednej a Slovenskou republikou na strane druhej a na vykonanie medzinárodných zmlúv podľa článku 7 ods. 2." Ide o spresnenie navrhovaného textu.
54. K bodu 58. V článku 125 ods. 1 písm. c) za slová "ustanovený zákonom" vložiť slová "a so zákonmi". V článku 125 ods. 6 v prvej vete za slovami "súdu je" vložiť slovo "všeobecne" a slová "pre každého" vypustiť. Ide o spresnenie navrhovaného textu.
55. K bodu 59. V článku 125a ods. 1 vypustiť citáciu "článok 86 písm. d)". V článku 125a ods. 3 časť vety za bodkočiarkou nahradiť týmto znením: "ak Ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzinárodná zmluva nie je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom, nie je možné takú medzinárodnú zmluvu ratifikovať." Ide o spresnenie navrhovaného textu.
56. K bodu 59. V článku 125b ods. 1, 2 a 3 za slovom "predmet" vložiť slová "referenda, ktoré sa má vyhlásiť na základe". V článku 125b ods. 3 slová "prijatia na konanie" nahradiť slovom "doručenia". Ide o spresnenie navrhovaného textu.
57. K bodu 60. V článku 127 ods. 2 sa za prvú vetu vkladá veta, ktorá znie: "Ak k porušeniu práv alebo slobôd podľa odseku 1 došlo nečinnosťou, môže Ústavný súd prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal." Ide o spresnenie.
58. K bodu 61. V bode 61 text článku 127a nahradiť týmto znením:
"(1) Ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach orgánov územnej samosprávy proti neústavnému alebo nezákonnému rozhodnutiu alebo inému neústavnému alebo nezákonnému zásahu do veci územnej samosprávy, ak o jej ochrane nerozhoduje iný súd.
(2) Ak Ústavný súd vyhovie sťažnosti orgánu územnej samosprávy, vysloví, v čom spočíva neústavné alebo nezákonné rozhodnutie alebo neústavný alebo nezákonný zásah do veci územnej samosprávy, aký ústavný zákon alebo zákon bol porušený a akým rozhodnutím alebo zásahom toto porušenie nastalo. Ústavný súd napadnuté rozhodnutie zruší, alebo ak porušenie práva spočívalo v inom zásahu, než je rozhodnutie, zakáže pokračovať v porušovaní práva a prikáže, ak je to možné, aby sa obnovil stav pred porušením." Ide o spresnenie navrhovaného textu.
59. K bodu 62. V článku 128 poslednú vetu nahradiť znením: "Výklad je všeobecne záväzný odo dňa jeho vyhlásenia." Ide o legislatívnotechnickú úpravu.
60. K bodu 65. V článku 129 ods. 6 za slová "výnimočného stavu" vložiť slová "alebo núdzového stavu". Ide o spresnenie kompetencií Ústavného súdu Slovenskej republiky.
61. K bodu 71. V článku 134 ods. 2 v druhej vete nahradiť slovo "predkladá" slovom "navrhuje". Ide o legislatívnotechnickú úpravu.
62. K bodu 74. V článku 136 ods. 3 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: "Ústavný súd vykonáva disciplinárne konanie voči predsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podpredsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a generálnemu prokurátorovi."
Ustanovenie určuje orgán, ktorý by bol oprávnený vykonávať disciplinárne konanie voči predsedovi Najvyššieho súdu, podpredsedovi Najvyššieho súdu a generálnemu prokurátorovi. V prípade generálneho prokurátora uvedené dnes nie je riešené. V prípade predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu je potrebné toto oprávnenie vyňať z kompetencie disciplinárnych senátov, keďže ich členov bude v zmysle navrhovanej novely voliť Súdna rada Slovenskej republiky, na čele ktorej má stáť predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
63. K bodu 76. V článku 137 ods. 2 za slová "verejnej moci" vložiť slová "so štátnozamestnaneckým pomerom". Ide o zjednotenie podmienok a ústavné zavedenie pojmu, s ktorým počíta pripravená legislatíva.
64. K bodu 78. V článku 141a ods. 1 písm. a) vypustiť slová "a ostatných súdov" a za doterajší odsek 1 vložiť nový odsek 2 v tomto znení: "(2) Za člena Súdnej rady Slovenskej republiky podľa ods. 1 písm. b) až d) môže byť ustanovená osoba, ktorá je bezúhonná a má vysokoškolské právnické vzdelanie a najmenej 15 rokov odbornej praxe."
Následne doterajšie odseky 2 až 5 prečíslovať na 3 až 6. Ide o spresnenie legislatívneho návrhu, ktoré zrovnoprávňuje sudcov Najvyššieho súdu v možnosti stať sa členom súdnej rady a zavedenie požiadavky po určenej kvalifikácii v návrhu uvedených osôb.
65. K bodu 78. V článku 141a v doterajšom odseku 3 vypustiť v úvodnej vete slovo "najmä" a vykonať tieto úpravy: - text písm. f) nahradiť týmto znením: "f) Vyjadrovať sa k návrhu rozpočtu súdov Slovenskej republiky pri zostavovaní návrhu štátneho rozpočtu",
- článok 141a v doterajšom odseku 3 doplniť písmenom g) v tomto znení: "g) ďalšia pôsobnosť, ak tak ustanoví zákon".
Ide o spresnenie kompetencie súdnej rady a ústavné vyjadrenie možnosti prípadného rozšírenia jej pôsobnosti zákonom.
66. K bodu 78. V článku 141a v doterajšom odseku 5 vypustiť slová "Podrobnejšiu úpravu spôsobu" a nahradiť slovami "Podrobnosti o spôsobe". Ide o legislatívnotechnickú úpravu.
67. K bodu 80:
- úvodnú vetu nahradiť týmto znením: "V článku 142 ods. 2 znie:",
- v článku 142 ods. 2 druhú vetu nahradiť týmto znením: "Zákon ustanoví, kedy sa na rozhodovaní senátu zúčastňujú aj prísediaci sudcovia z radov občanov a v ktorých veciach môže rozhodnúť aj sudcom poverený zamestnanec súdu. Proti rozhodnutiu sudcom povereného zamestnanca súdu je prípustný opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje vždy sudca."
Ide o legislatívnotechnickú úpravu a pri druhej pomlčke sa ustanovuje podmienka pre poverenú osobu byť zamestnancom súdu, ako i umožniť proti rozhodnutiu tohto zamestnanca podať opravný prostriedok.
68. K bodu 81. Bod 81 vypustiť. Následné body prečíslovať. Podľa stanoviska vlády nie je potrebné upravovať obsah Ústavy Slovenskej republiky možnosť zákonom zriadiť prostriedky a formy mimosúdneho riešenia sporov.
69. K bodu 83. V článku 144 ods. 1 nahradiť citáciu "článku 7 ods. 5" citáciou "článku 7 ods. 2 a 5" a poslednú vetu v ods. 1 vypustiť. Ide o úpravu citácie. Vypustenie ustanovenia o imunite sudcov súvisí s navrhovanou úpravou uvedenou v článku 145 ods. 2.
70. K bodu 84. V článku 145 ods. 2 poslednú vetu nahradiť týmto znením: "Ďalšie predpoklady na vymenovanie za sudcu a jeho funkčný postup, ako aj rozsah imunity sudcov ustanoví zákon." Ide o úpravu v nadväznosti na stanovisko k bodu 83 návrhu ústavného zákona (bod 55).
71. K bodu 84. V článku 145 ods. 4 slová "ktorými je Slovenská republika viazaná" nahradiť slovami "ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom". Ide o zosúladenie znenia sľubu sudcu so znením sľubu ústavného sudcu.
72. K bodu 85. V článku 145a ods. 2 za slová "verejnej moci" vložiť slová "so štátnozamestnaneckým pomerom". Ide o zjednotenie podmienok a ústavné zavedenie pojmu.
73. K bodu 85. V článku 145a sa vypúšťa odsek 3.
74. K bodu 87. V článku 147 ods. 1 za slová "úmyselný trestný čin" vložiť slová "alebo ak bol právoplatne odsúdený pre trestný čin a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody". Ide o sprísnenie kritérií a zjednotenie ústavnej úpravy sudcov so sudcami Ústavného súdu.
75. K bodu 89. V úvodnej vete vypustiť slová "Ústavy Slovenskej republiky". Ide o legislatívnotechnickú úpravu.
76. K bodu 90. Ôsmu hlavu rozdeliť na dva samostatné oddiely a znenie bodu 90 nahradiť týmto znením: "Doterajší text ôsmej hlavy sa označuje ako prvý oddiel a dopĺňa sa druhým oddielom, ktorý znie:
"Druhý oddiel - Verejný ochranca práv - Článok 151a
(1) Verejný ochranca práv je nezávislý orgán, ktorý sa v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom podieľa na ochrane základných práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb pri konaní, rozhodovaní alebo nečinnosti orgánov verejnej správy, pokiaľ je ich takéto konanie, rozhodovanie alebo nečinnosť v rozpore s právnym poriadkom alebo princípmi demokratického právneho štátu.
(2) Verejného ochrancu práv volí Národná rada Slovenskej republiky na obdobie 5 rokov z kandidátov, ktorých jej navrhne najmenej 15 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Za verejného ochranu práv možno zvoliť občana Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a v deň voľby dosiahol vek 35 rokov. Verejný ochranca práv nemôže byť členom politickej strany.
(3) Funkcia verejného ochrancu práv zaniká dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol poslanec odsúdený za úmyselný trestný čin alebo ktorým bol poslanec odsúdený za trestný čin a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody alebo stratou voliteľnosti.
(4) Národná rada môže verejného ochrancu práv odvolať, ak mu zdravotný stav dlhodobo, najmenej však počas 3 mesiacov, nedovoľuje riadne vykonávať povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie.
(5) Podrobnosti o voľbe a odvolávaní verejného ochrancu práv, o jeho pôsobnosti, o podmienkach výkonu jeho funkcie, o spôsobe právnej ochrany a uplatňovaní práv fyzických osôb a právnických osôb ustanoví zákon."."
Vzhľadom na to, že verejný ochranca práv pri vybavovaní sťažností nemá bezprostrednú rozhodovaciu právomoc (nemôže sám zo svojej funkcie bezprostredne nariadiť odstránenie aktov, o ktorých sa domnieva, že porušili práva a slobody dotknutej osoby), navrhuje sa stručnejšia ústavná úprava. Ako to vyplýva z textu predloženého návrhu ústavného zákona a jeho dôvodovej správy, ďalšiu normatívnu úpravu možno zveriť zákonu. V novom znení sa okrem iného počíta so zákazom členstva v politickej strane. Stručnejšia ústavná úprava môže vyváženejšie pôsobiť i vo vzťahu k ústavným ustanoveniam o prokuratúre Slovenskej republiky.
77. K bodu 91. V článku 154b ods. 4 nahradiť slovo "sudcov" slovami "na sudcov" a slovo "nedotýka" nahradiť slovom "nevzťahuje". Ide o legislatívnotechnickú úpravu.
78. Článok II znie: "Článok II - Tento ústavný zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2001 okrem článku 125a, článku 127, 127a a článku 134 ods. 1 a 3, ktoré nadobudnú účinnosť 1. januára 2002."
To sú všetky návrhy, ktoré sú, samozrejme, v písomnej forme podpísané navrhovateľmi, 17 poslancami. O bodoch 9, 26, 33 navrhujem hlasovať osobitne, o ostatných bodoch môžeme hlasovať spoločne.
Ďakujem vám všetkým za pozornosť. (Potlesk.)