Piaty deň rokovania
45. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
6. februára 2001
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
členovia vlády,
milí hostia,
otváram piaty rokovací deň 45. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: pán poslanec Engliš, pán poslanec Prokeš, pán poslanec Slota.
Na zahraničnej služobnej ceste je poslanec pán Vojtech Tkáč.
Podľa schváleného programu pristúpime k rokovaniu o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky číslo 460/1992 Zb. v znení ústavného zákona číslo 244/1998 Z. z. a ústavného zákona číslo 9/1999 Z. z.,
ktorý máte ako tlač 643.
Za skupinu poslancov návrh ústavného zákona odôvodní poslanec Peter Kresák.
Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.
Pani poslankyňa, procedurálny návrh?
Nech sa páči.
Poslankyňa A. Malíková:
Pán predseda Národnej rady, chcem vás požiadať alebo poprosiť, aby ste zariadili z titulu svojej funkcie, aby tí, ktorí demonštrujú proti sociálnej politike tejto vlády, mohli byť tu bližšie, aby ich hlas počuli aj niektorí poslanci a aby tam neboli v zátarosoch, lebo mi to skutočne pripomína totalitné časy.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pani poslankyňa.
Nech sa páči, pán poslanec, uveďte návrh novely ústavy.
Pán poslanec Kresák.
(Ruch v sále.)
Prosil by som vás, kolegyne a kolegovia, aby sme sa upokojili.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec P. Kresák:
Ďakujem pekne, pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážený pán predseda,
vážení členovia vlády,
vážení kolegovia poslanci, kolegyne poslankyne,
vážení občania Slovenskej republiky,
Národná rada vstupuje dnes do druhého čítania pri prerokúvaní návrhu novely Ústavy Slovenskej republiky. Blížime sa teda k záveru legislatívneho procesu, ktorý, verím, bude úspešne ukončený. Som totiž presvedčený, že z jeho obsahu vzíde základný zákon Slovenskej republiky, ktorý skvalitní jej ústavný systém, dokáže lepšie slúžiť občanom, poskytovať im širšiu ústavnú a právnu ochranu a vytvorí predpoklady na plnohodnotnú účasť Slovenskej republiky a nás všetkých na bezpečnostnej, hospodárskej a politickej spolupráci s ostatnými modernými európskymi demokraciami.
Ako som už poukázal v rámci svojho vystúpenia pri prvom čítaní návrhu novely Ústavy Slovenskej republiky, tento návrh upravuje celý rad významných okruhov otázok. Rozširuje a prehlbuje demokratické princípy, na ktorých je budovaná Slovenská republika, prehlbuje účinnú a reálnu ochranu základných práv a slobôd jej občanov, vytvára lepšie podmienky na napĺňanie princípov právneho štátu a princípu deľby moci v ústavnom systéme a vytvára potrebný priestor na plnenie záväzkov Slovenskej republiky, ktoré vyplývajú z medzinárodných zmlúv ňou uzatváraných. V tomto kontexte treba zvýrazniť, že návrh novely Ústavy Slovenskej republiky vytvára ústavný priestor na vstup krajiny do organizácie vzájomnej kolektívnej bezpečnosti, vytvára podmienky na lepšiu kontrolu hospodárenia s verejnými finančnými prostriedkami nás všetkých a vytvára aj lepšie podmienky na kvalitné fungovanie najvyšších ústavných orgánov - Národnej rady Slovenskej republiky, vlády, prezidenta Slovenskej republiky, Najvyššieho kontrolného úradu, ale aj všetkých orgánov moci súdnej. Novela posilňuje postavenie súdnych orgánov, odstraňuje zásadné systémové nedostatky z platného textu ústavy, ktoré ohrozujú nezávislosť a samostatnosť všeobecných súdov, a rozširuje a spresňuje postavenie Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Novela zároveň vytvára aj ústavný rámec na budúce pôsobenie verejného ochrancu práv v ústavnom systéme našej krajiny, inštitútu, od ktorého očakávame nielen potrebný tlak na skvalitnenie činnosti orgánov verejnej správy, ale od ktorého očakávame najmä účinnú pomoc pri riešení problémov občanov, ktorým neraz spôsobujú svojím necitlivým prístupom práve úradníci verejnej správy. Na lepšie uplatňovanie princípov, na ktorých je budovaný demokratický a právny štát, nie je pritom bez významu, že novela prináša aj odstránenie neodôvodnených zvýhodnení poslancov Národnej rady Slovenskej republiky v oblasti ich ústavnej ochrany, ďalej spresňuje kompetencie Najvyššieho kontrolného úradu, precizuje následky rozhodnutí prezidenta v zákonodarnom procese, umožňuje preventívnu kontrolu medzinárodných zmlúv a iniciatív, rozširuje a spresňuje rozhodovacie účinky Ústavného súdu a v neposlednom rade novela odstraňuje na viacerých miestach terminologické nepresnosti platného ústavného textu, čím prispieva k jeho celkovej prehľadnosti a zrozumiteľnosti.
Vážený pán predseda,
kolegyne a kolegovia,
dovoľte mi, aby som pri tejto príležitosti sa stručne zmienil aj o obsahu diskusie, ktorá prebehla k návrhu novely Ústavy Slovenskej republiky v rámci prvého čítania.
Prvé čítanie sa začalo 14. júna 2000. V rámci prvého čítania vystúpilo celkovo 11 rečníkov.
Ako prvý hovoril pán predseda Najvyššieho súdu Harabin, ktorý vo svojom príspevku kritizoval najmä tie časti novely, ktoré sa dotýkajú navrhovaných zmien druhého oddielu siedmej hlavy ústavy - súdnej moci. K obsahu jeho vystúpenia zaujmem podrobnejšie stanovisko neskôr, a preto sa nebudem teraz a na tomto mieste zaoberať polemikou s ním vyslovenými názormi.
Ako druhý v poradí vystúpil v diskusii pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu. Treba pripomenúť...
(Ruch v sále.)
Pán predsedajúci, prosím vás, aby ste upokojili niektorých poslancov snemovne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Kolegyne, kolegovia, prosím vás, upokojte sa, pán navrhovateľ prednáša novelu Ústavy Slovenskej republiky.
Nech sa páči.
Poslanec P. Kresák:
Niekto by sa asi potreboval naučiť správať sa v snemovni.
Predseda NR SR J. Migaš:
Nech sa páči.
Poslanec P. Kresák:
Pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, je potrebné pripomenúť, že pán predseda sa vo svojom príspevku stotožnil s obsahom navrhovaných ústavných zmien najmä v častiach o Najvyššom kontrolnom úrade a konštatoval, že rozšírenie pôsobnosti a kompetencie tohto úradu potrebuje celá spoločnosť. Nie je to potreba Národnej rady Slovenskej republiky, ale občanov tohto štátu, konštatoval predseda Najvyššieho kontrolného úradu.
Tretím diskutujúcim bol predseda Združenia miest a obcí Slovenskej republiky pán Michal Sýkora. Pán Sýkora zdôraznil, že ako predseda tejto organizácie zastupuje 96 % sídiel v Slovenskej republike. Konštatoval, že novela ústavy prispieva k posilneniu územnej samosprávy a odráža úsilie rešpektovať práva a postavenie samosprávy v demokratickej spoločnosti.
(Neustály ruch v sále.)
Pán predseda ústavnoprávneho výboru Orosz ako jeden z predkladateľov prerokúvanej novely ústavy sa vo svojom vystúpení zameral na základné dôvody, ktoré podnietili rozhodnutie skupiny poslancov Národnej rady pripraviť návrh novely ústavy, a zároveň podrobnejšie priblížil legislatívny proces tvorby tohto dokumentu.
Pán poslanec Fehér sa vrátil k histórii a prijímaniu Ústavy Slovenskej republiky. Poukázal na skutočnosť, že ústavný text vyvolal množstvo sporov, ktorými sa musel v minulosti zaoberať Ústavný súd Slovenskej republiky. Aj tento dôvod bol všeobecne pokladaný predkladateľmi za vážny dôvod pri príprave už novely Ústavy Slovenskej republiky.
Ako šiesty vystúpil v diskusii pán poslanec Šimko, ktorý sa predovšetkým zaoberal základným politickým aspektom prijatej novely.
(Neutíchajúci ruch v sále.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Páni poslanci!
Poslanec P. Kresák:
Siedmy v poradí pán poslanec Fico...
(Neustále reakcie poslancov z pléna.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Nech sa páči.
Poslanec P. Kresák:
... ocenil prácu predkladateľov novely ústavy, ale zároveň upozornil aj na niektoré úskalia, ktoré sa podľa jeho názoru nachádzajú v predloženom texte. Ako príklad uviedol navrhované postavenie určitých vybraných medzinárodných zmlúv v právnom poriadku Slovenskej republiky a rovnako upozornil aj na riziko niektorých používaných formulácií.
Ďalší páni poslanci vystúpili, pán poslanec Tatár, pán poslanec Zajac a pán poslanec Weiss. Všetci sa vo svojich príspevkoch zamerali na občiansky rozmer ústavy, na prepojenie ústavy a princípov ústavnosti a poukázali na potrebu prijímaných ústavných zmien.
Vážený pán predseda,
kolegyne a kolegovia,
v období od prvého čítania novely Ústavy Slovenskej republiky sa viedli potrebné odborné a vecné diskusie k obsahu predloženého návrhu. Z obsahu týchto diskusií vznikol návrh pozmeňujúceho návrhu, s jeho obsahom sa budete mať možnosť oboznámiť.
Osobitne je však potrebné aj z tohto miesta oceniť spoluprácu s Legislatívnou radou Slovenskej republiky, Ústavným súdom, Združením sudcov Slovenska, s pracovníkmi legislatívneho odboru Národnej rady Slovenskej republiky a zároveň aj s odborníkmi z jednotlivých rezortných ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.
Už teraz mi však dovoľte poukázať na niektoré ustanovenia, ktoré bude obsahovať pozmeňujúci návrh. Okrem radu legislatívnotechnických poznámok a spresnení pôvodného návrhu je možné najmä pri tejto príležitosti upozorniť na skutočnosť, že zo všeobecnej diskusie vznikla potreba rozšíriť článok 4 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý vymenúva veci vo vlastníctve Slovenskej republiky o jaskyniach. Ide o významné a mimoriadne cenné geomorfologické útvary, ktoré v minulosti vznikli na území Slovenskej republiky, charakterizujú krajinu a tvoria súčasť nášho prírodného bohatstva. Aj z toho dôvodu by mali podľa názoru predkladateľov ostať vo výlučnom vlastníctve štátu. Navrhované riešenie zároveň umožní rozlišovať medzi podzemnými priestormi, ktoré vznikli odčerpávaním určitých nerastných surovín, a tými, ktoré vznikli prirodzeným spôsobom.
V časti prvej hlavy z diskusií vznikol pozmeňujúci návrh, ktorý vyjadruje nový ústavný princíp. V jeho zmysle sa Slovenská republika má zaviazať podporovať národné povedomie a kultúrnu identitu Slovákov žijúcich v zahraničí a podporovať inštitúcie, ktoré si zahraniční Slováci zriaďujú na tento účel, a rovnako aj ich vzťahy s materskou krajinou. V súlade s uvedeným sa bude navrhovať znenie nového ústavného článku 7a. Netreba zmieňovať podrobnejšie skutočnosť, že podobné ustanovenia obsahujú viaceré ústavné dokumenty európskych krajín, ktoré spája skutočnosť, že majú svoje vlastné menšinové komunity v zahraničí. Tiež stojí za zmienku skutočnosť, že v súvislosti s vôľou Slovenskej republiky prijať Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu a ratifikovať dohovor dotýkajúci sa extradície medzi členskými štátmi Európskej únie je nevyhnutné odstrániť túto prekážku aj z ústavného systému. Na základe uvedeného sa navrhuje aj zmenenie znenia článku 23 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.
Je tiež zaujímavé, že doterajší text Ústavy Slovenskej republiky nebol v celku v súlade s trendom zvyšovania záujmu spoločnosti o životné prostredie, o ochranu životného prostredia a chýbalo mu ustanovenie, ktoré by obsahovalo ochranu určených druhov rastlín a voľne žijúcich živočíchov. Aj z toho dôvodu prinesie pozmeňujúci návrh nové znenie § 44 ods. 4, v zmysle ktorého bude štát mať povinnosť dbať nielen o šetrné využívanie prírodných zdrojov a ekologickú rovnováhu a účinnú starostlivosť o životné prostredie, ale bude zabezpečovať alebo mať povinnosť zabezpečovať ochranu určených druhov voľne žijúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov.
Na záver mi tiež dovoľte poukázať na skutočnosť, že doterajšie znenie článku 56 ústavy nevystihuje ani vcelku výstižne dostatočné postavenie Národnej banky Slovenskej republiky. A upravuje iba zriadenie emisnej banky, čo je iba jedna z funkcií centrálnej banky Slovenskej republiky. Aj z toho dôvodu pozmeňujúci návrh prinesie nové znenie článku 56, ktoré zvýrazní nezávislosť centrálnej banky a umožní jej v rámci určenej pôsobnosti vydávať všeobecne záväzné právne predpisy, pokiaľ bude na to splnomocnená zákonom.
Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,
vážení členovia vlády,
kolegyne a kolegovia poslanci,
pokúsil som sa na tomto mieste stručne poukázať na nové veci, ktoré prináša novela Ústavy Slovenskej republiky, a zároveň aj určitým spôsobom v predstihu vás informovať o ďalších krokoch, ktoré prinesie obsah pozmeňujúceho návrhu, ktorý bude neskôr predložený. Treba opätovne zvýrazniť, že predkladatelia novely Ústavy Slovenskej republiky nemajú inú ašpiráciu než tú, aby základný zákon Slovenskej republiky bol viac než iba základným zákonom štátu, ale skutočne bol aj základným zákonom, na ktorý budú môcť byť občania Slovenskej republiky hrdí. Vieme, a to treba zopakovať, vieme z celého radu zahraničných skúseností, že dobrá a moderná ústava je nielen dobrým základným zákonom štátu, ale je to zároveň aj dokument, ktorý nazastupiteľným spôsobom dotvára ideu každej štátnosti, a teda aj štátnosti slovenskej.
Opätovne musím vyzvať všetkých kolegov poslancov, kolegyne poslankyne, aby sa pokúsili pred očami občanov Slovenskej republiky dokázať schopnosť povzniesť sa a povznášať sa nad vlastné stranícke záujmy a posunúť ústavný systém Slovenskej republiky ďalej, než sa tak stalo v roku 1992. Som úprimne presvedčený, že predložený návrh novely Ústavy Slovenskej republiky práve v tomto ohľade posúva ústavný systém krajiny významným spôsobom dopredu.
Dovoľte mi preto, aby som vás v mene všetkých predkladateľov požiadal o podporu predloženého návrhu novely Ústavy Slovenskej republiky.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán navrhovateľ. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.
(Potlesk a výkriky v sále.)
Páni poslanci!
Nech sa páči, dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru poslancovi Alexejovi Ivankovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu ústavného zákona.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec A. Ivanko:
Ďakujem, pán predseda.
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážené kolegyne poslankyne,
vážení kolegovia poslanci,
vážení členovia vlády,
vážené dámy,
vážení páni,
dovoľte mi, aby som vystúpil ako spoločný spravodajca v druhom čítaní a informoval vás o priebehu rokovania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky číslo 460/1992 Zb. v znení ústavného zákona číslo 244/1998 Z. z. a ústavného zákona číslo 9/1999 Z. z. (tlač 643).
Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 895 z 15. júna 2000 pridelila návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem mandátového a imunitného výboru, Výboru Národnej rady pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, Výboru Národnej rady pre európsku integráciu, osobitného kontrolného výboru na kontrolu Slovenskej informačnej služby a Osobitného kontrolného výboru Národnej rady na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva.
Určené výbory prerokovali návrh ústavného zákona v lehote určenej. Výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie odložil hlasovanie o uvedenom uznesení. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh ústavného zákona pridelený, v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu ústavného zákona nepredložili.
Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky číslo 460/1992 Zb. v znení ústavného zákona číslo 244/1998 Z. z. a ústavného zákona číslo 9/1999 Z. z. (tlač 643), odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky schváliť Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu svojím uznesením číslo 474 zo 6. 9. 2000 s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. V ďalších určených výboroch nezískal návrh ústavného zákona potrebnú trojpätinovú väčšinu hlasov všetkých poslancov jednotlivých výborov v súlade s § 37 ods. 2 a § 52 ods. 4 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, predkladám vám túto informáciu v zmysle § 80 ods. 2 druhá veta, keďže spoločná správa (tlač 643a) nemá náležitosti podľa § 79 ods. 4 rokovacieho poriadku, vzhľadom na to, že v gestorskom ústavnoprávnom výbore jednotlivé pozmeňujúce a doplňujúce návrhy nezískali požadovanú ústavnú väčšinu. Z uvedeného dôvodu sa môj postup opiera o ustanovenie § 80 ods. 2 druhá veta rokovacieho poriadku.
Na základe tohto rozhodnutia odporúčam vziať predloženú informáciu o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky číslo 460/1992 Zb. v znení ústavného zákona číslo 244/1998 Z. z. a ústavného zákona číslo 9/1999 Z. z. na vedomie a otvoriť rozpravu. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré zaznejú v rozprave, odporúčam hlasovať v poradí, ako budú predložené v súlade s § 37 ods. 1 rokovacieho poriadku prvá veta.
Skončil som, pán predseda.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Pán spoločný spravodajca predniesol návrh na uznesenie. Dávam o tomto návrhu hlasovať. Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujme o tom, aby sme informáciu zobrali na vedomie. Také bolo uznesenie, pretože spoločná správa...
(Reakcia poslancov z pléna a ruch v sále.)
Prezentujme sa.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 77 poslancov.
Za návrh hlasovalo 73 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že sme vzali na vedomie tlač 643a.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na veľký počet prihlásených rečníkov do rozpravy v mene štyroch poslaneckých klubov podávam návrh, aby rokovacie dni odo dnes až do štvrtka boli od 9.00 do 21.00 hodiny. Zatiaľ je prihlásených 75 poslancov písomne do rozpravy, preto prednášam procedurálny návrh v mene poslaneckého klubu SDĽ, SDK, SOP a SMK, aby rokovacie dni z časového hľadiska boli upravené tak, ako som navrhol.
Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu, panie poslankyne, páni poslanci.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 78 poslancov.
Za návrh hlasovalo 77 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Konštatujem, že návrh sme schválili.
Panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Podľa § 28 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku o vystúpenie požiadal pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky.
Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážená Národná rada,
vážené poslankyne, poslanci,
vážení hostia,
hneď v úvode chcem vysloviť presvedčenie, že začíname prerokúvať jednu z najdôležitejších legislatívnych predlôh tohto volebného obdobia. Význam prerokúvania tohto bodu organicky vyplýva z významu ústavy, ktorá je základným právnym dokumentom Slovenskej republiky.
Nepoviem nič nové, keď zdôrazním všeobecne známu vec, že ústava ako základný štátoprávny dokument vytvára kľúčové podmienky existencie a foriem prejavu zvrchovanosti štátu. Vyjadruje a garantuje právny základ národného, občianskeho, spoločenského, ekonomického, sociálneho a duchovného života občanov Slovenskej republiky i spolupráce s inými štátmi. Je zdrojom právneho poriadku, ktorého kvalita závisí od jej úrovne. Ústava je nielen prameňom právneho poriadku, ale i metodologickým základom a nositeľom demokratického ducha interpretácie a aplikácie všetkých zákonov a nižších právnych noriem. Vychádzame z toho, že ústava je základným predpokladom demokratického právneho štátu, demokratických volieb a z nich vychádzajúcich zákonodarných a výkonných orgánov, orgánov územnej samosprávy, nezávislého, všeobecného a ústavného súdnictva, aplikácie ústavy a zákonodarstva vôbec.
O teraz platnej Ústave Slovenskej republiky možno konštatovať, že máme politicky právny dokument, ktorý predstavuje model demokratického života občanov i spoločnosti, fungovania demokratických štátnych inštitúcií a orgánov územnej samosprávy. Naša ústava zakotvuje také hodnoty, ktoré sa prostredníctvom zákonodarnej činnosti premietajú garantovaním pluralitného politického systému, trhovej ekonomiky zohľadňujúcej sociálne a ekologické aspekty všetkých aktivít.
Chcel by som ešte pripomenúť, že platná ústava v uplynulých rokoch bola funkčnou a takou ostáva napriek tomu, že bola pripravená a schválená v politicky a spoločensky hektickom období. Ústava napriek tomu, že ju hodnotíme pozitívne, ako každé ľudské dielo má svoje dobové ohraničenie, ukázalo, že aj doterajšia aplikácia a konkrétna činnosť ústavných orgánov zákonodarnej, výkonnej alebo súdnej povahy. Poznatky o nedostatkoch a medzerách ústavy priniesol život v procese jej uplatňovania. Mnohé bolo možné a nutné riešiť pomocou judikatúry Ústavného súdu, ale celý rad ďalších problémov po vykonanej analýze stavu a vývinu spoločensko-politických, sociálno-ekonomických, ale aj medzinárodných podmienok je potrebné riešiť zásahom do textu ústavy.
Som si vedomý významu relatívnej stability ústavy a vôbec právneho poriadku, ktoré determinujú úroveň aplikačnej praxe a právnej istoty. Tak naše, ako aj zahraničné skúsenosti význam takejto stability právneho poriadku podporujú. V tomto smere ma v poslednom čase zaujalo pravidlo, ktoré sa uplatňuje v Nórsku, podľa ktorého meniť text ústavy je možné len za predpokladu, že návrh na zmenu pripravuje zákonodarný orgán v jednom volebnom období a jeho schvaľovanie sa uskutočňuje v nasledujúcom volebnom období. Mohli by sme o tom do budúcnosti uvažovať.
(Ruch a smiech v sále.)
To napovedá, že pristúpiť k novelizácii ústavy je vážne politické a právne rozhodnutie. Zdôrazňujem, že túto vážnosť sme si uvedomovali a to sa prejavilo v tom, že hneď po voľbách sme pristúpili k analýze a k zhrnutiu skúseností z aplikácie a pôsobenia ústavy. Výsledkom zhodnotenia týchto analytických prác bolo, že odborníci podporili a politické subjekty si osvojili názor, že nie je potrebné uvažovať o vypracovaní novej ústavy, ale že nepostačujú ani menšie a čiastkové úpravy. Ukázalo sa ako optimálne novelou ústavy riešiť všetky tie základné otázky, ktoré nezodpovedajú súčasným podmienkam alebo brzdia reformné postupy a vývojové trendy.
S prihliadnutím na uvedené dôvody Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením číslo 169 zo 16. 2. 1999 zriadila v zmysle § 61 zákona Národnej rady číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku komisiu Národnej rady na revíziu Ústavy Slovenskej republiky. Týmto uznesením Národná rada schválila za predsedu tejto komisie podpredsedu Národnej rady pána Hrušovského, za členov poslancov Kresáka z SOP, Šimka z SDK, Orosza z SDĽ, Mészárosa z SMK, Brňáka z HZDS a poslankyňu pani Slavkovskú zo Slovenskej národnej strany. Pohľad na zloženie tejto komisie svedčí o tom, že Národná rada si bola od začiatku vedomá, že analýzu a revíziu ústavy je možné a potrebné uskutočniť za účasti všetkých parlamentných strán. Komisia začala pracovať a postupne spracovala koncepciu a návrhy téz ako východiská na vypracovanie novely ústavy. Čiastkové materiály a východiská na ďalší postup boli posudzované na viacerých odborných a vedeckých podujatiach.
V záverečnej fáze sa z môjho podnetu uskutočnil v novembri 1999 seminár o návrhu novely. Účastníkmi tohto seminára boli predovšetkým vedecko-pedagogickí pracovníci z odboru ústavného práva, pracovníci legislatívnych odborov rezortov, inštitúcií, ministerstva spravodlivosti, Generálnej prokuratúry, Ústavného súdu a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj poslancov Národnej rady. Z materiálov podujatia som zistil, že po úvodnom slove poslanca Kresáka prebiehala o predložených návrhoch rozsiahla a odborne kvalifikovaná diskusia. Najviac pozornosti účastníci venovali ústavnému vymedzeniu konfliktov záujmov, vymedzeniu pojmu verejná moc, možnému rozsahu obmedzenia občianskych práv prezidentom pri vyhlásení výnimočného stavu.
Všeobecná podpora bola vyslovená v návrhu rozšíriť právomoc Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky a ustanoveniam zameraným na zvýšenie nezávislosti všeobecných súdov. Bolo poukázané na to, že je potrebné upraviť aj ustanovenia, ktoré sa týkajú samosprávnych vyšších územných celkov. V zmysle týchto poznatkov členovia pracovnej komisie, ale už bez účasti zástupcov opozície návrh novely ústavy ďalej dopracovali a spresňovali.
S prihliadnutím na politický význam novely ústavy a v záujme toho, aby sa prípravných prác zúčastnili aj zástupcovia opozície, som dňa 7. 3. 2000 zvolal čelných predstaviteľov všetkých parlamentných politických subjektov. Moje úsilie nebolo dobre pochopené, keď sa predstavitelia opozičných strán s použitím rôznych argumentov odmietli tohto podujatia zúčastniť. Preto sa v ďalšom období dopracovanie návrhu novely ústavy stalo najmä predmetom poslancov vládnej koalície.
Neprináleží mi, aby som o obsahu návrhu podrobnejšie hovoril. Vyjadril sa k tomu ako navrhovateľ, tak aj spravodajca. Rád by som však zdôraznil politický význam problémových okruhov, ktoré z hľadiska rozvojových zámerov ústavnoprávne v legislatívnom návrhu vyjadrujú sa presnejšie. Do prvej skupiny patria tie ustanovenia platnej ústavy, ktoré si vyžadujú zmenu konkrétnych ustanovení. Ide napríklad o článok 17 o lehote zadržania osoby podozrivej z trestného činu. Druhú skupinu tvoria návrhy, ktoré spresňujú kompetencie ústavných orgánov, napríklad upraviť kompetenciu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, Ústavného súdu a podobne. Za veľmi významné považujem návrhy, ktorých prijatie je podmienkou uskutočnenia reforiem, to sa týka najmä reformy verejnej správy a postavenia vyšších samosprávnych územných celkov. A nakoniec sú to návrhy, ktoré sú podmienkou demokratizácie príslušných orgánov a zvýšenia nezávislosti súdnictva. Okrem týchto vnútroštátnych potrieb sa ukazuje, že novela ústavy sa má vykonať aj z hľadiska potrieb a požiadaviek našich integračných zámerov.
Je falošné a zároveň poľutovaniahodné, že sa vedie kampaň proti novelizácii Ústavy Slovenskej republiky tendenčným znevažovaním nášho úsilia, akoby sa odohrávalo z pokynu Európskej únie. To nie je pravda. Platná ústava, ako som už vyššie spomenul, zodpovedá európskemu štandardu, ale medzinárodný aspekt a potreba novelizovať ústavu spočíva v inom. Všetky parlamentné politické subjekty integračné úsilie Slovenskej republiky podporujú. Okrem všeobecného súhlasu s integračnými tendenciami je však žiaduce, aby sme konkrétne a vecne reagovali na požiadavky, ktoré vyplývajú z predvstupového procesu do Európskej únie. Je to v našom záujme.
Budem konkrétny. 8. 11. 2000 bola v Bruseli uverejnená pravidelná Správa Európskej komisie o pripravenosti Slovenskej republiky na členstvo v Európskej únii za rok 2000. Správa uvádza, že začatie realizácie stratégie a implementácie verejnej správy bolo odložené. Odďaľovanie reformy verejnej správy už dnes oslabuje kľúčovú úlohu, ktorú musí verejná správa zohrať v prístupovom procese. V správe sa ďalej uvádza, že pokiaľ sa nenájde uspokojivé riešenie, bude to veľkou prekážkou pre ambície na skorý vstup Slovenskej republiky do Európskej únie. V ďalšej časti správy sa konštatuje, že Slovensko plní politické kritériá na vstup a pokročilo v konsolidácii svojho demokratického systému a v normálnom fungovaní jeho inštitúcií. Do istej miery sa však oslabila dynamika reformného procesu a je potrebné vyvíjať systematické úsilie o zachovanie dynamiky rozvoja týchto dôležitých oblastí reformného procesu.
A napokon citujem: "Prioritou v rámci partnerstva pre vstup Slovenskej republiky bolo posilniť nezávislosť súdnictva, najmä novelizovať ústavu v súvislosti s ustanovením sudcov do funkcie systémom skúšobnej doby pre sudcov. Ústavná reforma, ktorá mala okrem iného zrušiť skúšobné obdobie pre sudcov a presunúť na súdnu radu právomoc podávať návrhy na sudcov, ešte nebola schválená." A takto by som mohol pokračovať v citovaní predmetnej správy ďalej.
Pýtam sa, chceme skutočne vstúpiť do Európskej únie, chceme plniť podmienky na skorý vstup do EÚ? Odpoveď znie, áno. Môžeme uskutočniť reformu verejnej správy a posilniť nezávislosť súdnictva bez zmeny ústavy? Zrejme nie v tom je podstata veci. Stručne a inak povedané, ak máme skutočný záujem o vstup do Európskej únie, nemôžeme novelu ústavy, ktorá je podmienkou reformy verejnej správy a iných oblastí, považovať za účelovú záležitosť koaličných strán. Novelizovať ústavu je v záujme Slovenska a jeho ďalšieho rozvoja. Z toho potom vyplýva, aby sme k posudzovaniu návrhu novely pristupovali bez predsudkov, kto návrh vypracoval a kto sa doterajších prác zúčastnil alebo nezúčastnil.
K príprave návrhu legislatívnej predlohy boli všetci prizvaní. Návrh bol prerokovaný vo všetkých výboroch a na jeho posudzovaní sa zúčastnili, resp. mohli zúčastniť všetci poslanci. Návrh novely ústavy je otvorený a možno ho dopracovať do podoby, ktorá zodpovedá stanoveným kritériám, a schválením ktorého sa upevní náš ústavný systém a v plnom rozsahu bude zodpovedať záujmom Slovenska, rozvoju našej spoločnosti a prispeje k naplneniu integračného procesu.
Na záver mi dovoľte povedať stanovisko poslaneckého klubu SDĽ. Poslanci za Stranu demokratickej ľavice podporia novelu ústavy tak, ako je daná do druhého čítania.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, s faktickými poznámkami na vystúpenie pána predsedu Národnej rady boli prihlásení pán poslanec Gašparovič, Cabaj, Cuper, Slavkovská, Slobodník, Brňák, Tóthová, Hofbauer, Gajdoš, Paška. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami. Pán poslanec Gašparovič nie je prihlásený s faktickou poznámkou.
Pán poslanec Cabaj, nech sa páči.
Poslanec T. Cabaj:
Pán predsedajúci, musím reagovať, pretože ste porušili rokovací poriadok a nedali ste ani slovo kolegovi Gašparovičovi predtým ešte, ako sa podujal predseda Národnej rady, že ide vystúpiť, to je po prvé.
Po druhé, rokovací poriadok bol porušený v § 80, kde sa hovorí, že ak gestorský výbor neschváli spoločnú správu alebo stanovisko, podáva spoločný spravodajca len informáciu, to sa stalo, o výsledkoch rokovania výborov a predkladá návrh na ďalší postup. Neviem, o ktoré ustanovenie sa opierate, že ak spravodajca niečo prečíta a prednesie tam, že vy to beriete ako schválenie ďalšieho postupu. Národná rada rozhoduje doteraz stále ešte hlasovaním o tom, či ten návrh prijme alebo neprijme. Neviem o tom, že zobratie na vedomie je schválenie návrhu tak, ako toto spravodajca predložil.
A bol by som veľmi nerád, že po dlhom čase sa konečne začali priame prenosy z rokovania Národnej rady, aby platil ten okrídlený vtip po Slovensku, ktorý už tu svojho času letel, že vďaka priamym prenosom celé Slovensko ovláda už rokovací poriadok, bohužiaľ, len predsedajúci nie.
A dovoľte teraz ešte reagovať na predsedu Národnej rady, na jeho vystúpenie, ak hovoril o odbornej a kvalifikovanej rozprave. Ak za túto odbornú a kvalifikovanú rozpravu považujete vydierania, urážania a tvrdé ataky voči poslancom vládnej opozície zo strany predstaviteľov vládnej koalície, ak toto bola odborná diskusia, tak si myslím, že niečo je tu na Slovensku pomýlené. A hovoril o tom, že prerokovali tento návrh všetky výbory. Áno, prerokovali, ale zabudol povedať jednu maličkosť, napriek tomu, že hovorí, že dáva 22 žetónov za jeho stranu, ani jeden výbor neschválil posunutie ústavy na prerokovanie do druhého čítania do Národnej rady. A čo je najväčšia hanba, neschválil to ani ústavnoprávny výbor, ktorý by mal byť určitým garantom ústavnosti a postupnosti tohto parlamentu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cuper.
Ešte predtým jednu poznámku. Pán poslanec Cabaj, o odporúčaní prerokovať návrh zákona vo výboroch nerozhoduje výbor, ale plénum Národnej rady.
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Pán predseda, ujali ste sa akejsi "vorčej" ideologickej úlohy pri prerokovaní ústavného návrhu v druhom čítaní. Dovoľte mi však, aby som s vami nesúhlasil v mnohých bodoch, ktoré ste tu dezinterpretovali občanom tohto štátu. V prvom rade pán Orosz ako ideovo "vorčia" osoba toho, čo ste nazvali tak honosne "skupinou pre novelizáciu ústavy", vyhodil všetkých nepohodlných poslancov opozície z komisie, vyletel odtadiaľ aj Gašparovič, aj Tóthová, aj ja, aj ďalší, ktorých opozícia navrhovala. Osoboval si právo sedieť tam len sám s pánom Kresákom. Takže nehovoril by som, že vy máte právo hovoriť o tom, že opozícia bola zastúpená v tejto komisii. Nebola! Necigáňte druhýkrát. Necigáňte ani o tom, že bola potreba novelizovať ústavu. Nebola nijaká!
Dovoľte mi, aby som vám odcitoval jedného významného amerického právnika a bývalého predsedu Najvyššieho súdu Spojených štátov, ktorý povedal asi toľko: "Nemám sebamenšie ťažkosti s predstavou ústavy, ktorá žije." Slovenská ústava, pán predseda, žije. Podľa potrieb ju novelizoval Ústavný súd svojimi rozhodnutiami. A budem pokračovať. "Mne robí problém koncepcia ústavy, podľa ktorej jej narastajú nové hlavy podľa toho, čo je momentálne komu v móde alebo morálne v práve v móde." Pánovi Kresákovi je teraz práve v móde, aj pánovi Oroszovi, slúžiť maďarskej koalícii a jej potrebám. Žiaľbohu, pán predseda, vy by ste si na to nemali zvykať ako predseda tohto parlamentu.
Ďakujem.