Deviaty deň rokovania
43. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
12. decembra 2000
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram deviaty rokovací deň 43. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní požiadali pani poslankyňa Čižmáriková, páni poslanci Delinga, Fehér, Hudec, Langoš, Rehák a Zajac. Na zahraničnej služobnej ceste sú poslanci Belohorská, Tkáč a Peter Weiss. Ešte pán poslanec Prokopovič sa ospravedlnil, je v nemocničnom ošetrení.
Pán poslanec Tatár, máte procedurálny návrh.
Poslanec P. Tatár:
Ďakujem pekne za slovo.
Pán predseda, k nasledujúcemu programu z dôvodu neprítomnosti pána poslanca Langoša pre chorobu ako predkladateľa bodu 25 alebo pôvodne 50 (tlač 785) prosím vás, ak by sme prišli k tomuto bodu, aby sa presunul na piatok.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ja si myslím, že to môžeme akceptovať. V poradí, ktoré začíname oddnes, je to asi 12. bod. Ak dôjdeme k tomuto bodu, potom dám hlasovať o presune tohto bodu na piatok. Čiže akceptujeme a berieme na vedomie to, čo povedal pán poslanec Tatár, ak to bude aktuálne, potom budeme o tom hlasovať.
Panie poslankyne, páni poslanci, v rokovaní 43. schôdze budeme pokračovať druhým a tretím čítaním o
zákone z 30. októbra 2000, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení zákona Slovenskej národnej rady číslo 498/1991 Zb., vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.
Materiál ste dostali ako tlač 847, jeho súčasťou je aj rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky z 23. novembra 2000 o vrátení zákona, ako aj schválený zákon z 30. októbra 2000. Zákon bol rozhodnutím z 27. novembra 2000 číslo 881 pridelený na prerokovanie príslušným výborom Národnej rady Slovenskej republiky.
Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi, členovi gestorského výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslancovi Lászloovi Hókovi a prosím ho, aby informoval o výsledku prerokovania vráteného zákona vo výboroch.
Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.
Poslanec L. Hóka:
Ďakujem, pán predseda.
Vážená Národná rada,
dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania zákona z 30. októbra 2000, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva tzv. banský zákon v znení zákona Slovenskej národnej rady číslo 498/1991 Zb., vráteného prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky. Dostali ste to ako tlač 847a.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 78 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladá Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k zákonu z 30. októbra 2000, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva v znení zákona Slovenskej národnej rady číslo 498/1991 Zb., vráteného prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 881 z 27. novembra 2000 pridelil vrátený zákon na opätovné prerokovanie výborom s termínom ihneď ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre životné prostredie a ochranu prírody a výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ako gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky určil výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na prerokovanie a schválenie spoločnej správy výborov s termínom ihneď.
Uvedené výbory opätovne prerokovali pridelený vrátený návrh zákona a gestorský výbor prerokoval a schválil podľa § 79 odsek 4 rokovacieho poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky uznesením číslo 447 zo 6. decembra 2000. Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky vrátený zákon neprerokovali.
Gestorskému výboru do začatia jeho rokovania neoznámili poslanci, ktorí nie sú členmi výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedení v uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, svoje stanoviská k vrátenému zákonu podľa § 75 odsek 2 rokovacieho poriadku. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol pridelený vrátený návrh zákona na opätovné prerokovanie, zaujali nasledujúce stanoviská.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval vrátený zákon 30. novembra 2000 a neprijal uznesenie, lebo v zmysle § 52 odseku 4 rokovacieho poriadku poslanci výboru neschválili predložený návrh uznesenia, z 11 poslancov výboru bolo prítomných len 8, za hlasovali 3 poslanci, 1 proti a 4 sa zdržali hlasovania.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval vrátený zákon 30. novembra 2000 a uznesením číslo 562 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vrátený návrh zákona schváliť so zmenou uvedenou v časti III rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody prerokoval vrátený zákon 1. decembra 2000 a uznesením číslo 163 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vrátený zákon schváliť s pripomienkou uvedenou v rozhodnutí prezidenta Slovenskej republiky.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval vrátený zákon 5. decembra 2000 a neprijal platné uznesenie, lebo v zmysle § 52 odseku 4 rokovacieho poriadku poslanci výboru neschválili predložený návrh uznesenia. Z 13 poslancov výboru bolo prítomných len 9, za hlasovali 4 poslanci, proti nebol nikto a 5 sa zdržali hlasovania.
Prezident Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí z 23. novembra 2000 v časti III navrhuje, aby Národná rada Slovenskej republiky schválila túto zmenu: v článku I sa vypúšťa bod 1, doterajšie body 2 až 28 sa označujú ako body 1 až 27.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vrátený zákon schváliť so zmenou uvedenou v časti III rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky z 23. novembra 2000.
Gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pri schvaľovaní spoločnej správy 6. decembra odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zmenu navrhnutú prezidentom Slovenskej republiky neschváliť a prijať uvedený zákon z 30. októbra 2000 v pôvodnom znení.
Gestorský výbor súčasne poveril uznesením výboru číslo 447 zo 6. decembra 2000 mňa ako spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania vráteného zákona a poveril mňa aj oprávneniami podľa § 79 odseku 5 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem, pán predseda.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec. Nech sa páči, zaujmite miesto pre spravodajcov.
Otváram rozpravu k tomuto bodu, jediný písomne prihlásený je pán poslanec Zlocha.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec J. Zlocha:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán minister,
vážená Národná rada,
v podstate teraz nepoviem nič nové než to, čo som tu predniesol pri prerokúvaní pôvodného návrhu banského zákona. Môžem povedať, že som prijal s potešením, že pán prezident vrátil tento návrh aj z toho dôvodu, že pokiaľ viem, on pochádza z Medzeva, Medzev bol známy ako banícke mesto, ako jedno z centier baníckeho priemyslu a baníckeho podnikania v Slovenskom rudohorí. Samozrejme, že ja osobne podporujem túto zmenu, ktorú požaduje alebo ktorú navrhol poslancom Národnej rady pán prezident. Podporil ju aj výbor pre životné prostredie.
Dovoľte mi, aby som zopakoval ešte niekoľko myšlienok z môjho pôvodného vystúpenia. Ak by sme prijali pôvodný návrh zákona a neakceptovali by sme zmenu pána prezidenta, tak urobíme v baníctve a v delení našich nerastov a nerastných surovín na vyhradené a nevyhradené nerasty precedens. Precedens z toho dôvodu, že iné nerastné suroviny, ktoré sú zaradené do jednotlivých skupín, nemajú takéto obmedzujúce články alebo obmedzujúce vlastnosti, ktoré by ich vlastne potom predurčovali len na určité použitie. Pokiaľ zoberieme horľavé bridlice, ktoré sa často nazývajú aj olejonosné bridlice alebo alginity, tie majú, samozrejme, pomerne široké použitie tak ako aj iné podobné nerastné suroviny, ktoré sú takisto tvorené ílovými minerálmi. Zoberme len taký kaolín, zoberme haloizid, zoberme bentonit. To sú všetko suroviny tvorené ílovými minerálmi, ktoré majú skutočne veľmi široké použitie a všetky z nich sú zaradené medzi vyhradené nerasty.
No a teraz poďme k horľavým bridliciam alebo olejonosným bridliciam. Tieto môžu byť využiteľné v energetike, teda za určitých podmienok sa dajú z nich získavať ropné látky. Samozrejme to použitie je nepomerne širšie, dajú sa používať v silikátovom priemysle, do zmesí pre keramickú výrobu, ale napríklad aj v poľnohospodárstve a v zdravotníctve.
Potiaľto by to bolo zrejme všetko v poriadku, pretože ak niekto bude túto surovinu ťažiť, tak sa bude musieť maximálne snažiť využívať všetky tieto vlastnosti. Horľavé bridlice sa využívajú vo viacerých krajinách na svete ako produkt do tepelných elektrární alebo ako surovina do tepelných elektrární. V niektorých krajinách sa z nich vyrába kerogén. To je látka, ktorá sa potom môže používať v petrochemickom priemysle. Používajú sa podľa daných možností tej-ktorej krajiny suroviny s určitým obsahom toho organického uhlíka alebo organického materiálu. Napríklad v Maďarskej republike majú technické požiadavky alebo normy, ktoré hovoria o využití v energetike už surovín s obsahom 5 percent organického uhlíka. V niektorých ďalších krajinách je to 10 percent, v ďalších až 30 percent.
Podľa údajov, ktoré sú uvedené v záverečnej správe a výpočte zásob, priemerný obsah uhlíka je tu viac ako 8 percent. Teda už podľa niektorých kritérií je to jednoznačne horľavá bridlica a z nej sa už dajú za určitých podmienok získavať tieto ropné látky.
My zatiaľ na Slovensku technické požiadavky nemáme. A tu vznikne určite problém, pretože každý sa bude snažiť využívať túto surovinu na určitý účel, ale nebude možné povedať, či to je vyhradený nerast alebo nevyhradený až dovtedy, kým takéto kritérium nebude prijaté.
Pozorne som si preštudoval túto správu a môžem povedať, že v žiadnom prípade sa nebude dať táto surovina využívať či na zdravotnícke účely, aby sa z nich robili napríklad zábaly pri reumatických ochoreniach, alebo aby sa vyrábali niektoré látky, ale myšlienka, že táto surovina sa bude dať využívať v poľnohospodárstve, je prinajmenšom scestná.
Treba si dobre všimnúť, že v správe je uvedené, že sa odporúča použitie tejto suroviny v množstve 40 ton na 1 hektár. A teraz vidím tu poľnohospodárov. Poľnohospodári, povedzte mi, na 1 hektár môžeme rozviesť 40 ton suroviny? Keď dnešní poľnohospodári majú problémy, aby rozviezli a rozsypali niekoľko stovák kilogramov alebo čo ja viem, na hektár je to ešte menej, ja neviem, okolo 100 kilogramov koncentrovaných umelých hnojív, a pritom oni majú problémy či s finančnými prostriedkami na orbu, zber surovín, zber poľnohospodárskych produktov, ale napríklad aj na použitie koncentrovaných umelých hnojív. Takže z toho dôvodu si myslím, že tento návrh, ktorý bol pôvodne nami odsúhlasený, je scestný, pretože surovina, ak sa dakedy bude využívať, tak sa bude dať využívať len komplexne ako energetická surovina, v poľnohospodárstve, v keramickom priemysle alebo v zdravotníctve.
Preto môžem povedať, že som vítal tento návrh pána prezidenta, ktorý vrátil návrh zákona a súhlasím s tým alebo odporúčam, aby sa skutočne v článku I vypustil bod 1, tak ako to bolo uvedené v spravodajskej správe, a aby sa ďalšie body 2 až 27 označili ako body 1 až 27.
Chcel by som vysloviť nádej, že v tomto prípade zvíťazí zdravý rozum, a nie určité lobistické záujmy, o ktorých veľmi dobre viem, sú pre toto jediné naše ložisko, ktoré je preskúmané v Pincinej, v okrese Rimavská Sobota, aby skutočne nedošlo k určitej zásade a tradícii, že budeme naše normy a naše zákony meniť podľa určitých lobistických skupín, ktoré sa budú snažiť presadiť svoj záujem, aj keď odborne nepodložený. To vás môžem o tom ubezpečiť.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec.
Do rozpravy sa ústne prihlásili poslanci Fico a Benčat. Uzatváram možnosť podania prihlášok do rozpravy ústne.
Faktickú poznámku k vystúpeniu pána poslanca Zlochu má pán poslanec Mesiarik.
Nech sa páči.
Poslanec M. Mesiarik:
Ďakujem, pán predseda, za slovo.
Vážené poslankyne, poslanci,
chcem reagovať na vystúpenie pána poslanca Zlochu s tým, že pokiaľ by ste mali možnosť dobre si všimnúť, čo sa všetko udialo v tejto oblasti, ktorá sa bezprostredne týka aj v rámci tohto zákona, upozorňujem, že dochádza aj k určitým špekuláciám už dnes s pozemkami, a to naznačuje, že skutočne treba premyslieť ďalší postup aj z toho pohľadu. My teraz hovoríme o štátnom rozpočte, nemáme finančné prostriedky. Tak neviem pochopiť, prečo sa chceme vzdať zhruba 2 až 10 percent poplatkov, pokiaľ sa tu bude ťažba robiť. Ja skutočne apelujem na vás, aby ste to dobre premysleli a pripájam sa k návrhu pána prezidenta.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej v rozprave vystúpi Robert Fico.
Poslanec R. Fico:
Vážený pán predseda,
vážené dámy a páni,
odbornú stránku vecí, pokiaľ ide o namietavé ustanovenie tohto banského zákona, myslím si, že dostatočne vysvetlil pán poslanec Zlocha. Ja chcem iba vysloviť počudovanie nad tým, čoho sú schopné ministerstvá tejto vlády. Ministerstvá tejto vlády sú schopné predkladať návrhy zákonov, ktoré vychádzajú v ústrety konkrétnym spoločnostiam, konkrétnym vlastníckym záujmom. Stačí, ak si zoberieme do rúk stanovisko, ktoré za vlastníkov pozemkov poslali určití ľudia, a stanovisko je rovnako podporené pánom profesorom Dionýzom Vasom, doktorom vied, z ktorého veľmi jasne vyplýva, že ide o súbor terajších vlastníkov pozemkov s firmou Geokomplex, akciová spoločnosť, ako je táto firma uvedená v tomto dokumente.
Z tohto dôvodu si myslím, že je naozaj veľmi nešťastné a odsúdeniahodné, ak ministerstvo hospodárstva je pripravené predkladať do Národnej rady Slovenskej republiky zákony, ktoré zodpovedajú len vlastníckym záujmom určitej skupiny konkrétnych ľudí.
Opätovne chcem pripomenúť ešte § 43 tohto banského zákona, ktorý sa dopĺňa odsekom 6. Pán prezident pri vrátení zákona na tento odsek 6 nereagoval, ale chcem upozorniť, že v novozavedenom odseku 6 § 43 dochádza k neobvyklej privatizácii všetkých nevyhradených nerastov, ktoré sa nachádzajú pod pozemkami, ktoré patria do vlastníctva súkromných osôb.
Prosím vás, uvedomme si, že vlastne potichučky týmto banským zákonom umožňujeme, aby prebehla nevídaná privatizácia rôznych surovín, ktoré sú naozaj mimoriadne dôležité. Takže podporujem odborné stanovisko, ktoré prezentoval pán poslanec Zlocha. Myslím si, že čiastočne na to reagoval faktickou poznámkou aj pán poslanec Mesiarik a som toho názoru, že treba podporiť stanovisko pána prezidenta alebo úplne odmietnuť zákon, pretože v § 43 nový ods. 6 zavádza niečo, čo sme pravdepodobne ani nevedeli, pretože nikto nás na to dostatočne neupozornil. Takže budem podporovať názor pána prezidenta a podporím tento návrh zákona len vtedy, ak bude jeho návrh schválený, ale opakujem, najlepšie v tejto oblasti by bolo, keby žiadna novelizácia banského zákona nebola prijatá.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktická poznámka na vystúpenie pána poslanca Fica - pán poslanec Mikloško. Uzatváram možnosť podania prihlášok pre faktické poznámky.
Pán poslanec Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Pán poslanec, dovoľte mi, aby som využil vaše vystúpenie k banskému zákonu a zablahoželal vám k zvoleniu za predsedu Smeru.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Benčat.
Nech sa páči.
Poslanec J. Benčat:
Vážený pán predsedajúci,
pán predseda,
vážené dámy,
vážení páni,
dovoľte mi v krátkosti sa vyjadriť k tomu, k čo som sa už raz vyjadril na tejto pôde a pripomenúť, respektíve podporiť tie odborné stanoviská, ktoré tu moji predrečníci povedali, predovšetkým pána poslanca Zlochu.
Viacerí ste boli prítomní pri tom, ako som tu vystupoval, a teda v stručnosti by som len argumentačne doložil a odborne vysvetlil nezmyselnosť novelizácie článku I bodu 1 v § 3 ods. 1 písm. b). Preto zhrniem v krátkosti svoje pripomienky.
Po prvé, že žiadny geologický slovník - slovenský, český, anglický, francúzsky či akýkoľvek iný ani právny predpis alebo aspoň technologická inštrukcia neurčuje percentuálny obsah bituminóznej zložky v hornine a už vôbec nie, keď ide o horninu na energetické účely. Z toho vyplýva, že tento doplnok zákona bude vyvolávať iba spor a toho ste svedkami, že tie spory už nastali.
Po druhé. Od percenta obsahu tejto zložky závisí aj spôsob využitia a najcennejšia je tá zložka, ktorá sa môže využívať na lekárske služby, liečivá a terapie. Čiže by bol nezmysel ich využívať len na energetické účely, lebo oveľa hospodárnejšie je ich využívať napríklad aj v zdravotníctve. Tieto zložky však zo zákona vylučujete. Páni poslanci, je vás tu málo, čo máte vzťah k zdravotníctvu? Ako príklad uvediem, že tento návrh zákona prikazuje kúriť v peci s penicilínom a obmedzuje alebo zakazuje používať penicilín ako liečivo. Samozrejme myslím to obrazne.
Po tretie. Tento druh hornín pri zložení s istým percentuálnym obsahom bitúmenov je výhodnejší ako na energetické účely pri použití v poľnohospodárstve. Bolo tu už hovorené na to konto niečo. Je to ekologický prírodný materiál, ktorý zúrodňuje i málo úrodné pôdy bez veľkých finančných nákladov.
Po štvrté. Niektoré druhy tejto zeminy alebo horniny slúžia lepšie na zlikvidovanie ropných a iných havárií ako chemicky vyrobené prostriedky, lebo havárie likvidujú biologicky cez mikróby, ktoré tieto látky premieňajú pre ľudské telo na neškodné látky. Samozrejme toto platí aj o rekultivácii skladov odpadu s výnimkou pesticídov.
Po piate. V tejto časti nebude zákon kompatibilný s právom Európskej únie.
Po šieste. Štátna kasa bude ukrátená o miliardy korún za poplatky z ťažby vyhradeného nerastu.
Po siedme. Bude znížená možnosť kontroly štátu nad ťažbou a ekológiou územia.
Po ôsme. Obmedzia sa záujmy ťažobných spoločností pri vyhľadávaní a určovaní strategických národohospodárskych surovín na Slovensku.
No a po deviate. Zväčší sa možnosť klientelizmu, korupcie a netransparencie. Bolo to tu hovorené konkrétne mojím predrečníkom.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, nepovažujem tak z právneho, ako aj z vecného, teda geologického hľadiska za správne vykonať novelizáciu § 3 ods. 1 písm. b) zákona číslo 44/1998 Z. z. o ochrane a využití nerastného bohatstva v znení zákona Slovenskej národnej rady číslo 498/1991 Zb. v tom smere, že slová "a bituminózne horniny" sa nahradia, "ako aj bituminózne horniny vhodné na energetické využitie". Touto zmenou by sa kodifikoval stav, že z vyhradených nerastov by sa vyčlenili bituminózne horniny, ktoré sú vhodné aj na iné využitie, ako je využitie na energetické účely. Teda vypustili by sa najmä bituminózne horniny, ktoré sú vhodné na poľnohospodárske účely, na zúrodňovanie pôdy a podobne.
Za súčasného stavu, v akom sa poľnohospodárstvo nachádza, treba považovať návrh zmeny zákona, ustanovenia § 3 ods. 1 písm. b), ktorou by bituminózne horniny pre poľnohospodárske využitie aj ich ložiská prestali byť podľa § 4 až § 6 banského zákona súčasťou nerastného bohatstva, ktoré je vo vlastníctve Slovenskej republiky, za cielený úder proti záujmom nielen poľnohospodárstva, ale aj všetkých občanov, ktorí si uvedomujú nebezpečnosť a ďalekosiahle následky degradácie poľnohospodárskych pôd a nie sú ochotní niesť následky takéhoto stavu.
Štát sa nemôže vzdať právneho prostriedku, po strate ktorého by stratil možnosť určiť dobývací priestor s oprávnením na vydobytie ložiska tomu subjektu, ktorý má na to najlepšie predpoklady, a ponechal vydobyté ložisko na vlastníka pozemku, ktorý o vyťaženie ložiska bituminóznych hornín, hornín na zúrodnenie pôdy nemusí mať vôbec záujem.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v konečnom dôsledku pri využívaní vonkajšieho flyšového pásma je predpoklad, že v budúcich obdobiach pri schválení tohto návrhu zákona príde štátna kasa a územné samosprávy o 6 miliárd Sk na poplatkoch za ťažobné práva vyhradených nerastov bituminóznych hornín. Dúfam, že tento argument počúvajú a budú počúvať aj páni novinári a pani novinárky.
Na spresnenie, tento geologický odhad vykonala nezávislá renomovaná zahraničná geologická organizácia, ktorá prejavila obdiv nad národným bohatstvom Slovenska. V prípade, že tento návrh zákona bude schválený, nebude toto flyšové pásmo geologicky podrobne zmapované, lebo nikto nebude investovať do drahého geologického prieskumu, keď nebude mať možnosť zúročiť kladné výsledky svojej práce a štát nebude mať na tento prieskum stovky miliónov korún. Ale nebude mať ani na počiatočné náklady, na ťažbu.
Jedna z možností zvýšiť zamestnanosť pri recesii rudného a uhoľného baníctva je aj táto možnosť, ktorú by sme mohli zastaviť. Samozrejme, že návrh pána prezidenta aj v tomto smere vítam aj ja a chcem ho podporiť. Posledný argument, ktorý použijem, zaujme aj lekárov. Upravený výťažok z alginitu, ktorý sa chce vyradiť z vyhradených nerastov, je predbežne skúšaný na liečebné účely. Psoriáza je zatiaľ neliečiteľná choroba, ktorou trpí každý desiaty obyvateľ planéty buď jej skrytou, alebo otvorenou formou. Práve tento alginit, ktorý patrí do bituminóznych hornín a nie je využívaný na energetické účely, je s veľkou pravdepodobnosťou liekom, ktorý bude vyhľadávaným artiklom vo svete. Na svete sú známe dve náleziská alginitu, v Maďarsku a u nás, pričom maďarský alginit je zanesený stopovými prvkami.
Verím, že som vás vážené kolegyne, vážení kolegovia presvedčil, že zákon v tom znení, ktorý sme tu schválili pred niekoľkými mesiacmi alebo týždňami, bez vylúčenia roponosných bridlíc určených iba na energetické účely zastaví podnikanie v tejto oblasti, pričom vládu a niektorých z vás budú obviňovať z klientelizmu.
Ďalšími vážnymi faktormi sú, že sa zabráni rozvoju zamestnanosti, budeme mať normu nie plne korešpondujúcu s Európskou úniou, štátna kasa a samosprávy prídu o veľké sumy finančných prostriedkov a v neposlednom rade bude ďalšie podanie na ústavný, prípadne Európsky súd.
Z tohto dôvodu verím, že v článku I tohto zákona v § 3 ods. 1 písm. b) necháte pôvodné znenie, tak ako to navrhuje pán prezident.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec.
Faktická poznámka - pani poslankyňa Tóthová. Uzatváram možnosť podania prihlášok.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážené kolegyne, kolegovia,
ja som si s pozornosťou vypočula vystúpenie pána poslanca a taktiež sa pripájam k dôvodom, ktoré uviedol prezident Slovenskej republiky. Ako právnička si dovolím zdôrazniť, že ústava jednoznačne hovorí o vlastníctve štátu v prípade nerastného bohatstva a nerozlišuje, či sú na určitý účel využiteľné alebo nevyužiteľné. Podľa môjho názoru vrátený legislatívny návrh nie je súladný s ústavou a táto ctená snemovňa by si to mala povšimnúť.
Ďakujem vám za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec spravodajca Hóka. Vystupuje v rozprave, nie na záver rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec L. Hóka:
Ďakujem, pán predseda.
Ak mi dovolíte, ja som pozorne vypočúval svojich predrečníkov a môžem len súhlasiť s pánom poslancom Zlochom, ktorý hovoril, citujem: "Nezmeňme svoje zákony v záujme lobistických skupín." To by som chcel, vážená Národná rada, vážení páni poslanci, panie poslankyne, aj od vás, aby sme mali triezvy a rozumný pohľad na celú vec, a preto sme viedli veľmi zaujímavú diskusiu aj vo výbore.
O čom tu vlastne v súčasnosti diskutujeme. Čo nám teda vytýka ako pán prezident a aké sú na to názory rôznych odborníkov.
Podľa § 3 ods. 1 písm. b) schváleného zákona majú byť vyhradenými nerastmi len bituminózne horniny vhodné na energetické využitie, čo je veľmi správne. Podľa platného právneho stavu sú vyhradenými nerastmi všetky bituminózne horniny bez ohľadu na ich využitie. Schválenou zmenou § 3 ods. 1 písm. b) sa bituminózne horniny, ktoré sú vhodné na energetické využitie, zaraďujú medzi nevyhradené nerasty, čo má podstatný význam z hľadiska ochrany vlastníctva štátu. Podľa § 5 ods. 1 banského zákona ložiská vyhradených nerastov tvoria nerastné bohatstvo.
Nerastné bohatstvo je aj podľa § 5 ods. 1 banského zákona vo vlastníctve Slovenskej republiky. Na druhej strane ložisko nevyhradeného nerastu je súčasťou pozemku. Ak sa zistí vyhradený nerast v rozsahu a kvalite, ktoré umožňujú odôvodnene očakávať jeho nahromadenie, vydá Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky osvedčenie o výhradnom ložisku. Čiže sú rôzne možnosti. Banský zákon pre právnické osoby alebo fyzické osoby, ktoré v rámci podnikania vykonávajú ložiskový geologický prieskum, ktorým sa skúmajú, samozrejme, ložiská nerastov, zisťujú a overujú ich zásoby a spracúvajú geologické podklady na ich využitie a ochranu alebo dobývajú výhradné ložiská, alebo vykonávajú inú banskú činnosť, ustanovuje aj osobitné povinnosti pri využívaní výhradného ložiska najmä na ochranu a racionálne využitie nerastného bohatstva.
V tejto súvislosti treba tiež uviesť, že podľa § 24 ods. 1 schváleného zákona organizácia, ktorej bol na dobývanie výhradného ložiska určený dobývací priestor, má právo nakladať s vydobytými nerastmi podľa tohto výhradného ložiska. Čiže má prednostné právo na ťažbu.
Pán prezident tiež vytýka, že v zákone nie je uvedené, ktoré bituminózne horniny sú vhodné na energetické účely, aký musí byť obsah bituminóznej zložky, ako bola bituminózna hornina vhodná na energetické účely alebo aspoň kto a na základe čoho túto skutočnosť určí. Musíme však konštatovať, že keď sa robí geologický prieskum, v závere úlohy geologického prieskumu stanovuje zákon číslo 313/1999 Z. z., takzvaný geologický zákon, ktorý v § 2 ods. 3 písm. a) uvádza túto charakteristiku: Ložiskový geologický prieskum, ktorým sa skúmajú ložiská nerastov, zisťujú a overujú ich zásoby a spracúvajú geologické podklady na ich využívanie a ochranu. Čiže urobí sa podrobná analýza toho či onoho ložiska a v závere sa odporúča, akým spôsobom môže byť ložisko využité.
Povedzme teraz aspoň niečo o možnostiach, ktoré mali vzniknúť pri preradení bituminóznych hornín, konkrétne mám na mysli alginity v okolí Lučenca, medzi nevyhradené nerasty.
Pri nevyhradených nerastoch si štát osvojuje menej práv a povinností. Nemôže platiť geologický prieskum týchto nerastov, nepoberá poplatky za vyťažený nerast. Preradením toho ktorého nerastu medzi nevyhradené štát evidentne znižuje svoj vplyv a, samozrejme, znižuje aj vplyv štátnych úradníkov. Nie je ale pravdou, že štát pri nevyhradených nerastoch sa celkom vzdáva svojho vplyvu. K prípadnej ťažbe sa vyjadrujú orgány ochrany životného prostredia a tiež banské úrady, a to predovšetkým aj z hľadiska bezpečnosti práce.
O čom sa tu teda vlastne sporíme? Celému ložisku pripisujú nereálne zhodnotenie jeho významu. Ak si to chcem konkretizovať, máme poznatky zo susedného Maďarska, kde oproti slovenským zásobám, ktoré sú necelých 9 milióna ton schválených bilančných zásob, majú rádovo vyššie zásoby ako na úrovni 150 milión ton a napriek 20-ročným skúsenostiam s ťažbou a realizáciou majú odbytové ťažkosti. Vôbec teda neobstojí poukazovanie na znížený štátny záujem a dosahy na príjmy štátneho rozpočtu vôbec. Už sme tu konštatovali, že surovina je oveľa vhodnejšia na využívanie v poľnohospodárstve hlavne ako umelé hnojivo, ako na energetické účely.
A teraz niečo ku konkrétnym číslam. Tu bolo už predrečníkmi povedané, že štát príde o svoje príjmy. V prípade preradenia bituminóznych hornín medzi nevyhradené nerasty nejde vôbec o nejaké miliardy. Vyťažiteľné zásoby alginitu v okolí Lučenca sú zhruba na úrovni 8 miliónov ton, predajná cena 1 tony je zhruba 500 Sk. Ak si spočítame, že úhrada 5 percent z ceny vyťaženého nerastu by teda predstavovala 25 korún za tonu, celé ložisko sa dá vypočítať, že to je okolo 200 miliónov Sk. Nejde tu teda o žiadne miliardy, nehovoriac už o tom, že reálny odhad ročného predaja je zhruba takých 2 tisíc ton, čo všetko predstavuje úhradu maximálne tak 50 tisíc Sk ročne. Teda o tom je spor. Preto bol celý zákon vrátený a ja sa teraz chcem vyjadriť k tomu, čo už začal pán poslanec Zlocha, čiže nemeňme svoje zákony v záujme niektorých lobistických skupín, ale uvažujme triezvo a aj svojím rozumom. Mne sa zdá, že tu nejde o alginit, ale o určitú lokalitu. Ide o lokalitu v okolí Lučenca v budúcej priemyselnej zóne. To je tá takzvaná silikátová zóna.
Ďakujem, pán predseda, skončil som.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktické poznámky k vystúpeniu pána poslanca Hóku: Ako prvý podpredseda Národnej rady Marián Andel. Ako posledný pán poslanec Benčat. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.
Nech sa páči, podpredseda Národnej rady.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem pekne.
Pán kolega vo svojom vystúpení sa odvolával na odborníkov. Iste. Ale pán prezident vrátil tento zákon práve po veľmi serióznej analýze, ktorú mu predložili najlepší odborníci na Slovensku v tejto oblasti. Samozrejme nie som odborník, ale tak ako každý zákon, najmä som si preštudoval dôvody, prečo pán prezident tento zákon vracia. Čiže toto je môj názor. Tam sa to vlastne aj píše, najväčší odborníci v tejto oblasti navrhovali zákon vrátiť. A nakoniec pán kolega, ktorý na záver uvádzal čísla, sú to čísla nereálne, ktoré sú vlastne plávajúce na vode.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Zlocha.
Poslanec J. Zlocha:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
ja mám taký dojem, že pán spravodajca práve poslednou vetou vystihol to, o čo tu ide. Ale to je práve, to je nezmysel, pán poslanec. Pretože celá silikátová zóna, tak ako je prezentovaná svojimi autormi, je nezmysel. Prečítajte si odborné články, ktoré boli uvedené na to, a môžem vám aj za seba povedať, a nehovorím to ako pastier oviec, ale ako geológ, ktorý pozná dobre Rimavskú kotlinu aj Lučenskú kotlinu, aj Ipeľskú kotlinu, že to je územie veľmi podrobne preskúmané, že sú to malé, prinajlepšom stredné ložiská a že sa tam hovorí o surovinách, ktoré aj technologicky sú nevhodné alebo nemajú nejakú mimoriadnu kvalitu.
Okrem toho by som chcel podotknúť, podľa platnej legislatívy ložisko Pinciná a prieskumné územie mala pridelené určitá organizácia a takisto aj dobývací priestor bol niekomu pridelený. A ak si tam niekto kúpil jeden meter alebo neviem koľko metrov štvorcových pôdy nad tým a teraz sa bude uchádzať o to, že to je nevyhradený nerast, ktorý je súčasťou pôdy, tak to je hrubý omyl a je to aj nezmysel. Samozrejme štát tam príde o mnohé peniaze. Ja som výšku nehovoril. Príde, pretože nevyhradený nerast si bude ťažiť, kto ako chce, ale, samozrejme, nebude ho využívať komplexne. Nová legislatíva aj zákony o ochrane prírody hovoria, jednoznačne hovoria, že suroviny treba využívať komplexne. A ak by tam niekto chcel využívať len pre jednu časť, tak sa nám tam urobí jedna obrovská jama, ktorá sa časom naplní vodou, potom tam budú voziť odpady a urobíme si ďalšiu jazvu na mape Slovenska.
Z toho dôvodu ja podporujem návrh pána prezidenta, aby bod číslo 1 bol vypustený, pretože dáva to zdravý rozum a dáva to logika a nie sú tam naozaj lobistické záujmy.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa Rusnáková.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Ďakujem pekne.
Pán Zlocha má pravdu v tom, že záujmy môžu byť rôzne. Chcela by som upozorniť na to, že v tejto republike si nemôže ťažiť "kto ako chce", pretože platí banský zákon, vďaka ktorému existuje dozor, ktorý sa pri ťažbe vykonáva. Takže či by už ťažili vlastníci pozemkov, na pozemkoch ktorých sa alginit nachádza, alebo geologická firma, vždy platia pravidlá, ktoré sa musia dodržať.
Ak sa hovorí o tom, že chceme smerovať do Európy, tak určite by sme nemali do nej smerovať tak, že podporíme takú zmenu v zákone voči vlastníkom pozemkov, ktorá môže zablokovať prístup k tejto surovine. Aby sa mohlo ťažiť, je potrebný súhlas vlastníkov pozemkov. Mám pocit, že pri riešení problému akosi stále zabúdame na to, že tu existujú aj vlastníci pozemkov, ktorí môžu prejaviť vôľu túto surovinu ťažiť. Ak súčasne hovoríme o tom, že štát príde o "nejaké" veľké peniaze, ja by som predsa len prosila pána poslanca Zlochu, ak chce na túto tému hovoriť, aby bol konkrétny, pretože pán spravodajca uviedol iné čísla a snemovňa sa musí medzi informáciami zorientovať.
Ďakujem.