Konštatujem, že sme návrh postúpili do tretieho čítania.
Otváram rozpravu v tomto čítaní. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán spoločný spravodajca, nech sa páči, môžete uviesť posledné hlasovanie.
Poslanec J. Brocka:
Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje zákon z 2. novembra 2000, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou, so zmenami uvedenými v časti III rozhodnutia prezidenta z 27. novembra.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme o návrhu ako o celku.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 93 poslancov.
Za návrh hlasovalo 78 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní schválila zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky.
Teraz budeme pokračovať druhým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami (zákon o ovzduší) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady číslo 134/1992 Zb. o štátnej správe ochrany ovzdušia v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 767 a spoločnú správu ako 767a.
Vládny návrh zákona odôvodní minister životného prostredia Slovenskej republiky László Miklós.
Pán minister, nech sa páči, máte slovo.
Minister životného prostredia SR L. Miklós:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami (zákon o ovzduší) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady číslo 134/1992 Zb. o štátnej správe ochrany ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami, sa predkladá na rokovanie vlády Slovenskej republiky na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky. Novelizácia obidvoch právnych predpisov sa uskutočňuje najmä v súvislosti s transpozíciou smernice Európskej únie do právnych predpisov Slovenskej republiky.
Úpravy navrhované v predkladaných novelách predpisov vytvárajú podmienky na uplatňovanie požiadaviek vyplývajúcich zo smerníc Európskej únie týkajúcich sa kvality ropných palív a pohonných hmôt a z návrhu smernice Európskej únie o spaľovaní odpadov. Návrhom novely zákona sa upravujú konkrétne povinnosti prevádzkovateľov zdrojov znečisťovania ovzdušia a v návrhu novely zákona o štátnej správe ochrany ovzdušia kompetencie orgánov štátnej správy, ktoré sú potrebné na prevzatie a uplatňovanie uvedených smerníc.
Technologické procesy, v ktorých sa realizuje spaľovanie odpadov, negatívne ovplyvňujú životné prostredie. V Európskej únii je problematika spaľovania odpadov jedným z najviac sledovaných problémových okruhov a spaľovanie odpadov patrí medzi tie procesy, pre ktoré sú prijaté osobitné smernice. Z uvedených dôvodov bola smernica o spaľovaní odpadov zaradená na urýchlenú transpozíciu do nášho právneho systému.
Okrem ustanovení týkajúcich sa problematiky spaľovania odpadov sa v novelizácii obidvoch zákonov upravujú povinnosti príslušným orgánom štátnej správy a prevádzkovateľom zdrojov znečisťovania ovzdušia. Taktiež sa rozširujú kompetencie Slovenskej inšpekcie životného prostredia o ukladanie opatrení na odstránenie nedostatkov zistených kontrolnou činnosťou.
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne a páni poslanci,
verím, že predkladaný návrh zákona je v záujme všetkých nás, a preto tento návrh podporíte.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie tohto vládneho návrhu.
Teraz dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi, predsedovi výboru pre životné prostredie a ochranu prírody pánovi poslancovi Ladislavovi Ambróšovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Vyzývam pána poslanca Ambróša, aby sa vrátil do rokovacej miestnosti, je spoločným spravodajcom.
Vyhlasujem 15-minútovú prestávku.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Našli pána spoločného spravodajcu, predsedu výboru pána Ambróša, ktorý, predpokladám a očakávam, nám dá jednoznačné vysvetlenie, prečo Národná rada musela naňho čakať 20 minút.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec L. Ambróš:
Ďakujem pekne.
Zúčastnil som sa na prijatí ukrajinského predsedu vlády ako predseda výboru, ktorý jediný udržiava kontakty s výborom na Ukrajine. Považoval som za dôležité, aby som sa tohto rokovania zúčastnil a zohľadnil to, že máme záujem, aby recipročne navštívil Slovensko ukrajinský výbor pre životné prostredie. Ospravedlňujem sa vám za zdržanie, ktoré vzniklo z tohto dôvodu.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán predseda, berieme, prijímame toto vaše ospravedlnenie, ale do budúcnosti, aby to bolo jasné, ak sa predpokladá, že budete preč, tak minimálne tajomníčka alebo sekretárka vášho výboru o tom musí vedieť, aby bolo jasné, že kde ste a prečo sa nemôžete zúčastniť.
Dávam vám slovo, aby ste oboznámili parlament s výsledkom prerokovania návrhu zákona.
Poslanec L. Ambróš:
Vážený pán predsedajúci,
kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som vás na základe poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestorského výboru pri prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami (zákon o ovzduší) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady číslo 134/1992 Zb. o štátnej správe ochrany ovzdušia v znení neskorších predpisov (tlač 767), informoval o výsledku rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto návrhu zákona a o návrhoch a stanovisku gestorského výboru obsiahnutých v spoločnej správe k tomuto návrhu, uvedenej ako tlač 767a, ktorú máte pred sebou.
Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami (zákon o ovzduší) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady číslo 134/1992 Zb. o štátnej správe ochrany ovzdušia v znení neskorších predpisov, bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody pod číslom 161 z 28. novembra 2000.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 1084 z 18. novembra 2000 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami (zákon o ovzduší) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady číslo 134/1992 Zb. o štátnej správe ochrany ovzdušia v znení neskorších predpisov (tlač 767), týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.
Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Gestorský výbor nedostal žiadne stanovisko poslancov, ktorí nie sú členmi výboru, ktorým bol návrh zákona pridelený, oznámené v súlade s § 75 ods. 2 a § 79 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami (zákon o ovzduší) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady číslo 134/1992 Zb. o štátnej správe ochrany ovzdušia v znení neskorších predpisov, odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tieto výbory Národnej rady: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte uvedené pod bodmi 1 až 11 v časti IV spoločnej správy (tlač 767a). Z tohto dôvodu ich nebudem osobitne čítať, ale podotýkam, že stanovisko gestorského výboru je uvedené pri každom z pozmeňujúcich návrhov. O pozmeňujúcich návrhoch a doplňujúcich návrhoch odporúčam hlasovať takto: spoločne k bodom 1 až 9 a samostatne k bodom 10 a 11, podotýkam, po rozprave.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami (zákon o ovzduší) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady číslo 134/1992 Zb. o štátnej správe ochrany ovzdušia v znení neskorších predpisov, uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v zmysle § 79 ods. 5 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení uvedený zákon, po rozprave schváliť.
Požiadal by som preto pána predsedajúceho, aby otvoril rozpravu k tomuto bodu.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy ústne. Pán poslanec Zlocha. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec J. Zlocha:
Vážený pán predsedajúci,
pán minister,
vážená Národná rada,
táto novela zákona je najlepším príkladom toho, že s podmienkami z rezortu životného prostredia v súvislosti so vstupom do Európskej únie to nebude také jednoduché. Tento zákon sme novelizovali a tu schválili v roku 1998. Do dvoch rokov sa predkladá druhá novela a tak, ako je v predkladacej správe uvedené, očakáva sa, že po aktualizácii alebo vypracovaní novej smernice v rámci Európskej únie bude treba ešte ďalšiu novelu, aby sme mohli povedať, že v ochrane ovzdušia máme legislatívu úplne zhodnú s právom Európskej únie.
Nakoniec je vcelku samozrejmé, že v krajinách Európskej únie sa osobitná pozornosť venuje problematike ochrany ovzdušia. Je to logické, pretože odpady nám zostanú doma, časť kvapalných odpadov sa odnesie tokmi a dostane sa do pôdy, ale pomerne veľká časť plynných emisií prekračuje hranice štátu a spôsobuje nepríjemnosti aj tým, ktorí sa nepodieľajú na produkcii týchto škodlivín.
Osobitnú pozornosť treba skutočne venovať problematike spaľovní odpadov. Na Slovensku ich máme, ak sa nemýlim, 74, z toho dve veľké spaľovne komunálneho odpadu v Bratislave a Košiciach, viac ako 10 spaľovní nemocničného odpadu a potom pomerne veľa malých spaľovní na priemyselný odpad. Keď by sme sa pozreli na podmienky, za akých sa v týchto spaľovniach odpad likviduje, tak by sme sa zrejme často dostali prinajmenšom do rozpakov. Pomerne časté boli prípady, keď napríklad v Košiciach alebo v spaľovni komunálneho odpadu pre Košice v Kokšove-Bakši sa obyvatelia sťažovali na to, že prevádzkovatelia tohto zariadenia spaľovali často nebezpečné odpady, ktoré zamorovali okolie široko-ďaleko. Koniec koncov bolo to pochopiteľné. Problematike spaľovania sa pozornosť nevenovala a pri jednom a najviac pri dvoch stupňoch zachytávania škodlivín nebolo možné zachytiť to, čo ľuďom znepríjemňuje život.
V západných krajinách je to skutočne ináč. V niektorých krajinách majú spaľovne skoro v centre mesta, ako napríklad v Paríži a koniec koncov aj v neďalekej Viedni, ale zabezpečovacie zariadenia sú na takej úrovni, že človek ani nezaregistruje, že práve prechádzal vedľa spaľovne komunálneho odpadu.
Určite vo veci spaľovania odpadov bude treba hodne zmeniť aj prístup občanov a tých, ktorí tieto spaľovne prevádzkujú. Mnohí si totiž neuvedomujú, že do komunálneho odpadu sa dostáva aj veľké množstvo nebezpečných látok, ktoré by sa v žiadnom prípade spaľovať nemali. Dostali sme všetci listy od Spoločnosti priateľov Zeme. Upozorňujú nás napríklad na otázku dioxínov, ktoré sa vyvíjajú práve pri spaľovaní plastov. Plastov v našom bežnom živote je už veľmi veľa. A pokiaľ sa bude zabezpečovať separácia papiera ako druhotnej suroviny, tak potom dosť dôležitou, významnou súčasťou komunálneho odpadu budú plasty a, samozrejme, do ovzdušia sa dostane pomerne veľa dioxínov, ktoré majú zase veľmi nepriaznivý vplyv na zdravotný stav obyvateľov.
Spomínam si, že som bol svojho času veľmi nepríjemne prekvapený, keď u nás jedna firma, nepoviem jej meno, aby som jej nerobil reklamu alebo ani antireklamu, prišla s "veľkohubým" návrhom, že bude vyrábať alternatívne palivo, a keď sme sa potom pozreli na zoznam odpadov, ktoré chcú likvidovať, tak k môjmu zhrozeniu medzi nimi boli napríklad ropné látky alebo oleje s bifenylmi, ktoré v žiadnom prípade sa alebo len za špecifických podmienok sa môžu likvidovať v spaľovniach. Ale bol tam napríklad aj tuhý odpad z azbestocementu, čo určite nemôže prispieť k zvýšeniu horľavosti alebo účinnosti spaľovania týchto odpadov. Preto je tiež dôležité, že táto novela rieši aj otázku tých, ktorí budú vo svojom technologickom procese používať ako palivo aj odpad. Zrejme sa tým myslí komunálny odpad alebo niektorý priemyselný odpad, ale aj tu bude tým väčšia úloha pre prevádzkovateľov a, samozrejme, aj pre odbory životného prostredia na okresoch a krajoch, aby tieto náležitosti ustrážili.
V každom prípade by bolo oveľa vhodnejšie napríklad z pneumatík získavať ďalšie druhotné suroviny, ako ich spaľovať v cementárňach. Tam sa v podstate získava len teplo a to je všetko, ale zasa si vyprodukujeme ďalší odpad, s ktorým budeme mať pomerne veľa problémov.
Viackrát som zdôrazňoval, že v ochrane ovzdušia uplatňovaním legislatívy, pomerne prísnej legislatívy, Slovenská republika dosiahla pomerne slušné výsledky, pretože sa za 10 rokov výrazne znížili emisie oxidov síry, oxidov dusíka, oxidu uhoľnatého, ale nakoniec aj oxidu uhličitého a, samozrejme, aj prachu. Na prvý pohľad je to skutočne veľmi dobrý úspech a veľmi dobrý výsledok, ale treba si uvedomiť, že čím ďalej, tým viac sa budú sprísňovať aj požiadavky na ochranu a tvorbu životného prostredia a aj na tú zložku, ktorá patrí medzi najdôležitejšie, pretože, či si to uvedomujeme, alebo neuvedomujeme, každým dňom alebo každou chvíľkou ju dýchame.
A preto by sme mali mať všetci záujem nielen na tom, že sa chceme stať krajinou alebo súčasťou Európskej únie, ale aj na tom, že chceme dýchať zdravý, čerstvý vzduch, a preto by sme mali s touto novelou súhlasiť. Za seba môžem povedať, že s ňou vyslovím súhlas a predpokladám, že súhlasné stanovisko prejavia aj poslanci klubu Hnutia za demokratické Slovensko.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
ýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko.
Nech sa páči, máte slovo.
Minister životného prostredia SR L. Miklós:
Vážený pán predsedajúci,
vážené poslankyne, poslanci,
ďakujem veľmi pekne za podporu, ktorú vyslovil, možno za všetkých z vás, pán poslanec Zlocha. Áno, kto mlčí, ten svedčí. Takže si myslím, že naozaj tie argumenty, ktoré uviedol, sú v našom spoločnom záujme a je to predovšetkým nie v záujme Európskej únie, ale zdravia našich ľudí.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán spoločný spravodajca, chcete mať, nie?
Ak je všeobecný súhlas, navrhol by som, aby sme teraz prerokovali druhý návrh pána ministra a potom by sme o týchto dvoch návrhoch hlasovali naraz.
Nech sa páči, pán minister.
Teraz pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o
návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Európskym spoločenstvom o účasti Slovenskej republiky v Európskej environmentálnej agentúre a Európskej environmentálnej informačnej a monitorovacej sieti.
Návrh vlády ste dostali ako tlač 806. Spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 806a. Návrh odôvodní a uvedie pán minister.
Nech sa páči, máte slovo.
Minister životného prostredia SR L. Miklós:
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci,
vážené poslankyne, poslanci,
hlavným cieľom Európskej environmentálnej agentúry je poskytovať Európskemu spoločenstvu objektívne, spoľahlivé a porovnateľné informácie v európskom kontexte, umožňujúce prijať nevyhnutné a účelné opatrenia na ochranu životného prostredia, zhodnotenie výsledkov týchto opatrení a zaistenie správneho informovania verejnosti o stave životného prostredia. Myslím si, že rovnaké ciele a rovnaké záujmy máme aj my. Tieto informácie rovnako potrebujeme ako štáty Európskeho spoločenstva. Aby sme sa k týmto informáciám dostali, je potrebné, aby sme vstúpili do zväzku s Európskou environmentálnou agentúrou aj s Európskou environmentálnou informačnou a monitorovacou sieťou.
Dňa 10. 7. 2000 sa v Bruseli uskutočnili multilaterálne a bilaterálne rokovania o účasti kandidátskych krajín v Európskej environmentálnej agentúre vrátane návrhu zmluvnej úpravy medzi Európskym spoločenstvom a Slovenskou republikou. Vstup asociovaných krajín do Európskej environmentálnej agentúry považuje Európska komisia v kapitole "Životné prostredie" za priority, čo bolo prezentované aj na negociačnom rokovaní v Bruseli dňa 10. 7. 2000. Záverečný akt rokovaní o prijatí zmluvy s výhradou ratifikácie podpísal za Slovenskú republiku veľvyslanec Slovenskej republiky a vedúci Stálej misie Slovenskej republiky pri Európskych spoločenstvách v Bruseli Juraj Migaš dňa 9. októbra 2000 spolu s ďalšími asociovanými krajinami počas neformálneho stretnutia komisárky Európskej komisie Margot Wallströmovej s ministrami životného prostredia asociovaných krajín.
Samozrejme, vstup do tejto agentúry vyžaduje určité náklady. Časť slovenských príspevkov Slovenskej republiky v prvých troch rokoch bude hradený aj z prostriedkov PHARE, postupne, samozrejme, v klesajúcom pomere. Slovenská republika na základe prístupu do Európskej environmentálnej agentúry sa bude môcť plnohodnotne zúčastňovať projektov a tendrov vypísaných Európskou environmentálnou agentúrou. A štátni príslušníci Slovenskej republiky budú môcť byť zamestnaní v EEA. Preto si myslíme, že vynaložené prostriedky sa bohato vrátia do našej republiky. Funkciu národného strediska bude plniť Slovenská agentúra životného prostredia, keďže je v nej zriadený národný uzol siete EJONET. Členstvo v Európskej environmentálnej agentúre je jedným z bodov hodnotenia pripravenosti kandidujúcej krajiny na vstup do Európskej únie a je zaradený ako bod 4 v časti horizontálnej legislatívy kapitoly Životné prostredie.
Z uvedených dôvodov preto prosím Národnú radu Slovenskej republiky vysloviť súhlas s uzavretím Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Európskym spoločenstvom o účasti Slovenskej republiky v Európskej environmentálnej agentúre a Európskej environmentálnej informačnej a monitorovacej sieti.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem, pán minister.
Dávam slovo spoločnému spravodajcovi predsedovi výboru pre životné prostredie pánovi Ladislavovi Ambróšovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu.
Nech sa páči.
Poslanec L. Ambróš:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
dovoľte mi, aby som vás na základe poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestorského výboru pri prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Európskym spoločenstvom o účasti Slovenskej republiky v Európskej environmentálnej agentúre a Európskej environmentálnej informačnej a monitorovacej sieti (tlač 806) poinformoval o výsledku rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto návrhu a o stanovisku gestorského výboru obsiahnutých v spoločnej správe k tomuto návrhu, uvedenej ako tlač 806a, ktorú máte pred sebou.
Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Európskym spoločenstvom o účasti Slovenskej republiky v Európskej environmentálnej agentúre a Európskej environmentálnej informačnej a monitorovacej sieti (tlač 806a) bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody pod číslom 162 zo dňa 28. novembra 2000.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 846 z 30. októbra tohto roku pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Európskym spoločenstvom o účasti Slovenskej republiky v Európskej environmentálnej agentúre a Európskej environmentálnej informačnej a monitorovacej sieti týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.
Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh v lehote určenej rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Európskym spoločenstvom o účasti Slovenskej republiky v Európskej environmentálnej agentúre a Európskej environmentálnej informačnej a monitorovacej sieti odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť všetky predmetné výbory.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím tejto zmluvy v súlade s § 88 ods. 2 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Európskym spoločenstvom o účasti Slovenskej republiky v Európskej environmentálnej agentúre a Európskej environmentálnej informačnej a monitorovacej sieti schváliť.
Ďakujem pekne.
Žiadam, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu k tomuto bodu.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne som nedostal žiadnu prihlášku od pánov poslancov. Preto sa pýtam, kto sa hlási ústne do rozpravy. Pán poslanec Zlocha. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy k tomuto bodu programu.
Nech sa páči, pán poslanec, ako jediný máte slovo.
Poslanec J. Zlocha:
Vážený pán predsedajúci,
vážení dvaja páni ministri,
dovoľte mi, aby som sa vyjadril aj k tejto problematike, o ktorej budeme teraz rokovať. Európska komisia vstup asociovaných krajín do Európskej environmentálnej agentúry považuje za prioritu. Je to vcelku samozrejmé, pretože často sme nemali o sebe dostatok údajov, či už o produkcii jednotlivých škodlivín, o ich prenose a ich vplyvoch či už na životné prostredie, ale koniec koncov aj na zdravotný stav všetkého živého. Môžem povedať, že často som bol veľmi nepríjemne prekvapený, keď na rôznych konferenciách sme dostávali do rúk materiály, podľa ktorých človek nepoznával Slovensko. Nepoznával to, čo sa u nás v tejto oblasti vyprodukovalo a čo mohlo škodiť. Tieto údaje boli často nadhodnotené, zveličené a môžem povedať aj to, že veľmi ťažko sme pátrali po autoroch týchto správ. Boli to zrejme účelovo vyprodukované správy, ktoré nemali robiť dobrý obraz Slovenska v zahraničí. Potom sme nemohli byť prekvapení ani v tom, keď k nám prichádzali ľudia zo zahraničia, div nie s maskami, pretože podľa informácií, ktoré mali, sa u nás nedal dýchať vzduch, nedala sa piť voda a, samozrejme, boli nekvalitné aj potraviny.
Bolo pomerne veľa prípadov, keď k nám prichádzali v prvých rokoch po roku 1990 alebo v prvým dňoch po roku 1989 delegácie zo zahraničia a často si nosili aj kufre potravín. Potom boli veľmi príjemne prekvapení stavom prírody na Slovensku, koniec koncom aj stavom životného prostredia a nehovoriac o potravinách, ktoré im často chutili viac ako doma. Samozrejme, myslím tým aj nápoje, hlavne naša slivovica a naše víno.
Čo najviac zaujíma krajiny Európskej únie? Samozrejme, na prvom mieste je to ochrana ovzdušia a produkcia škodlivín, stav legislatívy a podobne. Potom je to ochrana vôd, sú to odpady, ochrana pôdy a využívanie prírodného bohatstva. Jediný bod z uvedených ôsmich, ktorý nám určite nebude robiť žiadne problémy, je ochrana pobrežných oblastí, tie na Slovensku nemáme. A teraz pokiaľ by sme zobrali to ostatné, samozrejme, bude veľmi dôležité, aby sme poskytovali správne údaje tak, ako ich táto Európska environmentálna agentúra požaduje.
Pozrime sa, ako budeme tieto údaje zisťovať. Z kvality ovzdušia je to monitoring. Myslím, že za posledné roky sa situácia, myslím tým posledné 2 roky, veľmi nezmenila. Monitorovacia sieť je pomerne riedka. Automatických staníc je málo, a preto v každom prípade by sme mali podporiť prípadné návrhy na zvýšenie rozpočtu ministerstva životného prostredia, aby bolo možné doplniť monitorovacie stanice, aby sme skutočne poskytovali seriózne údaje.
Čo sa týka vody, ani tu nemôžeme povedať, že monitorovacia sieť by bola dostatočne hustá. Je pravda, že ešte stále sa do povrchových tokov vypúšťa pomerne veľké množstvo škodlivín, ale na druhej strane sa môžeme pochváliť tým, že pitná voda, ktorú už má viac ako 82 % obyvateľov z vodovodov, je oveľa lepšej kvality ako v mnohých krajinách na západe. Kontroly preukazujú, že 98 % analyzovaných vzoriek z vodných zdrojov, ktoré sa dostávajú do spoločnej vodárenskej siete, plne vyhovuje kvalitám. Dáte mi asi za pravdu, že kým napríklad u nás v domácnostiach alebo aj v reštauračných zariadeniach a hoteloch sa tejto vody môžeme bez obáv napiť, v mnohých aj renomovaných hoteloch v západných krajinách túto vodu možno použiť skutočne akurát tak na hygienické účely, na umytie sa, a potom čakať, kým prídeme domov, kým ten chlór, ktorý sa ťažko zmýva, dostaneme von.
Čo sa týka monitorovania ochrany prírody a monitorovania pôdy, mám taký dojem, že situácia tiež nie je práve najružovejšia, že tých monitorovacích sietí bude treba urobiť nepomerne viac, aby sme zase dávali dostatočne presné údaje, aby sme získali objektívne informácie o stave životného prostredia nielen na Slovensku, ale aj v Európe, pretože vstup do Európskej environmentálnej siete bude zrejme zaujímavý pre všetky asociované krajiny. A ako som už hovoril, je to priorita, alebo jedna z priorít Európskej únie.
Takisto aj pri tomto bode môžem povedať, že osobne podporujem, aby sme vyslovili súhlas so vstupom Slovenskej republiky alebo s pristúpením Slovenskej republiky do Európskej environmentálnej agentúry. A rád by som vyslovil nádej, že by to malo byť veľmi dôležitým signálom na výraznejšiu podporu rezortu životného prostredia.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán poslanec.
Bolo to jediné vystúpenie poslanca, ktorý sa prihlásil do rozpravy ústne.
Sú dve faktické poznámky. Pani poslankyňa Tóthová ako prvá, pán poslanec Kužma ako druhý. Končím možnosť ďalších uplatnení faktických poznámok.
Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Pán poslanec Zlocha spomínal, že do zahraničia o životnom prostredí sa dostávajú nepravdivé informácie a často sa divil vlastne týmto informáciám. Chcem upozorniť na správu, ktorú vydala TA SR začiatkom decembra a prevzali ju aj viaceré denníky, že v Bruseli bolo stretnutie Európskej komisie s mimovládnymi organizáciami kandidátskych krajín. A na toto rokovanie sa dostala informácia a zároveň sa aj konštatovalo, že Slovensko nemá ľudí schopných byť partnerom pre vyjednávačov z Európskej komisie na odbornej úrovni, a dokonca nie je ani trend, že by sa to malo zlepšiť.
Ja mám otázku. Pán minister, ako je to možné? Veď za obdobie ministrovania pána poslanca Zlochu bola práve Slovenská republika v legislatíve životného prostredia vysoko hodnotená, viackrát pochválená, dávaná za vzor. A naši legislatívci s vysokou odbornou úrovňou robili diskusie v Európskej komisii a považovali ich za vynikajúcich odborníkov. A mne osobne bolo tlmočené, že skutočne rezort životného prostredia si v tejto oblasti plní povinnosti a v Budapešti, kde dokonca sa robilo porovnanie asociovaných krajín bodovým systémom, Slovensko pri viacerých komponentoch životného prostredia získalo z hľadiska aproximácie práva najvyšší počet bodov. Tak buď táto informácia nie je pravdivá, alebo došlo k takým zmenám, že skutočne tých odborníkov nemáme?
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Kužma.
Poslanec J. Kužma:
Chcel by som reagovať na pána poslanca Zlochu. Údaje, ktoré uvádza, sú všetko pravdivé. Musím povedať, že mnohí odborníci ešte za hlbokého socializmu zo Švajčiarska chodili preberať niektoré normy a limity, ktoré sme mali pri zákonoch o životnom prostredí. Žiaľ, musím konštatovať, že prax je však trošku iná. Keď sa porovnávame len s Českou republikou a zoberieme napríklad odkanalizovanie obyvateľstva, kde Česi sú napojení na 79 %, Slováci na 54 %, na čističky odpadových vôd Česi 74 % a my 36 %. Do životného prostredia jednoznačne chýbajú zdroje a nepodarilo sa ich teraz dosiahnuť a nie sú ani v tomto rozpočte. Čiže hovorím, že tie zákony sú dobré, treba ich podporiť, len treba zvyšovať zdroje.
Podobný problém bol, aj keď si spomíname, keď sme spolu sedeli s baníkmi o zákone o ovzduší. Jednoznačne limity na znečistenie znížiť nemôžeme, ale keďže ekonomicky sme neinvestovali do stavieb na ochranu ovzdušia, jedinou cestou možno zachránenie chorého rezortu bude to, že sa budú musieť znižovať pokuty za znečisťovanie. A to, myslím si, nie je dobrá cesta do budúcnosti.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Zlocha chce reagovať na vstúpenie pánov poslancov.
Nech sa páči.
Poslanec J. Zlocha:
Ja som, samozrejme, tiež čítal tento článok, vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, v dennej tlači, ale nemôžem povedať, že by som sa s tým stotožnil. Ja som sa v samotnom rezorte, ale, samozrejme, aj v pomerne širokej odbornej verejnosti stretol s veľkým množstvom odborníkov, ktorí v podstate na ministerstve zostali a ktorí vypracúvali kvalitné materiály. Koniec koncov zoberme napríklad len takú drobnosť, Slovensko už má v súčasnosti asi 5 lokalít zaradených do Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva. Neviem, či sme zaregistrovali, že 29. novembra v Japonsku bola medzi Svetové prírodné dedičstvo zaradená naša ďalšia lokalita - Dobšinská ľadová jaskyňa. Samozrejme, je to úspech pána ministra Miklósa, ale ja si ho takisto trošku prisvojujem, pretože na tomto programe sa začalo robiť už predtým.
Stále, viem o tom a som o tom hlboko presvedčený, na ministerstve je veľmi veľa dobrých odborníkov, ktorí určite vedia debatovať a zúčastňovať sa rôznych odborných debát v rámci rôznych stretnutí. Je už, samozrejme, druhá vec, ak nejaké iné združenia alebo nejaké skupiny sa vyjadrujú ináč. A to je napríklad aj to, čo som zdôrazňoval, aby sme do sveta dávali pravdivé informácie. A tie sa dostanú len z monitoringu, ktorý je na základe merania príslušných dát, a tam sa nemôže vôbec klamať.
Takisto by som chcel povedať, že my naozaj potrebujeme hodne vzdelávať verejnosť alebo učiť ju vo vzťahu k životnému prostrediu. Na východnom Slovensku predsa museli vedieť, že bifenyly, ktoré sa dostávajú do tokov a Šíravy, budú mať nepriaznivý vplyv. A trvalo to dlho, kým sa urobili opatrenia.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa, či sa chce vyjadriť pán minister.
Nech sa páči.
Minister životného prostredia SR L. Miklós:
Ďakujem pekne jednak za podporu, jednak aj za tieto pripomienky, hoci tie posledné zrejme už neboli celkom k materiálu, ktorý je predložený. Ale dovoľujem si vyjadriť sa k tomu. Predovšetkým ide o to, že naozaj túžime všetci po tom, aby sme mali objektívne informácie, aby sa tieto informácie mohli porovnávať s údajmi s Európskou úniou, teda so štátmi Európskej únie.
Čo sa týka čistoty, resp. stavu životného prostredia, treba tu povedať, že naozaj niektoré negatívne údaje o nás boli nepravdivé. Na druhej strane aj to treba povedať, že zdravotný stav obyvateľstva, najmä očakávaný vek obyvateľstva, je stále nižší a na to celkom iste výraznou časťou vplýva aj súčasný alebo minulý stav životného prostredia. Takže v žiadnom prípade nemôžeme byť úplne spokojní. Myslím si, že s týmto súhlasíme všetci.
Čo sa týka...
(Reakcia z pléna.)
Prosím?