Druhý deň rokovania
43. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
29. novembra 2000
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram druhý rokovací deň 43. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: pán poslanec Ambróš, pán poslanec Brhel, pán poslanec Gašparovič a pán poslanec Kalman. Na zahraničnej služobnej ceste nie je žiaden poslanec Národnej rady.
V rokovaní 43. schôdzi Národnej rady budeme pokračovať v prerušenom rokovaní o bode - Zámer a postup privatizácie spoločnosti Transpetrol, akciová spoločnosť.
Návrh máte ako tlač 808. Materiál vlády včera uviedol predkladateľ, minister hospodárstva Slovenskej republiky pán Ľubomír Harach, a vystúpil aj spoločný spravodajca László Hóka.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa prihlásili pán poslanec Švantner a pán poslanec Andel, podpredseda Národnej rady. Čiže najprv vystúpi pán poslanec Švantner a po ňom podpredseda Národnej rady.
Po tomto bode by sme potom panie poslankyne, páni poslanci hlasovali o bodoch, ktoré boli prerokované včera, preto by som vás prosil, aby ste prišli do rokovacej miestnosti.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec D. Švantner:
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
milé dámy,
vážení páni,
dovoľte mi, aby som k tomuto bodu v tejto rozprave začal poznámkou, ktorú som počul dnes ráno o 7.00 hodine v správach, kde pán minister vysvetľoval, ako Slovenská republika získa tým, že predáme 49 percent akcií akciovej spoločnosti Transpetrol zákazníkom už či zo zahraničia alebo proste ďalšej firme. Pán minister povedal, že výhodou predaja 49 percent akcií Transpetrolu v budúcnosti bude získavať Slovenská republika na odvodoch zo zisku. Ja som technik, a preto mám rád, keď sa používajú príklady, ktoré sú veľmi jednoduché a veľmi transparentné. Ako ste sa dozvedeli z materiálov za rok 2000, Transpetrol by mal mať zisk niečo viac ako 1,5 miliardy korún. Ak by sa tento zisk v budúcom roku zvýšil, aby to bolo jednoduchšie, na 2 miliardy, tak by boli výsledky také, že polovicu, čiže zhruba polovicu, 51 percent zo zisku, čiže 1 miliardu by dostal štát cez vlastníka ministerstvo hospodárstva, ďalšiu polovicu by dostal subjekt, ktorý kúpi 49 percent akcií Transpetrolu.
Vieme, že odvody z hospodárskych výsledkov, čiže zo zisku sú 29 percent. Čiže z druhej miliardy, ktorú dostane subjekt, ktorý kúpi 49 percent, štát dostane 290 miliónov korún. Pán minister, týmto predajom ochudobníme štátnu kasu o 710 miliónov korún. Takéto sú fakty. Celý materiál, ktorý je pripravený k Transpetrolu, je pripravený tým spôsobom, že v prvej časti sa ministerstvo snaží presvedčiť nás poslancov o tom, a nielen poslancov, ale, samozrejme, aj obyvateľov, aké potrebné a výhodné je predať 49 percent akcií Transpetrolu. Je to vlastne snaha vysvetliť nevysvetliteľné, čo som prezentoval na príklade, ktorý som pred chvíľou povedal.
Transpetrol je tretia firma po telekomunikáciách a SPP, ktorú budeme chcieť predať ďalšiemu subjektu. Keď ich porovnávame, tak musím konštatovať, že Transpetrol je podstatne menšia firma, ako boli predchádzajúce dve, ako boli telekomunikácie a ako bolo SPP. Je to zhruba len desatina, ak hovoríme o zisku, ktoré tieto firmy prinášajú každý rok. Čiže v takom prípade, keď predáme SPP, strata nebude 710 miliónov korún, ale vyše 7 miliárd korún. Keď si zoberieme, že takto popredáme ďalšie firmy, ktoré sú piliermi ekonomiky tejto republiky, tak neviem, z čoho bude táto vláda a z čoho budú ďalšie vlády napĺňať rozpočet.
Tu by sa dalo ešte polemizovať o ďalších veciach. Kto má možnosť komunikovať so zahraničnými firmami, a nielen so zahraničnými firmami, ale aj s našimi, vie veľmi dobre, že dobrý manažment sa nesnaží vytvárať zisk, ale snaží sa finančné prostriedky, ktoré získa firma, umiestniť tak, aby z toho mala čo najviac firma, ktorá ten zisk vytvorila. Čiže ja budem polemizovať s pánom ministrom o tom, že určite nový vlastník spraví všetko pre to, aby zisk bol čo najmenší. Čiže nielen to, že my ako štát nebudeme mať dostatočnú silu na to, aby sme ovplyvnili vytvorenie zisku, ale budeme ešte prakticky ochudobnení o polovicu z výnosov tejto firmy.
Tu by som chcel poukázať na jednu vec. Keď by sme už či pri telekomunikáciách, čo už nie je možné, ale pri SPP a Transpetrole vymenili akcie za dlhopisy, tak v takom prípade by aspoň občania mali úžitok z toho predaja vo forme dividend, ktoré by dostali z tej časti zisku, ktorý by pripadal na akcionárov.
Ale teraz budem hovoriť bližšie k materiálu, ktorý sme dostali pod číslom 808. Transpetrol sa zdá byť popri tých dvoch už spomenutých firiem podstatne menší, lenže v skutočnosti strategickosť Transpetrolu je v tom, že je tu možnosť napojenia sa alebo lepšie povedané Transpetrol cez ropovod Družba je napojený na Adriu a je tu ďalšia možnosť napojenia ropovodu na ropovod z Ingolstadt z Nemecka. Tým je Transpetrol schopný prepravovať ropu do všetkých okolitých štátov, ktoré sú okolo Slovenskej republiky. Nielen to, Transpetrol je aj vlastníkom akcií pomerne významných firiem. Sú to banky, je to Slovnaft, je to VSŽ. Všetko, celý tento majetok bude predávaný spolu, čiže ten, kto kúpi Transpetrol, bude ovplyvňovať dianie aj v týchto ďalších firmách. Transpetrol je však najdôležitejší hlavne pre Slovenskú republiku. Je najdôležitejší pre Slovnaft, lebo vlastne týmto spôsobom budeme predávať aj ten druhý kľúč k chodu našej jedinej a najväčšej rafinérky, ktorá zásobuje celé Slovensko pohonnými hmotami, a to Slovnaftu.
Ako som už pred chvíľou povedal, celý ten materiál sa nesie v tej filozofii, že prvá časť by mala vysvetliť nám poslancom a obyvateľstvu, aké nutné je predať polovicu Transpetrolu, polovicu akcií Transpetrolu. Vzhľadom na to, že to tvorcovia tohto materiálu mali veľmi ťažké, dochádzalo k tomu, že v niektorých vyjadreniach nebolo mi celkom jasné, čo tým tvorca sledoval, preto by som prosil pána ministra, aby v ďalšej časti vysvetlil niektoré pasáže, niektoré vyhlásenia, ktoré sa v materiáli nachádzajú, a to prosil by som na strane číslo 2 štvrtý riadok zdola, je tam konštatovanie: "Štát, ktorý jednoznačne preukázal, že sa nedokáže o tento majetok starať," myslené je tým o majetok Transpetrolu. Pán minister, ak je takáto situácia, tak ste mali dávno odvolať manažment, ale ja som mal taký dojem, že vlastne Transpetrol funguje celkom normálne. Ďalej strana číslo 3 tretí riadok zhora. "Cieľom privatizácie je zabezpečenie maximálnych zdrojov príjmov do štátnej pokladnice."
Pán minister, to, čo som povedal, to vyhlásenie, ktoré bolo ráno v správach, bolo maximálne nešťastné, lebo to nie je v skutočnosti pravda. My tým, že sprivatizujeme polovicu majetku Transpetrolu, stratíme okolo 700 miliónov korún finančných prostriedkov, ktoré mohli byť v štátnej pokladnici. Ďalej strana číslo 3 druhý odsek zhora. "Naplnenie týchto cieľov" - rozumejme privatizácie - "znamená, že podnik bude smerovať k efektívnemu fungovaniu a k stabilite." Ja som doteraz stále mal Transpetrol za efektívny a stabilný podnik. Ak tomu nie je tak, tak znova musím povedať to isté, čo som povedal pri tej prvej vete, že minister, už či vy alebo váš predchodca to mal riešiť.
Ďalej na strane číslo 3 druhý odsek zhora, to už bolo povedané. Ideme na stranu číslo 3 druhý odsek zdola. Privatizáciou máme prísť k demonopolizácii tohto podniku. K demonopolizácii tohto podniku by sme prišli len vtedy, keby sme postavili druhý ropovod. Čiže len čo niekomu predáme Transpetrol, tak ten monopol bude ešte silnejší, lebo buď to kúpi maďarský MOL, ktorý už má vplyv v Maďarsku, alebo to kúpia ďalšie západniarske firmy, ktoré sa zaoberajú prepravou ropy, a tým to nemá zmysel.
Strana číslo 3 posledný riadok a tiež na ďalšej strane. Vláda rozhodla použiť prostriedky na úhradu záväzkov voči majiteľom dlhopisov, to som takisto povedal. Bolo by bývalo oveľa jednoduchšie vymeniť akcie za dlhopisy a ešte by sme nakoniec pomohli občanom, ktorí by dostávali akcie hodnotného podniku, ktorý by v budúcnosti prinášal pre týchto ľudí aspoň minimálne finančné prostriedky každý rok z dividend.
Ja si myslím, že celá pravda o privatizácii Transpetrolu je podľa môjho názoru na strane číslo 4 druhý odsek, citujem: "Z hľadiska strategických a makroekonomických cieľov štátu predstavuje proces privatizácie nevyhnutný predpoklad v prístupovom procese Slovenskej republiky do Európskej únie." Vážení, ja by som povedal inakšie, my sme to nemuseli zakamuflovať do takejto vety. My sme mohli povedať, do Európskej únie nás prijmú vtedy, keď popredáme strategické podniky Slovenskej republiky. (Potlesk.) Čiže celý materiál mal podľa môjho názoru zaistiť len to, aby občan nevedel, o čo vlastne ide.
Strana číslo 9 posledný odsek. "Privatizácia, predaj má zabezpečiť rozvoj prepravy ropy do a cez Slovenskú republiku, stabilizáciu prepravy ropy do Českej republiky." Ja nevidím žiaden problém s prepravou ropy do Slovenskej a Českej republiky. Vy, ktorý poznáte problematiku prepravy ropy, viete, že jediný problém je na prechode roku. Vtedy, keď z Ruska nedostávame dostatočné množstvá a musíme to vykryť zásobami ropy, ktoré máme doma. Tie zásobníky sú pomerne malé, a preto sú niekedy problémy. Ale či my to predáme alebo nie, pán minister, toto absolútne neovplyvníme, čiže takisto niet o čom hovoriť. Toto nie je dôvod na to, aby sme Transpetrol predávali. Však my sme len radi, keď nám Česká republika zoberie čo najviac ropy. A skutočnosť je taká, že Transpetrol má dostatočné kapacity na to, aby sme prepravu ropy zvýšili. To je nakoniec aj v tých výhodách na konci materiálu napísané, že situácia je nasledovná.
Na záver chcem upozorniť občanov aj kolegov poslancov, že proces privatizácie je nenávratný a v tejto historickej chvíli si uvedomte, že privatizácia sa vo väčšej miere dotkne obyvateľov, ako bolo znárodnenie. Ja by som chcel apelovať na poslancov z SDĽ, ktorí nás minule presviedčali o tom, ako je dôležité, aby sme sprivatizovali tieto veľké podniky, že vy, ktorí by ste mali práveže obhajovať štátny sektor, štátne vlastníctvo, zrazu ste otočili a reagujete na mňa doslova nepochopiteľne. Čiže fakty sú také, že celé je to len kamufláž. A ja napriek tomu, čo som počul dnes ráno v správach, chcel by som trocha apelovať na pána ministra. Pán minister, zhruba pred 8 rokmi, keď váš predchodca Ľudo Černák v Petržalke na Ústrednej rade Slovenskej národnej strany, keď vás ponúkal za ministra školstva za Slovenskú národnú stranu, hovoril, že ste národne orientovaný. Ja som aj doteraz mal taký dojem, že ste národne orientovaný. No ja teraz neviem, či je namieste vás požiadať o to, aby ste zabránili rozpredaju významných podnikov, ktoré vlastní Slovenská republika, lebo nazad je už cesta nemožná.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Švantnera: pán poslanec Šepták ako prvý, pán poslanec Cabaj ako posledný. Uzatváram možnosť podať prihlášku na faktickú poznámku.
Nech sa páči, pán poslanec Šepták.
Poslanec R. Šepták:
Ďakujem, pán predseda.
Dovoľte mi reagovať pár slovami na vystúpenie môjho predrečníka kolegu Dušana Švantnera. O tom, že Transpetrol je skutočne fungujúca firma, sa tu nemusíme presviedčať. To, že sú problémy v celom hospodárstve, to tiež tu v parlamente nie je potrebné hovoriť. Každopádne, ak táto vládna koalícia uvažuje o privatizácii strategických podnikov, a už tu zaznelo na začiatku programu včera od nášho poslanca, že v tomto parlamente sú tri politické strany - SDĽ, HZDS a Slovenská národná strana, ktoré sa vyjadrovali v minulom období proti privatizácii strategických podnikov, tento zámer vlády by jednoducho v tomto parlamente podľa logiky prejsť nemal. Skutočnosť je však taká, že pravdepodobne bude pôsobiť stranícka disciplína a tento materiál v parlamente prejde. Chcel som podotknúť, že ak ideme privatizovať také firmy, ako je Transpetrol, Plynárenský podnik, Vodárne a kanalizácie a všetky tie podniky, ktoré sú veľmi strategické, ktoré skutočne ovplyvňujú chod tejto krajiny, pretože dodávajú krv života a tou sú peniaze do rozpočtu tejto krajiny. Je potrebné sa zaoberať tým, že keď už predávať, tak predávať efektívne, nie tak, aby sa prejedlo. Kapitalizovať a akcie jednoducho ponúknuť za najvyššiu cenu, aby strategický partner, ktorý vojde do tohto podniku, mohol spôsobom ovplyvňovať tento podnik, ale s tým, že majorita ostáva v našich rukách. A takým spôsobom môžeme dostať najväčší balík peňazí do podniku priamo do investícií. Lebo len investície môžu tomu podniku pomôcť, nič iné.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Pripájam sa k stanovisku pána poslanca, ktorý poukázal na nekvalitu predloženého materiálu. Ja by som to povedala ešte otvorenejšie. Pán minister, tento materiál je hanebne nekvalitný pri takej závažnej otázke, ako je privatizácia Transpetrolu. Neviem, či ste tak laxný k plneniu svojich povinností alebo tomu vážne nerozumiete. Ale ja si myslím, že oboje bude pravdou. To prvé zdôvodňujem tým, že ja som vás interpelovala aj v otázke predaja SPP, a to, čo ste mi odpovedali, bolo viac od veci ako k veci. A ďalej k otázke, či tomu rozumiete. Tak ja som si dnes vypočula vaše vystúpenie v rozhlase, v Slovenskom rozhlase, a vy ste sa doslova vytešovali, že keď predáme podnik, že bude úspešný a dostaneme do rozpočtu dane. Pán minister, ak ste si nepovšimli, tak tento podnik je úspešný. A ak ste si nepovšimli, zisky z tohto podniku idú do rozpočtu, a ak ste nezvládli, tak si dajte vysvetliť, že zisky sú oveľa vyššie, ako je daň, ktorá by z tohto podniku išla. Čiže ergo summa summarum, tento krok bude znamenať menej financií do štátneho rozpočtu a vy sa vytešujete, dokonca v rozhlase. A ja mám otázku. Z čoho budeme dotovať zdravotníctvo, z čoho budeme dotovať školstvo, o ktorom vy hovoríte, ako vám leží na srdci, z čoho budeme dotovať kultúru a ďalšie sféry. Na to prv odpovedzte.
Predseda NR SR J. Migaš:
S faktickou poznámkou ďalej vystúpi pán poslanec Cabaj.
Poslanec T. Cabaj:
Pán predseda,
pán minister,
kolegyne, kolegovia,
nedá mi nereagovať na kolegu Švantnera, pretože trafil klinec do hlavy, keď povedal, aký biedny materiál vláda predložila do tohto parlamentu. Bohužiaľ, ale toto sa už stáva zvykom a tradíciou, pretože táto vláda si urobila slúžku zo slovenského parlamentu. A pokiaľ poslanci vládnej koalície budú ochotní takýmto spôsobom to vláde tolerovať, takýchto materiálov a možnože ešte horších budeme mať na stole podstatne viac. Ak si toto nevedia poslanci uvedomiť, tak nesú spoluzodpovednosť, pretože Národná rada má vykonávať kontrolnú činnosť voči vláde. Toto je tá bieda slovenskej politiky, slovenského parlamentu.
A len jednu poznámku. Ak si pán kolega hovoril o národnej orientovanosti pána ministra, že to vtedy hovoril Ľudo Černák, on však nepovedal, voči ktorému národu je tento pán minister orientovaný.
Predseda NR SR J. Migaš:
Reakcia na faktické poznámky - pán poslanec Švantner.
Poslanec D. Švantner:
Ďakujem, pán predseda.
Chcel by som reagovať na prvého poslanca. Čiže pán Šepták, pán kolega Šepták, ja si myslím, že práveže treba hovoriť aj napriek tomu, že SDĽ, HZDS a SNS hlasovali v minulom volebnom období za to, aby zostali tieto podniky strategické. Napriek tomu treba hovoriť o tom, aký významný je Transpetrol pre Slovenskú republiku, lebo podľa toho, čo počúvam, a podľa toho, aká bola reakcia pri privatizácii telekomunikácií a SPP, sa mi zdá, že kolegovia poslanci si dostatočne neuvedomujú význam tejto záležitosti. Preto treba hovoriť stále viac a viac o tom, aby sme presvedčili našich kolegov, že privatizácia týmto spôsobom je pre Slovensko nepriaznivá, nevhodná.
K pani kolegyni Tóthovej. Čo sa týka nekvalitných materiálov. To nakoniec hovoril aj pán poslanec Cabaj. Je jasné, že je veľmi ťažko vytvoriť kvalitný materiál, keď máte robiť niečo také, čo sa vám protiví už tým, že takúto úlohu dostanete.
Ja si osobne myslím, že tí úradníci, ktorí dostali úlohu vytvoriť materiál, v ktorom presvedčia občanov a poslancov o tom, že treba privatizovať podnik, ktorý funguje, ktorý prináša ovocie, ktorý prináša finančné prostriedky pre túto republiku, tak je veľmi ťažko. Čiže z toho dôvodu je ten materiál taký, aký je.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej v rozprave vystúpi podpredseda Národnej rady Marián Andel posledný písomne prihlásený do rozpravy.
Nech sa páči.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
dámy a páni,
každá opozícia bude kritizovať privatizáciu strategických podnikov, čoho som si, samozrejme, plne vedomý. No i napriek tomu by som chcel poukázať na problém samotnej privatizácie.
Je tu pár faktov, ktoré už dnes možno nazvať buď ako zámer pre netransparentnosť, alebo chudobu myslenia vysokých štátnych úradníkov. V ďalšom tieto moje tvrdenia rozviniem.
Pred pár dňami som sa stretol so skupinou podnikateľov, ktorí mali v rukách materiály, o ktorých dnes my tu rokujeme. Samozrejme, už to nie sú necelé tri strany ako v prípade telekomunikácií, akciovej spoločnosti, no aj tak sa títo ľudia v praxi smiali, smiali, že podobný materiál môže byť schválený iba v slovenskom parlamente. Vlastne nadväzujem na môjho predrečníka, ako i na kolegov, ktorí vystúpili v rámci faktických poznámok.
V celom materiáli sa opakujú najmä tieto body. Po prvé, privatizácia 49 percent Transpetrolu, akciovej spoločnosti. Po druhé, viaceré možnosti a spôsoby privatizácie. Po tretie, v materiáli je niekoľkokrát spomenuté, že jediné správne je posúdenie nezávislým privatizačným poradcom.
To ma, samozrejme, vedie k viacerým záverom, kam nás táto správa ako poslancov slovenského parlamentu chce naším hlasovaním prinajmenšom dotlačiť. Zároveň nepriamo prezentuje, že naši úradníci či už na ministerstve hospodárstva, ministerstve pre správu a privatizáciu národného majetku, ale i Fondu národného majetku nie sú dostatočne fundovaní, aby túto privatizáciu alebo celý proces privatizácie zvládli.
Po vyhlásení pána premiéra Dzurindu, ktorý vyzval aj opozičných politikov na účasť pri transparentnej privatizácii, som sa pred privatizáciou Slovenských telekomunikácií písomne ozval a oslovil som písomne pána premiéra Dzurindu so svojím návrhom, aj keď som nezávislý, ale stále sa cítim byť ako opozičný poslanec, že by som sa, teda reagujem na jeho výzvu, a chcel by som sa zúčastniť v rámci transparentnosti procesu na privatizácii tohto procesu.
Napísal som ako podpredseda parlamentu pánovi premiérovi list. A, čuduj sa, svete, neodpísal mi ani pán premiér, len proste nejaký úradník tretej kategórie. I tu vidieť, ako si členovia vlády vážia tento parlament, keď podpredsedovi parlamentu, ktorý je vlastne funkciou štvrtý najvyšší v tejto krajine, odpovie nejaký, s prepáčením za výraz, nechcem urážať, úradník tretej kategórie, kde sa odvoláva, áno pán podpredseda, v poriadku, ale s týmto problémom sa obráťte na ministerku privatizácie pani Machovú. Ale pani Machová tieto vyhlásenia nedala a pán premiér Dzurinda chce mať transparentnú privatizáciu. Bohužiaľ, v praxi vlastne sa nerealizuje to, čo sa pekne verbálne v masmédiách akosi vyhlasuje.
No napriek všetkým týmto nedostatkom si myslím, že by sa mala vláda zodpovedná za privatizáciu poučiť z chýb, ktoré urobila pri privatizácii prvého strategického podniku, t. j. Slovenských telekomunikácií. Ja som tu k tomuto problému aj vystupoval k tejto privatizácii, kde nami, bývalou koalíciou privatizovaná Nafta Gbely bola dávaná za najhoršiu privatizáciu snáď v histórii na celom svete, a pritom, bohužiaľ, privatizácia Slovenských telekomunikácií bola ešte o 50 percent, minimálne o 50 percent horšia, ako nám bola neustále vyčítavaná Nafta Gbely.
Ďalej. Myslím si a mám tu niekoľko bodov, ako by sa mala vláda poučiť.
Po prvé. Viacerí záujemcovia odstúpili pri tejto privatizácii z dôvodov neprijateľných podmienok daných poradcom, netransparentnosti prebiehajúceho procesu a spôsobmi konania viacerých organizátorov súťaže.
Po druhé. Transparence Internacional Slovensko sa po zistení skutkového stavu odmietlo zúčastniť na legalizácii takto rozbehnutej privatizácii.
Po tretie. Traja poradcovia vybrali z jedného uchádzača a dostali za to veľmi dobre zaplatené, pričom štát dostal za privatizáciu sumu, ktorá je vlastne iba jednou desatinou skutočnej hodnoty tohto podniku.
Po štvrté. Štát pred privatizáciou neoddlžil Slovenskú televíziu a Slovenský rozhlas, pričom zo zaplatených peňazí musí zvýšiť základné imanie napríklad Poštovej banky.
Po piate. Slovenský strategický podnik sprivatizoval štátny podnik iného štátu bez dostatočnej zmluvnej ochrany pred zdražením služieb a následného predaja. To sú chyby, ktoré sme urobili pri privatizácii nášho prvého strategického podniku.
Týchto pár bodov som uviedol iba preto, aby ste si, pani kolegyne, páni kolegovia, uvedomili, že § 10 ods. 2 zákona číslo 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov o privatizácii akciovej spoločnosti s majetkovou účasťou štátu, ktorý má charakter prirodzeného monopolu, táto správa vlastne nenapĺňa znenie tohto, tohto zákona.
Dámy a páni, samozrejme, aj keď sa nebránim privatizácii, s nostalgiou si spomínam na predvolebné sľuby dnešných koaličných strán, ktoré odmietli, a nakoniec to tu aj bolo spomínané, referendum o privatizácii našich strategických podnikov z toho dôvodu, že občanom Slovenskej republiky sľúbili, svätosväte sľúbili, že tieto strategické podniky sa jednoducho privatizovať nebudú. Ale pýtam sa: Čo ostalo z týchto sľubov? A kde sú vlastne tí politici, ktorí to sľúbili? Ešte raz opakujem, samozrejme, nemám nič proti privatizácii, ale privatizácia by mala byť dôsledne pripravená a mali by sme sa držať toho, čo sme sľúbili, že rodinné zlato a rodinné striebro jednoducho predávať nebudeme.
Po príklad by som mohol ísť napríklad do Veľkej Británie, kde 8 až 17 percent podielu štátu privatizovali desať rokov. Viem, že Slovensko potrebuje peniaze veľmi rýchlo, ale slovenské porekadlo, staré slovenské porekadlo hovorí, dvakrát meraj a raz rež.
Pýtam sa, či táto privatizácia, či už telekomunikácie alebo pripravovaná privatizácia, je tá pravá privatizácia a či sa nebojíme pokračovať takýmto, nechcem povedať zbojníckym spôsobom, proste ďalej v privatizácii našich strategických podnikov. Ďalej či táto privatizácia je dostatočne zmluvne, právne a legislatívne pripravená.
Predložená správa si niekoľkokrát odporuje, či už priamo v správe alebo aj so samotnou skutočnosťou. Tí, čo ste túto správu čítali, iste veľmi dobre viete, o čom hovorím. Použijem iba jeden príklad. V správe sa na jednej strane hovorí, že treba modernizovať technológie, no na strane druhej sa konštatuje, že technická úroveň ropovodného systému je považovaná v rámci Európy za veľmi dobrý štandard, pardon, za dobrý štandard, aby som si nevymýšľal, za dobrý štandard. Skutočnosť je však taká, že neviem, či môžeme byť takí sebavedomí a povedať, že náš ropovod je na špici nielen v Európe, ale i vo svete.
Ďalšie veci, v ktorých si táto správa odporuje, uvádzať nebudem, ale celá ekonomická charakteristika, prepáčte za výraz, je na úrovni študenta druhého ročníka strednej ekonomickej školy. Vlastne dnes už môj predrečník takisto kritizoval úroveň tejto správy. Chýbajú nadväzujúce ekonomické ukazovatele vrátane ziskov dcér a vnučky, ako aj investície a náklady po jednotlivých rokoch, odpisy, ale aj iné nie nepodstatné ukazovatele, ktoré by nám mohli dať komplexný obraz o tejto spoločnosti. Okrem iného ma tiež zaujali majetkové podiely, ktoré nie sú dostatočne špecifikované, ako napríklad TF lízing, spoločnosť s ručením obmedzeným, a SVS Vojany, ale aj ďalšie účastiny, ktoré vytvárajú možný tunel na únik financií. Zaujímala by ma aj budúcnosť akcií, ktoré vlastne táto spoločnosť či už Poľnobanky, Slovnaftu, VSŽ, Kreditnej banky, ale i ostatných účastí, napríklad benzínových čerpadiel a podobne. Zaujal ma aj záver v prvom odseku, kde si predkladateľ urobil cestičku, aby nemusel vybrať ponuku s najvyššou cenou.
Kolegyne, kolegovia, vedel by som o tomto spôsobe v návrhu privatizácie hovoriť aj viacej, ale chcem po prvé vyzvať predsedu vlády Slovenskej republiky pána Dzurindu, aby naplnil a realizoval svoje vyhlásenie, že do privatizácie budú zapojení i nezávislí a opoziční odborníci.
A po druhé. Žiadam vás, aby sme schválili vrátenie tohto materiálu predkladateľovi na prepracovanie a doplnenie.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
S faktickou poznámkou na vystúpenie pána podpredsedu Národnej rady sa hlási pán poslanec Švantner ako jediný prihlásený. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.
Pán poslanec Švantner, nech sa páči.
Poslanec D. Švantner:
Ďakujem.
Ja by som chcel poukázať na tú časť prejavu kolegu Andela, kde hovoril o telekomunikáciách. Tam si myslím, že je naozaj najlepší príklad toho, ako tá privatizácia prebehla. Hovoríme o tom, že si nechávame majoritný podiel, aby sme mohli rozhodovať o dianí v tej ktorej firme. A teraz ja neviem, či niekto z mojich kolegov alebo nakoniec aj z občanov počul o tom, že by sa bolo rokovalo na telekomunikáciách v orgánoch spoločnosti o tom, či sa má zvýšiť poplatok za telefónne stanice alebo nie. Však čo sa stalo? Stalo sa to, že keď ľudia začali šetriť na tom, že prestali veľa telefonovať, tak firma si jednoducho peniaze zaistila tým spôsobom, že zvýšila pevnú mesačnú taxu pre právnické a fyzické osoby za telefónne stanice. Tak potom aký zmysel má privatizácia a nechávanie si majoritného podielu, kým nemáme stopercentný podiel alebo kým naozaj sa nesprávame v tej spoločnosti tak ako vlastníci, a zatiaľ sa nesprávame, tak nemá zmysel, aby sme dali možnosť privatizovať naše naozaj piliere ekonomiky západniarskym firmám. A nakoniec však to ani nebola privatizácia. My sme telekomunikácie predali štátnej firme. Takže aká privatizácia?
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pýtam sa, kto sa do rozpravy hlási ústne. Pán poslanec Hofbauer, pán poslanec Husár, pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Húska. Uzatváram možnosť podania prihlášok do rozpravy ústne. Ako prvý vystúpi pán poslanec Hofbauer.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec R. Hofbauer:
Vážený pán predseda,
pán minister,
dámy a páni,
mám v ruke tlač číslo 808 - zámer a postup privatizácie spoločnosti Transpetrol, akciová spoločnosť, Bratislava, ktorý predkladá do Národnej rady Slovenskej republiky predseda vlády Mikuláš Dzurinda, pričom materiál bol vypracovaný gestorským rezortom - ministerstvom hospodárstva. Celý tento materiál obsahuje aj s úvodnou stranou predkladacej správy 14 textových strán. Je to impozantný rozsah zdôvodnenia predaja jedného z najlukratívnejších priemyselných podnikov na Slovensku.
Pri jeho podrobnom štúdiu nemohla mi ujsť skutočnosť, že materiál postráda rukopis hospodársky zdatných ľudí. To je zlý učebnicový materiál, ktorý nesie rukopis, neurazte sa, pán minister, ale pedagogického pracovníka pôsobiaceho na čele rezortu ministerstva hospodárstva a mizerného školského teoretického pracovníka Máriusa Hričovského, ktorý vám ho bezpochyby vypracoval. Domnievam sa, že by ste mu nemali vyplatiť odmeny, pokiaľ mu ich vyplácate, a pokiaľ si ho držíte pri sebe, tak by ste mali pouvažovať o nejakom schopnejšom poradcovi, pretože tento pán má parametre, presne tak ako povedal môj predrečník, študenta druhého ročníka strednej ekonomickej školy, nie viac.
Dovoľte mi, aby som sa teda tu s vami podelil o svoje postrehy k tomuto materiálu, ktorým chcete zdôvodniť zbavenie sa Slovenskej republiky Transpetrolu, akciovej spoločnosti. V predkladacej správe uvádzate, že s ohľadom na zložitosť problematiky privatizácie a významné strategické postavenie akciovej spoločnosti Transpetrol na trhu odporúča sa poveriť samostatnou prípravou jej privatizácie renomovanú firmu so skúsenosťami v danej oblasti, teda zahraničnú firmu. No s týmto výberom zahraničnej renomovanej firmy má bohaté skúsenosti tu sediaci pán Gabriel Palacka, kde sa dovtedy vajatalo v rezorte dopravy a spojov, až kým tou renomovanou firmou sa nestala tá firma, ktorá bola naviazaná na organizáciu, ktorá Slovenské telekomunikácie kúpila.
Deutsche bank poradila na predaj Slovenských telekomunikácií Deutsche Telecom, tak sa aj udialo. Za sprostredkovanie sa zhrablo pol miliardy Sk a výsledok je nám známy. Dnes je zbytočné nad tým hĺbať, že Slovenské telekomunikácie zvyšujú poplatky za základné služby za prevádzkovanie telefónnej stanice. Však to je logické. Účelom súkromného vlastníka je zvyšovanie zisku. Nič iné. Žiadne zlepšovanie služieb, žiadne vstupovanie do ekológie a žiadne táranie o takýchto veciach. Zvyšovanie zisku je jediné kritérium v liberálnej spoločnosti voľného trhového mechanizmu. Žiadne iné kritériá neexistujú.
Teda predaj Transpetrolu do zahraničia má navrhnúť zahraničný poradenský subjekt, ak, samozrejme, to nebude náhodou Slávia Capital alebo niektorá iná skupina blízka súčasnej Strane demokratickej a kresťanskej únie, ktorá potrebuje evidentne finančné prostriedky na svoj rozbeh, financovanie a na parlamentné voľby.
Rád by som pánovi ministrovi pripomenul, že ministerstvo hospodárstva, neviem, prečo sa volá ministerstvo hospodárstva, pretože v súčasnosti riadi nie viac ako tri štátne podniky. Vy neriadite nič viac, pretože všetky ostatné podniky už sú dávno sprivatizované. A o týchto štátnych podnikoch ako ich správca tvrdíte, že štát je najhorším hospodárom. Ak ste skutočne tohto názoru, pán minister, tak riešenie je poruke. Podajte demisiu. To je osobné riešenie vašej persóny, aj vládnej koalície, nech podá demisiu vláda, pretože ministerstvo hospodárstva je v rukách nekvalifikovaných ľudí. To je vážny signál, ktorý tu uvádza priamo predkladateľ tohto materiálu a ja nemám dôvod, aby som v tomto výnimočnom prípade Mikulášovi Dzurindovi neveril. Bezpochyby má pravdu. V celom materiáli, nech som ho študoval akokoľvek podrobne, nepodarilo sa mi objaviť žiadne ekonomické súvahy, ekonomické analýzy, bilancie zisku, prevádzkových nákladov, odvodov, príjmov, výdavkov.
Celá správa a celý materiál, tlač číslo 808, je na úrovni verbálnych učebnicových tvrdení na úrovni študenta toho tretieho ročníka. Čiže druhého, tretieho, to by som prehnal. Ak odôvodnením pre privatizáciu sú ekonomické chýbajúce rozbory, tak sa pýtam, ekonomické rozbory čoho? Tých 500 zamestnancov, ktorými disponuje Transpetrol? To je taký titan, ktorým sa musí zaoberať tento štát? Veď 500 zamestnancov vyletí na dlažbu v priebehu týždňa na Kysuciach. Nikto ani brvou nepohne v tejto vláde za to a vy osobne takisto nie, pán minister.
Celý materiál sa volá zahmlievajúco privatizácia. Nie je to privatizácia, je to predaj. Pretože ako privatizáciu vy tu uvádzate výlučne predaj základného imania s variantom buď formou kapitálového trhu, alebo formou priameho vlastníka. No a tá najpodstatnejšia časť vypadáva? To je vstup nového subjektu zvýšením základného imania do firmy? S tým Dzurindova vláda vôbec neuvažuje? Len s predajom? Ak len s predajom, tak potom si povedzme otvorene. Sedliak, ktorý predá roľu, tak už nie je sedliakom, ale bírešom. Obyvateľ domu, ktorý predá svoj dom, už nie je obyvateľom a domkárom, ale je bezdomovcom. Takže táto vláda smeruje Slovensko k tomu, aby sme boli národom bírešov a bezdomovcov v rámci európskych štruktúr.
Pán minister, preskočím problematiku úvodu, pretože to sú obvyklé frázy, a prejdem k druhému bodu predkladacieho materiálu - ciele privatizácie Transpetrolu. Upútala ma veta, ktorú odcitujem: "V súvislosti so zavŕšením transformácie vlastníckych podmienok vzťahov v podmienkach Slovenskej republiky je nevyhnutné pristúpiť k privatizácii podnikov charakteru prirodzených monopolov." Moja otázka znie: Prečo je nevyhnutné? Pokúšal som sa to dopátrať v celom materiáli, neobjavil som to. Tak objasnite, prečo je to nevyhnutné. Kto nám tento diktát uložil, kto nám túto direktívu predpísal a čie diktáty a direktívy plníte vy osobne a táto vláda ako celok. Nevyhnutná je iba smrť. Predaj Transpetrolu nie je nevyhnutný.
Ďalej citujem: "Neprivatizovateľnosť vedie zväčša k odstráneniu konkurencieschopnosti a k odstráneniu ekonomickej efektívnosti. Akýkoľvek monopol držaný v rukách štátu znamená stratu konkurencieschopnosti. Štátom držaný monopol stráca schopnosť reagovať správne na súťaživé prostredie, čo z dlhodobého hľadiska smeruje k jeho zániku. Štát sa preukázal jednoznačne, že sa nedokáže o tento majetok starať." Nuž tak platí to, čo som povedal v úvode. Ak dokumentujete, že nie ste schopný ako predstaviteľ vlády a štátu o tento majetok sa starať, podajte demisiu. V tomto štáte je dostatok schopných ľudí, ktorí takýto podnik riadiť vedia a koniec koncov Transpetrol alebo ropovodný systém tu fungoval vynikajúco desiatky rokov a nebolo treba k tomu ani Dzurindovu vládu, ani Harachove ministrovanie.
Ďalej citujem: "Ak chceme umožniť vstup kapitálu, musíme mu ponúknuť také vlastníctvo, v ktorom získa dostatočnú kontrolu nad vloženými investíciami." Aha, to je 49 percent? Dostatočná kontrola je 51 percent. Čiže vstupom kapitálu príde k zvýšeniu a k preváženiu toho pomeru 49 - 51 na 51 - 49? A vstup kapitálu je čo? To, keď predáte 49-percentný podiel? To nie je žiadny vstup kapitálu. To je predaj tej role. Predajom ku sedliakovi nepristúpil žiadny kapitál, on sa zbavil len role. Takže nezahmlievajte tvrdenia.
Veľmi zábavné časti sú na tretej strane hore, v hornej časti. Základnými cieľmi privatizácie podniku charakteru prirodzeného monopolu je - a teraz nasleduje 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9 statí. Zabezpečuje maximálny zdroj príjmov do štátnej pokladnice. No po predaji štátneho monopolu príde k presnému opaku. Moji predrečníci to už zopakovali. Druhý odsek. Urýchlenie ekonomických reforiem. V čom? V čom príde k urýchleniu ekonomických reforiem a deklarujte, čo sú to ekonomické reformy, keď sa Transpetrol predáva. Prílev súkromného kapitálu. Ani šesták. Pretože súkromný kapitál sem nepríde, on kúpi akciový podiel. To nie je príchod kapitálu. To je odpredaj. Posilnenie ekonomického rozvoja. Čoho? Čo sa ide ekonomicky rozvíjať? Transpetrol? Však ten má dostatok finančných prostriedkov na svoj ekonomický rozvoj a navyše v ďalšej časti textu sami potvrdzujete, že technická úroveň tohto podniku je dobrá. Rozšírenie exportných možností Transpetrolu? Aké exportné možnosti? My vari predávame ropu? Transpetrol je tranzitný podnik, ktorý prepravuje cudzí substrát.
Diverzifikácia zdrojov ako ďalší dôvod, ktorý uvádzate. Odkiaľ kam? Veď predsa ide o líniovod, ktorý má presnú trasu z bodu A do bodu B s bočnými vetvami. Čiže žiadna diverzifikácia sa nekoná. Formovanie konkurenčného prostredia, no tak toto je skutočne pozoruhodné. Vznikne niekoľko súbežných iných ropovodov, ktorými budú súbežne prúdiť súbežne iné ropy iných vlastníkov? Pretože ropa v rúre predsa nie je slovenská!
Tvorba predpokladov na oživenie ekonomiky. No tak to ma teda podržte. Ako predajom strategického podniku sa má naša ekonomika oživiť? A čím? Predrečník už dokumentoval, že ide o zníženie príjmu do štátneho rozpočtu. To je oživenie? To je umŕtvenie. Nuž a rozvoj kapitálového trhu? A čím? Keď slovenský podnik kúpi zahraničný vlastník? Čo sa tým oživí na kapitálovom trhu? Absolútne nič.
Predaj podniku, ktorý znamená pre štát stabilný zdroj príjmu vo forme daní a odvodov bez rizík spojených s podnikaním na štátny účet. To znamená, že v súčasnosti pod vašou správou tohto podniku sú riziká vo forme odvodov daní do štátneho rozpočtu? Veď to nepriamo v tomto texte uvádzate.
Ďalej. Tento proces predstavuje proces zmeny vlastníckych vzťahov a bude výrazne determinovať vývin reklamy Slovenskej republiky v ďalšom období a ovplyvní formovanie v ekonomickej a sociálnej štruktúre spoločnosti. No tak to absolútne s tým súhlasím. Pretože takýmito krokmi slovenská ekonomika sa pretransformuje z ekonomiky suverénnej na ekonomiku koloniálnu. Slovenská republika, slovenská ekonomika prestane byť zvrchovanou ekonomikou a bude ekonomikou kolónie voči domíniu.
Ďalej. Predaj Transpetrolu súvisí s približovaním podmienok v rámci prístupových procesov Slovenskej republiky do Európskej únie, kde prebiehajú globálne trendy smerom k liberalizácii, demonopolizácii, privatizácii a deregulácii odvetví považované za prirodzené monopoly. Nuž tak toto je skutočne Hričovského formulácia ekonomických fráz, pretože žiadny štát Európskej únie sa nezbavuje svojich prirodzených monopolov takýmto spôsobom. A koniec koncov nedávno uskutočnený predaj Slovenských telekomunikácií nemeckému vlastníkovi to nad slnko jasnejšie dokazuje. Deutsche Telekom sú štátne, Austria Telekom štátne, France Telecom štátne a British Telecom tiež sú tiež štátne. Tak aká demonopolizácia aká privatizácia prirodzených monopolov?
Ďalej uvádzate: Z celospoločenského hľadiska predstavuje privatizácia týchto subjektov významný zdroj príjmov pre ekonomiku Slovenskej republiky. Nuž tak do štátneho rozpočtu jednorazovo. Podnik predáte. Peniaze sa strovia v štátnom rozpočte a otázka znie - a čo bude nasledujúci rok? Budú voľby? Po vás potopa? Nie menej významný je zámer štátu, ktorý vychádza z potreby plnenia záväzku spojeného s uspokojovaním nárokov občanov Slovenskej republiky v otázke vyplatenia dlhopisov Fondu národného majetku, kde sa vláda rozhodla, že výnosy z privatizácie určených podnikov a spoločností budú použité na úhradu záväzkov Fondu národného majetku voči majiteľom dlhopisov. Nuž tak tieto ubezpečovania občania dostávali formou medových motúzov aj pred predajom Slovenských telekomunikácií, z predaja telekomunikácií neuvideli, samozrejme, nič. Presne to isté sa opakuje aj teraz. Medové motúzy - treba predať Transpetrol a potom sa majú vyplaťiť dlhopisy. Borovú figu, pán minister, a vy to dobre viete. Navyše, ak by tento štát chcel riešiť problematiku dlhopisov, tak nie je ani najmenší problém riešiť takou formou, ako to uvádzali moji predrečníci, napríklad podpredseda Národnej rady Andel. Občania za dlhopisy dostanú akcie Slovnaftu a je to vyriešené. Netreba predávať vôbec nič a navyše vlastníctvo zostane na území tohto štátu.
Teraz nasleduje na štvrtej strane toho vášho textu zábavná pasáž v strede, kde sa tie isté veci opakujú. Neviem, či ste sa spoliehali, že ľudia to nebudú čítať, či poslanci to nebudú čítať. Alebo či to ani vláda nečítala bezpochyby, pretože jednotlivé textácie v doslovnom znení sa nachádzajú na strane štvrtej, piatej, potom siedmej, potom jedenástej a tak dokola. Čiže predkladateľ to odpisoval alebo robil to z dôvodu nafukovania vecného rozsahu textu. Nepodarilo sa mu dopátrať, prečo tento textový nezmysel sa tu nachádza a prečo s tým rezort hospodárstva a vláda zavádza. Tretí odsek zhora je doslova odpísaný potom na nasledujúcich stranách piatej a ďalej jedenástej. A v závere takisto.
To sa týka predovšetkým nevyhnutnosti predpokladu predaja privatizácie Transpetrolu pre prístupový proces Slovenskej republiky do Európskej únie. Aha. Takže ak vstup do OECD bolo treba ovplyvniť odovzdaním VSŽ Američanom, telekomunikácie Nemcom a Slovnaftu Maďarom a stali sme sa členmi OECD, tak hurá do Európskej únie po odovzdaní Transpetrolu, plynárenského priemyslu a energetiky. Výborná perspektíva. Tam budeme robiť bírešov. (Hlasy v sále.) To ostalo tu rezešovské. Ďakujem za pripomenutie. Rezeš nevyviezol von ani tehlu. Ešte aj ten dom, ktorý opravoval, je tu.
Z hľadiska zákonov strategickej privatizácie Transpetrolu je vytvorenie dobre riadenej ziskovej spoločnosti. To isté opakujete na druhej a tretej strane. To znamená, pod vašou správou je to zle riadené a spoločnosť je nezisková? Sami v texte potvrdzujete nepravdu toho.
K ďalším zámerom spoločnosti patrí rozvoj prepravy do a cez Slovenskú republiku. Nuž tak cez Slovenskú republiku a do Slovenskej republiky sa prepravuje presne toľko ropy, koľko sa jej vyťaží v Ruskej federácii a koľko jej napumpujú do ropovodnej siete. Ani o kubík viac. S výnimkou, samozrejme, toho, čo potiahnu na území Ukrajinskej republiky.
Opäť opakujete zabezpečenie diverzifikácie prepravných miest. To už bolo. Nezmysel. Prístup ku všetkým ruským trhom (ruský, kaspický, Stredozemné more) - tento nezmysel sa opakuje v tomto texte, pán minister, štyri razy bez toho, žeby ste tam zmenili na tom čo i len mäkčeň alebo čiarku. Upozornite pána Hričovského, nech vám pripraví nejaký rozumnejší materiál, lebo vás strápňuje. Nepredpokladám totiž, že ste to písali vy.
Predajom podniku, respektíve, ako vy tvrdíte privatizáciou sa zvýši export, zvýši sa efektívnosť spoločnosti, ako aj sa eliminujú krízové stavy ohrozujúce energetický trh v Slovenskej republike zahraničných partnerov. Nuž tak nie je mi známe, ako predajom rúry cez Slovensko sa zvýši export toho substrátu, ktorý sa cez naše územie prepravuje. Nie je náš. My sme prepravcovia, nie producenti. Iba čiastočne spracovatelia. Ako sa budú eliminovať krízové stavy ohrozujúce energetický zdroj. U nás sa ropa neťaží. Cez naše územie sa iba prepravuje.
Cieľom procesu privatizácie, citujem, je získať finančne silného partnera, je potrebné know-how, prípadne prístup na medzinárodné trhy. No to nemyslíte vážne. Sami v závere uvádzate, že technická úroveň Transpetrolu je uspokojivá a je porovnateľná s podnikmi obdobného druhu v európskom štandarde. A prístup na medzinárodné trhy? To je o čom? Vari Slovensko predáva ruskú ropu na zahraničných trhoch?
Nejdem sa zaoberať stranou piatou, pretože tam sú doslova citácie z toho, čo sa nachádza na strane štvrtej vrátane prístupu ku všetkým ropným trhom ruským, kaspickým, stredozemným vrátane zvyšovania technickej úrovne s cieľom predchádzať eliminovať krízové stavy ohrozujúce energetický trh. To sú, samozrejme, nezmysly. Ale je tu jedna pasáž, ktorá sa opakuje potom ešte dva razy. A tá je veľmi zaujímavá. Za prínos považujete zníženie úlohy a aj povinnosti štátu v riadení spoločnosti. Čiže vy sa cielene chcete zbaviť zodpovednosti za riadenie tejto spoločnosti. Čiže preukazujete sám, že nie ste schopný riadiť. Podajte demisiu. Ak štát zato predáva podniky, že ich nevie riadiť, tak je zrelý na to, aby sa vláda prinajmenšom vymenila. Ak je to vedenie toho podniku neschopné, ste od toho kompetentní, aby ste urobili kroky vo vedení tohto podniku. Ak vedenie mlynu vykazuje zlé hospodárske výsledky, dôvodom je mlyn predať?
Dámy a páni, na šiestej strane sa uvádza: Základné imanie súčasnej akciovej spoločnosti Transpetrol je 1 900 miliónov Sk a jej stopercentým akcionárom je Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. Ďalej sa uvádza rozsah zamestnancov, ktorých je 489. Zaokrúhlené na päťsto. Pre päťsto zamestnancov sa robí takýto hurhaj a sľubuje sa, že racionalizáciou stavu pracovníkov sa zvýšia výnosy tejto firmy a zlepší sa jej ekonomický chod? No to silne pochybujem. Päťsto zamestnancov na ropovodnú sieť na Slovensku je skutočne to minimum, ktoré je nevyhnutné na zabezpečovanie plynulého chodu tejto ropovodnej siete.
Ale ďalšia vec, ktorá na šiestej a siedmej strane mi chýba. Pamätám si pred dvoma rokmi ten obrovský hurhaj okolo Vladimíra Poóra, ako mi tu zozadu pošuškávali, a Nafty Gbely. Kde sa nachádza tento podnik? V rámci čoho? Vyparil sa ako dym. Ako smrad. Nikde sa nenachádza v nadväznosti ani na Transpetrol, ani na nič iné. Hlboké ticho okolo tejto firmy dokumentuje, že prišlo k tomu, k čomu táto vládna koalícia chcela dospieť. Bol by som rád, keby ste informovali prítomných, pán minister, k čomu prišlo. Kde sa nachádza podnik? Čo sa s ním udialo? Pretože na to sú napojené podzemné zásobníky, a to sú teda sakramentsky strategické objekty ropovodnej sústavy Slovenskej republiky.
Na ôsmej strane sami uvádzate: V súčasnom období sa realizuje investičný proces rekonštrukcie ropovodného systému z vlastných zdrojov spoločnosti. Žiadne úvery, žiadne dlžoby, žiadne sekery. Z vlastných zdrojov spoločnosti si tento podnik modernizuje a rekonštruuje ropovodný systém. To si potom odporujete sám sebe, že na modernizáciu a rozvoj treba, aby ktosi sem prišiel a kúpil 49 percent.
Ďalší odrazník uvádza váš materiál. Tarifná politika v preprave ropy je už v súčasnom období liberalizovaná na podmienky ropovodných spoločností v Európe hlavne z toho dôvodu, že tranzitná preprava sa realizuje do Českej republiky, kde existuje duálna možnosť prepravy ropovodom Ingolstad a do Maďarska. Opäť otázka: Načo potom predaj Transpetrolu, keď sami potvrdzujete, že súčasná politika je liberalizovaná a existuje duálna možnosť prepravy, čo sa zmení predajom Transpetrolu s výnimkou toho, že si, samozrejme, tí, ktorí budú pri tom, dobre namastia vrecká? Však SDKÚ?
Strana deväť hore: Technická úroveň ropovodného systému je považovaná v rámci Európy za dobrý štandard. Tak potom tie predchádzajúce strany asi klamú, ktoré hovoria o nie dobrej úrovni. A ak je dobrý štandard, no tak potom už dupľom to netreba pridávať. Načo? Dobrý, liberalizovaný podnik, ktorý sa modernizuje z vlastných zdrojov a ktorý má dobrý štandard, prečo sa predáva? Ešte ďalšia pasáž je ešte zábavnejšia, keď materiál sám uvádza, že rozdelenie hlavných podnikateľských činností do samostatných akciových spoločností nie je možné. Nuž tak pochopiteľne, že nie je možné, keď cez naše územie vedie jedna rúra, tak tú možno rozdeliť len pozdĺžnym krájaním ako salámu. Ale to už potom nie je rozpovod, ale salámovod.
Na desiatej strane, s tým sa ťažko možno zaoberať, pretože to všetko už bolo zopakované v textácii na predchádzajúcich stranách dva aj tri razy. Napríklad: Skúsenosti z mnohých krajín ukazujú, že väčšina štátom riadených podnikov nedosahuje z pohľadu efektívnosti prevádzkovú úroveň súkromných spoločností. To je učebnicová fráza ako Brno. Nie je tam uvádzaný jediný príklad. Ďalší odsek: zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu, s tým sa nejdem zaoberať, pretože to už som uviedol ja aj moji predrečníci. Takisto úhrada záväzkov Fondu národného majetku voči majiteľom dlhopisov, už bolo dva razy uvedené, opäť sa to opakuje na desiatej strane. Argumenty, ktoré sú uvádzané ako rozhodujúce strategické parametre v ropovodnej sústave Transpetrol na desiatej strane - raz, dva, tri, štyri, päť, šesť, sedem, osem, deväť bodov, tak to sú všetko dôvody podporujúce neprivatizáciu a nepredaj tohto podniku, a nie privatizáciu a predaj tohto podniku. Načo táto vláda občanov tohto štátu klame? Ja odcitujem, pretože to je skutočne obdivuhodné, strategické parametre ropovodnej sústavy.
Prvý - v súčasnosti jediný možný spôsob prepravy ropy do akciovej spoločnosti Slovnaft a s tým súvisiace národohospodárske dosahy. Druhý - prepojenie ropovodu Družba za ropovodom Adria. To sú všetko pozitíva tejto sústavy, ktoré dokumentujú účelnosť neprivatizácie. Tretí - prostredníctvom prepojenia na Inglostadt prístup k západoeurópskym ropovodným systémom. Ďalší dôvod - prepojenie ropovodu Družba na kaspický región cez ukrajinský prepoj Odesa - Brody. To existuje. Ďalší bod - možnosť tranzitu ruskej, kazašskej a kaspickej ropy do rafinérií v Chorvátsku, Bosne, Srbsku na trh Stredozemného mora do Českej republiky a Nemecka. No veď tento systém existuje. Toto je strategický parameter opäť, ktorý je v prospech nepredaja takejto vynikajúcej stavby. Ďalší dôvod - dostatočná kapacita prípravy bez potreby rozsiahlych investícií. No tak to je fantastické. My ideme predať niečo také, čo netreba ani modernizovať, ani zvyšovať kapacitu, čo je plne funkčné a plne kompatibilné s Európou. Ďalší bod - teritoriálna blízkosť západoeurópskej ropovodnej siete, to je Rakúsko. Predposledný bod - uvádzate sám, že ide o vysokú technickú úroveň ropovodného systému. Keď je vysoká technická úroveň ropovodného systému, prečo táto vláda sa toho chce zbaviť? A predposledný bod, ktorý uvádzate, strategický charakter vo vzťahu k vojensko-politickým otázkam. Toto je výnimočne dôležitý bod, pretože predajom Slovenských telekomunikácií nemeckej štátnej firme tento štát vlastne stratil telekomunikačné spojenie pre armádu, pre civilnú obranu, pre havarijné stavy, pre živelné pohromy. Sme vydaní napospas a na milosť a nemilosť zahraničnému vlastníkovi telekomunikačnej siete. To isté sa udeje aj po predaji ropovodnej siete.
Na jedenástej strane, to nejdem opakovať, pretože ten druhý odsek sa už opakuje po šiesty raz. Opäť pripomínam, že nech pán Hričovský vám robí nejaké slušnejšie materiály, ale keď to vyhovuje vláde, tak to zrejme vyhovuje aj vám. Ale na jedenástej strane posledný odsek dole je zaujímavým tvrdením, pretože v tomto texte sa uvádza: "Spoločnosti vo vlastníctve štátu sú vystavené rovnakým vplyvom konkurencie ako súkromné podniky." Čiže tento materiál sám sebe oponuje s tým, že treba to predať, aby to bolo konkurencieschopné, zatiaľ čo na jedenástej strane potvrdzujete známy fakt, že nie vlastníctvo je rozhodujúce, ale čosi iné. A to je nakoniec zdokumentované tým, že v západnej Európe a štátoch Európskej únie štátnych monopolov je neúrekom. Nikto to nejde predať susednému štátu, ako to robí vaša vláda.
Zlepšenie postavenia podnikov v nových podmienkach po privatizácii je možné tromi spôsobmi. Ponechať veľkú spoločnosť v súčasnom stave. Druhý odsek je veľmi zaujímavý, odložiť alebo pozdržať riešenie prezamestnanosti. Na dvanástej strane po prvý raz hovoríte, že tých 489 zamestnancov Transpetrolu je obrazom prezamestnanosti. To je úplná kuriozita.
A spôsob privatizácie, tá predposledná pasáž vami predloženého materiálu uvádza výlučne len predaj. Žiadne navŕšenie kapitálu zahraničným vstupom zahraničného partnera. Prvý odsek - predať 51 akcií, ponechať vo vlastníctve štátu, ďalších 49 akcií predať, pričom prichádza do úvahy buď predaj investorovi, alebo cez burzu cenných papierov, alebo kombinácia vyššie dvoch uvedených alternatív. Čiže ani raz sa nezmieňujete o možnosti vstupu investora, zahraničného, strategického partnera vstupom, formou zvýšenia a navŕšenia základného imania firmy. To znamená zúfalú snahu tejto vlády predať ho za každú cenu. Rýchlo, rýchlo, rýchlo! Termínovník, no tak ten je už teda parádny, to ste mohli vymeniť v tomto materiáli aspoň dvanástu a trinástu stranu, lebo si z nás robíte doslova žart, pán minister. Príprava a výber poradcu a výber strategického partnera pre Transpetrol je termín október - november 2000. To už uplynulo. Predpokladám, že buď ste už vybrali toho poradcu pre výber, alebo ste mali zmeniť termínovník, ktorý nám tu predkladáte. Tretia možnosť, že si robíte z poslaneckej snemovne žart.
Z toho sa odvíjajú aj všetky ďalšie body termínovníka, vypracovanie základného privatizačného projektu február. Posúdenie návrhu privatizačného projektu a majetkovej účasti štátu marec. Posúdenie návrhu privatizačného projektu ministerstvo pre správu a privatizáciu apríl. Príprava a výber strategického partnera jún. A v tom istom mesiaci aj príprava a predloženie návrhu rozhodnutia o privatizácii na rokovanie vlády. Páni, to je tempo. Aby sme to ešte voľajako, nedajbože, stihli. To mi pripomína socialistickú súťaž v orbe alebo v zbere kukurice k termínu októbrovej revolúcie, aby sa stihlo všetko pozbierať a vykázať. Takže tieto termíny sú dominantné, všetko ostatné je vedľajšie. A záver: O konečnej forme organizačnej štruktúry spoločnosti, ako aj o spôsobe privatizácie akcií by sa malo rozhodnúť aj podľa návrhov privatizačného poradcu. Nie je zlé. Čiže privatizačný poradca vybraný, zahraničný navrhne, čo s týmto štátnym strategickým monopolom urobiť, vláda to odklepne a do júna to bude už aj uzavreté.
Dámy a páni, takže podčiarknime a zhrňme. Skutočnými dôvodmi predaja Transpetrolu, ja to nazývam už predaja, nie privatizácie, pretože nejde o privatizáciu, ale o predaj, presne tak isto, ako išlo o predaj telekomunikácií a pôjde o predaj plynárenského priemyslu, predaj energetiky a predaj bánk, nie sú dlhopisy. To si vyjasnime. Nie dlhopisy. Ak vláda predstupuje, šermuje tu dlhopismi, klame. Klame, až sa luster kýve, pretože problém dlhopisov by sa mohol vyriešiť úplne jednoduchšie tým, že občania by dostali namiesto dlhopisov akcie tejto firmy. Dôvodom nie je výhoda pre Slovenskú republiku a zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu, ale zníženie. Dôvodom nie je zvýhodnenie prevádzkovania Transpetrolu, pretože samotný materiál uvádza, že ide o firmu, ktorá je vo výbornom ekonomickom aj technickom stave. Ale skutočnými dôvodmi sú znefunkčnenie ekonomiky Slovenskej republiky. Skutočným dôvodom je zrazenie životnej úrovne občanov Slovenskej republiky pod úroveň Maďarska a pod úroveň Česka. Dámy a páni, však my čítame zahraničnú literatúru a zahraničných politológov, ktorí sami sa zaoberajú tým problémom, ako motivovať občanov Slovenska, aby splynutie s inými štátmi bolo pre nich atraktívne. Zraziť ich životnú úroveň pod úroveň tých štátov, ku ktorým by sa malo Slovensko rozkrájať.
Ďalším skutočným dôvodom je vlastne prejedenie prostriedkov v rámci spotreby štátneho rozpočtu. Táto vláda za dva roky svojho fungovania a pri treťom štátnom rozpočte nepredložila ani jediný jeden rozvojový program, ak, samozrejme, za rozvojový program sa neráta to upratovanie obcí od špiny, smetí a lístia a papekov v rámci verejných prác obcí.
No a štvrtým skutočným dôvodom je to, čo je diskrétne uvedené v úvode a hneď na začiatku, a to je podriadenie sa diktátu ako nevyhnutný predpoklad prístupového procesu Slovenskej republiky do Európskej únie. Ja sa pýtam, pán minister, komu sa to podriaďujeme, tomuto nevyhnutnému predpokladu, kto nám tento nevyhnutný predpoklad uložil, keď strategické podniky aj v západnej Európe a v štátoch Európskej únie sú strategickými a sú štátnymi, ak 35 percent ekonomického priestoru Talianska je v štátnych rukách? Osviežim vám pamäť - nórska telekomunikačná firma Nortel Telecom bola privatizovaná takou formou, že časť, ktorá bola daná do privatizácie, bola ponúknutá občanom v dvoch vlnách na odkúpenie. Ani jedna akcia neopustila územie Nórska. Takže aj takáto forma privatizácie je, táto vláda, samozrejme, s takým čímsi neuvažuje.
Takže, pán minister, nepredpokladám, že podáte vysvetlenie ani vecné a už vôbec nie ani pravdivé. Domnievam sa, že je potrebné, aby ste si vypočuli oponentáciu tohto materiálu, ktorým aj vy, aj predkladateľ Mikuláš Dzurinda, predseda vlády, sa vlastne poslaneckej snemovni týmto vysmieva a robí si bláznov zo všetkých občanov tohto štátu.
Dámy a páni, ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)