Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďakujem pánovi poslancovi.

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne som nedostal žiadne prihlášky. Do rozpravy sa ústne hlási pán poslanec Cuper a pán poslanec Hofbauer. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

Pán poslanec Cuper.

Poslanec J. Cuper:

Vážený pán predsedajúci,

milé dámy,

vážení páni,

ďakujem pánovi poslancovi a dezignovanému predsedovi budúceho poslaneckého klubu KDH za ponuku, ale zatiaľ o nej v nijakom prípade nemienim uvažovať. Najmä nie preto, že som nikdy v živote tak často neprezliekal kabáty a nerobil také veci, ktoré nie sú v súlade s politickou morálkou.

Len kvôli histórii chcem pripomenúť pánovi poslancovi Mikloškovi a všetkým ostatným poslancom budúceho kresťanskodemokratického klubu, ktorí tak často opakovali, že SDK bolo vytvorené kvôli nášmu nezmyselnému zákonu o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky. Chcem zdôrazniť, že nikto vtedy, ani zákon poslancov bývalého Kresťanskodemokratického hnutia a dnes znova Kresťanskodemokratického hnutia, ktoré vstalo z popola ako Fénix, citujem pána poslanca Mikloška, nenútil, aby vstúpili vtedy do SDK. Nútilo ich iba to, že nemali vtedy potrebné preferencie, ktoré by ich oprávňovali vstúpiť. Takže sa združili do SDK.

Chcem podotknúť ostatným poslancom Národnej rady, že stále platí rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorého SDK, ktoré už sami poslanci SDK odpísali, ešte stále je v platnosti toto rozhodnutie Najvyššieho súdu, nikto ho nezrušil, a teda treba sa ním riadiť. Chápem teda, pán poslanec Mikloško, že ste nemohli dať zriadiť poslanecký klub podľa odsekov 1, 2 § 64 zákona Národnej rady Slovenskej republiky. Teda naozaj môžete dať hlasovať iba podľa § 64 ods. 3 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku. Teda je na vôli poslancov Národnej rady, či budú akceptovať vaše rozhodnutie, alebo nebudú akceptovať vaše rozhodnutie.

Občanom Slovenskej republiky však treba povedať, že celý tento postup, celé to divadlo, ktoré bolo zohraté pred voľbami s vytváraním SDK, nebolo ničím iným ako volebným podvodom na občanoch a terajšieho rozdeľovania, ktoré zabralo celý jeden mesiac, a preto sme nemohli rokovať o závažných otázkach, ktoré sa dotýkajú života občanov, teda najmä rozpočtu, a odkladali sa práve kvôli týmto nezhodám, ktoré boli s týmto volebným subjektom, ktorý nebol ničím iným ako volebným podvodom.

Dnes pán predsedajúci sa rozhodol dať hlasovať o tom, že budeme rokovať až do 21.00 hodiny každý deň. Pokladám to znova za neetický a nehumánny postup, ktorý nebol ničím iným ako vydieraním opozičných poslancov, ktorí majú teraz nahrádzať to, čo vládna koalícia zameškala svojimi nezmyselnými hádkami a často aj protiústavnými a protizákonnými postupmi.

Ak si súdny človek pozrie maďarskú alebo rakúsku televíziu, alebo inú, tak celý november sa rokovalo o rozpočte. Nenecháva sa to na poslednú chvíľu - na december, a potom sa to nedoháňa po nociach, pretože rozhodne z toho nič kvalitné vzísť nemôže.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Hofbauer, ale vy ste sa prihlásili do rozpravy.

S faktickou poznámkou sa hlásil pán poslanec Jarjabek.

Nech sa páči.

Poslanec D. Jarjabek:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Dovoľte mi len istú konštatáciu v nadväznosti na slová pána poslanca Cupera.

Nie je totiž náhoda, prečo prichádza Kresťanskodemokratické hnutie s touto iniciatívou práve teraz. Prichádza s ňou po politicky zmarenom referende. Je to takto oveľa jednoduchšie byť v parlamente takýmto spôsobom.

Na druhej strane chápem isté nostalgické slová pána poslanca Mikloška, keď s istou nostalgiou hovoril o predsedovi Mečiarovi, ako spolu zakladali jednu stranu. Chápem to. Preferencie HZDS sú dlhodobo okolo 30 %. Preferencie KDH sú dlhodobo okolo 3 %. Chápem to, prečo je to takto. Berte to, prosím, páni poslanci, ako iba suché konštatovanie.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Hofbauer.

Poslanec R. Hofbauer:

Ako v súčasnej politickej scéne, aj v tomto prípade všetko je inak a všetko je inak aj s tvrdením pána Mikloška, že zakladal VPN. Pán Mikloško, nezakladali ste ho. Vy ste tam boli z KDH požičaný na základe prosby.

(Smiech v sále.)

Ale hej, boli ste tam požičaný, aby ste vedenie VPN rozriedili.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

KDH vzniklo až po VPN.

Poslanec R. Hofbauer:

Však boli sme pri tom. Vieme, o čom je reč.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Hofbauer, chcete ešte vystúpiť, alebo toto vystúpenie...

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pán poslanec Mikloško, chcete sa vyjadriť?

Poslanec F. Mikloško:

Nemám k tomu čo dodať. Jedine k pánovi poslancovi Hofbauerovi, že je pravda, že vtedy boli nejaké inštrukcie z Vatikánu, aby som tam išiel a pomaly tam pracoval.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Prosím pánov poslancov a panie poslankyne, aby sa dostavili do rokovacej sály. Ideme hlasovať o návrhu na schválenie utvorenia poslaneckého klubu Kresťanskodemokratického hnutia v Národnej rade Slovenskej republiky.

Prosím pánov poslancov, dostavte sa do rokovacej sály. Budeme hlasovať.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.)

Prezentovalo sa 98 poslancov.

Za návrh hlasovalo 96 poslancov.

Proti návrhu nehlasoval nikto.

Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

Nehlasoval 1 poslanec.

Konštatujem, že návrh sme schválili a Národná rada Slovenskej republiky súhlasí s vytvorením poslaneckého klubu Kresťanskodemokratického hnutia v Národnej rade Slovenskej republiky.

Pán poslanec Mikloško.

Poslanec F. Mikloško:

Dámy a páni, ďakujem všetkým, ktorí podporili tento klub. Odpúšťam všetkým, ktorí nehlasovali, prípadne sa zdržali. Ak dovolíte, všetkých o 16.30 hodine pozývam, výnimočne nie na halušky, lebo tie už nemôžem ani vidieť, ale na čašu šampanského do poslaneckého bufetu. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní ďalším bodom programu, ktorým je

hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 222/1996 Z. z. (tlač 671).

Pripomínam, že rozpravu o tomto bode programu sme skončili na 41. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

Prosím teraz pána poslanca Hajdúka, ktorý bol spoločným spravodajcom, aby jednotlivé hlasovania k tomuto prerokúvanému návrhu zákona uvádzal.

Prosím pána ministra ako navrhovateľa, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov a prípadne, ak bude treba, sa vyjadril k jednotlivým návrhom, ktoré boli prednesené v rozprave k tomuto návrhu.

Pán poslanec Hajdúk, máte slovo.

Poslanec P. Hajdúk:

Vážený pán predsedajúci,

pán minister,

kolegyne poslankyne,

kolegovia poslanci,

v rozprave vystúpilo okrem faktických poznámok spolu jedenásť poslancov, ktorí predložili nasledujúce návrhy: Pán poslanec Vavrík žiada odložiť návrh zákona. Poslanci Bartoš, Hajdúk a Škoda predložili návrhy na vyňatie návrhov pod poradovým číslom 19, 21, 29, 30, 20 a 26 zo spoločného hlasovania. Piati poslanci v poradí páni poslanci Fehér, Hajdúk, Tatár, Prokopovič a Kužma podali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

Vážený pán predsedajúci, v zmysle povedaného je potrebné najskôr hlasovať o návrhu pána poslanca Vavríka, a to odložiť návrh zákona v zmysle § 83 ods. 1 rokovacieho poriadku do času schválenia nového územného a správneho členenia.

Dajte, prosím, hlasovať o tomto návrhu.

(Ruch v sále.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Páni poslanci, prosím, aby ste sa dostavili do rokovacej sály a aby sme sa upokojili. Budeme hlasovať o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Vavrík, ktorý navrhuje, aby sme podľa § 83 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku odložili rokovanie o vládnom návrhu zákona až do času, keď bude schválené nové územnosprávne členenie Slovenskej republiky.

Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu poslanca Vavríka.

(Hlasovanie.)

Prezentovalo sa 90 poslancov.

Za návrh hlasovalo 49 poslancov.

Proti návrhu hlasovalo 31 poslancov.

Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

Nehlasoval 1 poslanec.

Konštatujem, že návrh sme schválili.

Preto ďalšie hlasovanie o jednotlivých pozmeňujúcich návrhoch je bezpredmetné.

Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi za uvedenie návrhu.

Budeme pokračovať ďalším bodom programu, ktorým je prerokúvanie tzv. zelených správ, ktoré sme prerušili rozpravou o týchto troch bodoch, ktoré sú uvedené pod číslom 3, 4 a 5 návrhu 43. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Ústne prihlásení do rozpravy, a ktorí ešte nevystúpili, sú v poradí pán poslanec Zlocha, pán poslanec Topoli, pán poslanec Oberhauser, pani poslankyňa Kadlečíková, pán poslanec Slaný a pani poslankyňa Angelovičová.

Dávam teda slovo teraz pánovi poslancovi Zlochovi ako prvému ústne prihlásenému do rozpravy.

Pán poslanec Zlocha nie je prítomný. Pán poslanec Topoli nie je prítomný v rokovacej sále.

Pán poslanec Oberhauser, ako tretí v poradí prihlásený ústne do rozpravy, máte slovo.

Poslanec V. Oberhauser:

Vážený pán predsedajúci,

vážené panie poslankyne, páni poslanci,

vážený pán minister,

je veľmi dôležité, aby v tomto parlamente bola pravidelne prerokúvaná správa o slovenskom poľnohospodárstve, potravinárstve, lesnom a vodnom hospodárstve, pretože ide o odvetvia, ktoré sú základom existencie každého štátu a celého jeho ekosystému a života občanov, ktorí v tom-ktorom štáte žijú. Výživa obyvateľstva, lesné a vodné hospodárstvo, najmä v nástupe do tretieho tisícročia, budú mimoriadne dôležité a myslím si, že preto je potrebné venovať týmto oblastiam teda mimoriadnu pozornosť.

Ja by som sa nechcel venovať nejako obšírne poľnohospodárskej výrobe, lebo o nej sa už tu pohovorilo dosť a myslím si, že veľmi fundovane. Slovenská národná strana sa stotožňuje s podstatou kritických vystúpení k výsledkom poľnohospodárstva, resp. prvovýroby a, samozrejme, aj spracovateľských odvetví. Myslíme si, že situácia je mimoriadne vážna a je potrebné v krátkom čase pripraviť a vykonať rozhodujúce opatrenia, aby slovenskí poľnohospodári mohli plne využívať zdroje, ktoré poskytuje pôda a celý ekosystém Slovenska, a aby potravinári boli konkurencieschopní najmä dovozovým potravinám, ktoré na Slovensko sa, samozrejme, dovážajú z celého okolia z prebytkového hospodárenia často mnohonásobne viac podporovaného zo štátnych rozpočtov a iných dotačných systémov v okolitých štátoch.

V tejto súvislosti by sme chceli poukázať aspoň na niektoré skutočnosti týkajúce sa veľmi zlého finančného stavu množstva poľnohospodárskych podnikov, ktoré vzhľadom na neriešenie ich zadlženosti z minulých čias sú na pokraji možného financovania, a je potrebné naozaj prijať účinné opatrenia, aby sa týmto podnikom pomohlo, aby mohli plne využiť svoj potenciál. V tejto súvislosti si myslím, že je veľmi dôležité sa zaujímať aj o vývoj v obchodných sieťach, ktoré dovážajú potravinárske produkty za dumpingové ceny. A jednoducho náš potravinársky priemysel je často vzhľadom na našu politiku nedostatočne konkurencieschopný, hoci kvalitou je rovnako výkonný a myslím si, že vytvára potraviny na vysokej úrovni.

Preto smeroval aj môj podnet, aby ministerstvo pôdohospodárstva predložilo parlamentu správu, ako je Slovensko chránené pred dovozom potravín, ktoré sú geneticky upravované alebo majú v sebe aspoň nejaké komponenty, ktoré majú geneticky pozmenený kód. Môžeme napríklad povedať aj otázku dovozu niektorých mliečnych výrobkov, kde konzervačné prostriedky, respektíve baktérie, ktoré sú tam implantované, sú geneticky upravované a na Slovensko sa dovážajú. Takýto podnet sa v minulosti vyskytoval vo vzťahu k firme Danone, ktorá vyrába potraviny s dlhou životnosťou a práve tie baktérie, bolo podozrenie, treba to preveriť, že boli geneticky upravované. V tejto súvislosti je, samozrejme, aj riziko ochorenia, ktoré sa vyskytuje v Európe v súvislosti s nákazou hovädzieho dobytka, a je potrebné vyhodnotiť, ako je chránené obyvateľstvo pred týmito nákazami, ktoré sa môžu dostať aj na naše územie. Myslím si, že by nebolo od veci, keby parlament takúto správu dostal a mohol k nej vyjadriť svoj názor.

V týchto dňoch prešla diskusiou v odbornej verejnosti aj správa o tom, že vývoz obilia na prelome rokov 1999 - 2000 pokračoval, hoci už vtedy bolo jasné, že obsiate plochy obilnín nie sú dostatočné na zásobovanie Slovenska a teraz sa minimálne za dvetisíc korún na tonu dováža obilie s vyšším nákladom, aby sme si zabezpečovali výpadok ešte aj úrody v roku 2000, spôsobený suchom. Toto sú otázky, na ktoré by bolo potrebné, aby parlament dostal jednoznačné odpovede a aby mohol k nim vyjadriť svoje stanovisko.

Toľko teda aspoň k niektorým otázkam poľnohospodárstva a potravinárskeho priemyslu, ku ktorým by sme chceli za Slovenskú národnú stranu, aby sa tu v odpovedi vyjadrilo stanovisko ministerstva pôdohospodárstva.

Čo sa týka situácie v lesnom hospodárstve Slovenska, lesné hospodárstvo prešlo v uplynulom roku veľmi zásadnou zmenou v tom, že bol vytvorený jeden štátny podnik, ktorý vlastne vytvára akýsi monopol v oblasti lesného hospodárstva, keďže jeho konkurencieschopnosť je mnohonásobne vyššia ako všetkých ostatných subjektov v lesnom hospodárstve, ktoré podnikajú na území Slovenskej republiky. K zelenej správe bol priložený pre informáciu pre Národnú radu aj materiál, ktorý sa zaoberá akousi analýzou pôsobenia tohto štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky, š. p., v uplynulom období a veľmi optimisticky vyjadruje svoje pôsobenie na území Slovenskej republiky. Myslím si, že analýza, ktorá bola predložená, nezodpovedá tej požiadavke, ktorá bola vznesená v Národnej rade, na základe ktorej bola táto správa pripravená. Keďže je to správa, ktorá hovorí len popisným spôsobom o založení, o štruktúre, o fungovaní tohto štátneho podniku, ale nerobí porovnania jednoducho s predošlým stavom, veľmi jednoznačné ekonomické porovnania, čo priniesla táto reorganizácia na území Slovenskej republiky v organizovaní štátnych lesov, a nerobí porovnania trebárs s Českou republikou a okolitými štátmi, aby sme mohli urobiť záver, či naozaj tento vážny krok bol prínosový, alebo nie.

V tomto smere správa jednoducho nesplnila svoje poslanie a bolo by potrebné, aby sa ministerstvo pôdohospodárstva opätovne venovalo vyhodnoteniu. Ja by som povedal, že by bolo potrebné, aby bol vypracovaný nezávislý audit štátnych lesov Lesy Slovenskej republiky, š. p., v ktorom by bola veľmi dôkladne rozobraná situácia v tomto podniku a prínosovosť zmeny, ktorá bola uskutočnená. V Lesoch, š. p., ďalej narastali v roku 2000 nevymožené pohľadávky, je tam dlhodobo napríklad pohľadávka Bukózy Vranov, ktorá sa stále pohybuje v rozsahu 100 mil. korún, čo nie je maličkosť, a sú tam aj ďalšie takéto pohľadávky, ktoré je jasné, že ani reorganizácia nepomohla zmeniť ten stav, ktorý tu bol pred reogranizáciou štátnych lesov Lesy Slovenskej republiky. V tomto smere si myslím, že by bolo potrebné naozaj vypracovať nezávislý audit a predložiť ho na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.

Stav slovenských lesov je naozaj veľmi vážny. Slovenské lesy sú veľkým potenciálom pre rozvoj slovenskej ekonomiky a myslím si, že nie je tento potenciál pre rozvoj slovenskej ekonomiky využitý. Jednoducho povedané, Slovensko nemá veľa prírodných zdrojov. Práve ministerstvo pôdohospodárstva je gestorom tých najvýznamnejších: slovenskej pôdy, najmä úrodných nížin, ktoré produkujú poľnohospodárske produkty, ale aj lesného hospodárstva, ktoré pokrýva okolo 42 % rozlohy Slovenska, a vody, ktorými sa radíme naozaj medzi zásobárne pitnej vody v Európe. A preto by bolo potrebné venovať tomuto rezortu oveľa väčšiu pozornosť, ako je to doteraz.

Čo sa týka lesného hospodárstva, ako som povedal, aj v minulom roku sa vyvážal obrovský objem drevnej suroviny v nespracovanom stave s tým, že sa argumentovalo, že slovenský drevársky priemysel a drevospracujúci celopapierenský priemysel nie je schopný spracovať tieto zdroje, a preto sa musia vyvážať do zahraničia. Uspokojiť sa s týmto stavom je veľmi zlé vysvedčenie pre Slovenskú republiku. Už dávno mali byť naštartované rozvojové programy, ktoré by dokázali všetku surovinu v maximálnej miere spracovať na území Slovenska a tak dať pracovné príležitosti, pretože sami vidíme obrovský rast nezamestnanosti. A keď my nevyužijeme aspoň vlastné surovinové zdroje jednoducho na podporu programu zamestnanosti, tak sú to všetko len frázy, o ktorých sa hovorí pri programoch znižovania nezamestnanosti, ale nie sú to veci podložené konkrétnymi krokmi tejto vlády. Preto si myslím, že spracovaný program Drevo 21. storočia ako surovina 21. storočia, ale nemať konkrétne realizačné výstupy v tom, aby sa toto odvetvie rozvíjalo v previazaní na lesné hospodárstvo, zostáva iba frázou, a nie reálnym činom.

Čo sa týka lesného hospodárstva, je tu ešte otázka certifikácie. Keď diskutujeme so zahraničnými partnermi, vidíme, že v zahraničí už certifikácia v lesnom hospodárstve začína nadobúdať mimoriadny význam pri vyhľadávaní stabilných odberateľov, ktorí jednoducho vyžadujú certifikáciu drevnej suroviny, ale vôbec lesa ako takého a tieto systémy jednoducho netreba podceňovať. Je tu ponuka škótskych lesov, ktoré by boli ochotné bezplatne poskytnúť pomoc pri certifikácii. Myslím si, že by bolo potrebné aj v tomto smere aktívnejšie pôsobiť a hľadať cesty, ako sa dostať napríklad na britské trhy, ktoré využívajú tento systém certifikácie aj v obchodných vzťahoch.

Čo sa týka spracovateľských odvetví, je otázne najmä spracovanie kalamity. Ja si myslím, že nie je možné stále sa skrývať za to, že je tento problém neriešiteľný. Aj v minulých rokoch najprv bola kalamita Osrblie, teraz bola v listnatých lesoch, ale to spracovanie bez väzby na drevospracujúci priemysel asi nebude riešiteľné na využitie aj týchto zdrojov.

Mimoriadne vážnou témou je súkromný sektor, ktorý predstavuje viac ako 700 tisíc hektárov lesa na Slovensku. Stále nie je doriešený vzťah štátu a vlády k súkromnému sektoru. Podľa nášho názoru to roztrieštenie množstva občianskych združení, ktoré nemajú žiadnu záväznosť, je potrebné preklenúť vytvorením Komory neštátnych lesov na príklade Agrokomory, proste Agropotravinárskej komory, aby jednoducho došlo k združeniu všetkých týchto subjektov a aby sa koncentrovane riešili problémy, s ktorými sa súkromný sektor v lesoch stretáva.

V správe je napríklad povedané, že došlo k reštitúcii lesov. Nie je to pravda. Lesy na Slovensku v drvivej väčšine tie, čo boli vydané, neboli reštituované, boli len odovzdané pôvodným vlastníkom, ktorí boli napísaní na listoch vlastníctva a v katastroch nehnuteľností. Čiže jednoducho nie je možné stále sa vracať k tejto téme takýmto spôsobom. Jednoducho išlo o vrátenie lesov pôvodným majiteľom a v demokratickom systéme, kde ústava zaručuje vlastnícke práva, nebol možný iný postup. A treba sa o tento sektor s plnou vážnosťou starať a pripraviť mu lepšie podmienky na fungovanie. A to, hovorím, by mohla organizačne na toto vytvoriť podmienky aj Komora neštátnych vlastníkov lesov, ktorá by lepšie organizovala vzťahy medzi štátom a týmito subjektmi, keďže tie občianske združenia vzhľadom na dobrovoľnosť a vágnosť ich sily, veľmi problematickej sily tento spôsob organizovania jednoducho nepomôžu riešiť problémy, ktoré sú v tejto časti lesného hospodárstva.

Na dôvažok je tu veľmi vážny jav, a to, že ministerstvo stále nedopracovalo zákony, ktoré sú ešte z roku 1977 a staršieho dáta. Ide o zákony o lesoch a tak ďalej. A tak všetky tie novely neriešia problém týchto zákonov. V tých zákonoch podľa vystupovaní a vyjadrení legislatívneho odboru ministerstva pôdohospodárstva, ale aj ostatných odborníkov z ministerstva vo viacerých miestach sa jednoducho nedodržiava Ústava Slovenskej republiky a zákony, ktoré upravujú ľudské práva a slobody. Čiže v tomto smere je naozaj veľmi nutné urýchlene prijať, vypracovať a schváliť nové zákony, ktoré budú upravovať najmä lesné hospodárstvo, myslím zákon o lesoch, poľovníctvo, ale takisto aj oblasť vodného hospodárstva, doriešiť tam problémy týkajúce sa aj rybolovu a pestovania rýb a tak ďalej. Čiže v tomto smere stále to zaostávanie v legislatíve, ktoré jednoducho udržuje pri živote anachronizmy z minulých období, ktoré sú nie kompatibilné s terajším celým legislatívnym systémom, to už ani nehovorím o systéme práva v Európskej únii. Toto je potrebné veľmi rýchlo prekonať a tie návrhy, ktoré sú v opatreniach, zase posúvajú veci do dosť takých, by som povedal, odďaľujú veci a neriešia ich tak pružne, ako by bolo potrebné.

V lesnom hospodárstve došlo k tomu, že obhospodarovatelia neznámych vlastníkov alebo nevydaných plôch zo Slovenského pôdneho fondu prešli na podniky lesného hospodárstva. Pri poslaneckých prieskumoch, keď chodíme po Slovensku, táto skutočnosť sa stretáva s mimoriadne nepriaznivým pohľadom. Jednoducho povedané, nie je možné, aby dostal zákonnú povinnosť alebo možnosť obhospodarovať lesy štátny podnik, ktorý je konkurentom tých hospodárskych subjektov, ktoré vlastnia les v jeho prostredí, a on rozhodoval o tom, či im les vydá, alebo nevydá. Toto je podľa mňa obrovskou chybou, ktorá sa stala v minulosti, že sa takáto úprava zákona prijala. Slovenský pozemkový fond bol akýsi nezávislý činiteľ nad tými hospodárskymi subjektmi a ten vytváral pocit objektivity pri vydávaní lesov pôvodným majiteľom. A teraz keď vlastne ich konkurent v hospodárení štátny podnik Lesy rozhoduje o vydaní, nevydaní lesov, z toho vzniká množstvo napätí, konfliktov po celom Slovensku a nie je tento stav dobrý. Čiže podľa mňa by bolo dobré prijať novelu zákona a vrátiť disponovanie s týmito lesmi neznámych vlastníkov a vlastníkov, ktorým ešte neboli vydané lesy, na Slovenský pozemkový fond, aby takýto nezávislý partner vystupoval v týchto vzťahoch a nevytvárať tieto napätia, ktoré sú. Stretli sme sa na Kysuciach s tým, na východnom Slovensku a vo viacerých oblastiach.

Veľmi vážnou otázkou je tiež vydávanie podzákonných rozhodnutí ministerstva pôdohospodárstva, smerníc, vyhlášok a tak ďalej, ktoré vo svojich rozhodnutiach však idú nad rámec platných zákonov. V praxi súkromných vlastníkov lesov je mimoriadne kritizované množstvo všelijakých evidencií, hlásení a tak ďalej, ktoré ministerstvo vyžaduje, aby boli poskytované pre potreby rozhodovania, ale už nikto sa nestretne s tým, ako boli tieto evidenčné hlásenia využité. Ja som presvedčený, že sa niekde stohujú a vôbec nikto ich nevie ani len spracovať. Veď to, myslím si, je úloha, ktorú dáva ministerstvo pestovateľom a tým ľuďom, ktorí sa starajú o lesy, úplne nad ich možnosti, lebo oni jednoducho nemajú kancelárske, obrovské "abteilungy", ktoré by zamestnávali množstvo ľudí, ktorí budú vypĺňať hlásenia. Čiže štatistiku a rôzne hlásenia, ktoré vyžaduje ministerstvo pôdohospodárstva, treba naozaj vyhodnotiť a povedať, ktoré spĺňajú svoj cieľ, majú naozaj účinnosť a sú prospešné pre lesné hospodárstvo a ktoré idú nad rámec zákona, nad rámec potrieb a treba ich minimalizovať, lebo naozaj nejde nám o vypĺňanie papierov a tlačív, ale malo by nám ísť v prvom rade o dobrý stav slovenských lesov.

Takisto je to aj v oblasti poľovníctva, kde celá verejnosť veľmi intenzívne očakáva, ako budú konečne doriešené otázky vlastníkov poľovných revírov a tých, ktorí poľujú na týchto územiach. Jednoducho je tu zase množstvo napätí z minulosti, že vlastníci nemajú slovo alebo veľmi malé slovo pri rozhodovaní o vytváraní poľovných revírov v teritóriu, kde pôsobia alebo kde vlastnia tieto lesy. A myslím si, že tieto záležitosti treba čo najrýchlejšie doriešiť a nastoliť vo vzťahoch jasno a pokoj.

Ja by som teda chcel poprosiť, aby pri uznesení, ktoré budeme schvaľovať, sme uložili vláde Slovenskej republiky, aby bol vypracovaný za rok 2000 v štátnom podniku Lesy Slovenskej republiky nezávislý audit. To je jedna téma, dám to pánovi spravodajcovi písomne. Druhá téma, aby som sa vrátil späť k ochrane obyvateľstva pred potravinami, ktoré sú rizikové. A tretiu vec, ktorú by som chcel poprosiť, aby sme do uznesenia dali takú sumarizáciu proste tých požiadaviek, ktoré sú kladené na súkromných vlastníkov lesov v tých hláseniach, štatistikách a tak ďalej, a vyhodnotili, ktoré naozaj pomáhajú zlepšeniu riadenia lesného hospodárstva a proste riešenia tých problémov, ktoré sú nadbytočné a nie sú prínosom.

Takže toľko z mojej strany.

Ďakujem vám za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Kadlečíková ako ďalšia v poradí prihlásená do rozpravy.

Pani poslankyňa Kadlečíková, nech sa páči, máte slovo.

Poslankyňa M. Kadlečíková:

Vážený pán predsedajúci, ďakujem za udelenie slova.

Vážený pán minister,

vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

patrím medzi tých ľudí, ktorí sú presvedčení o sile nášho poľnohospodárstva, o jeho konkurencieschopnosti a jeho pružnej dispozícii prispôsobiť sa podmienkam spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie a neskôr aj Agende 2000. Poľnohospodárstvo totiž bolo vždy prirodzenou súčasťou kultúry života nášho národa a vlastne v našich novodobých dejinách sa ani raz nestalo, že by bol náš ľud odsúdený na hladomor. A to je už silný argument, a to aj napriek tomu, že sa to niekomu môže zdať samozrejmé. V žiadnom prípade nad agrárnym rezortom nelámem palicu a ani si nemyslím, že chyby v agrárnej politike sa narobili len v posledných dvoch rokoch. Navyše štátnu podporu nechápem len podľa výšky dotácií, veď moderné ekonomické nástroje poskytujú pestré metódy ekonomickej podpory, ktoré nemusia byť predstavované len dotáciami, môžu to byť napríklad aj znížená daň z pôdy, resp. výhodné úvery, zrýchlené finančné toky či legislatíva zohľadňujúca špecifiká rezortu. A možno niekedy by veľmi málo stačilo, aby v tejto krajine boli dodržiavané zákony a aby hrdinami neboli tí, ktorí ich nedodržujú.

Uvedomujem si, že chyby v ekonomike majú retardačný charakter a v takom zložitom rezorte, ako je pôdohospodárstvo, sa len veľmi ťažko naprávajú, ale keď si to situácia v našom širokospektrálnom koaličnom zoskupení vyžaduje, dokážeme za rezort aj zabojovať. Uvedomujem si, že súčasná vládna koalícia má mandát na štyri roky, a som úprimne rada, že v zákone číslo 240 sa podarilo presadiť valorizáciu dotácií podľa inflácie. Práve v súlade s týmto zákonom chcem vo svojom vystúpení hovoriť o vplyve poskytovanej podpory a o daných ekonomických podmienkach vytvorených na dosahovanie cieľov pôdohospodárskej politiky v predchádzajúcom roku.

Správa je vypracovaná komplexne, umožňuje porovnanie výsledkov poľnohospodárstva s krajinami Európskej únie, OECD, ale aj s najbližšími susedmi Slovenskej republiky. Správa je informačne bohatá, moderná, štatistika je zladená s požiadavkami FAO, ale aj krajín Európskej únie. Medzi dobré výsledky sa zaraďujú tieto: Kvalita poľnohospodárskej produkcie a potravín sa zlepšuje. Preukázala sa nízka kontaminácia cudzorodými látkami. Od roku 1997 neboli zistené žiadne nevyhovujúce nálezy bifenylov a ani žiadne hodnoty rezíduí. V potravinách sme sa značne zlepšili aj čo do kvality a vlastne z roka na rok sa nálezy škodlivých látok podstatne, ale podstatne znižujú.

Tu by som však chcela zdôrazniť jednu vec a práve v týchto podmienkach, v týchto súvislostiach je to dôležité, že vlastne v zahraničí dominuje teraz problém, v západnej Európe, choroby šialených kráv, resp. sa vyskytujú ďalšie ohrozenia, keď sa musia celé sklady vyprázdňovať z hľadiska zásob potravín, a to len preto, že sú tam rôzne škodliviny. Niekedy možno aj chudoba k niečomu vedie a má svoje výhody, resp. povedzme si, že chudoba na cti netratí, a preto by sme mali chápať výhody nášho poľnohospodárstva práve z tohto hľadiska.

Z hľadiska medzinárodného postavenia slovenského poľnohospodárstva sa pri produkčných parametroch stráca konkurencieschopnosť. Vývoj, aký zaznamenala Slovenská republika v znižovaní hrubej domácej produkcie, a to znižovaním hektárových úrod a plodín a znižovaním stavov zvierat, nezaznamenala ani jedna krajina CEFTA. Práve preto treba teraz dať dôraz na zvýšenie produkcie, lebo len takým spôsobom môžeme byť pripravení na vstup do Európskej únie. Tam sa predsa hovorí o kvótach. O čom budeme, o akých kvótach hovoriť my alebo o čom budeme negociovať, keď už najmä v živočíšnej výrobe je zdecimovaný chov hovädzieho dobytka a v poslednom období to začína byť podobné aj s ošípanými. Pritom kvalita našich plemien, domácich pôvodných plemien je často vysoko postavená nad kvalitu tých, ktoré tak ochotne niekedy dovážame.

Z hľadiska roztvárania cenových nožníc má Slovensko najhoršiu pozíciu zo všetkých krajín CEFTA a Európskej únie. Index cien bol v Slovenskej republike 53,3 %, zatiaľ čo v Európskej únii 90,2 %, v Maďarsku 72 %, v Poľsku 82 %. Podpora slovenského pôdohospodárstva vyjadrená ekvivalentom produkčných subvencií bola u nás nižšia o 25 % ako v Európskej únii, kde bola 49 %, vôbec najvyššia doteraz, resp. v krajinách OECD 40 %. Rovnako najvyššia hodnota, ale zato približne na rovnakej úrovni ako v krajinách CEFTA. Z hľadiska ekvivalentu celkových subvencií 175 USD na 1 ha z krajín OECD za nami zaostáva len Austrália, Nový Zéland a Kanada. V tomto ukazovateli USA zaznamenávajú 231 USD a krajiny Európskej únie až 914 USD. Slovensko ďalej uplatňuje najnižšiu podporu trhových cien v porovnateľných subvenciách.

V zaťažení potravín daňou z pridanej hodnoty spolu s Maďarskom uplatňujeme najvyššiu DPH, a to 10 %, resp. Slovinsko má 6 %, Česká republika 5 %. A bolo by zaujímavé sledovať, ako naši občania využívajú túto výhodu a najmä vratku DPH v Českej republike a z hľadiska susedných štátov šesťnásobne prevyšujú občanov ostatných krajín. Takže vlastne týmto opatrením sme šli proti sebe. Napríklad v Španielsku a Taliansku sú to len 4 %, v Luxembursku 3 %, v Portugalsku 5 %, Írsko alebo Veľká Británia majú 0 %. Takže treba priznať, že v tomto smere, keď sme zvýšili DPH pri potravinách, sme urobili politickú chybu a ísť retroaktívnym procesom, že znížime DPH, to už vlastne bude krok, ktorý nepomôže, pretože obchodníci nikdy neznížia svoje ceny.

Z hľadiska agrárnych makroekonomických výsledkov sme v podiele rezortu na tvorbe HDP v podstate lepší ako napríklad Maďarsko, resp. Poľsko, za krajinami Európskej únie zaostávame o 2,8 % a za Českou republikou o 2,6 %. To, čo negatívne ovplyvnilo naše poľnohospodárstvo, bola predovšetkým väčšia inflácia, a to na úrovni 10,6 %, vyššia nezamestnanosť, zníženie tempa rastu investícii, nižší prílev zahraničných investícií, aj keď ich bolo predtým málo, pokles reálnej mesačnej mzdy o jednu tretinu, o 1,3 %, ako aj znevýhodnený výmenný kurz medzi slovenskou korunou a USD.

Nižší domáci dopyt sa v poklese tempa hospodárskeho rastu prejavil, potvrdilo sa, že rozpočtové reštrikcie nevedú k hospodárskemu rastu, naopak, mali negatívny vývoj na poľnohospodárstvo. A dovolím si povedať, že aj na celé hospodárstvo. Podiel rezortu na HDP dosiahol hodnotu 3,79 %, potravinárstva 4,13 %, zatiaľ čo podiel dotácií predstavoval 1,08 %, pred rokom to bolo 1,17 %.

V kritickom stave sú aj naše závlahové systémy, čo tohtoročné suché leto potvrdilo, vybudované ich máme síce na rozsiahlej výmere, ale problémom je, že sú opotrebované a nefunkčné.

Z roka na rok, a to je tiež zlá správa, sa zvyšuje výmera neobrábanej pôdy. V roku 1999 to bolo celkove 28 950 h. Ale to, čo prekvapuje, že je to najviac v krajoch Bratislava a Nitra, najmenej v Trenčianskom kraji.

Vývoj cien vo vstupoch stavebných prác sa vyznačoval rastom o 10 %, o 13,4 % benzín, o 18,3 % ochrana rastlín, o 15 % cena traktorov, vzrástla až o 28,4 %, služby zdraželi o 5 % pri platnej úrokovej sadzbe. Ako môže byť potom jeden rezort efektívny, ešte keď je dokonca nezaujímavý aj pre banky, pritom však významným spôsobom ovplyvňuje aj ekologický a krajinotvorný rast krajiny. Spotrebiteľské ceny v roku 1999 rástli indexom 110,6, z toho potravinový tovar indexom len 102,9 %, zatiaľ čo stravovacie služby sa zvýšili až o 21,3 %.

Na znižovaní efektívnosti agropotravinárskeho sektoru sa významnou mierou podieľajú aj exekúcie. V tejto súvislosti je potrebné uvažovať o tom, či tento zákon nie je načas potrebné aj zastaviť, pretože nielen v poľnohospodárstve ubližuje, ale aj v ostatných rezortoch, a najmä mnohé skupiny, podivné to skupiny, sa cez exekúcie, cez dražby obohacujú.

Popravde však treba povedať, že medzi hlavné okruhy príčin úpadku poľnohospodárskych podnikov sa zaraďujú tieto:

1. zavinenie vlastným manažmentom prejavujúce sa v neadekvátnom spôsobe riadenia, neprispôsobením sa novým podmienkam, tak v chybných rozhodnutiach finančného manažmentu, ale aj osobnými zavineniami,

2. vnútornou ekonomickou štruktúrou podnikov súvisiacou s predimenzovaným majetkovým vybavením a jeho nedostatočným využívaním, vysokými finančnými nákladmi na získavanie cudzieho kapitálu, nevhodnou štruktúrou kapitálu, ako aj nadmerným čerpaním prostriedkov na výrobnú, ale aj osobnú spotrebu,

3. vonkajšie ekonomické prostredie podnikov, transformačný proces, cenová, dotačná, daňová a úverová politika štátu.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, začala som tým, že rezort pôdohospodárstva v našich domácich slovenských súvislostiach je rezortom silným. Ak sa o lesoch hovorí menej často a často však u nás doma lesy napádame, tak si dovolím povedať, že podľa správy FAO slovenské lesy boli vyhodnotené za minulý rok ako tretie v krajinách Európy, strednej a východnej Európy, za najzdravšie, to znamená, že aj v tomto smere sa urobilo veľa dobrých opatrení. Ale hodnotili sme aj otázku vzniku štátneho podniku. Dnes je ešte predčasné robiť závery, ale bude, samozrejme, potrebné hovoriť aj so samosprávnymi orgánmi, pretože efektívnosť aj v oblasti lesníctva, ale najmä udržateľnosť nášho lesníctva, keďže je na dobrej rozvojovej ceste, musí byť podporená.

Otázka vodného hospodárstva. Je tam veľa rezerv a uponáhľanie sa s akýmkoľvek rozhodnutím, či privatizáciou, či prevodom, by mohlo ublížiť predovšetkým občanom, pretože nie vždy privatizácia vyrieši každý problém. Som, samozrejme, za transformáciu Vodární a kanalizácií, ale tiež si treba uvedomiť, v akom stave tieto vodárne budeme odovzdávať, kedy boli vybudované vodovody a či vlastne neublížime najmä tým obciam, ktoré sú menšie, alebo teda aj samotným mestám s nižším počtom obyvateľov. Ale rozhodne aj v tomto smere bude treba spraviť zásadné kroky, pretože ani transformáciu, reformy v tejto oblasti nie je možné odkladať. Ale jedno je aj tu pozitívne, a to pozitívum je predovšetkým v tom, že ešte máme stále zdroje pitnej, a to zdravej vody.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem za pozornosť.