Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďakujem.

Na vystúpenie pána poslanca Delingu chce reagovať s faktickou poznámkou pán poslanec Kužma. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

Nech sa páči, pán poslanec.

Poslanec J. Kužma:

Pán poslanec Delinga,

myslím si, že zosobňovať problémy v poľnohospodárstve s nejakými osobami už nie je populárne. V deväťdesiatych rokoch ste Čarnogurskému nasadzovali psiu hlavu, teraz Miklošovi. Myslím si, že dotácie, ktoré žiadate, aby boli také vysoké ako v Európskej únii, budú vtedy, ak bude aj produktivita práce taká ako v Európskej únii, a to nehovorím len o poľnohospodárstve. Ak táto ekonomika nedosahuje ani polovičnú produktivitu, ako je produktivita práce v Európskej únii, tak ani tieto dotácie nikdy také nemôžu byť.

Myslím si, že pán minister Koncoš aj celý rezort poľnohospodárstva dostáva toľko, koľko vlastne rozpočet tohto štátu si môže dovoliť. Myslím si, že situácia v poľnohospodárstve je presne taká ako v rezortoch školstva, zdravotníctva, kultúry a o nič nie horšia. Treba zvýšiť produktivitu práce, zvýšiť príjmy do štátneho rozpočtu a potom bude možnosť aj viacej deliť.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Delinga, môžete reagovať, nech sa páči. Môžete hovoriť a potom sa pridá automaticky hlasitosť.

Poslanec P. Delinga:

Ďakujem pekne. Chcem len reagovať na to, čo povedal pán poslanec.

Dúfam, že ste mysleli, pán poslanec, keď ste hovorili o tej produktivite práce, na strojárstvo, na priemysel, na energetiku a podobne. Pretože ak ste si dôsledne prečítali správu a koncepciu, ktorá uvádza o produktivite práce, tak by ste nemohli takéto nezmysly tu vyprávať. Pretože práve poľnohospodárstvo má jednu z najvyšších produktivít, ktoré sú tu.

Pokiaľ ide o zosobňovanie, vždy to budeme zosobňovať, pokiaľ vládny činiteľ bude vyprávať také veci, o ktorých sa dá povedať, že nemá prehľad. Pretože ak by si prečítal dôsledne zelenú správu, tak by prišiel na základe záverov, ktoré sú tam uvedené, k myšlienke, že najnižšie ceny a najlacnejšia výroba potravinových článkov je na Slovensku, a nie v Európskej únii.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Baco.

Nech sa páči, máte slovo.

Poslanec P. Baco:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

vážené kolegyne,

vážení kolegovia,

dovoľte mi, aby som tu začal moje vystúpenie reakciou a pripojením sa do tej debaty. Pán poslanec Kužma, ak dovolíte, živo by som zareagoval na ten váš kontakt s pánom poslancom Delingom. Pán poslanec Kužma, ak dovolíte, moja vlastná babka bola tiež Kuzmová, takže by som si aj týmto chcel u vás získať náklonnosť, aby ste ma počúvali. Chcel by som vám povedať, pán poslanec, bez emócií, bez hnevu niekoľko údajov, a síce v roku 1989 v slovenskom poľnohospodárstve pracovalo 13,5 percenta populácie. V tomto roku je to asi 4,5 percenta. Je pravda, že sa znížila produkcia, ale keď si zoberiete 13,5 percenta a 4,5 percenta, tak z toho vám je jasné, že produktivita práce enormne vzrástla a treba povedať, že poľnohospodárstvo je jediné odvetvie, kde každoročne rástla produktivita práce, zvyšovala sa od roku 1989. Takže ja chápem to, že vy to dobre myslíte, aj je mi jasné, že nemôžete mať pohotovo všetky informácie k dispozícii, ale na to je aj táto zelená správa, sa tu prerokúva práve, aby ste mohli získať tieto informácie, aby ste poznali stav, aký je. Takže ja preto začínam takto živo reagovať. To je jedna vec.

Druhá, hovoríte o dotáciách, ktoré pýtame na úrovni Európskej únie. Nepýtame dotácie na úrovni Európskej únie. Chcem vám povedať teda, že v Európskej únii pracuje v poľnohospodárstve skoro 5 percent ľudí, čiže my máme produktivitu práce takú ako Európska únia. Hoci sme ju mali pred 10 rokmi 3-krát horšiu, 2,5 až 3-krát horšiu.

Čo sa týka teda merané produkciou na, trošku je to pritiahnuté za vlasy, ale zhruba to môžeme takto povedať. Na druhej strane by som ale chcel povedať vám takisto, že, že dotácie v Európskej únii predstavujú v prepočte na dolár dnes asi 380 dolárov a na Slovensku, pán poslanec, toto je kľúčová vec, to je len málo viac ako 50 dolárov dnes. Čiže ten rozdiel je 8-násobný, 7 až 8-násobný. Čiže produktivitu práce máme na úrovni Európskej únie a dotácie máme 7-krát nižšie na 1 hektár ako v Európskej únii. Toto je ten základný rozdiel, toto je ten základný problém, že nikto sa tu nebije o dotácie na úroveň 300 - 400 dolárov na hektár, ale mali sme v roku 1989 dotácie 90 dolárov na hektár, pardon, v roku 1998, kde ste preberali moc, 90 dolárov na hektár, dnes máme niečo viac ako 50 dolárov. To znamená, že tu došlo za dva roky k takémuto prudkému zníženiu, že sme mali 4-násobne nižšie a dnes máme skoro 8-násobne nižšie dotácie za dva roky, čo jednoducho táto vládna moc zorganizovala tento parameter trhového prostredia, pokiaľ ide o dotácie a pokiaľ ide o produktivitu práce. Takže je to tak, ako som povedal. Mám tu aj čerstvý podklad od pána ministra. Nejdem sa len tým podrobnejšie zaoberať. Budem o tom hovoriť.

Takže, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som vám predložil stanovisko nášho poslaneckého klubu HZDS ľudovej strany k tlačiam 754, 755, 756 v takejto štruktúre. Chcel by som hovoriť podrobnejšie o situácii v pôdohospodárstve. Po druhé chcel by som konkrétne urobiť odpočet plnenia úloh, po tretie by som chcel... (Hlasy z pléna.) Vy ste možnože ľudovejšia, my sme iba ľudová.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Páni poslanci, nedebatujte, ktorá strana je ľudová, lebo ľudovou stranou sa nestala tým, že tam pricapí názov alebo bude o tom hovoriť. Pán poslanec, nenechajte sa vyrušovať. Pokojne hovorte.

Poslanec P. Baco:

Takisto by som chcel niečo povedať k tej vlaňajšej správe, k záverom, ktoré sme tu povedali. Chcel by som znova niekoľko pripomienok povedať ku konkurencieschopnosti, ktorá sa považuje za absolútny fenomén aj na vstup do Európskej únie. V závere by som chcel zhrnúť naše postoje a predniesť nový návrh uznesenia, a ak dovolíte, ešte celkom nakoniec aj osobne by som sa rád prihovoril kolegyniam a kolegom.

Takže situácia v pôdohospodárstve v roku 2000. Situácia v odvetviach rezortu ministerstva pôdohospodárstva od volieb 1998 sa, žiaľ, trvalo zhoršuje. V lesnom a vodnom hospodárstve má znaky krízy a v poľnohospodárstve priamo katastrofy. Nie je to strašenie, naplno to potvrdzujú nielen dosahované alarmujúco zlé výrobné a ekonomické parametre v rokoch 1999 aj v roku 2000, ale najmä úplne nedostatočná reprodukcia výrobných fondov. Toto vydokladujem. Podľa vládou predložených zelených správ 2000, koncepcie rozvoja do roku 2005 a podľa parametrov návrhu zákona o štátnom rozpočte pre rok 2001 sa na budúci rok nedá predpokladať nič iné, len že sa tieto veľmi zlé tendencie ešte prehĺbia. Bohužiaľ, prehĺbia. Takto to už skutočne, dámy a páni, ďalej nemôže ísť. Pritom sa však zodpovední politici, to je najhoršie, poslanci a funkcionári v stranách koalície tvária, akoby o skutočnej situácii v pôdohospodárstve ani nevedeli. Prerokované zelené správy sú plné faktov, ktoré to potvrdzujú. Dovoľte mi preto poukázať na niektoré kľúčové charakteristiky stavu vývoja na grafoch, aby ste si všimli a lepšie uvedomili skutočnú hĺbku úpadku v poľnohospodárstve za ostatné dva roky, čo súčasná vládna moc spôsobila.

Ak dovolíte, dámy a páni, tie grafy som si trošičku zväčšil na A3, viac to asi tu nepôjde, ale dá sa to vidieť. Na tomto grafe vidíte priebeh vývoja finančných výnosov za poľnohospodárstvo za ostatných 10 rokov, je to v miliardách korún. V roku 1989 - 1990 predstavovali finančné výnosy objem okolo 70 miliárd československých korún za rok. V roku 1991 tieto finančné výnosy padli, pán poslanec Kužma, v dôsledku agrárnej politiky predovšetkým KDH a Demokratickej strany na 47,5 miliardy a v roku 1992 dokonca na 44,6 miliardy. Čiže toto je výsledok vášho pôsobenia na začiatku transformácie. Od roku 1992 až do roku 1998 finančné výnosy z roka na rok sa zlepšovali a dosiahli úroveň 61,4 miliardy v roku 1997 a 57 miliárd v roku 1998. Čiže bol by som rád, keby ste sa pozreli, prosím vás, na to, že toto je ten úsek od 1992 do 1998, keď tu bola vláda Vladimíra Mečiara a koalícia SNS s HZDS, v roku 1994 aj robotníckej strany.

Z tohto hľadiska by som chcel poukázať na vývoj po roku 1998 hlavne, že za minulý dosiahli finančné výnosy opäť len úroveň 54 miliárd, čo sa teda približuje úrovni roku 1993 a v tomto roku sa dá predpokladať, že finančné výnosy dosiahnu úroveň 46 miliárd, čo je úroveň rokov totálneho prepadu začiatku transformácie 1991, 1992. Čiže na tomto grafe finančných výnosov, ktorý je syntetický ukazovateľ, by som chcel jednak zdôrazniť to, že po roku 1998 je tu opätovne katastrofálny úpadok, ktorý sa vyrovnáva vlastne v situácii v rokoch 1990 - 1992, ale zároveň by som vás chcel dámy a páni na tomto grafe upozorniť na jednu veľmi nechutnú vec, ktorá sa tu deje, a síce je tu tendencia politikov vládnej koalície hovoriť o tom, že za ostatných 10 rokov tu trvale dochádza k úpadku a že žiadna vláda tu nič pre poľnohospodárstvo neurobila. Opak je pravdou. Ak sa pozriete ešte raz, toto je obdobie úpadku 1990 až 1992. Toto je obdobie úpadku, 1998 až 2000 je opäť obdobie úpadku a medzitým je obdobie revitalizácie, teda nie je pravda, že tu bolo pôvodne 70 miliárd a dnes je to 46 miliárd, ale je pravda, že medzitým bolo 45 miliárd (už iba výnosov), ale bolo aj 61 vo fáze revitalizácie. Čiže sú tu dve fázy úpadku a je tu jedna fáza revitalizácie. Len tak pre zaujímavosť by som chcel poukázať na to, že úpadok zo 70 miliárd v roku 1990 na 44 miliárd finančných výnosov reprezentuje 38 percent. Skoro o 40 percent sa finančné výnosy zredukovali za prvé dva roky transformácie. A chcem poukázať na to, že zo 44 miliárd zospodu na 61 miliárd nárast je tiež 38 percent. Čiže jedny sily, ktoré o 38 percent znížili výnosy, druhá politická sila, ktorá o 38 percent výnosy znížila, zvýšila. Čiže je to síce trošku pritiahnuté za vlasy tých 38 percent, pretože zo 70 miliárd základu a zo 44 miliárd základu, ale je to taká, trošku by som povedal, symbolika v tých číslach, ktorá len má potvrdiť fakt, ktorý som hlavne chcel zdôrazniť, a to je teda, že, bohužiaľ, od roku 1998 sa tu deje úpadok úplne, úplne porovnateľný a hĺbka jeho koncových čísiel je taká istá ako v rokoch 1990 až 1992.

Druhý graf, ktorý vám takisto chcem ukázať, hovorí o tom, potvrdzuje vlastne, čo som povedal v prvom prípade, a hovorí o dosahovaní zisku, respektíve straty v poľnohospodárstve. V trhovom hospodárstve hlavným úsilím podnikateľa má byť zisk. Tak chcem poukázať na to, že keď do roku 1990 sa dosahoval zisk okolo 3 miliardy korún, tak potom v priebehu prvého roku 1991 sa tento zisk dostal do hlbokej straty pod 11 miliárd korún, čo bolo aj v roku 1992 okolo tých 10 miliárd korún. Tu nastupovala znovu Mečiarova vláda a tá bola do tohto obdobia, do roku 1998, keď sme sa prakticky priblížili nulovej strate, už sme mali šancu vlastne dostať sa do plusových čísiel. Od roku 1999, kde sa dosiahla strata 2 miliardy a v tomto roku predpokladáme 8 miliárd korún, je znova tá istá tendencia, ako bola v rokoch 1990 až 1992.

Ešte by som chcel poukázať na jeden fenomén, dámy a páni, to bolo vidieť, to ste si mohli všimnúť aj na prvom grafe, že v rokoch 1994 - 1995 dochádza k určitému prerušeniu stabilizačnej fázy a je to z toho dôvodu, že v roku 1994 tu bola dočasná Moravčíkova vláda, keď vtedajšia podpredsedníčka vlády Schmögnerová na prvom mieste, čo urobila, keď nastúpila do funkcie, znova zaviedla reštrikcie na poľnohospodárov a o 650 miliónov sa napríklad skrátili dotácie pre poľnohospodárov. Takže táto vlnovka sa bude objavovať vo všetkých grafoch, že došlo z hľadiska reštrikčnej politiky, ktorá bola v devädesiatych rokoch a v roku 1994 krátke obdobie a po roku 1998 znova. Vždy je ten istý dôsledok. Samozrejme v roku 1994 nie je taký hlboký prepad, pretože, chvalabohu, pani Schmögnerová tu pôsobila iba niekoľko mesiacov.

Toto sa, samozrejme, premietlo aj do podielu ziskových podnikov v poľnohospodárstve. Pokiaľ sme mávali do roku 1990 okolo 85 percent podnikov hospodáriacich so ziskom, tak v roku 1992, dámy a páni, tu by som vás prosil, keby ste si všimli to číslo, padol počet ziskových podnikov na 5 percent. To znamená 95 percent firiem hospodárilo so stratou a bolo vlastne v pásme ohrozenia likvidácie, bankrotu. Keď sa pozriete, od roku 1992 vlastne plynule sme našou agrárnou politikou dotiahli počet ziskových podnikov vlastne, pardon, to máme 48 percent, bolo to skoro 58 percent, skoro na 60 percent. V roku 1997, 1998 to bolo niečo nižšie, rok 1997 bol veľmi priaznivý a priznávam, že nám to vybehlo, a od roku 1998 zasa tá krivka podielu ziskových podnikov prudko klesá a dá sa povedať, že v tomto roku ten podiel ziskových podnikov bude blízko 20 percent.

Tieto základné ekonomické parametre, ktoré som tu demonštroval, by som chcel potvrdiť, že majú podklad v naturálnych objemových jednotkách, vo vývoji produkcie, kde by som chcel poukázať na produkcii hustosiatych obilnín v milión tonách, teda suma v milión tonách, ktoré sa vyrobili na Slovensku. Od roku 1992, keď bola úroda obilia necelých 2,5 milióna ton, tu nastúpila znova, teda toto je zasa tá fáza Mečiarovej vlády, teda sa zvýšil objem výroby obilia až na 3,2 milióna ton a oscilovalo to, dá sa povedať na hranici 2,8,- 2,9 milióna ton. Samozrejme jednotlivé ročníky klimatických vplyvov sú veľmi významné, takže tá hranica sebestačnosti 2,6 milióna ton vrátane teda sladovníckeho jačmeňa a technických obilnín bola vlastne za celé roky od roku 1992 za celý čas, tá hranica sa prekročila a bolo ročne okolo 300 tisíc ton obilia nad touto hranicou, čo sa vyvážalo.

Za minulý rok 1999 sa už vyrobili iba 2 milióny ton obilia, to znamená hlboko pod túto hranicu, a v tomto roku je to 1 770 tisíc ton obilia. Takže ak dovolíte, chcel by som tu poukázať na taký dlhší vývoj od roku 1934, keď vlastne v roku 1970 sa dosiahla úroda obilia 2 milióny ton a odvtedy stále bola úroda obilia viac ako 2 milióny ton, čiže dostali sme sa v tomto roku pod túto hranicu a vlastne 1 700 tisíc sa vyrovná úrovni roku 1934, čiže predvojnovému stavu. A keď ste sa sami v minulom roku pri zelenej správe vysmievali a bagatelizovali ste to, čo som hovoril a robili ste útoky na mňa pod pás, keď som varoval pred tým, čo sa u nás deje, tak je mi ľúto, že musím povedať, že mal som pravdu. Tie výsledky sú ešte horšie, ako som sa sám obával, že sa to stane. Nemá na to rozhodujúci vplyv sucho a veľké horúčavy, ktoré boli v tomto roku, lebo chcem ešte raz poukázať, že už v roku 1999 boli úrody obilia iba na úrovni 2 milióny ton a v minulom roku len klesli na 1 770 tisíc.

Všeobecne teoretici a praktici na Slovensku sa zhodujú v názore, že pokles úrody obilia, ktorý je v tomto roku, je z jednej štvrtiny spôsobený klimatickými podmienkami a z troch štvrtín je spôsobený zlou agrárnou politikou, zlým prostredím pre agropodnikateľov, pretože nemali peniaze ani na základné vstupy, siali sa smeti, nekvalitné osivo, nepoužívajú sa hnojivá a tak ďalej, o čom budem neskôr hovoriť.

Vybral som si obilie preto, lebo obilie sa seje skoro na polovicu poľnohospodárskej ornej pôdy, takže je skutočne reprezentatívne. Mohol by som takto zobrať napríklad aj cukor, ktorý sa vyrábal na začiatku transformácie na úrovni 130 tisíc ton a za našej vlády výroba vzrástla na 230 tisíc ton. V tomto roku znova sa očakáva výroba cukru pod 140 tisíc ton. Mohol by som vybrať aj ďalšie komodity, ktoré úplne presne kopírujú alebo majú podobný priebeh ako obilie.

Čo by som však chcel, dámy a páni, čo som už povedal a chcel by som to zdôrazniť na faktoch, to je vývoj reprodukčnej oblasti, teda toho, čo nevidíme a o čom málo vlastne vieme, lebo je to prehlbovanie skrytej zadlženosti. V minulom roku, dámy a páni, pri zelenej správe som vás informoval, že v rezorte pôdohospodárstva vo všetkých odvetviach v poľnohospodárstve, potravinárstve, lesnom hospodárstve, vodnom hospodárstve sa v minulom roku investovalo o 20 miliárd zhruba menej korún, ako je potrebné na jednoduchú reprodukciu. To znamená len, aby sa obmenili traktory, aby sa vymenili tie trúbky v zemi, vodovodné, kanalizačné, ktoré podľa noriem treba vymeniť a tak ďalej. To sa zdalo každému také akosi nepochopiteľné, že tu zasa straším. Chcem vám ukázať, že ako to teda je. Napríklad len v poľnohospodárstve sa do roku 1990 investovalo okolo 11 miliárd korún. Suma investícií v roku 1992 takisto klesla na 4,5 miliardy korún. Z 11,5 miliardy na 4,5. Od roku 1992 sa investovanie trvale zvyšovalo, samozrejme, okrem roku 1994, z tých dôvodov, ktoré som povedal, vplyvov rozhodnutí dočasnej Moravčíkovej vlády a investovanie dosiahlo skoro 10 miliárd korún v rokoch 1997, 1998. Od roku 1998 sa investovanie zastavilo a dosahuje v priemere 10 až 20 percent objemu potrieb na jednoduchú reprodukciu. Čiže dostali sme sa už na úroveň z 9,8 miliardy a v tomto roku - nemáme to presne vypočítané, koľko to bude -, ale predpoklady sú okolo 5 miliárd korún.

Chcel by som vás dámy a páni poprosiť, aby ste sa trošičku sústredili na tieto údaje, ktoré tu uvádzam z oblasti reprodukcie, pretože zámery, o ktorých sa hovorí pre budúcnosť, že sa bude zvyšovať produkcia a tak ďalej, vám chcem povedať, že sú absolútne bludy, sú to neseriózne veci, pretože, samozrejme, keď sa chce očakávať nejaký rozvoj, tak to musí byť na niečom postavené. My predsa nemôžeme čakať, že budeme menej investovať, nezabezpečíme ani na 20 percent jednoduchú reprodukciu, ani jednoduchú reprodukciu, ba ani na 20 percent, a budeme si myslieť, že nejakým zázrakom alebo dobrým slovom predsedu vlády, alebo nejakého iného ideológa sa zmenia ekonomické princípy. Nie je to pravda. Pozrite sa, len do strojov, poľných strojov sa investovala v roku 1993, 1994 najnižšia úroveň okolo 1,5 miliardy korún a v roku 1998 sa zvýšila investícia do poľných strojov na 4,5 miliardy a v roku 1998, pardon, v roku 1999 to už bolo len 0,7 miliardy korún, 0,7 miliardy korún. Za minulý rok, keďže máme tento rok len polročné čísla, by som chcel poukázať, že suma hmotného a investičného majetku sa minulý rok v polroku znížila o 6,2 miliardy a tento rok bolo zníženie oproti minulému roku o 7,1 miliardy hmotného investičného majetku. Práve tieto čísla môžu vyzerať, akože je to propaganda, tak by som vám chcel ukázať na konkrétnych strojoch, prosím, je to veľmi dôležité, je to najdôležitejšie zo všetkého, lebo nielenže máme katastrofálne hospodárske a ekonomické výsledky v tomto roku, ale sme si založili pre budúci rok a ďalšie roky situáciu ešte prehlbovania tohto úpadku.

Počúvajte dobre. V roku 1998 sa kúpilo 514 traktorov. V roku 1999 110, čiže 20 percent. Obilných kombajnov sa kupovalo v roku 1998 123, predtým 130 až 170, v minulom roku 14, čiže 10 percent. Lisov sa kúpilo vlani 3, predtým sa kupovalo okolo 25 ročne, čo je takisto 14 percent. Zberačov cukrovej repy sa vlani nekúpilo nič, predtým sa kupovalo v rokoch okolo 15 kusov. Zberačov zemiakov sa vlani kúpilo 5, predtým sa kupovalo okolo 17, 20. Postrekovačov sa vlani kúpilo 5, predtým sa kupovalo ročne okolo 200. To znamená, že vlani sa urobila obmena asi 2 percentá. Sejačky obilnín sa kupovali v rozsahu 200 zhruba za rok a za minulý rok sa kúpilo 27. Sejačky cukrovej repy a kukurice, pluhov sa kupovalo ročne 230, 300, vlani sa kúpilo 30. To znamená takisto asi 10 percent. Žacích líšt sa kúpilo vlani 50, predtým sa kupovalo okolo 150. Rozmetadiel priemyselných hnojív sa kúpilo vlani 4 kusy, predtým sa kupovalo okolo 70, 80 kusov. Rozmetadiel maštaľného hnoja vlani sa kúpil 1, predtým sa kupovalo okolo 50. Prívesy traktorové - vlani sa kúpila 0, predtým sa kupovalo až 100 ročne. Obracače, zhrnovače - vlani sa kúpilo 40, predtým sa kupovalo 200, 250 ročne. Nakladače traktorové - vlani sa nekúpil ani jeden, predtým sa kupovalo okolo 20 až 30 kusov. Nakladače samohnané - vlani sa kúpili 4, predtým sa kupovalo okolo 60. Čiže, vážené dámy a páni, to, čo hovorím v číslach, je jednoduchá reprodukcia na 10 až 20 percent, tak to v skutočne vyzerá pri jednotlivých mašinách, aby ste si nemysleli, že tu klamem a zavádzam. Ešte raz opakujem, keď pred dvoma rokmi 1998 - 1997 sa kupovali len poľnohospodárske stroje, teda poľné stroje za zhruba 4 miliardy korún a podpora štátu bola okolo 1 miliardy do tejto reprodukčnej oblasti, tak za minulý rok to bolo niekde 0, niekde 2 - 3 percentá, v najlepších prípadoch 20 percent.

Tak z čoho, prosím vás, chcete na budúci rok mať lepšie hospodárske výsledky? Ja tvrdím jedno, že keď na budúci rok pánboh dá, bude optimálne počasie a urodí sa nám veľká slama, tak štvrtinu toho obilia zostane na poli, lebo nebude čím pokosiť, nebude to čím pokosiť. Zázraky, neverte tomu, zázraky sa naozaj nedejú, zázraky sa naozaj nedejú, keď nebudú tie mašiny, nebude to čím urobiť, nedajbože nám príde ešte mokrá žatva, že obilie poľahne, bude pokrútené a výkony kombajnov budú polovičné oproti optimálnemu roku.

To sú len poľné stroje, samozrejme, mohol by som takto argumentovať s vývojom mechanizácie v živočíšnej výrobe, kde takisto tá situácia je len málo lepšia alebo nie je lepšia, pretože tá reprodukcia takisto sa pohybuje na úrovni zhruba 20 percent.

Viackrát som na pôde tohto parlamentu poukázal na fakt, že miera deštrukcie výrobnej základne v poľnohospodárstve za prvé tri roky od nežnej revolúcie, dámy a páni, bola väčšia ako škody spôsobené v dejinách ľudstva tou najstrašnejšou vojnou, to bola druhá svetová vojna. Vtedy v rokoch 1990 až 1992 majetok vrátane zásob sa znehodnotil zo 194 miliárd o 100 miliárd korún, čiže za dva roky o 60 percent evidovanej hodnoty.

Dovoľte mi ešte, aby som poukázal v súvislosti s investovaním do strojov aj na investovanie do pôdy. Toto sú čisté živiny, aplikácia čistých živín v umelých hnojivách na hektár. Aplikovali sme pred revolúciou okolo 240 kg čistých živín na hektár, čo sa za tri roky znížilo na 41 kíl, samozrejme, ja teraz tu nediskutujem o tom, či to bolo rozumné v tejto miere investovať umelé hnojivá do pôdy, ale chcem poukázať na ten hlboký prepad. A od roku 1992 vlastne z týchto 41 kilogramov aplikových hnojív sme postupne zvyšovali až na skoro 60 kilogramov v roku 1998. V minulom roku už to nebolo ani 50 kilogramov znova a v tomto roku sa očakáva 33 kilogramov, mám to číslo od pána ministra, ktoré prezentoval vo výbore.

Takže dámy a páni, vidíte nielen na skutočných teda investíciách z hľadiska účtovnej evidencie, ale aj na bežných prevádzkových vkladoch, že tá situácia ide do mínusu a zásoby pôdy sú vyčerpané. Pri vkladoch 32 kg - máme od výskumného ústavu, ak by som vás mohol informovať, ešte v roku 1997 Výskumný ústav rastlinnej výroby urobil takú prácu, v ktorej vykazuje jednoznačne priebeh, závislosť úrod od hnojenia a pri dávkach hnojív pod 40 kilogramov na hektár na Slovensku jednoducho jednoznačne už sa dostávame pri obilninách s hektárovými úrodami pod 3 tony. To je trvalá vec, s tým sa nedá nič robiť, nedáš, nedostaneš. Nedejú sa zázraky, keď nebudeme aplikovať okolo 60 kilogramov aspoň v priemere, čo znamená, samozrejme, diferencovane, tak nemôžeme počítať s tým, že by sme sa dostali s úrodami obilia nad 4 tony a s výrobou obilia aspoň na tých 2,5 milióna ton, čo by bola hranica sebestačnosti. Čiže toto je trend a takisto sa vás pýtam, že na základe čoho sa domnievate, že na budúci rok môžu byť úrody obilia lepšie, keď je takto pôda vydrancovaná, vybralo sa všetko bezo zvyšku. K tým hnojivám by som chcel ešte toľko povedať, a to sú znovu slová alebo údaje zo zelenej správy, prakticky žiadne lúky a pasienky sa nehnoja a nehnojí sa 40 percent ornej pôdy, takáto je situácia.

Dovoľte mi poukázať na politické aspekty tohto stavu. Dámy a páni, v pôdohospodárstve sa oveľa výraznejšie prejavujú dôsledky neuvážených revolučných rozhodnutí ako v ostatných odvetviach národného hospodárstva. Aby bolo jasné, nechcem spochybňovať transformáciu na trhové princípy, ale v každom prípade chcem spochybniť, spochybňoval som a budem spochybňovať spôsob, akým sa to robilo v prvých rokoch transformácie, spôsob, akým sa to robilo v roku 1994, a spôsob, akým sa to robí po roku 1998. V celom národnom hospodárstve, dámy a páni, nám trvalo takmer 10 rokov, aby sme sa vrátili vlastne tam, odkiaľ sme vyšli, teda na úroveň roku 1989. Chcem vám povedať, že v odvetví poľnohospodárstva a pôdohospodárstva to neplatí. Napríklad úpadok stavov dobytka a fariem živočíšnej výroby by bolo možné, keby sme sa aj dnes na tom dohodli, že urobíme v tomto smere podporné kroky, tú nápravu by bolo možné zabezpečiť približne za 30 rokov. Nikdy by som však už nebol veril, dámy a páni, tomu, že o necelých 10 rokov po tomto úpadku, teda po voľbách v roku 1998, opäť revolučne nová moc odmietne všetko, čo sme robili dovtedy, a nebol by som veril tomu, že občania Slovenskej republiky budú ochotní akceptovať opäť uťahovanie opaskov a že sa zmieria s faktom, že až o sedem rokov, teda niekde v roku 2004 budú mať životnú úroveň takú, ako mali v rokoch 1997 až 1998. To, samozrejme, občania nevedeli vo voľbách 1998, iné sa im sľubovalo, sľuboval sa im úplný opak, ale realita z dnešných takzvaných aktualizovaných správ o vývoji slovenskej ekonomiky to jednoznačne potvrdzuje.

Na vidieku v pôdohospodárstve, osobitne v poľnohospodárstve sa, žiaľ, toto dobrodružstvo zmeny po voľbách 1998 prejavuje oveľa osudovejšie. Takáto dvojnásobná revolúcia za jedno desaťročie by veru zložila na kolená aj poľnohospodárov v Spojených štátoch či v iných vyspelých krajinách. Tu je potrebné znovu pripomenúť, že v agrokomplexe sa vykonala, dámy a páni, najväčšia reštrikcia štátnych podpôr a ochrany. Veď po roku 1990 sa znížili dotácie, podpora do trhu potravín z 27 miliárd na 9 miliárd v poľnohospodárstve, v lesnom z 1,5 miliardy na 0,6 miliardy, podobne aj vo vodnom hospodárstve sa znížila podpora zo strany štátu o viac ako dve tretiny. Ešte raz opakujem, že to bolo v nominále a chcem znova aj ja pripomenúť fakty, ktoré uviedol pán minister, že v reáli, v reálnych číslach sa dnešná podpora pohybuje na úrovni 10 až 15 percent jednotlivých odvetví rezortu ministerstva pôdohospodárstva oproti roku 1989.

Túto skutočnú tragédiu slovenského vidieka a nezadržateľne odštartovaný exodus vidiečanov, dámy a páni, reálny exodus vidiečanov na konci 20. storočia a na konci druhého tisícročia, však niekto projektuje a realizuje. Tento vývoj nie je náhodný, občanom Slovenskej republiky netreba pripomínať, že zodpovednosť nesú za to predovšetkým strany združované v Strane demokratickej koalície a v Strane maďarskej koalície. Bohužiaľ, a to by som takisto nebol nikdy uveril, že faktickým vykonávateľom týchto likvidačných zámerov je dnes Strana demokratickej ľavice, spolupútnikom SOP.

Vážení páni politici SDĽ a SOP, môžete ušetriť obrovské sumy na analýzy príčin, prečo sa nezadržateľne dostávate, respektíve ste sa už dostali vo vašich preferenciách pod hranicu voliteľnosti do parlamentu. V rozhodujúcej miere je to pre vašu spoluzodpovednosť, pre vašu neochotu, neschopnosť vidieť a riešiť reálny stav veci na vidieku. Zo strán združených v SDK, samozrejme, dnes opäť, tak ako to bolo v roku 1990 - 1992, v tomto protividieckom a antiagrárnom ťažení dominujú politici Demokratickej strany a KDH. Mená nie sú rozhodujúce, avšak nekompetentnosť ministra financií pána Danča zo začiatku transformácie dokonale nahradila pani ministerka Schmögnerová v roku 1994, ale najmä po roku 1998. No a bývalého podpredsedu vládu pána Kučeráka svojou demagógou dnes dokonale prekonáva pán podpredseda vlády Mikloš. Sú známe porovnania pána podpredsedu vlády Mikloša slovenského a poľského poľnohospodárstva v produktivite práce. Prepáčte pán Kužma, že si zoberiem znovu vás ako partnera na priamu komunikáciu len preto, aby sme boli živí. V Poľsku je zamestnaných v poľnohospodárstve 27 percent aktívneho obyvateľstva, 27 percent, na Slovensku 4,5 percenta. Nuž kto chce porovnávať tieto dve poľnohospodárstva? Čo sa tu dá porovnávať, prebohaživého. My keby sme mali produktivitu práce ako Poliaci, tak všetkých 500 tisíc nezamestnaných by muselo s motykami okopávať a ešte by sme museli 700 tisíc Poliakov denne voziť na Slovensko, vtedy by sme boli porovnateľní s Poľskom. A tu pán podpredseda vlády šermuje s parametrami, s komparáciami poľského a slovenského poľnohospodárstva, koľko tam na hlavu, koľko na Slovensku na hlavu. Takisto porovnávačky českých a maďarských podmienok by som chcel povedať, je objektívne vedeckými inštitúciami vyhodnotené. Podmienky hospodárenia, prírodné podmienky Maďarskej republiky sú až o 23 percent lepšie ako na Slovensku, jednoducho povedané, s tými istými nákladmi Maďar v Maďarsku dosiahne až o 23 percent väčšiu produkciu ako Slovák na Slovensku, hovorím o priemerných podmienkach. V Čechách je to až o 13 percent. No a úplne absurdné je tu porovnanie pána podpredsedu vlády, koľko si za hodinu práce kúpi občan v Čechách, Poľsku, Maďarsku, v Rakúsku, v Európskej únii. Veď, dámy a páni, to je v prvom rade závislé od toho, koľko ten občan zarobí. Keby pán podpredseda vlády s pánom predsedom vlády plnili svoj sľub a dnes by boli v polovici zvýšenia miezd, to znamená, že o 50 percent by boli splnili za polovicu volebného obdobia mzdy, tak na Slovensku by si občan kúpil za hodinu práce viac potravín ako v Čechách, Poľsku a Maďarsku a v Rakúsku takisto. Treba povedať, že v oficiálnom kurze chlieb v Rakúsku stojí okolo 80 korún, mäso, mlieko je 3 až 5-krát drahšie ako na Slovensku. To je v reálnom kurze. A prepočty ešte raz, že koľko si občan kúpi za hodinu svojej práce, chcem povedať, že sú v prvom rade závislé od toho, koľko občania za hodinu svojej práce zarobia, akú dostanú odmenu.

Vrcholom všetkého v týchto politických postojoch je tu náš pán premiér, predseda Strany demokratickej koalície alebo ktorej strany, vlastne neviem dnes, s jeho známym výrokom o lacných potravinách v Hongkongu, kde sa potraviny nevyrábajú, lebo nemajú žiadnu pôdu. A treba povedať, dámy a páni, že Hongkong je krajina naozaj, ktorá nemá žiadnu pôdu a Slovensko je aj podľa kritérií OECD typická vidiecka krajina, teda je to jasný dôkaz, keď niekto chce brať si do úst takúto komparáciu, absolútneho nepochopenia problematiky poľnohospodárstva, pôdohospodárstva a vidieka.

Dovoľte mi, dámy a páni, aby som pri tomto tvrdení alebo pri týchto komparáciách pána podpredsedu vlády a pána premiéra poukázal na reálie, ako to vlastne je s tou mzdou, a teda prečo si dnes občan Slovenskej republiky za hodinu svojej práce tak málo môže kúpiť.

Od roku 1994 reálne mzdy rástli do roku 1995 a dosiahli úroveň 9 500 korún. V roku 1999 podľa sľubov pána Dzurindu mali byť mzdy 11 900, potom 14 200, 16 000 až 19 000 v roku 2002. Pani ministerka Schmögnerová, a teda aj program SDĽ sľubovali, že nárast reálnej mzdy bude 15 až 25 percent, to znamená, že dosiahne hranicu 12 500 korún. Vývoj od roku 1998 je však taký, že v minulom roku dosiahli reálne mzdy z 9 500 úroveň 9 200 korún, v roku 2000 len 8 500 korún. A podľa všetkých parametrov vývoja národného hospodárstva je reálne, že v budúcom roku budú reálne mzdy len 8 200 korún. Takže, prosím vás pekne, ja to hovorím zato, že za týchto okolností vyčítať poľnohospodárom, že koľko jeden občan sa musí narobiť, koľko musí pracovať, aby si kúpil kilo chleba alebo liter mlieka, je úplne absurdné, je úplne absurdné, pretože ceny vstupov do pôdohospodárstva idú mnohonásobne rýchlejšie hore ako ceny výstupov z pôdohospodárstva.

Čiže, dámy a páni, takáto je reálna situácia, od roku 1998 sa znižuje reálna mzda, sľuby boli úplne protichodné a nemôžeme súhlasiť, dištancujeme sa od takýchto názorov, odmietame ich, aby sa hádzala dnes vina za to, že občan musí viacej pracovať na to, aby si kúpil potraviny, aby sa táto vina hádzalo za to na poľnohospodárov.

Dámy a páni, ospravedlňujem sa, ak sa niekomu zdá, že začínam moje vystúpenie trošku aj osobne a zostra, ale skutočne pochopte ma a nechajte si povedať, že pôdohospodárstvo nie je len jedinečná výroba potravín, nie je to štandardné odvetvie národného hospodárstva, ale svojimi produkčnými i mimoprodukčnými, sociálnymi, ekologickými a kultúrnymi funkciami sa dotýka každého občana nielen dnes, ale aj do budúcnosti a hlavne sa dotýka života občanov na vidieku. Veľmi konkrétne by som chcel pri tejto príležitosti upozorniť na veľký sociálny dosah agrárnej politiky súčasnej vládnucej moci, konkrétne do cien potravín, teda na všetkých občanov.

Kto si všíma, ako rastú ceny potravín, hlavne mäsa za posledné mesiace, má pravdu. Treba k tomu ešte dodať, že tento odštartovaný proces zdražovania potravín naberá na obrátkach a môže sa skončiť postupne v priebehu budúceho roka pri jednotlivých druhoch potravín aj zdražením o viac ako o jednu tretinu, je to reálne. Preto treba opäť pripomenúť, že proces deštrukcie v pôdohospodárstve je programovaný. Poukazoval som na to pri minuloročnej zelenej správe. Ide tu, dámy a páni, hnevajte sa, nehnevajte sa, ale ide tu o projekty bratislavských elitárov, a to treba občanom vidieka jasne povedať, že Bratislava má dnes životnú úroveň skoro 100 percent priemeru Európskej únie. Priemer Slovenskej republiky je len asi 45 percent a priemer vidieka je len asi jedna tretina Európskej únie. Nuž, samozrejme, povedzme si to na rovinu, je to boj o zdroje, ktoré sa spoločne v tomto štáte vytvorili, či zostanú v Bratislave, v Košiciach alebo či sa z nich časť dostane aj do krajských, okresných miest a plošne na vidiek.

Dovoľte mi, aby som teda prešiel na druhý bod môjho stanoviska, ktoré predkladám za poslanecký klub HZDS.

K odpočtu plnenia úloh z uznesenia 569 z roku 1999. Už ako pán kolega Delinga tu povedal, väčšina úloh sa neplní, preto treba povedať, že k tejto cielenej deštrukcii vidieka súčasnou vládnou mocou sa najviac pridávajú a umožňujú túto deštrukciu zmätky všeobecné a konkrétne vo vládnucej koalícii prejavujúce sa vlastne nevládnutím, vzájomným kšeftovaním a vydieraním sa navzájom vo vládnej koalícii, žiaľ, vždy s negatívnym dosahom na pôdohospodárstvo. Výsledky takéhoto likvidačného vládnutia či nevládnutia, skôr sa dá povedať, sú, samozrejme, neuveriteľne zlé a toto vám chcem potvrdiť aj odpočtom plnenia úloh z minuloročnej zelenej správy, ktorý predkladám.

Ešte raz prečítam uznesenie, ktoré prijala 50. schôdza pôdohospodárskeho výboru 23. októbra. Výbor konštatuje, že vláda Slovenskej republiky nesplnila všetky úlohy z uznesenia Národnej rady číslo 569 z 11. novembra 1999, čím sa pôdohospodárstvo dostalo v roku 2000 do ešte horšej situácie. Takže výbor zaujal toto stanovisko, vážené dámy a páni, ešte raz, že konštatuje, že vláda nesplnila uznesenia a priamo označuje vládu z týchto dôvodov zodpovednú za to, že pôdohospodárstvo, odvetvia pôdohospodárstva prepadli.

Takže, aby sme nezostali v rovine všeobecných rečí, konkrétne mi dovoľte, aby som, aby som prečítal tie uznesenia, ako sa plnia. Prvé bolo rozpracovať návrh opatrení z tej minuloročnej správy - toto ministerstvo rozpracovalo. Druhé bolo podať priebežnú informáciu v máji roku 2000 - takisto sa splnilo. Ale teraz mi dovoľte konkrétne uznesenia už vecné. Uznesenie 3 - urýchlene splniť bod 2 k schválenému zákonu o štátnom rozpočte, v ktorom Národná rada žiadala vládu vykonať v prvom polroku presun finančných prostriedkov vyplývajúcich zo zákona číslo 40 o Štátnom podpornom fonde a tak ďalej v sume 713. Plnenie, tak ako si to predložila vláda, vyhodnotila. Presun finančných prostriedkov podľa uznesenia k schválenému zákonu o štátnom rozpočte nebol zrealizovaný - to znamená úloha nesplnená.

Ďalšia úloha 4 - v súlade so schváleným programovým vyhlásením vlády z decembra 1998 v roku 2000 vypracovať a predložiť Národnej rade: Úloha 4a - návrh zákona o osobitných úverových podmienkach pre poľnohospodárstvo - plnenie podľa toho, ako vláda informuje Národnú radu - materiál bude po vyhodnotení medzirezortného pripomienkového konania predložený vláde, to znamená v polroku, v polovici volebného obdobia úloha, jedna kľúčová úloha, na ktorej si poľnohospodári stavali, že sa im vyriešia teda základné otázky vo financovaní, čo je najväčší problém v podnikaní na Slovensku, sa plní tak, že sa v polovici dozvedáme o tom, že bude niekde nejaký materiál predložený - čiže úloha nesplnená v termíne.

Bod 4b - návrh novelizácie zákona číslo 240 o poľnohospodárstve a o zmene a doplnení zákonov, ktorými sa stanoví podiel dotácií zo štátneho rozpočtu za účelom vytvorenia valorizačného mechanizmu. Plnenie, ako nám predkladá vláda: Vládny návrh, ktorým sa mení zákon číslo 240 o poľnohospodárstve, bol predložený na rokovanie Národnej rady, kde bol 13. 6. prerokovaný. Dámy a páni, viete, ako zákon dopadol. Novela zákona číslo 240 sa prijala, pani predsedníčka výboru s potešením informovala Slovensko, bohužiaľ, nepravdivo, o dobrej správe pre Slovensko a pre občanov Slovenska, že ten hlavný záväzok, ktorý si dala táto vládnuca koalícia vo volebnom programe a v programovom vyhlásení vlády, že sa budú dotácie valorizovať, že sa tento záväzok splnil novelou zákona číslo 240. Na tomto mieste som upozorňoval, že sa takou dikciou zákona, tým dôvetkom neplní a že ten dôvetok, ktorému ste ustúpili z SDĽ a SOP, bol dôvetok Demokratickej strany a SDK a negoval túto vašu snahu a tento váš úmysel plniť si volebné a záväzky z programového vyhlásenia. Naplno pán podpredseda vlády Mikloš to priznal, že ten dôvetok tam dali preto, aby takýto záväzok neplatil.

Pamätám sa na vystúpenie pána ministra Koncoša, ktorý to obhajoval, ten dôvetok, že sa tam dáva preto, aby dotácie mohli byť zvýšené viac ako len o mieru inflácie, samozrejme, pán minister, keď to hovoril, vedel aj, že môžu byť znížené aj o viac, ako je miera inflácie, čo nekomentujem, z akých dôvodov to povedal. Dosť na tom, všetky tieto naťahovačky sú o ničom, pretože tento dôvetok znegoval túto snahu a treba povedať jednoznačne holou vetou, že zámer, úloha z programového vyhlásenia, úloha, ktorú uložila vlani Národná rada vláde, sa nesplnila, nie je splnená a nesplní sa. Navyše treba dodať, že sa nesplní, lebo politická vôľa vo vládnej koalícii je taká, že prevažuje snaha nesplniť túto úlohu.

Je to ďalšia kľúčová úloha s úlohou o osobitných úverových podmienkach. A sú to dve úlohy nesplnené také, že prakticky sa nemusíme, mohli by sme aj zabaliť túto debatu v túto chvíľu a povedať, že ďalej sa nemusíme o ničom baviť, keď tieto úlohy sú nesplnené, keď s takýmto cynizmom sa nerešpektuje politická vôľa, ktorú tento parlament vyjadril pri schvaľovaní programového vyhlásenia vlády. Veď to bola politická vôľa, ktorú tento parlament potvrdil, že to chce urobiť. A teraz nie je toľko síl v jednotlivých kluboch politických strán vládnucej koalície, aby zaviazali politikov - poslancov, aby túto politickú vôľu, ktorú prejavili v programovom vyhlásení, splnili.

Ďalšia úloha 4c - hlavne by som ju chcel dať do pozornosti Strane maďarskej koalície. Navrhnúť zníženie daní v poľnohospodárstve tak, aby sa znížil objem prostriedkov, ktoré štát odčerpáva z najúrodnejšej poľnohospodárskej pôdy. Nesplnila sa úloha. Vy ste si ju dali, osobitne Strana maďarskej koalície, dva roky sa tu bijete o pôdu neidentifikovateľnú vlastnícky, ktorá neexistuje, a to, čo ste sľubovali svojim poľnohospodárom, na to ste sa úplne vykašľali. Samozrejme platí to aj na ostatné strany vládnucej koalície. Samozrejme, že môže povedať pán minister, čo všetko sa urobilo a kde všade sú nejaké správy popodávané a kde sa čo prerokovalo, jednoducho v polovici obdobia ste túto úlohu nesplnili.

Úloha 5 - sumu nároku na vrátenie zaplatenej dane z motorovej nafty a o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív v znení neskorších predpisov valorizovať súbežne s rastom cien nafty. Túto úlohu ste si dali, ale treba povedať, že ju neplníte, pretože keď v roku 1998 bola vlastne zvyšková daň z uhľovodíkových palív 1 koruna za kilogram, čiže 1 000 korún za tonu, v tomto roku je to 4 500 korún. Čiže 4,5-násobne sa vlastne za dva roky zvýšila daň, ktorú poľnohospodári platia za tonu uhľovodíkových palív. Takže úloha nieže sa neplní, ale sa mnohonásobne zhoršila situácia.

Šiesta úloha - znovu posúdiť DPH na potraviny a navrhnúť zníženie tejto DPH na úroveň 6 percent, respektíve 0 percent. Úloha je nesplnená. Predložil túto úlohu, túto vec predložil pán poslanec Klemens v pléne Národnej rady ako individuálny poslanec, ale ja neviem o tom, že by bol pán kolega Klemens nezávislý poslanec, pretože potvrdilo to aj hlasovanie o tejto úlohe, lebo nikto ani zo Strany demokratickej ľavice jeho hlas nepodporil. Takže to sú také, viete, demonštratívne veci, pred verejnosťou sa tu snažíte o niečom hovoriť, ale v skutočnosti konáte úplne naopak.

Pritom treba povedať, dámy a páni, že zvýšili ste v minulom roku naozaj DPH zo 6 korún na 10 za potraviny, toto reprezentuje viac ako 3 miliardy korún, tak to bolo napočítané, okolo 3 a pol miliardy malo prísť do štátneho rozpočtu. Chcem vám povedať, že do štátneho rozpočtu možno, že neprišlo nič, keď tak najviac 10 percent z tohto predpokladaného objemu, pretože tlak, ktorý sa predpokladal, že sa vytvorí zvýšením DPH na skutočného spotrebiteľa, spotrebiteľ tým, že jeho reálna mzda, jeho reálne príjmy klesajú, nebol schopný urobiť pozitívnu odozvu na tento tlak a celý ten tlak, ktorý mal byť na spotrebiteľa, sa v konečnom dôsledku preniesol naspäť na prvovýrobcu. Čiže odčerpalo sa dva a pol až 3 miliardy korún z poľnohospodárskej prvovýroby tým, že sa zvýšila DPH za potraviny, tým, že zákaz nikto nebol schopný akceptovať. Je to, ešte raz opakujem, krok v rozpore s vašimi predvolebnými sľubmi, s vaším programovým vyhlásením vlády, že ste takýmto spôsobom odčerpali finančné zdroje z poľnohospodárstva. Nemá to obdobu nieže v Európe, ale nemá to obdobu vlastne ani v civilizovanom, ani v rozvojovom svete za ostatné desaťročia.

Znova pripomínam, dámy a páni, že pri tom istom akte zvyšovania DPH za potraviny ste schválili zníženie DPH z 23 percent na 10 percent pri verejnom stravovaní, to znamená v reštauráciách. Čiže krčmárom ste znížili dane z 23 na 10 percent a na poľnohospodároch ste navalili zvýšenie DPH zo 6 na 10 percent. Vtedy som sa pýtal, keď ste to išli urobiť, a snažil som sa vás presvedčiť, aby ste to nerobili, že ktorá krčma zlacní potraviny, keď sa zníži DPH z 23 na 10 percent. Viete o jednej jedinej krčme, ktorá by bola zlacnela potraviny, lebo sa jej znížila DPH z 23 na 10 percent? To nie je o 1 percento, všetko to išlo do vreciek krčmárov. Zobrali ste peniaze poľnohospodárom a dali ste ich krčmárom. A vlani ste si uložili úlohu, znova pred verejnosťou ste sa tu štylizovali do polohy ochrancov spravodlivosti a poľnohospodárov, že znížite DPH, že znova posúdite DPH za potraviny a znížite zo 6 na 0 percent. Okrem pána poslanca Klemensa nikto neposúdil a nepredložil a hlavne, samozrejme, ste sa politicky zhodli na tom, že nič také neurobíte.

Úloha 7 - vydať trhové poriadky komodít pšenica, zemiaky a tak ďalej formou zákona o organizovaní trhu s niektorými poľnohospodárskymi potravinárskymi výrobkami. Plnenie - v súčasnosti je pripravovaný zákon o podpore a organizovaní trhu. Čiže úloha nie je splnená do dnešného dňa.

Úloha 8 - vydať novelu zákona o poľnej stráži. Plnenie - ministerstvo pripravuje novelu Trestného zákona, v rámci ktorej bude iniciovať, aby drobné krádeže neboli kvalifikované ako priestupok, ale ako trestný čin. Táto úloha sa čiastočne k dnešnému dňu plní.

Úloha číslo 9 - pripraviť novelizáciu zákona o dani z pridanej hodnoty, v ktorej bude preradená položka surová drevná hmota zo sadzby 23 do sadzby 10 percent. Čiže toto bolo k lesnému hospodárstvu prijaté, takáto úloha vlani tu v Národnej rade pre vládu. Plnenie je takéto - v rámci prípravy novely zákona o DPH, v ktorej sa predpokladá preradenie položky surová drevná hmota zo sadzby 23 percent do sadzby 10 percent, bol vypracovaný a predložený ministerstvu financií vecný zámer riešenia úlohy. Ministerstvo financií odmieta riešiť požiadavku zníženia sadzby. V stanovisku ministerstva financií sa uvádza, že táto požiadavka je v rozpore so smernicou Rady Európy. Ministerstvo pôdohospodárstva, ministerstvo hospodárstva predložia ministerstvu financií návrh na prechodné zníženie sadzby DPH. K dnešnému dňu úloha nesplnená.

Úloha 10 - pripraviť v roku 2000 novelizáciu zákona číslo 138 o vodách, vodný zákon. Plnenie - tu sa hovorí, čo bolo, kde komu predložené a v súčasnosti prebieha rozporové konanie. To znamená úloha nesplnená k dnešnému dátumu.

Úloha 11 - vypracovať návrh zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách do šesť mesiacov po schválení zákona o vodách. Samozrejme, že keď nebol prvý splnený, nemôže byť ani druhá úloha.

Úloha 12 - dodatočne a daňovo zvýhodniť environmentálne využívanie pôdy, lesa a vody na produkciu biopotravín, biomasy a obnoviteľných v prírode menej škodlivých zdrojov energie. Je tu dlhé pomerné zdôvodnenie, čo sa v tej veci robí, že v roku 2001 sa pripravuje nový dotačný systém a tak ďalej. K dnešnému dňu úloha je nesplnená, nie sú žiadne nové, žiadne nové podporné mechanizmy na podporu environmentálneho využívania pôdy známe.

Úloha číslo 13 - riešiť situáciu v Tatranskom národnom parku z hľadiska delimitácie majetku v zmysle zákona číslo 287 o ochrane pôdy a krajiny. No, bol poslancami vypracovaný, nie vládou, lebo táto úloha sa uložila vláde, poslanci vypracovali návrh, ktorý tu máme, pohadzuje sa tu, robia sa tu všelijaké zákulisné hry okolo usporiadania problému v Tatranskom národnom parku. Dvakrát sme to mali v pléne, dvakrát sa to stiahlo z rokovania, takže, bohužiaľ, musím povedať, že k dnešnému dňu ani táto úloha nie je splnená, nevieme, ako sa splní, lebo nesplní, ale je zrejmé z toho doterajšieho postupu, že je tu absolútna disharmónia, nesúlad vládnej koalície, čo sa týka riešenia tohto problému.

Ďalej v časti C žiada Národná rada vládu Slovenskej republiky, aby po prvé vyčlenila zo štátneho rozpočtu na rok 2000 na potreby financovania lesného hospodárstva 600 miliónov Sk na lesnícku činnosť a 200 miliónov na opravy a údržbu drobných vodných tokov, na vykonávanie opráv po škodách spôsobených povodňami. Plnenie, o ktorom vás informuje vláda, je takéto: Uznesenie nebolo splnené. Výdavky štátneho rozpočtu pre potreby rezortu pôdohospodárstva a lesného hospodárstva boli schválené v rozsahu výdavkov zákona o štátnom rozpočte 2000. V súlade s uvedeným postupom bol pre Štátny fond zveľaďovania lesa rozpísaný transfer zo štátneho rozpočtu len 360 miliónov korún, čo predstavuje po zohľadnení inflácie v národnom hospodárstve iba 8 percent dotácií v lesnom hospodárstve oproti roku 1990. Čiže úloha nesplnená.

Ďalšia druhá úloha v balíku, kde Národná rada žiada vládu do 31. 12. 1999 vypracovať nový dotačný výnos, ktorý opravuje systém prerozdeľovania dotácií v poľnohospodárstve. No zasa tu je plnenie vykázané, čo všetko, ako by bolo, keby bolo, jednoducho úloha nie je splnená.

Čiže, dámy a páni, o čom to vlastne hovoríme, keď z 15 konkrétnych úloh prakticky ani jedna k dnešnému dňu nie je splnená, niektoré sú v štádiu rozpracovanosti. Ale ešte raz opakujem, to boli úlohy, ktoré Národná rada vlani prijala pri zelenej správe, len preto ich prijala, že ste sa k nej zaviazali vo volebných programoch a v programovom vyhlásení vlády a vlastne v priebehu času sa ukázalo, že ich nechcete plniť, tak preto vám ich uložila. Žiaľ, ešte raz opakujem, výsledok je ten, že sú tieto úlohy nesplnené.

Dovoľte mi, aby som pokračoval, keďže skutočne si myslím, že je zbytočné, aby sme si tu politizovali, škandalizovali stav, na ktorý som preukázal, že je skutočne veľmi vážny. Vôbec nedáva odpočet, ako sa plní programové vyhlásenie vlády ešte k tomuto. Pri rozvoji poľnohospodárstva sa hovorí v programovom vyhlásení, vytvoríme primerané podmienky na využitie poľnohospodárskej pôdy s cieľom zvýšiť efektívnosť a konkurencieschopnosť poľnohospodárstva. No treba jasne povedať, že tá úloha sa neplnila ani sa neplní. Využiteľnosť poľnohospodárskej pôdy sa nezvýšila, znižuje sa. Efektívnosť poľnospodárstva sa nezvýšila, znížila sa a konkurencieschopnosť poľnohospodárstva sa nezvýšila, ale sa znížila.

Druhá úloha. Stabilizáciou poľnohospodársko-potravinárskeho komplexu a vnútorného obchodu vytvoríme predpoklady na zabezpečenie primeranej dôchodkovosti a štrukturálnej stability podnikateľských subjektov, zvýšenie výkonnosti predurčeného potenciálu pôdy a lepšie využitie kapacít spracúvateľského priemyslu, ako aj zabezpečenie vyváženého rozvoja výroby vo všetkých regionálnych výrobných oblastiach. Jednoznačne na túto úlohu musím povedať, že úloha je nesplnená a ani sa neplní. Nezabezpečila sa primeraná dôchodkovosť a štrukturálna stabilita poľnohospodárskych podnikateľských subjektov. Naopak, nestabilita a dôchodkovosť sa zhoršila.

Výkonnosť produkčného potenciálu ste mohli vidieť na grafe, ako sa znižuje. Záväzok ste si dali, že budete zvyšovať výkonnosť. Úrody sú nižšie, menej sa vkladá do hnojív, menej sa vkladá do agrochemikálií, menej sa vkladá do poľnohospodárskej techniky, to znamená, že výkonnosť produkčného potenciálu pôdy vo všetkých smeroch sa zhoršuje. Lepšie využitie kapacít spracovateľského priemyslu tým, že je nižšia produkcia poľnohospodárskych surovín, samozrejme, ani táto úloha sa neplní. Priebeh je úplne opačný. Využitie kapacít spracovateľského priemyslu sa znižuje a zabezpečenie vyváženého rozvoja vo všetkých regiónoch a výrobných oblastiach Slovenska je jalová fráza z hľadiska toho, ako súčasná vládna moc postupuje. Prehlbujú sa medziregionálne rozdiely.

Ďalšia úloha. Rozhodujúce ciele jednotlivých odvetví poľnohospodárstva rozpracuje v programe rozvoja poľnohospodárstva, potravinárstva, lesníctva a vodného hospodárstva na najbližších desať rokov. V nadväznosti na novú spoločnú poľnohospodársku politiku Európskej únie rozpracujeme poľnohospodársku politiku a vytvoríme predpoklady na čerpanie prostriedkov zo štrukturálnych fondov Európskej únie v rámci programu SAPARD. Chcem povedať, že táto úloha sa neplní, respektíve čiastočne sa plní, ale veľmi zle. Ciele, ktoré sú v programe do roku 2010, na čo som vlani upozornil, dámy a páni, sú deštrukčné, sú proti záujmom poľnohospodárov. Z programu do roku 2010 je zrejmá reštrikcia podpory štátu voči agropodnikateľom. Nuž teda nevidím jediný jeden dôvod, aby sme mohli o tom hovoriť, že sa urobil nejaký krok na podporu.

No a čo sa týka programu SAPARD, táto úloha sa takisto neplní. Upozorňoval som na to pred rokom. Dali ste síce tu jalové sľuby, že o nejakých 800 miliónov či o koľko v tomto roku bude zdrojov pre poľnohospodárstvo viac vďaka spolupráci a podpore Európskej únie slovenskému poľnohospodárstvu cez SAPARD, v tomto roku ani jeden halier. Pre budúci rok prakticky nie je reálne v prvom polroku ani halier a neviem, ako teda budeme pracovať ďalej, či v druhom polroku sú nejaké reálne možnosti. Nechcem kritizovať spracovateľov z ministerstva pôdohospodárstva tohto programu, je to skôr taktika Európskej únie, ale je to trestuhodná nezodpovednosť vlády, ktorá vedela, že tieto zdroje nebudú v tomto roku a bilancovala krytie potrieb v rezorte napríklad pôdohospodárstva zo zdrojov, o ktorých sa vedelo, že nebudú. Čo je ale najhoršie, pri tejto úlohe chcem povedať, že nielenže sa úloha neplní, ale v programe do roku 2010, dámy a páni, keď si pozriete potreby, výdavky a ich krytie, tak zistíte, že je skutočne programovaný, cielený úpadok rezortu pôdohospodárstva v týchto koncepčných materiáloch.

Úloha 4: Program bude vychádzať zo základných cieľov obsiahnutých v zákone o poľnohospodárstve, lesoch a poľovníctve. Bude rešpektovať ekonomickú previazanosť odvetví poľnohospodárstva s národným hospodárstvom, ako i zabezpečenie pripravenosti rezortu na vstup do Európskej únie.

Treba takisto povedať, že úloha je nesplnená a ani sa neplní. Naopak, vláda odmietla prioritné postavenie poľnohospodárstva, čo je uvedené v zákone o poľnohospodárstve, čím dostala tento rezort najmä v bankovom sektore do nemilosti. A napríklad dôsledok je taký, že okrem všeobecného zhoršenia podmienok úverovania sa úverová angažovanosť komerčných bánk znížila z 13 mld. Sk na 5 mld. Sk.

Nielenže produkčné ekonomické výsledky, ale hlavne reprodukčné parametre, ako vyplýva aj z toho, čo som tu už povedal, a nástroje trhu za roky 1999 a 2000 sa vyvíjajú úplne opačne, úplne opačne, úplne protismerne, ako je to v Európskej únii. Čiže nie že sme sa priblížili, ale sme sa vzdialili od trhového prostredia Európskej únie.

Úloha 5: Zvážime prípravu zákona o osobitných úverových podmienkach. Tú som už vyhodnocoval pri plnení úloh, ktoré boli uložené Národnou radou.

Úloha 6: Vytvoríme valorizačný mechanizmus v zákone. Takisto aj tú som už vyhodnocoval.

Úloha 7: V záujme zdokonalenia mechanizmov a nástrojov efektívnej regulácie vláda transformuje súčasný Štátny fond trhovej regulácie na intervenčnú agentúru. V tejto súvislosti prehodnotíme cenovú politiku a regulačné opatrenia v živočíšnej výrobe, kde je najväčšia disparita medzi cenou nákladov a tržbami, pričom zabezpečíme prijateľnú cenovú úroveň pre výrobcov a spotrebiteľov.

Táto úloha sa plní len čiastočne. Samozrejme, neplní sa hlavne jej meritum, to znamená primeraná cenová úroveň zabezpečená pre výrobcov i spotrebiteľov. Pravda je taká, že v minulom roku ceny vstupov do poľnohospodárstva rástli okolo 10 % a farmárske ceny, to znamená, za čo farmári predávali, v roku 1999 boli nižšie ako v roku 1998. Čiže touto situáciou, teda tzv. roztvorením sa cenových nožníc sa odčerpalo z poľnohospodárstva ďalších 2,1 mld. Sk. Čiže mohli by sme povedať, že formálne sa tu, v tejto úlohe niečo plní, ale vecný vývoj je úplne opačný.

Úloha 8: Vhodnou kombináciou cenovej a dotačnej politiky zastavíme pokles stavov hovädzieho dobytka, oviec, ošípaných atď. Stavy hovädzieho dobytka a ošípaných klesajú a čiastočne sa plní úloha v tom, že sa čiastočne zvyšujú stavy oviec. A čo sa týka úlohy vytvárania výrobných a odbytových združení, dovoľte, aby som túto úlohu radšej nekomentoval.

Úloha 9: Popri opatreniach na zvýšenie intenzity poľnohospodárskej výroby využijeme ustanovenia zákona o poľnohospodárstve a ďalšie legislatívne normy. V procese ochrany domácej výroby prijmeme nástroje na podporu exportu poľnohospodárskych výrobkov a potravín, pričom však za zásadný predpoklad rastu exportu potravín považujeme rast efektívnosti a konkurencieschopnosti poľnohospodárstva.

No úloha je nesplnená a neplní sa, pretože konkurencieschopnosť slovenského poľnohospodárstva klesá. A chcem povedať, že neklesá konkurencieschopnosť slovenských agropodnikateľov, pretože slovenskí agropodnikatelia napríklad vyrábajú liter mlieka za 9 korún a v Európskej únii je priemerný náklad za 13 korún. Slovenskí agropodnikatelia vyrábajú napríklad tonu pšenice za 3 800 korún a agropodnikatelia v Európskej únii za 5 800 korún, to znamená, že nie je pravda, že naši agropodnikatelia nie sú konkurencieschopní a že prepadávajú v konkurencieschopnosti. Pravdou je to, že naša agrárna politika tejto vládnucej koalície je nekonkurencieschopná, pravdou je to, že agrárna politika od roku 1998 zhoršila pre agropodnikateľov trhové prostredie o tretinu až o polovicu, či je to v daniach, či je to v cenách, či je to v dotáciách, či je to v úveroch alebo v úrokoch.

Úloha 10: Vláda rešpektuje diverzifikáciu vlastníckych vzťahov a podnikateľských foriem. Pozornosť bude venovať rozvoju družstiev a vlastníkov a ukončeniu transformácie družstiev. Rovnako budeme podporovať trh s pôdou a nákup pôdy pre užívateľov a poľnohospodárov okrem pôdy v štátnom vlastníctve. Súčasne pripravíme legislatívne úpravy dlhodobého nájmu poľnohospodárskej pôdy. Zamedzíme špekulatívnym nákupom a predajom poľnohospodárskej i lesnej pôdy a navrhneme také legislatívne opatrenia, ktoré vylúčia využitie notárskych osvedčení. No tak toto s tými notárskymi osvedčeniami sa plní. Prebieha to teraz v parlamente, a všetky ostatné úlohy v tomto smere sa neplnia. Vláda možno venuje pozornosť transformácii družstiev verbálne, ale fakticky sa nič nedeje.

Taktiež sa vôbec neplnia úlohy a predsavzatia v oblasti trhu s pôdou. Mohli by sme povedať, že žiadny ani neexistuje. Na rozbehnutie sa trhu s pôdou sú potrebné minimálne dve veci. Prvá vec je, že sa dokončí identifikácia vlastníctva k pôde, ktorá sa rieši tak, dámy a páni, že pre rok 2000 vláda ani neschválila návrh, ktorý predložilo ministerstvo pôdohospodárstva na zaradenie katastrov na tento rok na usporadúvanie pozemkového vlastníctva, ani neschválila, to znamená, že porušila zákon, pretože zákon 180 jej to ukladá, že každý rok schvaľuje katastre, ktoré sa budú v budúcom roku otvárať. A miesto zdrojov 400 mil. Sk, ktoré sú minimálne potrebné na pokračovanie v týchto prácach, vyčlenila iba 180 mil. Sk, to znamená, že vláda zabrzdila proces usporadúvania vlastníctva k pôde, takže k dnešnému dňu máme takto hotových stále iba asi 1 300 katastrov a úloha, dá sa povedať, že, tak ako sme tu už zákonne schválili predĺženie, sa zrejme ani v tej predĺženej lehote nesplní. Čiže vláda koná protismerne oproti tomu v tomto smere, čo si dala do programového vyhlásenia. To je jedna vec, ktorú treba na rozbehnutie trhu s pôdou.

Druhá vec, ktorú treba na rozbehnutie trhu s pôdou, je osobitný systém úverovania trhu s pôdou. V Anglicku je zo všetkých krajín Európskej únie najlacnejšia pôda, ale renta z pôdy - arenda -, ktorá sa vyberá za prenájom, je o 0,5 - 1 % vyššia ako renta z peňazí, ktoré si občan uloží do banky. Čiže povedal by som, že tento systém v Anglicku je zrejme najzdravší, pretože peniaze uložené do pôdy sú najlepšie uložené a najistejšie uložené. Preto je táto renta vyššia ako za peniaze uložené v banke v hotovosti, čo, samozrejme, stlačilo zároveň cenu pôdy na pomerne nízku úroveň v Anglicku. Aj tak je asi 3- až 5-krát vyššia ako na Slovensku. Inak je cena pôdy v štátoch Európskej únie 10- až 15-krát vyššia ako na Slovensku. Čo je však jednotné, a ešte by som sa potom mohol vrátiť aj konkrétne k tomu anglickému modelu, je to, že návratnosť kapitálu vloženého do pôdy v Európskej únii nie je väčšia ako 3 %, to znamená, že úvery poskytované na nákup pôdy nemôžu presahovať 2 %. A je štandardné, že trh s pôdou je obsluhovaný osobitnou linkou z finančných zdrojov, ktoré sú úrokované 1,5 - 2 %, to znamená, že pokiaľ nie sú ani len snahy nejaký takýto systém vytvoriť, je zbytočné na Slovensku hovoriť o rozbehnutí sa trhu s pôdou. Nehovorím o nejakých náhodilých obchodoch, keď, dajme tomu, sa sem tlačia obchodné svetové systémy a, samozrejme, sú schopné zaplatiť za pôdu pri zábere pod investičnú výstavbu.

Úloha 11: Za jeden z kľúčových predpokladov ozdravenia a zefektívnenia poľnohospodárstva vláda považuje konsolidáciu jeho vlastníckych pomerov. Bude hľadať také formy konsolidácie, ktoré nepoškodia záujmy reštituentov a zároveň urýchlia proces vlastníckej reštrukturalizácie. Vláda považuje za dôležité vytvárať podmienky na rozvoj trhu s pôdou. Bude iniciovať prevod vlastnícky neidentifikovateľnej pôdy zo správy Slovenského pozemkového fondu do správy obcí.

Treba povedať, že úlohy v konsolidácii vlastníckych pomerov, dámy a páni, sa neplnia. Naopak, dnes mne osobne teda nie je známy a pre mňa nie je identifikovaný definovaný pojem vlastníckej reštrukturalizácie, čo sa vlastne chce teda dosiahnuť.

Vláda neplní svoj záväzok v neidentifikovateľnej pôde, ktorý nebudem komentovať. Nakoniec, už som sa k tomu aj vyjadril. Spoločnosť sa týmto problémom už dva roky traumatizuje. Vyzerá to tak, že sa niečo rieši. Strana maďarskej koalície pred svojimi voličmi vyzerá, alebo sa snaží vyzerať, ako si nedá, ako zabojuje a vydrží v tomto boji. Nič nedosiahla a nedosiahne. Ostatná časť vládnej koalície, hlavne SDĽ sa tu snaží prezentovať pred svojimi voličmi, ako sa tým Maďarom nedajú a statočne bojujú za slovenskú vec a nepopustia. A je to boj o pôdu, o vec, ktorá neexistuje. Povedal som to hneď na začiatku. Povedzte Strane maďarskej koalície, nech predloží zoznam parciel a vydajte im tieto parcely. Pretože takéto parcely neexistujú, nič nepredložia a nič sa nebude vydávať a je za problémom a mohli sme sa venovať konkrétnej robote. Ale mrháme sily, čas na to, aby sme tu stále traumatizovali spoločnosť, aby sme tu predvádzali, akí sme bojovníci za národné záujmy. Samozrejme, tento problém je v svojej podstate nebezpečný, ale ešte raz, tak ako je formulovaný v programovom vyhlásení, že ide o neidentifikovateľnú pôdu, je to problém o ničom.

Úloha 12: Navrhneme nástroje a opatrenia, ktoré budú motivovať manažérov popredných podnikov a agropodnikateľov na preberanie tých podnikov, ktoré sa dostali do vážnych ekonomických problémov. V tejto súvislosti zároveň navrhneme takú zmenu zásad na nakladanie s poľnohospodárskymi pozemkami a ich prenajímanie, aby sa procesu prenajímania priamo zúčastnili zástupcovia obce, v katastrálnom území ktorej sa táto pôda nachádza. Podporíme reštrukturalizáciu potravinárskeho priemyslu s cieľom zvýšiť efektívnosť spracovania poľnohospodárskej produkcie. Zvýšením konkurencieschopnosti vytvoríme proces na realizáciu poľnohospodárskej produkcie.

Úloha nie je splnená. Existujú určité formálne kroky na motiváciu popredných manažmentov, ale treba povedať, že sú nefunkčné. Totálnym fiaskom sa nesplnila a neplní ani úloha reštrukturalizácie potravinárstva s cieľom zvýšiť jeho efektívnosť pri raste konkurencieschopnosti dosiahnuť lepšiu realizáciu v potravinárstve produktov prvovýroby. Vývoj je úplne protismerný.

Úloha 13: Daň z poľnohospodárskej pôdy už som komentoval.

Úloha 14: Podporíme rozvoj komerčných inštitúcií a organizácií trhu, ako sú plodinová a komoditná burza. Úloha sa nesplnila. Plodinové a komoditné burzy a pod. neboli podporené tak, aby pracovali efektívne, aby bol ich prínos evidentný, pretože takto znela úloha.

Skupina úloh C:

Úloha 1: Štátnu lesnícku politiku podriadime potrebám dlhodobých strategických cieľov rozvoja lesníctva na Slovensku, ktorými sú zachovanie, ochrana a zveľaďovanie lesov. Ich uplatňovanie sa bude zabezpečovať najmä prostredníctvom štátom financovanej hospodárskej úpravy lesov bez ohľadu na ich vlastníctvo a užívanie. Ochrana a zveľaďovanie životného prostredia prostredníctvom starostlivosti o les sa stane prioritou na vytváranie ekologickej rovnováhy a stability krajiny. Za rovnako dôležité pokladáme využívanie produkčnej funkcie lesov predovšetkým domácimi spracovateľmi dreva vysoko zhodnocujúcimi túto obnoviteľnú surovinu s cieľom stabilizovať dôchodkovú situáciu obhospodarovateľov lesov.

No zámer podriadiť štátnu lesnícku politiku dvojročným cieľom sa neplní, bohužiaľ, treba to na rovinu povedať, lebo finančné zabezpečenie hospodárskej úpravy lesov je nedostatočné a je nižšie takmer o jednu...

(Hlas poslanca.)

Pán poslanec ma informoval, že mám návštevu na vrátnici.

Ochrana zveľaďovania životného prostredia prostredníctvom starostlivosti o les sa teda nestala prioritou na vytváranie ekologickej rovnováhy. Zámery s vysoko zhodnocujúcimi ukazovateľmi lesnej suroviny, ako aj stabilizácia dôchodkovej situácie hospodárov v lese sa celkom neplnia. Ukázali sa ako propaganda. Skutočný vývoj je úplne opačný. Vývoz dreva, dámy a páni, za čo ste nás tak veľmi kritizovali, je najvyšší, dosahuje aj absolútne, aj relatívne najvyššie objemy od roku 1990. A dôchodková situácia u hospodárov v lese sa taktiež zhoršuje. Čiže vývoj je opačný, ako ste sa zaviazali.

Úloha 2: Vláda sa zameria na prijatie legislatívnych noriem určujúcich postavenie lesného majetku, jeho správy a užívania, ako aj nakladanie s neobhospodarovaným alebo nedostatočne obhospodarovaným neštátnym lesným majetkom.

Treba povedať, že tieto zámery sa neplnia okrem sľúbeného budúceho schvaľovania zákona o lesoch, ktorý bol vypracovaný ešte pred dvoma rokmi. Za dva roky ste na ňom vlastne nič nezmenili. Ja neviem, prečo ho sušíte, prečo ste ho sušili doteraz v šuplíkoch, prečo už nebol dávno prerokovaný.

Treba však jednoznačne povedať, že zámery tzv. štátnej objednávky na verejnoprospešné funkcie úplne skrachovali, ale čo je najhoršie, že toto ste považovali za podstatu, na tom sme postavili princíp financovania lesov a tento princíp, keďže havaroval, čo sa môže stať, ste nenahradili ničím iným.

Úloha 3: Podporná politika v lesníctve bude zameraná na zabezpečovanie hlavných cieľov lesníctva, a to najmä v rozsahu zvýšených nákladov a ujmy spôsobenej v obhospodarovaní lesov v prospech verejných záujmov. Práce verejnoprospešného charakteru v lesníctve a štátne lesnícke rozvojové programy zamerané na tvorbu a ochranu prírody a krajiny budú zabezpečené formou štátnej objednávky. Nuž nie sú. Úloha je nesplnená.

Úloha 4 - v lesnom hospodárstve: Zjednotením a posilnením štátneho dozoru v lesoch a vykonaním odbornej poradenskej činnosti štátnymi lesníckymi inštitúciami sa zabezpečí odborná úroveň obhospodarovania lesov všetkých užívateľov. Úloha zabezpečiť zjednotenie a posilnenie štátneho dozoru sa nesplnila a neplní sa, čo potvrdzuje napríklad i neschopnosť vládnej koalície dohodnúť sa na zákone o TANAP-e.

Skupina úloh D, to je k vodnému hospodárstvu:

Úloha 1: Zabezpečíme, aby vodohospodárska politika štátu umožňovala uspokojiť hospodárske a ostatné celospoločenské potreby a súčasne umožnila cieľavedomé riadenie, racionálne využívanie a ochranu vôd. Zámer, aby vodohospodárska politika zabezpečovala dosiahnutie cieľov, sa nesplnil a neplní, pretože vodohospodárska politika umožňujúca cieľavedomé riadenie a racionálne využívanie a ochranu vôd úplne absentuje. Takáto politika neexistuje.

Úloha 2: Navrhneme opatrenia na systematickú starostlivosť o prevádzku a údržbu vodných tokov a o majetok vodného hospodárstva, ktorým dosiahneme zníženie požiadavok na štátny rozpočet. Treba povedať, že táto úloha v oblasti zlepšenia prevádzky sa tiež neplní, ale zato sa plní vaše predsavzatie znížiť účasť štátneho rozpočtu na riešení problémov vodného hospodárstva. Za to vám, iniciátori tohto návrhu, určite pani ministerka zatlieska, že viete znížiť štátne dotácie, čo sa teda aj nakoniec stalo, pretože, samozrejme, ako majú na to reagovať finančníci, ktorým sami ponúkate, že nepotrebujete peniaze.

Úloha 3: Transformácia vodného hospodárstva bude vychádzať z článku 4 ústavy, ktorý definuje vodné toky a podzemné vody ako výhradné vlastníctvo štátu. Legislatívnymi a organizačnými nástrojmi zabezpečíme funkčnosť nadradených vodárenských sústav, pričom zachováme priestor na riešenie strategických záujmov štátu. Bezodplatným prevodom súčasných vodovodných a kanalizačných systémov obciam a mestám umožníme v plnom rozsahu plniť ich povinnosť zabezpečovať zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou, odkanalizovanie, čistenie odpadových vôd. Pripravíme návrh zákona o vodárňach a kanalizáciách.

O tom som hovoril, o tých zákonoch, o tom nebudem hovoriť, ale chcem povedať, že sa neplnia zámery v transformácii, keď sa nevytvorili ani legislatívne, ani organizačné predpoklady, o ktorých ste tu v programovom vyhlásení vlády hovorili. Takto sa nielenže zastavil prevod, treba povedať, že už v 400 prípadoch aj funkčne zrealizovaných vodovodov a kanalizácií na obce v roku 1998, ale v predloženom odpočte plnenia programového vyhlásenia vlády sa deklaruje úplne rozporný strategický záujem štátu vo vodnom hospodárstve, to znamená, že sa tu stále šuplíkuje s nejakými ideami hore-dole. A napriek tomu teda, že tieto zámery a snahy sú posunuté už na úroveň vlády, treba povedať, že v podstate tá konečná myšlienka vyzerá tak, ako bolo to naše riešenie, to znamená, že ste za dva roky nič nevyriešili, ste sa vrátili tam, kde sme boli, len ste to za dva roky oddialili a napáchali sa za ten čas obrovské škody, pretože sa neinvestuje, hlavne sa neinvestuje do toho vodného hospodárstva a všetko chátra.

Úloha 4: Obce na základe vlastnej iniciatívy budú môcť vytvárať funkčné organizačné štruktúry, ktoré im okrem iného umožnia aj vstup zahraničného kapitálu.

Treba povedať, že úloha, že obce budú môcť vytvárať vodohospodárske organizačné štruktúry, sa nesplnila a neplní, pretože vlastne ani nie je vecne prečo, keďže sa zastavil proces bezodplatného prevodu na obce. Takže čo majú vytvárať, aké štruktúry? V tomto smere funguje niečo, čo sa urobilo v roku 1998, a otázka skutočne pre mňa znie tak, prečo sa tu tieto dva roky stálo a stojí a nevyužívajú sa skúsenosti a nič sa nedeje.

Úloha 5: Vhodnou legislatívnou úpravou zabezpečíme prevod zavlažovacích a odvodňovacích zariadení do rúk vlastníkov, resp. užívateľov poľnohospodárskej pôdy. V prechodnom období na tento účel vytvoríme rozpočtovú organizáciu, ktorá bude realizovať starostlivosť o štátom zverený majetok. Úloha nie je splnená a neplní sa.

Skupina úloh E:

Úloha 1: Prostredníctvom integrovanej vidieckej politiky vláda navrhne opatrenia podporujúce ekonomickú a sociálnu diverzifikáciu na vidieku založenú na využití všetkých prírodných, ľudských a materiálnych zdrojov. Naším cieľom je zabezpečiť primeranú životnú úroveň a zlepšenie kvality života vidieckych obyvateľov, vytváranie vhodnej sociálnej klímy, ochrany a tvorby zdravého životného prostredia. Na dosiahnutie uvedeného cieľa prijmeme program rozvoja vidieka, ktorý určí strategické postupy a konkrétne opatrenia do roku 2000.

Ja si myslím, že plnenie zámerov vidieckej politiky z programového vyhlásenia vlády je skutočne úplným fiaskom. Namiesto proklamovaných cieľov, naopak, prudko klesá na vidieku zrejme životná úroveň a osobné dôchodky, osobitne v poľnohospodárstve, sa dostali na najnižšiu úroveň v národnom hospodárstve. Vo vzťahu k Európskej únii sa znižuje životná úroveň na vidieku, ako som povedal, pod jednu tretinu životnej úrovne Európskej únie. Vidiecka nezamestnanosť sa stala až násobkami vyššia oproti Bratislave a rýchlosť prepadu vidieckej nezamestnanosti oproti Bratislave a Košiciam sa zvyšuje. V úplnom protiklade s programovým vyhlásením vlády sa sociálna klíma na vidieku radikálne zhoršuje, predovšetkým v úpadkových regiónoch. Prehlbujú sa ekonomické a sociálne rozdiely, čo ste teda mali opačne v týchto vašich záväzkoch a predstavách. Časť vidieka Slovenskej republiky, dámy a páni, je to smutné, ale je to tak, už natrvalo stratila schopnosť revitalizácie. Exodus vidiečanov sa začal, prímestské slumy z vidiečanov sa jednoducho nezadržateľne rozvíjajú.

Vláda sa síce verbálne prihlásila k programu rozvoja vidieka, ináč vypracovanému ešte Mečiarovou vládou, ale až po 13 mesiacoch vládnutia, čím stratila drahocenný čas na presadzovanie našich záujmov v Európskej únii, napríklad aj cez program SAPARD, o ktorom som tu hovoril. A aj z týchto dôvodov je tento program nefunkčný.

Úloha 2 - vo vidieckej oblasti: Prihlásime sa k novej politickej schéme rozvoja vidieka, Európskej charte pre vidiecke oblasti. Začneme uvádzať do života konvenciu o udržateľnom využívaní pôdy vrátane jej štátnej ochrany v súlade s najmodernejšími svetovými trendmi.

Úlohy v inštitucionálnom implementovaní Európskej charty pre vidiecke oblasti v podmienkach Slovenskej republiky nie sú splnené. Čiastočne sa plní, uvádza sa do života konvencia o trvalo udržateľnom využívaní pôdy.

Úloha 3: Budeme podporovať rozvoj vedy a výskumu zo štátnych zdrojov s cieľom udržať a zefektívniť výskum v rezortných vedeckých, výskumných inštitúciách a realizáciu vedecko-technických poznatkov. Budeme podporovať zavádzanie nových vedecko-technických poznatkov do praxe.

Úloha programového vyhlásenia v oblasti vedy a výskumu, ako aj uplatnenie vedecko-technického rozvoja v praxi, dámy a páni, sa taktiež neplnia. Naopak, sme svedkami snáh o programové zdecimovanie vedecko-technickej základne rezortu, ktoré bolo odštartované nielen v rezorte pôdohospodárstva.

Už to aj na tejto pôde parlamentu odznelo, že skupina mladíkov, ktorá nebola, neviem vo vláde že by jej bola inštalovaná, štylizovaná, delegovaná kompetencia, vykonala audit, ktorým sa dnes šermuje ako dogmou. Pritom chcem povedať, že v roku 1997 na vedecko-výskumnú základňu v našom rezorte, ktorú sme si dokázali zachovať ako v jedinom rezorte, sme objednali audit renomovanej štruktúry v Európskej únii. Tento audit prebehol a na základe tohto auditu sme aj postupovali. Audit, ktorý vykonali tí mladíci a ktorý bol vykonaný teraz, samozrejme, na základe zadania pána podpredsedu vlády Mikloša s cieľom dostať do správy úzkeho okruhu ľudí lukratívne majetky, hlavne v Bratislave, tento audit absolútne neguje, bagatelizuje a ignoruje to, čo urobili experti Európskej únie. Nuž naša slovenská osvietenosť asi bude naozaj závislá od zadania jednej osoby a to, čo je názor špičkových odborníkov a renomovanej autority Európskej únie, vám nič nehovorí.

Chcel by som takisto pri tejto príležitosti, dámy a páni, poukázať na jeden veľmi nepríjemný fakt, ktorý svedčí o protismernom konaní oproti tomu, čo ste si dali do programového vyhlásenia, že v programoch vedy a techniky na budúci rok sa neobjavuje program biotechnológií, ktorý sme horko-ťažko rozvinuli. A za ostatné tri roky Mečiarovej vlády sme vyčlenili 400 mil. Sk na podporu rozbehu tohto programu, ktorý, samozrejme, dnes nemá žiadne peniaze, a dokonca teda vypadáva pre budúci rok z programu. Ja neviem, čomu by sme sa asi teda venovali na Slovensku, keď práve oblasť bio, biotechnológie a vôbec všetkých súvisiacich vedných odborov z bio je to, čo bude v budúcom storočí rozhodujúcou hnacou silou pokroku a rozvoja na celom svete. My sme tento program ťažko rozvinuli, rozbehol sa a výsledkom aj tohto auditu, ale aj už konkrétnych programov na budúci rok je to, že v rozpore s vašimi predstavami z programového vyhlásenia vlády chcete program biotechnológií úplne vyšaltovať.

Úloha 4: Vláda prehĺbi spoluprácu so Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou a so záujmovými zväzmi bez rozdielu vlastníckych foriem, v akých podnikajú, s cieľom zvýšiť ich podiel na tvorbe koncepcie rozvoja všetkých odvetví rezortu.

(Hlasy z pléna.)

Prepáčte, to je naozaj subjektívne hodnotenie, mne sa nezdá, že by sa bola prehĺbila táto spolupráca. Pokiaľ viem, tak pán minister si nenašiel čas celý jeden rok na to, aby prijal predsedu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, samozrejme, situácia sa zmenila, pokiaľ teda je partajne zhodný nový predseda komory.

(Neustále hlasy z pléna.)

Ja neviem, ja hovorím, že je to môj subjektívny názor, ale viem, že rok si ho neprijal.

(Reakcia ministra pôdohospodárstva mimo mikrofónu.)

Áno, ale žiadal ťa, aby si ho prijal na rozhovor, a neprijal si ho rok.

(Hlas ministra pôdohospodárstva.)

Ja nehovorím, že neprišiel do vedenia, ja hovorím, že si ho neprijal za rok. Takže to sa mi nezdá ako zlepšenie vzťahov so samosprávou. Ja to chápem, že, samozrejme, máme každý nejaké stranícke pozície, ale nemôžem pri odpočte úloh súhlasiť s tým, aby sa povedalo, že sa zlepšili vzťahy a že sa prehĺbila spolupráca, keď za rok si minister nenašiel čas na to, aby prijal predsedu autorizovanej inštitúcie, ktorá predstavuje poľnohospodárov.

Dámy a páni, z toho vyplýva, že teraz tragédiou je fakt, že vláda pri takomto absolútne zlom plnení vlastných úloh, ktoré sú v programovom vyhlásení, nielenže nemá silu vyvodiť z toho závery, ktoré by smerovali k náprave, ale z materiálov, ktoré sme dostali, vláda sa snaží zatajovať reálnu situáciu, prekrúca skutočnosti až po holé nepravdy, čo do istej miery chápem ako normálnu taktiku politického boja, politickej práce. Ale treba povedať, že týmto sa vláda definitívne zbavuje reálnej možnosti skvalitňovať svoju prácu, napraviť chyby, napraviť teda ten stav, ktorý tu z tohto titulu existuje. A tým, že si rovno nepomenujeme veci, nepriznáme im skutočnú váhu a nepriznáme im ten skutočný stav, v ktorom sú, tým si vlastne zatvárame definitívne dvere, aby sme mohli napredovať.

Materiál, ktorý nám predložila vláda, sa takto namiesto odpovedania na zadanie čiastočne snaží nanovo formulovať väčšinu úloh z programového vyhlásenia vlády. Nechcem vám čítať, lebo to je tu asi na 20 stranách, že miesto odpočtu sa vlastne nanovo formuluje úloha, ktorá je z programového vyhlásenia vlády, bohužiaľ, sa však nenavrhuje nikde zmeniť platné programové vyhlásenie vlády, keďže tieto úlohy sa nanovo formulujú. Vyzerá to všetko tak, ako by sa autori tejto správy, ktorú nám vláda predložila k odpočtu programového vyhlásenia vlády, ako keby sa títo autori zmierili s návrhom opozície na predčasné voľby. Z tohto hľadiska by aj bolo možné oceniť niektoré myšlienky ako skutočne dobre použiteľné na budúce programy politických strán do budúcich volieb, žiaľ, ide o materiál, ktorý hovorí o plnení úloh z existujúceho programového vyhlásenia.

Dovoľte teraz v bode tri aby som sa veľmi stručne vyjadril k minuloročným zeleným správam, k tomu procesu, ktorý tu prebiehal, k ich prerokúvaniam. Chcel by som povedať, že naše stanovisko, ktoré sme tu predložili a bolo aj publikované, je naplno aktuálne, všetko platí. Bohužiaľ, reálny vývoj potvrdil a v mnohom ešte aj prevýšil naše obavy, inak, samozrejme, tie obavy boli objektívne, pretože boli vydokladované konkrétnymi číslami a boli postavené na bilanciách.

Je škoda, že ste nepočúvali, čo sme vám tu hovorili vlani, je škoda, že ste si ani dodatočne neprečítali stanovisko. Chcel by som vám dať do pozornosti, že toto naše stanovisko bolo zverejnené v Slovenskej Republike 17. novembra minulého roku, a odporúčam dodatočne si doštudovať toto naše stanovisko.

Chcel by som poukázať hlavne na to, že, dámy a páni, už vlani sme sa dištancovali od tohto programovaného likvidovania rezortu a dištancovali sme sa od naivných predstáv, ktoré ste sa tu v zelenej správe snažili demonštrovať, že ako sa situácia bude zlepšovať. Moje vystúpenie bolo v minulom roku dlhšie ako 4,5 hodiny, ale bolo ho treba. Bolo ho treba, dámy a páni, pre pamäť. Máme doklad o tom, že sme vás upozorňovali na to, že to, čo robíte, je nesprávne a vedie to skutočne k tragédii slovenského vidieka a že sme sa vás snažili upozorniť na to, že hlavný problém, ktorý tu je, je absolútna finančná nedokrvenosť rezortu a že tento problém nedostatku peňazí sa v zelených správach nerieši, resp. náznaky jeho riešenia sú úplne okrajové a potreby neboli zdrojovo zabezpečené.

Dovoľte, aby som teda vzhľadom na to, že sa tak vyvíja situácia, aby som teda trošku skratkovo cez túto problematiku prešiel. Som presvedčený o tom, že toto naše stanovisko v minulom roku nebolo zbytočné. Chcel by som poukázať na to aj na zákone o revitalizácii. Neviem, pán minister, nechcem ťa podráždiť, naopak, rád by som ťa upokojil. Údajne asi pred troma týždňami vo vedení ministerstva pôdohospodárstva si povedal, že pri riešení problémov zaostávajúcich podnikov sa ešte budete musieť ospravedlniť mne alebo, ja neviem, HZDS za rušenie zákona o revitalizácii, pretože dva roky nielen vy, ale aj ministerstvo financií, ministerstvo hospodárstva sa snažia nájsť nejaký spôsob, ktorým by vyriešili tento problém, ako pomôcť podnikom, ktoré sa nie z vlastnej viny dostali vlastne do pásma bankrotu. No a po dvoch rokoch ste prišli tam, kde sme my boli pred 4 rokmi, to znamená, že individuálne záväzky a pohľadávky sa nedajú riešiť generálnym opatrením, ale že sa musia riešiť individuálne, a na to treba osobitný zákon. Čiže vlastne zákon o revitalizácii bol ten zákon, tá legislatívna norma, ktorý vlastne umožňoval, aby sa tieto individuálne problémy individuálne riešili. Je to veľká škoda, pretože 4 mld. Sk, ktoré boli Národnou bankou odsúhlasené na tento účel, dnes už mohli v rezorte pôdohospodárstva byť. A keď nie 200, tak minimálne 100, 150 firiem mohlo byť dnes oživených a mohlo fungovať. Dnes tie 4 mld. Sk dala Národná banka k dispozícii rezortu na riešenie škôd zo sucha, čo, bohužiaľ, je teda veľký rozdiel, pretože to boli vlastne cez zákon o revitalizácii rozvojové prostriedky a v balíku náhrad za sucho je to vlastne len úhrada toho, čo sa už skonzumovalo, čiže vlastne len zaplatenie účtu za skonzumovaný obed.