Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Húska.
Poslanec A. M. Húska:
Ďakujem.
Chcem upozorniť na to, že bolo by dobré, keby sme hovorili o tom, čo by dajme tomu morálne malo byť správne a čo by z hľadiska legislatívneho a právneho malo byť zachovávané a keby sme osobitne hovorili o praxi. Pretože také konštatovanie, ako povedal pán poslanec Zajac, je v rozpore so skutočnosťou. Pokiaľ ide o rôzne nadácie, hovorca nemeckej vlády oficiálne priznal, že dali niekoľko desiatok miliónov nemeckých mariek práve cez nadácie na ciele ovplyvňovania politického vývoja v Juhoslávii a Čiernej Hore. Máme takisto odtajnené materiály, kde sa uvádza veľmi blízke prepojenie medzi spravodajskými službami a nadáciami. Nesmieme si myslieť, že svet je takto nevinný a že sa dejú len zákonné a legálne zásahy. Naopak môžem povedať, že práve preto treba byť veľmi obozretný ku všetkým formám nadácií, pretože cez ne sa vlastne generuje ovplyvňovanie a geopolitický cieľ rôznych mocností.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Zajac, môžete reagovať.
Poslanec P. Zajac:
Ja by som chcel reagovať troška ináč, ako možno budú očakávať páni poslanci Húska a Brňák, lebo naozaj nechcem sa vracať k tomu nedorozumeniu, ktoré tu jednoducho vyvoláva pán poslanec Brňák, nemá to podľa mňa nijaký význam. Naozaj alebo nechcem sa vyjadrovať k tomu nedorozumeniu o činnosti nadácie, ktoré vyplýva zo slov pána poslanca Húsku. Ja som hovoril naozaj len o tom, že z povahy tých nadácií vyplýva neuveriteľne prísna štátna kontrola vnútri tých krajín, v ktorých ony existujú. Chcem ale povedať a prepáčte mi to, nechcel som to tu otvárať, ale predsa len to poviem. Ja troška a mrzí ma to, že to musím tak povedať, troška cítim za slovami pánov poslancov, ktoré sa týkajú nadácií, niečo iné. Nadácie sú totiž inštitútmi otvorenej spoločnosti, otvoreného sveta, občianskeho sveta, sveta, ktorý je založený na verejnoprávnej, verejnoprospešnej činnosti, pretože jeho predstaviteľmi sú nadácie, občianske združenia a nemôžem sa zbaviť dojmu, a ten dojem potvrdzuje aj vzťah a postoj HZDS k nadáciám v minulých rokoch, nemôžem sa zbaviť dojmu, že za tým hľadaním nejakej viny, ako povedal pán poslanec Húska, pretože mne zasa pripadá absurdné hľadať za činnosťou nadácie akékoľvek viny, že za tým všetkým sa skrýva, povedal by som, nevyrovnaný a nevysporiadaný vzťah HZDS k tomu, čo sa nazýva občianska spoločnosť a jej inštitúcie.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Kresák je posledný, ktorý sa prihlásil do rozpravy.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec P. Kresák:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
kolegyne a kolegovia,
dovoľte mi, aby som vo svojom vystúpení v rozprave zaujal stanovisko k jednej časti predloženého návrhu zákona a zároveň aby som aj podal jeden pozmeňujúci návrh, prípadne reagoval na niektoré veci, ktoré sa diskutovali tak v ústavnoprávnom výbore, ako aj dnes v pléne Národnej rady Slovenskej republiky.
Dámy a páni, v prvom rade mi dovoľte začať s problematikou, ktorá sa už v Národnej rade Slovenskej republiky diskutuje pomerne dlho a ktorá sa v predloženom návrhu zákona objavila v novom definovaní alebo v rozšírenom definovaní obsahu § 3 druhý odsek pod číslom 4. To znamená problematike ustanovenia o neprípustnosti súčasného členstva v inej strane alebo hnutí, alebo ak chceme o zákaze dvojitého členstva. To, čo budem hovoriť, pokladám za potrebné zvýrazniť, budem hovoriť ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý nie je členom žiadnej politickej strany, čiže asi ťažko ma bude môcť obviňovať z nadŕžania nejakému politickému subjektu. To, čo chcem hovoriť, bude motivované mojím chápaním ústavného práva, mojím chápaním vzťahu moci verejnej k občanovi a k jeho ústavou garantovaným právam a slobodám.
V prvom rade mi dovoľte vysloviť presvedčenie, že právo, právny poriadok, ústavné práva a slobody sú, samozrejme, neoddeliteľne spojené s nielen princípom spravodlivosti, ale aj s morálkou. Ale nezriedka sa každý právnik nachádza v situácii, keď musí hľadať odpoveď na otázku, či v demokratickom a právnom štáte sú tí, ktorí tvoria zákony, teda či je zákonodarca oprávnený upravovať právom prakticky všetko, či existujú určité hranice pre možnosti právnej úpravy a či má verejná moc alebo ak chceme, či má štát právo vstupovať prakticky do všetkých komnát života občanov každého štátu. Myslím si, že tí, ktorí uznávajú princíp právneho štátu, dochádzajú k záveru alebo dajú mi za pravdu minimálne v tom, že existujú určité limity, ktoré bránia štátu, bránia moci verejnej, aby zasahoval do intímnych oblastí života človeka, do určitých intímnych sfér a práve tieto intímne sféry vyjadruje druhá hlava Ústavy Slovenskej republiky, druhá hlava, ktorá garantuje určité základné práva a slobody a práve v časti o základných ľudských právach a slobodách a tiež o politických právach sú tieto limity dané pomerne presne. Hovorím teda o svojom presvedčení, že verejná moc a štát nemá právo zasahovať do intímnych sfér, nemá právo zasahovať alebo limitovať nad nevyhnutne nutnú mieru politické presvedčenie občanov, svojich vlastných občanov, rovnako ako nemá právo nad nevyhnutnú mieru zasahovať do ich práva na vlastné vierovyznanie alebo ak chceme, rovnako ako nemá právo zasahovať do ich súkromného života.
Ústava aj Slovenskej republiky aj v tejto časti, samozrejme, pozná určité nevyhnutné limity, za ktoré štát nemôže ísť. A stanovuje aj podmienky, za ktorých do týchto sfér môže vstúpiť. Hovoríme teda alebo snažím sa poukázať práve na obsah diskutovaného článku 29, ktorý garantuje občanom právo zakladať politické strany a politické hnutia a združovať sa v nich. Práve v tejto časti ústavný text obsahuje tie limity a tie limity v nasledujúcom treťom odseku hovoria o tom, že výkon tohto práva a aj práva predchádzajúceho, čiže práva slobodne sa združovať v iných spolkoch a spoločnostiach, môže verejná moc obmedziť iba zákonom, čo je teda vlastne presne stanovená forma, ale pod podmienkami, ktoré sú definované tak, že ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, na ochranu verejného poriadku, na predchádzanie trestným činom alebo na ochranu práv a slobôd iných. Čiže Ústava Slovenskej republiky podľa môjho presvedčenia veľmi jednoznačne stanovuje formu, akou verejná moc môže zasiahnuť do týchto práv, a štyri situácie, za ktorých tak môže urobiť.
Prečo to hovorím? Hovorím to preto, že som hlboko presvedčený, že žiadna z tých štyroch situácií dnes neexistuje, a preto neexistuje ústavný dôvod na to, aby sme my ako zákonodarcovia navrhovaným spôsobom, ale nielen spôsobom navrhovaným v tomto zákone, ale rovnako ani spôsobmi, ktoré obsahujú dva ďalšie návrhy, o ktorých máme rokovať, aby sme zasahovali do ústavného práva občanov Slovenskej republiky garantovanom v článku 29 ústavy. Rovnako, samozrejme, tých podobenstiev by som mohol nájsť veľa a nikomu z vás azda nenapadlo, že by sme aj článok 24 napríklad ústavy, ktorý hovorí o slobode viery a náboženského vyznania, mohli akosi nejakým zákonom nadložiť obmedzením preto, aby každý občan vyznával iba jednu vieru a jedno náboženstvo. Nehovorím to preto, že si myslím, že by to bolo správne ani možné, v tom absolútne súhlasím s kolegom Zajacom. Nesúhlasím s dvojitým členstvom a nesúhlasil by som, samozrejme, ani s akýmsi legislatívnym pokusom o vymedzenie aj iba príslušnosti k jedinému náboženstvu, ale hovorím to preto, že som presvedčený, že tieto veci sú vecami morálky, a nie sú vecami práva a tam vidím jeden výrazný rozdiel.
Všetko, čo som doteraz povedal, som povedal iba na znak toho, že osobne nesúhlasím a nebudem môcť podporiť ustanovenie, ktoré navrhovaným spôsobom limituje dvojité členstvo v zákone, aj keď som presvedčený, že je morálnou povinnosťou každej politickej strany to urobiť vo svojich stanovách a urobiť to bez toho, aby ju k tomu zaväzoval zákon alebo všeobecne záväzná právna norma, zákon, ktorý má vychádzať z Ústavy Slovenskej republiky.
Dovoľte mi ale teraz posunúť sa ďalej a zmieniť sa veľmi stručne k tomu už dnes diskutovanému problému rozdielu medzi darom a bezodplatným plnením. Chcem iba povedať, že si myslím, že súhlasiť možno s kolegom Brňákom v tom, že súčasťou daru je bezodplatnosť, nuž ale stále existuje rozdiel medzi bezodplatným plnením a samotným darom, ktorý je bezodplatný. Samozrejme bezodplatné plnenie môže predstavovať celý rad vecí, ktoré sa nedajú stotožniť iba jednostranne s obsahom samotného daru. Myslím si, že všetci dokážeme vnímať rozdiel, či niekomu darujem 100 kíl farby alebo či niekomu vymaľujem priestory a práve o tom a o mnohých iných rozdieloch, o poskytovaní napríklad dopravných služieb bezodplatne, o zabezpečenie prepravy alebo zabezpečenie bezodplatného vzdelávania, o tom všetkom hovorí obsah ustanovenia bezodplatné plnenie.
A na záver mi dovoľte zmieniť sa o ustanovení, ktoré je navrhované pod bodom 15, a to novo formulovaným alebo doplneným ustanovením § 17, ku ktorému som aj podal pozmeňujúci návrh.
Chcem na začiatku povedať, že v podstate som privítal snahu vlády o podrobnejšiu reglementáciu financovania politických strán, aj keď sám sa domnievam, že možno sme mali ešte trošičku nie počkať, ale viac pracovať na tom návrhu, pretože aj ako členovi ústavnoprávneho výboru sa mi zdá, že bol pomerne značný priestor pre nás ako poslancov posúvať ten návrh ďalej a snažiť sa ho spresniť. Ja sám som začal pracovať na návrhu zákona, ktorý by otázku financovania riešil komplexnejšie, avšak tie práce, keď som sa dozvedel, že existuje tento návrh, som zastavil a budem sa snažiť podporiť predložený návrh, najmä ak sa podarí uviesť do tohto návrhu aj pozmeňujúce návrhy, ktoré vzišli z ústavnoprávneho výboru, pretože ich pokladám za výrazné skvalitnenie predloženej novely zákona. Som aj z tohto pohľadu, a to musím povedať, trošku smutný z toho, že tak predkladateľ, ako aj všetci tí, ktorí sa snažia a snažili predložený návrh skvalitniť, vlastne sa dostávajú pod paľbu kritiky zo strany tých, ktorí mali mnoho rokov možnosť predložiť niečo podobné, ale neprejavili ani len záujem. Asi to muselo niekomu vyhovovať a dnes sa kritizujú tí, ktorí sa snažia skutočne výrazným spôsobom posunúť a priblížiť právnu úpravu financovania právnej úpravy moderných európskych demokracií. Preto aj oceňujem, že predložený návrh vlastne obsahuje deklarovanú transparentnosť financovania, deklarovanú možnosť kontroly, ale aj sankcie, ktoré, ešte verím, sa nám tiež podarí skvalitniť v rámci druhého čítania.
K tomu, čoho sa dotýka môj pozmeňujúci návrh, on súvisí do značnej miery s tým diskutovaným rozdielom medzi obsahom daru a bezodplatného plnenia. Predložený návrh, ktorý dávam v mene skupiny poslancov, vychádza z toho, že pod bodom 15 v § 17 predloženého návrhu zákona sa definuje, čo možno pokladať za príjem politickej strany a hnutia. Len má to jednu chybu krásy, chybu krásy to má podľa môjho názoru v tom a podľa názoru predkladateľov, ktorí spolupodpísali ten návrh so mnou, chybu krásy to má v tom, že vlastne politická strana a hnutie môže získať príjem aj z iných vecí, než sú vymenované práve v navrhovanom znení § 17 odsek 6. Aj z toho dôvodu som presvedčený, že je potrebné, aby predložený návrh zákona bol rozšírený v tomto paragrafe o novo formulovaný odsek 8, ktorý hovorí o tom, že za príjem z daru pre stranu alebo hnutie podľa odseku 6 písm. b) je potrebné považovať aj rozdiel medzi cenou obvyklou a cenou dohodnutou, ktorú jej, teda strane alebo hnutiu poskytne právnická osoba, alebo občan pri odplatnom plnení, prevode nehnuteľnej veci, prevode hnuteľnej veci, alebo aj pri prevode práva. Nemusím obzvlášť zvýrazňovať, že ide o tie flagrantné situácie, keď v prípade absencie takéhoto ustanovenia by mohlo dôjsť k prevodu hnuteľnej alebo nehnuteľnej veci za symbolickú cenu jednej koruny a strana alebo hnutie by získali príjem niekedy v hodnote 100 tisícov, niekedy miliónov a akosi nebolo by potrebné toto akýmsi spôsobom ani len deklarovať, pretože by išlo o legálny prevod vecí.
Mnou navrhované alebo nami navrhované ustanovenie nerobí nič viac ani nič menej než v nadväznosti na navrhovaný § 18 odsek 2 písmeno d), ktorý zaväzuje politickú stranu a hnutie, aby vo svojej každoročnej finančnej správe uvádzala aj prehľad o prijatých daroch, aby vlastne do tejto správy zaradila aj prehľad o príjme, ktorý získala z takýchto plnení, ktoré sa vlastne zakrývajú odplatnými plneniami prevodom hnuteľnej alebo nehnuteľnej veci, prípadne prevodom práva, ale zakrývajú sa tým spôsobom, že došlo alebo dôjde k dohodnutiu ceny, ktorá nezodpovedá cene obvyklej za prevod veci alebo služby. Takže vás budem veľmi prosiť o podporu tohto návrhu, o ktorom som presvedčený, že skvalitní predložený návrh zákona.
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, a ďakujem za podporu aj ďakujem za komentár, Paľko.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou sa hlási jediný pán poslanec. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.
Pán poslanec Malchárek, máte slovo.
Poslanec J. Malchárek:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážený pán minister,
vážené dámy poslankyne, páni poslanci,
rád by som podporil snahu vedúcu k sprehľadneniu finančných tokov v politických stranách. Obavám sa však, že ako som spoznal realitu v posledných rokoch, nemyslím si, že prijatím tohto zákona bude táto snaha čistoty finančných tokov korunovaná generálnym úspechom. Chápem tento zákon, ale ako posun dopredu v riešení čistoty existencie politických strán, a preto je tento zákon so zmenami v spoločnej správe podporiteľný, aj keď výčitka proti ústavnosti z úst mnohých odborníkov a predrečníka nevynímajúc je veľmi vážna. Zrejme v bode dvojitého členstva bude predmetom preskúmania Ústavného súdu, ak bude dané podanie. Rovnako som presvedčený ako predrečník o tom, že dvojité členstvo je neprijateľné, ale nie cez zákon, ale prostredníctvom morálky občanov, ktorú by som nepodceňoval. Tento problém si myslím, že sa musí riešiť v duchu princípov modernej demokratickej spoločnosti, aj keď chápem, že táto situácia reaguje na situáciu spred volieb v roku 1989, a preto mala a má svoje opodstatnenie, preto si myslím, že každé krajné vyjadrenie na ňu nebolo celkom férové.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na to, že podľa našej dohody od 12.00 do 13.00 hodiny bude prestávka na obed, prerušujem rokovanie o tomto bode programu s tým, že by sme pokračovali o 13.00 hodine záverečnými slovami pána ministra ako navrhovateľa a pána spoločného spravodajcu a potom by sme hlasovali.
Takže vám prajem dobrú chuť.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Páni poslanci, prosím vás, keby ste prišli do rokovacej sály, budeme pokračovať v rokovaní schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Páni poslanci, ešte raz vás žiadam, aby ste prišli do rokovacej sály. Žiadam aj pána spravodajcu, poslanca Ladislava Orosza, aby prišiel do rokovacej sály a zaujal miesto pre spravodajcov, ktoré mu prináleží vzhľadom na to, že bol určený gestorským výborom.
Žiadam aj ostatných pánov poslancov, aby prišli do rokovacej sály, aby sme mohli pokračovať.
Rozprava k tomuto bodu bola ukončená.
Pýtam sa pána ministra Pittnera, či chce zaujať stanovisko k rozprave.
Pán minister, máte slovo, nech sa páči.
Minister vnútra SR L. Pittner:
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
zákon, ktorý prerokúvame, má tri také neuralgické body. Je to problematika dvojitého členstva, je to problematika audítorstva a problematika darov zo zahraničia.
Pokiaľ ide o dvojité členstvo, jeho genéza je známa, hovoril o nej aj pán poslanec Malchárek vo svojom vystúpení. Mne je len tragikomické počúvať nariekanie nad amorálnosťou od tých, ktorí to vlastne spôsobili. Ale fakt je fakt, že musíme sa s tým vyrovnať hlavne vzhľadom na budúcnosť, a je pravdou to, že tu sa vykryštalizovali také tri názory, ktoré môžu svojím spôsobom ohroziť zákon ako celok. Preto by som chcel povedať, že aj ja ako člen vlády, ale aj ako človek, ktorý sa snažím pochopiť zmýšľanie a rozmýšľanie poslancov, som toho názoru, že naozaj by nemalo existovať také riešenie, ktoré by narušovalo ústavné právo občana.
Na druhej strane sa snažíme v našom vládnom návrhu to riešiť tým spôsobom, že nechávame na vôľu každého občana, či vstúpi alebo nevstúpi do strany, ktorá vo svojich stanovách bude mať zakotvené takéto obmedzenie dvojitého členstva. A tým si myslím, že sa nedá jednoznačne potom povedať, že nútime občana k niečomu, čo je porušením jeho ústavných práv, lebo on sa slobodne rozhoduje, či pôjde alebo nepôjde do takej strany. Samozrejme, nechávam to na vás.
Pokiaľ ide o problematiku audítorstva, tam chcem povedať, že i vo vláde k tomuto boli rôzne názory a súhlasím s pánom predsedom ústavnoprávneho výboru v tom, že audítorstvo je prísnejší spôsob kontroly, ako je len nejaké iné náhradné riešenie, ktoré povedzme aj tento zákon v sebe obsahuje. Tu však ide o to, že my sme aj vo vláde teda prijali také vysvetlenie a také ustanovenie, ktoré nenamieta proti audítorstvu ako takému, ale namieta proti tomu, že spôsob, akým by sa toto audítorstvo malo uplatniť, je vlastne porušením ôsmej smernice Európskej únie. To je názor legislatívneho výboru vlády, Legislatívnej rady vlády, je to názor právnikov, ktorí poukazujú na to, že to žrebovanie určenia audítora by bolo zásahom do jeho nezávislosti. Opäť ako člen vlády rešpektujem stanovisko vlády a prednášam ho, tak ako som ho v úvodnom slove povedal, a je na vás na poslancoch, akým spôsobom si to vyriešite vy vo svojich úvahách, ale audítorstvo, naozaj si myslím, že má oveľa tvrdšie a lepšie podmienky na kontrolu finančných tokov ako iný spôsob.
Pokiaľ ide o dary, opäť sa odvolávam na výklad, ktorý tu povedal pán poslanec Orosz. Myslím si, že keď HZDS malo svoje partnerské strany v zahraničí, tak by nenamietalo proti tomuto ustanoveniu, pretože tá konštrukcia, ktorú pán poslanec Brňák povedal, sa mi zdá byť taká, no, nieže vyumelkovaná, ona má svoje ratio, ale vzhľadom na právo, ktoré platí v týchto európskych demokraciách, si neviem predstaviť, že by sa niektorá strana podujala na prepieranie špinavých peňazí, a to riziko toho prepierania, pokiaľ existuje, tak sú tam zase záchranné alebo obranné páky v zákonodarstve týchto krajín, ktoré niečo také by iste nepripustili. Ide o to, že teda dary sa nesmú prijímať od fyzických a právnických osôb zo zahraničia, môžu sa prijímať od spriatelených politických strán za podmienok, ktoré určuje zákon. A z tohto, z tohto hľadiska sa nazdávam, že potom netreba príliš okolo toho mať obavy. A pokiaľ sa v praxi niečo vyskytne, tak bude ešte stále možnosť korekcie.
Chcem povedať, že ja som vo svojom úvodnom slove odporučil z hľadiska vlády, ktoré návrhy odporúčame a ktoré naopak neodporúčame. Nechávam na vašu úvahu, ako budete toto stanovisko vlády rešpektovať.
Pokiaľ ide o ďalšie pozmeňujúce návrhy, ktoré tu predložil za skupinu poslancov pán poslanec Kresák, tento návrh prijímam a môžeme ho podporiť, môžeme ho akceptovať.
Pokiaľ ide o návrh skupiny poslancov predložených pánom poslancom Zajacom, aby 100 tisíc sa nahradilo číslovkou 5 miliónov, myslím si, že treba tu zvažovať vymožiteľnosť práva. Jednoducho viem si predstaviť, že HZDS a možnože aj SDKÚ by na takú pokutu mali, ale neviem si predstaviť, kde by na to zobrali malé strany. A v takom prípade by mohlo vlastne byť narušenie tohto princípu vymožiteľnosti práva práve táto suma, ktorá podľa mňa tých 5 miliónov korún preháňa. Z toho dôvodu neodporúčam tento pozmeňujúci návrh prijať.
A pokiaľ ide o návrh uznesenia, ktoré predložil pán poslanec Orosz, tak si myslím, že je zlepšením toho, čo sme predkladali my a že bude dobré, ak takýto, takýto návrh uznesenia schválite.
Ďakujem vám inak za záujem, ktorý vy a vaši neprítomní kolegovia ste v tejto chvíli tomuto zákonu predložili. Nemyslím si, že tento zákon je ideálny, nemyslím si, že je to niečo, čo natrvalo rieši problematiku čistoty financovania politických strán a ďalšie atribúty, o ktorých som tu hovoril, ale je to významný krok dopredu oproti tomu, čo tu bolo.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán minister, za vaše záverečné slovo.
Pán spravodajca tiež požiadal o záverečné slovo k tomuto bodu programu.
Poslanec L. Orosz:
Ďakujem pekne.
Vážené kolegyne, kolegovia,
budem veľmi stručný. Nebudem sa už vyjadrovať k problematike overovania výročných finančných správ audítorom, predložíme poslanecký návrh zákona a počas diskusie o ňom si ujasníme aj s vládnou legislatívou výklad príslušnej smernice Európskej únie. Som presvedčený o tom, že tam vládna legislatíva išla mimo toho rámca, ako to chápal aj európsky zákonodarca.
Počas rozpravy zazneli v podstate tri, respektíve štyri pozmeňujúce návrhy. Prvý predložil pán poslanec Brňák podľa § 73 ods. 3 písm. a) zákona o rokovacom poriadku. Jeho podstatou je vrátiť návrh zákona na dopracovanie predkladateľovi. Je to v rozpore s uznesením gestorského výboru, takže nebudem odporúčať schváliť tento návrh. On len potvrdzuje, že ani v súčasnom období po uplynutí viacerých rokov nemá Hnutie za demokratické Slovensko záujem stransparentniť financovanie politických strán.
Čo sa týka pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Zajaca, o tomto návrhu bude možné hlasovať len v tom prípade, ak nebude schválený bod číslo 13 zo spoločnej správy výborov.
To isté platí aj o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Kresáka a skupiny poslancov, ak nebude schválený bod číslo 10 zo spoločnej správy, potom možno hlasovať aj o tomto návrhu.
Čo sa týka návrhu na uznesenie, ktoré som predložil ja, o tom by sa malo hlasovať až po schválení tohto návrhu zákona. To je všetko z mojej strany, som pripravený uvádzať hlasovanie.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán spravodajca.
Páni poslanci, žiadam vás, aby ste prišli na hlasovanie o tomto návrhu vládneho zákona, ktoré predloží pán spravodajca, poslanec Orosz.
Páni poslanci, žiadam vás, aby ste prišli do rokovacej sály, budeme hlasovať o predložených návrhoch pána spravodajcu. Žiadam vás páni poslanci, aby ste prišli do rokovacej sály. Páni poslanci, budeme sa prezentovať, aby sme zistili účasť poslancov v sále, aby sme mohli pristúpiť k hlasovaniu. Prosím vás, prezentujte sa, nehlasujeme, prezentujeme sa. Žiadam ešte raz poslancov Národnej rady, aby sa dostavili do sály, prestali telefonovať v sále.
Prezentovalo sa 66 poslancov.
Páni poslanci, žiadam vás, aby ste sa dostavili do rokovacej sály. Prezentovalo sa len 66 poslancov, čo je málo na hlasovanie. Páni poslanci, pokiaľ rokuje niektorý výbor Národnej rady, žiadam okamžite zastaviť rokovanie a prísť do rokovacej sály, nie je prípustné, aby rokovali výbory počas rokovania Národnej rady. Žiadam predsedajúceho tohto výboru, aby okamžite prerušil rokovanie výboru.
Prosím členov finančného výboru, aby okamžite prišli do rokovacej sály.
Páni poslanci, pokúsime sa prezentovať, zistiť účasť poslancov v rokovacej sále, prezentujte sa.
Prezentovalo sa 76 poslancov.
Prosím, pán spravodajca, predložte návrhy na hlasovanie.
Poslanec L. Orosz:
V súlade s rokovacím poriadkom Národnej rady je potrebné najprv hlasovať o návrhu pána poslanca Brňáka predloženého podľa § 73 ods. 3 písm. a). V prípade, že by bol schválený, hlasovanie ostatných návrhov je bezpredmetné. Pán poslanec Brňák navrhuje, aby Národná rada vrátila návrh zákona na dopracovanie.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Prosím, hlasujeme o predloženom návrhu pána poslanca Brňáka. Hlasujte.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 87 poslancov.
Za návrh hlasovalo 12 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.
Tento návrh nebol schválený.
Prosím ďalej, pán spravodajca.
Poslanec L. Orosz:
Ďalej by sme mali hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy výborov. Najprv odporúčam, aby sme hlasovali spoločne o bodoch 2, 4, 5, 6, 7, 8, 14, 19, 20 a 25, o bodoch 1 a 24, ktoré pôvodne boli navrhované v tejto skupine, sa nedá vzhľadom na stanovisko vlády hlasovať. Gestorský výbor odporúča tieto návrhy schváliť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Prosím, budeme hlasovať o predložených návrhoch jednotlivých bodov, kde gestorský výbor odporúča tieto návrhy schváliť. Prosím vás, hlasujte.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 85 poslancov.
Za návrh hlasovalo 81 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Tieto body, ktoré boli v spoločnej správe a boli vymenované pánom spravodajcom, boli schválené.
Ďalej.
Poslanec L. Orosz:
Ďalej by sme mali hlasovať o bode 9 spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča tento návrh schváliť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Prosím, budeme hlasovať.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 88 poslancov.
Za návrh hlasovalo 87 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Návrhy boli schválené.
Prosím ďalej.
Poslanec L. Orosz:
Ďalej by sme mali hlasovať o bodoch 12 a 21, spoločne o týchto dvoch bodoch, pretože súvisia. Návrh gestorského výboru je schváliť tieto návrhy.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Budeme hlasovať o týchto bodoch s návrhom gestorského výboru schváliť ich. Hlasujte.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 86 poslancov.
Za návrh hlasovalo 81 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Konštatujem, že oba návrhy boli schválené.
Poslanec L. Orosz:
Ďalej by sme mali hlasovať o bodoch 15 a 16 spoločne s tým, že gestorský výbor odporúča tieto návrhy schváliť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Prosím, budeme hlasovať o bodoch 15 a 16 s odporučením gestorského výboru schváliť ich.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 89 poslancov.
Za návrh hlasovalo 89 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Obidva návrhy boli schválené.
Poslanec L. Orosz:
Ďalej by sme mali hlasovať o bode číslo 18 spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča tento návrh schváliť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Hlasujeme o bode 18 spoločnej správy s návrhom schváliť ho. Hlasujte.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 86 poslancov.
Za návrh hlasovalo 75 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Aj tento návrh bol schválený.
Ďalej by sme mali hlasovať o bode 22 spoločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Hlasujeme o bode 22 spoločnej správy. Hlasujte.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 88 poslancov.
Za návrh hlasovalo 80 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Aj tento návrh bol schválený.
Poslanec L. Orosz:
Ďalej by sme mali hlasovať jednotlivo o bode 3. Ten sa dotýka práve toho dvojitého členstva. Gestorský výbor odporúča tento návrh neschváliť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Hlasujeme o bode číslo 3 s návrhom gestorského výboru neschváliť ho.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 86 poslancov.
Za návrh hlasovalo 35 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 20 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.
Nehlasovali 6 poslanci.
Tento návrh nebol schválený.
Poslanec L. Orosz:
Ďalej by sme mali hlasovať o bode číslo 10 spoločnej správy. Gestorský výbor ho neodporúča schváliť, upozorňujem na pozmeňujúci návrh pána poslanca Kresáka.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Hlasujeme o bode 10 s odporučením neschváliť ho. Hlasujte.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 88 poslancov.
Za návrh hlasovalo 9 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 40 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že návrh neprešiel.
Poslanec L. Orosz:
Ďalej by sme mali hlasovať o bode 13 spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča neschváliť tento návrh. Opätovne upozorňujem na pozmeňujúci návrh, ktorý máme ešte v zálohe.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Hlasujeme o bode 13 spoločnej správy s odporučením gestorského výboru neschváliť tento návrh.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 91 poslancov.
Za návrh hlasovalo 21 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 50 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Návrh nebol schválený.
Poslanec L. Orosz:
Ďalej by sme mali hlasovať o pozmeňujúcom návrhom pod bodom číslo 17. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Hlasujte o bode číslo 17 s odporučením gestorského výboru neschváliť ho.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 90 poslancov.
Za návrh hlasovalo 9 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 29 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 50 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Návrh nebol schválený.
Poslanec L. Orosz:
Teraz by sme mali hlasovať o bode číslo 23 spoločnej správy, ale keďže nebol schválený bod 3 a bod 23 s tým úzko súvisí, je bezpredmetné, aby sme o tomto návrhu hlasovali.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ešte raz vás prosím pán poslanec nahlas, lebo nebolo dobre počuť.
Poslanec L. Orosz:
O bode číslo 23, o ktorom sme ešte nehlasovali, si myslím, že je bezpredmetné hlasovať, pretože sme neschválili bod číslo 3. Zrejme v rámci tretieho čítania bude tento... Trojka zostáva, pardon, opravujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Takže o bode 23 musíme potom hlasovať.
Poslanec L. Orosz:
O bode číslo 23 teda je potrebné hlasovať. Gestorský výbor ho neodporúča schváliť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
No budeme hlasovať o tomto bode. Prosím vás, ja považujem za zmätkový tento návrh. Prosím riadne vysvetlenie tohto návrhu. Ruším toto hlasovanie. Budeme o tomto vážnom bode hlasovať ešte raz, pretože to je jeden z dôležitých bodov. Prosím ešte raz.
Poslanec L. Orosz:
Tento pozmeňujúci návrh súvisí s bodom číslo 3, s pozmeňujúcim návrhom bodu číslo 3 spoločnej správy. Keďže táto problematika zostala súčasťou návrhu zákona, teda zákaz dvojitého členstva, tak má zmysel hlasovať aj o posune účinnosti tohto ustanovenia. Ja sa opravujem, v tej predchádzajúcej informácii som si neuvedomil, že ten bod číslo 3 zostal. 28. 2. 2001.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Čiže pozmeňujúci návrh upravuje termín do 22. 8. 2001, páni poslanci.
Pardon, 28. 2. 2001. Áno. Takže prosím ešte o stanovisko gestorského výboru a podľa toho prosím sledujte, ako treba hlasovať. Čiže stanovisko gestorského výboru je...
Poslanec L. Orosz:
Neschváliť ho.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Neschváliť. Páni poslanci, hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 94 poslancov.
Za návrh hlasovalo 49 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.
Nehlasovali 4 poslanci.
Páni poslanci, pani poslankyne, tento návrh bol schválený k tomu termínu, ako sme mali v spoločnej správe.
Ďalej pán spravodajca.