Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sa hlásia dvaja páni poslanci. Končím možnosť ďalších prihlášok.

Pán poslanec Kužma.

Poslanec J. Kužma:

Myslím si, že s niektorými analýzami pána poslanca Jasovského sa dá súhlasiť. Žiaľbohu, z hľadiska projektových kapacít mám úplne iné skúsenosti. Tie nie sú využité ani na 30 %. A dokonca sa aj míňa zdrojmi na rôzne varianty a zmeny diaľničných ťahov, napríklad tie, ktoré nie sú v súlade so smernými územnými plánmi. To je napríklad povrchový obchvat mesta Prešova, ktorý napriek nesúhlasu Krajského úradu mesta Prešova sa už 3. alebo 4. rok spracúva na Dopravoprojekte. S čím nie je možné absolútne súhlasiť, je problém nevysporiadania majetkovoprávnych vecí ohľadne pozemku na výstavbu, ktoré, žiaľbohu, robí CIU, a myslím si, že toto je momentálne najväčšia brzda výstavby diaľnic hlavne na východnom Slovensku.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Benčat.

Poslanec J. Benčat:

Ďakujem za slovo.

Chcel by som nadviazať na pána poslanca Jasovského a v niektorých veciach ho podporiť. Štátny fond cestného hospodárstva takisto ako Štátny fond pre rozvoj bytovej výstavby boli hnacie motory v stavebníctve. Je na škodu vecí, že sa v tomto štádiu oba rušia. Samozrejme, že súvisí to, čo tu spomínal, tie veci budú brzdené ďalej, súvisí to s projektovou nepripravenosťou, pozemkami atď. Keď si zoberiete, že na budúci rok sa otvára iba jeden jediný nový diaľničný úsek, a to tu v Bratislave, za pol miliardy korún, ostatné sa len dorábajú, dorábajú sa vlastne tie veci, ktoré boli rozbehnuté za vlády pána Vladimíra Mečiara, takže v podstate ani ten variant B, neviem, či bude môcť byť splnený.

A pýtam sa jednu vec. Slovensko sa zaviazalo predsa pri podpisovaní Krétskeho dohovoru aj Helsinského dohovoru dobudovať koridory do roku 2005. Ďalšie záväzky tam boli zo strany slovenskej pri dobudovaní týchto diaľničných úsekov, resp. ešte sú tu záväzky predvstupové do Európskej únie. Veď predsa Európska únia pri otváraní kapitoly Doprava bude trvať na tom, aby minimálne 70 % až 80 % infraštruktúry bolo vybudovaných z financií zdrojov toho štátu, alebo teda garantované tým štátom, ktorý vlastne je na rokovaní o vstupe. Čiže Slovensko by malo mať vybudované aspoň na 70 % diaľničné úseky. To znamená, že my sa neponáhľame do Európskej únie, my utekáme od Európskej únie. Veď nebudeme mať splnené kritériá v tejto kapitole. Tak sa, samozrejme, treba nad tým zamyslieť. Vymýšľame si nezmyselné varianty, Rajecký variant, tam 10 mil. korún išlo na projektovú dokumentáciu, na štúdiu. A to všetko len zdržuje kvôli jednému pánovi alebo dvom pánom, ktorí sa tu bavia o nejakých nových variantoch.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Jasovský, nech sa páči.

Poslanec J. Jasovský:

Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci,

ja chcem potvrdiť slová, ktoré hovoril pán poslanec Benčat, že sa týmto spôsobom budeme naozaj vzďaľovať od Európskej únie napriek proklámacii predsedu vlády, ktorý hovoril o zdvojnásobení tempa výstavby diaľnic. Ja znovu potvrdzujem, že celá výstavba cestnej infraštruktúry sa dostáva do rozhodovacej právomoci ministerstva financií, čo nepovažujem za správne.

A s pánom poslancom Kužmom sme sa nerozumeli. Ja som povedal, že projekčné práce, on povedal, že sú využité na 30 % projekčné kapacity. Ja hovorím, projekčné práce sú nevyužívané v súvislosti s výstavbou diaľnic. A ak neexistujú projekty a nebudú vykupované pozemky a nebude dohovor s ministerstvom životného prostredia, výstavba diaľnic ako taká v najbližších dvoch rokoch zastane. Čiže môže dôjsť k zmene, k akejkoľvek zmene vlády, rozbehnúť celý tento proces nebude v priebehu niekoľkých rokov možné. A ja si myslím, že tak, ako sme boli schopní projekčne pripraviť 40 km na jeden rok, ako sme boli schopní vykúpiť pozemky pre 40 km diaľnic, ako sme mali kapacity a zdroje, ktoré sú normálne pre túto činnosť, pre 40 km diaľnic, nemali sme od tohto ustúpiť. A súhlasím teda aj so stanoviskom pána poslanca Kužmu.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Hofbauer, nech sa páči.

Poslanec R. Hofbauer:

Vážený pán predsedajúci,

pán minister,

dámy a páni,

výstavba diaľnic v Česko-Slovensku bola schválená rozhodnutím federálnej vlády, teda v tom čase vlády Česko-slovenskej socialistickej republiky v roku 1963 v rozsahu, ktorý tam bol deklarovaný a z ktorého pre územie Slovenskej republiky pripadlo približne 670 km. Tak ako to v obdobiach socializmu bolo obvyklé, diaľnice sa stavali z rozpočtu spoločného štátu, rozhodovala o tom predovšetkým plánovacia komisia a, samozrejme, spolu s tým federálne ministerstvo financií. Finančné prostriedky sa uvoľňovali z roka na rok a v decembri spravidla nebolo ešte známe, čím bude disponovať príslušný rezort zodpovedný za výstavbu diaľnic v januári budúceho roku. Výstavba adekvátne k tomu aj tak vyzerala, keď za 26 rokov trvania od roku 1963 do roku 1989 na Slovensku zo 670 km uvažovaných diaľnic bolo vybudovaných a odovzdaných 196 km, teda za 26 rokov sa vybudovalo v priemere 6 km za jeden kalendárny rok. Tento postup dokumentoval, že toto nie je schodná cesta a nie je prijateľná, že jednoducho nezabezpečuje vybudovanie dopravnej infraštruktúrnej siete v reálne časových horizontoch. Ale v tom čase to ináč možné nebolo, pretože v tom čase sa nerozhodovalo na úrovni technických odborníkov, ale na úrovni Štátnej plánovacej komisie na Nábreží kpt. Jaroše 1000 v Prahe.

Po roku 1989 došlo k nevyhnutnému spomaleniu v dôsledku všetkých transformácií a zmien, ktoré v tom čase spoločnosť zastihli, a situácia sa zrazu menila po rozdelení spoločného štátu, keď kompetencie za diaľničnú sieť prešli v plnom rozsahu do právomocí Slovenskej republiky. Ako minister som bol vtedy zodpovedný za predloženie koncepcie ďalšej výstavby diaľničnej siete a vláda zobrala s veľkou nevôľou materiál, ktorý som dal vypracovať a predložil som ho na rokovanie vlády, ktorý dokumentoval také tempo výstavby, aké bolo primerané finančným prostriedkom, ktoré mi v tom čase ministerstvo financií dávalo k dispozícii na tieto účely. Vtedy som prišiel aj do dosť ostrého konfliktu s vtedajším ministrom financií Júliusom Tóthom, čo iba potvrdilo, že ministri tých istých rezortov v oblasti financií v podstate majú veľmi podobný spôsob rozmýšľania. Aj v tom čase minister Tóth bol presvedčený o tom, že o tom, čo sa buduje, o tom, aké finančné prostriedky sa budú uvoľňovať, má rozhodovať nie príslušné ministerstvo, ktoré je zodpovedné za budovanie, ale rezort financií, ktorý bude určovať koľko peňazí tam príde, a potom príslušný minister daného rezortu môže byť oprávnene alebo neoprávnene kritizovaný, že sa buduje málo. Preto v rokoch 1992 a 1993 som bez impulzu zo strany vedenia vlády dal rozpracúvať koncepciu vytvorenia Štátneho fondu cestného hospodárstva. Nevymýšľali sme žiadnu Ameriku a nič nové, pretože už za prvej Česko-slovenskej republiky takýto fond existoval. Niečo podobné existovalo, aj keď v trošku modifikovanej forme, aj za slovenského štátu a zrušené a zlikvidované to bolo až v štádiu absolútneho plánovaného riadenia, keď každý rok sa plánoval dopredu, ale vedelo sa síce presne, čo bude v nasledujúci deň, ale nevedelo sa, čo bude ďalej. Návrh zákona o Štátnom cestnom fonde dosť nevoľky prešiel v tom čase vo vláde a vyzeralo to všelijako pri prerokúvaní v parlamente. V Slovenskej národnej rade v tom čase mi dosť prekvapujúco, a dnes to môžem s odstupom času priznať, pomohli aj v tom čase opozičné poslanecké kluby, ktoré uznali, že tento zákon je rozumný, vecný a že nemá nič spoločné s politikárčením, ale je výlučne v záujme rozvoja diaľničnej sústavy. Výrazne vtedy pri hlasovaní pomohol aj klub Strany demokratickej ľavice. Takže návrh zákona bol schválený. Zákon bol prijatý, aj keď musím priznať, že nie za veľkého nadšenia vtedajšieho ministra financií, ktorý do toho zasiahol v tom smere, že boli skreslené predpokladané sumy, ktorými sa Štátny fond cestného hospodárstva napĺňať mal tak, aby plnil svoje účely v plnom rozsahu.

Z akého dôvodu vôbec toto išlo takouto čudnou cestou? Nuž z veľmi jednoduchého. Ministri financií rozmýšľajú v iných rovinách ako technici zodpovední za výstavbu veľkých infraštruktúrnych stavieb, ktoré musia mať dlhodobé horizonty v predinvestičnej, investičnej, projektovej príprave a všetkého, čo s tým súvisí, vrátane výkupu pozemkov, predbežného a podrobného geologického prieskumu. To sú etapy, ktoré sa nerátajú na týždne, mesiace, ale na roky. Pre veľký úsek diaľničných stavieb spravidla príprava trvá 2 aj 3 roky a v rámci prípravy je nevyhnutné vedieť, s akými sumami v priebehu výstavby sa bude disponovať. Nie je predsa možné začať investičný celok, ktorý ma objem finančný "x" miliárd korún za stavu, že v novembri ešte len prebieha spresňovanie štátneho rozpočtu a dohadovanie, čo bude schválené, a v januári nie je ešte známe, keď sa to má finančne napĺňať, aké zmluvné vzťahy je možné uzatvárať medzi investorom a medzi generálnymi dodávateľmi aj subdodávateľmi. Preto Štátny fond cestného hospodárstva som považoval za mimoriadne dôležitý, lebo zabezpečoval možnosť prípravy veľkých investičných celkov v dlhodobých časových horizontoch a pri reálnom plánovaní, ako je bežné pri príprave veľkých investičných stavieb.

Pri predkladaní súčasnej novely zákona o Štátnom fonde cestného hospodárstva by som veľmi rád zatlieskal tomu, že sa konečne ide deklarovať suma, ktorou sa tento Štátny fond cestného hospodárstva bude napĺňať, a tá suma by mala byť vyššia, ako bola v pôvodne schválenom návrhu zákona, ktorý bol zopár ráz upravovaný opäť pod tlakom rezortu financií.

Má to však jeden zásadný problém. Nie je mi jasné, komu zo zúčastnených partnerov súčasnej vlády a súčasnej vládnej koalície vlastne mám veriť. Mám veriť tú prítomnému ministrovi Macejkovi, jeho predchodcovi, bývalému ministrovi Palackovi alebo mám veriť ministerke financií, ktorá sa zastrájala už pred trištvrte rokom, že všetky štátne fondy rozpráši a zruší, podpredsedovi vlády Ivanovi Miklošovi, ktorý už predložil zoznam všetkým štátnych fondov, ktoré sa zrušia, zaniknú a ktoré vtečú do ministerstva financií a rezort financií bude rozhodovať o finančných sumách pre jednotlivé rezorty a tie rezorty zas budú ďalej realizovať to, čo majú v programe a čo zamýšľajú. Za tohto stavu vlastne neviem, prečo toto prerokúvame.

Tu by mal sedieť minister, podpredseda vlády pre ekonomiku Ivan Mikloš a mal by sa vyjadriť, čo je z toho pravda. Mala by tu byť ministerka financií a mala by sa takisto vyjadriť, čo z toho je pravda a čo je z toho kamufláž. Pretože ak tu sedia títo dvaja páni, jeden bývalý predstaviteľ rezortu a druhý súčasný predstaviteľ rezortu, tak neviem, ktorý z vás prítomných aj neprítomných, ktorých tu uvádzam, vlastne si urobili dobrý deň a bláznov z občanov Slovenskej republiky.

Svoje presadí podpredseda vlády pán Mikloš a ministerka financií Schmögnerová, čo predpokladám, že sa stane, pretože tento tandem šliape skutočne jednotne. Je to tandem Demokratickej strany, aj keď ministerka Schmögnerová sa tvári, že je členkou SDĽ. Nie je členkou SDĽ. Ona je, by som povedal, telesne s vami, ale duša je niekde inde. Však? Presne ako v tom ruskom vtipe, "telo vzial drugij, no duša tvajá". Ak sa táto predstava zrealizuje, táto spoločnosť neuskutoční nič iné len špirálový oblúk k východiskovému bodu Štátnej plánovacej komisie, kde nebude sedieť šéf Štátnej plánovacej komisie, ale ministerka financií Schmögnerová. No a tá ničiu vôľu mať nebude, lebo žiadne ekonomické východiská Ivan Mikloš ako podpredseda vlády pre ekonomiku nebude vytvárať, pretože Mikloš nie je za rozvoj, ale za dusenie ekonomiky.

Dámy a páni, ak toto schválite, tak neviem vlastne, čo ste schválili. Neviem, či schválite pridanie do fondu, ktorý vzápätí - ďalší dvaja členovia vlády oznamujú - zrušia. Ak ho zrušia, načo sa tu bavíte o zvyšovaní zdrojov do tohto fondu a navyše s horizontom o dva roky. Ak sa schváli zrušenie fondov, tak sa vrátime tam, kde bolo plánované hospodárstvo s ministerstvom financií a s "pláňakom" pred rokom 1989, a tam sa budovali diaľnice tempom 6 km za rok. Aj to je možné, samozrejme. Za socializmu to išlo, diaľnice síce neboli, ale plány hej.

Takže, dámy a páni, uvítal by som, keby sa k tomuto vyjadril pán minister Macejko. Vyjadrujem poľutovanie, že tu nie sú ďalší partneri vlády, ktorí majú v tejto problematike rozhodujúce slovo, a to Ivan Mikloš, podpredseda vlády pre ekonomiku, Brigita Schmögnerová, ministerka financií. A uvítal by som aj prítomnosť ďalšieho bývalého ministra dopravy Mikuláša Dzurindu, ktorý by o tom možno vedel dokonca aj niečo povedať, a to aj v nadväznosti na všetky nádeje a prísľuby, ktoré hovorí o začleňovaní Slovenska do transeurópskych štruktúr, v rámci ktorých v rokoch 1993 až 1994 bolo zabezpečené plné obsiahnutie Slovenska do transeurópskych koridorov. Ale, dámy a páni, tie koridory treba budovať. Nestačí len prijatie príslušných deklarácií a schválenie komisiou ministrov dopráv európskych štátov v Nordwijku a na Kréte vo veci presmerovania transeurópskych koridorov cez Slovensko, ako severo-južných, tak aj východo-západných. Tieto koridory treba predovšetkým budovať. Keď ich chcete budovať, tak ich treba budovať so všetkou vážnosťou. Ak ich budovať nechcete, tak nehovorte o začleňovaní do európskych štruktúr. Riešenie tejto dilemy je teda vo vašich rukách.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Jasovský a pán poslanec Kužma sa hlásia s faktickými poznámkami.

Nech sa páči, pán poslanec Jasovský.

Poslanec J. Jasovský:

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci.

Keďže pán poslanec Hofbauer hovoril o tom, že by rád poznal názor pána exministra Dzurindu k tejto otázke, ja môžem povedať, že 20. 8. 1998 bol pán Dzurinda, v tom čase poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, v televíznych novinách v Markíze, bolo tam uvedené ešte KDH - ako to už bolo dávno, však? -, kde bol dlhý šot z návštevy tunela pod Braniskom. Veľmi rád by som bol, keby Markíza aj so mnou poslala štáb na Branisko, kde by som sa pozrel na tento tunel, a tam vtedy pán poslanec Dzurinda hovoril o tom, "a musíme dosiahnuť, aby spotrebná daň a cestná daň, ktorá predstavuje 17 mld. Sk, bola zdrojom Štátneho fondu cestného hospodárstva, aby tieto prostriedky boli použité na výstavbu cestnej infraštruktúry". Kde tie slová sú, kde tie slová sú?

Zoberme si dnes rozpočet na rok 2001, nebudem hovoriť o štátnom fonde, ktorý má byť likvidovaný, ak by sme hovorili o variante B, je to variant značne znížený oproti možnostiam Slovenska, už nám tu chýba 1 mld. Sk. A rizikom je, znovu upozorňujem, že na štátne dlhopisy netreba súhlas žiadneho orgánu, aby boli vydané. Ale jednoducho ministerstvo financií nemusí pristúpiť na vydanie dlhopisov. A keď aj pristúpi na vydanie dlhopisov, kto zaručí, že tieto dlhopisy nebudú prednostne kryté na schodok štátneho rozpočtu na dlhovú službu, na odštátnenie bánk? Veď tu je znovu snaha vládnej koalície predať banky atď. Tieto zdroje môžu byť neskoro, dlhopisy môžu byť vydané neskoro a výstavba diaľnic už v roku 2001 nemusí vôbec pokračovať.

Znovu upozorňujem, ministerstvo financií už v rozpočte na rok 2001 fakticky zrušilo štátny fond a prevzalo na seba zodpovednosť za financovanie výstavby diaľnic. Nepovažujem to za správne a nie som spokojný s tým, že ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií si dalo takýto nástroj vybrať z rúk.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Kužma.

Poslanec J. Kužma:

Ja len tiež krátko chcem zareagovať. Financovanie vlastne máme predložené od ministerky financií na trojročné obdobie od roku 2000 do roku 2003, čiže aj tu sa snažíme zohľadniť to, že strategické investície sa musia plánovať na dlhšie obdobie, ako je obdobie jednej vlády. Prijatie výstavby takýchto diel, ako sú diaľnice, je vždy politické rozhodnutie a bolo to politické rozhodnutie či v Taliansku, alebo v Nemecku za vojny, ale aj u nás. Ale myslím si, že každá vláda, ktorá prichádza po tej, ktorá zobrala toto politické rozhodnutie na seba, je povinná vytvárať zdroje a pokračovať v tomto rozhodnutí. Čiže tu sa nedá ani vyčítať, že vy ste postavili 80 % diaľničnej siete, ktoré prvé dva roky pán minister Macejko dokončoval. Je logické, že keď sa vrazia také veľké peniaze do rozostavania, je lepšie tieto zdroje s 20 % dostavať a až potom zahajovať vlastne výstavbu ďalších úsekov. Čiže mne sa zdá, že okrem nedostatku financií treba aj rešpektovať už schválené a uzavreté dohody a pokračovať v tejto výstavbe minimálne takým tempom, ako to ide teraz. Žiaľbohu, ekonomika a ani možnosť zadlženia Slovenska nám nedáva možnosť v rokoch 2001 a 2002 oveľa viacej investovať do týchto stavieb.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Hofbauer chce reagovať.

Poslanec R. Hofbauer:

Každá vláda má nárok na korekciu predchádzajúcich krokov predchádzajúcej vlády, pretože si predkladá svoj vlastný vládny program, ktorý obhajuje a považuje za správny. Ale táto vládna koalícia išla predsa aj do volieb, aj do vládneho programu s programom zastavenia a spomalenia, drastického spomalenia výstavby diaľničných stavieb, ktoré boli ministerkou financií hlučne označené ako megalomanské stavby mečiarovského gigantizmu. Toto predsa keď v zahraničí počuli partneri, ktorí boli finančnými partnermi pre úvery na tieto účely, tak boli aj za mnou ako za vtedajším poslancom a pýtali sa, či to vládna koalícia myslí vážne. Keď takéto signály vysiela štát do sveta a koalícia, ktorá sa ujíma vlády, tak sú to signály veľmi čudesné. Ak niečo škodí veľkým investičným celkom a stavbám, tak to je práve neujasnenosť kontinuity činnosti. Pretože ak ministerka financií hlásala, že stavbári z diaľnic, ktorí budú uvoľnení, prejdú na výstavby bytov, tak to skutočne môže rozprávať len amatér, ktorý nevie, o čom hovorí, lebo ešte som v živote nevidel byty vybudované finišérmi alebo raziacimi štítmi. Možnože niekto z jej okruhu to videl, ja nie.

A posledná vec, predinvestičná príprava skutočne trvá zhruba dva roky, pod dva roky sa to dá veľmi ťažko znížiť, a preto je skutočne nepochopiteľné, keď sa opúšťa výrazená trasa tunelu Považím a miesto toho sa skúma trasa Rajeckou dolinou. Otvorene to poviem, len preto, že kompetentný pracovník, ktorý o tom môže rozhodovať, pochádza z Rajca a má vidinu, že cez Rajec má prechádzať diaľnica. Opäť sa vraciam k tomu, keď každý komunistický funkcionár mal predstavu, že jeho okres by mal mať aspoň niekoľko kilometrov diaľnice. Tak to aj dopadlo.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave. Áno.

Nech sa páči, pán minister.

Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR J. Macejko:

Veľmi stručne. Otázka tempa budovania diaľnic je skutočne otázkou peňazí. Tu nemožno polemizovať s poslancami, ktorí vystúpili v rozprave, o tom, či je potreba, alebo nie je potreba budovať diaľnice. Určite, že je. Tempo výstavby je závislé od toho, koľko prostriedkov je k dispozícii pre ten-ktorý štát v danom období. Čo sa týka toho, že stavby budú musieť byť pozastavené, lebo nie sú pripravené, my máme niektoré úseky pozastavené a fakt je len otázka peňazí, kedy sa môžu spustiť. Čiže nie je to otázka pripravenosti alebo nepripravenosti.

A teraz k meritu veci, ktorú teraz schvaľujeme, a to návrh zmeny zákona o Štátnom fonde cestného hospodárstva. Áno, vieme o tom veľmi dobre, že zrejme bude návrh v Národnej rade na zrušenie štátnych fondov. Však práve tento Štátny fond cestného hospodárstva má byť pretransformovaný do kapitoly ministerstva dopravy s tým, že bude zachovaná jeho funkcia. A práve preto vás, vážení páni poslanci, chcem požiadať, aby sme tento doplnok alebo túto zmenu zákona schválili práve z tohto dôvodu, aby pri transformovaní fondu, po prípadnom transformovaní fondu do kapitoly ministerstva dopravy už aj tá jeho nová funkcia, ktorú teraz odsúhlasíme, bola akceptovaná. Takže z toho dôvodu vás žiadam, aj keď to vyzerá nie príliš typický, že je zmena zákona o Štátnom fonde cestného hospodárstva, ktorá má platiť od roku 2002 a v roku 2001 vláda uvažuje s návrhom na zrušenie fondu. A práve z tohto dôvodu, ktorý som povedal, že v tejto predstave ministerstva financií je to, že fond má byť pretransformovaný do kapitoly ministerstva so zachovaním všetkých jeho doterajších funkcií. Takže verme, že aj táto zmena prispeje k tomu, že tieto prostriedky na výstavbu infraštruktúry v ďalšom období budú tak, ako si to zrejme predstavujeme, aj bývalí ministri, aj terajší minister dopravy.

A takisto chcem upozorniť na tú poznámku, ktorú mal pán poslanec Kužma, že pri rozpočtovaní na ďalšie roky sa uvažuje s projektovým rozpočtovaním na 3 roky dopredu. Takže to súvisí s tým, že prostriedky na investičné celky budú rozpočtované takto, a nielen rok dopredu.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie.

Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Prosím všetkým pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály, budeme hlasovať o prerokúvanom návrhu zákona, ktorý prerokúvame v druhom čítaní.

Pán spoločný spravodajca, prosím, aby ste uvádzali hlasovanie.

Poslanec G. Palacka:

Ďakujem, pán predsedajúci.

V rozprave vystúpili dvaja páni poslanci, a aj keď predniesli celý rad podnetných myšlienok, ktorými sa minister a ministerstvo bude zaoberať, nezazneli žiadne pozmeňujúce návrhy, preto odporúčam, aby sme prikročili k hlasovaniu podľa spoločnej správy, v ktorej bol jeden pozmeňujúci návrh s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý je uvedený v spoločnej správe, s odporúčaním gestorského výboru návrh schváliť.

(Hlasovanie.)

Prezentovalo sa 83 poslancov.

Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

Hlasovania sa nezdržal nikto.

Nehlasovali 2 poslanci.

Konštatujem, že návrh sme schválili.

Pán spoločný spravodajca, ďalšie návrhy zo spoločnej správy nie sú. V rozprave neodzneli tiež žiadne. Pýtam sa vás, či vás gestorský výbor poveril odporučiť prerokovať návrh zákona v treťom čítaní ihneď.

Poslanec G. Palacka:

Áno, ďakujem, pán predsedajúci.

Áno, pán predsedajúci, odporúčam, aby sme prikročili k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o odporúčaní gestorského výboru prerokovať návrh zákona ihneď v treťom čítaní.

(Hlasovanie.)

Prezentovalo sa 88 poslancov.

Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

Proti návrhu nehlasoval nikto.

Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

Nehlasovali 4 poslanci.

Konštatujem, že návrh sme schválili.

Na základe schváleného návrhu pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona.

Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne nemám žiadne prihlášky, preto sa pýtam, či sa do rozpravy hlási niekto ústne. Konštatujem, že nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a prosím pána spoločného spravodajcu, aby uviedol návrh na záverečné uznesenie.

Poslanec G. Palacka:

Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, v súlade s odporučením gestorského výboru navrhujem, aby sme vládny návrh zákona schválili.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Prezentujme sa a hlasujme o odporúčaní vládny návrh zákona o Štátnom fonde cestného hospodárstva schváliť.

(Hlasovanie.)

Prezentovalo sa 84 poslancov.

Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

Proti návrhu nehlasoval nikto.

Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

Nehlasovali 3 poslanci.

Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky schválila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 153/1993 Z. z. o Štátnom fonde cestného hospodárstva v znení neskorších predpisov.

Ďakujem pánovi poslancovi Palackovi, spoločnému spravodajcovi.

Pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je

vládny návrh zákona o námornej plavbe.

Návrh zákona ste dostali ako tlač 663, súčasťou ktorého je aj spoločná správa výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený na prerokovanie.

Prosím teraz, aby z poverenia vlády návrh zákona uviedol pán minister Macejko.

Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR J. Macejko:

Vážený pán predsedajúci,

vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

dovoľte mi, aby som z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol v druhom čítaní vládny návrh zákona o námornej plavbe, ktorý Národná rada Slovenskej republiky dňa 12. septembra 2000 prerokovala v prvom čítaní a uznesením 996 rozhodla o jeho postúpení do druhého čítania.

Predložený vládny návrh zákona o námornej plavbe po jeho prijatí Národnou radou Slovenskej republiky nahradí zákon číslo 61/1952 Zb. o námornej plavbe v znení zákona číslo 42/1980 Zb. Doterajšia právna úprava zodpovedá dobe svojho vzniku a dnes už nespĺňa podmienky na rozvoj podnikania v námornej doprave a nevyhovuje ani sprísňujúcim sa nárokom na bezpečnosť námornej plavby, ako aj na ochranu životného prostredia. Tieto skutočnosti by mali negatívny vplyv na integračné úsilie Slovenskej republiky o vstup do európskych štruktúr, ktoré si vyžaduje zosúladiť právny poriadok Slovenskej republiky s právnymi normami Európskej únie.

Vládny návrh zákona o námornej plavbe má za účel liberalizovať možnosti podnikania v námornej doprave, zvýšiť bezpečnosť námornej plavby, zlepšiť ochranu životného prostredia, najmä zakotviť zmeny v štátoprávnom usporiadaní, ktoré vyvrcholili vznikom samostatnej Slovenskej republiky. Tieto zmeny si vyžadujú potrebu dobudovať štruktúru štátnej správy a odborného dozoru v námornej plavbe. Sprísňujúce sa medzinárodné štandardy na výcvik a školenie členov lodných posádok námorných lodí nemožno splniť bez toho, aby neboli zapracované aj do nášho právneho systému.

Prax v uplynulých rokoch ukázala, že podľa medzinárodných dohôd je potrebné, aby právny systém obsiahol aj kategóriu námorných rekreačných plavidiel, najmä pokiaľ ide o požiadavky na odbornú spôsobilosť potrebnú na ich vedenie na mori, keďže doterajšia právna úprava túto oblasť námornej plavby riešila len okrajovo.

Predložený vládny návrh zákona o námornej plavbe a pripravovaný návrh vykonávacích vyhlášok je v súlade s medzinárodnými dohovormi o námornej plavbe. Ide najmä o oblasť odbornej spôsobilosti členov lodných posádok, bezpečnosť ľudského života na mori, ochrany životného prostredia a ďalšie oblasti, ktoré sú pre Slovenskú republiku ako člena Medzinárodnej námornej organizácie záväzné. V rámci zosúlaďovania našich právnych predpisov s právnym poriadkom Európskej únie bol vládny návrh zákona o námornej plavbe porovnávaný s nariadeniami, smernicami a rozhodnutiami Komisiou Európskeho spoločenstva, ako sú uvedené v tzv. Bielej knihe v kapitole číslo 6 "Doprava" v časti IV "Námorná doprava, prístup na trh" a v časti V "Bezpečnosť námornej dopravy a ochrana životného prostredia", a nie je v rozpore s týmito ustanoveniami.

Vysoko oceňujeme pripomienky odporúčané v stanovisku odboru legislatívy a aproximácie práva Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú odporúčané v spoločnej správe výborov schváliť a ktoré predložený návrh zákona napomôžu skvalitniť z hľadiska legislatívno-právneho, legislatívnotechnického, ako aj formulačného. Vo výbore pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie bolo predložených niekoľko pozmeňujúcich návrhov, ktorých väčšinu akceptujeme. Máme však výhrady k pozmeňujúcemu návrhu číslo 44 k § 56, a to také, že sme za to, že kompetenciu na evidenciu a vydávanie preukazov o odbornej spôsobilosti by mal mať aj naďalej ústredný orgán štátnej správy.

Vládny návrh zákona nepredpokladá nároky na štátny rozpočet.

Vážený pán predsedajúci,

vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

dovoľte mi vyjadriť presvedčenie, že predložený vládny návrh bude zodpovedať nárokom modernej spoločnosti, a žiadam vás o podporu pri jeho prerokovaní a následnom schvaľovaní.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie vládneho návrhu zákona o námornej plavbe, ktorý prerokúvame ako tlač 663, za uvedenie návrhu.

Dávam teraz slovo spoločnému spravodajcovi výborov pánovi poslancovi Bartošovi. Prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto návrhu zákona vo výboroch, ako aj o odporúčaní gestorského výboru.

Poslanec S. Bartoš:

Vážený pán predsedajúci,

vážené dámy,

vážení páni,

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 78 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady predkladá Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady k vládnemu návrhu zákona o námornej plavbe (tlač 663) v druhom čítaní.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 996 z 12. septembra 2000 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie s termínom do 14. októbra dvom výborom - ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pričom tento výbor určila aj ako gestorský výbor a na vypracovanie spoločnej správy o výsledku prerokovania vo výboroch a predloženie návrhu uznesenia Národnej rady v lehote do 16. októbra. Uvedené výbory prerokovali pridelený návrh a gestorský výbor ma poveril predložiť spoločnú správu výborov. Iné výbory Národnej rady návrh neprerokovali.

Gestorskému výboru do začatia jeho rokovania neoznámili poslanci, ktorí nie sú členmi výborov Národnej rady uvedených v uznesení Národnej rady, svoje stanoviská podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku. Výbory Národnej rady, ktorým bol pridelený vládny návrh zákona na prerokovanie, zaujali k tomu stanoviská, ktoré sú zohľadnené v spoločnej správe, ktorú ste dostali písomne v prílohe prerokúvanej novely. Z uznesení výborov Národnej rady uvedených v bode III tejto správy vyplýva 54 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov aj s odporúčaniami gestorského výboru, ktoré ešte predložím v závere pri hlasovaní.

Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu a súčasne vás žiadam, aby som mohol vystúpiť v rozprave ako prvý.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Ústne sa do rozpravy hlási pán spoločný spravodajca, po ňom pán poslanec Jasovský. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

Pán poslanec Bartoš, máte slovo.

Poslanec S. Bartoš:

Kolegyne, kolegovia,

vážený pán minister,

v súlade s tým, ako vystúpil v úvodnom slove aj pán minister, mám dve pripomienky k dvom bodom, ktoré sú uvedené v návrhu spoločnej správy.

1. Vyslovujem pochybnosti o správnosti a objektívnosti doplňujúceho návrhu § 56, kde sa pod bodom 44 spoločnej správy navrhuje vložiť nový odsek 8 v znení, citujem: "Ministerstvo môže overovaním odbornej spôsobilosti veliteľov rekreačných plavidiel a vedením evidencie a vydávaním preukazov odbornej spôsobilosti veliteľov rekreačných plavidiel poveriť právnickú osobu so sídlom v Slovenskej republike s celoslovenskou pôsobnosťou, uznanú Ministerstvom školstva Slovenskej republiky a Medzinárodnou jachtárskou federáciou."

Znenie pozmeňujúceho návrhu považujem za veľmi neobvyklé, a to z viacerých dôvodov. V prvom rade z formálneho hľadiska, pretože zavádza pojem právnickej osoby z celoslovenskou pôsobnosťou, ktorá je uznaná Ministerstvom školstva Slovenskej republiky a Medzinárodnou jachtárskou federáciou. Zákon sa v mnohých ustanoveniach odvoláva na medzinárodné dohovory vyplývajúce napríklad z členstva Slovenskej republiky v Medzinárodnej námornej organizácii, pričom treba povedať, že nie sú známe žiadne záväzky Slovenskej republiky voči akejkoľvek jachtárskej federácii. Ide len o vzťah našich občianskych združení profesijného charakteru voči iným občianskym združeniam s medzinárodnou účasťou.

Právnická osoba uznaná Ministerstvom školstva Slovenskej republiky by mala pravdepodobne od tohto ústredného orgánu štátnej správy priznané isté kompetencie v oblasti telovýchovy, ale nemôže mať od neho žiadne kompetencie v odborných záležitostiach súvisiacich s vykonávaním námornej plavby a s prevádzkovaním námorných lodí a rekreačných plavidiel, ktoré jednoznačne prislúchajú Ministerstvu dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky. Takéto vymedzenie právnickej osoby by navyše priamo preferovalo len jediné občianske združenie, ktoré chce tieto kompetencie získať. Navrhované poverenie na vydávanie preukazov odbornej spôsobilosti, ako aj vedenie evidencie a podobne takouto právnickou osobou navyše by mohlo priniesť vážny problém v prípade jej zániku, pretože sa nielen preruší kontinuita tejto činnosti, ale vznikol by aj neriešiteľný problém aj v oblasti evidencie preukazov odbornej spôsobilosti, ako aj evidencie rekreačných plavidiel, ktoré sú teraz evidované štátnou správou, teda konkrétne ministerstvom.

Treba vziať do úvahy aj skutočnosť, že v oblasti námorných rekreačných plavidiel pôsobí niekoľko subjektov, ktoré v zásade môžu spĺňať odborné kritériá, ale nie sú uznané Ministerstvom školstva Slovenskej republiky. Organizujú napríklad kurzy na získanie kvalifikácie, ale preukazy odbornej spôsobilosti vydáva štátna správa, teda ministerstvo. Kurzy sa uskutočňujú na komerčnom princípe pod odborným dohľadom ministerstva, čím je zaručená odbornosť a jednotný obsah učebných osnov. Akceptovaním pozmeňujúceho návrhu sa znemožnia ich komerčné aktivity, čo je v rozpore s princípmi trhovej ekonomiky. V prípade, ak by právomoci štátnej správy dostalo viacero subjektov, mohlo by dôjsť k absurdnej situácii, že každý subjekt by vydával vlastné preukazy a listiny, čo by bolo absolútne neprijateľné v praxi, pretože tieto doklady sa predkladajú v každom prístave a takéto doklady musia byť jednotné, pretože ich garantom navonok je štát, teda Slovenská republika, ktorá v rámci kompetenčného zákona touto činnosťou poverila Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky. Možno to prirovnať k praxi vydávania vodičských preukazov. Výcvikom vodičov môžu byť poverené jednotlivé autoškoly na základe presných kritérií, ale skúšky sa uskutočňujú za účasti štátnej správy a vodičské preukazy vydáva štátna správa. Taktiež evidencia motorových vozidiel je v kompetencii štátnej správy a nemôže ju vykonávať žiadna poverená právnická osoba. Bolo by absurdné, ak by túto činnosť vykonávalo napríklad občianske združenie.

Rovnaká prax ako pri vydávaní vodičských preukazov a evidencie motorových vozidiel je vo vodnej doprave obsiahnutá aj v zákone o vnútrozemskej plavbe, ktorú sme nedávno schvaľovali, kde tieto činnosti taktiež vykonáva orgán štátnej správy a poveriť právnickú osobu možno len výkonom istých činností, napríklad vykonávaním technickej kontroly plavidiel a podobne. Navyše evidencia námorných rekreačných plavidiel vychádza z evidencie Štátnej plavebnej správy a táto kontinuita je veľmi dôležitá aj pre iné orgány, napríklad pre daňové úrady a finančnú políciu, ktorá veľmi intenzívne využíva práve jestvujúcu evidenciu plavidiel. Navrhnutý jednoznačný prenos kompetencií štátnej správy na právnickú osobu, na vedenie evidencie a vydávanie preukazov odbornej spôsobilosti, navyše na takmer jednoznačne vymedzený subjekt, ide nad rámec ústavy. Nemožno preto súhlasiť s tým, aby ústredný orgán štátnej správy preniesol svoje kompetencie vydávania úradných listín na právnickú osobu. Túto právnickú osobu možno poveriť len niektorými činnosťami vykonávanými pod dohľadom štátnej správy.

Tieto možnosti obsahuje môj návrh príslušného odseku takéhoto znenia: "Ministerstvo môže overovaním plavebnej praxe a odbornou prípravou žiadateľov o získanie odbornej spôsobilosti veliteľa rekreačného plavidla poveriť právnickú osobu so sídlom v Slovenskej republike."

Po druhé. Pochybnosti mám aj k pozmeňujúcemu návrhu k § 66 uvedenému v spoločnej správe pod bodom číslo 54, v ktorom sa navrhuje v § 66 v druhej vete vypustiť slovo "ministerstvo", na konci druhej vety slová "30. júna 2001" nahradiť slovami "31. 1. 2002". Navrhovaným riešením, vypustením slova "ministerstvo", by sa totiž legalizovali všetky preukazy odbornej spôsobilosti, ktoré doteraz neoprávnene vydávali mnohé občianske združenia. Za lepší považujem vládny návrh novely zákona, ktorý pripúšťa možnosť ich výmeny pri podmienenom preskúšaní žiadateľa, pretože takýto preukaz nebol vydaný štátnou správou. Odporúčam preto ponechať pôvodné znenie vládneho návrhu zákona.

Preto navrhujem vyňať zo spoločnej správy na samostatné hlasovanie pozmeňujúce návrhy číslo 44 a 54 a vás prosím, vážené kolegyne, kolegovia, aby ste na základe môjho vystúpenia nepodporili návrh gestorského výboru.

Ďakujem za pozornosť.