Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Aibeková - faktická poznámka. Končím možnosť ďalších prihlášok.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem pekne.
Chcem poďakovať pánovi poslancovi Švecovi za toto korektné hodnotenie zákona a predovšetkým za to, že veľmi dobre povedal, že ak sa dávka individuálne zneužívala, nemožno potrestať celú veľkú skupinu, mnohotisícovú skupinu občanov, ktorých sa to dotkne. Pani poslankyňa Keltošová veľmi správne hovorila o prípadoch úradníkov, ktorí pracujú v sociálnej oblasti, ktorí si neplnia svoju povinnosť. Ja mám, žiaľ, aj informácie, že dokonca využívali túto dávku pre vlastných príbuzných a umelo vyrábali pre týchto ľudí možnosti, aby ju poberali. A naopak, niekde to ušetriť museli, tak naopak nedali tým, ktorým táto dávka patrí.
Takže, pán minister, ja si myslím, že by ste mali skôr ísť po stopách takýchto "sociálnych pracovníkov", ktorí si neplnia svoje povinnosti a, tak ako veľmi správne poukázal pán poslanec Švec, nepostihovali tých, ktorých sa to najbytostnejšie dotkne. Súhlasím s ním, že naozaj oželejú kúpu auta, pretože, keď sme mali pred asi pol rokom tento návrh zákona, tam bola aj tabuľka, ako veľmi málo ľudí využíva ten príspevkoch na kúpu auta. Ale mnohí a mnohí využívali práve tie príspevky, ako bola osobná asistencia, ako bol nákup rôznych pomôcok atď. A absolútne s vami súhlasím, že ide v dôvodovej správe iba o ekonomické vyčíslenie.
Pán minister, ale takýto zákon, ktorý je bytostne sociálny, keď nenapíšete v ňom, čo prinesie pre skupiny týchto osôb pozitívne, tak naozaj nemá zmysel a navrhujem vám, aby ste ho stiahli a prepracovali v inom duchu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Budaj.
Poslanec J. Budaj:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne a kolegovia,
budem sa snažiť byť veľmi stručný. Myslím si, že novela zákona o sociálnej pomoci je z istého hľadiska nevyhnutná, a to z hľadiska určitých termínov, ktoré v súčasnom zákone sú a ktoré treba predĺžiť. Na druhej strane tento zákon neuspokojuje tie predstavy, ktoré sme od reformy sociálneho systému očakávali. Tými tromi piliermi mali byť tri zákony, z ktorých zatiaľ existuje iba jeden. V novele zákona, ktorý máme pred sebou, sa mi nepodarilo nájsť ani náznak systému, ktorý by bránil zneužívaniu príspevkov pre ťažko zdravotne postihnutých. To určite každý občan takýto smer práce ministerstva by podporil, pretože iste peniaze, ktoré idú do tejto oblasti, by mali pomáhať tým, ktorý ich naozaj potrebujú, a nie špekulantom alebo nejakým chytrákom.
Žiaľ, celoplošné zníženie príspevkov neprináša takýto efekt, poškodzuje na úkor tých, ktorí zneužívali sociálne dobrodenie štátu, poškodzuje tých, ktorí boli poctiví, pretože plošné zníženie oni pocítia, tí špekulanti dostanú iba nižšie príspevky za svoje špekulácie.
Takisto zostáva nejasné posudzovanie. Pôvodne sa plánovalo, že vzniknú centrá reintegrácie a vzniknú pevné tímy, ktoré budú posudzovať náležitosť priradenia toho-ktorého zvýhodnenia tohto zdravotne ťažko postihnutého. Dnes je to trochu nejasné, celé to prisudzovanie aj dôsledné posudzovanie prípadných odvolaní zostáva v rukách často iba sociálneho pracovníka štátnej správy. V čom vidíme celkom pochopiteľne aj riziká korupcie a subjektívneho rozhodovania.
Myslím si, že to, čo by naozaj najviac prospelo, je vytvorenie celého systému reformy všetkých troch pilierov. Ja nepochybujem, že je to ťažká úloha aj pre ministerstvá, pre pána ministra, a chápem, že tu sedí celkom nerád a nerád počúva argumenty, pretože k takémuto návrhu zákona ho priviedla iba nevyhnutnosť krátením dosiahnuť úsporu v tejto oblasti. Takáto nevyhnutnosť sa však opakuje už dlhší čas v rôznych oblastiach a myslím si, že práve ťažko zdravotne postihnutí nemôžu byť našimi rozhodnutiami vystavení do situácie bezútešne sociálne biediacich alebo blízkych biede.
Ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ako posledný vystúpi v rozprave pán poslanec Kalman, ešte predtým s faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca pani poslankyňa Keltošová.
Poslankyňa O. Keltošová:
Ďakujem za slovo.
Pán predsedajúci, ja by som rada doplnila vystúpenie pána poslanca Budaja ešte o ďalšie údaje. V tejto novele nejde, aby sme to nezužovali len o reštrikčné opatrenia voči ťažko zdravotne postihnutým. Táto snemovňa prijala zákon o tripartite a tu je stanovisko Konfederácie odborových zväzov, ktorá navrhuje zrušiť ustanovenie § 7 ods. 6 písm. d). Tam v podstate ide o to, že občania, ktorí sú nezamestnaní z objektívnych dôvodov, pretože dnes podľa materiálu, ktorý je na stoloch, čaká na jedno voľné pracovné miesto až 70, v niektorých okresoch východného Slovenska až 200 nezamestnaných. Čiže ak sa budú takto sprísňovať opatrenia aj voči občanom, ktorí budú prechádzať z tzv. objektívneho dôvodu do subjektívneho a budú sa im znižovať dávky sociálnej pomoci, môže sa stať, že celé veľké skupiny osôb prejdú pod hranicu chudoby. Nie je možné tvrdiť, že všetkých 500 tisíc nezamestnaných sú zo subjektívnych dôvodov, keď vieme, že ich je zhruba 29 - 30 %. A tých ostatných 80 %, ktorí nebudú spĺňať podmienky tejto novely zákona, sa ocitne skutočne aj so svojimi rodinnými príslušníkmi vo veľmi zložitej sociálnej situácii.
Preto by som apelovala na vás, poslanci, ktorí ste hlasovali, a ja som tiež hlasovala, za zákon o tripartite, aby ste brali do úvahy aj stanovisko Konfederácie odborových zväzov. To je jediná reprezentatívna organizácia na Slovensku, ktorá zastupuje zamestnancov. A hoci máme vážne výhrady voči jej slabým aktivitám, aby ste aj takýmto jednoduchým návrhom pohrdli, myslím si, že to si nezaslúžia.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nech sa páči, pán poslanec Kalman.
Poslanec J. Kalman:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
kolegovia, kolegyne,
zhodou okolností vystupoval som k týmto sociálnym zákonom prvý a zdá sa, že aj posledný. A medzitým sa udialo aj na tejto pôde mnoho zaujímavého tak z hľadiska argumentácie, ako z hľadiska pre a proti prijatiu navrhovaných zákonov.
Vážené dámy a páni, mrzí ma z hľadiska ľudskosti, že všetky tie obavy, ktoré som predložil, ktoré môžu akým spôsobom dopadnúť na obyvateľov a na občanov, ktorých sa uvedené zákony týkajú, sa, žiaľ, vo vašich vystúpeniach jednoznačne prezentovali. Chcel by som poukázať na jedno zvlášť mimoriadne vystúpenie, ktoré sme mali možnosť počuť pred 5 minútami. Profesor Švec, naš kolega, veľmi elegantným spôsobom jednoznačne povedal vlastne, o čo ide.
Dámy a páni, dovoľte mi, aby som pri tejto príležitosti poukázal na 4 alebo 5 bodov, pretože všetko podstatné, odborné a ľudské povedané bolo. Vytýkali ste nám otázku na začiatku, že to robíme v rámci referendovaj kampane. Dnes už ani televízia tu nie je, preto to môžem ešte raz povedať. Nejde o kampaň, nejde nám o jednorazovú akciu. Ide nám o tých ľudí, za ktorých nesieme zodpovednosť v tom, akým spôsobom sa im bude sociálna situácia odvíjať aj v budúcom období.
Dámy a páni, ak sme pred chvíľou počuli, že celý zákon je postavený na ekonomickom zdôvodnení, pýtam sa: Robíme zákony pre ekonomiku alebo pre ľudí? Odpovedzme si na túto otázku. Pretože ak pre ekonomiku, tak potom všetko zrušme a všetko ušetríme. Dajme do nemocníc nejakých ľudí, všetkých, ktorí to potrebujú, dajme im raz najesť za deň, aby nás viac nestáli. Až tak asi uvažujete, až tak asi uvažujete v návrhoch, ktoré sú tu jednoznačne dávané a ktoré dva roky charakterizujú túto vládu. Nie aby ste išli spôsobom, ako nájsť finančné zdroje a tým ľuďom pomáhať, ale opačne.
Dámy a páni, ja opäť poukazujem, že žijeme v katastrofálnej sociálno-ekonomickej situácii, že žijeme v čase, keď takmer 70 % občanov žije na úrovni životného minima. Dámy a páni, sme pred obdobím, keď mnohí členovia vlády hovoria, že budúci rok z hľadiska sociálno-ekonomickej situácie občanov a najmä občanov, ktorých sa týkajú tieto zákony, bude ešte tvrdší, zložitejší, náročnejší a ťažší. Napriek tomu chcete prijať zákony, ktoré im túto skutočnosť budú realizovať.
Kolegyne, kolegovia, pred pár dňami z tohto miesta pán minister zdravotníctva Roman Kováč povedal, že sme na prvom mieste už aj v tom, nielen v nezamestnanosti, na obyvateľa vo vzťahu k počtu alebo vo finančných prostriedkoch na výdavky na lieky. Beriete aj túto skutočnosť do úvahy? Veď len tento rok vzrástli výdavky našich občanov o 24 % na zdravotníctvo. Údajne, resp. sú informácie, ktoré hovoria o tom, že do konca roka bude ďalšie zdražovanie liekov, ktoré postihne našich občanov.
Mal som možnosť, a som rád tak podobne ako niektorí moji kolegovia, počas víkendu sa stretnúť s mnohými ľuďmi, s ktorými sme diskutovali aj na túto tému. A stanovisko alebo názory tých jednoduchých, obyčajných ľudí, nielen tých, ktorých sa tieto návrhy zákonov týkajú, hovoria asi v tomto zmysle. Pýta sa dnes vôbec nás, či s takýmito opatreniami chceme súhlasiť alebo nechceme súhlasiť? Pýta sa nás niekto, či to je správne, alebo nesprávne? A dodávajú. Však súčasná vládna koalícia nemohla nič lepšie vám predložiť a nemohla vám urobiť lepšiu proreferendovú kampaň ako to, že vytiahla tieto sociálne zákony.
(Reakcia z pléna.)
Áno.
Takže ak sme tu hovorili alebo ak tu v posledných vystúpeniach zaznievala otázka ľudského faktora, kde je ten ľudský faktor? Veď, dámy a páni, my dnes schvaľujeme zákon, ktorý nie je takého charakteru, že len niekedy sa vzťahuje na príslušníka alebo na daného občana, že len málokedy je pocit toho občana v súvislosti so znením zákona. Tieto opatrenia, ktoré chcete schvaľovať, sa dotýkajú tých príslušných ľudí, na ktorých sa vzťahujú každým mesiacom, každým týždňom, každým dňom, ba každou hodinou. Oni s tým budú dennodenne žiť. Oni to budú permanentne pociťovať. V čase, keď sa budú zvyšovať ceny energie, v čase, keď sa budú zvyšovať ďalšie poplatky, my už dopredu garantujeme alebo dopredu im chceme zobrať alebo odsúdiť ich do ďalšej sociálnej krízy.
Takže, kolegyne, kolegovia, je to zákon o človeku, zákon o ľuďoch, ktorí najviac potrebujú pomoc, pomoc ekonómov, pomoc sponzorov, pomoc ľudí, ktorí im chcú pomôcť, ale predovšetkým pomoc štátu. A keďže dnes sme a zastupujeme a robíme pre štát, mali by sme si túto skutočnosť uvedomiť. Nerobíme pre niekoho, kto je mimo nás. Robíme pre niekoho, kto to bude permanentne pociťovať. A z tohto pohľadu by sme mali skutočne zvážiť ďalšiu existenciu, ďalší postup na pôde parlamentu predložených zákonov. Niekoľkokrát, prakticky všetci, ktorí vystupovali za Hnutie za demokratické Slovensko, ale aj niektorí ďalší poslanci, a som rád, že sa takí vyskytli, jednoznačne potvrdzujú, že tento zákon nebudú podporovať. Mali by sme ho stiahnuť.
Ja som presvedčený, že v tomto duchu aj podpredseda a môj kolega pán Mesiarik bude postupovať, pretože som si všimol, že súhlasil s tým, čo povedal pán prof. Švec. Takže nás je asi viacej takých, ktorí sme jednoznačne už pochopili, že tento zákon je protiľudový.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Finďo a pani poslankyňa Aibeková s faktickými poznámkami.
Pán poslanec Finďo.
Poslanec P. Finďo:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážení páni poslanci,
vážené panie poslankyne,
v týchto príspevkoch stále počúvame v podstate to isté. Počúvame nárek nad tým, že naši občania nedostávajú to, čo si poniektorí poslanci myslia, že by mali dostať. Ja však stále vidím jeden z najzákladnejších problémov okrem problému ekonomického, že ekonomika neprodukuje dostatok zdrojov na to, aby sme mohli byť naozaj štedrí ku každému, ale vidím predovšetkým necielenosť jednotlivých dávok ako hlavný problém.
A ja si myslím, že my sa tu môžeme baviť ešte celé týždne a mesiace o tom, ako nespravodlivý je život k jednotlivým zdravotne ťažko postihnutým alebo teda ľuďom, ktorí sú rozličným spôsobom hendikepovaní. Ja s nimi osobne úprimne cítim, ale nemyslím si, že toto je cesta, ktorou by sme sa mali uberať, že budeme neustále nariekať nad tým, že im málo dávame a že aj to málo sa im akýmsi spôsobom občesáva. Ja osobne navrhujem, aby sme aj do budúcnosti našu diskusiu skôr obracali tým smerom, kde jednotliví poslanci povedia, že kde sú vlastne ich priority v sociálnej politike. Pretože pokiaľ sa nenájdu priority, ktoré by jednoznačne zacielili finančné prostriedky ľuďom, ktorí sú na ne načisto odkázaní, tak nikdy sa nedohodneme. Nikdy nebude tu konsenzus v tejto snemovni ani v spoločnosti.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nech sa páči, pani poslankyňa.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Myslím si, že predrečník ten zákon nečítal, pretože priority tohto zákona sú jasne postavené, o čom tento zákon je. My predsa vo svojich vystúpeniach a ani pán poslanec Kalman nežiadal, aby sa v súčasnej ekonomickej situácii pridávalo týmto občanom. To si uvedomujeme, že na pridávanie nemáme. My žiadame len, aby bola úroveň zachovaná tak, ako bol tento zákon prijatý pred dvomi rokmi. Áno, a keď sa niektoré reštrikcie robili minulý rok, aby sa nesiahalo k ďalším. Toto je zmyslom našich vystúpení. Prečo by sa dvojnásobne mali títo ľudia trestať, lebo sú potrestaní zvyšujúcimi sa životnými nákladmi. Tie údaje sú absolútne jednoznačné, či zo Štatistického úradu, alebo od analytikov, alebo aj z ministerstva práce. A na druhej strane pri zvyšujúcich sa životných nákladoch im chceme vziať.
Takže myslím si naozaj, že tento zákon treba ešte raz prerokovať. A predsa sa nemôžete spoliehať, pán minister, na vyjadrenie vašej kolegyne ministerky financií pani Schmögnerovej, ktorá tvrdila, že väčšina poslancov ani nerozumie tomu, o čom rokuje a len stláča tlačidlá. Nuž tie rozhodujúce tlačidlá máte vy, takže asi mierila k vám, ku koaličným poslancom, pretože my či sme tu, alebo nie sme tu, naše hlasy nerozhodnú. Rozhodnú vaše hlasy a ja by som sa na vašom mieste urazila, že členka vlády sa takto vyjadruje o koaličných poslancoch, ktorí majú vláde držať chrbát. Takže vidíme, že nespokojnosť s týmto zákonom je všeobecná, že naozaj ten reštriktívny prístup je nespravodlivý.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Kalman chce reagovať.
Poslanec J. Kalman:
Pán poslanec Finďo, hovoríte o tom, že stále hovoríme o tom istom. Áno, hovoríme stále o tom istom, pretože stále tie isté zákony prerokúvame. Stále sa bavíme o tom, či tým, ktorí sú najchudobnejší, najbiednejší, ktorí sú chorí a telesne a zdravotne postihnutí, či im máme ubrať, alebo aspoň ponechať to, čo majú. Pretože aj keby sme im ponechali to, čo majú, tak im vlastne tým, že sa zvyšuje inflácia, že klesá kúpyschopnosť občanov, uberáme. Ja by som od vás ako od lekára očakával, že navrhnete, aby sa pridalo, aby sa zlepšovala situácia, a nie zhoršovala. Hovoríte o tom, že by sme mali vychádzať z nejakej filozofie. Áno, súhlasím s vami.
Ja som vo svojom prvom vystúpení minulý týždeň povedal, že táto vládna koalícia nemá sociálnu doktrínu, nemá jasnú koncepciu, čo chceme v sociálnej oblasti dosiahnuť alebo akým spôsobom to chceme dosiahnuť. A dôkazom toho je aj to, že sa permanentne prispôsobujeme požiadavke jedného alebo druhého ministra. Permanentne sa prispôsobujeme predovšetkým ekonomike a potom miesto sociálnych záležitostí tu skutočne prerokúvame ekonomické prepočty, či nám to vyjde, alebo nevyjde to, kam by sme sa vlastne chceli dostať. Takže, áno, je to stále o tom istom, stále o tom, ako urobiť Slovensko ešte chudobnejšie, stále o tom, ako našich ľudí, ktorí dnes už nevedia vyžiť, tlačíme tam, kde to bude ešte oveľa väčší problém, ako je v tomto roku.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán poslanec Finďo už nemôžete vystúpiť.
Pán minister chce zaujať stanovisko k jednotlivým príspevkom, ktoré odzneli v rozprave.
Nech sa páči, máte slovo.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:
Ďakujem, pán podpredseda.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
podľa § 73 ods. 2 rokovacieho poriadku je prvé čítanie venované všeobecnej rozprave o podstate zákona. Chápem teda aj množstvo pripomienok v tom zmysle slova, že sa chceli dotknúť podstaty zákona, a preto, aby sme si to upresnili, tak by sme si mali prečítať základné ustanovenia zákona, čo si tento zákon dáva do svojho vienka. A aby sme potom teda niektoré veci ďalej odvíjali.
V prvom rade v § 1 sa hovorí o tom, že tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní sociálnej pomoci, ktorej cieľom je zmierniť, opakujem, zmierniť alebo prekonať aktívnou účasťou občana hmotnú núdzu alebo sociálnu núdzu, zabezpečiť základné životné podmienky občana v prirodzenom prostredí a zabraňovať príčinám vzniku prehlbovania a opakovania porúch psychického vývinu a niektorých ďalších vecí. To znamená, sociálna pomoc je sociálna prevencia a riešenie hmotnej núdze a riešenie sociálnej núdze, v ktorej dôsledku si občan nemôže sám ani s pomocou rodiny zabezpečiť základné životné podmienky a riešenie sociálnej núdze občana s ťažkým zdravotným postihnutím kompenzáciou sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia.
Chcel by som teda povedať, že tento zákon nerieši ekonomickú situáciu občana, ekonomická situácia vyplýva z iných pozícií. A preto by som rád, samozrejme, chápal, že mnohé vystúpenia pánov poslancov a paní poslankýň vyplývali z toho, že chceli rozprávať o tom, aká je hospodárska situácia v Slovenskej republike, ako sa poskytujú dostatočné príjmy pre občanov z normálnej ekonomickej činnosti. Preto sa takýchto vystúpení nebudem dotýkať, pretože som predkladal návrh novely zákona o sociálnej pomoci, ktorý ma jasne definované niektoré veci. V tom zmysle slova niektoré občianske združenia majú niekedy predstavu, akoby zákon o sociálnej pomoci mal riešiť ich príjmovú otázku. Na to sú podľa mňa iné záležitosti, ktoré nemôže riešiť v žiadnom prípade zákon o sociálnej pomoci.
Ak sa tu teda pripomienkovalo to, že tento zákon je v priebehu dvoch rokov tretíkrát novelizovaný, chcel by som upozorniť, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, že táto novela zákona bola v normálnom Pláne legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky, o ktorom ste boli na začiatku tohto roka informovaní, pretože skúsenosti z uplatňovania tohto zákona v praxi ukázali množstvo nedostatkov, ktoré sme predpokladali, že budeme riešiť takouto veľkou novelou. Ba dokonca v určitom okamihu, keď pripomienky z praxe, to neboli pripomienky vládnych úradníkov, ako sa tu niekedy mnohokrát nihilisticky a populisticky nadnáša, pripomienky z praxe, sme dokonca uvažovali o tom, zrušíme tento zákon a postavíme nový. Takže veľké chvály, tie veľké chvály o tom, aký sme postavili zákon v roku 1998, prax overila, že najmä z inštitucionálneho zabezpečenia, inštitucionálnej prípravy tohto zákona sa nám veci nie celkom dobre podarili. I keď v každom prípade ja beriem jednu skutočnosť, že tento zákon a jeho prijatie v roku 1998 bol výrazný kvalitatívny krok v celkovom sociálnom práve Slovenskej republiky. Ale prax ukázala na konkrétnej hospodárskej situácii, aká je v krajine, na celkových inštitucionálnych možnostiach inštitucionálneho zabezpečenia tohto zákona, že tento zákon aj akomkoľvek dobrý v dobrom - a to som aj v úvodnom slove povedal - nakoniec ukázal obrovské množstvo nedostatkov, ktoré treba riešiť takouto veľkou novelou zákona.
To nie je výmysel úradníkov. To je skutočne snaha, a možnože je teda chybou nás, že sme v dôvodovej správe nenapísali aj tieto skutočnosti, že je tu snaha riešiť to, aby sme maximálne vychádzali v ústrety ľuďom, ktorí sa dostali do stavu hmotnej alebo sociálnej núdze.
Chcel by som povedať, že okrem toho, že sú to výsledky praktických výsledkov z terénu, je to zároveň materiálu, o ktorom sa diskutovalo približne od polovičky minulého roka na koordinačnom výbore pre zdravotne postihnutých občanov, že sme vytvorili podskupiny jednotlivých typov občianskych združení na jednotlivé typy zdravotného a telesného postihnutia a s nimi sme detailne prerokúvali všetky otázky implementácie tohto zákona v praxi. To, pán poslanec a pán spravodajca Mesiarik, nebol výmysel úradníkov, ako sa to tu zjednodušene rozprávalo, to je spravené po skutočne dlhotrvajúcich a niekoľkonásobných rokovaniach s týmito zástupcami.
Žiaľ, samozrejme, že existovali aj základné organizácie, to znamená vrcholové organizácie, lebo my vstupovať do občianskych združení nemôžeme, ak základná organizácia má svoj nejaký názor, samozrejme, mala predovšetkým využiť svoju vnútornú štruktúru svojho občianskeho združenia a presadiť si svoj názor v rokovaní koordinačného výboru pre zdravotne postihnutých občanov.
Chcel by som však váženú Národnú radu upozorniť na jednu skutočnosť, že táto vláda, táto vláda za dva roky oproti roku 1982 dala pre zdravotne ťažko postihnutých ľudí o 3 mld. Sk viac, ako dala vláda predchádzajúca. Keď v roku 1998 bolo vyplatených len 1,5 mld. Sk pre zdravotne ťažko postihnutých občanov, v roku 2000 bude vyplatených 4,5 mld. Sk, o 3 mld. Sk viac, to je o 2,92-krát viac ako v roku 1998.
Pýtam sa teda: Kto viacej konkrétne, reálne bez reči pomohol zdravotne ťažko postihnutým? Sú to tieto 3 mld. Sk, ktoré sa dostali konkrétne zdravotne ťažko postihnutým, alebo len tí, ktorí len o tom rozprávali? Ja si myslím, že činy sú rozhodujúce a tie činy sú tu. (Potlesk.)
To isté platí o hmotnej núdzi. V hmotnej núdzi sme vyplatili o 4,2 mld. Sk viac, ako to bolo v roku 1998, pani poslankyňa Aibeková. To je o 1,7-násobok, to je...
(Reakcia z pléna.)
Ten zákon platil už vtedy.
To je o 1,7-násobok viacej, ako ste vyplatili vy.
Takže chcel by som povedať, že implementácia tohto zákona bola skutočne konkrétna a prejavila sa na konkrétnych číslach a tie konkrétne čísla sú, že uplatňovanie implementácie tohto zákona oproti roku 1998 znamenala viacej zo štátneho rozpočtu 7,2 mld. Sk. Takže chcel by som upozorniť, keď tu niekto rozpráva o tom, akí sme suroví, hyenistickí, že chceme uberať peniaze, nie, my sme peniaze dali a dali sme nie malé peniaze, ale v každej spoločnosti existuje nejaká hranica a ukázalo sa, že tá hranica v niektorých veciach existuje.
Pokiaľ by som chcel zareagovať na pripomienky, ktoré tu boli v otázke, či budeme mať možnosť korelovať sa s našimi medzinárodnými záväzkami, dokonca ústavnými záväzkami, pani poslankyňa Keltošová, chcel by som vás ubezpečiť, že môžem vám citovať z Európskej sociálnej charty, v ktorej máme záväzky, že tento zákon po takejto novele bude plne v kompatibilite s Európskou sociálnou chartou a aj s Ústavou Slovenskej republiky.
Samozrejme, realizácia tohto zákona narazila už v roku 1998, ale aj v roku 1999 na jeden základný problém. A tu by som mohol vytiahnuť dokonca aj pripomienky ministerstva financií v roku 1998, na čele ktorého stál dnešný pán poslanec Maxon, o otázke možnosti implementácie tohto zákona a možnosti zdrojov na okresných úradoch, na odboroch sociálnych vecí. To, že sa nezabezpečila realizácia tohto zákona z hľadiska materiálno-technického, z hľadiska výpočtového, z hľadiska počtu ľudí, samozrejme, vytvorilo obrovské problémy v uplatňovaní tohto zákona.
Určite, všade sa nájdu ľudia, ktorí buď nie sú celkom spôsobilí vykonávať určitú funkciu, na druhej strane sú ľudia, ktorí aj zneužívajú svoju funkciu. Určite s takýmito ľuďmi sa treba rozísť, treba im hľadať nejakú určitú nápravu.
Na druhej strane treba jasne povedať, že ten prudký nárast, a v tom sa stotožňujem s pánom poslancom Maxonom, ktorý tu pred chvíľou kričal, že prudký nárast ľudí, ktorí sa dostali do stavu hmotnej núdze, vytvoril situáciu, že dnes na odboroch sociálnych vecí sme sa skôr dostali do situácie, že neposkytujeme poradenstvo, konzultácie, ochranu týmto ľuďom, ale skôr vykonávame vyplácanie dávok a evidenciu týchto ľudí. To je skutočnosťou, faktom a boríme sa s týmto problémom. V tomto roku sme poskytli pomerne veľké peniaze na vybudovanie novou výpočtovou technikou a na budúci rok sa bude v tomto procese pokračovať. Posilnili sme aj personálne tieto úseky.
Musím povedať, že je to stále málo na ten tlak, ktorý vytvorila situácia na týchto úsekoch, a teda mnohokrát možnože aj nevrlosť pracovníkov na odboroch sociálnych vecí vyplýva z ich veľkej, skutočne veľkej preťaženosti, ktorá nastala, predovšetkým nastáva v tých fázach, keď 1. 7. dochádza k obnovovaniu nových pozícií, ktoré sú tam.
Bola tu veľká diskusia, škoda, že tu nie je pani poslankyňa Tóthová, ktorá tu tak veľmi citovo na mňa sa obrátila v otázke dôvodov vylúčenia rodinných príslušníkov z výkonu osobnej asistencie. Chcel by som k tomu teda zaujať jasné stanovisko:
1. Ide o občianskoprávny vzťah, čo znamená, že zmluvu o poskytovaní osobnej asistencie uzatvára prijímateľ s poskytovateľom osobnej asistencie a v prípade akceptovania pripomienky by túto zmluvu musel uzatvárať rodič ako zákonný zástupca dieťaťa sám so sebou. To je proste právna anomália.
2. Zároveň by som chcel povedať, že sa uplatňuje filozofia, a to som prečítal tu aj v zásadách zákona a v základných ustanoveniach, filozofia nezávislého života, ktorým je podpora nezávislosti občana s ťažkým zdravotným postihnutím od svojich najbližších a ich aktivácia vo všetkých oblastiach života. Zvyšuje sa tým možnosť občianskej participácie tak občana so zdravotne ťažkým postihnutím, ako aj rodinných príslušníkov. A u rodinných príslušníkov teda vzniká vlastne aj zároveň možnosť zamestnať sa.
Preto sme toto riešili takýmto spôsobom, a to sa tu nepripomenulo. My zavádzame nový peňažný príspevok za opatrovanie, to je nový § 64a, ktorý sa bude poskytovať fyzickým osobám, t. j. aj rodinným príslušníkom, kde výška peňažného príspevku sa navrhuje jedna celá trojnásobku životného minima, to znamená 4 537 Sk, pričom minimálna mzda je 4 400 Sk, to znamená, bude to viac ako minimálna mzda, je to nad minimálnou mzdou. Pri poberaní peňažného príspevku za opatrovanie môže fyzická osoba mať príjem zo závislej činnosti v ďalšej výške bez krátenia tohto príspevku. Napríklad keď sa stará o dve osoby takáto fyzická osoba, tak môže dostať 5 584 Sk. Čiže my sme tú určitú absurditu, ktorá tu vznikala, riešili iným spôsobom, a to zavedením nového príspevku. To znamená, my neodoberáme tú možnosť toho rodiča o tú starostlivosť, ale riešime to iným spôsobom, ktorý je podľa nášho právne správnejšia a nakoniec aj poskytuje dostatočne peniaze na to, aby to bolo zabezpečené.
Po ďalšie je tu aj otázka peňažného príspevku na prepravu, poskytuje sa občanom so zdravotne ťažkým postihnutím, ktorí sú odkázaní na individuálnu prepravu. Chcel by som povedať, že nevidiacemu občanovi nemožno tento príspevok poskytnúť z toho dôvodu, že nekompenzuje stratu orientácie. Týmto občanom sa poskytuje peňažný príspevok na osobnú asistenciu, to znamená, ten osobný asistent by mal vykonávať túto činnosť alebo opatrovateľskú službu, to znamená, to je sprievod, alebo peňažný príspevok na zaobstaranie pomôcky a to je teda inakšie ten pes so špeciálnym výcvikom.
(Reakcia z pléna.)
Každoročne sa dáva 40 nových psov na Slovensku, pokiaľ teda viem, to znamená, že rádovo sa môže pohybovať niekde okolo 180, ale on môže použiť všetky tieto, však aj tá otázka príspevku na osobnú asistenciu, ten osobný asistent má teda inakšie toho občana dopraviť. Pretože sú tri možnosti, ktoré sa im poskytujú, tak preto sme riešili tento problém takto.
To je, myslím si, v jadre všetko. Ja by som chcel oceniť predovšetkým pani poslankyňu Aibekovú, ktorá ako jediná z poslancov povedala aj kladné stránky tohto zákona. Myslím si, že sme sa sústredili len na tie akože zlé časti zákona. Tento zákon má rad skutočne aj dobrých vecí, ktoré rieši dobre. A ja by som chcel poďakovať za to pani poslankyni Aibekovej, že v tomto zmysle slova vystúpila a povedala.
Nedá mi, žiaľ, aby som na záver nepovedal niečo predovšetkým k piatkovej diskusii. Myslím si, že slovenské porekadlo, ktoré hovorí, že samochvála smrdí, je veľmi pravdivé a pri vystúpení jedného pána poslanca, ktorého som si dosiaľ vážil predovšetkým odborne, som sa veľmi sklamal. Bol tu veľký a ťažký zápach.
Ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Áno.
Nech sa páči.
Poslanec M. Mesiarik:
Vážený pán predsedajúci,
pán minister,
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
veľmi stručne chcel by som len pripomenúť a zdôrazniť jednu vetu, že vyspelosť spoločnosti, ale aj stupeň demokracie je aj o tom, ako sa spoločnosť dokáže postarať, ako dokáže pomôcť práve tým, ktorí to potrebujú, a v tomto prípade ide o ťažko zdravotne postihnutých občanov.
Rozprava vlastne, ako z opozície, tak z koalície, tomu nasvedčuje. A chcel by som osobitne vyzdvihnúť z môjho pohľadu vystúpenie pána poslanca Šveca, pána poslanca Budaja, ktorí zrejme z tej jedinej návštevy, ale určite majú poznatkov viacej, nabrali takéto poznatky a my z výboru pre sociálne veci a bývanie sa dennodenne stretávame s podobnými názormi cez poslanecké prieskumy, cez osobné návštevy týchto ľudí tu v parlamente. Takže chcel by som skutočne apelovať na všetkých, ktorí azda budete pokračovať v rozprave potom v druhom čítaní, pokiaľ zákon prejde, aby sme mali na pamäti práve to, že skutočne vyspelosť spoločnosti je aj v tom, ako sa dokážeme o týchto ľudí postarať.
Chcel by som len malou poznámkou reagovať na vystúpenie pána poslanca Kalmana, neodpustím si, hoci to nezvyknem vystupovať v takomto duchu. Ale škoda, skutočne škoda, že, pán poslanec Kalman, nemali ste takéto názory, aj keď ste boli podpredsedom vlády a keď ste šéfovali Rade hospodárskej a sociálnej dohody, pretože bol som na druhej strane a bola to ťažká robota vás presviedčať. Zrejme aj tam bol ekonomizmus aj podmienky, aké ste mali vtedy. Preto si myslím, že nie je až také veľké opodstatnenie "morálneho" práva od vás takto hovoriť. Také morálne právo má pani Keltošová, pani Aibeková, ktoré vždy mali prístup, i pán Tkáč, taký, ako majú aj v súčasnosti k sociálnej problematike.
Vážené kolegyne, kolegovia, nechcel by som ďalej zaujímať stanovisko, chcem vás len vyzvať, aby ste pri rozhodovaní o tomto zákone mali na pamäti to, že ide skutočne o ľudí, spoluobčanov, ktorí si zaslúžia pozornosť tejto spoločnosti.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci,
pristúpime k hlasovaniu o prerokovanom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov, ktorý prerokúvame ako tlač 763 v prvom čítaní.
Prosím teraz pána spoločného spravodajcu, aby jednotlivé návrhy na hlasovanie uvádzal.
Poslanec M. Mesiarik:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Z rozpravy zaznel jeden návrh, ktorý bol viacerými poslancami podporený, a bol to návrh pána poslanca Tkáča, ktorý navrhol v zmysle zákona číslo 350/1996 Z. z. § 73 bod b), aby Národná rada prijala uznesenie, podľa ktorého nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, počuli ste návrh, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 93 poslancov.
Za návrh hlasovalo 22 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 44 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že návrh sme neschválili.
Prosím ďalší návrh.
Poslanec M. Mesiarik:
Ďakujem.
Prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, že budeme pokračovať o tomto návrhu v druhom čítaní.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o odporúčaní pána spoločného spravodajcu prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 94 poslancov.
Za návrh hlasovalo 69 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Nehlasovali 4 poslanci.
Návrh sme schválili.
Ďalší návrh, pán poslanec.
Poslanec M. Mesiarik:
Predkladám návrh hlasovať o pridelení návrhu výborom, jednak Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a ten zároveň poveriť gestorstvom nad týmto zákonom. Ďalej navrhujem, aby sme schválili termíny rokovania týchto výborov s tým, že ústavnoprávny výbor prerokuje návrh do 29. novembra 2000 a gestorský výbor do 30. novembra 2000.
Môžeme hlasovať.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o pridelení návrhu zákona výborom, o určení gestorského výboru, ako aj lehoty na prerokovanie tohto návrhu zákona v druhom čítaní.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 82 poslancov.
Za návrh hlasovalo 79 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Konštatujem, že návrh sme schválili.
Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi.
Panie poslankyne, páni poslanci, zostáva nám ešte hlasovať o jednom prerokovanom bode 41. schôdze Národnej rady, o ktorom sme prerušili rokovanie v piatok a ktorým je vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov (tlač 762).
Prosím pána poslanca Krumpolca, ktorého určil gestorský výbor, aby uvádzal hlasovania k tomuto návrhu zákona.
Pán poslanec Krumpolec, máte slovo.