Piaty deň rokovania
41. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
25. októbra 2000
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram ďalší rokovací deň 41. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali títo poslanci: pán poslanec Gajdoš, pán poslanec Juriš, pán poslanec Petrák a pán poslanec Topoli. Na zahraničnej služobnej ceste nie je žiaden poslanec Národnej rady Slovenskej republiky.
Pretože sme minulý týždeň neskončili hlasovanie o dvoch návrhoch zákonov, budeme pokračovať hlasovaním o nich.
Pán poslanec Ošváth, máte procedurálny návrh?
Nech sa páči, predneste ho.
Poslanec P. Ošváth:
Vážený pán predseda,
v mene štyroch poslaneckých klubov - SDK, SDĽ, SMK a SOP - predkladám procedurálny návrh, aby sa bod rokovania číslo 68 - správa o plnení úloh Vojenského spravodajstva za rok 1999 prerokovala na neverejnom zasadnutí Národnej rady Slovenskej republiky dnes o 14.00 hodine. Tento procedurálny návrh predkladám z technických príčin kvôli zabezpečeniu neverejného rokovania Národnej rady Slovenskej republiky.
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
dávam hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Ošvátha, aby sme dnes o 14.00 hodine na neverejnom rokovaní rokovali o vojenskej službe. Tak hlasujeme, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme, páni.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 122 poslancov.
Za návrh hlasovalo 113 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že sme tento návrh schválili.
Teraz pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej Národnej rady číslo 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov. Máte to ako tlač 760.
Prosím, aby pán spoločný spravodajca Milan Benkovský uviedol hlasovanie.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec M. Benkovský:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Vážené dámy a páni,
kolegyne, kolegovia,
k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov, tak ako je uvedené v tlači 760, vystúpilo 6 poslancov Národnej rady v prvom čítaní a ďalších 37 vystúpilo vo faktických poznámkach. Z rozpravy vyplynul len jeden pozmeňujúci návrh, ktorý súvisí s rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky, a to návrh pána poslanca Mesiarika, aby sa v zmysle § 73 písm. b) Národná rada uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona. V tomto zmysle slova odporúčam, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať.
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať najprv podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku, aby sme novelu zákona o stavebnom sporení prerokovali v druhom čítaní. Hlasujeme najskôr podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku, prvé hlasovanie. Prezentujme sa a hlasujme.
Ešte raz, pán poslanec Benkovský, zopakujte hlasovanie.
Poslanec M. Benkovský:
Pán predseda, podľa rokovacieho poriadku by sa malo najskôr hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Mesiarika, ktorý navrhuje, aby podľa § 73 rokovacieho poriadku nepokračovala Národná rada v rokovaní o návrhu zákona.
Predseda NR SR J. Migaš:
Zrušil som toto hlasovanie. Budeme najprv hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Mesiarika, aby sa nepokračovalo v rokovaní o novele v druhom čítaní. Čiže budeme hlasovať o tomto návrhu pána poslanca Mesiarika. Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 118 poslancov.
Za návrh hlasovalo 42 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 44 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme návrh pána poslanca Mesiarika neschválili.
Nech sa páči, pán poslanec, uvádzajte ďalej hlasovanie.
Poslanec M. Benkovský:
V súlade s návrhom výboru pre financie, rozpočet a menu odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.
Predseda NR SR J. Migaš:
Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Benkovského, spravodajcu, aby sme zákon prerokovali v druhom čítaní.
Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 117 poslancov.
Za návrh hlasovalo 76 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 34 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Konštatujem, že sme tento návrh schválili.
Nech sa páči, uvádzajte druhé hlasovanie, pán poslanec.
Poslanec M. Benkovský:
Áno, ďakujem.
Súčasne odporúčam v zmysle § 74 zákona Národnej rady Slovenskej rady o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 802 z 2. októbra 2000 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh zákona okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 22. novembra 2000 a gestorský výbor do 24. novembra 2000. Pán predseda, poprosím dať o tomto návrhu hlasovať.
Predseda NR SR J. Migaš:
Budeme hlasovať o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Benkovský.
Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 110 poslancov.
Za návrh hlasovalo 88 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Nehlasovalo 5 poslancov.
Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.
Budeme pokračovať hlasovaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov. Máte to ako tlač 765.
Prosil by som určeného spravodajcu výborov pána poslanca Rakúsa, aby uviedol hlasovanie o tejto novele.
Nech sa páči, pán poslanec Rakús.
Poslanec A. Rakús:
Vážený pán predseda,
vážené dámy,
vážení páni,
v rozprave k prvému čítaniu odznel iba jeden pozmeňujúci návrh, ktorý predniesla pani poslankyňa Aibeková. Návrh bol v tom zmysle, aby sa návrh zákona neposunul, nepostúpil do druhého čítania.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Najprv budeme hlasovať o návrhu pani poslankyne Aibekovej, ktorá odporúča, aby zákon nebol prerokovaný v druhom čítaní. Hlasujeme o uvedenom návrhu pani poslankyne Aibekovej.
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 113 poslancov.
Za návrh hlasovalo 36 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 38 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 38 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme tento návrh neschválili.
Nech sa páči, uvádzajte ďalej hlasovanie.
Poslanec M. Rakús:
Ďalším návrhom je návrh, ktorý ma oprávňuje ako spravodajcu gestorského výboru predložiť, aby sa prerokoval návrh zákona v druhom čítaní.
Predseda NR SR J. Migaš:
Prezentujme sa a hlasujme o uvedenom návrhu, aby bol zákon prerokovaný v druhom čítaní. Hlasujeme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 112 poslancov.
Za návrh hlasovalo 77 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 30 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Uveďte druhé hlasovanie.
Poslanec M. Rakús:
Posledný návrh sa týka pridelenia výborom na prerokovanie. V zhode s rozhodnutím predsedu Národnej rady by mal byť tento návrh prerokovaný v ústavnoprávnom výbore a vo výbore pre zdravotníctvo, pričom ako gestorský výbor by mal byť určený výbor pre zdravotníctvo.
Ďalej pokiaľ ide o termíny prerokovania, tak vo výboroch by mal byť prerokovaný do 22. novembra 2000 a v gestorskom výbore do 24. novembra 2000.
Predseda NR SR J. Migaš:
Prezentujme sa a hlasujme o uvedenom návrhu. Hlasujeme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 110 poslancov.
Za návrh hlasovalo 89 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Nehlasovalo 6 poslancov.
Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.
Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Budeme pokračovať v rokovaní 41. schôdze zákonmi, ktoré predkladá pán minister Miklós. Mali byť prerokované v utorok, ale na základe rozhodnutia Národnej rady sme v utorok nerokovali, čiže rokujeme dnes, preto pristúpime k prvému čítaniu o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami (zákon o ovzduší) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady číslo 134/1992 Zb. o štátnej správe ochrany ovzdušia v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 767. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v mojom rozhodnutí číslo 808.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie minister životného prostredia pán Miklós.
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
Minister životného prostredia SR L. Miklós:
Vážený pán predseda parlamentu,
vážené poslankyne, poslanci,
predovšetkým vám ďakujem, že ste mi umožnili predložiť zákon v tomto termíne. Návrh zákona, ktorým sa mení zákon číslo 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia a zákona Slovenskej národnej rady číslo 134/1992 Zb. o štátnej správe ochrany ovzdušia vyplýva z nutnosti úpravy týchto predpisov podľa požiadaviek Európskej únie. Ide najmä o zmeny a požiadavky vyplývajúce zo smernice Európskej únie číslo 98/70/Ec a 1990/32/Ec, ktoré sa týkajú kvality ropných palív a pohonných hmôt, a najmä z návrhu smernice Európskej únie 2000/C-25/02 o spaľovaní odpadov.
Chcel by som podčiarknuť, že ide predovšetkým o druhý predpis, o smernicu o spaľovaní odpadov. V návrhu novely zákona číslo 309/1991 Zb. o ovzduší sa upravujú konkrétne povinnosti prevádzkovateľov zdrojov znečisťovania ovzdušia a v návrhu novely zákona o štátnej správe o ochrane ovzdušia kompetencie orgánov štátnej správy, ktoré sú potrebné na prevzatie a uplatňovanie uvedených smerníc.
V Európskej únii je problematika spaľovania odpadov jedným z najviac sledovaných problémových okruhov a spaľovanie odpadov patrí medzi procesy, pre ktoré sú prijaté osobitné smernice. Z uvedených dôvodov bola smernica o spaľovaní odpadov zaradená na urýchlenú transpozíciu do nášho právneho systému. Chcel by som podčiarknuť, že tieto novely sa netýkajú iných predpisov, len týchto dvoch, napríklad sa netýkajú právnych predpisov o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia.
Okrem ustanovení týkajúcich sa problematiky spaľovania odpadov sa v novelizácii obidvoch zákonov upravujú povinnosti príslušných orgánov štátnej správy. Napríklad sa rozširuje vo veľkej miere účasť verejnosti na procese, ďalej povinnosti prevádzkovateľov zdrojov znečisťovania ovzdušia v súvislosti s novým inventarizačným systémom a taktiež sa rozširujú kompetencie Slovenskej inšpekcie životného prostredia, ktorá môže ukladať opatrenia na odstránenie nedostatkov zistených kontrolnou činnosťou. Môže ukladať aj opatrenia na zabezpečenie kontroly kvality vyrábaných, dovážaných a predávaných palív a v spolupráci s okresnými úradmi, obcami pri určovaní rozsahu podmienok vedenia prevádzkovej evidencie veľkých, stredných a malých zdrojov znečistenia.
Vážený pán predseda, aj keď sa prerokúvaná novela týka len týchto dvoch smerníc Európskej únie, je mimoriadne významná a Európska únia nás urguje, aby sme čo najskôr prijali zákon, resp. novelu. Preto by som prosil, poslankyne, poslanci, aby ste podporili tento vládny návrh zákona.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem pánu ministrovi. Prosím, aby zaujal určené miesto pre navrhovateľov.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody predsedovi tohto výboru poslancovi Ambróšovi. Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec L. Ambróš:
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami (zákon o ovzduší) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady číslo 134/1992 Zb. o štátnej správe v ochrane ovzdušia v znení neskorších predpisov (tlač 767) ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.
Čo sa týka môjho stanoviska k návrhu tohto zákona v prvom čítaní, konštatujem, že predmetný návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona je vzhľadom na dôvody, pre ktoré sa predkladá, aktuálny a potrebný.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady číslo 808 prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady výbor pre životné prostredie a ochranu prírody, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 22. novembra 2000 a gestorský výbor v lehote do 24. novembra 2000.
Pán predseda, ďakujem, skončil som a odporúčam otvoriť rozpravu o predmetnom návrhu.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.
Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásila žiadna poslankyňa ani poslanec. Pýtam sa, či sa do rozpravy niekto hlási ústne. Pán poslanec Zlocha. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec J. Zlocha:
Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,
vážený pán minister,
vážená Národná rada,
dovoľte mi, aby som uviedol niekoľko poznámok k tejto novele zákona a vyjadril aj názor, asi čo by s týmto zákonom bolo potrebné robiť. Je určite už zbytočné hovoriť o tom, že Slovenská republika mala priemysel vysoko surovinovo a energeticky náročný a vďaka tomuto priemyslu sa produkovalo enormné množstvo odpadov, ktoré sa vypúšťali do ovzdušia, do povrchových tokov a koniec koncov aj tuhých odpadov.
Zákon o ovzduší, ktorý bol prijatý, alebo zákon o ochrane ovzdušia, ktorý bol prijatý v roku 1991 a následne aj zákon o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia, ktorý bol prijatý v roku 1992, bol výrazným medzníkom v ochrane ovzdušia. Vychádzalo sa pri ňom z pravidiel, ktoré sú uplatňované v rámci Európskej únie. To znamená, že znečisťovanie treba odstraňovať pri zdroji a znečisťovateľ platí. Vďaka tomu sa každým rokom výrazne znižovalo množstvo plynných odpadov a vďaka tomu môžeme povedať, že sa aj výrazne zvyšovala kvalita ovzdušia a výrazne sme tým prispievali aj k ochrane lesov a vôbec vegetácie ako takej.
Je možné konštatovať, že oproti roku 1989 v poslednej správe o stave životného prostredia, ktorá bola vypracovaná so stavom k roku 1998, bolo možné konštatovať, že sa emisie oxidov síry znížili o viac ako 60 %, emisie tuhých látok o viac ako 80 %, emisie oxidov dusíka skoro o 30 % a emisie oxidu uhoľnatého skoro o 40 %. Ukazuje sa však, že sa dostávame do určitej krízy, pretože prevádzkovatelia veľkých zdrojov znečistenia nemajú dostatok finančných prostriedkov, aby mohli urobiť také opatrenia, aby sa emisné limity starých a nových zdrojov zosúladili.
Tu treba uviesť, že v zákone o ochrane ovzdušia bol uvedený termín koniec roka 1998, dokedy bolo potrebné zosúladiť určité úľavy, ktoré sa týkali takzvaných starých zdrojov znečistenia, s legislatívou. Už koncom roku alebo už v roku 1998 bolo jasné, že viacerým veľkým znečisťovateľom alebo producentom znečistenia sa táto úloha nepodarí splniť. Preto bola vypracovaná novela zákona o ochrane ovzdušia a nakoniec aj novela zákona o poplatkoch.
Pri prerokúvaní tohto materiálu vo výbore a následne aj v Národnej rade koncom roku 1998 však poslanci hlavne za Stranu zelených a nakoniec aj samotné ministerstvo životného prostredia presadilo výrazné zvýšenie poplatkov za znečisťovanie ovzdušia a koniec koncov aj upresnili alebo sprísnili termíny, do ktorých sa mali tieto staré zdroje znečistenia vysporiadať s prísnymi emisnými limitmi. Napriek upozorneniam, že tieto návrhy a termíny sú nereálne, návrhy boli prijaté. Je celkom jednoznačné, že sa budeme musieť rozhodnúť v tomto prípade o tom, či budeme trvať na týchto prísnych emisných limitoch a odstavíme niekoľko teplární a odstavíme napríklad aj elektráreň v Zemianskych Kostoľanoch a, samozrejme, pričiníme sa o to, že nám prakticky zo dňa na deň pribudne niekoľko tisíc nezamestnaných baníkov, hlavne v oblasti Veľkého Krtíša, Modrokamenskej uhoľnej panvy a, samozrejme, aj na hornej Nitre.
V letnom období sme mali možnosť diskutovať o tejto problematike s predstaviteľmi hornonitrianskych baní a bolo skutočne zlé počúvať, že ak sa neupraví zákon o ochrane ovzdušia a zákon o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia, tak budú skutočne musieť túto úlohu riešiť. Generálny riaditeľ nám napríklad uviedol, že už teraz hornonitrianske bane nemôžu venovať dostatok finančných prostriedkov na prípravu ťažby, ale ani na bezpečnosť ťažby, pretože pomerne výraznú časť svojho zisku, ktorá sa nepočíta v korunách, ale v desiatkach miliónoch korún, platia za znečisťovateľa, teda za elektráreň v Zemianskych Kostoľanoch, ktorá ich uhlie využíva. Koniec koncov ich návrhy boli predmetom riešenia koncepčného materiálu, ktorý bol prerokovaný vo vláde. Materiál mal názov Správa o programe ťažby uhlia na Slovensku.
V uznesení, ktoré bolo prijaté, a v časti uznesenia, ktoré sa dotýka ministerstva životného prostredia, je uvedené: "Treba vypracovať novelu zákona o ovzduší, treba vypracovať novelu zákona o poplatkoch za znečistenie ovzdušia a treba vypracovať novelu nariadenia vlády číslo 92/1992, ktorým sa vykonáva zákon číslo 309/1991. Tieto novely mali zabezpečiť oslobodenie subjektov vyžívajúcich zdroje paliva v množstve minimálne 30 %, ktoré má pôvod na území Slovenskej republiky, od platenia poplatkov a čas využitia domáceho uhlia aj pri prekročení emisných limitov do 31. 12. 1999. Termín vypracovania noviel bol 30. 11. 2000. Musím sa priznať, že som očakával, že v tejto novele bude riešená aj táto veľmi dôležitá otázka pre prax a pre našich baníkov nielen na hornej Nitre, ale, samozrejme, aj v Modrokamenskej uhoľnej panve.
Uvediem niekoľko údajov, ako sa dotýka prijatie uvedených termínov a sprísnenie požiadaviek platenia poplatkov za znečisťovanie ovzdušia po prijatí novely zákona v roku 1998. Tak napríklad len poplatky za SO2, teda za oxid síričitý medzi rokom 1999 a rokom 2000 sa zvýšia o viac ako 100 mil. Sk. Medzi rokom 2000 a 2001 o viac ako 150 mil. Sk a medzi rokom 2001 a 2002 o viac ako 210 mil. Sk.
Môžem jednoznačne povedať na základe poznatkov a skúseností, ktoré sme získali vlastne pri poslaneckom prieskume na hornej Nitre, že naši baníci alebo baníci v Hornonitrianskych uhoľných baniach nebudú schopní tieto vysoké poplatky plniť, tak im potom neostáva nič inšie, len odstaviť ťažbu. Naše elektrárne či v Zemianskych Kostoľanoch alebo aj niektoré ďalšie teplárne, ktoré používajú domáce zdroje uhlia, si veľmi ľahko zabezpečia kvalitnejšie uhlie, uhlie, ktoré bude spĺňať alebo ktorého spaľovaním sa budú spĺňať emisné limity, ale my sa budeme musieť vysporiadať potom s myšlienkou, že to bude znamenať prepustenie niekoľko tisíc baníkov.
Dovoľte mi na záver ešte pripomenúť, že nie je niekedy dobré byť pápežskejší ako pápež. Prijímame totiž pomerne veľa zákonov, aby sme sa zavďačili požiadavkám, ktoré sú v Európskej únii, ale pritom vôbec neakceptujeme ochranu domáceho trhu a domácej ťažby. Chcel by som pripomenúť, že vo viacerých krajinách Európskej únie, ako príklad by bolo možné uviesť Španielsko, Luxembursko, ktoré si zabezpečia výnimky a ťažia a využívajú domáce uhlie napriek tomu, že vedia, že množstvá škodlivín, ktoré sa vypustia do ovzdušia, sú ešte pomerne vysoké. Chcel by som ešte pripomenúť aj to, že Slovenská republika plní medzinárodné dohody, ktoré sa týkajú znižovania emisií síry, dokonca aj podmienky, ktoré sú dané v dodatkovom protokole, ale začína mať problémy alebo určite bude mať problémy s plnením medzinárodnej dohody o znižovaní emisií oxidov dusíka, pretože zo správy o stave životného prostredia vyplýva, že po 8 či 9 rokoch sa po prvýkrát v roku 1998 nie znížili, ale zvýšili emisie oxidov dusíka.
Predpokladám, že ministerstvo životného prostredia do stanoveného termínu, teda do 30. 11. nepredloží ďalšiu novelu zákona o ochrane ovzdušia, tak ako to vyplýva z uznesenia vlády, a zrejme nepredloží ani novelu zákona o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia. Preto si myslím, že by bolo lepšie tento materiál zatiaľ stiahnuť, dopracovať o požiadavky, o ktorých som hovoril, a potom ho znova predložiť na rokovanie.
Viem o tom veľmi dobre, že spaľovne komunálneho odpadu alebo aj nebezpečného odpadu patria medzi veľké zdroje znečisťovania a je potrebné túto otázku riešiť, ale vhodné by bolo, aby sme vyriešili aj ďalší problém, ktorý je veľmi dôležitý pre niekoľko tisíc baníkov nielen na hornej Nitre ale aj v Modrom Kameni a, samozrejme, týka sa to aj niekoľkých ďalších spaľovní, či už napríklad vo Zvolene, v Žiline a v niektorých ďalších mestách. Preto ešte raz prednesiem svoj návrh. Navrhujem, aby tento návrh nebol zaradený do druhého čítania, aby bol dopracovaný o príslušné návrhy uznesenia, ktoré vyplývajú z prerokovania koncepcie ťažby uhlia na Slovensku a úloha bola daná ministerstvu životného prostredia, a potom by som dopracovaný návrh, samozrejme, aj ja podporil. Takto asi nie.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec.
Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Zlochu - ako prvý pán poslanec Mesiarik, ako posledný pán poslanec Švec. Uzatváram možnosť podania prihlášok do faktických poznámok.
Nech sa páči, pán poslanec Mesiarik vystúpi ako prvý.
Poslanec M. Mesiarik:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Vážené kolegyne, kolegovia,
chcel by som reagovať na vystúpenie pána poslanca Zlochu hlavne v časti, v ktorej zdôrazňoval aspekt alebo dôraz na dodržiavanie aj sociálneho aspektu, vôbec aspektu možnosti našej ekonomiky. Očakával som, poviem pravdu, že vláda predloží tento návrh už aj s riešením problémov, o ktorých pán poslanec Zlocha hovoril, pretože viacerí o nich vieme. Myslím si však, že to nie je ešte tragédia, nebolo by asi riešenie návrh sťahovať, ale v druhom čítaní myslím si, že by sme rozumnými rokovaniami mali dopracovať tento problém, pretože nežiada sa skutočne nič iné, tak ako povedal pán Zlocha, iba brať ohľad na domáce možnosti, bolo by iné, keby sme našimi návrhmi chceli podkračovať európsku normu, keby sme chceli proti niečomu ísť, ale naozaj sa prikláňam ku slovám: nebuďme niekedy pápežskejší ako pápež a berme do ohľadu naše možnosti. Chcem zdôrazniť, že nevyriešením toho problému z hľadiska časovosti dostaneme do vienka možno 3 000 nezamestnaných a bude to oveľa drahšie...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Köteles.
Pán poslanec Engliš, ospravedlňujem sa.
Pán poslanec Engliš, nech sa páči.
Poslanec A. Engliš:
Ďakujem, pán predseda.
Chcel by som podporiť myšlienky, ktoré odzneli v referáte alebo vystúpení pána poslanca Zlochu, čo sa týka hornonitrianskych baní. Skutočne pokiaľ sa nebude prihliadať na to, že v hornonitrianskych baniach tento zákon zapríčiní v podstate likvidáciu, tak máme na krku ďalších nezamestnaných v tejto oblasti. Myslím si, že aj pán poslanec Mesiarik, pokiaľ hovoril, že nebuďme pápežskejší než pápež. Toto vyjadrenie je naprosto namieste. Návrh pána poslanca Zlochu, aby tento zákon bol stiahnutý z rokovania, pokiaľ nebudú upravené problémy práve hornonitrianskych baní, podporujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Köteles.
Nech sa páči.
Poslanec L. Köteles:
Ďakujem.
Pán poslanec Zlocha, veľmi ľutujem, že ste svoj odmietavý názor neprezentovali vo výbore pre životné prostredie. Napriek tomu som presvedčený, že o vašom stanovisku a takisto stanovisku pána Mesiarika by sme mali rokovať veľmi konkrétne v našom výbore a na základe návrhu, dúfam, že už nie odmietavého návrhu, by sme mali rokovať aj v druhom čítaní. Ak chceme koncepčne pracovať v oblasti životného prostredia a ochrany ovzdušia, mali by sme predložený návrh prerokovať aj v druhom čítaní.
Predseda NR SR J. Migaš:
S faktickou poznámkou ďalej vystúpi pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážení kolegovia, kolegyne,
plne sa pripájam k návrhu pána poslanca Zlochu. Dúfam, že mňa nebude nikto upodozrievať z toho, že nemám vzťah k aproximácii práva. Pravý opak je pravdou. Ale keď som túto aktivitu robila ako podpredsedníčka vlády, viackrát som zdôrazňovala, že robíme aproximáciu práva vzhľadom na ekonomické potreby nášho štátu a postupnosť krokov volíme tak, aby sme aproximovali predovšetkým smernice, ktoré nás ekonomicky nepostihnú a pri smerniciach, ktoré by nás mali ekonomicky postihnúť, musíme prv prijať ochranárske zákony v našej republike tak, ako to majú viaceré štáty Európskej únie. Toto je nerozumný krok, necitlivý krok, neberúci do úvahy ekonomické záujmy Slovenskej republiky. Pán minister, vám zrejme asi veľmi o ekonomické záujmy nejde, keď predkladáte takýto zákon bez toho, aby ste prijali ochranárske opatrenia a presadili ich do nášho platného práva prv, ako prídete s takýmto návrhom. Aproximáciu treba robiť veľmi citlivo, veľmi uvážlivo a veľmi rozumne. Myslím si, že to posledné vonkoncom nerešpektujete.
Som jednoznačne proti tomu, aby tento návrh išiel do druhého čítania, a taktiež proti tomu, aby tento legislatívny návrh bol snemovňou prijatý.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Švec - faktická poznámka.
Poslanec J. Švec:
Ďakujem, pán predseda.
Vážený pán exminister životného prostredia,
odpustite mi, ale nechápem vašu filozofiu. Nechápem ju, keď hovoríte o tom, že prijímame zákony o ochrane životného prostredia, aby sme sa komusi zavďačili. Všetky tieto zákony prijímame preto, aby sme mali zdravé životné prostredie a zdravé obyvateľstvo. Vy veľmi dobre viete, aká je zdravotná situácia obyvateľstva na hornej Nitre. Vy veľmi dobre viete, že ekologické zásahy, ktoré sú namierené na napájanie nových technológií do našej ekonomiky, prinášajú toto ozdravovanie. Pozrime sa, povedzme, na Hlinikáreň v Žiari nad Hronom, ako sa tam zmenila situácia, a pritom sme nijakým spôsobom nezasiahli do ekonomiky štátu. Myslím si, že horná Nitra si zaslúži, aby sa investovalo do nových technológií, ktoré zabránia emisiám škodlivých látok, aby sme mohli, trebárs, využívať aj menej hodnotné uhlie, aby sme zabezpečili zamestnanosť, ale nie na úkor zdravia ľudí. Prosím vás pekne, toto je zákon, ktorý ochraňuje zdravie ľudí, a preto odporúčam ctenej snemovni, aby sme ho posunuli do ďalšieho čítania.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Chcete reagovať, pán poslanec Zlocha?
Zapnite mikrofón pána poslanca Zlochu.
Poslanec J. Zlocha:
Samozrejme, že chcem reagovať, pán predseda.
Pánu Kötelesovi by som chcel povedať len toľko. Skutočne som sa na rokovaní výboru nezúčastnil, ale z pomerne jednoduchého dôvodu. Predseda výboru pán Ambróš zvolal výbor práve vtedy, keď bola mimoriadna schôdza, ktorá mala riešiť niektoré problémy, ktoré navrhlo Hnutie za demokratické Slovensko. Ale áno, pán predseda. Nakoniec na incident medzi nami si potom spomínate. Vy ste reagovali tak, že ste to zvolali preto, aby ste vyjadrili stanovisko k materiálom, ktoré sme navrhli, a ja som vám zasa povedal, že reagujem takto, keď som sa tam počas prestávky prišiel pozrieť. Takže to je jedna vec.
K pánu profesorovi Švecovi. Určite každý štát by mal mať snahu a robiť niečo v prospech životného prostredia. Ale mal by to robiť v rámci svojich možností. Bolo by potrebné spýtať sa nielen v hornonitrianskych baniach, ale aj vo Vojanoch a nakoniec aj vo Východoslovenských železiarňach, aj v Žiari nad Hronom, aké obrovské finančné prostriedky investovali na to, aby znížili množstvo škodlivín, ktoré produkujú. Napriek tomu nie sú schopní vysporiadať sa so sprísnenými limitmi, ktoré dávame. Navrhoval by som pánu profesorovi, aby potom išiel do Modrého Kameňa, prípadne na hornú Nitru a spýtal sa baníkov, čo na to povedia. A podľa môjho názoru, ak nebudú pracovať, ak budú na žobračenkách, ktoré vyplývajú zo sociálnej pomoci, tak potom, samozrejme, budú sa aj veľmi vhodne stravovať a chcel by som pripomenúť prerokúvanie koncepcie výživovej politiky, kde sa hovorilo, že naši ľudia si nemôžu dovoliť kvalitné potraviny, ale využívajú práve potraviny mastné, ktoré sú oveľa horšie alebo majú oveľa horší vplyv na zdravotný stav ako napríklad tieto škodliviny.
A už len malá vec. Na hornej Nitre je najvyšší priemerný vek dožitia sa.
Predseda NR SR J. Migaš:
Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Chce zaujať stanovisko pán minister?
Nech sa páči, pán minister Miklós.
Minister životného prostredia SR L. Miklós:
Ďakujem pekne.
Vážené poslankyne,
vážení poslanci,
nepredpokladal som, že sa vyvinie takáto zaujímavá diskusia práve pri tomto zákone, pretože tento zákon je úplne o niečom inom ako o zdravých potravinách a o platoch baníkov. Musím to jednoznačne zdôrazniť. Chcel by som, pán poslanec Zlocha, povedať, ty veľmi dobre vieš, aký je zložitý celý systém práva o ochrane životného prostredia, ale najmä o ochrane ovzdušia, a dobre vieš, že treba niekoľko právnych predpisov upravovať postupne, aby sme dosiahli zhodu s Európskou úniou, ale čo je ešte dôležitejšie - pani poslankyňa Tóthová už medzitým odišla - so zdravým životným prostredím.
Čiže tento zákon sa naozaj netýka poplatkov za znečistenie ovzdušia, naozaj nie je o poplatkoch za znečistenie ovzdušia. Napriek tomu vítam takúto rozpravu a môžeme o tom hovoriť, ale nie v súvislosti s týmto zákonom, lebo tento zákon hovorí o tom, akým spôsobom sa máme vysporiadať so spaľovňami odpadu. Voči tomu určite nie ste ani vy pani poslankyňa Tóthová, ani nikto z opozície. Jednoducho spaľovne odpadov treba riešiť, pretože odtiaľ vychádzajú naozaj také exhaláty, ktoré môžu aj zabíjať. Takže toto je o tom.
Druhá vec je, chcel by som povedať, pani poslankyňa Tóthová, prosím, aby ste nespochybňovali môj záujem o celkový rozvoj Slovenska. Nikdy som nebol v Strane zelených, čo nehovorím ako na moju, povedal by som, slávu, ale len preto, aby ste vedeli, že mám trošku iný prístup k celej veci. Som predovšetkým odborník v otázkach životného prostredia a v ekológii. A chcem povedať, že okrem ekonomických záujmov už svet sformuloval tento princíp trhovo udržateľného rozvoja, kde sa ekonomika musí skĺbiť s environmentalistikou. A to, myslím si, že potvrdia všetci tí, ktorí tu sedia z opozície či z koalície. Čiže chcel by som povedať, že nemôžeme tieto dve veci od seba odďaľovať.
Keď ste už načrtli otázku baníctva, prosím vás, nie je možné dať jednoznačne a priamu úmeru medzi znečisťovaním územia a počtom baníkov. Síce všetko so všetkým súvisí, ale treba o tom povedať, že tu predovšetkým ide o elektráreň, a nie o baníctvo. Samozrejme, že spaľujú uhlie. Chcem vám povedať toľko, že keď sa vypracovali zákony o ovzduší v roku 1991, 1992, v súlade s tým, teda paralelne s tým sme hľadali zdroje aj na odsírenie Novák. A vieš veľmi dobre, pán poslanec Zlocha, že sme našli peniaze - vtedy aj zahraničné, aj domáce - na odsírenie prvých dvoch blokov. Ale odvtedy sa nič nestalo. A v roku 1992 sme už vedeli, že treba do roku 1998 niečo urobiť. Nič sa nestalo v tomto smere. Nič sa nestalo, niečo, samozrejme, áno, a verím, ja som tiež rokoval s baníkmi aj s elektrárňami, že nemajú, nemajú, nemajú. No ale dokedy máme čakať?
Bolo jasné v roku 1992, že rok 1998 je death line. Neurobilo sa to, čo sa malo, tak sme to predĺžili do roku 2006. Len tým, že je nábehová krivka, aby to nebolo takpovediac zadarmo, aby niečo nútilo prevádzkovateľov zdrojov, aby s tým niečo robili. Čiže nemôžeme ísť tým spôsobom, že no dobre, tak ďalších osem rokov a ešte ďalších osem rokov počkáme, ako sa vyvinie situácia. To nejde. Ale ešte raz, vrátim sa k tomu.
Chcem ešte povedať, že aj my sme rokovali aj s baníkmi, aj s elektrárňami a vidíme určité riešenie nie v tom, že by sme znovelizovali zase zákon a zase by sme dali ďalší odsun o šesť alebo desať rokov, aby sa niekedy niečo urobilo. Máme určité riešenie. A chceme o tom rokovať. Nie som proti tomu, aby sme o tom rokovali aj na tomto fóre alebo vo výboroch, ale nesúvisí to, prosím vás, s týmto zákonom, nesúvisí. Nesúvisí. Musím povedať ešte raz a veľmi tvrdo, nesúvisí to s týmto zákonom. Tento zákon je o spaľovniach odpadov. A prosím, panie poslankyne, páni poslanci, aby ste to takto brali.
Ešte nakoniec mi dovoľte povedať. Samozrejme, že toto je prvé čítanie a, poslanci, máte plné právo na to, aby ste vniesli akékoľvek zmeny, vy ste zákonodarci, takže môžete do toho vniesť všetky vaše poznatky. Ale znovu hovorím, treba zachovať určitú čistotu, určitú legislatívu a tento zákon je o niečom inom. Preto vás prosím, aby ste podporili jeho zaradenie do druhého čítania.
Ďakujem. (Potlesk.)