Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Ďakujem pekne.
Rozprava sa zúžila vlastne takpovediac na jeden okruh otázok. Až pán poslanec Mesiarik tu otvoril ešte otázku ostatných zložiek verejných financií, prečo je vlastne našou snahou, aby sme zahrnuli do tohto zákona v určitom zmysle slova aj ostatné zložky verejných financií. Tak mi dovoľte, aby som na tieto dva okruhy otázok odpovedala a vyjadrila zároveň aj stanovisko vlády Slovenskej republiky.
Časť poslancov opozície poukazuje na to, že vytvárame práve zmenou § 87 ods. 2, ktorý sa dopĺňa ešte o jednu vetu, ktorú prečítam: "O pozmeňujúcom alebo doplňujúcom návrhu k návrhu zákona o štátnom rozpočte, ktorý zvyšuje výdavky štátneho rozpočtu, možno hlasovať, len ak sa súčasne hlasuje aj o návrhu na zníženie iných výdavkov štátneho rozpočtu v rovnakej výške."
Takže v čom je podľa názoru opozičných poslancov nevyváženosť a dokonca aj nezodpovednosť vlády? Zrejme ide o hrubé nepochopenie vecí alebo snahu nechcieť pochopiť, o čo tu vlastne ide. Samozrejme, že vláda Slovenskej republiky dokonca ešte keď schvaľovala východiská štátneho rozpočtu, čiže niekoľko mesiacov predtým, ako sme definitívne schválili návrh zákona o štátnom rozpočte, sme si dali svoju hranicu, limit, za ktorý jednoducho nesmieme ísť. Len pripomeniem, že to bol limit určený intervalom 3,5 % až 4 % hrubého domáceho produktu. Takže my sme si dali jednoznačne takéto obmedzenie. A dodržali sme ho, aj keď to vonkoncom nebolo jednoduché, pretože celkom prirodzene aj ministri za svoje rezorty predkladali návrhy, ktoré vysoko prekračovali túto hranicu. Našou snahou je, aby sa táto hranica potom v parlamente neprekročila. To je zámer predkladateľa. Ak ho dokážete lepšie vyjariť, nech sa páči, ale podľa nášho názoru, podľa názoru predkladateľa je tento zámer vyjadrený dobre. Podstatné je, či chceme presadiť určitú vyššiu dávku zodpovednosti, finančnej zodpovednosti alebo nie.
Pán poslanec Ivan Šimko nás odkazoval na historické skúsenosti z prvej Česko-slovenskej republiky. Myslím si, že je to veľmi cenný odkaz a bolo by potrebné sa s ním aj trošku podrobnejšie oboznámiť. Skutočne Česko-slovenská republika v tom čase bola v obkľúčení štátov, kde dochádzalo k vysokej miere inflácie až k hyperinflácii a my sme dokázali za týchto veľmi zložitých podmienok udržať aj silnú, vtedy českú korunu alebo neviem, či sa volala československá koruna. Bola inflácia, ktorá sa pohybovala pod dvojciferným číslom a bol to dôsledok práve toho, že vtedajší ministri financií, musím povedať, že ten celkom prvý minister financií Rašin jednoducho začal veľmi tvrdo presadzovať finančnú disciplínu a konzervatívny prístup pri nakladaní s verejnými zdrojmi. Myslím si, že to napokon zostalo aj vládam, ktoré vznikli po roku 1948, aj keď môžeme mať rôzne názory na tieto vlády.
Istá konzervatívnosť pri nakladaní s verejnými finančnými zdrojmi tu bola a ja by som bola veľmi rada, aby sme si ju osvojili aj my. Je to nie pre dobro tejto vlády, naopak, pre nás by bolo oveľa vhodnejšie a iste by sme mali podstatne viac bodov alebo vyššie preferencie, keby sme povedali, že budeme rozhadzovať, ale je to pre dobro toho, pre ktorého sme tu, pre nášho voliča. Ak totiž budeme vytvárať vysoké schodky štátneho rozpočtu, budeme zadlžovať tento štát, no tak bude potrebné, aby sme tieto dlhy jednoducho začali splácať. A už dnes je štátna dlhová služba taká, že nám odkrajuje veľkú časť z výdavkovej časti štátneho rozpočtu, a to nerátam nutnosť splácať aj istinu.
Nazdávam sa, že nemôžete ani obviňovať, že táto vláda je dokonca nezodpovedná a že nie sme, nesnažíme sa, aby sme postupne znižovali schodok štátneho rozpočtu a schodok verejných financií. Vráťme sa do roku 1998 a do predchádzajúcich rokov, ako vyzerali schodky štátneho rozpočtu a schodok verejných financií, keď niekoľko rokov po sebe prekračovali 3 %, v roku 1998 to bolo vyše 5 %. V roku 1999, áno, rok 1995 bol rok, keď ste zdedili veľmi konsolidované hospodárstvo a celý jeden rok ste dokázali z toho ťažiť, čo je dobrá známka pre vládu, ktorá vládla v roku 1994. Schodok štátneho rozpočtu v roku 1999 dosiahol 1,9 %, i keď plánovaný bol 2 % a schodok verejných financií bol 3,5 %. Čiže porovnanie s predchádzajúcim rokom jednoznačne ukazuje, že došlo k výraznému zlepšeniu v hospodárení s verejnými financiami. Toto pokračuje aj v tomto roku. Samozrejme budeme hovoriť a veľmi podrobne o budúcom roku, ktorý je trošku komplikovanejší, ale z iných dôvodov.
Iste, pokiaľ je názor, a mňa to celkom prekvapuje, že Slovenská národná strana dokonca, myslím si, že ústami dvoch poslancov hovorila o tom, že je potrebné prejsť na vyrovnané hospodárenie. Ako zodpovedná politička musím povedať, že najradšej by som videla, keby sme štát ďalej nezadlžovali, ale v týchto časoch je to jednoducho nemožné. Boli by to také vážne škrty vo výdavkovej časti štátneho rozpočtu a celých verejných financií, že mnohé z návrhov, s ktorými nepochybne poslanci prídu, by jednoducho boli nerealizovateľné. Takže obliekať sa môžeme len tak alebo prikrývať sa môžeme perinou len tak, pokiaľ nám siaha. A som presvedčená, že toto hospodárstvo má potenciál na to, aby sme v budúcich rokoch skutočne postupne redukovali schodok nielen štátneho rozpočtu, ale verejných financií, aby sme sa dostali na úroveň, ktorá by ďalej nezadržovala štát.
Dovoľte mi, aby som ešte veľmi stručne zareagovala na krátku poznámku o zvyšovaní počtu pracovníkov ministerstva financií. Chcem len povedať, že dosiaľ v histórii, v tej krátkej histórii Slovenskej republiky po roku 1993 my sme schvaľovali v Národnej rade vždy len schodok štátneho rozpočtu, resp. finančné hospodárenie štátu v tom užšom zmysle slova. A celkom prirodzene tomu odpovedala aj štruktúra pracovníkov sekcie štátneho rozpočtu na ministerstve financií. Naším zámerom, a odpovedá to zámeru novelizovať zákon o rozpočtových pravidlách, pretože sme jednoducho zodpovední za vývoj celých verejných financií a nielen za vývoj štátneho rozpočtu, bude potrebné vytvoriť jeden odbor, ktorý sa bude zaoberať všetkými zložkami verejných financií, to znamená, bude mať na starosti rozpočet Sociálnej poisťovne, Národného úradu práce, dvoch zdravotných poisťovní, Fondu národného majetku, miest a obcí a Pozemkového fondu.
Keď sa pozriete, koľko ľudí dnes robí na štátnom rozpočte a požiadavka, aby sme sa začali zaoberať týmito rozpočtami a boli súčasťou vlastne prípravných prác o rozpočte na budúci rok, potom tá požiadavka na zvýšenie počtu zamestnancov skutočne nie je nadnesená. Len aby ste pre orientáciu vedeli, v sekcii štátneho rozpočtu robí 100 ľudí. U nás sa naozaj robí takmer bez obmedzenia a nezriedka soboty a nedele. Pracovníci musia jednoducho robiť aj na ministerstve financií.
Posledná poznámka sa dotýka určitej výhrady voči tomu, či dochádza k obmedzeniu finančného hospodárenia takzvaných verejnoprávnych inštitúcií. Prosím, aby sme rozlišovali medzi tým, či je našou snahou presadiť, aby sa efektívne nakladalo s týmito prostriedkami alebo či chceme zasahovať do právomocí týchto takzvaných verejnoprávnych inštitúcií. I keď hovoríme aj o Fonde národného majetku, už naozaj takéto označenie tu neobstojí. Skutočne existujú zákony, ktoré prísne upravujú pôsobnosť týchto inštitúcií, a do týchto zákonov v žiadnom prípade nechceme zasahovať. To znamená inými slovami ani do kompetencií týchto inštitúcií.
Nazdávam sa však, že spoločnou snahou všetkých poslancov, ktorým ide o zvyšovanie finančnej disciplíny, by malo byť, aby sa táto finančná disciplína vzťahovala na každú korunu, či je to koruna, ktorú platíme ako daňoví poplatníci do daňového úradu alebo či je to koruna, ktorú zaplatíme formou odvodov do Sociálnej poisťovne, Národného úradu práce alebo do zdravotných poisťovní. Je to jednoducho tá istá koruna. Keď ju musíme zaplatiť, tak nám je to skutočne jedno, platíme ju z jedného vrecka iba možno do iných priečinkov. A musí nám záležať na tom, aby sa s každou korunou nakladalo veľmi zodpovedne. A našou snahou je, aby sme postupne k tomuto aj dospeli.
Hovorila som o tom, že nie je dôležité, aký je schodok štátneho rozpočtu, dôležité je, aký je schodok verejného rozpočtu. Pretože zadlženosť štátu sa neposudzuje len podľa zadlženosti štátu v užšom zmysle slova, ale zadlženosť štátu so všetkými zložkami verejného rozpočtu. Znamená to, že skutočne je konečne načase, že tento krok robíme. A musím povedať, že ma mrzí, že Slovenská republika je v tomto smere asi 4 - 5 rokov za ostatnými transformovanými štátmi, ktoré už dnes sú v prístupovom procese o kúsok ďalej. Je to takzvaná luxemburská skupina. Bohužiaľ ministerstvo financií, ktoré som zdedila, v reforme verejných financií práve o 4 - 5 rokov zaostávalo a našou snahou je, aby sme toto zaostávanie - hoci sa to nedá urobiť hneď - postupne zmenšovali. A výsledkom je aj táto novela, o podporu ktorej prosím poslaneckú snemovňu.
Ďakujem vám.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Pán poslanec spravodajca chce zaujať stanovisko.
Nech sa páči.
Poslanec P. Tatár:
Ďakujem pekne za slovo.
V krátkosti tiež považujem za povinnosť reagovať na rozpravu, pretože rozpočtové pravidlá ako istý základ tvorby rozpočtu sú naozaj dôležitým stupňom k tomu, čo bude nasledovať, a to je prijímanie štátneho rozpočtu na ďalších schôdzach v tomto roku. Tiež by som ešte doplnil tie ústavnoprávne tradície u nás na našom území. Okrem rozpočtových pravidiel bolo ešte aj také ústavné pravidlo v Česko-slovenskej republike v tých istých časoch, keď koruna bola naozaj silná, že v prípade, že sa prijal zákon, ktorý mal neprimerané alebo neuhraditeľné nároky na štátny rozpočet, tak bolo možné aj vládne veto na takýto zákon.
Z tohto prejdem na všeobecnejší pohľad na to, čo sa volá rozpočtová disciplína, rozpočtová zodpovednosť a nechcem veľmi dlho o tom hovoriť, ale sú to viaceré štáty - Spojené štáty americké, je to Nemecko, kde majú celkom jasne, dokonca ústavne zakotvené, že požiadavkou je vyrovnaný rozpočet. Samozrejme nedá sa to vždy dosiahnuť. Vždy je tam nejaká možnosť typu dvojtretinového hlasovania o nevyrovnanom rozpočte. Keď je jednoducho taká potreba, samozrejme, s výnimkou nejakého vojnového stavu a podobne. Čiže to je diskusia, ktorá sa vo vyspelých štátoch vedie často ako zásadná politická diskusia aj pred najvýznamnejšími voľbami a politici jednoducho deklarujú svoju vôľu byť zodpovední pri nakladaní s verejnými financiami.
Čo sa týka otázky, že keď teraz ideme prijímať do rokovacieho poriadku podľa mňa veľmi potrebné pravidlo, aby sme boli jednoducho disciplinovaní pri rozoberaní štátneho rozpočtu, aby sme len nenavršovali výdavky. Kde je zodpovednosť vlády v tomto procese? To je veľmi typická otázka sliepky a vajca, pretože celý rozpočet, tak ako ho vláda prijíma, nakoniec prijíma a schvaľuje Národná rada. Čiže vlastne tieto peniaze na nasledujúci rok pripravuje vláda a poslanci majú v rukách jeho schválenie. Bol by som veľmi rád, keby sa všetci pochybovači prihlásili pri rokovaní o štátnom rozpočte a išli opačným smerom. To znamená, zistili vo všetkých rezortoch - každý rok sa k tomu vyjadrujem a veľmi veľký pokrok sme za dva roky nemali - keby sa vo všetkých rezortoch prihlásilo množstvo poslancov z koalície a opozície: ušetrime peniaze napríklad v rezorte pôdohospodárstva, napríklad v rezorte sociálnych vecí a v iných rezortoch. Bol by som veľmi rád, keby sme už nabudúce mali v rozpočte zakalkulovaný audit, ktorý schválila vláda tento rok, pretože tam je úspora 2 a viac miliárd. korún. Vláda síce urobila uznesenie, že sa má uplatniť audit, ale v krátkom čase sa to, žiaľ, nepremietlo do tohtoročného rozpočtu.
Bol by som rád, aby v budúcom rozpočte to už bolo a aj všetky ostatné reformné kroky. Prečo vláda nehľadá zdroje? Veď stále hovoríme o tom, že nemôžeme zvyšovať odvody a daňové zaťaženie. Jednoducho musíme hľadať úspory niekde inde a tu by som očakával aktivitu poslancov, aby sme sa spojili a jednoducho niekde spečatili takéto úspory.
Poslanec Oberhauser hovoril, kde je zodpovednosť vlády. Ale on sa tiež vždy pridal k tým poslancom, ktorí naopak zvyšovali výdavky pri každom rozpočte. Znova hovorím, že najtypickejšie to bolo v rezorte pôdohospodárstva, ale i v mnohých iných rezortoch. Takže tí, čo ste sa ozvali v tom zmysle, že prečo by sme mali byť starostliví a zodpovední, tak vám len hovorím, buďte naozaj starostliví a zodpovední vtedy, keď navrhujete zvyšovanie výdavkov, na ktoré jednoducho verejné peniaze nie sú.
Je ešte jedna odpoveď, prečo by sme mali ako parlament strážiť efektívnosť vynakladania verejných výdavkov aj v tom, čo sa nazvalo všeobecne verejnoprávne inštitúcie. Jednoducho máme zdravotnú, máme Sociálnu poisťovňu. Vyberajú sa do nich peniaze. Myslím si, že je načase urobiť zásadné reformy. Teraz nejdem do detailov, hoci sme o tom viackrát hovorili. Lenže zákony o týchto inštitúciách hovoria, keď tam nie sú peniaze, zodpovedný je štát. A keďže zodpovedný je štát a hovoríme o celom balíku verejných financií, tak to nie je tak, že zasahujem ako parlament alebo zasahujem ako vláda niekomu nevinnému tretiemu do kompetencií, pretože on sa na mňa spolieha, že keď nebude mať, ja to zaplatím. Ja jednoducho tú efektívnosť musím sledovať. Takže to sú praktické poznámky. Samozrejme je veľmi ľahko sa pohádať okolo peňazí. A aj preto veľmi podporujem tento zákon a jeho filozofiu, lebo v budúcnosti budeme musieť ísť týmto smerom. Tu sa jednoducho láme pohľad filozofie a je to naozaj o zodpovednosti.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, uvádzajte prvé a potom druhé hlasovanie o tejto novele.
Poslanec P. Tatár:
Pán predseda, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento zákon prerokovať v druhom čítaní.
Predseda NR SR J. Migaš:
Panie poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o tomto návrhu spoločného spravodajcu.
Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 101 poslancov.
Za návrh hlasovalo 72 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že sme tento návrh schválili.
Nech sa páči, druhé hlasovanie.
Poslanec P. Tatár:
Ešte nám ostáva hlasovať o pridelení návrhu zákona výborom, teda odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady číslo 809 z 2. októbra tohto roku prideliť ho v druhom čítaní na prerokovanie okrem výboru pre financie, rozpočet a menu aj ústavnoprávnemu výboru, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre verejnú správu, pre sociálne veci a bývanie, pre zdravotníctvo a pre vzdelanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 22. novembra a gestorský výbor do 24. novembra tohto roku.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán spravodajca. Budeme hlasovať o tomto návrhu. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 99 poslancov.
Za návrh hlasovalo 80 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Nehlasovalo 8 poslancov.
Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.
Ďakujem ministerke a poslancovi Tatárovi.
Ďalšie rokovanie bude viesť podpredseda Presperín.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Páni poslanci, panie poslankyne,
pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je prvé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov a ktorým sa zrušuje zákon číslo 382/1997 Z. z. o pomocníkoch Policajného zboru.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 751. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 792.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie minister vnútra Slovenskej republiky Ladislav Pittner.
Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.
Minister vnútra SR L. Pittner:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov a ktorým sa zrušuje zákon číslo 382/1997 Z. z. o pomocníkoch Policajného zboru a ktorý je predmetom dnešnej všeobecnej rozpravy, bol schválený uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 754 zo dňa 22. septembra 2000.
Jeho cieľom je zosúladiť nároky plynúce z ustanovenia § 102 predmetného zákona s predpokladanými disponibilnými zdrojmi štátneho rozpočtu roku 2001. Vládny návrh zákona novoupravuje poskytovanie ďalšieho služobného platu v roku 2001 tak, že v tomto kalendárnom roku bude poskytnutý len v prvom polroku.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vychádzajúc z uvedeného odporúčam, aby ste sa po všeobecnej rozprave uzniesli prerokovať vládny návrh zákona v druhom čítaní.
Pokiaľ ide o článok - II uplatňovanie zákona číslo 382/1997 Z. z. o pomocníkoch Policajného zboru, v období jeho účinnosti v praxi sa ukázali jeho niektoré nedostaky tak z obsahovej, ako aj z vecnej stránky. Rozsah oprávnení, ktoré môže pomocník Policajného zboru uplatňovať pri plnení úloh podľa tohto zákona v neprítomnosti príslušníka Policajného zboru, sú neprimerané jeho odbornej spôsobilosti a zakladajú riziko ujmy na jeho živote a zdraví. Ide najmä o oprávnenie predviesť osobu na najbližší útvar Policajného zboru, po ktorej bolo vyhlásené pátranie alebo ktorá bez závažných dôvodov nevyhovie výzve preukázať svoju totožnosť, ako aj oprávnenie odňať takýmto osobám zbraň.
Taktiež je potrebné konštatovať, že oprávnenia, ktoré môže pomocník Policajného zboru uplatňovať bez prítomnosti príslušníka Policajného zboru, výrazne zasahujú do ľudských práv a slobôd občanov zaručených Ústavou Slovenskej republiky, pričom jeho odborná pripravenosť tomu nezodpovedá. Oblasť efektívnosti činnosti Policajného zboru spočíva najmä na objasnenosti trestnej činnosti a odhaľovaní jej páchateľov. Činnosť pomocníkov Policajného zboru je však podľa súčasnej právnej úpravy na úrovni, ktorá túto efektívnosť nezvyšuje.
Z uvedených dôvodov sa preto navrhuje zrušiť súčasnú právnu úpravu pomocníkov Policajného zboru a oblasť spolupráce s verejnosťou upraviť na celkom nových princípoch zodpovedajúcich právnej úprave takejto spolupráce vo vyspelých demokratických krajinách.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie vládneho návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal miesto pre navrhovateľov zákona.
Dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť pánu Langošovi.
Nech sa páči.
Poslanec J. Langoš:
Vážený pán predsedajúci,
ministri vlády,
ctená snemovňa,
gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ma určil za spoločného spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 73/1998 Z. z. o štátnej službe policajtov a ostatných príslušníkov.
Návrh bol doručený poslancom 27. septembra 2000 a predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, že tento návrh spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 41. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v rámci prvého čítania. Aj podľa môjho názoru návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku a tiež všetky náležitosti určené legislatívnymi pravidlami.
Dámy a páni, chcem dopredu upozorniť, že posledná novela tohto zákona, ktorá sa dotýka a ktorá je podobná ako dnes predkladaná novela, ustanovila trinásty plat pre policajtov a príslušníkov ostatných zborov, a chcem oznámiť, že gestorský výbor ako orgán parlamentu už od júna je v spore o výklad toho, čo je to trinásty plat, s ministerstvom vnútra. Teda v druhom čítaní sa výbor pokúsi právne definovať v tejto novele, že trinásty plat je pre úradníkov, ktorí sedia v kanceláriách, základným platom, a pre policajtov, radových policajtov, ktorí sú zaradení do služieb, ktorí slúžia v noci i v sobotu a nedeľu, je trinásty plat základným platom plus všetky príplatky za služby, ktoré sú vlastne výkonom služobného povolania.
Iste, minister vnútra bude namietať, že na to nemá peniaze, ale bude, keď schválime túto zmenu vo vládnej novele, mať príležitosť znížiť počty pracovníkov na ústrednom orgáne, teda na ministerstve, a zracionalizovať činnosť ministerstvom riadených organizácií.
Dámy a páni, minister vo svojej správe uviedol dôvody, ktoré viedli vládu k predloženiu tohto návrhu. Tento návrh, ako som už povedal, spĺňa všetky náležitosti podľa platného práva, a preto odporúčam prijať uznesenie o tom, aby ho Národná rada Slovenskej republiky prerokovala v druhom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pekne, pán poslanec. Prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov výborov.
Dámy a páni, otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa písomne prihlásil jeden poslanec - pán poslanec Rastislav Šepták, ktorému teraz dávam slovo. Potom po skončení tejto časti rozpravy sa budete hlásiť ústne do rozpravy.
Nech sa páči.
Poslanec R. Šepták:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister,
dámy a páni,
zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru a všetkých zložiek, zákon číslo 73/1998 Z. z. hovorí, pokiaľ by som to chcel laicky nazvať, hovorí opäť o určitých zníženiach pre policajtov. Chcel by som tu jasne a zreteľne zdôrazniť, že policajtov, ktorí sú priamo vo výkone služby, ktorí jednoducho za neveľké peniaze vykonávajú a zabezpečujú najdôležitejšiu činnosť, že vlastne chránia osoby a zabezpečujú poriadok. Policajti chcú jednoznačne slušne a pokojne upozorniť na to, že opäť sa znižujú ich finančné prostriedky, ako oni nazývajú, ide o policajtov takzvaných "blatošľapov", tým nechcem nijakým spôsobom dehonestovať týchto policajtov, ale skutočne ide o policajtov, ktorí sú priamo vo výkone na najnižších zložkách. Skutočne akú majú mať títo ľudia motiváciu chrániť a odhaľovať, keď v štáte nenachádzajú podporu a, samozrejme, že podpora je v prvom rade aj u nich meraná výškou finančného ohodnotenia, a tým pádom, samozrejme, zabezpečenia rodín.
V roku 1999 nedostali policajti ani trinásty, ani štrnásty plat s tým, že pani ministerka financií Schmögnerová sľúbila, že nároky policajtov sa už nebudú v ďalších obdobiach odoberať. V roku 2000 dostali policajti trinásty plat, ale je tam veľmi výrazné "ale". Ministerskí úradníci rozhodli, že aj keď to zákon priamo nenariaďoval, pretože nie je presne špecifikované, akým spôsobom má byť trinásty plat vyplatený, nevyplatili príplatky za službu vykonávanú v sobotu, nedeľu, počas štátneho sviatku a v noci.
Keďže nebolo presne špecifikované, akým spôsobom má byť vyplácaný trinásty plat, novela, ktorú teraz prerokúvame, už presne v článku I ods. 1 toto úradnícke rozhodnutie z roku 2000 legalizuje. O čo ide, dámy a páni? Policajtom sa vypláca trinásty plat vo výške posledného platu predchádzajúceho mesiaca. Z toho si dovolím povedať jedna tretina alebo, aby som nepreháňal, jedna štvrtina minimálne z toho platu sú príplatky za zmeny. Avšak vláda chce dať policajtom trinásty plat bez príplatkov. Samozrejme pre všetkých ľudí, ktorí robia na zmenách, sú dôležitou zložkou platu aj tieto prídavky. Skutočne tvoria dosť podstatnú časť a už keď robia v zmenách či v piatok alebo vo sviatok, ako sa hovorí ľudovo, mali by mať právo aj na takúto odmenu aj v trinástom plate.
Samozrejme pokiaľ niekomu siahame na peniaze aj takýmto spôsobom, vyvoláva to veľkú nevôľu a určite pán minister vie, že aj toto rozhodnutie, resp. týchto pár riadkov, ktoré sú v novele zahrnuté, vyvoláva veľkú nevôľu medzi radovými policajtmi, ktorí, dá sa povedať, ako každý občan v tejto republike majú svoje finančné problémy a majú takisto dosť značné problémy s prežitím. Preto je skutočne potrebné aj napriek tomu, že teraz sme v prvom čítaní, povedať, Slovenská národná strana bude v druhom čítaní navrhovať, aby článok I ods. 1 bol vypustený plus ďalšie dodatky, ktoré budeme k tomu dávať. Nehovoriac o tom, keď už spomínam túto problematiku a ohľadom toho, že v roku 2000 bol vyplatený trinásty plat z príplatkov, mám k dispozícii uznesenie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, ktoré vysvetľovalo tento článok, aj napriek tomu ministerskí úradníci rozhodli, že príplatky v trinástom plate nebudú.
Dámy a páni, dovolím si to prečítať: "Uznesenie 221 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť z 3. júla 2000. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky rokoval ohľadom okolností trinásteho platu príslušníkov Policajného zboru a konštatuje, že z § 102 ods. 5 a z § 84 ods. 1 a 2 zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície v znení neskorších predpisov vyplýva, že trinásty plat má byť vyplatený policajtom v sume rovnej súčtu zložiek služobného príjmu uvedeného v § 84 ods. 1 písm. a) až m) a písm. o) až r)."
Pre tých, ktorí, samozrejme, nemôžu vedieť celý tento zákon naspamäť, znamená to, že o) až r) hovorí o príplatkoch, čiže Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť odporučil, aby policajtom tieto príplatky boli vyplatené. Aj napriek tomu ich jednoducho nedostali. Skutočne by som vás chcel poprosiť, pán minister, aby ste sa celou svojou váhou zasadili o to, aby títo policajti dostali svoje odmeny a skúsili potom vo svojom vyjadrení, ktoré budeme mať po prvom čítaní, povedať váš názor na to, či ste spokojný s tým, že týmto policajtom je braná táto zložka.
Dámy a páni, ak by ste dovolili, doplnil by som ešte dve veci ohľadom policajtov, ktoré už nie sú predmetom tohto zákona, ale sú predmetom iných vecí.
Prvá vec je predmet štátneho rozpočtu, kde na základe vecí, o ktorých som vám povedal, akým spôsobom sú platení policajti, by som vás chcel poprosiť, a Slovenská národná strana to určite bude navrhovať, aby valorizácia, ktorá bude navrhovaná, čo sa týka ozbrojených zložiek vo výške 3 %, bola minimálne zvýšená na 4 %. Pán minister, vás by som chcel poprosiť, už vo výbore som o tom hovoril, dosť často sa radoví policajti sťažujú na problematiku, nemusíte ju vysvetľovať práve tu, ale už ju poviem verejne, na radovú problematiku takzvaných bodov za výstroj ohľadom toho, že sklady sú jednoducho prázdne a nie je možné si nič za ne vybrať. Je nariadenie, prosím vás pekne, aby ste si to skontrolovali a možno dali iné nariadenie, že tieto body musia policajti minúť do konca roka, ale oni si za ne nemajú čo kúpiť. Oni by si skutočne veľmi radi kúpili aj nové uniformy, ale nie sú. Viete, aká je situácia, ja to viem takisto.
Takže bolo by dobré, aby sa nestalo to, že policajti vlastne stratia tieto body, pretože by stratili tým pádom ďalšie peniaze. Aby ste, dámy a páni, vedeli, je to rozdelené vlastne na dve veci. Myslím si, že je to delené do R a T kategórie. T kategória sú ministerskí úradníci, ktorí dostávajú tieto body vo finančnej forme priamo k platu, čiže si môžu kúpiť svoje ošatenie priamo za peniaze, ktoré dostávajú. R kategória to sú normálni policajti, ktorí to dostávajú v bodoch, ktorí si môžu tieto veci kupovať za body vo svojich skladoch. Len, bohužiaľ, sklady z tých dôvodov, ktoré sú nám všetkým jasné, sú prázdne.
Preto by som vás prosil, pán minister, aby ste sa na to pozreli. Je to tiež súčasť spokojnosti radových policajtov.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán poslanec, za vaše vystúpenie v rozprave.
K vášmu vystúpeniu sú faktické poznámky. Ich počet je sedem. Pani poslankyňa Kolláriková a pán poslanec Ošváth ako posledný. Končím možnosť uplatniť ďalšie faktické poznámky.
Ako prvá je pani poslankyňa Tóthová, potom pán poslanec Mesiarik.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem, pán predsedajúci, ale ja som sa chcela prihlásiť do rozpravy.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Takže po skončení faktických poznámok.
Pán poslanec Mesiarik, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec M. Mesiarik:
Ďakujem.
Využijem faktickú pripomienku na predrečníka a nebudem sa už hlásiť do rozpravy, pretože podporujem jeho vystúpenie v tej časti, kde sa treba skutočne zamyslieť vôbec nad sociálnym postavením policajtov.
Robili sme dosť veľký poslanecký prieskum aj z pozície výboru pre sociálne veci a bývanie a skutočne poviem úprimne a pravdu, že radoví policajti sú v stave, keď dochádza k odchodom, dochádza k nezáujmu o túto prácu, čo je zlé. Je to signál, preto sa prikláňam k návrhu, ktorý predložil predrečník, ale aj k stanovisku a názoru pána spravodajcu, že keď už iné nie, keď nám už nevychádzajú prostriedky na také ohodnotenie policajtov, hlavne radových, ako by si zaslúžili, tak vyriešme aspoň ten problém, aby nedochádzalo počas roka k sporom zo strany ministerstva, aby bolo jasné, o čo ide, aby policajti mali dané to, čo sa im aspoň touto zmenou zákona sľúbi. Nechcem dnes hovoriť o mzdách, ale upozorňujem, že pre budúce obdobie treba skutočne robiť analýzu, pán minister, aj v štruktúre miezd, pretože je veľký rozdiel priemerná mzda a porovnávať to s priemyslom, a potom je veľký rozdiel v samotnej štruktúre policajtov, keď zoberieme funkčne vyššie postavených, ako keď zoberieme radových policajtov.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pán poslanec Palko.
Poslanec V. Palko:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Domnievam sa, že akýkoľvek pohyb nadol, čo sa týka istého sociálneho štandardu policajtov, je dnes v čase, keď jedným z hlavných problémov je boj proti kriminalite, akýkoľvek takýto pohyb nadol je neúnosný. Aj preto som inicioval v lete tohto roku odporúčanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, aby boli trináste platy vyplatené v plnej výške, to znamená vrátane príplatkov. Teda stotožňujem sa s názorom pána poslanca Šeptáka, že niektoré veci v predloženom vládnom návrhu zákona o štátnej službe policajtov sú otázne. Myslím si, že treba podporiť tento zákon, aby prešiel do druhého čítania a potom sa k niektorým otáznym veciam vrátiť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Bohunický.
Poslanec P. Bohunický:
Ďakujem pekne.
Pán poslanec Šepták vyjadril presne podstatu problému. Problém som si prekonzultoval s predsedom Odborového zväzu polície z Trnavy a skutočne mi povedal, že na Slovensku ide približne o 12 800 policajtov, ktorí sú v teréne na chodníku a ktorí každodenne prichádzajú do styku so zločinom priamo vonku. Preto by do trinásteho platu, ktorý im zákonne patrí, mal byť pripočítaný aspoň priemer príplatkov. Myslím si, že nie je celkom správne, ak do trinásteho platu policajní úradníci majú započítané aj príplatky za riadenie a naopak policajti na chodníku nemajú započítaný aspoň priemer nadčasov. Myslím si, že v tomto smere pán poslanec Palko povedal o niektorých možnostiach. Verím, že aj ním predkladaná novela už niektoré veci rieši. Nie som si celkom istý či úplne tak, ako ju predkladá, ale myslím si, že v druhom čítaní sa tieto veci dajú doriešiť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Hudec má slovo.
Poslanec I. Hudec:
Ďakujem za slovo.
Rád by som podporil myšlienky z predslovu pána poslanca Šeptáka, ktorý tvrdí, že si jednoducho nemôžeme dovoliť taký luxus, aby sme uberali policajtom ich finančné náležitosti. Práve naopak. Stav kriminality a spôsob myslenia našich ľudí jednoducho nabáda k tomu, aby sa práve naopak posilňovala finančná zložka stimulácie ľudí, ktorí pracujú na ochrane nášho právneho štátu. Nikto z nás nechce policajný štát, nikto z nás nechce skutočnosť, aby sa zneužívala polícia na politické ciele, ktoré, bohužiaľ, nemôžeme vylúčiť, ale jednoducho poctiví policajti, ktorí vykonávajú ochranu občanov tohto štátu, musia dostať všetky náležitosti, ktoré im patria. A myslím si, že nie uvažovaním o reštrikcii finančných prostriedkov pre ich náležitosti, ale naopak zvýšením finančných prostriedkov pre nich by bola cesta, ktorou sa dá urobiť nejaká náprava.
Dobre si pamätám na minulé roky, ako sa správali rozpočtári k policajtom. Myslím si, že niečo sa vždy našlo, a myslím si, že aj tento raz netreba ísť cestou reštrikcie, ale naopak treba hľadať spôsob, ako im pridať finančné prostriedky.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pán poslanec Gajdoš, má slovo.
Poslanec J. Gajdoš:
Ďakujem za slovo.
Musím sa priznať, že mi zostáva nejasné poslanie pána ministra v rezorte ministerstva vnútra, pretože od samého začiatku, keď sa stal členom Dzurindovej vlády, predkladá do parlamentu reštriktívne zákony vo vzťahu k Policajnému zboru. Deklaroval niečo iné, keď bol v opozícii, a robí niečo celkom iné v súčasnosti, keď má moc, keď má rozhodovaciu právomoc, keď má určitý vplyv vo vláde a tento vplyv v skutočnosti neuplatňuje. Aby Policajný zbor bol funkčný, musí mať kvalitné personálne zabezpečenie, kvalitné technické zabezpečenie a musí mať garantované sociálne istoty.
Každý rok pred predkladaním návrhu štátneho rozpočtu sa pravidelne predkladajú z ministerstva vnútra zákony, ktoré okliešťujú a zneisťujú službu Policajného zboru. Tak tomu skutočne prestávam rozumieť. Pán minister, na jednej strane ste kvalitne vybudovali stíhacie, represívne zložky na ministerstve vnútra, ktoré naháňajú prominentov HZDS, na druhej strane nedávate, nevytvárate základný priestor na kvalitný výkon policajnej služby. Tu je skutočne evidentný rozpor medzi slovami a skutkami. Občan chce mať istoty v otázkach bezpečnosti, tak nejakú istotu musí mať aj príslušník Policajného zboru a vy svojimi krokmi nezavdávate príčinu alebo nechcete garantovať tieto istoty.
Ďakujem.