Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem, pán poslanec, za vaše vystúpenie v rozprave. Na vaše vystúpenie je šesť faktických poznámok. Ako posledná je pani poslankyňa Mušková. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.

Dávam slovo pánu poslancovi Cabajovi.

Poslanec T. Cabaj:

Vážený pán predsedajúci,

pán minister,

neviem, kde berie odvahu pán kolega Šagát, že vystupuje v tomto parlamente takýmto spôsobom, pretože ako by chcel povedať, že všetci sme už stratili pamäť a nepamätáme si nič, čo sa v tomto parlamente odohralo, resp. na čom sa on podieľal. Ak oceňuje kritickosť správy, chcem sa spýtať, kto bol ministrom zdravotníctva v roku 1999, keď hovorí, že tento rezort bol finančne podhodnotený, čo urobil v tomto rezorte pre to, aby bol rezort zabezpečený, či si ešte pamätá, že tým ministrom zdravotníctva bol on.

Ak hovoril ďalej tak nadľahčene o tom, akým spôsobom si zabezpečia ľudia zubnú starostlivosť, nech im to vysvetlí, tým, ktorým dopomohol k situácii, že ledva zo svojich dôchodkov vedia vyžiť. Celý život si platili odvody a teraz si majú zaplatiť viac ako desaťtisíc za to, aby vôbec mali zuby. Nech im to ide vysvetliť. A ťažko bude vysvetľovať, že potrebuje ďalší pracovný úväzok na to, že pri poslaneckom plate ešte potrebuje ďalšie finančné príjmy. Ale to je trochu zložitejšia situácia.

A sú tu aj poslanci vládnej koalície. Chcem sa spýtať, či skutočne postupovali podľa hesla, že Jánošíka si obesia samého, ako on sám konštatuje, že pre všetko to kritické, čo je v správe, takýmto spôsobom sa k tomu pristúpilo, že nakoniec on musel odísť. A chcem sa ho len spýtať, keď spomínal tie dva zákony, ktoré boli napadnuté na Ústavnom súde, či vie, kto bol vtedy podpredsedom vlády, kto zodpovedal za tento úsek, keď po odvolaní ministra Soboňu bol aj poverený výkonom riadenia tohto ministerstva. Je to ten, kto ho teraz po vykopnutí z ministerstva zdravotníctva nahradil vo funkcii ministra zdravotníctva. Takže, pán Šagát, ak si nepamätáte alebo nechcete pamätať, tak aspoň nezavádzajte tých, ktorí nemohli byť v tom čase pri tom, aby vedeli, o čom vaše pôsobenie bolo.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pani poslankyňa Aibeková.

Poslankyňa M. Aibeková:

Ďakujem.

Aj keď pán poslanec volil miernejší tón, ako zvykol vystupovať, keď bol minister zdravotníctva, priznáva mnohé chyby a nedostatky, ktoré pomenúva aj správa, predsa ste si, pán minister, neodpustili ironickú poznámku, že by sme mali byť skromnejší k vášmu legislatívnemu postupu. Nuž ja som konštatovala iba situáciu, ktorú konštatovali ľudia pracujúci v teréne, to znamená, lekárnici a lekári prvého kontaktu, ktorým ste narobili vašou novelou 98 také problémy.

Čo sa týka toľko spomínaných dvoch zákonov, resp. bol len jeden zákon, o ktorom rozhodol Ústavný súd, že má jeden paragraf v rozpore s ústavou, to bol zákon o lieku číslo 140 a vy veľmi dobre viete, že za toto ustanovenie ste hlasovali aj vy.

Druhé bolo nariadenie vlády a to bol práve problém, že Liečebný poriadok nemohol byť určený nižšou právnou normou, ale zákonom. Takže s tým parlament nemal nič spoločné. A vlastne minister Soboňa iba hľadal cestu, ktorú ste vy potom použili pri kategorizácii liekov. Takže to bol jeho pokus, že nebol úspešný, ale chcel ísť tým smerom, ktorým idete vy.

Čo sa týka odbornosti pána MUDr. Gajdoša, som rada, že ste ju uznali, ale veľmi ma prekvapuje, že vy ste sa ho zbavili medzi prvými pracovníkmi ministerstva zdravotníctva a povedali ste, že vašu reformu nemôže robiť človek, ktorý robil našu reformu. A veľké problémy ste mu robili aj pri ustanovení za riaditeľa nemocnice. Takže, pán minister, veľmi dobre si spomeňte na svoje skutky, na svoje činy, ktoré máte na svedomí vy.

Čo sa týka materiálov, aj počas našej vlády sa robili chyby a boli aj kritické materiály.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Zelník.

Poslanec Š. Zelník:

Ďakujem za slovo.

Žasnem, pán kolega, nad tým, čo hovoríte o tom, že by sme mali byť skromnejší. Po všetkom tom, čo sa udialo pred voľbami, čo sa udialo počas vášho pôsobenia v zdravotníckom výbore, ako ste horlili a napádali nás v tom, že si štát neplní, že vláda si neplní svoju odvodovú povinnosť, a to všetky tie veci ohľadom Liečebného poriadku, keď ste tvrdili, že má zaplatiť všetko vlastne zdravotná poisťovňa, dnes sa vaša rétorika celkom zmenila.

Keď ide o to, že bol na Ústavnom súde aj zákon o lekárňach, veď vašou iniciatívou aj poslanci HZDS a SNS hlasovali, mnohí aj v zdravotníckom výbore hlasovali za to. A nakoniec, vy sa z toho tešíte, že to bolo na Ústavnom súde. Veď to bolo vašou zásluhou. Veď to je nehoráznosť. Chcem povedať: Keď hovoríte o tom, že došlo k navŕšeniu zdrojov, ohľadom čoho to porovnávate? Áno, došlo k navŕšeniu zdrojov oproti roku 1999, ale nedošlo k navýšeniu zdrojov oproti roku 1998, ktorý ste využili aj v predvolebnej kampani, a nasľubovali ste aj zdravotníckym pracovníkom a nesplnili ste z toho absolútne nič.

Čo sa týka poisťovne Perspektíva, no ja skutočne žasnem a neverím vlastným ušiam, čo dokážete z tohto urobiť. Hovoríte, áno, neporiadok bol v účtovnej dokumentácii, to je pravda. Ale veď vašou povinnosťou zo zákona bolo zaistiť účtovné doklady, vážený pán kolega, ale vy ste to urobili tak, že ste zrušili poisťovňu bez zaistenia týchto dokladov. Pracovníci odišli aj s účtovnou dokumentáciou a dokumentáciu potom zvážali bez akéhokoľvek označenia a evidencie do nejakej budovy pri Krupine. Kto dnes, pýtam sa, dá do poriadku nejakú účtovnú dokumentáciu? Kto dnes povie, že ten a onen podnik koľko miliónov mal zaplatiť do zdravotného poistenia? Veď toto bol váš úmysel, to bol taký tunel, ktorý nemá obdobu v celej histórii tých štyroch rokov.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pani poslankyňa Belohorská.

Poslankyňa I. Belohorská:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Pán minister, vy už zabúdate aj skutočné udalosti, ktoré sa nedávno udiali. Veď keď ste odchádzali zo svojho postu, ospravedlnili ste sa všetkým občanom a pacientom vlastne za to, že ste proste nesplnili, čo ste sľubovali v predvolebnej kampani. Vy teraz dávate úctu slovám pána poslanca Hudeca, ale pritom sám ste sa tak nesprávali. Sám ste sa tak nesprávali.

Pamätám sa, že počas pôsobenia ministra Javorského vy aj terajší pán minister ste chodili na námestia, vykrikovali ste, pritom aspoň teraz si trochu uznajte, že Mečiarova vláda bola posledná, ktorá zvýšila platy lekárom. Vy ste ich dostali do potupného postavenia. Odvolávali ste riaditeľov nemocníc. Prečo ste vtedy nehovorili o pochopení, keď ste boli vo funkcii, keď ste mali v rukách moc a odvolali ste na dva razy po 18 riaditeľov nemocníc. Vy ste spolitizovali tento sektor, žiaľ, pán minister, bývalý pán minister. Za nás, naopak, vy ste sa dostali k funkcii a skutočne si treba hodnotiť tento krok pána ministra Javorského, že bol veľkorysý a uznal vám vašu profesionalitu. Tak vás veľmi pekne prosím, aby ste teraz nepoukazovali na druhých a nehovorili o tunelovaní, keď ste sa tak správali vy počas svojej funkcie.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Šepták.

Poslanec R. Šepták:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Dámy a páni, ktorí ste tu vydržali, vládna koalícia rozdala karty a rozhoduje o tomto štáte. Ale nemôžem sa ubrániť dojmu, že si vládna koalícia urobí fajku k bodu stav zdravotníctva ako vybavené. Keď sa ľudia dozvedia, ako sa koalícia správa pri takom závažnom bode, myslím si, že opäť to bude ďalšia kvapka do kalicha trpezlivosti. Dúfam, že čoskoro tento kalich pretečie a ľudia vás pošlú skutočne na smetisko dejín.

Pán bývalý minister Šagát, chcem vám povedať jednu vec, čo sa týka zdravotníctva, k odbornosti sa nevyjadrujem, pretože nie som na to odborník. Ale chcem vám povedať jednu vec. Teraz už nie je meritom problému neporiadok v účtovníctve zdravotnej poisťovne Perspektíva, ale skutočne chyba je to, že ste ako minister nezabezpečili účtovné dokumenty a teraz už nebude nikto môcť, tak ako povedal môj kolega pán MUDr. Zelník, zistiť, čo sa tam stalo. Skutočne, keď nemáš doklady, nezistíš ani vinníka. A tie miliardové škody bude musieť zaplatiť občan.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pani poslankyňa Mušková.

Poslankyňa Ľ. Mušková:

Chcela by som oceniť fakt, že pán poslanec a exminister priznal, že v záujme záchrany zdravotníctva je potrebné, aby všetky politické strany vrátane opozície poskytli svojich odborníkov, ktorí by sa spoločne podieľali na tvorbe programu reformy zdravotníctva. Je mi len ľúto, že pán poslanec prišiel k tomuto poznaniu až po dvoch rokoch, po dvoch rokoch jeho vládnutia, kde zdravotníctvo zaznamenalo hlboký pokles. Verím, že toto naše ďalšie nočné rokovanie nie je však márne, a verím, že sa poučia nielen pán minister, ktorý teraz nastúpil na miesto pána bývalého ministra, ale že takéto rokovania nebudú potrebné ani v súvislosti s rezortom školstva a ďalších rezortov, ktoré pokračujú takisto prísne a tvrdo politicky, a nie odborne.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Skončili sme rozpravu. Všetci prihlásení vystúpili, aj ústne prihlásení. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

(Hlas z pléna.)

Ja viem, lenže povinnosťou, pán poslanec, je prihlásiť sa do rozpravy aj s tým záverečným slovom, ktoré treba. Je to podmienka.

Prosím, dáme slovo ešte pánu poslancovi Šagátovi, aby mal možnosť vyjadriť sa. Ale žiadam všetkých, aby sme si dobre preštudovali rokovací poriadok.

Poslanec T. Šagát:

Ďakujem za slovo.

Keďže tu odznelo niekoľko pripomienok k môjmu vystúpeniu, dovoľte mi, aby som povedal jednu základnú vec. Samozrejme, nikdy som sa nebránil pocitu zodpovednosti za to, čo sa udialo v rezorte, a, samozrejme, v roku 1999 sme, pán poslanec Zelník, pán poslanec Cabaj a ďalší, nemohli dofinancovať rezort tak, ako sme chceli. Lenže, páni, kto rozkradol tento štát? Kto ho sprivatizoval? Kto ho doviedol do ekonomickej situácie?

Tak, prosím vás pekne, keď ste to otvorili, tak to máte tu. Dnes som nechcel tento tón voliť. Vy ste zodpovední za to, že sme sa dostali do tej situácie, v ktorej sme boli, a som presvedčený, že táto vláda a táto koalícia tento štát a tento národ z toho dostane. Ak pán Šepták hovorí o tom, ako sa táto koalícia správa pri prerokúvaní tohto bodu programu, tak chcem povedať, že v rokoch 1995 až 1998 by predchádzajúca koalícia HZDS a SNS nikdy nedovolila toľko hodín diskutovať o tomto probléme, pretože by sa bola rozprava okamžite zatvárala. Takže toto je prístup k demokracii. Tu ste si mohli všetci povedať, čo ste mali na srdci, a my sme na to odpovedali a teraz majte nervy na to, aby ste to počuli. Rozkradli ste štát a vždy ste zastavili diskusiu o problémoch!

Ďakujem vám pekne.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

(Ruch v sále.)

Páni poslanci, prosím, aby ste sa upokojili, prosím, aby ste sa upokojili, páni poslanci.

(Výkriky a ruch v sále.)

Páni poslanci, pokiaľ budete takto po sebe pokrikovať, preruším rokovanie schôdze. Je to trápne, páni poslanci. Pán poslanec, panie poslankyne, prosím pokoj. Prosím pokoj. Môžeme pokračovať ďalej?

Ďakujem, že ste sa upokojili, páni poslanci, panie poslankyne. Pán poslanec Cuper, prosím pokoj.

Slovo má pán minister Kováč.

Minister zdravotníctva SR R. Kováč:

Vážený pán predsedajúci,

vážené dámy,

vážení páni,

dovoľte mi, aby som sa vyslovil k rozprave, ktorá prebiehala, ktorá bola dostatočne dlhá, ktorá bola, myslím si, aj dostatočne hlboká o téme, ktorá určite každého zaujíma. Rád by som najprv povedal možno k najvážnejšej pripomienke, prečo správa neobsahuje podrobný rozklad, harmonogram jednotlivých transformačných krokov. Nuž, treba si prečítať formuláciu úlohy, ktorú dostalo ministerstvo alebo vláda. Ja sa naprosto nebránim, aby bolo ministerstvu či vláde uložené predložiť správu, harmonogram, termíny, ďalšie kroky transformácie. Žiaľ, zadali ste tému tak, ako bola zadaná, na túto tému som vo svojej správe odpovedal. Správa sa predovšetkým mala týkať stavu zdravotníctva, jeho súčasných problémov a spôsobu ich riešenia. Spôsob riešenia je načrtnutý, znovu opakujem, som ochotný kedykoľvek parlamentu predložiť takú správu, ktorá bude podrobne hodnotiť aj harmonogram krokov, aj jednotlivé kroky, pretože mne to môže dokonca pomôcť v tom, aby som mohol takúto transformáciu dotiahnuť do konca.

Dovoľte mi, aby som teraz trošku rozdelil tie jednotlivé príspevky, ktoré odzneli v rozprave. Položil by som ich do troch polôh. Niektoré príspevky boli od ľudí, ktorí vôbec nerozumejú zdravotníctvu, absolútne. A mali aj takú kvalitu, mali aj taký charakter. Klasické bolo vystúpenie pána poslanca Tarčáka, ktorý tomu vôbec nerozumie a je zrejme odborník na inú oblasť, ale zdravotníctvu vôbec nerozumie. Niektoré vystúpenia pánov poslancov a poslankýň presahovali už hranice logického myslenia, a stali sa tým komické, napríklad vyjadrenie pani poslankyne Tóthovej, že pre krv budeme chodiť 700 km. Priečna vzdialenosť od Uble po Kúty nie je 700 km, takže sa nedá na Slovensku chodiť 700 km po krv. Tým vzniklo takéto komické vyjadrenie, ale dehonestuje odbornú úroveň poslankyne, ktorá takto vystúpi. To je jedna skupina vystúpení. Nebudem ďalšie komentovať, nebudem ich všetky vymenúvať, ale naozaj tie asi nepatrili na toto rokovanie.

Druhá skupina bola skupina ľudí, ktorí nepochybne majú veľmi presné a systémové myslenie, a povedal by som, že do tejto skupiny by som zaradil vystúpenie pána poslanca Hudeca, veľmi cielené otázky pani poslankyne Keltošovej a vystúpenie pána poslanca Finďa, pána poslanca Šagáta a pána poslanca Tatára, pretože to boli prejavy systémového myslenia a istý nadhľad nad tým, aká je správa a čo v správe bolo, čo v správe nebolo, ale súčasne aj vniesli do rozpravy istý pohľad, ako si predstavujú, ako by mala transformácia pokračovať.

No a konečne tretia skupina príspevkov, do ktorých radím príspevok pani poslankyne Aibekovej, pána poslanca Zelníka, pána poslanca Drobného a pani poslankyne Belohorskej, ktorí možno na škodu veci sa sústredili viac na detaily správy, ktoré vypichli veľmi presne. Nechcem polemizovať s tým, že nezachytili slabé alebo silnejšie miesta, s výnimkou rómskej problematiky, lebo rómska problematika je niečo iné, pani poslankyňa Belohorská. Výbor ministrov je krásna vec, ale to bola správa o stave slovenského zdravotníctva, a nie o stave zdravotnej populácie Slovenska. Tá správa by iste znela inak a boli by tu epidemiologické štúdie.

Ale chcem povedať, vrátiť sa k otázkam, ktoré zazneli a na ktoré asi treba odpovedať, aspoň na niektoré. Na niektoré neviem, či budem odpovedať k uspokojeniu jednotlivých vystupujúcich.

Ľutujem, že tu nie je pán poslanec Hudec, pretože mal istý návrh, ktorý nepovažujem za návrh, o ktorom by sme nemali ďalej diskutovať. Mám taký pocit, že tak ako majú poľnohospodári, lesáci a vodári svoju zelenú knihu, na ktorej sa boli schopní dohodnúť, že asi by bolo zaujímavé predstaviť nejakú bielu knihu, lebo ak zdravotníci majú farbu bielu v obľube, tak možno bielu knihu, ktorá by hovorila o probléme zdravotníctva, o jeho riešení a ktorá by rámcove presahovala, povedzme, jedno, dve možno tri volebné obdobia, pretože by jasne definovala ciele, metódy, ako sa dostať, a ak by sa dosiahol spoločný konsenzus opozično-koaličný, bola by to asi výhra, pretože akékoľvek striedanie vlád, akékoľvek striedanie politických strán, ktoré by riadili tento rezort, vlastne by nespôsobili príliš veľké výkyvy a išli by tou cestou. Myslím si, že návrh je nepochybne aspoň pre mňa zaujímavý a snažil som sa ho už v úvode riešiť tým, že som pozval k spolupráci všetkých poslancov, ktorí pracujú v danej oblasti, treba povedať, že s výnimkou jediného poslanca zo Slovenskej národnej strany ma z opozičných poslancov na ministerstve nevyhľadal nikto. Moja chyba je, že som nepozval výbor na pravidelné stretnutia, tak ako som sľúbil, a nepochybne túto chybu v krátkom čase napravím.

S ostatnými vývodmi pána poslanca Hudeca nesúhlasím. Viackrát som povedal, nikdy nepripustím, pokiaľ budem ministrom, aby vznikali na Slovensku špeciálne štátne sanatóriá pre "papalášov". Vzniknú tu vysoko profesionálne organizované špičkové slovenské pracoviská, ktoré budú slúžiť všetkým občanom Slovenskej republiky na riešenie ich najzávažnejších stavov a budú súčasne slúžiť aj ústavným činiteľom. Na to sme robili audit, na to sme robili priestorový audit, prístrojový, na to robíme personálny audit, máme už vytypované pre niektoré oblasti medicíny koncové pracoviská, niekde by sme takéto koncové pracoviská chceli aj zriadiť.

Vážna je jeho pripomienka a tú treba skutočne brať do úvahy, že občan je nespokojný. Možno by som to nenazval tým, že je nespokojný, ale skôr by som pripustil prídavné meno "občan je znepokojený". To áno. A myslím si, že takéto konštatovanie je pravdivé a pre nás je veľmi dôležité, aby sme na takéto konštatovanie reagovali.

Z vystúpenia pána poslanca Finďa, myslím si, že pán poslanec Finďo veľmi presne hovoril skutočne o transformačných krokoch, povedal by som, o tých zásadných transformačných krokoch, ktoré vyplývajú z jeho pohľadu na zdravotníctvo. Som presvedčený, že v mnohom má absolútne pravdu. Ale jeden výraz som si zapísal z jeho vystúpenia a myslím si, že tento výraz by sme si mali zapísať všetci: "Verejné zdroje sú pre mňa posvätné, sú vybrané od občana, nie dobrovoľne, ale zákon ho k tomu donútil, a preto ten, kto ich utráca, musí preukázať, že to vie urobiť efektívne a odborne." Myslím si, že toto by sme si mali zapamätať a toto by malo byť pravdepodobne kľúčové heslo celej transformácie, myslím si, že to povedal veľmi presne.

Rovnako pán poslanec Tatár, ktorý hovoril vlastne o troch zásadných prvkoch, to znamená na viaczdrojové financovanie prejsť čo najskôr, uzákoniť doplnkové zdravotné poistenie a zdravotné pripoistenie, mal hlbokú pravdu v tom, že - a všetci, teraz hovorím -, že všetci majú pravdu, ktorí tvrdia, že to nebude mať efekt tento rok, budúci rok, možno ani v roku 2002, ale ak s tým nezačneme, tak nedosiahneme efekt ani v roku 2003 a v roku 2004. Preto, aby sme dosiahli tento cieľ, už sme urobili isté kompromisy v návrhu, v legislatívnom zámere zákona o zdravotnom poistení len preto, aby táto tendencia do zákona prešla, a mnohé veci z tých, ktoré pôvodne boli v zámere, sme vypustili len z toho dôvodu, aby sme mohli toto dostať do zákona.

Vyznávam na rozdiel od mnohých, ktorí sa vyslovili inak, ale ja vyznávam ozaj tézu odštátnenia a decentralizácie riadenia zdravotníctva. Myslím si a mám na to dôkazy, mám na to dôkazy z existujúcich neštátnych zariadení, či poliklinických, či nemocničných, či ambulantných, že takéto zariadenia sú riadené oveľa efektívnejšie ako zariadenia štátne. S väčšou efektivitou vedia využiť to malé množstvo peňazí, ktoré dostávajú, a spokojnosť pacientov je v takýchto zariadeniach štandardne veľmi-veľmi vysoká. Myslím si, že preto som nadobudol presvedčenie, že cesta, ktorou ideme, to znamená cesta posilnenia stavovskej, ak chcete, alebo odbornej samosprávy v riadení ambulantnej starostlivosti, vytvorenie neziskových organizácií vykonávajúcich verejnoprospešnú činnosť v oblasti ústavnej zdravotnej starostlivosti alebo poliklinickej, táto cesta je správna, pretože začnú riadiť nemocnice predstavitelia občanov, teda pacientov, začnú riadiť nemocnice zamestnanci, ktorí v nich pracujú, a nakoniec nebudeme tvoriť žiadny experiment. Ak poznáte systémy holandského zdravotníctva, celé je postavené na systéme neziskových organizácií a nemocnice fungujú vynikajúco.

Nechcem polemizovať, ale trošku ťažký je problém osobných účtov, po ktorých pán poslanec Tatár volal, pretože osobné účty dnes vedia spracovať poisťovne na strane výdavkovej, nerobí im to problémy. Problém je príjem. Príjem, žiaľ, doteraz existuje v takej forme, to znamená výber zdravotného poistného, že nie je možné ho izolovane chápať a povedať, ja Roman Kováč som na svoje zdravotné poistenie odovzdal toľko a toľko korún. To sa v poisťovni nedá, pretože zamestnávateľ to takýmto spôsobom neodvádza. Má na to iné mechanizmy, odovzdáva to globálne v celom balíku a je to zložité. Museli by sme úplne zmeniť princípy a treba povedať, že zamestnávatelia sa dosť úporne bránia tomu, aby takýmto spôsobom odovzdávali poistné zdroje.

Čo sa týka vystúpenia pána poslanca Šagáta, myslím si, že jeho vystúpenie bolo korektné a veľmi korektné v tom smere, že vystihol podstatu materiálu. Materiál nemal byť určený na to, aby sme politizovali problém zdravotníctva. Ako si všímate, v materiáli nikde nebola zmienka ani o politizácii materiálu a materiál stavia na exaktných číslach. Ak sa dnes chceme chváliť, koľko sme v minulosti dávali do zdravotníctva, treba povedať, áno, pani poslankyňa Aibeková, prepočty, ktoré sú v tabuľke 1, sú na vaše vyžiadanie, aby bolo jasné, tabuľka bola vypočítaná preto, aby sme vedeli povedať a vedeli sa porovnať so svetom, koľko sme dávali do zdravotníctva, aký podiel hrubého domáceho produktu. Vrchol sa dosiahol, najvyššie číslo bolo naozaj v roku 1996 a odvtedy sa stále prepadáme. Budúci rok by mal byť taký, že by sme sa znovu mali dostať na trajektóriu prechodu, tak aby sme dosiahli, pretože podľa projektu, ktorý sme pripravili u nás, mali by sme v roku 2004 dosiahnuť 8 %, niečo vyše 8 % hrubého domáceho produktu, teda dostať sa do štandardného čísla krajín Európskej únie, pretože vtedy predpokladáme, že bude rok s veľkým R a vtedy by sme mali aj my byť už na týchto číslach.

Z tohto pohľadu si myslím, že vystihnutie aj kritického tónu, ale aj snahy o značnú objektivitu, že práve tieto prvky vo vystúpení pána poslanca Šagáta boli veľmi presné a veľmi dobre vystihli, o čo sa správa snažila. Snažila sa o korektnosť, o objektívnosť. Nikdy sme sa nesnažili v tejto správe znehodnotiť výsledky, ktoré boli dosiahnuté. Inak by sme neuvádzali čísla v hrubom domácom produkte, ale myslím si, že v tomto pohľade jeho vystúpenie nesmierne vítam, a som veľmi rád, že poukázal práve na tie črty, ktoré správa obsahuje.

Konkrétne otázky položila pani poslankyňa Keltošová. Žiaľ, nebola tu, keď som hovoril o tom, že chce vedieť, aká bude reforma, časový harmonogram. Opakujem znovu, ak mi bude uložená táto úloha, ja ju veľmi rád splním a predložím celý harmonogram ďalších krokov aj s ich odbornou náplňou, akú legislatívu pre ktorý transformačný krok treba prijať. Ale konkrétne otázky, či je pravda, že bol navŕšený rozpočet o 3,5 mld. Pravda je taká, pani poslankyňa, že viac ako o 2 mld. zvýšil príspevok štát za svojich poistencov, 780 mil. predstavuje približne hodnota 0,3 %, o ktoré navrhujeme zvýšiť výber poistného. Tých povestných 96 halierov vytvára sumu celkovú pre Slovensko za rok 780 mil. a okolo 800 mil. získavame z toho, že je zvýšený vymeriavací základ na hodnotu, ktorá už bola dávno schválená pre Sociálnu poisťovňu, to znamená na 32 tisíc, lebo v Sociálnej poisťovni táto hodnota existuje už asi dva roky alebo rok dozadu. Takže pravda je taká, že naozaj došlo k navŕšeniu o 3,5 mld. na poistnom, ktoré pôjde do poistného. To je odpoveď na prvú otázku.

Druhá otázka, či nemocnice vyrábajú mesačne dlh 500 mil. Nevyrábajú, pani poslankyňa, nie je to pravda. Suma 500 mil. je fiktívna suma, je to rozdiel medzi maximálnou cenou prospektívneho rozpočtu alebo rozpočtu pre nemocnice a cenou, ktorú plánovali zdravotné poisťovne odvádzať predovšetkým v letných mesiacoch. Nakoniec sa rozhodli, že budú odvádzať viac. Odvádzali tak na úrovni 1,6 mld. mesačne a teraz sme sa dohodli po tom, keď štát začína dodávať peniaze z privatizácie na prevádzku, to znamená 375 mil. do nemocníc, že poisťovne pôjdu na úrovni 1,529 mld. mesačne, aby som bol presný. My k tomu pridávame 375 mil., dostávame sa nad hranicu 1,9 mld., čo bolo stanovené aj ministerstvom financií ako maximálna cena. Takže pravda je taká. Správa jasne uvádza, že rozdiel je 250 mil., takže približne polovičný, o akom ste hovorili.

Čo sa týka toho, koľko percent ide na mzdy, aj to je v správe. Na mzdy a ostatné osobné náklady je to v nemocniciach 53,5 %, z čoho mzdy a odvody predstavujú 48,7 %, ostatné sú ďalšie osobné náklady.

No a otázka, či treba sprísniť podmienky udeľovania a odnímania licencií poisťovniam, je zaujímavá otázka. Tie podmienky sú dané pripravenosťou poisťovne predovšetkým z hľadiska počtu poistencov, dnes máme hranicu 300 tisíc. Nemyslím si, že v tejto chvíli by sme mali príliš zvyšovať tú hranicu, aj keď je to pre mňa lákavá predstava, priznám sa, pretože čím sa poisťovne blížia k hodnote 300 tisíc svojím poistným kmeňom, tým ťažšie sa udržuje finančná disciplína a začínajú iným spôsobom financovať zdravotné zariadenia, nie tým štandardným, ako sme zvyknutí, to znamená rozdelením na jednotlivé segmenty, a spôsobuje to trošku problémy v zdravotníctve. Ale nie som teraz náchylný na myšlienku retroaktívne zvýšiť nejaký počet, čím by sa, samozrejme, dostali niektoré poisťovne do existenčných problémov.

Fakt je jeden, že zrejme zdravotné poisťovníctvo nie je lákavá finančná disciplína a vôbec sa nikto nehlási s ideou, že by chcel založiť ďalšiu zdravotnú poisťovňu. Zistili, že je to skutočne nelukratívna vec. V tejto súvislosti by som sa chcel dotknúť problému poisťovne Perspektíva. Poisťovňa Perspektíva je absolútne jasný príklad toho, ako zlyhala kontrolná úloha štátu, ktorú jej dal zákon. Zákon o zdravotnom poistení vymedzil povinnosť dvoch rezortov, ministerstva financií a ministerstva zdravotníctva vykonávať dozor nad poisťovníctvom, pričom financie mali predovšetkým strážiť finančnú čistotu, operácie a to všetko ostatné. Zdravotníci mali strážiť obsahovú náplň a tak ďalej.

V období, keď bačovala skupina majiteľov riadiacich pracovníkov v Perspektíve, kontroly sa nevykonávali. Máme v rukách kópie zmeniek, ktoré boli vystavené na základný fond naprosto v rozpore. Ktorúkoľvek kontrolu ministerstvo financií vykonalo, tie zmenky sú dátované na rok 1997, 1998. Ktorýkoľvek úradník ministerstva financií keby bol prišiel a skontroloval hospodárenie, musel by takúto zmenku objaviť a tá zmenka bola absolútne v rozpore so zákonom. Na základný fond nikto nemohol ručiť základným fondom zdravotnej poisťovne. To má celkom iné určenie zo zákona.

Proste dnes štát znáša dôsledky, dnes štát musí platiť oddlženie týchto záväzkov alebo likvidáciu záväzkov z jednoduchého dôvodu, aj keď to táto vláda nespôsobila. Ale fakt je jeden, štát svojou nečinnosťou spôsobil, že sa poisťovňa dostala do situácie, v ktorej je. To znamená, pretože štátni úradníci nevykonávali dozor, ktorý mali vykonávať, poisťovňa vyrobila dnes finančný problém, ktorý sa pohybuje na úrovni 1,5 mld. korún, musí štát znášať dôsledky. Je to pre mňa veľmi vážne poučenie.

Ďalej posilňujem odbor dozoru nad poisťovňami, pretože chcem, aby som mal k dispozícii jasné podklady, a dokonca pri transformácii ministerstva sekcie alebo útvar štátneho zdravotného dozoru bude mať veľmi silné ingerencie a rád by som ich dostal aj do zákona. Dúfam, že mi v tom pomôžete, aby boli ešte silnejšie páky na kontrolu vzťahu poistenec - poisťovňa - zdravotnícke zariadenie, aj finančných, aj obsahových tokov. Toľko odpoveď na myšlienky, na ktoré treba odpovedať.

Pán poslanec Cuper tu, žiaľ, nie je, ale musím mu jednoznačne povedať, že transformácia neznamená viac peňazí do zdravotníctva. To je absolútne mylná predstava. Transformácia znamená urobiť systémové kroky v zdravotníctve za súčasného zvyšovania. To zvyšovanie má zmysel len vtedy, keď systémové kroky urobíme. Myslím si, že pán poslanec Finďo to veľmi presne vysvetlil. Nemôžem dať vopred vyššie platy a čakať, aby niekto dal vyšší výkon. Musím žiadať vyšší výkon a ten potom dobre zaplatiť.

A teraz by som sa dotkol možno niekoľkých, možno by som sa chcel zastaviť pri niektorých otázkach, ktoré vyplynuli z diskusie. Myslím si, že vážne treba odpovedať na otázku, či sa treba báť verejnoprospešných neziskových organizácií. Myslím si, že netreba mať z tohto strach. Znovu opakujem, dnes máme na Slovensku súkromné zdravotnícke zariadenia, ktoré pracujú vynikajúco. Šiel som sa pozrieť na systémy, ako ony zabezpečujú prístrojovú techniku, a môžem povedať, že sú schopní získať prístrojovú techniku asi za 60 % tej ceny, za ktorú ju získavajú štátne zariadenia. Sú schopní získať po dohovoroch dokonca lacnejšie lieky. Myslím si, že táto cesta je oveľa lepšia, a keď je raz niekto osobne zodpovedný za chod zariadenia, myslím si, že vtedy sa správa oveľa efektívnejšie, ekonomicky oveľa disciplinovanejšie a je to podľa mňa oveľa lepší krok. Navyše jeho systém kontroly bude občiansky systém kontroly. Veď nezabudnite, že v riadiacich štruktúrach verejnoprospešných nemocníc budú predstavitelia samosprávy. Oni sa stanú v budúcnosti, teda táto organizácia sa stane, tak ako hovoril pán poslanec Tatár, aj majiteľom zdravotníckeho zariadenia. Budú sa starať o svoje. A starosť o svoje je vždy kvalitatívne na vyššej úrovni ako starostlivosť o cudzie.

Nepochybne aj štát bude participovať v minimálnej časti na riadiacich orgánoch, ale my ho tam nechceme mať ako nejakú riadiacu zložku, skôr ako kontrolný mechanizmus. Ten kontrolný mechanizmus tam musí byť skutočne zabezpečený, pretože nehráme o nejaké ekonomické výhody či nevýhody, chod alebo nechod zariadenia, ale ide o zdravie ľudí. Preto štát svoj dozor musí urobiť veľmi rýchly. Práve zavedenie verejnoprospešných neziskových organizácií je podmienkou toho, aby sme mohli založiť sociálnozdravotné inštitúcie. Máme pripravený celý balík. Závisí to od zákona.

Predpoklad je, že novela zákona o neziskových organizáciách vykonávajúcich verejnoprospešnú prácu, že práve tento zákon sa dostane do parlamentu pravdepodobne vo februári. Nie je to náš zákon, je to zákon ministerstva spravodlivosti. Prosil som pána ministra, aby urýchlil rokovanie, je tam nejaký malý rozpor ešte s ministerstvom financií, ale my k nemu máme už pripravenú novelu zákona o zdravotnej starostlivosti, takže vieme naraz obidvomi zákonmi začať celý tento proces spúšťať.

Takže by som povedal, aby sme sa toho nebáli. Vysvetlil som niektoré veci, ktoré sa týkajú príspevku od štátu, ako aj podielu na hrubom domácom produkte, dokonca som si to podčiarkol, lebo som chcel zdôrazniť, že sme to prepočítali, tak ako si to želala pani poslankyňa Aibeková, aby to bolo zjednotené počítanie. Bol by som rád, keby sme stále pre budúcnosť hovorili úplne rovnakým jazykom, lebo tak hovorí svet. On ráta všetky finančné prostriedky, ktoré idú do zdravotníctva, a z nich vypočítava podiel na HDP. To nie je náš výmysel. Tak to je vo svete. My sme sa možno sami okrádali, keď sme rátali len to, čo štát dal cez rozpočet. Asi sme si okrádali svoju vlastnú štatistiku.

Bola tu otázka, že štát príliš zvyšuje alebo rozpočet predpokladá príliš vysokú záťaž priamej platby od občana. My tam kalkulujeme s výškou - to ste si asi všimli - 6,1 mld. Hodnota, ktorú chcela vedieť pani poslankyňa, to znamená, hodnota, ktorá je spočítaná z príspevku na stomatologickú starostlivosť a doplatok na receptové lieky, dokopy predstavuje 3 mld., 3,2 mld. To znamená, všetko ostatné je suma, ktorú nevieme ovplyvniť. To je to, o čom ste hovorili, slobodné rozhodnutie občana, ktorý sa rozhodol, že si dnes kúpi acylpyrín, lebo ho bolí hlava, a zajtra si kúpi coldrex, lebo sa cíti nachladený. Ale to nevieme ovplyvniť, či si kúpi vitamíny, alebo nie. To je jeho slobodné rozhodnutie. Ale keďže sme si povedali, že budeme rátať všetky peniaze, čo vstupujú do zdravotníctva, tak rátame aj s touto sumou, ktorá, podotýkam, je odhadovaná, celkom presné údaje by sme mohli zistiť len z daňových priznaní lekární a je to skutočne odhad. Vyplýva to z toho, že radi by sme dodržali neprekročenie 10 % z celého balíka, čo ide do zdravotníctva, aby občan neplatil na priame platby viac ako 10 %. Viete, že rátame so 64 mld. a ideme na 6,1 mld., to znamená, je to asi 9 % toho, čím pacient bude prispievať.

Prevencia drogovej závislosti. Tu som si urobil malú poznámku. Pani poslankyňa, asi ste to nepresne formulovali. Čo sa týka prevencie drogovej závislosti, žiadne budovy nebudeme stavať, nebudeme budovať. To je otázka liečby alebo resocializácie pacientov. Áno, tam s tým súhlasím, dokonca niektoré naše zdravotnícke zariadenia, ktoré nepotrebujeme, prevedieme zrejme asi organizáciám tretieho sektora, ktoré robia resocializáciu, a asi je to dobrá cesta.

Čo sa týka pána poslanca Zelníka, myslím si, že to bol aj problém pani poslankyne Aibekovej, otázka zdravej stravy a otázka toho, že zdravá strava je drahá, pán poslanec Drobný, pán poslanec Zelník, že zdravá strava je drahá. Nuž nie je to tak. Nie je to tak, lebo keď si zoberiete odporúčanú stravu, dá sa povedať, že v jednej časti je výnimka, a to je konzumácia rybieho mäsa, ktoré skutočne presahuje hodnoty, ale keď si pozriete cenu odporúčanej zeleniny, keď si pozriete cenu odporúčaného ovocia, myslím si, že nemôžeme povedať, že ľudia si to nekupujú a preto majú problémy so zdravou výživou, lebo nemajú peniaze na zdravú výživu.

Tu je iný problém. Je tu problém regionálnej závislosti od stravovacích zvyklostí. Keď sa pôjdete pozrieť na južné územia Slovenska, tam je skutočne spotreba tuku extrémne vysoká. Objavuje sa to v kardiovaskulárnych ochoreniach, ale to nie je prejav chudoby. To zas by sme boli, myslím si, nekorektní voči poľnohospodárom na juhu, keby sme o nich tvrdili, že prejav chudoby je to, že spotrebúvajú viac tučného mäsa. Takže toľko azda na vysvetlenie k tomuto problému.

O probléme pani Tóthovej som hovoril, o probléme Perspektívy som povedal, pánu poslancovi Drobnému ešte azda na záver: Problém ADOS, po vyhláške, ktorú sme prijali, pracovníčky ADOS sú povinné do osem rokov získať vysokoškolské vzdelanie na úrovni bakalára alebo magistra ošetrovateľstva. Dali sme ten dlhý časový interval najmä preto, že vysoké školy nie sú schopné absolvovať také množstvo ľudí, ktoré potrebujeme vyškoliť, ale tým chceme len dokumentovať, že sa staráme o vzdelanie.

Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som sa vám na záver poďakoval za záujem aj napriek tejto nočnej hodine o problematiku zdravotníctva. Verím, že sa stretneme pri ďalších materiáloch, ktoré si Národná rada nepochybne vyžiada, a opäť budeme mať niekoľko nočných alebo večerných rokovaní na túto vážnu tému a tešíme sa všetci na to.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec, nech sa páči, máte možnosť.

Poslanec B. Ferkó:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Už len veľmi krátko. Ďakujem veľmi pekne každému, kto s nami vydržal. Mrzí ma to, že opoziční poslanci, ktorí podpísali zvolať mimoriadnu schôdzu, ani pasívne sa na nej nezúčastnili.

(Hlas zo sály.)

Ja som vám neskákal do reči, keď ste rozprávali, pani poslankyňa.

Myslím si, že rozprava bola primerane dlhá, zodpovedajúca závažnosti problému. A hoci pán minister už hodnotil rozpravu, veľmi krátko by som sa chcel zmieniť k niektorým vystúpeniam.

Pán poslanec Zelník hovoril o percentuálnom podiele na HDP. Sám osebe, samozrejme, percentuálny podiel nehovorí celkom jasne o príjmoch rezortu ročne, lebo vlastne v roku 1996 hrubý domáci produkt bol 575 mld. a očakávaný príjem je 960 mld. v roku 2001. Takže tam percentuálny podiel je celkom iný, lebo v numerickom vyjadrení to vlastne znamená, že oproti roku 1996 očakávaný príjem v roku 2001 o 21 mld. je viac, keď to porovnáme v numerickom vyjadrení, samozrejme, tam by bolo potrebné pripočítať ešte aj infláciu a neviem čo ešte, o tom nebudem... (Hlasy z pléna.) Áno, áno, ale to je percentuálny podiel. Ale keď to dám v numerickom vyjadrení, vyskočia celkom iné sumy.

No a ty si dal rečnícku otázku, pán poslanec, prečo došlo k zadlžovaniu zdravotníctva. Nechcel by som sa vrátiť do minulosti, lebo si myslím, že nemôžeme stavať budúcnosť na krivdách minulosti, len na obnovenie pamäti by som chcel povedať prečo. Tak prvým závažným krokom bola novela Liečebného poriadku, keď kapacita presiahla finančné zdroje. Tam došlo k roztváraniu nožníc. A druhá vec, pán poslanec Finďo hovoril o inštitúte špičkového odborníka a od 1. mája 1997 platí vlastne posledná stupnica tarifných platov, kde bol zavedený inštitút špičkového odborníka. Bohužiaľ, ani vtedy nebolo finančné krytie. To znamená, že tam už zdravotnícke zariadenia neodvádzali do fondov, lebo vlastne nemohli potom realizovať zákon o plate. Takže dva kroky boli určite dosť drastické, čo sa týka rozpočtu rezortu zdravotníctva.

Veľmi ma mrzí, že pán Tarčák tu nie je. Jeho vystúpenie bolo veľmi-veľmi umelecké, ale, bohužiaľ, bez obsahu, a chyba krásy je v tom, že neprečítal materiál. A zásadne odmietam to, že vo výbore nevytvárame priestor na to, aby profesijné alebo odborné organizácie mohli vystúpiť.

(Hlasy zo sály.)