Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, s faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Morica sa hlási pán poslanec Andrassy. Končím možnosť ďalších faktických prihlášok.
Pán poslanec Andrassy.
Poslanec Ľ. Andrassy:
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Očakával som od pána poslanca Morica, že takisto, ako to urobil pred niekoľkými dňami pre médiá a povedal, že vyzve poslancov, aby hlasovali za pozbavenie poslaneckej imunity, že presne to isté urobí v pléne a požiada poslancov, aby sme dali možnosť vyšetrovateľom, sudcom, aby povedali, či jeho výroky naplnili skutkovú podstatu rasovo motivovaných vyjadrení. To, čo hovorí, je veľmi pekné, ale to, čo povie na tlačovej konferencii a čo povedal tu, je úplný rozdiel. A mám doslovný prepis jeho tlačovej konferencie, kde napríklad jasne povedal, že "ja navrhujem iné vysvetlenie, ak sa má tvrdosť zákona dotknúť Cigána, tak je potrebné konať tak, aby sa konalo voči týmto zlodejom čím najtvrdšie, super tvrdo, lebo inak to nepôjde". Teda jeho vyjadrenie je jasné, konkrétne, že nemal na mysli neprispôsobivých občanov, ale mal na mysli Cigánov.
Ďalšia konkrétna citácia z jeho tlačovej konferencie znie, že chcel povedať, že "pre tých cigánskych spoluobčanov, ktorí sú neprispôsobiví, takže tí, ktorí sú neprispôsobiví, je treba na Slovensku pre nich vytvoriť rezervácie, lebo ak ich nevytvoríme my, tak Cigáni ich vytvoria pre nás o 20 rokov. Toto vám musí byť všetkým jasné. Ak sa nezbadáme, bude zle."
Ja osobne si myslím, že ak sa nezbadajú a nespamätajú občania tejto krajiny a budú tolerovať takéto vyjadrenia, takéto názory, tak to s touto krajinou dopadne veľmi zle. A ja si myslím, že konkrétnym príkladom v tejto snemovni má byť to, že pozbavíme poslanca Morica imunity a umožníme orgánom činným v trestnom konaní a súdom, aby rozhodli, či naplnil, alebo nenaplnil skutkovú podstatu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Zajac. Pardon, pán poslanec Zajac nebol prihlásený v čase, keď bola možnosť prihlasovať sa s faktickými poznámkami.
Pán poslanec Moric.
Poslanec V. Moric:
Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Andrassy, chlapovi sa najviac môže stať najhoršie to, keď ho druhý chlap ľutuje. Ja ťa veľmi ľutujem a teba osobne vyzývam, aby si hlasoval za zbavenie mojej imunity. Na tvojom názore mi nezáleží vôbec. Také rezervácie, aké vytvorili tvoji predchodcovia z celého štátu, z celého štátu, ty sa tu usmievaš fakt ako ten, čo som pomenoval, tí "debili", ale takí ako ty tak vytvorili rezervácie z celého štátu, chlapče, z celého štátu si ty vytvoril rezervácie. Rozumel si ma?
(Ruch v sále.)
Prečo kývate nado mnou hlavou, však preto bola revolúcia v roku 1989, že tento celý štát bol rezervácia, tento celý štát bol rezervácia. A teraz sa tomu čuduje a sa smeje. Nie my, nie my chceme robiť cigánske roty, cigánske roty robil niekto iný. Takže teba naozaj veľmi ľutujem a ty hlasuj špeciálne trikrát proti, za moje zbavenie imunity, môžeš to trikrát stlačiť.
Prosím ťa pekne, pán podpredseda, keby došlo k tomu, ako poslanec si myslím, že to mi rokovací poriadok umožňuje, požiadal ma občan tohto štátu, aby mohol vystúpiť v slovenskom parlamente. Momentálne neviem presne, či to umožňuje rokovací poriadok, ale ak to umožňuje, prosím ťa pekne, keby pán Patkoló mohol vystúpiť v slovenskom parlamente.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Moric, s ľútosťou musím konštatovať, že rokovací poriadok neumožňuje vystúpiť vášmu hosťovi v parlamente.
(Reakcia z pléna.)
Páni poslanci, prečítajte si § 21 rokovacieho poriadku, ktorý hovorí, kto môže vystúpiť na pléne Národnej rady, resp. na rokovaní Národnej rady. Ak nemáte rokovací poriadok k dispozícii, prečítam vám ustanovenie § 21: "Významné osobnosti hospodárskeho a spoločenského života a predstavitelia iných štátov alebo medzinárodných organizácií pozvaní Národnou radou alebo jej predsedom môžu so súhlasom Národnej rady vystúpiť na jej schôdzi." Toto ustanovenie rokovacieho poriadku v tomto konkrétnom prípade, pán kolega Moric, nie je naplnené.
Nech sa páči.
Poslanec V. Moric:
Pán Patkoló je jedna z tých osobnostní, ktoré si tam čítal, je predseda strany, predseda Rómskej iniciatívy, pokiaľ viem, a preto by som ťa požiadal, pán podpredseda, aby si dal o tom hlasovať na môj návrh, aby Národná rada rozhodla, či tento človek tu bude pozvaný, alebo nie. Ja ho považujem za významnú osobnosť, pretože je predseda strany, ktorá funguje na Slovensku.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Moric, ak by som tak urobil, tak vedome porušujem rokovací poriadok, preto o tomto vašom návrhu hlasovať nemôžem dať.
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
(Reakcia poslanca Morica z pléna.)
Pán spoločný navrhovateľ mandátového a imunitného výboru, prosím, aby ste sa vyjadrili k rozprave, prípadne navrhli návrh na uznesenie tak, ako ho odporúča mandátový a imunitný výbor.
Nech sa páči.
Poslanec J. Krumpolec:
Vážený pán podpredseda,
vážení páni poslanci,
z prebiehajúcej rozpravy, v ktorej vystúpilo celkom 12 poslancov, je zrejmé, že je v záujme občanov celého Slovenska riešiť problémy rómskeho etnika, nezatvárať oči pred touto vážnou situáciou. Je však nevyhnutné riešiť situáciu Rómov v súlade s etickými normami, ktoré presadzuje Európa 21. storočia, a je nevyhnutné, aby sa do riešenia aktívne zapojila celá Európa, pretože problém Rómov nemôže zostať iba problémom slovenským. Riešenie uplatňované na Slovensku vo vojnových rokoch 1940 - 1945 je pre Slovenskú republiku neprijateľné.
Vážení páni poslanci, máme pred sebou dva problémy. Prvý sa týka postavenia Rómov na Slovensku, ktorý je rozhodujúci. Tento problém nerieši a ani riešiť nemôže mandátový a imunitný výbor. Je to problém celej spoločnosti a my poslanci môžeme dať závažný impulz na jeho riešenie. Druhý problém sa týka výrokov pána poslanca Morica. A toto je už záležitosť ako mandátového a imunitného výboru, tak aj záležitosť celej Národnej rady Slovenskej republiky. V súlade s Ústavou Slovenskej republiky, v ktorej je stanovené, že len súd rozhoduje o vine a treste, ani my poslanci v žiadnom prípade nebudeme tými, ktorí by chceli ústavu porušovať. Hlasovaním rozhodneme o tom, či dáme, alebo nedáme súhlas na trestné stíhanie poslanca Víťazoslava Morica. Rozhodneme teda o tom, či umožníme, alebo neumožníme súdu, aby v tejto veci konal, aby podľa právneho poriadku Slovenskej republiky rozhodol, či ide, alebo nejde o trestný čin.
V rozprave predniesol pán poslanec Cabaj procedurálny návrh na doplnenie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k tlači 740 asi takto: "Národná rada Slovenskej republiky zriaďuje komisiu Národnej rady Slovenskej republiky zloženú zo zástupcov poslaneckých klubov na posúdenie súčasného stavu rómskeho etnika s návrhom postupu krokov riešenia tejto problematiky."
Ďalší návrh zostáva návrhom mandátového a imunitného výboru, ktorý som predkladal v úvode správy.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ešte raz, pán navrhovateľ, keby ste uviedli návrh.
Poslanec J. Krumpolec:
Odporúčam, aby sme najskôr hlasovali o doplňujúcom návrhu, procedurálnom, ktorý predniesol pán poslanec Cabaj, že Národná rada zriaďuje komisiu Národnej rady Slovenskej republiky zloženú zo zástupcov poslaneckých klubov na riešenie súčasného stavu rómskeho etnika s návrhom postupu krokov riešenia tejto problematiky.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec, myslím, že najskôr musíme odhlasovať to základné uznesenie, toto je mimo návrhu, ktoré sa týka zbavenia imunity. To je zriadenie komisie. Nech sa páči.
(Ruch v sále.)
Prosím, páni poslanci, počuli ste návrh, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predniesol v rozprave pán poslanec Cabaj, ktorý žiada zriadiť komisiu na riešenie rómskej problematiky. Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 100 poslancov.
Za návrh hlasovalo 49 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že návrh sme neschválili.
Prosím, pán navrhovateľ, predneste ďalší návrh na uznesenie.
Poslanec J. Krumpolec:
Pretože ďalšie doplňujúce návrhy predložené neboli, predkladám Národnej rade Slovenskej republiky návrh uznesenia, ktorý je uvedený v tlači 740 ako súčasť správy mandátového a imunitného výboru. Znie takto:
"Národná rada Slovenskej republiky v súlade s článkom 78 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa § 2 ods. 3 písm. f) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vydáva súhlas na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ing. Víťazoslava Morica na základe žiadosti vyšetrovateľa z 25. augusta 2000 evidovanej pod číslom ČVS: OÚV-992/2000."
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 98 poslancov.
Za návrh hlasovalo 65 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 27 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 78 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vydáva súhlas na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Víťazoslava Morica.
Panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Rusnák pred obedňajšou prestávkou predložil návrh na doplnenie 36. schôdze Národnej rady o ďalší bod programu. Prosím, aby sme o tomto návrhu hlasovali. Je to návrh na odvolanie JUDr. Dlhopolčeka z funkcie sudcu. V mene troch klubov to navrhol.
(Ruch v sále.)
Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem 15-minútovú prestávku.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, ktorí nie ste v rokovacej sále a chcete si plniť svoje ústavné povinnosti, prosím, aby ste sa dostavili do rokovacej sály, budeme pokračovať v rokovaní ďalším bodom programu, ale ešte predtým bol podaný návrh na doplnenie o ďalší bod programu 36. schôdze Národnej rady, o ktorom budeme hlasovať. Prosím, aby ste sa dostavili na hlasovanie.
Panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o návrhu pána poslanca Rusnáka, ktorý v mene troch poslaneckých klubov navrhol rozšíriť rokovanie 36. schôdze o ďalší bod programu s tým, že ho prerokujeme po správe o menovom vývoji v Slovenskej republike za I. polrok 2000.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 77 poslancov.
Za návrh hlasovalo 76 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasoval 1 poslanec.
Návrh sme schválili.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Vážení páni poslanci, panie poslankyne, nasleduje
správa o menovom vývoji v Slovenskej republike za I. polrok 2000.
Správu ste dostali ako tlač 721 a spoločnú správu výborov ako tlač 721a, ktorej súčasťou je aj návrh uznesenia Národnej rady.
Prosím teraz guvernéra Národnej banky Slovenska pána Mariána Juska, aby správu uviedol.
Nech sa páči, pán guvernér, máte slovo.
Guvernér Národnej banky Slovenska M. Jusko:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
Národná banka Slovenska predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky v zmysle zákona o Národnej banke Slovenska správu o menovom vývoji v Slovenskej republike za I. polrok tohto roku.
Správa neobsahuje najaktuálnejšie údaje o vývoji reálnej ekonomiky, pretože tieto neboli v čase predkladania správy k dispozícii. Rovnako sú v správe informácie o vývoji platobnej bilancie iba za prvých päť mesiacov tohto roka. Vo svojom úvodnom slove však spomeniem už aktualizované údaje, ktoré mám dnes k dispozícii.
V I. polroku 2000 pokračoval vplyv vládnych opatrení na zmiernenie makroekonomických nerovnováh prijatých v roku 1999. Efekt týchto opatrení sa prejavoval rovnako ako v II. polroku 1999 v oblasti znižovania vonkajšej nerovnováhy, aj v oblasti vnútornej nerovnováhy predovšetkým znižovaním domáceho dopytu a nápravou deformácií v sektore štátom regulovaných cien. Na kroky vedúce k reštrukturalizácii bankového sektora uskutočnené v minulom roku nadväzovala ďalšia etapa uskutočnená v I. polroku tohto roku.
Zvyšovanie regulovaných cien v roku 1999 a začiatkom roku 2000 ovplyvňovalo vývoj inflácie, ktorá v marci tohto roka dosiahla svoju najvyššiu hodnotu 16,6 %. Od marca sa medziročná miera inflácie znižuje. Determinantmi cenového vývoja v I. polroku boli predovšetkým nákladové impulzy, a to rast regulovaných cien, nárast cien ropy a znehodnotenie výmenného kurzu slovenskej koruny voči americkému doláru.
K spomaleniu rastu cien, naopak, prispelo zníženie dovoznej prirážky zo 7 % na 5 % s účinnosťou od 1. 1. 2000, rast konkurencie na domácom trhu a už spomenuté znižovanie domáceho dopytu. Efekt zvyšovania samotných regulovaných cien na medziročnú infláciu má za podmienky obozretnej a racionálnej hospodárskej politiky len krátkodobý 12-mesačný dosah, čo sa prejavilo poklesom inflácie v letných mesiacoch tohto roka, keď pominul vplyv opatrení z júla 1999. Kým v júni dosiahla medziročná miera inflácie 15,4 %, tak v auguste poklesla na 8,7 %, čo bolo pod spodnou hranicou stanoveného intervalu v konkretizovanom menovom programe Národnej banky Slovenska. Podľa našich predpokladov by sa mala inflácia na tejto úrovni nachádzať až do konca roku 2000. Obdobný vývoj zaznamenala aj jadrová inflácia, ktorá v auguste poklesla z júnových 5,8 % na 4,8 %.
Od septembra minulého roka rástli aj ceny priemyselných výrobcov. V dôsledku vývoja cien energetických surovín a výmenného kurzu slovenskej koruny voči americkému doláru ich medziročná dynamika dosahuje od marca 2000 dvojciferné hodnoty. Vplyv cien výrobcov na index spotrebiteľských cien je však eliminovaný vývojom domáceho dopytu a rastom konkurencieschopnosti na slovenskom trhu. Národná banka Slovenska podrobne monitoruje vývoj cien výrobcov ako potenciálne ohnisko tlaku na rast spotrebiteľských cien.
Útlm domáceho dopytu sa prejavil aj v zlepšení zahraničnoobchodných vzťahov Slovenskej republiky, keď deficit bežného účtu platobnej bilancie dosiahol v I. polroku podľa najnovších údajov 6,8 mld. korún a jeho podiel na hrubom domácom produkte klesol na 1,6 % v porovnaní so 7,7 % v rovnakom období minulého roka. Vývoj a štruktúra obchodnej bilancie boli ovplyvnené na strane vývozu oživením ekonomického vývoja v krajinách našich najvýznamnejších obchodných partnerov a na strane dovozu predovšetkým poklesom domáceho dopytu a rastom cien dovážaných vstupov, predovšetkým surovín.
Deficit bežného účtu bol v rámci platobnej bilancie niekoľkonásobne pokrytý prebytkom na kapitálovom a finančnom účte, ktorý dosiahol 28,4 mld. korún. Štruktúra kapitálového a finančného účtu bola ovplyvnená najmä nárastom portfóliových investícií, v rámci ktorých najväčší podiel predstavovala emisia štátnych eurobondov vo výške 2,5 mld. korún a nárastom dlhodobých zahraničných zdrojov čerpaných podnikovým sektorom. Tento vývoj vzhľadom na dlhodobý charakter prílevu zahraničných zdrojov pri stagnácii priamych zahraničných investícií nie je možné charakterizovať ako priaznivý a racionálny.
V I. polroku 2000 pretrvával nedostatočný prílev priamych zahraničných investícií do Slovenskej republiky. Očakávame, že táto situácia bude významne zmenená v súvislosti s privatizačnou aktivitou vlády Slovenskej republiky. Ekonomika pre svoj zdravý a udržateľný rast však potrebuje aj nové investície, nové investičné projekty. V tejto súvislosti privatizácia štátnych podielov v podnikovej bankovej sfére bude predstavovať pozitívny signál pre ostatných zahraničných investorov, pre realizáciu tzv. greenfeeld investícií. Celková zahraničná zadlženosť Slovenskej republiky dosiahla k 31. 5. 2000 10,9 mld. USD a v porovnaní s východiskom roka vzrástla o 412 mil. USD. Jej nárast bol spôsobený rastom oficiálneho dlhu vlády z titulu už spomenutej emisie eurobondov pri poklese zadlženosti komerčnej sféry.
Podiel krátkeho dlhu na celkovej zadlženosti Slovenskej republiky predstavoval 21,9 %. Devízové rezervy Národnej banky Slovenska pokrývali v I. polroku 3,5-násobku priemerného dovozu tovarov a služieb, čo v porovnaní s východiskom roka predstavoval prírastok o 0,4 mesiaca. V priebehu I. polroka zaznamenali devízové rezervy Národnej banky Slovenska nárast 600 mil. USD, čo bolo ovplyvnené nielen prílevom devízových prostriedkov v rámci kapitálového a finančného účtu, ale aj aktivitami Národnej banky Slovenska na devízovom trhu. Tento vývoj sa pozitívne prejavil na stabilite výmenného kurzu koruny predovšetkým voči referenčnej mene, t. j. euru.
S cieľom zníženia nadmernej volatility, resp. makroekonomicky neodôvodneného pohybu výmenného kurzu, vstupovala Národná banka Slovenska na medzibankový devízový trh prostredníctvom intervencií, ako aj priamych nákupov. Saldo obchodov bolo kladné v objeme 423 mil. euro, pretože väčšina operácií Národnej banky Slovenska bola orientovaná proti nadmernému a vývoju ekonomiky nezodpovedajúcemu zhodnocovaniu slovenskej koruny voči euru. Tlaky na zhodnocovanie výmenného kurzu slovenskej koruny voči referenčnej mene sme zaznamenávali predovšetkým v prvom štvrťroku, v dôsledku čoho Národná banka Slovenska intervenovala na devízovom trhu.
Aj napriek pokračujúcemu zlepšovaniu vývoja bežného účtu platobnej bilancie a prebytkovému kapitálovému a finančnému účtu sa v priebehu druhého štvrťroka výmenný kurz ďalej nezhodnocoval. Krátkodobé výkyvy boli spôsobené najmä neekonomickými faktormi. Hodnota koruny voči americkému doláru závisela a závisí od vývoja krížového výmenného kurzu eura a amerického dolára, resp. od vývoja ekonomík eurozóny a Spojených štátov amerických a od sentimentu medzinárodných finančných trhov.
Vývoj zahraničného obchodu sa premietol aj do štruktúry hrubého domáceho produktu, ktorý v I. polroku dosiahol medziročnú dynamiku rastu na úrovni 1,7 %. Ekonomický rast bol ovplyvnený predovšetkým rastom zahraničného dopytu, ktorého vplyv prevýšil tlmený domáci dopyt. Pozitívnym prvkom vo vývoji HDP je, že aj napriek prijatým opatreniam v minulom roku sa vývoj ekonomiky nedostal do recesie. Zlepšenie štruktúry tvorby a použitia HDP vytvára predpoklady na rozvoj a následnú stabilizáciu dynamiky ekonomického rastu Slovenskej republiky. Znižovanie makroekonomických nerovnováh a prebiehajúca reštrukturalizácia bankového sektora umožnili Národnej banke Slovenska v priebehu I. polroka zásadne zmeniť systém menovej politiky, ako aj samotnú realizáciu menovej politiky. Nové menové inštrumentárium je viac zosúladené s nástrojmi vo vyspelých krajinách, predovšetkým s Európskou centrálnou bankou.
V súčasnosti Národná banka Slovenska priamo riadi úrokové sadzby na peňažnom trhu a následne tak ovplyvňuje aj cenu peňazí v celej ekonomike. Od 1. februára 2000 bol umožnený automatický prístup obchodných bánk k jednodňovým refinančným zdrojom a sterilizačným príležitostiam v Národnej banke Slovenska za vyhlasované úrokové sadzby, čo predstavovalo zásadný krok smerom k prechodu na kvalitatívny spôsob riadenia menovej politiky Národnej banky Slovenska.
Vývoj ekonomiky a stabilizácia peňažného i devízového trhu vytvorili pre centrálnu banku podmienky na znižovanie stanovených úrokových sadzieb, ako aj zavedenie limitnej úrokovej sadzby pre štandardné dvojtýždňové repotendre, ktoré v porovnaní s jednodňovou úrokovou sadzbou predstavujú silnejší signál Národnej banky Slovenska o želanom vývoji na peňažnom trhu. Národná banka Slovenska začiatkom II. polroka súčasne prikročila k zníženiu povinných minimálnych rezerv z 8 % na 6,5 %, čím postúpila v procese harmonizácie nástrojom menovej politiky.
Realizácia menovej politiky formou priameho stanovenia sadzieb na operácie Národnej banky Slovenska sa takmer okamžite prejavila v stabilizácii peňažného trhu. Rozhodnutia bankovej rady o výške úrokových sadzieb sa prenášajú do vývoja cien medzibankových depozít. Na pokles medzibankových úrokových sadzieb reagujú aj primárne úrokové sadzby, keď sadzby z krátkodobých čerpaných úverov poklesli podľa aktuálnych úverov za sedem mesiacov o 5,6 percentuálnych bodov a úrokové sadzby z ročných termínovaných vkladov o 2,3 percentuálneho bodu. S poklesom úrokových sadzieb dochádzalo k miernemu oživovaniu úrokových aktivít obchodných bánk.
Zároveň môžem konštatovať, že menové agregáty sa v priebehu I. polroka vyvíjali v súlade so zámermi Národnej banky Slovenska na tento rok. Výkon menovej politiky bol v priebehu celého polroka charakterizovaný narastajúcim objemom sterilizačných operácií Národnej banky Slovenska na voľnom trhu. Hlavnými kanálmi v priebehu likvidity do bankového sektora, a teda faktormi podmieňujúcimi sterilizačný charakter menovej politiky boli najmä zdroje určené na reštrukturalizáciu bankového sektora, operácie na devízovom trhu a previs splátok štátnych cenných papierov nad novými emisiami a prílev zdrojov z emisie eurobondov vlády Slovenskej republiky.
S potrebou sterilizácie čoraz väčších objemov prebytočnej likvidity dochádzalo k presunu ťažiska medzi jednotlivými formami sterilizácie smerom k dlhodobejším formám dvojtýždňovým repotendrom a emisiám trojmesačných pokladničných poukážok Národnej banky Slovenska. Zmena realizácie menovej politiky, stabilizácia peňažného trhu a pokles úrokových sadzieb prispeli k znižovaniu nákladov na obsluhu štátneho dlhu.
Okrem znižovania nákladov nastali v rámci reštrukturalizácie verejného dlhu významné zmeny aj v predlžovaní splatnosti dlhopisov. Súviselo to aj s vhodnou stratégiou pri aukciách štátnych cenných papierov a s dostatkom finančných prostriedkov na krytie bežných potrieb štátneho rozpočtu. V I. polroku sa zrealizovala úspešná emisia päťročných štátnych dlhopisov. V auguste tohto roku Ministerstvo financií Slovenskej republiky úspešne umiestnilo na domácom trhu v histórii Slovenskej republiky prvú emisiu desaťročných štátnych dlhopisov, čím by mala vytvoriť priestor nielen pre ďalšie emisie štátnych cenných papierov, ale aj pre emisie podnikateľských subjektov.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi na záver konštatovať, že podľa názoru Národnej banky Slovenska je možno hodnotiť celkový makroekonomický vývoj v I. polroku aj v súvislosti už so známym vývojom v nasledujúcich mesiacoch ako priaznivý. Očakávania a ciele Národnej banky Slovenska sa plnili. Týka sa to predovšetkým zahraničnoobchodných vzťahov Slovenskej republiky, kde najmä vývoj bežného účtu odráža účinnosť prijatých opatrení, ale aj vplyv oživenia v krajinách našich obchodných partnerov. V oblasti úrokových sadzieb dochádzalo k ich poklesu a stabilizácii celého peňažného trhu. To sa prejavilo aj v miernom zrýchľovaní dynamiky úverových aktivít obchodných bánk. V tejto súvislosti očakávam pokračovanie doterajšieho vývoja až do konca roka, kedy by sa mala inflácia pohybovať v okolí spodnej hranice stanoveného koridoru. V prípade priaznivého vývoja cien ropy a výmenného kurzu amerického dolára by mohla dosiahnuť aj nižšie hodnoty. Vzhľadom na postupné oživovanie domáceho dopytu by v ďalších štvrťrokoch mohol hrubý domáci produkt zvýšiť dynamiku rastu. V oblasti zahraničnoobchodných vzťahov očakávam pokračovanie v doterajšom trende, čím by mal vývoj exportu prispievať k hospodárskemu rastu. Možno teda konštatovať, že v roku 2000 bol tak vytvorený základ pre zdravý makroekonomický vývoj v budúcnosti.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pekne pánu guvernérovi za uvedenie správy a prosím ho, aby zaujal miesto pre navrhovateľov.
Zároveň prosím predsedu Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu poslanca Pála Farkasa, aby podal správu o výsledkoch prerokovania materiálu vo výboroch Národnej rady.
Nech sa páči.
Poslanec P. Farkas:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán guvernér,
vážené dámy,
vážení páni,
prečítam vám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky (parlamentná tlač 721a).
Správu o menovom vývoji v Slovenskej republike za I. polrok 2000 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 772 z 28. augusta 2000 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo na prerokovanie s termínom do 8. septembra 2000. Ako gestorský výbor určil predseda Národnej rady Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ktorý pripraví spoločnú správu o výsledku prerokovania uvedenej správy vo výboroch.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 28. augusta 2000 číslo 772 určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali správu o menovom vývoji v Slovenskej republike za I. polrok 2000 s týmto výsledkom.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo predloženú správu prerokovali a svojimi uzneseniami zhodne ju zobrali na vedomie. Odporučili Národnej rade Slovenskej republiky správu o menovom vývoji v Slovenskej republike za I. polrok 2000 taktiež vziať na vedomie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie predložil gestorskému výboru v stanovenom termíne uznesenie o prerokovaní správy o menovom vývoji za I. polrok 2000. Zo strany výborov Národnej rady Slovenskej republiky ani zo strany poslancov neboli predložené iné stanoviská, pripomienky či pozmeňujúce a doplňujúce návrhy v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Gestorský výbor schválil spoločnú správu uznesením číslo 488 zo dňa 19. septembra 2000. Určil mňa za spoločného spravodajcu výborov a výbor ma poveril predniesť túto spoločnú správu a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní. Zároveň navrhol Národnej rade výbor pre financie, rozpočet a menu podľa § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady vysloviť súhlas, aby guvernér Národnej banky Slovenska Marián Jusko správu uviedol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Ďalej návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý je prílohou tejto spoločnej správy.
Ďakujem, pán predsedajúci.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu poslancovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.
Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne sa neprihlásil nikto z poslancov. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Nepredpokladám, že by sa chcel vyjadriť pán guvernér alebo spravodajca.
(Reakcia z pléna.)
Hlásili ste sa, pán poslanec? Ak áno, beriem to, ja som nevidel. Vrátim to späť.
Prosím, pán poslanec Húska má slovo. Nikto viac, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec A. M. Húska:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán guvernér,
vážené kolegyne a kolegovia,
chcem hlavne vystúpiť a kritizovať niektoré postupy pána guvernéra Juska v posledný deň. Mám pred sebou informácie zo SME z dnešného dňa "Obavy z referenda oslabujú korunu". A tam sa konštatuje, že za príčinu oslabenia koruny však aj on považuje predovšetkým neekonomické faktory, najmä nadchádzajúce referendum. Dokonca doslova uvádza "možno, že je zlomom referendum".
Po prvé, guvernér je povinne nad stranami a obhajuje predovšetkým spoločné záujmy všetkých a nevchádza teda ani do tohto politického hodnotenia, nehovoriac o tom, že aj ďalšie konštatovanie, že kurz koruny najmä voči doláru, ale prenesene aj voči euru, na ktorý je viazaný, sa v žiadnom prípade netýka Slovenska. Hlavnou príčinou je vysoký kurz americkej meny, voči ktorej slabnú všetky ostatné meny. Koruna je naviazaná na euro, tak slabne spolu s ním, konštatoval pán Matúšek. Takáto je skutočnosť, lebo keby to bolo tak, že vplýva referendum, tak by som začínal byť osobitne pyšným, lebo by som konštatoval, že slovenské politické pomery majú globálny rozmer a že zasahujú a hýbu aj s euro, aj s jenom.
Priatelia, toto sa nemá diať. Ja som naozaj považoval pána guvernéra predovšetkým za odborníka. A koniec koncov aj to spriahnutie, ktoré bolo, odborné spriahnutie, myslím, Masár - Jusko, keď bol viceguvernérom, myslím, že všetko nasvedčovalo tomu, že Národná banka skutočne pomáhala k rýchlej konsolidácii pomerov a ku konvertibilite meny. A nestala sa služobníkom ani v minulosti a ani teraz sa nemá stať služobníkom politických zámerov.
Jednoducho takéto konštatovanie neslobodno povedať, pán guvernér. Vy nemáte čo spomenúť teraz referendum, prinajmenšom do konania referenda. Pretože v opačnom prípade konáte naozaj jednostranne. Ale čo je najhoršie, skutočne podstata, meritum veci celého pohybu je také, že to zoslabovanie koruny je v nadväznosti na celkové tendencie, pričom ja nepochybujem, že zoslabenie hospodárskeho potenciálu a zoslabenie rastových schopností nášho hospodárstva, samozrejme, v konečných dôsledkoch bude vplývať a zrejme aj priebežne vplýva, ale nie podstatným spôsobom do takej miery ako samotná skutočnosť, že dolár napriek najvyššiemu deficitu 440 mld. dolárov sa sústavne vďaka svojej pozícii svetovej meny, zrejme, a vďaka celkovej pozícii, ktorú má na svetových trhoch, mimoriadne drží.
Aj keď možno pripustiť, že vzťah eura, dolára a jenu je hospodárska vojna, ktorá je tvrdou vojnou, aj zápas medzi dolárom, jenom a eurom treba naozaj vnímať v kategóriách hospodárskej vojny. Je tu jednoducho prítomná a samozrejme, že pravdepodobne zoslabenú pozíciu euro využíva na tzv. exportnú ofenzívu.
Tu chcem len toľko povedať. Mám výhrady proti takémuto postupu pána guvernéra a prosím, aby skutočne si zapamätal, že teraz je slovko politických sporov, slovko referendum naozaj pre neho tabuizované. Nie preto, že by mal nadržať niekomu stranu, naopak, práve preto, aby zostal nadstraníckym.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Je jedna faktická poznámka pána poslanca Kužmu. Končím možnosť uplatnenia ďalších prihlásení do faktických poznámok a dávam slovo pánu poslancovi Kužmovi.
Poslanec J. Kužma:
Ďakujem pekne.
Ja by som chcel reagovať na kolegu Húsku, ktorý ako ekonóm určite chápe, že taká malá ekonomika a taká otvorená, ako je slovenská, je veľmi ľahko napadnuteľná jednotlivými výrokmi, jednotlivými pozíciami politikov, spochybňovaním vlády, spochybňovaním ministerky financií, spochybňovaním podpredsedu vlády pre ekonomiku.
Netreba sa potom však čudovať, keď aj guvernér Národnej banky povie, že referendum neprispieva k stabilite a k dobrým signálom na verejnosti. Musím konštatovať, že aj za minulého obdobia, aj keď nie vždy, Národná banka udržala svoj dozor nad komerčnými bankami. Oveľa lepší kredit mala, ako mala predchádzajúca vláda. A myslím si, že aj teraz Národná banka koná vcelku rozumne a upozorňuje nás, politikov, čo sa môže stať, ak by došlo k zmene politickej situácie.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán poslanec Húska ešte chce reagovať na faktickú poznámku.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec A. M. Húska:
Ďakujem.
No, chcem povedať pánu poslancovi, že potom je najjednoduchší spôsob urobiť stabilitu, urobiť zmrznutý vodopád, zrušiť demokraciu a zachovať jedinú neomylnú trvalú vládu, ktorá sa bude stále starať o blaho celej spoločnosti.
Priatelia, to predsa s tým nemôže mať nič spoločné. Predsa politický život aj zápas je napríklad aj o ekonomickú koncepciu, o ekonomickú politiku vlády. Terajšia vláda, ktorá sa vzdala všetkých významných impulzov na rozbeh ekonomiky, predsa nemôže byť požehnaním pre túto republiku. A je celkom prirodzené, že sa usilujeme túto neblahú činnosť čo najviac obmedziť. Ale nehovorte, že demokraticky, nie pučom, ale demokraticky uskutočnené zmeny vládnych pomerov sú ohrozením rozvoja hospodárstva. Naopak, sú jeho, a hlavne aj z dlhodobého hľadiska, základnou podmienkou.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán guvernér, chcete sa vyjadriť?
Nech sa páči.
Guvernér Národnej banky Slovenska M. Jusko:
Ďakujem pekne.
Veľmi stručne by som sa pokúsil vyjadriť, ako to vlastne bolo. Ja uznávam, že centrálna banka má byť apolitická a nemá zasahovať do politického života. To plne beriem.
V posledných dňoch sa doslova udial takýto vývoj, že koruna trochu oslabila voči euru. Ten vývoj je pre bežného občana teda neviditeľný, myslím, pohyb koruny voči euru. Avšak oslabila sa, ale nie z dôvodu vývoja fundamentovej ekonomiky, keďže v poslednom období boli publikované priaznivé informácie o vývoji slovenskej ekonomiky. Ja len spomeniem základné: rastúci hrubý domáci produkt v prvom štvrťroku 1,5 %, v druhom štvrťroku 1,9 %. A veľmi priaznivé posledné údaje vo vývoji priemyselnej produkcie i v zlepšujúcom sa zahraničnom obchode. Napriek týmto pozitívnym správam kurz koruny klesol. Zdôvodnenie je a otázka novinára bola, prečo teda dochádza k znehodnoteniu koruny. Odpoveď bola, že k znehodnoteniu koruny, veľmi miernemu, dochádza z mimoekonomických dôvodov. Môžete ich bližšie špecifikovať? Ja som asi povedal, že zdá sa, že tou nosnou témou dnešnej situácie je referendum. A nezačal som ani pozitívne, ani negatívne.
Ale v čom je podstata? Podstata je v tom, že so slovenskou korunou sa obchoduje aj na medzinárodných finančných trhoch. My sme zodpovední za korunu a zahraniční obchodníci často konajú podľa sentimentu, nie podľa reálnych výsledkov ekonomiky. A guvernér musí v týchto prípadoch niekedy vyhlásiť, keď fundamenty idú dobre alebo sú zlepšujúce sa, a napriek tomu kurz padá, tak musí zasiahnuť a musí tento pohyb nejako zdôvodniť. Takže ja si myslím, že je to moja povinnosť niekedy dať vyjadrenie a že nie je to dané ekonomickými fundamentmi, to je dôležité.
Samozrejme, že môžem zostať pri tvrdení, že je to z mimoekonomických dôvodov. No keď ten novinár je neodbytný, tak možno mi to niekedy ujde, že spomeniem aj to, čo sa niekomu môže zdať, že by som to spomenúť nemal. Ak je taký dojem, ospravedlňujem sa, ale verte, niekedy sa musí zasiahnuť.
Ďakujem pekne.