Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Benkovský, chcete reagovať?

Poslanec M. Benkovský:

Ďakujem za odpoveď.

Ja by som chcel len upozorniť, že síce uznávam potrebu posilnenia hypotekárnych úverov a ich zatraktívnenia, ale považujem za potrebné upozorniť aj na skutočnosť, že širšiemu využitiu hypotekárnych úverov bránia administratívne prístupy bánk aj súčasne platná legislatíva, a to tak zákona o hypotékach, ako aj katastrálneho zákona, ktorý ste tu citovali. A myslím si, že je preto potrebné, keďže tieto hypotekárne úvery sú doteraz, žiaľ, pre bežného občana skutočne nie príliš dostupné, aby sme túto chybu napravili v obidvoch zákonoch.

Preto moja doplňujúca otázka znie, či vláda Slovenskej republiky počíta s novelou zákona o hypotekárnych úveroch, prípadne s novelou katastrálneho zákona, ktorý už je síce v legislatívnom procese, či je to tam možné dopracovať.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Nech sa páči.

Podpredseda vlády SR I. Mikloš:

Áno, súhlasím s pánom poslancom, že zatiaľ ešte existujú aj prekážky, ktoré nakoniec boli spomínané aj v tej odpovedi pani ministerky. Tieto sú v legislatívnom procese, niektoré z nich už sú v legislatívnom procese, niektoré sa navrhujú zmeniť tak, aby tieto prekážky mohli byť odstránené.

Ale ešte by som spomenul jednu vec, ktorá nebola v tej odpovedi spomínaná, a to je celkový pokles úrokových sadzieb, ktorý vytvára lepšie predpoklady na dostupnosť týchto úverov, pretože aj dnes tá 6-percentná prémia k tým úrokovým sadzbám, ktoré dnes sa znížili, teda zásadným spôsobom za posledný rok, vytvára veľmi dobrý stimul. A viem aj z bánk, že ten dopyt po hypotekárnych úveroch rastie napriek tomu, že tie prekážky, ktoré pán poslanec spomínal, tam ešte sú a je potrebné ich odstrániť.

Predseda NR SR J. Migaš:

Šiestu z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Zelník pre pána ministra zdravotníctva Kováča. Otázka znie: "Je pravdou, že pri skupinovom nákupe sanitných vozidiel bola vybraná značka Toyota?"

Nech sa páči, pán minister.

Minister zdravotníctva SR R. Kováč:

Vážený pán predseda,

vážené panie poslankyne, páni poslanci,

vážený pán poslanec Zelník,

podľa rozpisu spracovaného Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky bola vyhlásená obstarávateľom Nemocnicou s poliklinikou Banská Bystrica v Obchodnom vestníku číslo 12/2000 z 20. 6. 2000 pod číslom 2 619 verejná súťaž s témou Hromadný nákup vozidiel rýchlej zdravotníckej pomoci a prevozových sanitných vozidiel pre zdravotnícke zariadenia. Podľa poslednej informácie obstarávateľa verejná súťaž ešte nebola oficiálne ukončená vyhlásením výsledkov verejného obstarávania a uzavretím obchodnej zmluvy, pretože záujemcovia, ktorí sa neumiestnili na prvom mieste, podali proti výsledku výberového konania námietky.

Podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní je Úrad verejného obstarávania jediným orgánom, ktorý rozhoduje o námietkach účastníkov verejného obstarávania. V tejto súvislosti poukazujem na to, že v danom prípade je obstarávateľom podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní Rooseveltova nemocnica s poliklinikou Banská Bystrica.

Ministerstvu zdravotníctva preto neprislúcha akýmkoľvek spôsobom vstupovať do právnych vzťahov súvisiacich s verejným obstarávaním. Dovoľujem si aj upozorniť, že spôsob oboznámenia sa s výsledkami verejnej súťaže je pre obstarávateľov upravený už uvedeným zákonom o verejnom obstarávaní.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Zelník.

Poslanec Š. Zelník:

Vážený pán minister, nie je to celkom tak. Isteže podľa zákona nemá ministerstvo právo zasahovať, ale ministerstvo zdravotníctva vyčlenilo finančné prostriedky na takýto skupinový nákup a poverilo tým Banskú Bystricu. Pre mňa bola zarážajúca informácia v tom, že údajne to vyhrala firma Toyota napriek tomu, že tu máme vlastné firmy, ale keď nebolo ešte rozhodnuté, pretože by som sa veľmi čudoval, keby zo štátnych prostriedkov pri súčasnej nezamestnanosti, pri súčasnej podpore hľadania práce pre našich pracovníkov by sme dávali prednosť cudzej firme. Pretože nejde iba o jednorazový nákup sanitných vozidiel, tu ide o opravy, tu ide potom o všetky prehliadky a všetky veci spojené s prevádzkou týchto sanitných vozidiel. Ja som dostal takú informáciu, že údajne bola vybratá firma. Preto som dal túto otázku. Ale nemáte celkom pravdu, že ministerstvo zdravotníctva nemá do toho čo povedať, pretože ak ono dalo takúto objednávku, tak myslím si, že má čo do toho povedať.

Ďakujem.

Minister zdravotníctva SR R. Kováč:

Vážený pán poslanec, v okamihu, keď sa dozviem výsledok protestu alebo námietok, rozhodnutia o námietkach objednávateľov alebo účastníkov, vám dám vyčerpávajúcu odpoveď, povedzme vo výbore pre zdravotníctvo. Pretože ak by som teraz hovoril o tom, ako prebiehalo prvé kolo, ako sa umiestnili účastníci, ako sa umiestnili nie značky, ale účastníci, tým by som asi narušil rokovanie o odvolaní sa proti výsledku, a preto v tejto chvíli by som to považoval za nenáležité.

Predseda NR SR J. Migaš:

Siedmu otázku položil pán poslanec Drobný pre ministra školstva Ftáčnika. Odpovedať bude minister Magvaši. Otázka znie: "Pokles vzdelanosti mládeže Slovenskej republiky sa viaže na pokles materiálnych podmienok a kvality výučby. Ako to mienite v nasledujúcom období odstrániť?"

Nech sa páči, pán minister.

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:

Vážené dámy, vážení páni,

vážený pán poslanec Drobný,

samozrejme, formulovanie vašej otázky nie je celkom jasné, z akého kritéria vychádzate a hodnotíte úroveň vzdelanosti mládeže Slovenskej republiky a že dochádza k jeho poklesu, pretože žiaden takýto oficiálny prieskum nebol vykonaný. A zrejme na základe niektorých poznatkov zovšeobecňovať alebo jednoznačne konštatovať pokles vzdelanosti mládeže Slovenskej republiky je asi nie celkom adekvátne.

Na druhej strane treba povedať, že Slovenská republika sa v hodnoteniach kvality života podľa metodiky UNDP, to je rozvojový program OSN, dlho umiestňuje medzi krajinami s vysokým stupňom ľudského rozvoja. Index ľudského rozvoja meraný kombináciou ukazovateľov práve vzdelanosti, zdravia a životnej úrovne radí Slovensko medzi 50 najvyspelejších krajín sveta. A tento parameter sa zlepšuje. Vzdelanie práve prispieva k tomuto indexu veľmi výrazne.

Samozrejme, myslím si, že treba rozprávať aj o kvalite výučby na školách, kde treba hodnotiť pozoruhodné výsledky žiakov, ktoré sa každoročne dosahujú na medzinárodných súťažiach, keď sa umiestňujú na popredných miestach na predmetových olympiádach, v programovaní, stenografii a podobne. A práve sa ukazuje, že aj najnižšia miera, teda štatistika ukazuje, že najnižšia nezamestnanosť je práve u absolventov vysokých škôl a gymnázií. Podľa informácií Ústavu slovenskej a svetovej ekonomiky Slovenskej akadémie vied z tohto roka sa hovorí, že súčasná vzdelanostná úroveň pracovnej sily Slovenskej republiky je dobrá a zodpovedá približne 87-percentnej úrovni malých hospodárskych krajín, vyspelých hospodárskych krajín sveta.

Treba aj vlastne vidieť, že absolventi stredných a vysokých škôl zo Slovenskej republiky sa v súčasnosti veľmi dobre uplatňujú na trhu práce aj v zahraničí, kde organizácie a firmy prejavujú záujem zamestnať týchto absolventov. A napríklad príkladom toho je otvorenie vlastne nového centra IBM pre strednú Európu, Rusko, Blízky východ a Afriku s tým, že by sa sem mali presťahovať, do tohto priestoru, pracoviská z Milána a Viedne.

Je teda všeobecne známe, že určite vzdelanostná úroveň jednotlivca i mládeže je podmienená pôsobením rôznych činiteľov nielen v procese výchovy a vzdelávania na školách, ale aj v rodine a v celej spoločnosti. Samozrejme, treba zvýrazniť aj to, že z hľadiska vzťahu vzdelanosti mládeže a kvality výučby v tomto mnohodimenziálnom procese je rozhodujúcim činiteľom učiteľ. A od vytvorenia primeraných materiálnych podmienok na jeho prácu, od jeho profesionálnej prípravy, t. j. jeho pedagogickej, odbornej, etickej spôsobilosti, od jeho ďalšieho celoživotného vzdelávania, jeho spoločenského postavenia a stabilizácie bude úmerne závisieť i kvalita výučby na školách.

V nasledujúcom období transformácie nášho školstva sa chcú uskutočniť tieto koncepčné zámery, a to vypracovať v roku 2000 návrh koncepcie rozvoja a výchovy vzdelávania v Slovenskej republike s horizontom na najbližších 10 až 15 rokov a predložiť ho aj na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky. V súlade s projektom Milénium a v nadväznosti na prijatie zákona o verejnej službe zlepšiť prípravu učiteľov na vysokých školách a skvalitniť ďalšie celoživotné vzdelávanie učiteľov a zvýšiť tak aj celospoločenské postavenie učiteľa a status jeho povolania a najmä finančné ocenenie jeho práce. Mala by sa vytvoriť aj ucelená koncepcia a stratégia hodnotenia kvality vzdelávacieho systému a jeho prvkov.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán minister, máte ešte minútu.

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:

Myslím si, že je dôležité a je potrebné tiež povedať, že vláda Slovenskej republiky prerokovala a ešte zatiaľ neschválila koncepciu ďalšieho rozvoja vysokého školstva na Slovensku pre 21. storočie. Tento koncepčný dokument by mal výraznou mierou zlepšiť celkovú kvalitu života slovenskej spoločnosti a vytvoriť konkurencieschopnosť ľudských zdrojov v európskom a celosvetovom meradle.

Skončil som, pán predseda.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem, pán minister.

Nech sa páči, máte asi pol minúty, pán poslanec.

Poslanec M. Drobný:

Ďakujem pekne, pán predseda.

Pán minister, ja som vychádzal z materiálov NUFIC CENTRA, ktoré za rok 1999 index vzdelanosti priemerne vybratej vzorky, teda nie špičkových, vysokointeligentných študentov, hodnotilo o 0,5 % nižšie, ako bolo v roku 1998. Okrem toho čítam materiály našej akreditačnej komisie, ktorá jednoznačne v mnohých záveroch mnohých škôl konštatuje, že vzdelanosť absolventov daných fakúlt je nižšia, ako bola pred dvomi rokmi. Takže z tohto vychádzam.

Ďalej, veľa fakúlt sa spolieha už teraz veľmi výrazne a neodôvodnene výrazne na samoštúdium. A to je, prosím, vec, ktorá prispeje k vzdelanosti vysokointeligentným, ale tým priemerným asi veľmi nie. Preto si myslím, že naozaj to sú údaje, ktoré sú vierohodné, a sú také, že ich treba brať do úvahy. Preto si myslím, že predčasné zavretie zimného semestra vlani na niektorých univerzitách znamenalo určite pokles vzdelanosti, o tom nemožno pochybovať. Dohonili to len tí, ktorí sú schopní v samostatnom štúdiu to dohoniť, ale tí priemerní asi nie. Tvrdí to aj materiál NUFIC CENTRA a tvrdia to aj závery akreditačnej komisie.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec, ďakujem.

Pán minister, nech sa páči, krátko reagovať a končíme hodinu otázok, čas už uplynul.

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:

Ja si myslím, že tieto otázky bude možné prediskutovať si s pánom ministrom bezprostredne. Určite bude príležitosť na to vo vašom výbore, teda výbore pre vzdelanie, kde by sa mohli tieto otázky bližšie analyzovať. Myslím si, že na druhej strane treba vychádzať aj z toho, čo som tu povedal, že v tých celkových parametroch ľudských zdrojov na Slovensku zatiaľ Slovenská republika vychádza veľmi dobre.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem, pán minister, ďakujem, páni poslanci, končím bod programu hodina otázok.

Ďalšie rokovanie povedie pán podpredseda Hrušovský.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

budeme pokračovať v prerušenom rokovaní o správe mandátového a imunitného výboru o výsledku zistení výboru pri prerokovaní žiadosti vyšetrovateľa Okresného úradu vyšetrovania Policajného zboru o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý prerokúvame ako tlač 740.

Do rozpravy ešte podľa zoznamu prihlásených a v poradí vyžrebovaných rečníkov zostávajú dvaja páni poslanci, a to pán poslanec Švantner a pán poslanec Moric.

Ešte predtým, ako udelím slovo prihláseným rečníkom, sa hlási pán poslanec Rusnák.

Poslanec J. Rusnák:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

podľa § 24 ods. 5 zákona o rokovacom poriadku v mene poslaneckých klubov Slovenskej demokratickej koalície, Strany demokratickej ľavice, Stany maďarskej koalície a Strany občianskeho porozumenia podávam procedurálny návrh na zaradenie bodu - návrh na odvolanie JUDr. Pavla Dlhopolčeka z funkcie sudcu (tlač 741) do programu 36. schôdze Národnej rady. Tento bod žiadam zaradiť ako 16. bod tejto schôdze.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh, ktorý podal v mene štyroch poslaneckých klubov pán poslanec Rusnák a ktorý navrhuje rozšíriť rokovanie 36. schôdze o ďalší bod, ktorým má byť návrh na odvolanie pána JUDr. Pavla Dlhopolčeka z funkcie sudcu.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

Prezentovalo sa 66 poslancov.

Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste sa dostavili do rokovacej sály, a prosím všetkých prítomných poslancov, aby sa prezentovali, pretože evidentne je prítomná nadpolovičná väčšina poslancov v rokovacej sále.

Prosím všetkých pánov poslancov, ktorí diskutujú s pánmi ministram, premiérom a ostatnými členmi vlády, aby zaujali miesta v laviciach, aby sme mohli rokovať.

Páni ministri, prosím, aby ste, ak chcete diskutovať s poslancami, opustili rokovaciu sálu a viedli svoje rokovania.

Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, prezentujme sa. Prezentáciou zatiaľ overíme počet prítomných poslancov. Zatiaľ nehlasujeme, iba zisťuje počet prítomných v rokovacej sále. Pán poslanec Juriš, zaprezentuj sa.

Prezentovalo sa 72 poslancov.

Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 36. schôdze bodom programu, ako som ho uviedol.

Ďalším v poradí prihlásený do rozpravy je pán poslanec Švantner.

Nech sa páči.

Poslanec D. Švantner:

Vážený pán predsedajúci,

milé dámy,

vážení páni,

asi bolo zbytočné prihlásiť sa do rozpravy k uvedenému bodu...

(Ruch v sále.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Prosím o pokoj v rokovacej sále, páni poslanci. Páni poslanci, prosím, aby ste s pánmi ministrami viedli svoje rokovania mimo rokovacej sály a nerušili priebeh rokovania 36. schôdze.

Pán poslanec Slota, choďte rokovať mimo rokovacej sály, aj ostatní páni poslanci.

Nech sa páči, pán poslanec Švantner.

Ostatných prosím o dôstojné prostredie v rokovacej sále.

Poslanec D. Švantner:

Dúfam, že mi nešiel čas.

Milé dámy,

vážení páni,

ako som začal hovoriť, že bolo...

(Ruch v sále.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Budaj, prosím, aby ste netelefonovali v rokovacej sále. Aj všetkých ostatných pánov poslancov. Janko Budaj. Pán poslanec Slobodník.

Pán poslanec Švantner, nemajú úctu k vášmu mandátu, berte to tak.

Poslanec D. Švantner:

Pritom si myslím, že tento bod je taký významný, že by sme sa mali nad tým zamyslieť.

Bolo asi zbytočné prihlasovať sa vôbec do rozpravy, lebo podľa toho, ako som dostal informáciu včera večer, keď som odchádzal z Národnej rady, od jedného z koaličných poslancov, bolo už vlastne včera rozhodnuté. Včera bolo povedané, že dnes bude náš kolega Víťazoslav Moric pozbavený imunity bez toho, aby sme vypočuli, čo povedia poslanci, bez toho, aby sme vypočuli, čo povie poslanec Víťazoslav Moric. Ako ste si všimli, potvrdzuje to aj tá skutočnosť, že z vládnej koalície vystúpil jeden poslanec v rozprave. Inakšie zostalo len pri reakciách na názory opozičných poslancov, väčšinou na názory poslancov Slovenskej národnej strany.

Tu by som chcel zareagovať na to, čo povedal pán poslanec z vládnej koalície, pán poslanec Mikloško, o tom, ako mu behá mráz po chrbte, keď počuje výroky poslancov Slovenskej národnej strany. Ja by som mu doprial, aby šiel do rómskych osád a určite by mu po chrbte nebehal len mráz, ale možno aj niečo inšie. My, ktorí sme sa naozaj zamýšľali nad problémom, ktorý tu vzniká, si myslíme, že vládna koalícia sa snaží redukovať problém rómskeho obyvateľstva na akési tabuizovanie tohto problému. Myslím si, že je mylné, ak si tu voľakto myslí, že tým, že zoberieme imunitu poslancovi Víťazoslavovi Moricovi, splníme si, spravíme si jednu čiarku a vyriešime problém, ktorý nám vytýka Európska únia. Štáty Európskej únie už zistili, aký problém je, dalo by sa povedať, to ukrivdené obyvateľstvo, ktoré odchádza z východoeurópskych štátov, ktoré sa chystajú niektorí politici v západných krajinách separovať na samostatný ostrov, a pritom sa im nikto nevyhráža, že je to nehumánne.

Teraz by sme mohli ísť aj k tomu slovu o rezerváciách. Viete, cigánske etnikum žilo v našej krajine vždy trocha inakšie ako ostatné obyvateľstvo. Žilo vo svojich miniosadách na okraji ostatného obyvateľstva, a pritom dalo by sa povedať, že je to nakoniec takisto určitý druh rezervácie. Boli tam spokojní a nikto im to nevytýkal. Teraz si myslím, že by sme tento problém mali riešiť, ale riešiť ho budeme môcť len vtedy alebo len vtedy spravíme prvý krok v riešení tohto problému, keď dokážeme našim spoluobčanom v takých prípadoch, ako často vidíme v televízii, keď im vytýkame, že kradnú úrodu, ktorú neposiali, a berú drevo z lesa, ktorý nesadili, že nemajú robotu, nemôžu sa nikde zamestnať.

Prvý krok, ktorý by bol v riešení tohto problému, by bol ten, že by nemohli túto odpoveď povedať, že by sme mohli ponúknuť prácu nielen našim rómskym spoluobčanom, ale aj ostatným 600 000 nezamestnaným, ktorých máme. Žiaľbohu, je k dispozícii len nad 30 000 miest, aj to sú miesta problematické. Osobne si myslím, že chyba je v tom, že nedokážeme, vládna koalícia a opozícia, spolu rokovať o tomto probléme. O probléme nezamestnanosti. Doteraz od revolúcie ani jedna vláda nespravila dosť pre to, aby sa tento problém odbúral. Myslím si, že toto je strategický záujem našej republiky a o tomto by sme mali hovoriť. Ale my všetko redukujeme len na problém Víťazoslava Morica, ktorý sa odvážil povedať to, čo si myslí väčšina obyvateľstva.

Milé dámy, vážení páni, naši spoluobčania budú hodnotiť to, ako posúdime výroky nášho kolegu pána Morica. Tí, ktorí naozaj vedia, v čom je ten problém, myslím si, že budú na strane nášho kolegu. A ja by som vám povedal ešte na záver jednu skutočnosť, nad ktorou by ste sa mali zamyslieť. Za pár dní bude referendum. Občan sa zúčastní toho referenda a bude hlasovať aj podľa toho, aký názor si utvorí z toho, čo počuje a uvidí dnes pri odňatí imunity Víťazoslavovi Moricovi.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca sa hlási pán poslanec Prokeš. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

Pán poslanec Prokeš.

Poslanec J. Prokeš:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Ja by som k vystúpeniu pána poslanca Švantnera chcel len doplniť, že stará ľudová múdrosť hovorí, že od jedného hnilého jablka zhnije celá prepravka. A sú to práve príslušníci cigánskeho etnika, ktorí sú dávno integrovaní a na ktorých môžeme byť hrdí, ktorí sami požadujú, aby tí, ktorí sa jednoducho nevedia prispôsobiť normám väčšinového obyvateľstva a žiť, by som povedal, v súlade s týmito normami, a nie na úkor ostatných, aj tých príslušníkov cigánskeho etnika, ktorí sú dávno prispôsobiví, že práve tí žiadajú, aby sme tento problém riešili. A chcem podčiarknuť, že pokiaľ hovoríme o nejakej potrebe riešenia, tak stále hovoríme o neprispôsobivej časti. Nehovoríme o cigánskom etniku ako takom. Nikto zo Slovenskej národnej strany to nikdy ani nehovoril.

Takže mňa skôr chytá strach z vystúpenia pána Mikloška, ktorý vlastne vytvára zo všetkých príslušníkov cigánskeho etnika jednu skupinu a vlastne ju pasuje za takúto, s ktorou treba nejakým spôsobom nakladať. Naopak, ja si myslím, že vytvorenie alebo oddelenie tých, alebo danie najavo väčšinovým obyvateľstvom, že si vieme vážiť tých, ktorí žijú v súlade s právnymi a etickými normami, a naopak, že budeme postihovať len tých, ktorí nie že nevytvoria dobré predpoklady na spolužitie, ale odmietajú rešpektovať základné pravidlá spolužitia. Ale celá táto kampaň na pána Morica s tým nemá nič spoločné. Je to zastrašovanie opozície, aby nepoukazovala na neschopnosť vládnej koalície.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Panie poslankyne, páni poslanci,

posledným v poradí prihláseným rečníkom do rozpravy je pán poslanec Moric.

Nech sa páči, máte slovo.

Poslanec V. Moric:

Vážený pán predsedajúci,

vážené dámy,

vážení páni,

vážený môj veľactený hosť pán Patkoló, ktorý sedí na balkóne,

chcem vám oznámiť, že pán Patkoló požiadal tento parlament, aby tu mohol vystúpiť a ja to tu tlmočím. K vašim vystúpeniam sa nebudem vyjadrovať. Vyjadrím sa len k jednému, a to k pánovi poslancovi Andrassymu, keď na to nastane vhodný čas.

Chcel by som začať asi tým, že je jeseň a usporadúvajú sa Hubertove jazdy. Toto, čo sa tu deje, je jedna taká Hubertova jazda. Je to štvanica v štýle hon na líšku, ale tu nie je líška, tu som ja a vy sa ku mne správate podľa hesla: Tu je vinník, nájdite niečo na neho, to je jedno čo. Ja som líška, vy ste honci, vy máte krvavé oči a neviete, o čom hovoríte, lebo ste ma nikdy nevypočuli. Ja som líška, mám dobré nohy a zdravé pľúca, uvidíme kto z koho.

Chcem hneď len povedať, že existuje správa mandátového a imunitného výboru a tá klame, že existuje žiadosť o moje vydanie, a tá nehovorí pravdu. Na druhej strane tejto žiadosti o moje vydanie alebo o zbavenie mojej imunity je táto veta: "Trestné stíhanie proti konkrétnej osobe je dostatočne preukázané magnetofónovou kazetou vyžiadanou z Rádia Twist a videokazetou vyžiadanou z STV, na ktorých je zdokumentovaný priebeh tlačovej besedy."

Nie je tam zdokomentovaný priebeh tlačovej besedy, ale je tam zdokumentovaný priebeh časti tlačovej besedy. Priebeh tlačovej besedy je zdokumentovaný tu, len tu a ja to mám u seba a je to digitálne. Z takýchto častí priebehov tlačovej besedy ja spravím taký kompilát, že budete buď plakať, alebo sa budete smiať.

V tej žiadosti je povedané a citované: "Čo je na tom humánne, keď sa umožní, aby debil splodil debila" a tak ďalej a tak ďalej. "Čo je na tom humánne, keď sa umožní..." Nikdy som to nespájal s Cigánmi. Nikdy! Ani v súvislosti s pánom Andrassym. To by som si nikdy, samozrejme, nedovolil, keď pán Andrassy tu tvrdí také nehoráznosti, aké tvrdil. A teraz nasleduje to, ďalšia časť citátu, ktoré nesúvisia. "Tých, ktorí sú neprispôsobiví, je treba na Slovensku" a tak ďalej a tak ďalej. Prosím vás, zopakoval som to niekoľko ráz. Mám to tu zdokomentované.

(Poslanec Moric pustil digitálny záznam.)

"Tak aj teraz by som chcel povedať, že pre tých cigánskych spoluobčanov, ktorí sú neprispôsobiví, môj osobný priateľ je Cigán, ktorý má tri vysoké školy a štvrtú, teda prvú, ktorú chodil, tak tú nedokončil, takže tí, ktorí sú neprispôsobiví, je treba na Slovensku"...

(Koniec reprodukcie zo záznamu.)

Asi štyrikrát som to povedal, že to je len pre tých, ktorí sú neprispôsobiví. No a v tejto správe mandátového a imunitného výboru, čiže to sú dva výroky, ktoré boli zaznené v rôznom čase.

Na strane 3, ak si prečítate: "Čo je na tom humánne", začína, "v našom národe", končí, tam majú byť úvodzovky, to je jedna myšlienka. Ale tento odsek dáva do súvislosti jednu myšlienku s druhou, čo sa nikdy neudialo. Je to neprípustné a podľa mňa je to skreslenie skutočných udalostí. Čiže "čo je na tom humánne" nesúvisí s tou druhou vetou "pre tých, ktorí sú neprispôsobiví, je treba na Slovensku vytvoriť rezervácie". Nikdy to takto neodznelo a je to účelová záležitosť, ktorá mňa má ukázať v nepriaznivom svetle. Pretože slovo rasizmus a rasista, nenávisť a národnostná rasová nenávisť sú slová veľmi ťažké a veľmi vážne a treba s nimi narábať veľmi opatrne. Mali by s nimi opatrne zaobchádzať všetci, ktorí ich berú do úst, v tomto prípade moji kolegovia poslanci, novinári, vyšetrovatelia. Pri reprodukcii týchto slov je ich potrebné reprodukovať a používať v kontexte, v ktorom boli vyslovené. Zisťujem, že viacerí poslanci, novinári nezaobchádzajú s týmito slovami opatrne.

Pán poslanec Muránsky tvrdí, že klub KDH bude hlasovať za zbavenie mojej imunity. Pán poslanec, na základe čoho ste sa tak rozhodli? Jedine z maďarskej koalície a zo Slovenskej národnej strany a HZDS sú tu ľudia, ktorí ma chcú vypočuť, ktorí chcú počuť, ako zdôvodním to, čo som povedal. Ostatných to nezaujíma, ale budú hlasovať za zbavenie mojej imunity. Čiže, pán poslanec Muránsky, na základe čoho ste tak rozhodli v klube? Veď ste ma ani raz nepočuli.

Pán podpredseda vlády Csáky tvrdí, že Spojené štáty americké s pobúrením vnímali najmä výroky Víťazoslava Morica, ktorý navrhol zriaďovať pre Rómov rezervácie. Viete si predstaviť, že Spojené štáty americké vnímajú moje výroky, že sú pobúrení, že navrhujem zriadiť pre Cigánov rezervácie. A nie sú pobúrení, že oni majú indiánske rezervácie, a nie sú pobúrení, že majú rezerváciu Yellowstonský národný park, že v USA nie sú pobúrení, že na Slovensku máme aj kultúrne rezervácie?

Pán kolega Weiss sa vyjadril tiež k niečomu, čomu nerozumie. Demokracia je vraj daná tým, že je demokratická ústava, že je ekonomický rast v štáte, o tom budem hovoriť, o ekonomickom raste, a že sú slobodné médiá. Ale v našom štáte niektorí novinári účelovo vytrhávajú slová zo súvislosti a používajú akési slovné koláže, aby sa, aj keď nekorektne, uviedli na mediálnom trhu. Tento problém sa totiž nedá vysvetliť v niektorých holých vetách. Každý má inú skúsenosť zo socia, v ktorom žije, a každý má inú skúsenosť zo spolužitia s Cigánmi a tieto skúsenosti nezovšeobecňuje buď účelovo, alebo ich ani nevie zovšeobecniť, ako napríklad pán poslanec Andrassy.

Od roku 1990 v našom štáte tento problém nebol ani len otvorený, nieto ešte riešený. Keď som o tomto probléme hovoril, nehovoril som o remeselníkoch, cestároch, učiteľoch, vedeckých pracovníkoch z radov cigánskeho etnika, všetkým týmto, ako aj ostatným občanom sa ospravedlňujem, že tento parlament rieši túto situáciu, ktorú mala riešiť vláda, a nezaujíma sa o problémy, ktoré sa týkajú toho, čo budú jesť. Stretávam sa s týmito vzdelanými ľuďmi a majú podobné názory ako ja, žijú podľa tých istých právnych noriem ako ja. Sú to moji priatelia. Nikto z vás nejedol tou istou lyžicou s niektorým z Cigánov, ako ja s mojím priateľom, tú istú polievku.

Nehovoril som teda napríklad o Končekovcoch z Necpál, o Karvayovi z Vrútok, ktorému som zabezpečil sponzorstvo na miliónové husle a stotisícový sláčik. Nehovoril som o tých, ktorým som pomohol, a nehovoril som o tých, ktorým som chcel pomôcť, ale vy ste mi to nedovolili. To znamená, že som nehovoril o Detskom domove v Necpaloch, kde je 90 % detí cigánskeho pôvodu, a vy ste odmietli dať peniaze, aby tento domov bol dobudovaný. Ešte raz hovorím, nie vy ste zabezpečili sponzorstvo vynikajúcemu mladému cigánskemu chlapcovi Karvayovi, ja som zabezpečil. (Potlesk.)

A čo títo ľudia hovoria? Títo ľudia hovoria, tu sú citáty: "Slušnému Cigánovi, a verte mi, je ich mnoho, sa v takejto spoločnosti tiež nežije ľahko. Kedykoľvek sa on alebo členovia jeho rodiny objavia, hneď ich podozrievajú z nekalých úmyslov." Druhý citát. Ďakujem, pán Mikloško, že si prišiel, ctím si svoj názor. Viem, že si ma počúval veľmi pozorne. Ďalší citát: "Keby kukláči len urobili bleskovú akciu v časti mesta, kde býva rodina Balážovcov, určite by zadržali dílerov drog." To je citát ženy, ktorá si neželá byť menovaná. Mám ho. Ďalší citát: "Mnohí naši ľudia skrývajú nečestné úmysly za klamstvá o rasistickom napádaní." To je citát vzdelaného Cigána, ktorý komentoval skutočnosť, že pri kradnutí medených drôtov sa zabil zlodej Cigán a jeho kolegovia povedali, že to urobili skíni.

Keď som o tomto probléme hovoril, hovoril som o neprispôsobivých občanoch, z ktorých väčšina sú cigánskeho pôvodu. Uviedol to aj vyšetrovateľ a povedal som to takto, už som to povedal, predviedol som vám to. Hovoril som o tom, že v slovenských väzniciach je 48 väzňov cigánskeho pôvodu. Ak odpočítame tých, ktorí sú tam napríklad za dopravné nehody, toto číslo vzrastie na 60 %. Toto nezistil Ďuro z búdy, ale Jano z ministerstva spravodlivosti. Toto zistil najvyšší pracovník tohto ministerstva, toto zistil minister spravodlivosti. Niektorí hovoria, že takéto zisťovanie je nehumánne. Ale títo, čo to hovoria, tak niet im pomoci.

Hovoril som o tých, čo ich je napríklad v Martine 2 %, ale na kriminálnych trestných činoch sa v tomto meste podieľajú 50 %. Za minulého režimu začal tento problém. Časť jedného etnika vytrhli z jedného storočia a presadili do iného. To boli tí, čo ešte neboli usadení, ale kočovali. Boli to kočovníci a stretávali sa pri voze, pri ohni. Potom ich zo dňa na deň presadili napríklad v Rimavskej Sobote do sídliska Dúžavská cesta. Choďte sa tam pozrieť, ja som tam bol. No oni sa znovu stretávali pri ohni, ale pri ohni z parkiet. Donútili ich žiť v domoch, v ktorých žiť nevedia. Predtým, keď kočovali, nemali riadnu lekársku starostlivosť, dožívali sa nízkeho veku, ich úmrtnosť bola tiež vysoká. Usadením sa toto zlepšilo. Zvýšila sa ich populácia a zvyšuje sa a dnes dve tretiny cigánskej populácie sú mladiství ľudia. Ako som už povedal, problém začal za minulého režimu a začal našou toleranciou.

Pozrite sa, dámy a páni, pozrite sa, pán podpredseda, ako riešili problém neprispôsobivých domorodých obyvateľov "kultúrne národy". Pozrite, ako Angličania riešili problém Indiánov v Amerike a Bušmanov v Austrálii. Strieľali ich ako bizónov a klokanov, ako divé zvery. Dobytie Ameriky mnohí historici považujú za najhoršiu genocídu v histórii ľudstva, s ktorou sa nedajú porovnať ani etnické ukrutnosti nacizmu či komunizmu, a má obdobu iba v neľudskom prístupe voči pôvodným obyvateľov Austrálie. Pozrite, ako riešili semitský a cigánsky problém fašisti, nacisti a komunisti. Ako vieme, fašizmus vznikol v Taliansku, nacizmus v Nemecku. Ako vznikol komunizmus, to už tiež všetci vieme. Ani jedna z týchto zvrátených ideológií nevznikla na Slovensku, ani v nijakej slovanskej krajine. Boli to drastické veci v minulosti, ale v prítomnosti sa nič nezmenilo. Prístup k týmto problémom v niektorým štátoch je naďalej nekompromisný. V niektorých týchto štátoch.

Dánska ministerka vnútra pani Espersenová navrhuje, aby neprispôsobivých žiadateľov o azyl umiestnili na izolovanom ostrove. Pani ministerka síce uznáva, že izolovať týchto ľudí dopúšťajúcich sa nezákonnej činnosti na izolovanom ostrove je trochu odporné, ale považuje to za jednu z možností, ktorú treba zvážiť. Za tieto výroky ju nik nezbavuje imunity. Poslanec Moric zo slovenského parlamentu navrhuje zriadiť pre neprispôsobivú časť cigánskeho etnika rezervácie asi také, aké sú v Amerike, kde v súčasnosti žije asi 0,5 mil. severoamerických Indiánov, a chcú ho zbaviť imunity. Áno, povedal som asi také ako v Amerike. Myslel som nie presne také, ale ľudskejšie. Nikto sa ma neopýtal, ako si to predstavujem, ale imunity ma zbaviť chcú. Tiež nikto neodsudzuje obyvateľov francúzskych miest Mec a Nancy, kde sa stretlo asi 35 000 francúzskych Cigánov. Volajú ich "ľudia na cestách". Napriek snahe organizátorov o ekumenický charakter celej akcie a nebývalej prítomnosti polície, Cigáni porozumenie u miestnych obyvateľov nenašli. Naopak, v dôsledku protestov poslancov zastupiteľstiev okolitých obcí sa okolo podujatia vytvorila priam nedýchateľná atmosféra nepriateľstva a odporu. Už vopred boli zatracovaní tí, čo dali súhlas na stretnutie. O prefektovi Denisovi sa dokonca písalo ako o Alim Denisovi a jeho 40 000 zbojníkoch. Nikto poslancov miestnych zastupiteľstiev nezbavuje imunity. Žijú totiž v demokratickom štáte. Nám takéto drastické riešenia ani len nenapadnú.

A tieto národy nemali doteraz ani toľko cti, aby sa ospravedlnili. Videli sme protesty Bušmanov v Sydney. My zatiaľ nemáme sa za čo ospravedlňovať a dúfam, že ani nezadáme dôvod na ospravedlnenie. My máme za našu toleranciu len malér. Slovenská republika nemá na to, aby tento problém riešila z vlastných zdrojov. Ja ako zákonodarca som sa opýtal vlády, spoločnosti, ako, preboha, ideme riešiť tento problém. Doteraz sa to riešilo-neriešilo anonymne. Teraz to chcem, aby sa to riešilo verejne. Chcem, aby to riešila vláda, parlament, a chcem, aby aj verejnosť zaujala stanovisko, ako pomôcť neprispôsobivým občanom.

Dámy a páni, toto nie je útok na Cigánov, toto je útok na problém. Na problém, čo ideme robiť s neprispôsobivými občanmi, z ktorých asi 98 % sú občania cigánskeho etnika. Ja som tento problém vedome vulgarizoval, a nebudem brať svoje slová späť. Vedome som to vulgarizoval, a nebudem brať svoje slová späť. Nebudem ich brať späť...

(Reakcia z pléna.)

Nebudem brať svoje slová späť, tak ako pán Verheugen, keď povedal o našom prijatí do Európskej únie, budú rozhodovať referendá v iných štátoch a potom povedal niečo, čo nemá hlavu ani pätu. Toto nie je problém politický, ako hovorí za toto všetko zodpovedný človek - podpredseda vlády Csáky. On hovorí inteligentne o ničom. Ja hovorím priamo o riešení jedného problému, lebo toto nie je politika, toto je reálny život. John Adams, prezident Spojených štátov, voľakedy povedal, že "jeden muž s odvahou dokáže vyvolať prevahu". Ja som nechcel vyvolať prevahu, ja som našiel odvahu pomenovať problém a našiel som ju preto, lebo stojím na zemi a chcem riešiť problém jednoduchých ľudí. Z lietadla alebo z klimatizovaného auta pána Csákyho sa tento problém vidí inakšie. Táto debata totiž nie je o rasizme a o rase. Neriešime tu otázku rasizmu, pán Patkoló, dámy a páni. Riešime otázku spôsobu časti istého etnika a to, aký má vplyv na náš všetkých. Samozrejme, čo nás to stojí.

Dámy a páni, toto nie je otázka rasizmu a xenofóbie, toto je otázka ekonomická. Toto je o ekonómii. Chcú ľudia prácu, podnikatelia, skrátka občania našej vlasti, občania, čo platia dane, pracovať o dve hodiny viac, aby zarobili na týchto neprispôsobivých ľudí? Na tých, čo nechcú akceptovať spoločenský poriadok? Ako to hovorí môj ctený kolega Jano Langoš: "Treba radikálne sprísniť sociálnu politiku štátu, pretože tá súčasná je nemravná, umožňuje ľuďom nepracovať a klamať." A kradnúť a zbíjať. To som dodal ja. Pán kolega, ďakujem, nie si tu, že som mohol použiť tvoj citát. Aj títo neprispôsobiví ľudia, ktorí nepracujú, a čo je horšie, ani nechcú pracovať, majú zásluhu na tom, že hrubý domáci produkt na jedného obyvateľa u nás je len 3 720 USD. Pre porovnanie: v Poľsku je 8 000, v Maďarsku 10 000, v Českej republike 13 000 a v Spojených štátoch, ktoré majú tieto rezervácie, je vyše 30 000.

Dámy a páni, znovu opakujem, že nehovorím o tejto vláde, ale hovorím o všetkých vládach od roku 1945. Keď hovorím o riešení tohto problému, nehovorím, že by ho mala vyriešiť táto vláda. Toto je problém najmenej na dve generácie.

Poďme teda ďalej. Štát, ktorý by mal byť garant dodržiavania ústavnosti a zákonnosti, sa skoro nečinne díva na neuveriteľnú bezprávnosť, neuveriteľné porušovanie zákona neprispôsobivými občanmi, z ktorých väčšina sú cigánskeho pôvodu, a tento zákon sa porušuje v masovom meradle. To znemená, že ide o organizovaný zločin. A jedným z časti tohto organizovaného zločinu je aj to, že dieťa sa stáva zdrojom živobytia. O tom budem hovoriť neskôr.

Keď som použil slovo rezervácia, mal som na mysli taký význam ako slovné spojenie kultúrna rezervácia, prírodná rezervácia. Keď som hovoril o rezerváciách, hovoril som o škole, o hygiene, o lekárskej starostlivosti, o spolužití Rómov a Nerómov, o spolužití medzi Rómami. Hovoril som o hmotných statkoch a delení peňazí. A dnes musím hovoriť aj o tom, prečo môžu naši spoluobčania do niektorých krajín cestovať len s vízami. Keď som hovoril o rezerváciách, hovoril som aj o cirkvi. Samozrejme, v ekumenickom význame.

Pán profesor Drobný tu hovoril o tom, že väčšina Rómov sú ateisti. Čítal som - ako malý chlapec aj teraz - o misionároch v džungliach Afriky či Južnej Ameriky. Ja tvrdím, že rovnaká džungľa je v getách alebo, ak chcete, v osadách našich neprispôsobivých občanov, z ktorých väčšina sú Cigáni. To je džungľa. Vyzývam z tohto miesta predstaviteľov kresťanských cirkví na Slovensku, aby personálne a peňažne pomáhali riešiť tento problém. Tu je ich nezastupiteľné miesto.

Keď som hovoril o rezerváciách, hovoril som o tom, že v rezerváciách môže štát korektne a konkrétne pozitívnym spôsobom ekonomicky, kultúrne, právne a inak intervenovať, systémovo a organizovane pôsobiť na rovnomerné a rovnoprávne uplatnenie a uplatňovanie skupiny občanov. Nielen OSN, tak ako odcitoval pán docent Kandráč, ale aj náš príslušný právny predpis ministerstva zahraničných vecí, treba si ho pozrieť, nájdite si ho, ja ho mám, hovorí o tom, že za rasovú diskrimináciu sa nepovažujú osobitné opatrenia urobené výhradne na zabezpečenie primeraného rozvoja niektorých rasových alebo etnických skupín alebo jednotlivcov, ktorí potrebujú takú ochranu, ktorá môže byť nevyhnutná na to, aby im zabezpečila rovnaké používanie alebo výkon ľudských práv a základných slobôd. Pokiaľ, pravda, tieto opatrenia nevedú k zachovaniu rozdielnych práv pre rôzne rasové skupiny a pokiaľ nezostanú v platnosti po dosiahnutí cieľov, pre ktoré boli prijaté. Myslím si, že tu sa cieľ nedosiahne skôr ako za 2 až 3 generácie.

Teraz niečo s otázkami, ktoré ma trápia. V cigánskej osade s 1 013 obyvateľmi majú traja výučný list. Ste s tým všetci spokojní? V 300-ľuďovej osade sú traja vzdelávateľní. Pán profesor, dobre to hovorím? Zistili sme to. Čo myslíte, aká je úžera v niektorých cigánskych osadách? Až 100-percentná. Oni sami hovoria o tom, že je tam taký hyenizmus, ako keď po zemetrasení idú hyeny vykrádať domy. Viete, že chatrče v cigánskych osadách sú postavené na pozemkoch, kde sú nevysporiadené vzťahy? Zo 107 chatrčí v osade len 3 sú na vlastných pozemkoch, 104 je na cudzích. Nie na obecných, na cudzích. V niektorých cigánskych osadách je 100-percentná nezamestnanosť. Pri katastrofálnych pomeroch býva aj 18 ľudí v jednom byte a potom deti sú svedkami intímnosti svojich rodičov či starších súrodencov. A čo je najhoršie, aj intímností medzi rodičmi a deťmi samotnými. O deťoch tu budem ešte hovoriť. Veď podmienka na pracovné miesto do budúcnosti je minimálne stredoškolské vzdelanie a viacjazyčná gramotnosť. To znamená, že v týchto getách sa rodia deti do feudalizmu. A na riešenie týchto problémov, z ktorých som aspoň niektoré načrtol, pán Pál Csáky zabezpečil od vlády len 30 mil. Sk.

Dnes som čítal, že dom ktoréhosi poslanca má hodnotu 60 mil. Sk. Čiže 30 mil. korún zabezpečil Pál Csáky so svojou veľkou jemnosťou a, samozrejme, veľkou inteligenciou. Čo chce s týmto vyriešiť? 90 % cigánskych detí má skúsenosti s narkotikami a 20 % je možné považovať za pravidelných užívateľov toluénu. Uvedomujete si, že splodením dieťaťa berie na seba rodič zodpovednosť náležite sa starať o svoje dieťa? V prípade, že je dieťa podvyživené, jasne dochádza k porušeniu § 213 Trestného zákona VI. hlavy, ktorý v prvom bode hovorí, že kto si neplní, či aj z nedbanlivosti plní svoju zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potresce sa odňatím slobody až na jeden rok. Podľa bodu 3 odňatím slobody na 6 mesiacov až 4 roky sa páchateľ potresce, ak vydá činom podľa ods. 1 alebo 2 oprávnenú osobu nebezpečenstvu núdze. Pritom cigánske deti žijú prinajmenej v nebezpečenstve núdze.

Páni zákonodarcovia, zavedieme v Slovenskej republike ešte jednu ústavu a legislatívu špeciálne pre Cigánov, takú, ktorá by bola menej prísna? Ako môže štátna moc dopustiť tisíce detí, aby vyrastalo v pomeroch nie prípustných pre zákonom stanovené ľudské kritériá? V § 217 sa hovorí o ohrození mravnej výchovy mládeže, lebo kto vydá čo i len z nedbanlivosti osobu mladšiu ako 18 rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že jej umožní viesť záhaľčivý alebo nemravný život, alebo zvádza ju k záhaľčivému alebo nemravnému životu, potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo peňažitým trestom.

Teraz trošku štatistiky. V škole rómske deti oproti ostatným deťom takmer desaťkrát častejšie prepadávajú. Päťkrát častejšie dostávajú druhý alebo tretí stupeň zo správania. 36-krát častejšie ukončujú školskú dochádzku prv ako v záverečnom ročníku. Všetci dobre vieme, že tieto deti často nechodia do školy, nezabezpečujú si gramotnosť, nehovoriac o kvalifikácii, o tom som už hovoril, a navždy tak ostávajú záťažou spoločenského vývoja. Cigánske deti často v čase vyučovania kradnú či devastujú okolie. Trinásť- až pätnásťročné Rómky bežne rodia deti. Krvismilstvo je mlčky tolerované. Malo by nám byť týchto detí skutočne ľúto. A štát im musí zabezpečiť pomoc v zmysle zákona pre ich vlastné dobro, ako aj v záujme celej spoločnosti. Tlupy týchto asociálnych detí sa stávajú zárodkom organizovaného zločinu.

Deťom, ktorých telesný a duševný vývoj je v ich terajšom domácom prostredí, v ktorom žijú, ohrozený, musí štát v súlade s platnou legislatívou neodkladne zabezpečiť náhradné životné podmienky v zákonom stanovených podmienkach. Práva rodičov možno obmedziť. V naliehavých prípadoch, ak by hrozilo dieťaťu nebezpečie fyzického alebo psychického ohrozenia, okresný úrad musí bezodkladne umiestniť dieťa do náhradného ubytovacieho a výchovného zariadenia. To znamená, že úradníci štátnej správy hromadne si neplnia svoje zákonom uložené povinnosti. Cigáni sú totiž naši rovnoprávni občania. To však platí nielen o ich právach, ale aj o ich povinnostiach, dámy a páni. Nemožno na nich nazerať ako na austrálskych či amazónskych domorodcov. Každý občan musí mať rovnaké práva a povinnosti. A ja sa vás pýtam: Prečo zákon neplatí rovnako pre všetkých občanov Slovenskej republiky?

Niečo zo štatistiky. Počet Cigánov - približne u nás je 400 tisíc. 43,3 % populácie sú deti do 15 rokov, to je 173 tisíc detí. Pod hranicou biedy v 307 cigánskych osadách ich žije 2 350 v chatrčiach. Zo 700 tisíc žiakov Slovenskej republiky je 42 tisíc Rómov. 12,4 % ich neprospieva. Mohol by som tu hovoriť ďalšie štatistiky, ale treba tieto problémy riešiť a treba ich riešiť formou určitého projektu. Kde naň zobrať peniaze?

Mám takýto návrh. Základné zdroje tohto sú tieto. Je ich približne 7. Alikvótna časť detských prídavkov. Tí, ktorí sa nestarajú o tieto deti, ktorí nezabezpečujú elementárne právne nároky dieťaťa, treba im ich zobrať a podľa mojich výpočtov by to mohlo byť 5 až 10 % potrebnej sumy. Štát by mohol financovať asi 30 až 40 % tejto sumy. A ďalšie zdroje sú tieto. Mala by to byť hlavne materiálna a finančná pomoc zo zdrojov vyspelých štátov. Sú bohatí, nevedia, kde majú pchať peniaze. Skúšajú pokusy na ľuďoch vo vojnách. Môžu ich dať v rámci programu PHARE na Slovensko, kde by sa týmto riešila cigánska otázka a mohlo by sa tým vyriešiť asi polovica, to znamená 600 mil. ročne. Tento projekt by bol asi za 1 200 mil. A potom sú ďalšie zdroje. Čiže to bol tretí zdroj. Štvrtý zdroj, mestské som nekvantifikoval. Mestské a obecné samosprávy. Piaty zdroj, cirkev, domáce a zahraničné humanitné organizácie. Šiesty zdroj, príspevky organizácií podnikateľských subjektov a jednotlivcov. A siedmy zdroj, vlastná hospodárska činnosť detských sociálno-výchovných zariadení.

Načrtol som vám tu, ako by sa dal financovať problém prevýchovy cigánskeho etnika a bolo by na to treba asi 1,2 mld. ročne. Ja to hovorím vulgárne, samozrejme, nie 30 mil., ako hovorí pán Csáky jemne.

Niektorí moji ctení kolegovia menia svoje rozhodnutie o mojom vydaní alebo nevydaní na trestné stíhanie ako bábky podľa toho, kto potiahne povrazom. Ale jeden z nich povedal toto: "Moricove výroky na adresu Rómov odznievajú denne z úst státisícov ľudí, ale keď ich autorom je poslanec, tak nasleduje trestné stíhanie." Je to veľmi čudné vysvetlenie rovnosti pred zákonom pre každého. Ako tento istý poslanec dodal: "Poslanec si nemôže dovoliť ani len to, čo sa bežne hovorí v slovenských krčmách." Preložím to do môjho jazyka, ako som to ja pochopil. Poslanec si vlastne nemôže hovoriť to, čo hovorí bežný občan, lebo v slovenských krčmách sú väčšinou bežní slovenskí občania na rozdiel od toho parlamentu. Bežný slovenský občan v potu tváre, tak ako to prikázal Pán Boh, si denne zarába na svoj chlieb a tá časť slovenských občanov, ktorí sú neprispôsobiví a z ktorých veľká väčšina sú členovia cigánskej komunity, im z tohto chleba ujedá.

Kto z vás, mojich kolegov, pán Andrassy, aj teba sa to týka, hlavne teba sa to týka, podá trestné oznámenie na Cigána Vojtecha N., ktorý v Šahách pri nočnej bitke vykrikoval, že všetkých bielych pozabíja. Potom Igora D., dvadsaťtriročného bieleho mladého muža, opravára stavebných strojov, otca trojročnej dcéry, pichol bodákom do hrudníka. Igor D. zomrel. Navyše syn tohto Vojtecha N. bodákom zranil dvoch ľudí. Tento však nemôže byť stíhaný pre svoj vek. Kto z vás podá na toto trestné oznámenie? Nie ja rozdúchavam rasovú nenávisť, rasovú nenávisť rozdúchavajú napríklad tí, čo poslali kukláčov do Borského Mikuláša, kde mali chytiť jedného stíhaného Cigána, a keď ho nenašli, umlátili všetkých tých, čo im prišli do cesty.

O problémoch, o ktorých som tu hovoril, som hovoril v dobrej vôli. A nie na to, aby som vyvolával nepokoje a podľa niektorých vás, to sú tí "magori", nenávisť. Chcem predložiť návrh na riešenie týchto problémov formou zákona a vy svojimi pripomienkami musíte rozhodnúť, či chcete, alebo nechcete pomôcť týmto riešením našim cigánskym spoluobčanom.

Nakoniec by som chcel uviesť toto: Dostal som písomnú žiadosť od vyšetrovateľky vo veci podozrenia z trestného činu a ja som ihneď po imunitnom výbore zašiel za touto slečnou, ktorá sa ku mne správala veľmi korektne, a vyhlásil som toto: "Slová, na základe ktorých vzniklo podozrenie z trestného činu, som povedal na tlačovej besede v určitých súvislostiach. Vety, ktoré sú uvedené, sú vytrhnuté z kontextu. Počas celej tlačovej besedy som nespomenul žiadne etnikum ani národnosť ako takú. Vždy som hovoril o časti občanov, ktorí sú neprispôsobiví a patria k určitému etniku. Hovoril som o ľuďoch, ktorí nepracujú, a čo horšie, mnohí z nich nechcú pracovať, ale čakajú na sociálne výhody od štátu. Hovoril som o tom, že štát napomáha tomu, aby sa rodili geneticky narušení ľudia. V žiadnom prípade som nepodnecoval národnostné a rasové nenávisti, len som konštatoval stav vzťahu štátotvorného národa a jedného etnika tak, ako sa vyvinul za posledných 50 rokov aj zásluhou toho, že každá vláda za posledných 50 rokov ho buď riešila nedostatočne, alebo farizejsky."

Dámy a páni, nakoniec mi dovoľte, aby som ešte skonštatoval, že za posledných 10 rokov narastá v cigánskom etniku negramotnosť, znížila sa kultúrna úroveň, zhoršili sa zdravotné problémy, hygienické potreby, zväčšili sa problémy s bývaním, radikálne sa zvýšil nárast populácie, zhoršilo sa spolunažívanie medzi Cigánmi a Necigánmi, ale aj medzi Cigánmi samotnými. Či chcete, alebo nechcete, toto musíme riešiť.

Či ma zbavíte imunity, alebo nezbavíte, na tom mi záleží asi tak ako na tom, či električka trojka ide na stanicu alebo zo stanice. To je váš problém. Ale teší ma, že som vám zasadil semienko do hlavy a že ste nad touto problematikou začali rozmýšľať a poniektorí ste sa začali aj báť.

Ďakujem vám, že ste si ma vypočuli. Ďakujem aj môjmu hosťovi pánovi Patkolóovi a dávam návrh, aby aj on mohol tu vystúpiť.

Ďakujem za pozornosť. Na zdravie. (Potlesk.)

(Reakcia z pléna.)

Ferko, ja som sa ospravedlnil, keď si tu nebol, všetkým slušným Cigánom a aj obyvateľom, že toto tu riešime a neriešime zákony. Povedal som to.