Podpredseda NR SR I. Presperín:
Sú dve faktické poznámky k vystúpeniu pána poslanca Maňku. Pán poslanec Šepták aj pán poslanec Maxon. Nikto viac. Končím možnosť uplatnenia ďalších faktických poznámok.
Dávam slovo poslancovi Šeptákovi, prosím.
Poslanec R. Šepták:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja počkám, kým pán Maňka dodiskutuje, lebo sa ho chcem niečo spýtať.
Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, chcel by som sa ťa spýtať, či by si mi vedel presne charakterizovať potom vo svojej odpovedi, koľko tých 8 % predstavuje miliónov. A o čo to bude väčší príjem potom podľa toho, čo si povedal na začiatku.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Maxon, faktická poznámka.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán podpredseda,
chcel by som vás upozorniť, že nemôžete postupovať podľa toho návrhu, ktorý predložil pán poslanec Maňka. Nie je predsa možné meniť rokovací poriadok. Podľa rokovacieho poriadku je potrebné hlasovať najskôr o spoločnej správe.
Prirodzene, že pokiaľ snemovňa bude mať záujem vyhovieť tomu jeho návrhu, tak v spoločnej správe ten predmetný návrh neschváli. Ale nie je možné opäť meniť procedúru. Prosím vás pekne, postupujme už naozaj v súlade s rokovacím poriadkom.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Slovo má ešte pán poslanec Maňka.
Pán poslanec Volf, nemôžem vám dať slovo, uzavrel som už faktické poznámky.
Vladimír Maňka má slovo.
Poslanec V. Maňka:
Ja by som odpovedal, pán predsedajúci, na obidve otázky.
Prvá je, keď zoberieme výsledky za rok 1999, tak tie 2 % budú znamenať do štátnej pokladnice viacej asi o 1,7 milióna korún. To je k tomu prvému.
K druhému, že ja som navrhol vo svojom návrhu procedurálny návrh. Samozrejme, že poznám rokovací poriadok, kde sa prednostne hlasuje najprv o spoločnej správe. Ale ja dávam procedurálny návrh iba z dôvodu toho, aby sme nekomplikovali hlasovanie, aby to bolo jednoduché. Teda bude o tom hlasovať snemovňa, navrhujem to, aby sme hlasovali o mojom návrhu ako o prvom. Ak ho odsúhlasíme, tak už o jednotke hlasovať nebudeme. Lebo ak si pozrieme spoločnú správu, tak gestorský výbor navrhuje v spoločnej správe bod číslo 1 odsúhlasiť, ale my ho chceme neodsúhlasiť. Preto si myslím, že konsenzus o tom bude. A nechcem, aby došlo k nejakej nepresnosti, tak som navrhol. Samozrejme, závisí to od toho, či snemovňa príjme tento môj návrh.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Maxon, asi viem, čo chcete povedať, že procedurálnym návrhom nemôžeme meniť rokovací poriadok, predpokladám. Ale aj niečo iné.
Nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
Potom by bolo asi dobre, pán poslanec Maňka, keby ste nám vysvetlili, načo o tom rokujú výbory, načo je spoločná správa. Jednoducho procedurálnym návrhom to nie je možné meniť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pýtam sa pani ministerky, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Áno.
Nech sa páči, slovo má pani ministerka Schmögnerová.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Áno, ďakujem pekne, aby som odpovedala na otázku pána poslanca Šeptáka.
Zásadne by som odpovedala veľmi podobným spôsobom, ako zdôvodňoval svoj pozmeňujúci návrh pán poslanec Maňka. Je to skutočne pravda, že ministerstvo pôvodne nemalo úmysel, taký bol aj návrh zákona odsúhlasený vládou, aby sa znižovalo percento výťažkov hier typu Bingo.
Asociácia prevádzkovateľov hry Bingo cez dva výbory v Národnej rade si dokázala obhájiť návrh na zníženie odvodov o 10 percentuálnych bodov, čiže z 30 na 20. Analyzovali sme všetky jej dôvody opakovane a napokon sme zobrali do úvahy určité ich argumenty, ktoré súviseli s potrebou investičnej činnosti na najbližšie obdobie. Ale zároveň sme dokázali obhájiť aj ten postoj, aby to zníženie nebolo o 10 percentuálnych bodov, ale iba 8 percentuálnych bodov.
Takže chcela by som vás požiadať, vážená poslanecká snemovňa, aby ste podporili pozmeňujúci návrh, ktorý predniesol pán poslanec Maňka.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán spravodajca, chcete mať záverečné slovo? Áno.
Nech sa páči.
Poslanec P. Tatár:
Preberáme množstvo zákonov a všade je veľa detailov, takže nie je možné o niektorých veciach hovoriť podrobne. Ale keďže toto je vyňaté na osobitné hlasovanie, je tu pozmeňujúci návrh, tak treba upresniť okolnosti, o ktorých hovoríme. My sme dostali takú informáciu a zástupcovia ministerstva na rokovaní gesčného výboru nemali až také podrobné analýzy ako v tých nasledujúcich rokovaniach, že zhruba ročné odvody tých prevádzkovateľov Binga, ktorí v súčasnosti to robia, je okolo 36 mil. korún s tým, že v rokovaní, najprv tým rýchlym a potom takým podrobným analytickým rokovaním s ministerstvom sa ukázalo, že pri takomto odvode oni nebudú môcť udržať ekonomický chod tejto prevádzky, a preto je, ako je napísané v správe, k tým 22 %, k správe pána poslanca Maňku, ekonomicky odôvodnené zníženie, pretože sa zvažovalo medzi dvomi vecami. Buď to jednoducho - čo môže byť iba hrozba, ale výpočtami to vychádza tak, že je to veľmi reálne - oni zavrú a nebudú žiadne alebo minimálne odvody. Alebo sa o niečo tie odvody znížia a potom budú nie odvody dnešných 36, ale povedzme 25 mil. alebo 28 mil. korún. To sa nedá presne vopred odhadnúť.
Čiže pohybujeme sa asi v takýchto číslach a problém stojí zhruba tak, ako som povedal. Takže ak je zhoda medzi prevádzkovateľmi a ministerstvom financií na tých 22 %, my sme sa vo výbore preto priklonili k 20, lebo tam predbežný súhlas ministerstva bol. Ale ak je definitívna zhoda na tých 22 %, tak to považujem za prirodzené, že jednoducho by sme to mohli a mali podporiť.
Ešte na záver rozpravy, naozaj nie je možné podľa rokovacieho poriadku zmeniť poradie, pretože sa najprv musí hlasovať o všetkých bodoch spoločnej správy. Ten bod 1 je vyňatý. V zmysle toho, čo bolo povedané, je možné hlasovať za alebo proti. Ak teda niekto chce podporiť 22 %, ako to navrhoval pán poslanec Maňka, no tak bude proti bodu 1. Potom schválime zvyšok spoločnej správy a potom schválime pozmeňujúci a budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu z rozpravy.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Páni poslanci, žiadam vás, aby ste sa dostavili na hlasovanie do rokovacej sály. Žiadam vás, aby ste sa ihneď dostavili na hlasovanie do rokovacej sály k predmetnému bodu programu.
Páni poslanci, panie poslankyne, pristúpime k hlasovaniu podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku. Najskôr k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy výborov a potom o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch z rozpravy.
Prosím pána spravodajcu, aby návrhy postupne predkladal na hlasovanie.
Nech sa páči.
Poslanec P. Tatár:
Najprv budeme hlasovať osobitne o bode číslo 1 zo spoločnej správy, ktorý síce gestorský výbor navrhuje schváliť, ale kto chce schváliť pozmeňujúci návrh pána poslanca Maňku, tak nebude za.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Prosím, hlasujte, páni poslanci, o predloženom návrhu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 94 poslancov.
Za návrh hlasovalo 20 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 36 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Tento návrh zo spoločnej správy neprešiel.
Ďalej.
Poslanec P. Tatár:
Ďalej budeme hlasovať o ostatných bodoch spoločnej správy, kde gestorský výbor ich odporúča schváliť. A to sú body 2 až 11, body 13, body 15 až 17, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť, a budeme o nich hlasovať spoločne. Gestorský výbor ich odporúča schváliť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Hlasujte o predložených návrhoch zo spoločnej správy.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 92 poslancov.
Za návrh hlasovalo 81 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Tieto návrhy parlament schválil.
Poslanec P. Tatár:
V spoločnej správe zostávajú body 12 a 14, o ktorých budeme hlasovať spoločne a ktoré gestorský výbor odporúča neschváliť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Prosím, hlasujeme.
Odporučenie gestorského výboru je neschváliť tieto body, ktoré boli uvedené v návrhu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 92 poslancov.
Za návrh hlasovali 2 poslanci.
Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Tieto návrhy neboli schválené.
Prosím, pozmeňujúce návrhy z rozpravy.
Poslanec P. Tatár:
Tým sme vyčerpali všetky body spoločnej správy. V rozprave zaznel jeden jediný pozmeňujúci návrh pána poslanca Maňku na 22 % odvodov, o ktorých bola rozprava. Takže budeme hlasovať o tomto návrhu.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Prosím, hlasujeme. Pán poslanec Muránsky, hlasujeme. Ja vidím, čo pozerá, zrejme má dobrý program.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 91 poslancov.
Za návrh hlasovalo 49 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 21 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Tento návrh pána poslanca Maňku je schválený.
Vyčerpali sme hlasovanie ku všetkým návrhom, pán spravodajca. Môžeme prejsť k hlasovaniu, aby tento návrh zákona postúpil do tretieho čítania? Máte odporučenie?
Poslanec P. Tatár:
Schválili sme všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy zo spoločnej správy aj z rozpravy.
Mám poverenie gestorského výboru, aby sme odporučili prerokovať návrh zákona v treťom čítaní.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Budeme hlasovať o treťom čítaní tohto vládneho návrhu zákona. Hlasujte, páni poslanci.
(Ruch v sále.)
Pokoj prosím.
Poslanec P. Tatár:
Hlasujeme o presune do tretieho čítania.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 91 poslancov.
Za návrh hlasovalo 54 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.
Nehlasovalo 8 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh bol schválený.
Pristúpime teda k tretiemu čítaniu o tomto vládnom návrhu zákona.
Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či niekto navrhuje opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb alebo či má 30 poslancov pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu chýb alebo návrh na opakovanie druhého čítania. Má niekto z poslancov takéto návrhy? Konštatujem, že nemá. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku.
Prosím, páni poslanci, panie poslankyne, budeme hlasovať o návrhu zákona ako o celku. Hlasujte.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 89 poslancov.
Za návrh hlasovalo 46 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.
Nehlasovali 4 poslanci.
Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 194/1990 Zb. o lotériách a iných podobných hrách v znení neskorších predpisov.
Ďakujem pánu spravodajcovi.
Teraz pristúpime k prerokúvaniu
správy o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. polrok 2000.
Správu vlády ste dostali ako tlač 724 a výsledky jej prerokúvania vo výboroch ako tlač 724a, ktorej súčasťou je aj návrh uznesenia Národnej rady.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky správu uvedie ministerka financií Slovenskej republiky Brigita Schmögnerová, ktorú prosím, aby sa ujala slova.
Ďalšiu časť rokovania bude viesť pán predseda Národnej rady.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predseda,
vážená poslanecká snemovňa,
dovoľte mi, aby som vás informovala o výsledkoch plnenia štátneho rozpočtu za I. polrok. Celkové príjmy dosiahli 105,3 mld. Sk, čo bolo plnenie na 57,3 %, a výdavky 106,1 mld. Sk, plnenie na 52,6 %. Schodok, ktorý sa dosiahol pri plnení štátneho rozpočtu, bol 0,8 mld. Sk, to znamená 4,2 % z rozpočtu. Hospodárenie štátu vzhľadom na dosiahnuté príjmy a výšku schodku štátneho rozpočtu za I. polrok tohto roku môžeme považovať za dobré. Schodok štátneho rozpočtu oproti tomu istému obdobiu minulého roka bol nižší o 6,4 mld. Sk.
Chcem vás zároveň aj informovať, že výsledky celého okruhu verejných financií za I. polrok môžeme hodnotiť ako mimoriadne priaznivé, pretože v celom okruhu verejných financií sa dosiahol schodok iba na úrovni 0,2 mld. Sk, čo predstavuje asi 0,33 % HDP. Prirodzene, treba k tomu dodať, že v II. polroku sa budú kumulovať niektoré negatívne dosahy na výsledok verejných financií, okrem iných napríklad náklady, ktoré sú vyvolané katastrofálnym suchom a ktoré nás budú stáť niečo nad 5 mld. Sk. Samozrejme, v druhej polovici roka sa situácia stala komplikovanejšou aj preto, že začíname splácať úroky, ktoré sú spojené s finančnou reštrukturalizáciou, ktorú vláda schválila a začala realizovať. Preto aj čísla, ktoré uvediem k aktuálnemu stavu k 18. 9., sú, samozrejme, už odlišné od toho, ako vyzerala situácia v štátnom rozpočte k 30. 6. tohto roka.
Takže k 18. 9. príjmy štátneho rozpočtu dosiahli 148 mld. Sk, výdavky boli zrealizované vo výške 162 mld. Sk. Schodok k tomuto dňu dosiahol 13 880 mil. Sk. Dôležité však je uvedomiť si, že z tzv. bežného hospodárenia schodok, ktorý sme dosiahli, bol iba 6 680 mil. Sk, kým schodok, ktorý súvisí s výdavkami s reštrukturalizáciou úverového portfólia komerčných bánk podľa § 12 ods. 4 tohto istého zákona, predstavuje 7 200 mil. Sk.
Vážená poslanecká snemovňa, dovoľte mi, aby som vás požiadala o chvíľočku pozornosti, lebo chcela by som vás informovať o jednej udalosti, ktorá sa odohráva dnes a zajtra. Možnože si vašu pozornosť táto informácia zaslúži. Na príjmoch štátneho rozpočtu sa veľkým podielom podieľa colná správa. Chcela by som povedať, že k 19. 9. na príjmoch štátneho rozpočtu sa colná správa podieľala výškou 70,4 mld. Sk. Prečo to hovorím? Hovorím o tom preto, že po prvýkrát v histórii slovenskej colnej správy slovenskí colníci zajtra oslávia svoj národný Deň colníkov. Ustanovili sme ho na deň svätého Matúša, ktorý je historicky údajným patrónom colníkov. Bola by som veľmi rada, keby ste si, vážení poslanci, vážené poslankyne, vo väčšom rozsahu azda všímali veľmi zodpovednú prácu colníkov, ktorí skutočne dennodenne nastavujú svoj život preto, aby zabezpečili príjmy do štátneho rozpočtu.
Môžem povedať, že za to ostatné obdobie sa podarilo colnej správe dosiahnuť aj veľký pokrok pri boji s drogami a pri boji s ilegálnym dovozom rôznych takých komodít, ako sú napríklad cigarety, alkohol. Myslím si, že už pomerne často v médiách sa stretávame s niektorými výsledkami činnosti colnej správy. Pripomeniem aspoň jeden veľmi významný výsledok, ktorý dosiahli, keď sa im podarilo na colnom priechode Rakúsko - Slovensko v Bergu zastaviť prevoz, ilegálny prevoz heroínu vo výške asi nad 53 mld. Sk. Dovoľte mi, aby som využila túto príležitosť na to, aby som aj pred tvárami poslaneckej snemovne, pred vašimi, využila vašu pozornosť na to, aby som aj z tohto miesta poďakovala colnej správe a zablahoželala k jej zajtrajšiemu sviatku.
Ďakujem. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem pani ministerke.
Prosím predsedu gestorského výboru Národnej rady Slovenskej republiky poslanca Farkasa, aby podal správu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch Národnej rady.
Poslanec P. Farkas:
Vážený pán predseda,
vážená pani ministerka,
vážené dámy poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi, aby som vás informoval o spoločnej správe k parlamentnej tlači 724a.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 758 z 23. augusta 2000 pridelil správu o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. polrok 2000 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo s termínom do 8. septembra 2000. Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor, ktorý pripraví spoločnú správu o výsledku prerokovania uvedenej správy vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Závery rokovaní výborov: Správu prerokovali v určenom termíne všetky výbory, ktorým bola pridelená. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením číslo 468 zo dňa 6. septembra 2000, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením číslo 325 zo dňa 6. septembra 2000 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo uznesením číslo 157 zo dňa 6. septembra 2000.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval predloženú správu o plnení štátneho rozpočtu za I. polrok 2000 a vzal ju na vedomie. Odporučil Národnej rade Slovenskej republiky, aby predmetnú správu vzala na vedomie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo prerokoval predloženú správu o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. polrok 2000 a vzal ju na vedomie. Odporučil Národnej rade Slovenskej republiky, aby predmetnú správu vzala na vedomie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval predloženú správu o plnení štátneho rozpočtu za I. polrok 2000 a vzal ju na vedomie. Zároveň konštatoval celkové príjmy štátneho rozpočtu, celkové výdavky a rozpočtové hospodárenie sa skončilo schodkom 753,9 mil. Sk, čo je 4,2 % ročného rozpočtu. Odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie
1. správu o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. polrok 2000,
2. informáciu o súhrne miestnych rozpočtov na rok 2000 schválených obecnými zastupiteľstvami.
Ako gestorský výbor schválil svojím uznesením číslo 487 z 19. septembra 2000 spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Tento návrh je súčasťou spoločnej správy.
Ďakujem vám za pozornosť.
Pán predsedajúci, žiadam vás, aby ste otvorili rozpravu.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa prihlásili títo poslanci: za klub HZDS pán poslanec Kozlík a do rozpravy potom pán poslanec Maxon. Medzitým sa prihlásil podpredseda Národnej rady.
Nech sa páči, pán podpredseda Národnej rady.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Vážený pán predseda,
vážená pani ministerka,
kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi v krátkosti povedať niekoľko viet a postrehov k tlači 724 - správa o plnení štátneho rozpočtu za I. polrok 2000. Vykazované výsledky v tejto správe sa javia na prvý pohľad ako priaznivé. Ale je tu zopár "ale", ktoré odborníci kvalifikujú minimálne ako veľmi rizikové. V prvom rade mi dovoľte prirovnanie k nášmu dosiahnutému deficitu. Nie je to tak dávno, čo česká vláda chcela uzákoniť vyrovnaný štátny rozpočet. Veľmi rýchlo si však členovia tejto vlády uvedomili, že transformujúca sa ekonomika nemôže šetriť na rozvoji. A ešte raz použijem ako príklad Českú republiku, ktorá je nám najbližšia v ekonomickej štruktúre a je dvakrát väčšia, čo sa týka počtu obyvateľov. Česká republika má hrubý domáci produkt 2 300 mld. českých korún. Keď beriem terajší kurz medzi českou korunou a slovenskou korunou, tak Slovenská republika by mala mať viacej ako 1 100 mld. hrubého domáceho produktu. Slovensko však dosahuje iba 780 mld. Sk hrubého domáceho produktu. Čiže najväčší problém nášho štátu je výkonnosť našej ekonomiky aj v porovnaní s transformujúcimi sa krajinami. Z toho vyplýva, že štát z hrubého domáceho produktu spotrebuje na štátny rozpočet skoro 26 %, čo je oproti priemerným európskym krajinám o 30 % vyššia spotreba, čiže 16 až 20-percentná spotreba hrubého domáceho produktu v týchto krajinách.
Tým, samozrejme, nechcem tvrdiť, že štátny rozpočet by mal byť nižší, práve naopak, ale mali by sa vytvoriť výrazné prostriedky na zvýšenie hrubého domáceho produktu bez skoro žiadneho rizika prehrievania sa ekonomiky Slovenska. Prehriatie ekonomiky je možné v rozvinutých krajinách a pri zvýšenej domácej potrebe, ktoré však tieto dva faktory, žiaľ, na Slovensku ešte mať roky nebudeme. Napríklad v Chile sa hrubý domáci produkt zvyšoval z roka na rok o viac ako 20 % a v jednom roku dokonca o 31,8 %. Obdobné prípady alebo príklady sú z ekonomických zón Číny, ale i z Thajska, ako i ďalších tzv. ázijských ekonomických tigrov v období ich rastu, napríklad Južná Kórea, Thaiwan a podobne.
V Európe poznáme takisto podobné prípady hlavne v povojnovej histórii, ale nájdeme príklady i v súčasnosti, napríklad Írsko alebo Nórsko. Posledný príklad zo zahraničia si zoberiem z USA, ktoré vykazujú štátny deficit 4 % a vôbec sa za to nehanbia. Ba dokonca už uvažujú o znížení hodnoty US dolára, aby im stúpla exportná schopnosť. Najbližšie dni, resp. týždeň, dva, moje slová určite potvrdia. Tým som chcel povedať, že neustále škrtenie deficitu štátneho rozpočtu sa negatívne prejaví v budúcom období, aj keď teraz to prinesie uznanie zahraničia. Je to presne ako s tým vtipom, keď gazda odnaúčal koňa jesť a piť.
Druhý pohľad je taký, a to si, prosím, nezakrývajme, že štát a štátom riadené a štátom dotované organizácie dlhujú minimálne 40 mil. Sk, čo je skrytý deficit štátneho rozpočtu.
K samotnej správe mám ešte niekoľko ďalších pripomienok. Zaujalo ma neplnenie príjmov z podnikania a vlastníctva majetku, ktorý je plnený z ročného objemu iba 22,4 %. Je to síce obhajované neplnením odvodu Národnej banke Slovenska. Ale pýtam sa, nezvýšili sa výnosy väčších štátnych podnikov, aj keď sa zvýšili ich odbytové ceny? Je adekvátny zisk podnikov, ktoré sú monopoly? Nemíňajú sa neúčelne peniaze týchto podnikov?
Ďalej by som chcel poukázať na stranu 7 tohto materiálu, kde napriek zvýšeniu daňového zaťaženia a prijatým zákonom v poznámke pod bodom číslo 3 až 7 alebo nadobudnutou účinnosťou od 1. 1. 2000 sa výber daní pri likvidácii podnikania v podstate nijako nezvýšil.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pani ministerka, v povojnových rokoch v Nemecku bol strojcom ekonomickej reformy okrem Marshallovho plánu i pán Eghard, ktorý vo svojich pamätiach hovorí, že na rozvoj hospodárstva bolo potrebné likvidovať ekonomických štatistov z vedúcich miest ekonómov. Skutočných výrobných ekonómov bolo treba dobre zaplatiť a rozvoj štátu bol zaručený. Chcem sa spýtať, pani ministerka, či dnes táto vláda, táto koalícia, resp. ekonomickí ministri sú schopní počúvať aj takýchto skutočných výrobných ekonómov. Vrátim sa k tomu pánu Eghardovi, aj keď viem, že u nás už nie je povojnová situácia. Tento pán napriek všetkým vonkajším pomociam, ako som spomínal Marshallov plán a tak ďalej, zadlžil štát, zadlžil Nemecko. Vo svojich pamätiach hovorí, že si vypočítal, že z finančných prostriedkov, ktoré požičal do rozvojových programov a súkromným podnikateľom, keď sa mu vráti 68 %, bude štát na nule. Jemu sa vrátilo 96 %.
Vážené kolegyne, kolegovia, bol by som rád, keby sme za 10 rokov boli na úrovni aspoň priemeru štátov Európskej únie. Neviem, či si všetci myslíte, či nás riadia skutoční ekonómovia, alebo ekonomickí štatisti.
Dámy a páni, ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej vystúpi pán poslanec Kozlík za klub HZDS.
Poslanec S. Kozlík:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážená pani ministerka,
vážená Národná rada,
ja by som sa rád zastavil pri podmienkach, v akých sú vykazované údaje plnenia štátneho rozpočtu za I. polrok 2000. Niečo už naznačil môj predrečník. Dotýkalo sa to vývoja úrovne ekonomického rastu na Slovensku.
V prvom rade si treba uvedomiť, že kontext vývoja štátneho rozpočtu, ale aj ďalších veličín v rámci národného hospodárstva sa odohráva už od konca roka 1998 vo výrazne stagnujúcej ekonomike. Po prepade miery ekonomického rastu na báze hrubého domáceho produktu vo výške 0,5 % v IV. kvartáli 1998, keď miera ekonomického rastu klesla zo 6,5 % na takmer nulovú hodnotu, jeho stagnácia pokračovala aj v roku 1999, keď úroveň rastu HDP vykázala 1,9 %. Predseda vlády Mikuláš Dzurinda a ďalší sľubovali, že rok 1999 bude taký koncový rok uťahovania opaskov, že rok 2000 bude tým rokom, keď už občanom bude ľahšie.
Skutočnosť roka 2000 je taká, že v priebehu prvého kvartálu hospodársky rast dosiahol 1,5 %, v II. štvrťroku činil 1,9 %. Podpredseda vlády Mikloš označil tento výsledok za vynikajúci. Tento výsledok charakterizuje to, že na Slovensku klesajú investície, že klesá spotreba obyvateľstva i štátu a najmä ten pokles investícií, ktorý už v predchádzajúcom období mal výrazne negatívne klesajúce charakteristiky, rádovo 20 až 25 % znamená, že dochádza k poklesu vkladu do budúcnosti, že ide vlastne o skryté vnútorné zadlžovanie ekonomiky, pretože nieže sa nerealizujú rozvojové investície, ale dnes už ani také podniky ako Slovenská energetika, plynárenstvo a ďalšie strategické odvetvia nerealizujú ani opravy a údržbu, ktoré sú nevyhnutnými investíciami a ktorých zanedbanie neznamená nič iné ako odklad do budúcna. Takže to je jeden pohľad.
Druhý pohľad na vývoj v oblasti ekonomického rastu je, že stagnácia alebo nízky ekonomický rast znamená roztváranie nožníc medzi Slovenskou republikou a krajinami Európskej únie. Ak priemer rastu Európskej únie je okolo 3 %, tak je zrejmé, že ekonomický rast či 1,5 %, alebo 1,9 % znamená, že Slovenská republika zaostala v I. polroku 2000 o 1,5 % až 2 % za výkonnostnou úrovňou Európskej únie. Chcem podotknúť, že v rokoch 1995 až 1998 výkonnostná úroveň Slovenska dosť vzrástla, zo 40 % na 48 % výkonnosti Európskej únie. A teraz sme svedkami opätovného roztvárania nožníc. Nie nadarmo prišiel aj apel zo strany Európskej únie, že nielen politické kritériá, ale najmä ekonomické kritériá sa môžu stať bariérou vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie.
Stagnujúca ekonomika je sprevádzaná ďalšími faktormi. Je to opäť vystúpenie miery nezamestnanosti na 20 %, pričom vláda nie je v stave definovať reálny program na rozvoj zamestnanosti. Treba podotknúť, že štandardné štruktúry priemyslu stavebníctva, ale aj malého a stredného podnikania, ktoré sú tradičnými nositeľmi zamestnanosti, sú v rozklade a priestor na rozvoj ich aktivít sa ďalej zužuje. To znamená, aký-taký rast ekonomiky, exportu ťahajú veľké firmy typu Volkswagen, VSŽ, niektorých ďalších, ktoré využívajú konjuktúru na európskych svetových trhoch, ale neťahajú zamestnanosť. A tento problém sa stáva fatálnym v rámci Slovenskej republiky.
Čo sa týka reálnych miezd a dôchodkov, očakáva sa ich pokles v roku 2000 o 7 až 10 % v reálnom vyjadrení, čo len dokumentuje faloš a klamlivosť Dzurindových sľubov. O čom sa nehovorí a o čom sa nehovorí, nevidím tu ešte guvernéra Národnej banky, je to, že okrem poklesu reálnych miezd a dôchodkov dochádza k znehodnocovaniu úspor, keď reálna úroková miera, t. j. úrokové sadzby na vklady porovnané s infláciou, dosahuje -5 %, teda znehodnotenie úspor vkladov občanov v ročnom korunovom vyjadrení predstavuje okolo 20 mld. korún.
Vážení poslanci, aj vaše úspory, ak máte na vkladoch v bankách, sa znehodnotili prvý polrok rádovo o 5 %. Ale podotýkam, takisto všetkých občanov a všetkých podnikateľov. Aj to je jeden aspekt toho výsledku hospodárenia. A je to aj odraz toho, že sa neuplatňuje vyvážená politika vo vzťahu k bankám, kde vláda a ministerstvo financií uplatňujú jednostranný nátlak. Cez zahraničné pôžičky tlačia na zníženie výnosových mier zo štátnych dlhopisov, čím tlačia banky do kúta a Národná banka priamo hodnotí úverový trh ako zamrznutý, zablokovaný. Sme svedkami toho, že v podstate úverový trh stagnuje. A aj v tom mále úverov, ktoré boli poskytnuté, len zhruba 3 % úverov sú smerované na rozvojové programy.
Pokiaľ pohľadávky po lehote splatnosti v etape hospodárskeho rastu sa vyvíjali relatívne v primeranej miere, v roku 1995 to bolo 262 mld. korún, v roku 1996 dokonca pokles 258 mld. korún, v roku 1997 to bolo 300 mld. korún, tak v závere roka 1998 už v zneistenej hospodárskej situácii sa vyšplhali pohľadávky po lehote splatnosti na 380 mld. korún a v roku 1999 vyleteli pohľadávky po lehote splatnosti na takmer 500 mld. korún. Objem zlých úverov len v roku 1999 sa zvýšil o 70 mld. korún, čo takmer korešponduje so zlými úvermi v objeme 100 mld. korún, ktoré vláda vybrala z vybraných komerčných bánk a presunula do konsolidačných inštitúcií.
Takže ešte som dlžný jednu poznámku na doterajší vývoj, ktorý sa dotýka oblasti sociálnej, predovšetkým nezamestnanosti, keď z dôvodu prudkého nárastu nezamestnanosti narástol počet občanov v stave hmotnej núdze o 33 % a prudko rastú výdavky na nezamestnanosť a podporu sociálne odkázaných rádovo tempami 30 až 40 %, čo sú zase neproduktívne výdavky, ktoré by mohli slúžiť na aktívnu politiku zamestnanosti ekonomického rastu.
V uvedenom období vláda zapojila do reálnych hospodárskych procesov značné objemy spoločenských zdrojov. Možno spomenúť 17 mld. korún príjmu z predaja podielu Národnej banky Československej obchodnej banke. Desiatky miliárd vytvorených Národnou bankou na báze opravných položiek viazaných s komerčnými bankami a oslabením kurzu slovenskej koruny v prvom polroku 1999, ale aj v ďalšom období, ktoré kvantifikujeme zhruba na 180 mld. rastu nákladov, finančných nákladov štátu aj hospodárskych subjektov. Je to nárast zahraničnej zadlženosti rádovo o 1 mld. korún od marca 1999, ktoré takisto boli zapojené, že je tu nárast sterilizovaných prostriedkov v Národnej banke z 8 mld. na 40 mld. za I. polrok 2000, neuplatnených zdrojov, ktoré neoživujú, nie sú aktivované v rámci slovenskej ekonomiky. Nehovoriac o rozhádzaní prostriedkov, ktorých svedkami budeme v najbližšej budúcnosti, čo sa týka privatizácie telekomunikácií. Aj tam je zrejmé, že boli predané hlboko pod cenu, keď za podobnú cenu bolo predaných 30 % telekomunikácií v Chorvátsku. My sme za 51 % získali prakticky rovnakú sumu a ešte sme 500 mil. korún zaplatili privatizačnému poradcovi. Takže v tomto kontexte si myslím, že treba vidieť vývoj plnenia štátneho rozpočtu za I. polrok.
Nemožno nespomenúť mieru inflácie 15,4 %, ktorá určite pomohla príjmom štátneho rozpočtu cez príjmy dane z pridanej hodnoty, ale určite siahla aj veľmi hlboko do vrecák občanov. Možno spomenúť aj krachujúce poľnohospodárstvo, možno spomenúť dlhy krajských, okresných úradov, zadlženosť školstva. A v tomto smere by som rád formuloval aj uznesenie, návrh na zmenu uznesenia. Zacitujem z úvodu správy o plnení štátneho rozpočtu za I. polrok, kde sa hovorí, že "čerpanie výdavkov štátneho rozpočtu bolo prekročené o 5,2 mld. korún. Po vylúčení nerozpočtovaných výdavkov v objeme 9,6 mld. korún boli výdavky časovo nedočerpané o 4,4 mld. korún, čo spolu s časovým prekročením príjmov spôsobilo, že schodok štátneho rozpočtu bol o 8,2 mld. korún nižší oproti časovo primeranej hodnote". To znamená, že ide o 4,4 mld. korún, ktoré boli rozpočtované, a teda určite potrebné na chod štátu, jednotlivých kapitol inštitúcií a pri napätosti jednotlivých kapitol, už som tu spomenul školstvo, poľnohospodárstvo, ďalšie kapitoly, možno nesporne predpokladať, že v II. polroku 2000 sa vytvorí tlak na dočerpanie spomenutých nevyčerpaných výdavkov z I. polroka 2000.
Preto dávam návrh na zmenu navrhovaného uznesenia, lebo ide o odložené výdavky, ktorých nerealizácia opticky zlepšuje deficit, a dávam návrh na pozmeňujúci návrh na zmenu uznesenia, doplniť text písmena b) bod 3 týmto textom. Prečítam celý text:
"B. konštatuje, že
3. rozpočtové hospodárenie Slovenskej republiky k 30. júnu 2000 skončilo schodkom vo výške 753,9 mil. korún, čo je 4,2 % ročného rozpočtu, ale pri časovom nedočerpaní rozpočtovaných výdavkov vo výške 4,4 mld. korún."
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Kozlíka. Ako prvý pán poslanec Húska. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Húska.