Piaty deň rokovania
36. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
20. septembra 2000
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram piaty rokovací deň 36. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali písomne títo poslanci: pán poslanec Engliš, pani poslankyňa Halušková, pani poslankyňa Podhradská, pán poslanec Prokeš a pán poslanec Šlachta. Na zahraničnej služobnej ceste nie je žiaden poslanec ani poslankyňa.
Panie poslankyne, páni poslanci, rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 240/1998 Z. z. o poľnohospodárstve a o zmene a doplnení ďalších zákonov (tlač 642), sme včera prerušili po rozprave o tomto návrhu zákona. V rozprave vystúpili všetci prihlásení poslanci.
Prosím ministra pôdohospodárstva pána Koncoša, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a zároveň predsedníčku výboru pani poslankyňu Kadlečíkovú, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov.
Pýtam sa pána ministra Koncoša, či chce zaujať stanovisko k rozprave.
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
Minister pôdohospodárstva SR P. Koncoš:
Vážene panie poslankyne, páni poslanci,
vážený pán predseda,
hneď na úvod chcem poďakovať všetkým, ktorí v rozprave vystúpili, a ako sme mali možnosť počuť, rozprava bola bohatá, aj keď sa často názory striedali ako protichodné.
Hneď na úvod chcem povedať, že sa domnievam, že základom úspechu každej spoločnosti je zvládnutie deľby práce, alebo ak chcete, aj spoločenskej deľby práce a procesov s tým súvisiacich. Platí to v profesiách robotníckych, úradníckych a zrejme by to mohlo platiť alebo malo platiť aj v politike. Tým nechcem povedať, že by som si nevážil názor aj tých pánov poslancov, ktorých profesia nemá nič spoločné s ekonomikou alebo s poľnohospodárstvom. Budem sa snažiť, samozrejme, reagovať aj na ich podnetné vystúpenia.
Hodne sa tu diskutovalo o samotnom návrhu novely, o tom, čo je jej hlavným obsahom. Musím povedať, že ma veľmi mrzí, že sme sa s ministerkou financií a vo vláde nedohodli na valorizačných mechanizmoch a že v podstate už z vlády som musel stiahnuť návrh novely zákona, v ktorom bola aj valorizácia zakotvená.
Ak tu páni poslanci spomínali, že mohlo by žiadať školstvo, zdravotníctvo alebo ktorékoľvek iné odvetvia, samozrejme, že by mohlo, a myslím, že v mnohých krajinách je to aj akosi logické, že valorizačný princíp niektorých výdavkov štátneho rozpočtu je pevne zakotvený aj v iných zákonoch ako v zákone o štátnom rozpočte. Je to tak napríklad aj v Rakúsku aj voči niektorým týmto odvetviam, ktoré sme spomínali, je to zakotvené aj vo vzťahu k vodnému hospodárstvu, kde napríklad zo zákona určité percento daní sa každoročne vynakladá v rozpočte na protipovodňové opatrenia, na udržiavanie plavebnej dráhy na Dunaji a na všetky ostatné opatrenia vo vodnom hospodárstve. Dokonca stálym percentom z príjmu daní sa tvorí aj rizikový fond, či už vo vodnom hospodárstve, alebo na riešenie katastrofických škôd spôsobených živelnými pohromami vôbec. Teda určitý valorizačný princíp nie je princípom neznámym. Bolo by teda dosť logické, aby sa konečne začalo aj u nás myslieť trochu ďalej do budúcnosti a aby sme sa každoročne pri tvorbe zákona o štátnom rozpočte, s prepáčením, nehandrkovali, komu koľko a kto koľko utrhne.
Pravda, zákon o poľnohospodárstve, tak ako nakoniec ho navrhli upraviť o valorizačný princíp, a novela zákona nerieši len valorizáciu, ale rieši aj iné mechanizmy, a to napríklad zakotvuje podporu rozvojových programov financovaných z budúceho programu SAPARD, teda aj z tohto dôvodu je prijatie novely zákona o poľnohospodárstve dôležité. V novele zákona je rozpracovaná zvýšená ochrana domáceho trhu pred dovozmi, rovnako dôležitý moment pre stabilitu agropotravinárskeho trhu. A nakoniec v novele zákona sú navrhnuté aj niektoré ďalšie podporné opatrenia, napríklad podpora ozdravných a preventívnych opatrení v chove hospodárskych zvierat, podpora chovateľov včiel, podpora obchodných spoločností a výrobno-odbytových združení a podpora osôb, ktoré preukážu zaplatenie záložnej pohľadávky podľa osobitného predpisu. Aj záložnú pohľadávku, jej zaplatenie a určitú spoluúčasť štátu na jej financovaní pokladám práve pri prefinancovaní aj nákupu úrody za veľmi dôležitú.
Ešte raz chcem zdôrazniť, že ma veľmi mrzí, že sme sa vo vláde nedohodli na valorizačnom princípe, a bol by som veľmi rád, keby poslanecká snemovňa podporila návrh poslancov, ktorý predniesla pani predsedníčka výboru pre pôdohospodárstvo.
Tiež sa hodne diskutovalo o efektívnosti vynakladaných dotácií. Chcel by som pánovi poslancovi Slanému a ďalším pánom poslancom, ktorí sa o tom zmieňovali, zdôrazniť, že zákon o poľnohospodárstve v § 1, ktorý hovorí o predmete úpravy, v ods. 1 vymedzuje poskytovanie dotácií, citujem: "Týmto zákonom sa ustanovujú podporné a ochranné opatrenia na vyrovnanie prirodzených hospodárskych nevýhod podnikania a rizík v poľnohospodárstve a na podporu jeho produkčných a mimoprodukčných funkcií", opakujem, "mimoprodukčných funkcií zameraných na zabezpečenie základnej výživy obyvateľstva, potravinovej bezpečnosti a konkurencieschopnosti domácej výroby a na ochranu zložiek životného prostredia, tvorbu a udržiavanie kultúrnej vidieckej krajiny." Teda už v samotnom zákone je zdôraznené, že dotácie sa neposkytujú len na produkciu, len na podporu produkčných funkcií, ale aj na krajinotvorbu a mimoprodukčné funkcie poľnohospodárstva.
Mal som možnosť oboznámiť sa s regionálnou politikou bavorskej, resp. slobodného štátu Bavorsko v Spolkovej republike Nemecko. Navštívil som viaceré regióny a rovnako predstavitelia miestnej štátnej správy, predstavitelia obecných úradov, mestských zastupiteľstiev, poslanci, všetci zdôrazňovali význam ich farmárov práve na udržanie krajiny. A práve podiel farmárov na udržaní krajiny zabezpečil to, že v týchto regiónoch, ktoré som navštívil, je turistika a služby spojené s turizmom po poľnohospodárstve druhým najvyšším odvetvím, ktoré zabezpečuje príjmy obyvateľstva, ale aj zamestnanosť obyvateľstva. Pýtam sa vás: Kto príde do zanedbaného Slovenska, do zanedbanej krajiny, ak nepodporíme prostredníctvom dotácií aj funkcie, ktoré zákon o poľnohospodárstve vymedzuje hneď v § 1?
Samozrejme, že aj tu treba stanoviť pravidlá hry. A môžem ubezpečiť pánov poslancov a panie poslankyne, že tieto pravidlá hry sa z roka na rok sprísňujú a z roka na rok sú kontroly cieľavedomejšie a premyslenejšie. Nakoniec s tým sa môžu oboznámiť nielen poslanci Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, ale ktokoľvek, kto má o riešenie tejto problematiky záujem.
Len tak mimochodom chcem tiež informovať, že v rámci novinárskej súťaže alebo novinárskeho hodnotenia najlepších podnikov v poľnohospodárstve a potravinárstve TOP AGRO pripravujeme v tomto roku vyhlásenie ďalšej neformálnej súťaže TOP CHOTÁR. Jednoducho chceme aj cez takéto aktivity podporiť starostlivosť o životné prostredie, o krajinotvorbu a o zabezpečenie kultúrnosti vidieka.
Ak sa diskutovalo o efektívnosti dotácií a o produktivite práce, chcem zdôrazniť, že v podstate od roku 1991 objem dotácií do podnikovej sféry zostáva takmer na rovnakej úrovni s miernym nárastom na rok 1997 a na rok 1998. Bohužiaľ, od roku 1999 objem dotácií sústavne klesá a bolo to tak aj v roku 2000. Len pre zaujímavosť - objem dotácií do podnikovej sféry v roku 1991 bol 8 128 mil. Sk, v roku 1999 7 657 mil. Sk. Pritom cenový vývoj bol veľmi zaujímavý, ak páni poslanci majú záujem, a dúfam, že vás nebudem obťažovať, aspoň trochu: Ceny vstupov do poľnohospodárstva - neviem, či je to dosť dobre vidieť - sa vyvíjali asi na úrovni tejto hornej modrej krivky a odbytové farmárske ceny na úrovni tejto zelenej krivky. Tieto cenové nožnice odčerpali každoročne z poľnohospodárstva 1,5 až 2 mld. Sk. Pre informáciu - v roku 1999 odčerpali 2,1 mld. Sk. V roku 1999 klesli náklady poľnohospodárov na priemyselné hnojivá o 26 %, náklady poľnohospodárov na chemické ochranné prostriedky o viac ako 20 % nie preto, že by poľnohospodári nechceli intenzifikovať výrobu, ale jednoducho preto, že na tieto intenzifikačné náklady, jednoducho na ich vyfinancovanie nemajú dostatok zdrojov. Ak pritom klesla kúpna sila obyvateľstva a reálne príjmy, a dokonca v prvom polroku 2000 o viac ako 7 %, vzniká tu aj bariéra rastu farmárskych cien. Teda poľnohospodárstvo a osobitne poľnohospodárska prvovýroba sa dostáva vplyvom vývoja ekonomiky do ďalšieho tlaku.
A nakoniec, ak hovoríme o vývoji cien vstupov, dovolím si ešte pre názornosť uviesť porovnanie cien vybraných poľnohospodárskych produktov rastlinnej výroby s Európskou úniou. Pokiaľ ceny potravinárskej pšenice, a to je, prosím, za rok 1998 a v kurze slovenskej koruny k doláru v roku 1998 boli niekde na úrovni 100 dolárov na Slovensku, tak v Európskej únii na úrovni 150 dolárov. Rovnaké rozdiely, ak nie vyššie, sú pri zemiakoch, repke, slnečnici. No a nehovorím už o výrobkoch živočíšnej výroby, keď napríklad pri kravskom mlieku farmárske ceny v Slovenskej republike sa pohybovali niekde na úrovni 215 a farmárske ceny európskej úrovne 728 dolárov za tonu. Obdobne je to pri jatočnom hovädzom dobytku, jatočných ošípaných a jatočnej hydine.
Ale ak pán poslanec Tatár a pán poslanec Osuský zdôrazňovali, že nakoniec potraviny možno aj doviezť, tak práve tieto ceny poukazujú na to, že každý dovoz potravín je pre republiku neefektívny, zvyšuje ceny potravín a pri nízkej kúpnej sile obyvateľstva zhoršuje východiská na zabezpečenie kvalitatívnej úrovne výživy obyvateľstva.
Spomínal sa tu prepad poľnohospodárstva v posledných dvoch rokoch. Uvádzal som to aj vlani pri zelenej správe a uvediem to aj teraz, že v podstate prepad je viac-menej trvalý od roku 1990, keď hrubá poľnohospodárska produkcia v stálych cenách v roku 1995 bola 79 mld. Sk, v roku 1998 51 mld. Sk, v roku 1999 poklesla dokonca pod 50 mld. Sk. Príčiny sú najmä v tom, čo som uviedol. Ak teda hovoríme o efektívnosti, treba hovoriť o nej komplexne a treba ju vidieť v celom ekonomickom prostredí.
Ešte azda k produktivite práce, pretože tiež bola predmetom kritiky. A veľmi ma mrzí, že páni poslanci uvádzajú čísla veľmi nekvalifikované, zavádzajú verejnosť a nepresne informujú poslaneckú snemovňu, a tým aj nakoniec verejnosť. Pôdohospodárstvo bolo jediným odvetvím, kde produktivita práce výrazne rástla, a to napriek tomu obrovskému poklesu hrubej poľnohospodárskej produkcie. V roku 1999, ak je dovidieť na tento graf, tak dosiahla index 180, teda kým napríklad v stavebníctve klesla na 80 % a v priemysle rástla od roku 1995 len indexom 125. Obdobne je to aj pri vývoji produktivity práce z pridanej hodnoty i pri vývoji produktivity práce v potravinárstve, kde nakoniec ekonomické výsledky aj za rok 1999 sa zásadne zlepšili.
Hovorilo sa tu tiež o vývoji v úrodách obilia. Áno, rok 2000 je rokom mimoriadne kritickým a úroda hustosiatych obilnín je na úrovni 1 750 tis. ton. Ale opäť v roku 1989 bola úroda hustosiatych obilnín 3 424 tis. ton, ale napríklad v roku 1993, tiež suchý rok, len 2 478 tis. ton, teda o milión ton menej. V roku 1996 len 2 572 tis. ton atď. Samozrejme, nie je dobrou vizitkou, že úroda obilnín je taká nízka a treba veľmi otvorene povedať, že pokles úrody bol oveľa miernejší v tých poľnohospodárskych podnikoch, ktoré ako tak dokážu zabezpečovať aj výživu a hnojenie.
Ak spomínam hnojenie priemyselnými hnojivami, tak vplyvom ekologického vývoja v poľnohospodárstve sa dlhodobo nehnojí 40 % ornej pôdy. Pôda je devastovaná, vyhladovaná a čudujeme sa, že úrody obilnín, a vôbec aj ostatných plodín, viac-menej stagnujú, alebo dokonca klesajú.
Niektorí páni poslanci sa pýtali na program SAPARD. Chcem niekoľko poznámok k tomuto programu. Ministerstvo pôdohospodárstva predložilo návrh programu SAPARD, teda Programu rozvoja vidieka, v decembri minulého roka. Myslím, že v máji minulého roka Európska únia dala stanovisko k tomuto programu. Odvtedy, ale, samozrejme, aj dovtedy, sa s Európskou komisiou sústavne komunikuje a programy rozvoja vidieka pre všetky asociované krajiny, opakujem, pre všetky asociované krajiny bude Európska komisia schvaľovať v mesiaci októbri a novembri. Platobná agentúra bola založená v decembri minulého roka. Žiaľ, potreby na zabezpečenie miezd požadovaných Európskou komisiou, tvrdo požadovaných počtom pracovníkov akosi neboli kryté a nebola ochota kryť štátnym rozpočtom, a tak sme naozaj v máji či júni museli predkladať do vlády osobitný materiál, ktorý hovorí o náprave a nápravných opatreniach na zriadenie Platobnej agentúry, neskôr Európska komisia zmenila na Agentúru SAPARD. Po dlhých prieťahoch a rokovaniach sa konečne podarilo problémy doriešiť a požiadali sme ministerstvo financií o akreditáciu Platobnej agentúry, Agentúry SAPARD, pardon. Dúfam, že v termíne, v akom sa schváli Program rozvoja vidieka, ministerstvo financií dokáže zabezpečiť akreditovanie tejto agentúry tak, aby sme nakoniec mohli Európskej komisii dokumentovať, že sme pripravení čerpať z prostriedkov Európskej únie a že sme pripravení Program rozvoja vidieka uviesť do života.
Ospravedlňujem sa všetkým, ktorí vystúpili, i vám, pani poslankyne a páni poslanci, za trochu dlhšie stanovisko, ale domnievam sa, že treba o týchto problémoch hovoriť a presviedčať. Bohužiaľ, akosi sa nám to nedarí. Nedarilo sa to bohvieako ani v rokoch minulých, keď nakoniec návrh na valorizačný mechanizmus a na uplatnenie valorizácie dotácií v poľnohospodárstve bol už uplatňovaný pri návrhu zákona o poľnohospodárstve, pri jeho pôvodnom schvaľovaní. Aj vtedy ho poľnohospodári podporovali a, bohužiaľ, nedokázal tento návrh prejsť potom poslaneckou snemovňou. Situácia sa teda tak trochu opakuje. Predsa len som presvedčený, že v záujme stability vidieka, zamestnanosti na vidieku, životnej úrovne občanov na vidieku, ale aj v záujme stability cien potravín, domácej výroby potravín a stability vo výžive obyvateľstva i stability v ochrane kultúrneho prostredia v našej krajine vôbec, predsa len raz sa i poľnohospodári dočkajú.
Chcem ešte raz poprosiť ctenú snemovňu, vás, panie poslankyne, páni poslanci, aby ste podporili návrhy, ktoré bude predkladať pani predsedníčka výboru pre pôdohospodárstvo.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem pánu ministrovi.
Chce zaujať stanovisko k rozprave spoločná spravodajkyňa výborov? Áno.
Nech sa páči.
Poslankyňa M. Kadlečíková:
Ďakujem, pán predseda Národnej rady, za udelenie slova.
Vážený pán minister,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
chcela by som sa aj ja vyjadriť stručne k tomu, čo tu odznelo, a predovšetkým zdôrazniť, že vystúpenia, ktoré tu boli, boli v podstate všetky hodnotné a čo si na nich najviac cením, že otvárajú vlastne diskusiu o ďalšom smerovaní poľnohospodárstva, a to nielen tu na tejto parlamentnej pôde, ale v rámci celej Slovenskej republiky, a to v nadväznosti na ďalšie smerovanie poľnohospodárstva v kontexte nášho budúceho vstupu do Európskej únie. Ak chceme, aby sa nám dvere tohto prestížneho európskeho zoskupenia čo najskôr otvorili, tak musíme klopať na ne sebavedome a vyrovnane.
Vážim si preto všetky vystúpenia poslancov, ktoré hovorili o multifunkčnosti poľnohospodárstva, a najmä tých, ktorí chápu, že poľnohospodárstvo je komplexné. Totiž ak poľnohospodárstvo nebude vyrábať hodnoty, to platí aj pre hospodárstvo, aj pre stavebníctvo, tak potom vlastne sa dostaneme do situácie, že nebude ani na zdravotníctvo, ani na školstvo. A to je vlastne tá základná ekonomická premisa, ktorú tu treba pochopiť. Nie prepúšťanie zamestnancov, nie vytváranie vyššieho počtu nezamestnaných. A to by sa v poľnohospodárstve dialo a deje sa so znižovaním reálnych dotácií do poľnohospodárstva. Vedci to vyčíslili, nechcem vás tým zaťažovať, ale naozaj je to o tom, čím nižšie reálne dotácie do rezortu pôdohospodárstva, tým vyššia nezamestnanosť na vidieku, čím nižšie reálne dotácie, tým nižšia pridaná hodnota a čím vyššie reálne dotácie, tým vyššia produktivita práce.
Nech mi pán poslanec Tatár odpustí, ale vo svojom vystúpení hovoril, že produktivita práce v poľnohospodárstve nemôže byť nikdy vyššia ako inflácia. Pán poslanec, každý z nás má svoju odbornosť. Tá poľnohospodárska je mimoriadne zložitá, pretože naozaj nie je len o poľnohospodárstve, ale nikomu z nás nie je zabránené, aby sme konzultovali s odborníkmi. Chcem povedať len toľko, že vyvraciam to, čo ste tu povedali. Môže, pán poslanec, produktivita predbehnúť infláciu. A napríklad som si vybrala údaj z roku 1998, keď produktivita práce v poľnohospodárstve dosiahla 10,44-percentný rast, zatiaľ čo inflácia mala hodnotu 6,7 %. No a takisto ďalšie štatistické údaje, ktoré vychádzajú zo štatistickej správy o základných vývojových tendenciách, odzrkadľujú presne toto.
Pán poslanec Slaný, vážim si vašu prácu vo výbore pre pôdohospodárstvo. Viem, že ste aj absolventom Slovenskej poľnohospodárskej univerzity, a absolútne s vami zastávam názor na konkurencieschopnosť a efektívnosť poľnohospodárstva. Je to potrebné, len by som chcela upozorniť, že vlastne nikdy v Európskej únii za posledných 15 rokov dotácie do poľnohospodárstva neklesali. Ony sa doteraz vždy zvyšovali. Podľa poľnohospodárskeho prehľadu vydávaného Európskou úniou sa o tomto môžeme presvedčiť. V novembri vlani sa konalo práve tu v Bratislave zasadnutie poľnohospodárskych ministrov. A vtedy pán komisár Fischler dal tvrdý odkaz všetkým krajinám, ale napríklad v Estónsku, zrejme aj tam mali takých "expertov na poľnohospodárstvo", ktorí tlačili dole dotácie, že ak Estónci chcú vstúpiť do Európskej únie, tak si musia poriadne zvýšiť svoje dotácie. Takže vlani ich zvýšili o 70 % a tohto roku o 65 % navrhujú do rozpočtu. Čiže nie je to o znižovaní dotácií, ale je to o približovaní sa, aspoň v našom prípade, k tretinovému štandardu krajín Európskej únie.
Takže valorizácia, ktorá je tu predložená, páni poslanci, ona vyplýva z programového vyhlásenia vlády. Nič iné nerobí, len to, čo už táto vláda schválila, a je štandardnou záležitosťou aj vo vzťahu k ostatným krajinám Európskej únie. Dokonca by som povedala, že aj vo vzťahu k Spojeným štátom americkým, pretože tam majú viac nepriamych dotácií ako priamych, ale to tiež treba vidieť. A má to vlastne rastúcu tendenciu.
Takže v každom prípade si vážim všetky vystúpenia, ale prosím, nepoďme proti poľnohospodárstvu. Ja napríklad si nedovolím hovoriť do zdravotníctva, ale rešpektujem vystúpenia svojich kolegov a osobne som veľmi rada, že v našom poslaneckom klube máme teraz odborníka pre zdravotníctvo, pretože v tomto prípade ako občianka, ktorá som tiež odkázaná často, resp. moja mama, na pomoc lekárov, tak si naozaj vážim rezort a názory odborníkov. Som rada, že teraz už takéhoto kolegu máme v našom klube a že o jeho názory sa oprieť môžem.
Pán predseda, dovolím si predložiť po rozprave návrhy na schválenie.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pani predsedníčka.
Pán poslanec Bárdos, máte procedurálny návrh?
Nech sa páči.
Poslanec Gy. Bárdos:
Ďakujem za udelenie slova, pán predseda.
V mene štyroch poslaneckých klubov - SDK, SDĽ, SOP a SMK - žiadam o krátku prestávku pred hlasovaním.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vyhlasujem 15-minútovú prestávku pred hlasovaním.
Prosím poslancov vládnej koalície, aby prišli do kinosály na poradu pred hlasovaním o tomto návrhu zákona.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás, zaujmite miesto v rokovacej miestnosti. Budeme pokračovať v 36. schôdzi.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Hlasovať o tomto bode programu budeme neskôr.
Pani poslankyňa Tóthová, máte procedurálny návrh?
Nech sa páči, pani poslankyňa.
Poslankyňa K. Tóthová:
Vážený pán predsedajúci, navrhujem, aby ste si už konečne našli systém, ako sa dohodnete. Pretože to je hrozné, že tu sú prestávky len kvôli tomu, že sa neviete dohodnúť. Dohodnite sa už, keď to dávate do parlamentu.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa, to nie je procedurálny návrh.
Pani poslankyňa Mušková, procedurálny návrh?
Nech sa páči.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Ďakujem, pán predseda.
Chcem vyjadriť pánu ministrovi pôdohospodárstva podporu v jeho snahách pomôcť rezortu pôdohospodárstva. Budeme hlasovať za tento návrh a je mi ľúto, že nenašiel ohlas u vládnych poslancov. Myslím si, že tu ide o nedorozumenie, tak ako tomu bolo napríklad pri Gabčíkove.
A možnože teraz, čo poviem, nebude to zdanlivo súvisieť, ani môj návrh, ale dovoľte mi, aby som v mene poslaneckého klubu HZDS poďakovala všetkým športovcom, ktorí dôstojne reprezentujú našu krajinu na olympijských hrách v Sydney, a zablahoželala všetkým, ktorí na týchto hrách získali medaily. Dokonca už aj najcennejšiu zlatú.
Pri tejto príležitosti chcem teraz tiež poďakovať všetkým vodohospodárom a predovšetkým pánu poslancovi Binderovi, ktorý mal odvahu presadiť veľkolepý plán výstavby kanála v Čuňove a tak vytvoriť vynikajúce podmienky na tréning našim vodným slalomárom. Aj vďaka týmto podmienkam sa tiež môžeme tešiť...
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa, len z úcty k žene vám dám dohovoriť.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Ďakujem veľmi pekne.
... že aj vďaka týmto podmienkam sa tiež môžeme všetci tešiť zo zlatých medailí bratov Hochschornerovcov.
Predseda NR SR J. Migaš:
My sa k tomu pripájame, pani poslankyňa, a blahoželáme našim športovcom a športovkyniam.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
A preto chcem poprosiť o podporu tohto návrhu.
Ďakujem všetkým.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Hofbauer, ale skutočne by som prosil predniesť procedurálne návrhy. Ak to tak nebude, odoberiem slovo každému, kto nebude prednášať procedurálny návrh.
Nech sa páči, pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Pán predseda, v poslaneckých laviciach sedí dostatočný počet poslancov, a niet dôvod na odkladanie hlasovania. Ja žiadam, aby sa hlasovalo o tomto materiáli, o tejto tlači, o ktorej prebehla rozprava a bola normálnym spôsobom uzavretá. Nevidím žiadny racionálny ani vecný, ani formálny dôvod, aby hlasovanie sa odkladalo.
Takže žiadam hlasovanie.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Maxon.
Poslanec M. Maxon:
Môj návrh je skoro identický s návrhom poslanca Romana Hofbauera. Žiadam, aby sa o novele zákona o poľnohospodárstve hlasovalo ihneď, a žiadam, aby ste o tomto procedurálnom návrhu dali hlasovať.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Pán predsedajúci, môj návrh je tiež identický s návrhmi predchádzajúcich poslancov. Ale dávam ešte alternatívu pre prípad, že by ste nedali okamžite hlasovať, čo je zvykom v tomto parlamente, tak dajte hlasovať o tejto otázke až po úspešnom referende.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Husár.
Poslanec S. Husár:
Pán predseda, chcem sa opýtať, ktoré ustanovenie rokovacieho poriadku oprávňuje predsedajúceho odložiť hlasovanie k bodu programu, ktorý bol procedurálne riadne skončený a je pritomná nadpolovičná väčšina poslancov.
Predseda NR SR J. Migaš:
Tak, panie poslankyne, páni poslanci, Národná rada môže hlasovaním rozhodnúť o tom, či sa preruší rokovanie o tomto bode programu alebo či bude akceptovaný faktický ten istý návrh, to znamená od pána poslanca Maxona, pána poslanca Hofbauera, aby sa hlasovalo o tomto návrhu hneď. Rozhodne o tom Národná rada hlasovaním.
Ja som predniesol za poslanecké kluby vládnej koalície na základe dohody návrh, aby sa prerušilo rokovanie o tomto bode programu, aby sme hlasovali neskôr. Taký je návrh poslancov vládnej koalície na základe ich stretnutia, ktoré sa uskutočnilo cez prestávku a na základe ktorého sa aj prestávka uskutočnila. Je návrh fakticky ten istý len z druhej strany, aby sa hlasovalo ihneď.
Takže, panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o...
(Reakcia z pléna.)
Pán poslanec Danko, máte procedurálny návrh?
Poslanec J. Danko:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ak dovolíte, myslím si, že výklad rokovacieho poriadku je jasný. Aby sme mohli odložiť hlasovanie o tomto bode, je nutné, aby ten, kto sa o to usiluje, podal procedurálny návrh a ten procedurálny návrh musí odznieť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ja som dal.
Poslanec J. Danko:
Nedali ste.
Lebo procedurálne návrhy, pán predsedajúci, ktoré dali naši poslanci, to sú procedurálne návrhy, o ktorých ani netreba dávať hlasovať, lebo z rokovacieho poriadku vyplýva, že to tak musí byť. Čiže ak chceme, aby to tak nebolo, ako je v rokovacom poriadku, tak niekto, nech sa páči z vládnej koalície, nech dá návrh a vtedy budeme o tom rokovať, s odôvodnením. Ináč sa nedá o tom hlasovať.
Predseda NR SR J. Migaš:
Panie poslankyne, páni poslanci, predniesol som procedurálny návrh v mene štyroch poslaneckých klubov vládnej koalície na základe rokovania, ktoré sa uskutočnilo cez prestávku, aby sme prerušili rokovanie o tomto bode programu, aby sme hlasovali neskôr. Toto bol môj procedurálny návrh na základe rokovania štyroch poslaneckých klubov. Ja si myslím, že je to korektné, a tak som ho aj predniesol v tejto snemovni. Pán poslanec Maxon, pán poslanec Hofbauer predniesol iný návrh, aby sa hlasovalo ihneď.
Dávam hlasovať o týchto procedurálnych návrhoch. Najprv budeme hlasovať o mojom procedurálnom návrhu, ktorý som predniesol ako prvý v mene poslaneckých klubov.
Prezentujme sa a hlasujme, panie poslankyne, páni poslanci. Hlasujeme o mojom procedurálnom návrhu, aby sme prerušili bod rokovania a hlasovali neskôr.
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 125 poslancov.
Za návrh hlasovalo 73 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 47 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že tento návrh bol schválený.
Môžem kvôli korektnosti dať hlasovať aj o návrhu pána poslanca Hofbauera aj pána poslanca Maxona, ale snemovňa už rozhodla, že nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto bode programu a budeme hlasovať neskôr.
Čiže, panie poslankyne, páni poslanci, teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov.
Spoločným spravodajcom bol pán poslanec Petrák. Prosím ho, aby prišiel na tribúnu.
Prosím panie poslankyne, pánov poslancov, aby sa upokojili a venovali sa hlasovaniu.
Nech sa páči, pán poslanec, uvádzajte hlasovanie.
Poslanec F. Petrák:
V spoločnej správe, ktorú máte na stoloch už dávno, je podaných k tomuto návrhu celkom 26 pozmeňujúcich návrhov.
Ja navrhujem, aby sme hlasovali takýmto spôsobom. Body 1 až 11 - hlasovať o nich en bloc s odporučením gestorského výboru schváliť ich. Bod 14 aby sme vyňali na osobitné hlasovanie, pretože tam je tá technická chyba. O bodoch 15 až 26 hlasovať en bloc s odporučením gestorského výboru schváliť ich. A potom nám ostane hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý podal poslanec Tatár, kde je odstránená tá technická chyba, tých 10 000 na 100 000 tak, aby to korešpondovalo s textom, ktorý je v zákone.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán spravodajca. Ešte sú body 12 a 13...
Poslanec F. Petrák:
Body 12, 13, 15 až 26 - en bloc s odporúčením gestorského výboru schváliť ich. Body 1 až 11 tiež en bloc.
Predseda NR SR J. Migaš:
To už bolo uvedené. Tak ideme postupne hlasovať.
Najprv bol návrh, aby sme hlasovali o bodoch 1 až 11 en bloc. Návrh gestorského výboru je schváliť ich.
Prezentujme sa a hlasujme o bodoch 1 až 11.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 126 poslancov.
Za návrh hlasovalo 46 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.
Konštatujem, že sme tento návrh neschválili.
Teraz budeme hlasovať o bodoch 12 a 13. Nech sa páči, uveďte to, pán poslanec, zopakujte, aký je návrh gestorského výboru.
Poslanec F. Petrák:
Hlasovať o bodoch 12, 13, 15 až 27. Odporúčanie gestorského výboru je schváliť ich.
Predseda NR SR J. Migaš:
Čiže hlasujeme o bodoch 12, 13, 15 až 27.
Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 127 poslancov.
Za návrh hlasovalo 126 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Konštatujem, že sme tento návrh schválili.
Teraz je bod 14. Bolo odporúčanie...
Poslanec F. Petrák:
... gestorského výboru schváliť ho.
Predseda NR SR J. Migaš:
Hlasujeme o bode 14 samostatne. Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 127 poslancov.
Za návrh hlasovalo 83 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 35 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme tento návrh schválili.
Teraz pristúpime k pozmeňujúcemu návrhu, ktorý bol prednesený v rozprave.
Poslanec F. Petrák:
Potom musím povedať, keďže tento bod bol schválený, tak o poslaneckom návrhu pána Tatára nemá zmysel hlasovať.
(Hlasy z pléna.)
Nedá sa hlasovať o tom bode. Jednoducho sa nedá. Budeme to musieť upraviť v rámci legislatívnotechnických úprav ako chybu v číslovke. Tak to je.
Predseda NR SR J. Migaš:
Presne tak. Pán poslanec Prokopovič, schválil sa tento návrh, ale je možné ho upraviť potom v treťom čítaní pri úprave technických chýb.
Poslanec P. Prokopovič:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne, kolegovia,
my sme schvaľovali bod 14 ako celý text. Celý text toho. A pozmeňujúci návrh pána Tatára sa týka iba jednej číslovky k tomuto textu. Čiže keby sme neschválili bod 14, tak absolútne vypadá celý. Lebo pán Tatár dal len pozmeňujúci návrh na číslovku, nie na zmenu textu 14. Čiže odporúčam hlasovať o návrhu pána Tatára, ktorý mení číslovku v tom texte k bodu 14.
Predseda NR SR J. Migaš:
Panie poslankyne, páni poslanci, je tu pozmeňujúci návrh pána poslanca Tatára. Teraz ide o to, či o ňom hlasovať, alebo to upraviť.
Pán spravodajca.
Poslanec F. Petrák:
Nedá sa. Pozmeňujúci návrh je medzi poslancami, celý text. Nech sa na mňa nikto nehnevá. Ja som vás upozornil, že v desiatke je chyba číslovky, preto keď je tam odporučenie výboru schváliť, ktoré ja nemôžem zmeniť, som vás na to upozornil, to treba neschváliť. A podľa mňa teraz sa to dá opraviť v rámci legislatívnotechnických chýb, tú číslovku...
(Hlasy z pléna.)
Potom sa musíme vrátiť do druhého čítania a znovu to odhlasovať.
(Ruch v sále.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Prosím chvíľu pokoj.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, došlo k chybe pri hlasovaní, preto odporúčam, aby sme urobili 5-minútovú prestávku, aby bolo pozbieraných 30 podpisov, aby sme to vrátili do druhého čítania a vrátili sa k hlasovaniu. Iné východisko by bolo nedobré.
Čiže prerušujem rokovanie Národnej rady na 5 minút. Poprosím, aby spravodajca zabezpečil 30 podpisov, vrátime to do druhého čítania a budeme hlasovať o bode 14 ešte raz.
Ďakujem.
(Po prestávke.)