Minister kultúry SR M. Kňažko:

Vážený pán podpredseda,

vážené panie poslankyne, páni poslanci...

(Ruch v sále.)

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Páni poslanci, prosím vás o pokoj v rokovacej sále, aby mohol minister vlády predniesť reč k tomuto návrhu.

Nech sa páči, pán minister.

Minister kultúry SR M. Kňažko:

Ďakujem.

Pri pohľade na vývoj mediálneho sektora po roku 1989 možno skonštatovať, že najvýraznejšími zmenami prešla oblasť tzv. elektronických médií. Prechod od štátom kontrolovanej televízie a rozhlasu k duálnemu systému vysielania, ako aj rýchly nárast počtu súkromných rozhlasových a televíznych vysielateľov znamenal v podmienkach transformácie ekonomiky skutočnú informačnú revolúciu, ktorá zásadne zmenila podobu Slovenskej republiky vrátane spôsobu, akým samotný občan vníma svet a dianie v ňom. Na druhej strane treba povedať, že dynamický rozvoj mediálneho priemyslu nebol sprevádzaný rovnako dynamickou tvorbou mediálnej legislatívy, ba práve naopak. Od roku 1991 sa v tejto oblasti podarilo urobiť iba veľmi málo. Regulačný rámec sféry vysielania a retransmisie je teda možné považovať za prežitý, nejednoznačný a nezodpovedajúci stavu mediálneho priemyslu na Slovensku.

Vládou predkladaný návrh o vysielaní a retransmisii bude v prípade jeho prijatia Národnou radou Slovenskej republiky znamenať modernizáciu a zlepšenie právneho rámca fungovania elektronických médií na Slovensku. Predložený návrh poskytne vyššiu mieru právnej istoty a umožní väčšiu predvídateľnosť správania subjektov pôsobiacich v mediálnej sfére. Jednoznačne vymedzené práva a povinnosti vysielateľov a prevádzkovateľov retransmisie a presné definovanie priestoru na súkromnú iniciatívu a podnikanie budú mať za následok ďalší rozvoj vysielania a retransmisie na území Slovenskej republiky a vstup zahraničných investícií do tejto oblasti. Prijatie tejto právnej úpravy v podobe navrhovanej vládou bude navyše znamenať aj úplnú kompatibilitu našej mediálnej legislatívy s právom Európskej únie a zabezpečí dôsledné naplnenie záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných dohovorov, ktorými je aj Slovenská republika viazaná.

Právny rámec vysielania a retransmisie v Európe je tvorený predovšetkým Európskym dohovorom o cezhraničnej televízii, Pozmeňujúcim protokolom k tomuto dohovoru a Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 89/552 Európskeho hospodárskeho spoločenstva v znení Smernice 97/36 Európskeho spoločenstva o televízii bez hraníc. Implementáciou týchto základných medzinárodných dokumentov do právneho poriadku Slovenskej republiky sa vytvárajú podmienky a priestor na slobodné šírenie programov bez osobitných administratívnych obmedzení.

Pokiaľ ide o stručné zhrnutie obsahu návrhu právneho predpisu, predkladaná právna úprava sa terminologicky zlaďuje s relevantnými predpismi Európskej únie a Rady Európy. Návrh zákona tak v súlade s európskymi normami rozlišuje medzi vysielateľmi pôvodného vysielania a prevádzkovateľmi retransmisie. Postavenie regulačného orgánu Rady pre vysielanie a retransmisiu sa v súlade s európskou judikatúrou a acquis upravuje tak, aby sa posilnila jeho nezávislosť. Zákonom stanovená kontinuita súčasného zloženia Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie prostredníctvom jej transformácie na Radu pre vysielanie a retransmisiu, ako aj systém cyklickej obmeny časti rady vytvárajú predpoklady na kvalifikované uvádzanie tohto eurocitlivého zákona do praxe.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pretože sa objavili názory, že by s účinnosťou tohto zákona mala zaniknúť činnosť súčasnej rady, dovoľte mi uviesť niekoľko argumentov, prečo by sa tak rozhodne nemalo stať. Predovšetkým, ako som už spomenul, každé dva roky sa cyklickým spôsobom obmeňuje tretina tejto rady. Už v decembri a v januári tohto roku a v januári budúceho roku traja členovia rady odchádzajú vrátane pána predsedu. Národná rada teda bude mať možnosť dovoliť ďalších troch nových členov rady, už tentokrát pre vysielanie a retransmisiu.

Rád by som vás oboznámil s tým, že Európska komisia pri negociačných rokovaniach podrobila analýze aj radu ako orgán, ktorý bude zabezpečovať výkon tohto zákona v praxi, a to s tým, že tento orgán musí byť vybavený nielen materiálne, ale, samozrejme, aj personálne. Uvedomme si, že výkon nového zákona s 80 paragrafmi a s úplne novými dimenziami bude klásť veľké nároky na prácu kancelárie tejto rady, a preto by ho nedokázalo uskutočňovať v praxi 9 novozvolených ľudí, i keby boli špičkoví odborníci a právnici. Pretože súčasní členovia tejto rady sú s návrhom zákona oboznámení, priebežne s ním pracujú, nemal by nastať až taký výrazný problém. Ďalším argumentom na podporu môjho tvrdenia je, že zo strany Európskej komisie sa očakáva nielen prijatie tohto zákona, ale, samozrejme, aj jeho účinný výkon. Odvolaním členov rady s účinnosťou zákona by teda ťažko obstálo tvrdenie, že to s prijatím zákona a napokon aj a acquis myslíme vážne, pretože pri hodnotení v Bruseli v októbri by neexistoval orgán, ktorý by mal tento zákon vykonávať.

Ďalej by sme si mali uvedomiť procedurálny problém tejto výmeny. Znamenalo by to, že ak by rada nepracovala a boli by oslovené všetky relevantné organizácie, aby navrhli svojich kandidátov, najskôr v decembri by sa mohol konštituovať nový orgán. Znamená to, že desiatky, desiatky správnych konaní, súdnych konaní, medzinárodných kontaktov a tak ďalej by nemal jednoducho kto vykonávať.

Rád by som takisto ponúkol vašej pozornosti, že Slovenská republika ako prvý postkomunistický štát bola poctená tým, že 25. a 26. októbra bude hostiteľskou krajinou pre všetky regulačné orgány z celej Európy vrátane zástupcov Rady Európy a Európskej komisie. Neviem si predstaviť, že by pri tomto stretnutí celej Európy chýbal hlavný organizátor.

A napokon, v neposlednom rade je dôležité, že bude prebiehať kampaň za referendum. Určite nám všetkým, tak koalícii, ako opozícii záleží na tom, aby prebiehala v medziach zákona a aby tu existoval orgán, ktorý má zo zákona dohľad aj nad korektnosťou kampane v médiách.

Dámy a páni, návrh tohto zákona obsahuje aj podrobnú úpravu konania o udelení licencie na vysielanie pôvodných programových služieb a konania o udelení licencie na retransmisiu, t. j. na súčasné, úplné a nezmenené šírenie už vysielaných programových služieb. Podrobnejšie sú v návrhu zákona upravené práva a povinnosti vysielateľov pri vysielaní reklamy, do právneho poriadku sa navrhuje zaviesť inštitút telenákupu a sponzorovaného programu, právo na opravu, právo na krátke spravodajstvo a inštitút významného podujatia. Tu treba uviesť, že návrh zákona nepracuje s praxou tak často kritizovaným inštitútom licenčných podmienok, takže po jeho prijatí bude regulačný orgán stanovovať vysielateľom a prevádzkovateľom retransmisie povinnosti striktne a na základe zákona a v zákonom stanovenom rámci.

V súvislosti s predpokladanou integráciou Slovenskej republiky do Európskej únie sa s primeranou flexibilitou a s ohľadom na ďalšie zahraničnopolitické záujmy Slovenskej republiky a existujúce medzinárodné záväzky navrhuje aj ustanovenie na podporu európskych diel a nezávislej produkcie. Keďže zákaz diskriminácie na základe štátnej príslušnosti je základným princípom Európskej únie a zákaz rozlišovania medzi európskou a domácou tvorbou z tohto princípu jednoznačne vyplýva, návrh zákona o vysielaní a retransmisii vytvára predpoklady na rozvoj pôvodnej slovenskej tvorby a produkcie prostredníctvom inštitútu programov vo verejnom záujme. Tu by som chcel pripomenúť, že toto je z hľadiska možností, ktoré sú nám ako asociovanej krajine dané, jediné možné riešenie a akákoľvek výslovná zmienka zavádzajúca rozdiel medzi európskym a slovenským, či už dielom alebo produkciou, by bola chápaná ako značne problematizujúca úspešné uzatvorenie kapitoly "Kultúra a audiovizuálna politika".

Navrhované sankcie za porušenie právnych predpisov na úseku vysielania a retransmisie sú odstupňované podľa závažnosti a rozsahu protiprávneho konania, ako aj podľa spôsobu vysielania, teda podľa toho, či ide o rozhlasové alebo televízne vysielanie.

V porovnaní s platnou právnou úpravou sa predkladaný návrh zákona vyznačuje väčšou vyváženosťou, prehľadnosťou a konkrétnosťou príslušných ustanovení, čím sa vytvárajú podmienky na efektívnu činnosť Rady Slovenskej republiky pre vysielanie a retransmisiu.

Pokiaľ ide o proces prípravy návrhu zákona o vysielaní a retransmisii, Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky postupovalo vo všetkých fázach tvorby tohto právneho predpisu transparentne. Návrh zákona bol opakovane prerokovaný v Rade vlády Slovenskej republiky pre masmédiá a jeho obsah bol priebežne konzultovaný s Európskou komisiou. Na konzultáciách, ktoré sa uskutočnili 14. apríla a 14. júna tohto roku, Európska komisia pozitívne zhodnotila znenie návrhu zákona s tým, že ak bude zákon o vysielaní a retransmisii schválený v navrhovanej podobe, bude možné v rámci rokovania o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie uzatvoriť kapitolu "Kultúra a audiovizuálna politika".

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem pekne, pán minister. Prosím, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľov.

Dávam teraz slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov podpredsedovi výboru pre kultúru a médiá poslancovi Jánovi Budajovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

Nech sa páči.

Poslanec J. Budaj:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Vážení kolegovia a kolegyne,

Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá ako gestorský výbor podáva týmto v zmysle § 79 ods. 1 zákona Národnej rady číslo 350 o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady k prerokovaniu uvedeného návrhu zákona.

Národná rada rozhodla uznesením z 3. júla, aby sa vládny návrh zákona pridelil týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre verejnú správu, výboru pre kultúru a médiá a výboru pre ľudské práva a národnosti.

Určené výbory prerokovali predmetný vládny návrh v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané v zmysle § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku.

K predmetnému návrhu zákona výbor prerokoval pripomienky, z ktorých body 1, 10, 12, 21, 24, 42, 44, 56, 58, 61, 63, 67, 69, 71, 73, 86, 88 až 92, 94 až 111, 113 až 118, 121, 128 a 138 odporúča na schválenie. Odporúča hlasovať samostatne o bode 22 a tento schváliť a spoločne o bodoch 11, 23, 43, 57, 62, 68, 72, 87, 93, 112, 119 a 129 a tieto neschváliť.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o vysielaní a retransmisii, vyjadrených v ich uzneseniach, v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady odporúča Národnej rade vládny návrh zákona o vysielaní a retransmisii schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.

Súčasne ma poveril, aby som predložil návrh podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku v znení neskorších predpisov.

Predmetná spoločná správa Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením výboru v zmysle uznesenia Národnej rady 13. septembra 2000.

Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

Zároveň vás chcem poprosiť, aby som si pri otvorení rozpravy mohol zobrať ako prvý slovo.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem pánovi poslancovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

Vážení páni poslanci, panie poslankyne, otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy za kluby SOP a HZDS sa prihlásili dvaja poslanci, nikto viac písomne prihlásený nie je. Ako prvý za klub Strany občianskeho porozumenia vystúpi pán poslanec Malchárek. Najprv majú prednosť poslanecké kluby, až potom ďalší poslanci, ktorí sa prihlásia do rozpravy.

Nech sa páči.

Poslanec J. Malchárek:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

vážené dámy poslankyne,

vážení páni poslanci,

dnes pre nás všetkých, ktorým nie je ľahostajný priestor a svet elektronických médií, ako aj prostriedkov informácií a aj v tejto oblasti naše približovanie sa k štandardom vyspelej Európy, nastáva veľká chvíľa. Na návrh vlády Slovenskej republiky prerokúvame v druhom čítaní zákon o vysielaní a retransmisii, ktorý najkomplexnejšie obsahuje spomínanú problematiku, plne kompatibilnú so smernicami Európskej únie. Práve tento zákon v prípade jeho prijatia, ako už veľakrát odznelo aj z úst pána ministra, nám umožní urobiť významný krok pre naše úspešné integračné snahy uzavretím 20. kapitoly.

Všeobecne známou skutočnosťou na sklonku 20. storočia je, že v modernej spoločnosti sa sloboda prejavu a právo na informácie najúčinnejšie uplatňujú prostredníctvom masmédií, medzi ktorými zvlášť významnú úlohu majú elektronické informačné prostriedky: rozhlas, televízia, internet. Predložený návrh zákona o vysielaní a retransmisii sa týka rozhlasového a televízneho vysielania. Cieľom práce nás všetkých by malo byť prijatie takého zákona o vysielaní a retransmisii, ktorý bude vyjadrovať poznatky a predstavy o pôsobení elektronických médií v spoločnosti na konci 20. storočia a na prelome tisícročí. Zároveň by tento zákon mal zodpovedať požiadavkám, ktoré sa v právnom štáte kladú na podobné zákony.

Rovnako ako v mnohých iných oblastiach aj v oblasti duálneho systému sa doteraz platné zákonné normy vyznačovali roztrieštenosťou a nekoncepčnosťou. Tento stav bol logickým vyústením vzniku a dynamicky sa vyvíjajúceho duálneho systému a snahy množstvom noviel a výkladov, často sporných, reagovať na úskalia, ktoré prinášal život. Dobre si spomíname na novelu zákona o rozhlasovom a televíznom vysielaní predloženú mnou a pánom Weissom ako reakciu na zneužitie nejasného právneho stavu vo VTV alebo tzv. Ftáčnikovu novelu, ktorá zabránila privatizácii Slovenskej televízie, a podobne. Tak ako v mnohých prípadoch sa podpora jednotlivých noviel zdala byť vecou vládnej koalície a naopak, tak práca na tomto zákone nejavila známky politického iného názoru. Vďaka nesmiernemu úsiliu zástupcov ministerstva, Rady pre rozhlasové a televízne vysielanie, poslancom mediálneho výberu za osobnej účasti, aktívnej účasti pána ministra Kňažka sa nám podarilo zákon v čistej kompatibilnej podobe zachovať, a pritom zohľadniť aj realitu v slovenskom mediálnom priestore so všetkými jej úskaliami dnes aj v budúcnosti.

V nadväznosti na skvalitňujúce sa a kompatibilné so zákonom ustanovenia schválené gestorským výborom v spoločnej správe predkladám týmto pozmeňujúce návrhy. V jednom, čo si nájdete každý na svojej lavici, je 9 bodov, druhý je samostatne. Som presvedčený, že po konzultáciách so zástupcami, s predkladateľmi tieto nie sú v rozpore s odporúčaniami Európskej únie a nadväzujú na spoločnú správu. Prosím práve o chvíľu pozornosti týmto predkladaným pozmeňujúcim návrhom:

Prvý pozmeňujúci návrh, bod číslo 1 - v § 54 ods. 1 vypustiť písmeno c). Prosím pána spravodajcu, aby tento paragraf vyňal zo spoločného hlasovania. Ide tu o zmenu vlastníckych podielov alebo podielov na hlasovacích právach, ktoré rieši okrem iného § 51 ods. 3 návrhu zákona, podľa ktorého tieto paragrafy riešia všetky zmeny predkladateľov alebo užívateľov licencie. Preto tu dávame priestor na to, aby rada, pokiaľ nesúhlasí s takouto vlastne skrytou majetkovou zmenou, predajom podielov, dala čas na nápravu. V prípade, že sa náprava neuskutoční, licenciu zo zákona odníme.

V druhom bode - v § 54 ods. 1 zmeniť písmeno e) nasledovne: "úmyselným opakovaním a závažným spôsobom porušuje povinnosti ustanovené v § 19 ods. 2 písm. a) alebo b) tohto zákona aj napriek opakovaným uloženým sankciám". Pozmeňujúci návrh upresňuje podmienky využitia najtvrdšej sankcie voči prevádzkovateľom na základe licencie a špecifikuje predovšetkým to, čo sa sporne dá vyjadriť. Je to obzvlášť závažné porušenie. Ide o ochranu proti účelovému zneužitiu, preto si myslím, že by malo byť zrejmé, tak ako je to v Obchodnom zákonníku, čo vlastne je to závažné porušenie.

Tretí bod - navrhujem § 66 v plnom znení vypustiť. Tento § 66 bol vložený do zákona nad rámec odporúčania Európskej únie. Ide tu o prerušovanie programov. Rada podľa mňa disponuje dnes už dostatočnými sankciami dokonca až po hranicu možnosti odňatia licencie. Dokonca si dovolím tvrdiť, že v určitých momentoch sa dá hovoriť o konflikte s ústavou a s Listinou základných práv, ktorá hovorí v tomto duchu o cenzúre. A predovšetkým nie je dôvod nad rámec súčasnej právnej úpravy o vysielaní a retransmisii rozširovať sankčné právomoci rady.

Bod číslo 4 - v § 8 ods. 1 druhú vetu zmeniť nasledovne: "Člena rady možno zvoliť najviac na dve funkčné obdobia." Viete veľmi dobre, že problematika mediálneho priestoru je u nás relatívne nová, dynamicky sa rozvíjajúca, rovnako ako problémy, ktoré vznikajú v tejto súvislosti. Myslím si, že by bolo dobré dať šancu členom rady, pokiaľ splnia všetky predpoklady a budú mať záujem pracovať ďalej v ďalšej rade, byť súčasťou výberového konania, ktoré je navrhované v tomto zákone, to znamená, aby sa im umožnilo byť členmi rady aj v druhom funkčnom období.

Bod číslo 5 - v § 45 ods. 4 zmeniť takto: "Licencie na celoplošné vysielanie na návrh rady schvaľuje Národná rada Slovenskej republiky a po schválení udeľuje rada. Na udelenie licencie nie je právny nárok." Prosím vás, v súčasnej právnej úprave je napísané, len "na udelenie licencie nie je právny nárok". A neviem, či nedopatrením alebo azda úmyselne vypadla z pôvodného zákona práve tá zmienka o rozdeľovaní celoplošných vysielacích terestriálnych licencií, čo sa týka napríklad aj Slovenskej televízie a druhého programu, že pôvodný zákon a dodnes platný zákon to upravoval spôsobom, keď Národná rada tak ako pri veľkej privatizácii strategických podnikov musí sa k tomuto vyjadriť, pretože je to absolútne celospoločenský záber. A jednoducho nie je možné nechať konečné rozhodnutie na 5 členov rady. Takže chápem to ako zo strany predkladateľa azda za nedopatrenie, pretože by sme stratili možnosť o týchto veciach rozhodovať.

Bod číslo 6 - v § 64 ods. 1 vložiť pred písm. a) nové písmená, ktoré znejú: "upozornenie na porušenie zákona". Toto je jedno z ustanovení, ktoré vychádza z praxe licenčnej rady a ktoré sa doteraz v praxi v podstate používalo ako sankcia, po ktorej nasledovala aj v súlade s týmto zákonom sankcia, napríklad peňažná, a pozastavenie programu a podobne. My si myslíme, že treba, pokiaľ je to takto vnímané a bolo s tým takto narábané a bude s tým takto narábané aj v budúcnosti, zaradiť medzi sankcie aj toto upozornenie.

Bod číslo 7 - v § 35 ods. 5 vypustiť text "a ktorých trvanie presahuje 30 minút". Myslím si, že toto je jednoznačne nad rámec odporúčaní Európskej únie. Navrhovaná zmena by umožnila jedno prerušenie takejto relácie reklamou. Je to v súlade s európskym štandardom.

Bod číslo 8 - v celom texte zákona pojem "programová služba" nahradiť pojmom "program" a pojem "program" nahradiť pojmom "relácia", v súvislosti s tým v § 3 písm. k) vypustiť text "a doplnkového vysielania". Navrhovaná pojmológia nezodpovedá v praxi zaužívaným termínom. S argumentmi, ktoré odzneli vo výbore pre kultúru a médiá, že táto pojmológia je všeobecne rozšírená v celej Európe, dovolím si veľmi silne polemizovať, pretože to nie je pravda. Ani v Nemecku, ani vo Francúzsku proste takýmto spôsobom sa tvrdo neprekladalo, v Anglicku, si myslím, že prekladať nemuseli. Je to z angličtiny program Services, jednoducho neosvojili si to nikde, nie je to zásadná pripomienka, je to pripomienka, ktorá v podstate umožní ten zákon oveľa ľahšie uviesť do praxe. Aj vo výbore pre kultúru a médiá, keď sa tento zákon prerokúval, boli tam problémy so zažitím si týchto pojmov.

To je prvý pozmeňujúci návrh, ten druhý je o poznanie kratší, takže prosím dve minúty pozornosti. V § 9 ods. 2 na konci doplniť nové písmeno e), ktoré znie: "koná v rozpore so štatútom rady". Doplnený dôvod možného odvolania člena rady má dať možnosť Národnej rade Slovenskej republiky na návrh výboru pre kultúru a médiá odvolať členov rady. Nadväzujeme na spôsob ich kreovania. Rovnako sme dobrí na to, aby sme ich vykreovali, a pritom neexistuje spôsob, ako existuje spôsob u hociktorého člena vlády, ako aj u prezidenta. Jednoducho člen rady by mal zabetónovanú pozíciu na 6 rokov bez ohľadu na to, ako by vykonával svoje povinnosti. Myslím si, že toto je vzhľadom na vážnosť tejto inštitúcie ustanovenie v tej podobe, ako je to predložené, neprijateľné.

Prosím vás o podporu týchto pozmeňujúcich návrhov a, samozrejme, o podporu tohto zákona ako celku.

Ďakujem pekne za pozornosť.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem pánovi poslancovi Malchárkovi za vystúpenie za klub SOP.

Ďalej za klub HZDS vystúpi pán poslanec Jarjabek.

Nech sa páči.

Poslanec D. Jarjabek:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

dámy a páni,

z obsahovej stránky o tom, prečo treba prijať tento zákon o vysielaní a retransmisii, tu už veľa pohovoril jednak pán minister kultúry, jednak pán poslanec Malchárek. Ja by som chcel povedať veľmi krátku iba jednu vec. Tento zákon patrí do tých zákonov z celospoločenského hľadiska, do tých vzácnych zákonov, ktoré nie sú ani zákonmi opozície, ani zákonmi koalície. Je to zákon, ktorý si jednoducho vynútila doba, vynútila spoločenská existencia súčasného mediálneho priestoru, súčasná situácia a súčasná spoločnosť. Je to zákon aj o medzinárodnej akceptácii, o ktorej tu už bolo povedané veľa.

Chcel by som povedať v tejto chvíli len toľko, aby sme sa na tento zákon pozerali ako na zákon čisto pragmatický bez nejakých politických emócií. A preto sú zbytočné aj články v novinách pani redaktorky Pálkovej. Menujem ju preto, aby nielen ona menovala, ale aby aj ona aspoň raz bola menovaná. Takže hovorím to skutočne len ako istú poznámočku pod čiarou. Naozaj tento zákon je v tejto chvíli prepotrebný. Nie je to zákon, ktorý by sa tvoril len posledné dva roky, je to zákon, ktorého potreba realizácie jednoducho vznikla hneď vtedy, ako vznikol duálny systém na Slovensku, hneď vtedy, ako vlastne okrem tzv. štátnych médií vznikli neštátne médiá. Jednoducho vznikol iný priestor, ktorý bolo treba riešiť poctivými pravidlami hry.

My sme sa vo výbore pre kultúru a médiá celý čas snažili k tomuto zákonu aj takto pristupovať. Snažili sme sa vyjsť v ústrety všetkým predkladateľom, resp. pozmeňovateľom a dúfam, že aspoň z 99 % sa nám to podarilo, s tým, že vlastne filozofia tohto návrhu zákona, ktorý predložil predkladateľ, ostala zachovaná. Preto by som vás chcel poprosiť, aby sme k tomuto zákonu všetci pristupovali tak, ako sme k nemu pristupovali my vo výbore pre kultúru a pre médiá.

Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem pekne pánovi poslancovi Jarjabkovi za vystúpenie v rozprave.

Konštatujem, že všetci, ktorí boli písomne prihlásení, vystúpili. Ústne sa zatiaľ boli prihlásiť do rozpravy pán poslanec Mikloško, pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Palacka. Pýtam sa, kto ďalej? Pán poslanec Kužma, nikto viac. Uzatváram možnosť ďalších vystúpení v rozprave prihlásením sa ústne a opakujem ešte raz poradie: Mikloško, Tóthová, Palacka, Kužma.

Nech sa páči, pán poslanec Mikloško. Je tu vzadu, pokiaľ chce vystúpiť, nech sa páči.

(Hlasy z pléna.)

Pán poslanec Suchár. Akceptujem ešte, ale bolo treba sa skôr prihlásiť.

Takže najprv pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Mikloško nakoniec.

Poslankyňa K. Tóthová:

Vážené kolegyne,

vážení kolegovia,

vážený pán predsedajúci, tým som mala začať,

vážený pán minister,

veľmi stručne chcem povedať, že skutočne, tak ako to uviedli moji predrečníci, ide o zákon, ktorý je významný, ide o zákon, na ktorom sa pracovalo dlhšie obdobie. Poznám zákulisie prípravy tohto zákona, pretože ako podpredsedníčka vlády pre legislatívu som mala návrh v prvej várke a v prvom tzv. čítaní ešte v bývalej Legislatívnej rade a zúčastnila som sa viacerých porád so zástupcami Európskej únie a Rady Európy, dokonca k tejto problematike s expertmi Rady Európy bola aj jedna konferencia.

Preto to, čo navrhnem, pretože budem mať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, je konzultované s expertmi Rady Európy. A bolo mi aj zástupcami, teraz našimi legislatívcami, ktorí boli v Európskej únii, potvrdené, že je to v súlade s ich smernicami. Ide o problém, ktorý rezonuje a s ktorým si nevieme nielen my, ale aj viaceré západoeurópske krajiny poradiť, a to je v masovokomunikačných prostriedkoch nadmernosť násilia, hrubosti, propagácie vojny, propagácie alkoholizmu, fajčenia, prekurzorových látok a podobne. Predložený legislatívny návrh v § 19 tieto otázky rieši. A dovolím si povedať, že ich rieši veľmi podobne ako doterajšia úprava.

Preto si kladiem otázku: Bola doterajšia úprava účinná? No na stretnutiach s občanmi a vôbec aj z reakcií bežných aj ľudských komunikácií je zrejmé, že toto ustanovenie nedosiahlo ten cieľ, ktorý malo vytýčený. Najmä ženy matky sú znepokojené situáciou, keď masovokomunikačné prostriedky, hlavne televízia a aj film, samozrejme, ponúkajú nadmieru násilia. To nie je znepokojenie len na Slovensku, toto znepokojenie je celosvetové. Organizácie žien, napríklad konferencia ministeriek žien, na ktorej som sa zúčastnila ešte v Bruseli, veľmi razantne vyjadrila svoju nespokojnosť. A tam zaznela aj myšlienka, že niekedy všeobecné formulácie vyvolávajú pochybnosti v praxi a ťažkosti preukázať, či ide o propagáciu. A tam bola vyslovená aj myšlienka, na ktorú budem nadväzovať, že ponuka programu je bez sporov propagáciou. Táto myšlienka tam nebola spochybnená. Je to propagáciou určitého diela. Propagujeme tam niečo, ponúkame a navodzujeme pozornosť divákov alebo občanov, ako chcete, na to, že si niečo majú pozrieť, ale v tejto ponuke vlastne propagujeme jednotlivé diela.

Preto aj môj legislatívny návrh sa bude týkať práve špecifického ďalšieho písmena v § 19, ktoré by upravilo jednoznačne, čo v ponuke nemôže byť. Skôr ako vás oboznámim so svojím pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom, chcem povedať, že ako podpredsedníčka vlády pre legislatívu som sa, ako som už spomenula, zúčastnila viacerých konferencií, kde sa zúčastnili nielen právnici, ale aj psychológovia, sociológovia a zástupcovia lekárskej komunity. Títo poukazovali na veľmi zhubné dôsledky najmä na detskú populáciu, nevynímajúc ani mladistvých, ktorí reagujú na scény, ktoré sú násilné, propagujú zbrane, propagujú devastáciu životného prostredia. Nie je tajomstvom, že takéto zábery majú vplyv aj na zvýšenie kriminality.

Boli uvádzané viaceré prípady. Uvediem jeden, keď sa napríklad v Japonsku po odvysielaní filmu Rambo v japonských nemocniciach zvýšil príjem mladistvých a detí majúcich psychické defekty, poprípade absolútne psychické šoky.

Vypočujúc si názory týchto odborníkov ako podpredsedníčka vlády som sa obrátila na riaditeľov televízií, ktorých som vyzvala, aby znížili počet akčných filmov, ktoré vysielajú v nepovolenom čase, a aby do ponúk programov nedávali zábery, ktoré propagujú násilie a devastáciu životného prostredia. Výsledok mojej aktivity bol veľmi minimálny. Musím povedať, že nie raz som sa obrátila ako poslankyňa, členka výboru pre ľudské práva a národnosti na riaditeľa Rady pre rozhlasové a televízne vysielanie, tzv. licenčnej rady pána Juráša, keď bol na zasadnutí. Odovzdala som mu písomne žiadosť podobného obsahu, ktorý som tu tlmočila - dodnes žiadny ohlas.

Všetky tieto skutočnosti, ako aj moje doterajšie a, žiaľ, musím povedať, aj zbytočné aktivity ma inšpirujú k tomu, aby som k § 19 ods. 2 predložila nasledujúci doplňujúci a pozmeňujúci návrh: v § 19 doplniť ods. 2 o písmeno b), teda aby bolo zrejmé pre všetkých, ktorí nemajú pred sebou otvorený legislatívny návrh, ods. 2 má návestie "Programová služba a všetky jej časti nemôžu", a teraz navrhujem písmeno b): "do ponúk programov zahŕňať výňatky z diel, ktoré znázorňujú používanie strelných zbraní, devastáciu životného prostredia a zábery, ktoré by mohli navodiť dojem skrytej formy propagácie alkoholizmu, fajčenia a užívania omamných látok, jedov a prekurzorov". V § 19 ods. 2 písm. b), c), d) zmeniť na písmeno c), d), e).

Vážení, o čo ide? Ponuky programov bežia po celý deň. Ponuka programov je reklama, je propagácia. Dodnes máme ponuky programov, v ktorých na vás pozerá strelná zbraň. Sú to samé streľby, sú to výjavy, ktoré devastujú životné prostredie, výbuchy, proste zosypanie domov, hodenie určitých zbraní, ktoré znamenajú výbuch, a podobne. Z ponuky nie je zrejmé, či autor diela toto, tieto výjavy, tieto skutky schvaľuje alebo neschvaľuje. Zo zostrihu ponuky diela sa pripomínajú tieto neželateľné javy bez súvislosti s dejom, v ktorom možno majú opodstatnenie, možno nie. V súvislosti s dejom možno nie sú propagáciou násilia, ale v takejto vystrihnutej forme jednoznačne ponúkajú mladým deťom a celému obyvateľstvu, ktoré sleduje televízny prenos, teda divákovi, ponúkajú a pripomínajú tieto neželateľné javy. Preto som jednoznačne presvedčená, že tu ide o propagáciu týchto javov. A keďže celý zákon stojí na tom, že tieto javy nemožno propagovať, navrhujem do § 19 zahrnúť písmeno b).

Ďalší môj pozmeňujúci návrh sa týka § 21, Práva na opravu. Tento ods. 1 hovorí: "Ak bol vo vysielaní odvysielaný nepravdivý alebo pravdu skresľujúci údaj o právnickej osobe alebo o fyzickej osobe, ktorú možno na základe tohto údaja identifikovať, má táto právnická osoba alebo fyzická osoba bez ohľadu na svoju štátnu príslušnosť, miesto trvalého pobytu alebo dlhodobého pobytu právo požadovať odvysielanie opravy." Ja si myslím, že tu je daný právny základ na odvysielanie opravy, je to veľmi správne a plne sa stotožňujem s predkladateľmi. Jedno však nie je jasné, či táto oprava je bezplatná alebo či ten, kto ju odvysiela, resp. je povinný ju odvysielať, si môže za ňu žiadať aj finančnú náhradu, teda v rozsahu odvysielaného času podľa kritérií, ktoré má na odvysielanie rôznych oznamov. Aby v praxi nevznikali tieto pochybnosti a myslím si, že sa v tom zhodneme, že keď má niekto právo na opravu, nemal by mať z toho finančnú záťaž, preto do § 21 medzi slová "odvysielanie opravy" navrhujem doplniť slovo "bezplatnej". Myslím si, že toto je náležitá a plnokrvná záruka pre toho, kto vlastne bol nepravdivým alebo pravdu skresľujúcim údajom dotknutý, aby sa urobila náprava.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás o podporu týchto legislatívnych návrhov. To nie sú politické návrhy. Tie sú podľa môjho názoru reálne. Tak ako otázka bezplatnosti vylepšuje podľa môjho názoru predložený legislatívny zámer a proste v praxi dáva návod na bezproblémovú a bezkonfliktnú realizáciu tohto paragrafu, tak aj môj doplnok je doplnok, ktorým môžeme demonštrovať, že našu snahu o to, aby nebolo propagované násilie, aby nebolo propagované používanie strelných zbraní, aby nebola propagovaná skryte urobená reklama na používanie omamných prostriedkov, alkoholu a ďalším skutočnostiam, o ktorých sa v zákone hovorí, doplnenie tohto písmena robí právnu úpravu účinnú. Je to v súlade s normami európskeho práva, to mám odkonzultované, a je to v záujme požiadaviek našich občanov. Opakujem, naši občania už dlhší čas vyjadrujú nespokojnosť s veľkou dávkou násilia, krvi, streľby v našich televíziách, ako aj v obdobnej produkcii. Preto verím, že tento návrh plne podporíte, za čo vám vopred ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem pani poslankyni.

S faktickou poznámkou sa hlási jeden pán poslanec, pán poslanec Cuper. Končím možnosť ďalších uplatnení faktických poznámok a dávam slovo poslancovi Jánovi Cuperovi.

Poslanec J. Cuper:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Ja som chcel doplniť moju kolegyňu, pani Katarínu Tóthovú, že ešte oveľa horšie horory môže zažiť televízny divák v Slovenskej republike, keď si pustí napríklad Dialógy, ktoré vedie Soňa Bullová alebo pán Dobšinský, alebo niektorí ďalší redaktori, ktorí sa absolútne nesnažia, aby boli nestranní a moderovali akosi nestranne tieto relácie, ale jednoducho to dávajú ostentatívnym spôsobom najavo, že oni sú na tej správnej strane, to znamená na strane vládnej koalície. Niekedy má človek pocit, že títo ľudia sú tam vyslaní nie ako redaktori, ale ako agenti. Jednoducho slovenské médiá nie sú zneužívané len na to, aby šírili brakovú kultúru z Hollywoodu, ale aby tieto spôsoby prezentácie kultúry preniesli aj do politického boja. A ja si myslím, že tým pádom by si mali uvedomiť, že nesú obrovskú zodpovednosť za politicko-morálnu devastáciu slovenského politického prostredia aj vôbec slovenskej občianskej spoločnosti. Takí ľudia by najmä vo verejnoprávnych médiách, ako je Ľuba Lesná, pán Dobšinský alebo ďalší, ktorí sa zúčastňujú na vyrábaní politických káuz, jednoducho v televíznych programoch účinkovať nemali. To je veľmi vážne, pán minister, aby ste sa tým aj vy ako zodpovedný človek zaoberali, lebo raz sa to...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pani poslankyňa Tóthová má ešte možnosť reagovať, predpokladám, že chce.

Poslankyňa K. Tóthová:

Pán predsedajúci, ďakujem, že ste mi ponúkli toto právo.

Všetko, čo som už chcela povedať, som uviedla, keď som vystúpila v predchádzajúcom mojom príspevku.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem, pani poslankyňa.

Pán poslanec Palacka vystúpi v rozprave ako ďalší prihlásený, po ňom pán poslanec Kužma.

Poslanec G. Palacka:

Ďakujem za slovo.

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

kolegyne, kolegovia,

rád by som sa vyjadril k niektorým pozmeňujúcim návrhom, ktoré sú uvedené v spoločnej správe k tomuto vládnemu návrhu zákona. Hneď prvý bod spoločnej správy mení vlastne názov zákona a je v spoločnej správe preto, lebo ďalej sú uvedené pozmeňujúce návrhy, ktoré vlastne rozširujú vládny návrh zákona a navrhujú nepriamo týmto zákonom novelizovať zákon o telekomunikáciách. Teda priamo k pozmeňujúcim návrhom chcem sa vyjadriť práve k týmto návrhom rozšírenia vládneho návrhu zákona. Jednak chcem pripomenúť, že nie je to v súlade s legislatívnymi pravidlami a s rokovacím poriadkom, resp. podľa rokovacieho poriadku je možné návrh zákona rozšíriť len so súhlasom predkladateľa. A, samozrejme, aj keď nie som právnik, myslím si, že nie je šťastné takýmto spôsobom vnášať chaos do právneho poriadku.

K samotnej vecnej podstate týchto návrhov chcem povedať toto. Ako som konzultoval s pôvodnými autormi tohto návrhu, v jednom bode, to znamená v prvom bode toho pozmeňujúceho návrhu, ide o odstránenie istej chyby, ktorá sa stala pri schvaľovaní telekomunikačného zákona. Hovorím o pozmeňujúcom návrhu, ktorý je v spoločnej správe pod bodom 128. Tu sa vlastne vkladá do tohto návrhu zákona nový článok, ktorý mení telekomunikačný zákon a mení ho v štyroch bodoch.

Opakujem, o odstránenie chyby ide v prvom bode a, ako som bol informovaný od zástupcov práve licenčnej rady, ktorí toto konzultovali aj s telekomunikačným úradom, aj s ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií, došlo k zhode na tom, že túto vecnú chybu, ktorá je v bode 1 tohto pozmeňujúceho návrhu, je možné s istým prižmúrením očí nad legislatívnymi pravidlami akceptovať. Ide o vsunutie slov "okrem telekomunikačných sietí určených výhradne na jednosmerné šírenie televíznych alebo rozhlasových signálov po vedení". Je pravda, že pôvodným zámerom v telekomunikačnom zákone nebolo tieto siete dostať pod licenčné konanie. A dalo by sa akceptovať, že v tomto zákone o vysielaní a retransmisii by sa novelizoval telekomunikačný zákon v tomto jednom bode.

Ďalšie body tohto pozmeňujúceho návrhu boli podľa mojich informácií predložené poslancami na rokovaní výboru. Samozrejme, neupieram žiadnemu kolegovi právo podať pozmeňujúci návrh, ale ukazuje to tiež na istú takú legislatívnu nebezpečnosť otvárania nových zákonov, teda novelizácií iných zákonov, než je vládna predloha, pretože to automaticky potom provokuje k takým drobným, a nie celkom koordinovaným úpravám iných zákonov. A myslím si, že práve tieto body sú také, ktoré nie sú celkom v súlade so zámerom predkladateľov telekomunikačného zákona. Okrem iného v odôvodnení toho bodu 3 pozmeňujúceho návrhu sa, myslím si, úplne nepochopil význam toho poplatku, pretože nejde o poplatok, ktorým by sa mal likvidovať jeden vysielateľ alebo niekoľko vysielateľov. Poplatok za využitie frekvencií je, samozrejme, poplatkom, ktorý platia všetci využívatelia frekvencií rovnako. A takisto je tam úplne mylne uvedená suma za pokutu 42 mil. Sk. Je viac ako štyridsaťnásobok skutočnej hodnoty. Euro má kurz okolo 40 Sk, čiže vlastne ide len asi o miliónovú pokutu, nie 42-miliónovú, pardon, nie o pokutu, ospravedlňujem sa, nejde o pokutu, ale o poplatok za využívanie frekvencií. Odporúčam teda, aby sme tieto body pozmeňujúceho návrhu neprijali, pretože idú naozaj mimo rámca telekomunikačného zákona a menia ho, myslím si, nekoordinovaným spôsobom.

Bod 4 - tam dochádza len k zmene jedného slova. Slovo "výrazný" nahradiť slovom "významný", si myslím, že to sa dá akceptovať, nie je to zmena, ktorá by menila vlastne význam telekomunikačného zákona. A preto by som ja odporúčal, aby sme, ak vôbec pristúpime k tomu, že v rozpore s legislatívnymi pravidlami prijmeme tento pozmeňujúci návrh, tak aby sme akceptovali jeho body 1 a 4 a aby sme neakceptovali body 2 a 3.

V tomto zmysle, pán predsedajúci, navrhujem, aby sme o jednotlivých bodoch tohto pozmeňujúceho návrhu hlasovali osobitne a aby sa ctení kolegovia k tomu vyjadrili hlasovaním. Pripomínam, že, samozrejme, je to možné len so súhlasom predkladateľa v zmysle rokovacieho poriadku. Návrhy, ktoré rozširujú vládny návrh zákona, je možné podávať len so súhlasom predkladateľa, inak o nich predsedajúci nedá hlasovať.

Ďakujem pekne.