Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu spravodajcovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.
Otváram rozpravu, dámy a páni, o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne nebol prihlásený nikto z poslancov do rozpravy. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Nasledujúcim bodom programu je druhé a tretie čítanie o
návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou, ktorou sa mení Zmluva medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou o malom pohraničnom styku, podpísaná v Zakopanom dňa 6. decembra 1996.
Návrh vlády ste dostali ako tlač 638. Spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 638a, súčasťou ktorej je aj návrh uznesenia Národnej rady.
Návrh vlády odôvodní minister vnútra Slovenskej republiky pán Ladislav Pittner.
Prosím, pán minister, aby ste sa ujali slova.
Minister vnútra SR L. Pittner:
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
dňa 19. marca 2000 vláda Slovenskej republiky schválila svojím uznesením číslo 35 návrh na uzavretie Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou, ktorou sa mení Zmluva medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou o malom pohraničnom styku, podpísaná v Zakopanom dňa 6. decembra 1996. Dňa 24. januára 2000 bola v Bratislave podpísaná táto zmluva. Vzhľadom na to, že ide o prezidentskú zmluvu, pred jej ratifikáciou prezidentom Slovenskej republiky sa podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyžaduje súhlas Národnej rady Slovenskej republiky.
Predložená zmluva bola podpísaná za účelom uľahčenia prekračovania spoločnej štátnej hranice. Umožňuje občanom zmluvných strán s trvalým alebo prechodným pobytom v pásme malého pohraničného styku prekračovať štátnu hranicu na základe zmluvou určených dokladov, pričom tento okruh bol oproti pôvodnej zmluve rozšírený o menné zoznamy overené príslušným úradom obce, nachádzajúcej sa v pásme malého pohraničného styku, opatrené fotografiou občanov, ktorí nedovŕšili 15. rok veku, a občanov Poľskej republiky, ktorí nedovŕšili 18. rok veku, a sú účastníkmi organizovaných školských skupín alebo detských a mládežníckych táborov.
Ďalšou zmenou je článok 11a zmluvy, ktorý umožňuje po vzájomnej dohode oboch zmluvných strán meniť prílohu číslo 1 prostredníctvom výmeny nót. V praxi to umožňuje pružnejšie zaradenie ďalších slovenských a poľských miest do pásma malého pohraničného styku. Realizáciou zmluvy nie sú uplatňované žiadne požiadavky na výdavky zo štátneho rozpočtu.
Vážená Národná rada, po zohľadnení významu zmluvy v oblasti malého pohraničného styku so susednými štátmi, ako aj s konštatovaním, že predložený text zmluvy je v súlade so zahraničnou politickou orientáciou Slovenskej republiky a jej právnym poriadkom i so všeobecnými normami a zásadami medzinárodného práva, odporúčam predložený návrh schváliť.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánovi ministrovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.
Prosím teraz určeného spoločného spravodajcu výborov, člena výboru pre obranu a bezpečnosť, poslanca Jána Langoša, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády a najmä o tom, či gestorský výbor svojím uznesením odporúča Národnej rade vysloviť súhlas s uvedenou zmluvou.
Prosím.
Poslanec J. Langoš:
Áno, ďakujem za slovo.
Vážená Národná rada,
návrh, ktorý práve predniesol minister vnútra, predseda Národnej rady pridelil na prerokovanie dvom výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre obranu a bezpečnosť, ktorý súčasne určil ako gestorský výbor. Obidva výbory prerokovali tento návrh v stanovenom termíne a z uznesení obidvoch výborov vyplýva, že s týmto návrhom súhlasia a odporúčajú parlamentu vysloviť s týmto návrhom súhlas.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť odporúča Národnej rade Slovenskej republiky prijať uznesenie v tomto znení:
"Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s návrhom na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou s Poľskou republikou, ktorou sa mení Zmluva medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou o malom pohraničnom styku, podpísaná v Zakopanom dňa 6. decembra 1996."
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán poslanec, prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne sa neprihlásil nikto z poslancov k tomuto bodu do rozpravy. Pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Ďakujem pánovi spravodajcovi.
Ďalej budeme pokračovať prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 280/1997 Z. z. o Spoločnej zdravotnej poisťovni.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 710. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 746.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie minister vnútra Slovenskej republiky Ladislav Pittner.
Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.
Minister vnútra SR L. Pittner:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 280/1997 Z. z. o Spoločnej zdravotnej poisťovni, ktorý je predmetom dnešnej všeobecnej rozpravy, predpokladá predovšetkým začlenenie príslušníkov Zboru požiarnej ochrany a zamestnancov obcí v mestských požiarnych zboroch v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v Košiciach do § 10 ods. 1 zákona, to znamená do okruhu povinne poistených osôb v tejto poisťovni. Vedie nás k tomu najmä skutočnosť, že v posledných rokoch vzrástol počet výjazdov jednotiek Zboru požiarnej ochrany a uvedených mestských požiarnych zborov k požiarom a rôznym technickým zásahom vrátane dopravných nehôd. V porovnaní s rokom 1995 vzrástol počet výjazdov k požiarom v roku 1999 približne o 50 % a k technickým zásahom a dopravným nehodám o takmer 250 %, pričom zvyšujúci sa trend zásahovej činnosti pokračuje aj v tomto roku.
Odôvodnenie potreby novelizácie zákona číslo 280/1997 Z. z. o Spoločnej zdravotnej poisťovni a jednotlivých ustanovení zákona je podrobne rozvedené v dôvodovej správe, preto mi dovoľte len niekoľko poznámok.
Základným cieľom predkladanej správy úprav je zabezpečiť skvalitnenie služieb poskytovaných príslušníkom Zboru požiarnej ochrany a zamestnancom obcí v mestských požiarnych zboroch, najmä poskytovaním špecifickej zdravotnej starostlivosti. Príslušníci Zboru požiarnej ochrany a zamestnanci obcí v mestských požiarnych zboroch sú z hľadiska periodicity podrobovania sa preventívnym lekárskym prehliadkam v kategórii zamestnancov, ktorá sa týmto prehliadkam podrobuje len raz za dva roky. Táto lehota je vzhľadom na náročnosť a rizikovosť zásahovej činnosti požiarnikov v sťažených a zdraviu škodlivých podmienkach neúmerne dlhá. Ale dobrý zdravotný stav je nevyhnutnou podmienkou vykonávania práce v týchto zboroch nielen z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ale aj z hľadiska ochrany zdravia a životov zachraňovaných osôb. Aj z týchto dôvodov vychádzala vláda, keď mi uložila pripraviť návrh zákona, ktorý je predmetom rozpravy.
Vážená Národná rada, záverom mi dovoľte vysloviť presvedčenie, že navrhovaný zákon prispeje k zlepšeniu poskytovania zdravotnej starostlivosti príslušníkom Zboru požiarnej ochrany a zamestnancom obcí v mestských požiarnych zboroch.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie vládneho návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.
Dávam teraz slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, poslankyni Anne Záborskej.
Prosím, aby sa ujala slova.
Poslankyňa A. Záborská:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené dámy,
vážení páni,
dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady vystúpila pri rokovaní Národnej rady v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 280/1997 Z. z. o Spoločnej zdravotnej poisťovni, ako spravodajkyňa určená Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo.
Ako spravodajca k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Ako spravodajca sa prikláňam k novele zákona o Spoločnej zdravotnej poisťovni, pretože zásahy poskytovania pomoci a vykonávania záchranných prác pri dopravných, ekologických a iných haváriách a nehodách vrátane živelných pohrôm sa čím ďalej viacej zúčastňujú aj príslušníci Zboru požiarnej ochrany a zamestnanci obcí v mestských požiarnych zboroch. A tak, ako tu povedal pán minister, je potrebné, aby aj zo zákona im bola poskytnutá jednak pravidelná a potom aj zdravotná pomoc a zdravotná starostlivosť na najvyššej odbornej úrovni.
Predpokladám, že prípadné zmeny a návrhy budú predložené v rozprave v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady a v rámci druhého a tretieho čítania na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, buďte taký dobrý a otvorte rozpravu.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pani spravodajkyni. Prosím ju, aby zaujala svoje miesto.
Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne nebol nikto prihlásený. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto ústne. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Ďakujem pekne, pani poslankyňa.
V rokovaní budeme pokračovať prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 351/1977 Z. z. Branný zákon.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 706, návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 739.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie minister vnútra Slovenskej republiky Ladislav Pittner.
Prosím ho, aby sa ujal slova.
Minister vnútra SR L. Pittner:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
v súlade s cieľmi a úlohami koncepcie reformy rezortu ministerstva obrany do roku 2002 a s výhľadom do roku 2010 sa bude Armáda Slovenskej republiky ako súčasť ozbrojených síl postupne profesionalizovať. So zreteľom na tieto ciele je účelom predloženého návrhu novely Branného zákona skrátenie trvania základnej vojenskej služby z 12 na 9 mesiacov, skrátenie trvania náhradnej vojenskej služby z 5 na 3 mesiace a transformácia vojenských hodností vojakov na hodnosti porovnateľné s organizačnými štruktúrami ozbrojených síl NATO. Deväťmesačná dĺžka základnej vojenskej služby je porovnateľná s dĺžkou povinnej vojenskej služby ozbrojených síl členských štátov NATO, ktorá trvá v Dánsku 9 mesiacov, v Taliansku a Nemecku 10, v Španielsku 9, v Nórsku 6 až 12 mesiacov podľa druhu vojska, v Maďarsku 9 mesiacov. Skrátením základnej služby na 9 mesiacov by náhradná služba v súčasnom trvaní 5 mesiacov strácala svoje opodstatnenie. Dĺžka 3 mesiace sa navrhuje najmä z výcvikových dôvodov, pretože základný výcvik a výcvik jednotlivca trvá 3 mesiace, takže aj vojak náhradnej služby skončí základné etapy výcviku. Skrátením trvania základnej služby a náhradnej služby nebude ohrozená obranyschopnosť štátu.
V rámci reformy rezortu ministerstva obrany sa vytvárajú nové strategické, operačné a taktické stupne velenia, ktoré sú kompatibilné s ozbrojenými silami NATO. V súvislosti s týmito organizačnými zmenami v Armáde Slovenskej republiky sa v procese prípravy na vstup Slovenskej republiky do NATO navrhuje dať do súladu vojenské generálske hodnosti ozbrojených síl s generálskymi hodnosťami väčšiny ozbrojených síl NATO, kde sú najväčšie rozdiely. Navrhuje sa vytvoriť novú vojenskú hodnosť brigádny generál, ktorá je zavedená vo väčšine ozbrojených síl NATO na stupni velenia brigády. Ďalej sa navrhuje zriadiť novú vojenskú hodnosť generál. Vojenská hodnosť generálplukovník a armádny generál sa navrhuje zrušiť. Vojakovi s vojenskou hodnosťou generálplukovník dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona patrí vojenská hodnosť generálporučík a vojakovi s vojenskou hodnosťou armádny generál bude patriť vojenská hodnosť generál. Týmito úpravami sa vytvorí nový systém vojenských generálskych hodností brigádny generál, generálmajor, generálporučík a generál, ktorý je porovnateľný s väčšinou ozbrojených síl NATO.
Predloženým návrhom zákona sa navrhuje zrušiť vojenská hodnosť podporučík, ktorá má v súčasných ozbrojených silách minimálne uplatnenie. Do tejto hodnosti sú vymenúvaní len ašpiranti škôl dôstojníkov v zálohe po prepustení z výkonu základnej služby a zaradení do zálohy. Ostatné vojenské hodnosti zavedené v ozbrojených silách Slovenskej republiky nie je potrebné v najbližších rokoch upravovať. V systéme ostatných vojenských hodností Armády Slovenskej republiky nie je potrebné v najbližších rokoch upravovať. V systéme ostatných vojenských hodností Armády Slovenskej republiky a armád NATO nie sú podstatné rozdiely u dôstojníkov a vojenské hodnosti poddôstojníkov a práporčíkov nie sú v rámci NATO unifikované.
Vážená Národná rada, obraciam sa na vás so žiadosťou o prerokovanie vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 351/1997 Z. z. Branný zákon, v druhom čítaní.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu ministrovi a prosím ho, aby zaujal miesto pre navrhovateľov.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, pánu poslancovi Jozefovi Tuchyňovi.
Prosím, aby sa ujal slova.
Poslanec J. Tuchyňa:
Vážený pán podpredseda,
vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov vystúpil pri prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 351 (tlač 706), ako spravodajca určený navrhnutým gestorským Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.
Úvodom vás chcem informovať o skutočnosti, že predmetný návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 25. júla, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona číslo 350 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel, a zaradil ho na rokovanie tejto 36. schôdze Národnej rady v rámci prvého čítania.
Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. V čom nie je v súlade s inými platnými zákonmi, poviem v rozprave.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, zákon navrhuje skrátenie základnej vojenskej služby na 9 mesiacov. V súvislosti s tým upravil dĺžku výkonu náhradnej služby vojakov na 3 mesiace. Ďalej tento návrh zákona upravuje vojenské generálske hodnosti Armády Slovenskej republiky v súlade s generálskymi hodnosťami väčšiny armád NATO, to znamená, že sa zavádza nová generálska hodnosť brigádny generál pre veliteľa na stupni brigáda, ďalej sa navrhuje zriadiť novú vojenskú hodnosť generál. Vojenská hodnosť generálplukovník a armádny generál sa navrhuje zrušiť. Pri nižších dôstojníckych hodnostiach sa ruší hodnosť podporučík. Predpokladám, že prípadné zmeny a spresnenia návrhu zákona budú predložené v rozprave najmä v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky, teda v druhom a treťom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, čím dôjde k dopracovaniu tohto návrhu zákona.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku a v znení neskorších predpisov zhodla na tom, že v rozprave odporučí vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 351 Branný zákon, odporučí prerokovať v druhom čítaní.
Žiadam vás, pán podpredseda, aby ste otvorili rozpravu alebo, lepšie povedané, pred rozpravou by som ešte prosil o súhlas, aby sme pre všetky tri zákony otvorili jednu rozpravu, pretože sú v nadväznosti predovšetkým na Branný zákon, a zákon o vojenskej službe rieši len ustanovenia z toho vyplývajúce, ako je skrátenie vojenskej služby, skrátenie dovolenky, označenie vojenskej hodnosti. To isté zákon o peňažných náležitostiach rieši len úpravu hodnostných platov novozavádzaných.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu spravodajcovi. Prosím, aby zaujal svoje miesto pre spravodajcov.
Bol tu jeden pragmatický návrh. Myslím si, že môžeme s ním súhlasiť. Je všeobecný súhlas s takýmto návrhom? Áno. Ďakujem pekne.
Takže rozpravu otvoríme potom ku všetkým zákonom, ktoré súvisia s vojenskou službou.
V rokovaní budeme pokračovať prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon číslo 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení zákona číslo 10/2000 Z. z.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 707. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 740.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie minister vnútra Slovenskej republiky Ladislav Pittner. Prosím ho, aby sa ujal slova.
Nech sa páči, pán minister.
Minister vnútra SR L. Pittner:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
návrh predmetného zákona nadväzuje na zmeny navrhované novelou Branného zákona, t. j. skrátenie základnej vojenskej služby, náhradnej vojenskej služby a transformáciu vojenských hodností. V predmetnom návrhu sa navrhuje upraviť iba ustanovenia súvisiace s úpravou vojenských generálskych hodností zrušením vojenskej hodnosti podporučík a skrátením výkonu základnej služby v nadväznosti na nárok na riadnu dovolenku.
Vážená Národná rada, obraciam sa na vás so žiadosťou o prerokovanie vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení zákon číslo 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení neskorších predpisov, v druhom čítaní.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán minister. Prosím, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľov.
Dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil gestorský Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť, poslancovi Jozefovi Tuchyňovi.
Nech sa páči.
Poslanec J. Tuchyňa:
Vážený pán predsedajúci,
kolegyne, kolegovia,
skrátim svoj úvod s tým, že s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú podľa § 73 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov zhodla na tom, že po rozprave odporučí vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady číslo 370 o vojenskej službe v znení zákona číslo 10, prerokovať v druhom čítaní.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Ďalej nasleduje prvé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon číslo 380/1997 Z. z. o peňažných náležitostiach vojakov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 708. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 741.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona uvedie minister vnútra Slovenskej republiky Ladislav Pittner.
Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.
Minister vnútra SR L. Pittner:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
s úpravou vojenských generálskych hodností a so zrušením vojenskej hodnosti podporučík, navrhnutými v novele Branného zákona, je potrebné upraviť prílohu číslo 4 zákona číslo 380/1997 Z. z. o peňažných náležitostiach vojakov, ktorou sa ustanovujú hodnostné príplatky pre vojenské hodnosti, a prílohu číslo 7 zákona, ktorou sa ustanovuje služné vojakov základnej služby, náhradnej služby a zdokonaľovacej služby.
Ku dňu 30. júna 2000 vykonávalo v rezorte ministerstva obrany profesionálnu službu 20 generálov, z toho 16 generálmajorov a 4 generálporučíci. Navrhovanou úpravou hodnostných príplatkov pôjde o zvýšenie finančných prostriedkov pri generálskych hodnostiach o 48 tisíc korún ročne, ktoré budú plne uhradené z rozpočtových prostriedkov ministerstva obrany. Pokiaľ ide o vojenskú hodnosť podporučík, k 30. júnu 2000 vykonávalo profesionálnu službu 78 vojakov v tejto hodnosti. Navrhovaným zrušením tejto hodnosti a prechodom do hodnosti poručík bude predstavovať táto zmena nárast finančných prostriedkov o 187 200 Sk ročne. Aj táto suma bude plne uhradená z rozpočtu ministerstva obrany.
Vážená Národná rada, obraciam sa na vás so žiadosťou o prerokovanie vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení zákon číslo 380/1997 Z. z. o peňažných náležitostiach vojakov, v druhom čítaní.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu ministrovi a prosím ho, aby zaujal miesto pre navrhovateľov.
Prosím pána spravodajcu Jozefa Tuchyňu, aby sa ujal slova k tlači 708.
Poslanec J. Tuchyňa:
Vážený pán predsedajúci,
kolegyne, kolegovia,
opätovne skrátim svoj úvod a len odcitujem:
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov uzniesla na tom, že po rozprave odporučí vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 380/1997 Z. z. o peňažných náležitostiach vojakov, prerokovať v druhom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu k týmto návrhom zákonov. Súčasne sa hlásim do rozpravy.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán spravodajca, a prosím, aby ste zaujali svoje miesto.
Otváram všeobecnú rozpravu k prerokovaným vládnym návrhom zákonov, ktoré ste dostali ako tlač 706, 707 a 708. Konštatujem, že písomne nebol prihlásený nikto z poslancov. Ústne sa prihlasujú do rozpravy pán poslanec Tuchyňa, pán poslanec Sitek, pán poslanec Gajdoš. Pýtam sa, či ešte niekto chce vystúpiť, prihlásiť sa ústne. Konštatujem, že nie. Uzatváram možnosť prihlásenia sa do rozpravy k tým tlačiam 706, 707 a 708 ústne a dávam slovo v rozprave ako prvému pánovi poslancovi Tuchyňovi.
Nech sa páči.
Poslanec J. Tuchyňa:
Vážené kolegyne, kolegovia,
pán predsedajúci,
pán minister,
vláda predkladaním noviel týchto troch zákonov sa usiluje o naplnenie svojho programového vyhlásenia. Prijatie týchto zákonov očakávajú predovšetkým mladí ľudia a veľmi intenzívne súčasní vojaci základnej služby, vojaci náhradnej služby, ale i vojaci civilnej služby, ktorých sa bezprostredne dotkne tým, že skráti ich výkon vojenskej základnej služby, prípadne náhradnej služby, prípadne i civilnej služby.
My sme nedávno prijali novelu zákona o civilnej službe, ktorou sme určili koeficient na prepočet dĺžky trvania civilnej služby. Preto by som bol skutočne rád, aby sme veľmi zodpovedne pristúpili k prijímaniu týchto zákonov. Súčasne chcem upozorniť, že predovšetkým Branný zákon, a tým následne ďalšie zákony sú v rozpore, predovšetkým tá časť, ktorá sa dotýka generálskych hodností, a nie tak generálskych hodností, ale to, že sa taxatívne zo zákona stanovuje alebo navrhuje priznať generálske hodnosti, porušuje sa ústava, článok 102 písm. g), lebo táto kompetencia patrí len prezidentovi republiky.
Zároveň dôjde k porušeniu § 15 ods. 1, § 99 ods 2 a 3, ale i navrhovanej novely zákona číslo 370, pozri bod 4, ktorý sa navrhuje novelizovať. A dokonca nie som si celkom istý, a keď budeme hlbšie analyzovať, zistíme, že pre tých, pre ktorých sa navrhuje priznať nové generálske hodnosti, nebudú v súlade so súčasne platnými tabuľkami mierových počtov, a tým by sa vystavili riziku, že ich prípadným povýšením do vyšších hodností ich jednoducho minister obrany musí prepustiť z výkonu ich doterajšej profesionálnej služby. Takto stanovuje zákon číslo 370. Dokonca pôjdem ďalej do ďalších paradoxov, a to keď zákonom priznáme generálske hodnosti generálom, predstavte si, že sa stane prípad, že keby spáchal niekto trestnú činnosť, súd rozhodne o odňatí príslušnej hodnosti, takže nebude mu ju môcť odňať súd, pretože my sme zákonom stanovili priznanie takejto hodnosti, muselo by sa to vrátiť do parlamentu a žiadať parlament, aby zákonom odňal, lebo novelizáciou tohto zákona odňal generálsku hodnosť. Ale to je všetko pred nami v druhom čítaní.
Ja si myslím, že v druhom čítaní nájdeme únosnú mieru, aby sme tieto úpravy urobili, nie vracali zákon, pretože tým by sme nezabezpečili jeho prijatie do 1. januára, a tým by sme ohrozili skrátenie vojenskej základnej služby, na ktorý, tak ako som uviedol, mnohí, predovšetkým vojaci základnej služby, náhradnej, ale i civilnej služby, čakajú.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Sitek.
Poslanec J. Sitek:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážená Národná rada Slovenskej republiky,
najprv poviem, že Ministerstvo obrany Slovenskej republiky si neplní plán legislatívnych úloh, lebo dávno tu už mal byť ústavný zákon o národnej bezpečnosti. Dávno tu mal byť zákon o zabezpečení obrany, celý komplexný Branný zákon a ďalší rad zákonov, zákon o civilnej službe, ktorým vlastne poslanci v podstate suplovali ministerstvo obrany. A predložená je ďalšia krátka novela Branného zákona. Treba si uvedomiť, že Garrettova správa jasne poukázala na tie nesystémové kroky, ktoré ministerstvo obrany robí. A, vážení, k dnešnému dňu má Armáda Slovenskej republiky v histórii od vzniku Slovenskej republiky najmenšiu dôveru. Je to 52 %. V roku 1998, keď končila táto vláda, tak mala armáda dôveryhodnosť 77 %, čiže o 25 % poklesla dôveryhodnosť armády aj kvôli tomu, že ministerstvo obrany predkladá takéto krátke novely.
A teraz k samotnej novele Branného zákona. Obsahové znenie dôvodovej správy je veľmi povrchnou obhajobou avanturizmu, ktorý v podobe nefunkčnej novelizácie Branného zákona úpravy dĺžky trvania výkonu základnej služby, náhradnej služby, sa predkladá na prerokovanie a v konečnom dôsledku bude mať negatívny dosah na udržanie požadovaného stupňa obranyschopnosti štátu.
Navrhované skrátenie výkonu základnej vojenskej služby na 9 mesiacov je nielenže neekonomické, ale to najhlavnejšie, že pre armádne zdroje použitia je podľa Garrettovej správy tým najväčším omylom. V dôvodovej správe sa tvrdí, že Armáda Slovenskej republiky sa bude postupne profesionalizovať. A pýtam sa: Kedy to bude? V súčasnom období podľa poznatkov a na základe pripravovaných opatrení v sociálnej oblasti sa zodpovedne môže hovoriť skôr o deprofesionalizácii. Čiže ešte nie je známy záujmový koeficient o profesionalizáciu armády, ale v rozpore s logikou vecí sa už navrhuje skrátenie výkonu základnej a náhradnej vojenskej služby.
Uvedomil si niekto z predkladateľov, že i na základe nedávnej a neuváženej novely zákona o civilnej službe je ešte atraktívnejšie si radšej svoju povinnosť splniť formou civilnej služby? Potom z akých zdrojov chcete profesionalizovať Armádu Slovenskej republiky? Koho bude možné zaviazať na tento výkon vojenského povolania? Pýtam sa: Ženy? Je nezmyselným tvrdením, že výkon náhradnej služby, ktorý bol pôvodne ešte zavedený Branným zákonom číslo 92/1949 Zb. v rozsahu 5 mesiacov, bol adekvátny dĺžke 24 mesiacov základnej služby. Túto dĺžku náhradnej služby 5 mesiacov navrhli vojenskí odborníci po dlhom a precíznom posudzovaní minimálneho možného zaradenia občana na výkon vojenskej služby tak, aby svojou pripravenosťou mohol byť použitý v prípade potreby štátu aj ako pripravený vojak v zálohe. Na výcvik v trvaní 3 mesiacov je neekonomické potom takýchto občanov povolávať. Sú to zbytočne vyhodené peniaze našich daňových poplatníkov.
Dĺžku výkonu základnej služby v iných štátoch je nelogické spájať na podmienky vytvorené v našej republike. Na rozdiel od nás tam totiž príprava občanov pokračuje po vykonaní základnej služby ešte ďalšími formami cvičení tak, že môžu potom hodnotiť, že stav vycvičenosti záloh je na požadovanej úrovni, čo sa o našich zálohách, ktoré neboli precvičované najmenej 9 až 10 rokov, nedá konštatovať a novodobosť výcviku a precvičenia podľa predurčenia je u nás pojem dávno zabudnutý.
V rámci profesionalizácie Armády Slovenskej republiky zrejme predpokladáte aj profesionalizáciu poddôstojníckych funkcií. Viete doložiť a presvedčiť tento parlament, že takúto štúdiu alebo analýzu ste vykonali a aký je záujem zo strany občanov Slovenskej republiky, aby tieto funkcie vykonávali ako svoje povolanie? Táto skutočnosť vôbec nie je zanalyzovaná, ale napriek tomu všetkému sa už predkladá návrh na skrátenie výkonu základnej a náhradnej služby. Treba sa len pozrieť alebo cestovať hromadnými dopravnými prostriedkami v čase prepustenia vojakov do zálohy. Tam vaši odborníci, navrhovatelia možno pochopia, ako profesionalizácia týchto funkcií dopadne. Tieto funkcie týmto nezmyselným skrátením základnej služby nebudú naplnené a velitelia útvarov nebudú ich schopní obsadiť schopnými a odborne zdatnými vojakmi základnej služby. Mám na mysli hlavne poddôstojnícke funkcie v protivzdušnej obrane štátu, letectva, všetky druhy odborností, ktoré si vyžadujú odborný a špeciálny výcvik.
Ako môžete tvrdiť, že skrátením trvania základnej služby a náhradnej služby nebude ohrozená obranyschopnosť štátu? Tá je už predsa narušená, a môžem povedať, aj ohrozená stavom vycvičenosti a počtom použiteľných záloh, stavom vojenskej techniky a v neposlednej miere už aj realizáciou novely zákona o civilnej službe, kde v súčasnosti je približne vedených v evidencii 16 tisíc uchádzačov. A pre názornosť môžem uviesť, že iba za mesiac júl 2000 bol nárast vyhlásení o výkon civilnej služby o 47 % pôvodného počtu uchádzačov. Tu ešte podotýkam, že väčšina nových uchádzačov je z radov vysokoškolákov, ktorí určite budú Armáde Slovenskej republiky chýbať pri doplnení na funkcie poddôstojníkov a do školy dôstojníkov v zálohe, kde sú pripravovaní absolventi na práporčícke a dôstojnícke funkcie.
Navrhovaná úprava generálskych hodností si vyžiada svoju aplikáciu, ktorá je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, článkom 102 písm. g). Chcem pripomenúť, že prezident Slovenskej republiky nedávno vymenoval plukovníkov do hodností generálmajor, ktorí po prijatí navrhovanej novely administratívne budú opakovane povýšení v časovom rozsahu ani nie pol roka. Licitácia finančných dôsledkov na štátny rozpočet, tak ako je uvádzaná v dôvodovej správe, nemá logiku, pretože každé tabuľkové miesto v štruktúre vojenského útvaru pre vojaka základnej služby si stále vyžaduje a bude vyžadovať rovnaké náklady po celý kalendárny rok, ale častejším povolávaním odvedencov logicky narastajú náklady na prepravu, vystrojenie, ošetrenie a podobne. Skôr tu rezonuje otázka: Čo je pre štát lacnejšie, profesionalizácia všetkých funkcií v armáde alebo doplňovanie útvarov odvedencami, ktorí po absolvovaní odborných výcvikov sú schopní plniť aj poddôstojnícke, v mnohých prípadoch dôstojnícke a práporčícke funkcie?
Tvrdenie v záverečnej časti dôvodovej správy, že predložený návrh zákona nezakladá nárok na pracovné sily a nevyžaduje ani osobitné a organizačné zabezpečenie, vyvracia svoju podstatu. Predsa keď sa skráti dĺžka výkonu základnej služby mužom-občanom, tak o to skrátenie v bežnom roku viac ponúkame počet mužov na trh práce, viac ich bude žiadať o zamestnanie alebo o poberanie sociálnych dávok v nezamestnanosti. A mám taký dojem, že už aj spomínaná Garrettova správa nás na túto skutočnosť upozornila.
Čo je však najviac zarážajúce, že novela Branného zákona skutočne nerieši také akútne problémy, ktoré sú nevyhnutne potrebné čo najskôr realizovať, aby príslušné orgány mohli konať jednoznačne v oblasti výkonu štátnej správy. Mám na mysli nedostatočné riešenie prieskumov, novelu posudkového predpisu, ktorú ste nedávno na tlačovke museli dementovať z hľadiska úpravy a reklasifikácie niektorých ochorení a predčasných nepredložených záverov. Takto predložená novela Branného zákona určite má veľmi málo spoločné s deklarovaním úloh koncepcie reformy rezortu ministerstva. Je to iba vytĺkanie politického kapitálu na úkor zodpovedného zabezpečovania obranyschopnosti štátu.
Na rozdiel od spravodajcu podávam návrh podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky § 73 ods. 3 písm. b), aby Národná rada Slovenskej republiky nepokračovala v rokovaní o návrhu zákona v druhom čítaní.
Ďakujem pekne za pozornosť.