Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Teraz prosím určeného spoločného spravodajcu ústavnoprávneho výboru pána poslanca Brňáka, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto návrhu v gestorskom ústavnoprávnom výbore.
Pán poslanec, máte slovo.
Poslanec P. Brňák:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
vážená Národná rada Slovenskej republiky,
dovoľte mi, aby som ako spoločný spravodajca vás oboznámil so spoločnou správou k predmetnej veci.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 774 zo 4. septembra 2000 pridelil uvedený návrh skupiny poslancov vlastne všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky, vyjmúc obligatórne výbory, v ktorých takýto návrh sa neprerokúva, s termínom ihneď. Zároveň určil Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, aby pripravil na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Pokiaľ ide o samotné výsledky prerokovania návrhu skupiny poslancov v určených výboroch, treba povedať, že uvedený návrh svojím pozitívnym hlasovaním neodporučili schváliť tieto výbory Národnej rady Slovenskej republiky: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá, Zahraničný výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.
Ďalší okruh výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré uvedený návrh prerokovali a nezaujali k nemu konečné stanovisko, pretože jednotlivé uznesenia nezískali potrebný počet hlasov poslancov jednotlivých výborov. Takto sa to skončilo v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady, Výbore Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výbore Národnej rady pre pôdohospodárstvo, Výbore Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor na základe rokovaní výborov Národnej rady Slovenskej republiky
1. odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Jánovi Čarnogurskému, poverenému riadením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (tlač 737), na 35. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky,
2. upozorňuje, že na prijatie platného uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu skupiny poslancov je potrebný podľa článku 88 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady ako gestorský výbor svojím uznesením číslo 381 zo 7. septembra 2000 schválil správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky pánovi Jánovi Čarnogurskému, ktorý je poverený riadením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 737).
Pán predsedajúci, skončil som.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánovi poslancovi Brňákovi za uvedenie spravodajskej správy. Prosím, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.
Panie poslankyne, páni poslanci, predsedovia jednotlivých poslaneckých klubov mi odovzdali zoznam poslancov, ktorí sa za poslanecké kluby písomne prihlásili do rozpravy. Chcem upozorniť, že čas určený na rozpravu pre jednotlivé poslanecké kluby je uvedený na svetelných obrazovkách tu v rokovacej sále.
Teraz prosím poverených poslancov, pána poslanca Hóku a Kačica, aby prostredníctvom technického zariadenia vyžrebovali poradie poslaneckých klubov, v akom poradí budú jednotliví poslanci prihlásení do rozpravy vystupovať.
Prosím pána poslanca Hóku a pána poslanca Kačica, aby prostredníctvom technického zariadenia nahlásili poradie vyžrebovaných poslaneckých klubov.
Vyhlasujem 10-minútovú prestávku.
Ešte chcem oznámiť, že ako prvý do rozpravy sa prihlásil pán minister Čarnogurský.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Chcem vám oznámiť, že overovatelia schôdze Národnej rady vyžrebovali poradie klubov, tak ako budú vystupovať v poradí jednotliví poslanci prihlásení za tieto poslanecké kluby.
Ako prvý bol vyžrebovaný poslanecký klub Strany občianskeho porozumenia, ako druhý vystúpi v rozprave nezávislý poslanec pán poslanec Fico, tretí poslanecký klub SMK, štvrtý poslanecký klub SNS, piaty SDK, šiesty SDĽ, siedmy poslanecký klub HZDS.
Poradie, tak ako uviedli predsedovia poslaneckých klubov, je takéto: za poslanecký klub SMK nie je prihlásený žiadny pán poslanec, za poslanecký klub Slovenskej národnej strany vystúpia v poradí pani poslankyňa Malíková, páni poslanci Zelník a Oberhauser. Za poslanecký klub SDK vystúpia páni poslanci Bauer, Muránsky, Rakús a Palko. Za poslanecký klub SDĽ vystúpi pán poslanec Tuchyňa a za poslanecký klub HZDS vystúpi pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Krajči, páni poslanci Húska, Hofbauer, Zlocha, pani poslankyňa Aibeková, pán poslanec Gašparovič, pán poslanec Andrejčák a pán poslanec Tibor Cabaj.
Prosil by som teraz pána ministra Čarnogurského, ktorý sa prihlásil v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku do rozpravy.
Pán minister, máte slovo. Nech sa páči.
Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
musím povedať, že na začiatku tu zazneli hlasy, že celé toto zasadnutie som si objednal ako reklamnú akciu, a to, keď tu bolo toľko novinárov, ktorí ma filmovali, fotografovali a podobne. Tak vyhlasujem, že som si to neobjednal ako reklamnú akciu, aj keď to možno vyzerá, že som si to objednal ako reklamnú akciu. Navrhovatelia, zdá sa, že to myslia vážne, svoj návrh, a to je práve na zamyslenie, že zdá sa, že oni to myslia vážne.
Tento rok stojím už tu druhýkrát, tento rok Národná rada už druhýkrát sa zaoberá návrhom na moje odvolanie, opätovne s podpismi poslancov za HZDS. Je taký známy výrok Karola Marxa o tom, že dejiny sa spravidla odohrávajú dvakrát. Prvýkrát ako dráma, druhýkrát ako komédia. Možnože niečo z tohto výroku by sa dalo uplatniť na túto situáciu. Ale ak by sa dalo uplatniť alebo uvažovať o tejto procedúre ako o komédii, tak by to bola smutná komédia, a to vzhľadom na povahu argumentov, ktoré navrhovatelia v návrhu používajú, a tými argumentmi by som sa chcel podľa možnosti v stručnosti zaoberať, pretože ďalší citát nie Karola Marxa, ale Hegla, ktorý bol predchodcom, že "pravda je vždy konkrétna", tak buďme konkrétni.
V návrhu sa uvádza v bode 1 dôvod proti mne, že som začal plošným odvolávaním predsedov okresných a krajských súdov a následnou voľbou nových, ktorá nemala oporu v zákone. Páni navrhovatelia, ale v memorande, na ktoré sa pán poslanec Cuper odvolával a ktoré chcel prečítať celé, ale, našťastie, potom ho skrátil a neprečítal celé, ale iba úryvky, tak v memorande je takáto veta: "My sudcovia Slovenskej republiky túžime si sami demokraticky voliť svojich predstaviteľov na súdoch." Páni predkladatelia, ja som uskutočnil iba to, dokonca v predstihu, po čom teraz dokonca volajú signatári memoranda, to znamená, prvýkrát v dejinách slovenskej justície som nechal voliť sudcov, kandidátov na predsedov a podpredsedov súdov, pretože zákonný stav iné nedovoľoval, ale vymenoval som iba tých kandidátov, ktorí boli zvolení, a to predovšetkým kolektívmi sudcov alebo združením sudcov, alebo sudcovskými radami.
Ďalej predkladatelia mi vytýkajú neodôvodnené diskreditačné kampane proti niektorým sudcom na Okresnom súde v Žiline, v Poprade a aj na Najvyššom súde Slovenskej repubiky. Musím povedať, že navrhovatelia, predkladatelia nemali šťastnú ruku, keď si vyberali dôvody a príklady do tohto svojho podania, pretože z Okresného súdu Žilina boli iba dvaja sudcovia, boli v médiách o nich zmienky, a to znamená, môžem hovoriť tak iba o týchto dvoch sudcoch. A to jeden bol JUDr. Dlhopolček, ktorý je už právoplatne odsúdený českými súdmi za pokus podplácania sudcu Českej republiky, a predkladatelia sa ho takýmto spôsobom nepriamo zastávajú. A druhý je JUDr. Polka. Doktor Polka, bývalý predseda Okresného súdu v Žiline, ktorého som odvolal z tejto funkcie, pretože odmietol dať majetkové priznanie, ktoré dali všetci predsedovia a podpredsedovia okresných a krajských súdov na Slovensku. JUDr. Polka to odmietol a za to som ho odvolal. Ale prečítam vám ešte inú vec o JUDr. Polkovi, ktorého sa pán poslanec Cuper tak tu zastával. Je to v rozsudku Krajského súdu v Prahe číslo 12 TO 232/2000, ktorý bol vynesený 15. júna tohto roku, čiže pred necelými tromi mesiacmi v trestnej veci JUDr. Dlhopolčeka.
(Hlas z pléna.)
Nie, iba dve vety alebo tri vety.
A tu v odôvodnení rozsudku sa píše, že spolu s ním, teda s JUDr. Dlhopolčekom, ktorý bol predtým tiež sudcom Okresného súdu v Žiline, tak spolu s ním totiž v aktivite, pre ktorú stojí teraz obžalovaný pred súdom, figurovali ďalšie dve osoby, ktoré sú taktiež štátnymi príslušníkmi Slovenskej republiky, JUDr. Polka a JUDr. Hrubý. Nemožno vylúčiť, že obžalovaný bol pritom až posledným článkom celého tohto pôsobenia. Pritom práve menované osoby po tom, čo im bolo umožnené odcestovať z Českej republiky, sa stali pre orgány činné v trestnom konaní Českej republiky nedosiahnuteľnými. JUDr. Polku som odvolal z funkcie predsedu Okresného súdu v Žiline, ale naďalej je sudcom Okresného súdu v Žiline a bez najmenších obmedzení proste súdi.
V ďalšom bode mi vytýkate, že návrh na odvolanie JUDr. Harabina je protiústavný. Tak chcem povedať toľko, že nie je protiústavný, pretože Ústavný súd sa zaoberal touto problematikou, a to v súvislosti s odvolaním JUDr. Štefanka z funkcie podpredsedu Najvyššieho súdu, koniec koncov uskutočnilo sa to hlasovaním tejto snemovne. Potom poslanci HZDS napadli odvolanie JUDr. Štefanka na Ústavnom súde a Ústavný súd v tejto veci vyniesol rozhodnutie 15. marca tohtu roku číslo II ÚS 17/00, kde konštatoval, že odvolanie JUDr. Štefanka nebolo protiústavné. Jednoducho odmietol alebo neprijal žalobu poslancov HZDS a zákonné ustanovenie o odvolaní predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu je v tej istej vete zákona 335/1991 a rokovacieho poriadku Národnej rady. Ústavný súd vtedy povedal, pretože poslanci HZDS namietali jednak porušenie zákona zo strany vlády, ale aj zo strany Národnej rady tým, že odhlasoval odvolanie JUDr. Štefanka, Ústavný súd povedal, že ani vláda neporušila ústavu, ani Národná rada neporušila ústavu. Opakujem, to isté platí pre odvolanie predsedu.
Pokiaľ ide o vecné dôvody na odvolanie predsedu Najvyššieho súdu, tu sa neuvádzajú, a preto ja sa nimi nebudem detailne zaoberať. Tu sa mi vytýka, že vediem diskreditačnú kampaň proti predsedovi Najvyššieho súdu. Hovorím, že nevediem diskreditačnú kampaň, čiže nepravdivú kampaň. Prosím, páni navrhovatelia, menujte mi aspoň jeden nepravdivý dôvod, ktorý zaznel proti JUDr. Harabinovi. Ale koniec koncov návrh na odvolanie JUDr. Harabina príde do parlamentu, čiže potom sa ním budeme vecne zaoberať. Doteraz neprišiel z toho dôvodu, že už asi pred 10 dňami, dvomi týždňami, som z poverenia vlády požiadal JUDr. Harabina ako predsedu Sudcovskej rady Najvyššieho súdu a Rady sudcov Slovenskej republiky, aby zvolal tieto rady, ktoré by zaujali stanovisko, podali vyjadrenie k návrhu na jeho odvolanie z funkcie predsedu Najvyššieho súdu, a JUDr. Harabin doteraz nezvoláva zasadnutie týchto rád a z toho dôvodu sme doteraz nepostúpili vec sem do Národnej rady.
V ďalšom bode sa mi vytýka, že na protest proti mojej politike vznikla Únia sudcov Slovenskej republiky, ktorá združuje vyše polovicu sudcovského stavu. A táto zbiera podpisy pod memorandum. Môžem povedať, že jednak pán poslanec Cuper teraz pred chvíľou povedal, že únia má asi 200 členov. Na Slovensku je asi 1 200 sudcov všetkých stupňov súdov a Združenie sudcov Slovenska ako najväčšia a vlastne jediná reprezentatívna organizácia, nezávislá a nevládna organizácia sudcov má k dnešnému dňu 742 členov. Čiže, pán poslanec Cuper, 1 200 ako všetkých sudcov Slovenskej republiky delené dvoma je 600. A 742 je viacej ako 600. A keď 742 je viacej ako 600, tak potom nemôže pre inú organizáciu zostať, že zastupuje, že združuje nadpolovičnú väčšinu sudcov. Takže, pán poslanec Cuper, je to vec matematiky, ktorá sa vyučuje na prvom stupni.
Ďalej sa mi vytýka, že znižujem platy sudcom Slovenskej republiky, neriešim pracovné podmienky, ktoré sú zlé, a podobne. V závoze je aj novelizácia zákona o sudcoch a súdoch. Pán poslanec, zákon o sudcoch a prísediacich, presný názov, zhodou okolností bol v týchto dňoch vo výboroch Národnej rady, a pokiaľ viem, ústavnoprávny výbor odročil rozhodnutie vzhľadom na to, že to závisí od prijatia ústavy. Ale inak ani v ústavnoprávnom výbore neboli nejaké zásadné pripomienky voči tomuto návrhu. Čiže nerozumiem tomu. No, nerozumiem.
A pokiaľ ide o to, že neriešim pracovné podmienky, znižujem platy. Žiadne znižovanie platov sudcov sa nekonalo. V minulom roku, v roku 1999, došlo k rozhodnutiu vlády a potom, samozrejme, aj parlamentu, že všetci ústavní činitelia, to znamená poslanci, vy, členovia vlády, ale aj sudcovia, že sa im nevalorizoval plat v roku 1999 vzhľadom na to, že bolo treba sanovať štátny rozpočet po tom, ako ho vláda prevzala po predchádzajúcej vláde. A bolo to prejavom solidarity práve týchto skupín obyvateľstva. Týkalo sa to, samozrejme, aj ozbrojených zložiek, polície, armády a podobne. To znamená, bolo to prejavom solidarity týchto zložiek obyvateľstva, že takýmto spôsobom sa podieľali na sanácii štátneho rozpočtu, a tým zabezpečení stability koruny a sociálnych istôt aj ostatných zložiek obyvateľstva, predovšetkým sociálne slabších. V tomto zmysle neboli aj sudcom valorizované platy.
Treba povedať, že niektorí sudcovia to podali ako návrh na Ústavný súd, že došlo k porušeniu ústavy. Ústavný súd rozsudkom rozhodol, že nedošlo k žiadnemu takému porušeniu ich ústavného práva. A ten rozsudok Ústavného súdu, keď by bolo treba, tak mám k dispozícii.
Mimochodom, ešte sa vrátim k JUDr. Polkovi. Aj on žaloval to, že som od neho požadoval majetkové priznanie, ako jediný z predsedov a podpredsedov súdov na Slovensku. Žaloval to na Ústavnom súde. Taktiež neuspel, pretože taktiež Ústavný súd zaujal stanovisko, že nedošlo k žiadnemu porušeniu.
V ďalšom bode píšete, že sú súdne prieťahy v konaní pred súdmi. Páni navrhovatelia, tak toto je skutočne absurdné a, povedal by som, kocúrkovské od vás, len od vás, pretože najväčší dôvod na prieťahy v súdnom konaní spôsobilo rozhodnutie vašej vlády o zrušení 2. vlny kupónovej privatizácie v decembri 1994, v dôsledku čoho napadlo na súdy 550 tisíc nových súdnych spisov v nasledujúcich približne dvoch-troch rokoch ako spory medzi fondmi a občanmi, ktorí im postúpili svoje kupónové knižky. Vybavenie 550 tisícov súdnych spisov, samozrejme, zabralo veľkú kapacitu súdov a sudcov, myslím, časovú predovšetkým, a to spôsobilo, kým sudcovia vybavovali 550 tisíc súdnych spisov, tak nemohli vybavovať, samozrejme, tie ďalšie statisíce, ktoré napadajú v priemere ročne na súdy.
Takže, páni navrhovatelia, predovšetkým sa pozrite sami na seba a na svoju politiku, keď uvádzate tento argument. Iba pre poriadok chcem uviesť, že zhodou okolností 1. septembra nadobudla účinnosť novela Trestného poriadku, ktorá urýchľuje trestné konanie, a v najbližších dvoch-troch týždňoch dostanete do parlamentu novelu Občianskeho súdneho poriadku, ktorá urýchľuje civilné konanie.
No a to, že neplním plán legislatívnych úloh vlády a podobne. Minulý týždeň ústavnoprávny výbor sa zaoberal, ako som už povedal, plnením programového vyhlásenia vlády v rezorte justície a zobral to na vedomie bez najmenších pripomienok. Z vášho klubu sú členmi ústavnoprávneho výboru pán poslanec Gašparovič, pán poslanec Cuper, pán poslanec Brňák. Je fakt, že neboli prítomní, ale to je ich problém. Mali byť prítomní a mali tam vzniesť pripomienky. Keď neboli prítomní, opakujem, je to ich problém. Poznamenávam však, že takéto pripomienky neboli vznesené v ústavnoprávnom výbore za uplynulé takmer dva roky nikdy. Nikdy, áno. A preto som sa s tým nemohol detailne zaoberať. Ale ja si myslím, že ústavnoprávny výbor je pôdou, kde by sme mohli a vlastne mali diskutovať o takýchto výčitkách.
Čiže ak to chcem sumarizovať. Tieto dôvody, ktoré sú uvedené v návrhu na moje odvolanie, pokiaľ sú iba politické, tak by som to chápal, pretože, no dobre, ste v opozícii, my sme vo vláde, prosím, je to normálne a patrí to vlastne k zdravej demokracii. Čo ma znepokojuje na týchto dôvodoch, je to, že sú to dôvody, ktoré zaťahujú justíciu smerom bližšie k podmienkam na korupciu. Sú to dôvody, ktoré, naopak, vzďaľujú justíciu od etického kódexu, ktorý si vypracovali sami sudcovia. A najzarážajúcejšie na tom je, že takéto dôvody a takýto postoj k justícii majú poslanci najväčšieho poslaneckého klubu v Národnej rade Slovenskej republiky. To je jednoducho vec, ktorá vyvoláva zamyslenie.
Páni poslanci, zamyslite sa nad sebou, ktorí ste podpísali tento návrh.
Ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Na vystúpenie pána ministra chcú reagovať pán navrhovateľ a pán spoločný spravodajca.
Najskôr pán navrhovateľ. Nech sa páči.
Máte prednosť pre ostatnými poslancami, ktorí sa prihlásili s faktickou poznámkou.
Poslanec J. Cuper:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážený pán minister,
nechcel som reagovať, ale presvedčili ste ma, že ste majster v podvádzaní a vymýšľaní si, a ja nie som predseda Najvyššieho súdu, aby som sa nechal vyprovokovať. Ale niektoré veci treba uviesť na pravú mieru. V prvom rade chcem povedať, že ma potešilo, že vy, presvedčený kresťan-katolík, sa odvolávate na Marxa, že ste si konečne porozumeli, lebo ja by som si s ním asi ťažko porozumel.
Hovoríte o tom, že vy ste realizovali prvýkrát to, čo požaduje Únia nezávislého súdnictva Slovenskej republiky, a že teda za to by vám mala patriť vďaka. Lenže, vážený pán minister, ani ich návrh nesmeruje k tomu, že by ste vy mali v súdnictve usporiadať budúce voľby funkcionárov. O tom niet ani reči. Vy ste jednoducho tie voľby usporiadali protizákonne, teda praeter legem, a vy viete dobre, čo to znamená, že ste porušili článok 2 Ústavy Slovenskej republiky ods. 2, lebo vy môžete konať len to, čo vám zákon umožňuje. Ale vy ste išli ďalej. Vy ste jednoducho vymenovali potom iba tých sudcov, ktorí vám boli pohodlní, alebo nezaujímali vás tie okresné a krajské súdy z hľadiska vašich politických perspektív. Ale prečo ste nevymenovali na Okresnom súde Bratislava I, Krajskom súde Bratislava tých sudcov, ktorí vyhrali tie voľby, pán minister, ale vymenovali ste svojich ablatusov? Prečo ste nevymenovali sudcu Hrabovského, ktorý vyhral 96 percentami voľby v Banskej Bystrici, ale vymenovali ste svojho chránenca zo Združenia sudcov pána Bradáča? Jednoducho preto, že ste sa mu chceli odmeniť. A vy ste išli vo svojom pokuse korumpovať túto organizáciu ešte ďalej. Mám tam stanovy, kde jednoducho ste im schválili, že pán Rohárik ako predseda nemusí pojednávať a bude dostávať plat od daňových poplatníkov za to, že vám robí politickú prostitútku.
A vy tu idete rozprávať, ako ste konali morálne, alebo nie. Jednoducho korumpujete túto organizáciu a netvrdíte pravdu, keď hovoríte, ja matematiku poznám a pozná ju aj väčšina sudcov, že to Združenie sudcov toľko členov má, to viete asi len vy, pretože ostatní sudcovia o tom nevedia. Pretože na snemoch tohto združenia sa zúčastňujú ľudia podľa absolútne nedefinovateľných kritérií a vždy povedia, že zastupujú tých a tých, ale bez toho, žeby im často dali mandát. Takže netvrdite, že je ich presne toľko, lebo nikto nevie, koľko ich je. Takisto ako nie sú dnes ešte spočítaní tí, čo patria do Únie nezávislého súdnictva. Jednoducho však takmer polovica sudcov nie je spokojná s vašou prácou a chce sa obrátiť na medzinárodné inštitúcie s memorandom. A to je veľmi vážny dôvod na to, aby ste sa zamysleli nad tým, ako riadite justíciu.
Pokiaľ ide o diskreditačné kampane, áno, vediete ich. Je zaujímavé, že ste sa zamerali, a neviem, odkiaľ vy viete, že my sme v našom návrhu mysleli práve Dlhopolčeka a Polku. Mimochodom, keby ste mali v sebe morálny a etický kódex, tak by ste ten rozsudok nečítali, lebo nenadobudol ešte právnu moc. Bolo proti nemu podané odvolanie. Ako minister spravodlivosti by ste to mali vedieť.
Ďalej hovoríte, že ste neznížili platy. Vy ste neznížili platy. Len ste im zablokovali valorizáciu. Samozrejme, že ste znova postupovali svojvoľne a absolútne ste sa nerozpakovali nad tým, či vám to zákon umožňuje, alebo nie. Nevyhovárajte sa na Ústavný súd. Klamete, keď ste povedali, že návrh Tóthovej obsahuje to, čo ste tu hovorili. Ústavný súd ho zamietol z procesných dôvodov, a nie preto, žeby ste konali v súlade s ústavou, keď ste navrhli vláde odvolať predsedu a podpredsedov Najvyššieho súdu. Jednoducho v nijakom civilizovanom a demokratickom štáte si minister nemôže dovoliť podľa svojej ľubovôle navrhovať na odvolanie predsedu a podpredsedov Najvyššieho súdu. Je to hrubý a nekorektný zásah do súdnej moci.
Akým právom si vy osobujete rozhodovať o tom, kto má byť predsedom Najvyššieho súdu, alebo nie len preto, že sa vám niekto nepáči. O tom, že by ste postupovali nediskreditačne alebo že by ste sa nezaujímali o kauzy, ako je napríklad reprivatizačná kauza Kúpele Sliač, usvedčuje vás váš list, ktorý ste napísali pánovi ministrovi vnútra Slovenskej republiky, kde vás pán minister na to upozorňuje, že všetky subjekty pred zákonom sú si v Slovenskej republike rovné, teda aj pán Jurovatý, aj pán majiteľ Kúpeľov Sliač, bývalý minister zdravotníctva Soboňa. Samozrejme, ešte ste neuviedli ako správny klamár, neuviedli ste ani spisovú značku. Je to k dispozícii všetkým novinárom aj ostatným.
Takže, vážený pán minister, nezľahčujte veci. Vy ich viete v televízii prekrútiť, zľahčiť, vybrať z kontextu. Ste majster politickej taktiky, ja viem. Boli ste advokátom, ale aj my niektorí sme tiež boli advokátmi a vieme, čo asi za čím myslíte.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Brňák - ako spoločný spravodajca.
S faktickými poznámkami sa prihlásili poslanci Zelník, Tóthová, Kačic a Sitek. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.
Pán poslanec Brňák.
Poslanec P. Brňák:
Ďakujem.
Chcem zareagovať na vystúpenie pána ministra spravodlivosti Čarnogurského. Myslím si, že všetci tí, ktorí sme pozorne počúvali expozé pána ministra v tom smere, že uvedie vlastne akýsi odpočet svojej činnosti v rámci rezortu ministerstva spravodlivosti za uplynulé dva roky, uvedie vlastne všetky pozitíva svojho ministrovania, že určite všetci budeme sklamaní, pretože z jeho vystúpenia sme sa o žiadnych pozitívach jeho ministrovania vlastne nedozvedeli.
Chcem povedať, že Hnutie za demokratické Slovensko bude dnes aj v budúcnosti veľmi dôležito oddeľovať správanie sa a činnosť pána ministra v rezorte ministerstva spravodlivosti, správanie sa a činnosť niektorých, predovšetkým súdnych funkcionárov a správanie sa a činnosť samotných sudcov v rámci sudcovskej obce Slovenskej republiky, ktorej chceme vzdať úctu. A myslíme si, že jednoducho dnes samotná sudcovská obec nemá dobrú pozíciu pre samotný výkon práce. Chcem povedať, že aj v minulosti počas našej vlády za čias ministrovania pána ministra Liščáka boli veľakrát mnohé pripomienky vo vzťahu k jeho činnosti ako ministra, pravdu povediac, všetko sa nejako zhmotnilo a zhutnilo do jeho kvázi historického výroku, ktorý adresoval v istom čase, v istom priestore a v istých súvislostiach a podľa tohto výroku predovšetkým médiá, tlač, ale aj mnohí ostatní hodnotia ministra Liščáka ako nezodpovedného a zlého ministra.
Myslím si, a povedal som to už, myslím, vo februári, kedy sme prvýkrát vyslovovali nedôveru pánovi ministrovi Čarnogurskému, že pri všetkej úcte k nemu ako k politikovi a ako k osobe jednoducho musím povedať, pretože problematiku v oblasti súdnej moci poznám, aj keď subjektívne, ale často sa stretávam aj so samotnými sudcami, že jednoducho nálady v súdnom zbore sú také, že skutočne súdnictvo od čias od roku 1989, a povedal som vtedy, že ešte aj od skorších čias, nemalo takého zlého ministra spravodlivosti, akého má dnes. Ak myslím zlého, myslím zlého zo stránky odbornej, zo stránky kvalifikovanej, zo stránky vzťahu ministra spravodlivosti a súdnej moci.
Pán minister sa veľmi snažil aj na pôde ústavnoprávneho výboru pri tomto bode zľahčiť situáciu a musím povedať, že na pôde ústavnoprávneho výboru bol oveľa "britkejší" a oveľa útočnejší a emotívnejší, ako vystúpil dnes. A myslím si, že veľmi zľahčuje celú svoju pozíciu v rámci ním spravovaného rezortu. Pán minister spravodlivosti ako jediné pozitívum, ktoré som si poznačil z jeho vystúpenia, uviedol, že bol stíhaný sudca Dlhopolček.
Nuž, pán minister, ak trestné stíhanie sudcu Dlhopolčeka závisí nejako od vašej činnosti ministrovania, tak tam je taká asi nejaká súvislosť, ako je súvislosť medzi mnou a krútením sa zemegule. Proste vy v tomto nemáte absolútne žiadne zásluhy, absolútne žiadny postoj. Došlo jednoducho k zisteniu spáchania trestného činu a k prípadnému stíhaniu a odsúdeniu uvedeného páchateľa. Takže nedávajte si to na kôpku akýchsi svojich pozitív. Naopak, chcel by som povedať, že možno aj v snahe riešiť mnohé pálčivé problémy v oblasti súdnej moci ste sa správali v konečnom dôsledku tak, že naopak prihrávate všetkým tým, ktorí možno sú aj korupční, možno aj nie dobre rozhodujú v rámci samotného súdneho zboru.
Vy ste sa nám to snažili vo svojom vystúpení hodiť za krk, nám vlastne tým, že sa zastávame akože zlých sudcov, takže ich podporujeme a že vlastne dostávajú zelenú. Nie je to tak. Naopak, pán minister, aj vo vyjadrení sa vlády Slovenskej republiky, ktorá zasadala v súvislosti s týmto naším návrhom, vláda konštatuje, že vy ste, myslím, v priebehu roku 1999 a roku 2000 podali celkom dvanásť návrhov na disciplinárne konanie vo vzťahu k sudcom Slovenskej republiky. Chcem povedať, pán minister, že práve pre tieto nekvalifikované, neodborné návrhy na začatie disciplinárneho konania, ktoré sa veľakrát zdôvodňujú z hľadiska obsahu iba na základe indícií, bulvárnych informácií, nie na základe dôkazov a potvrdeného stavu, dosahujete opak v samotnom súdnom zbore. Dosahujete to, že z takýchto formálnych dôvodov musia byť všetky tieto vaše návrhy pred disciplinárnym orgánom zamietnuté, pretože dôkazne plávajú na vode. Takže ak niekto podporuje korupčníkov v rámci súdneho zboru, nekvalifikovaných a neodborných sudcov, tak sú to práve vaše kroky, ktoré v konečnom dôsledku nie praktizujú boj proti korupcii a proti prípadne nekvalitnej práci, ale, naopak, ukazujú, že vlastne všetky návrhy ministra spravodlivosti, ktoré sa podávajú za účelom disciplinárneho správania sa sudcov, sú odmietané pre nekonkrétnosť, nekvalifikovanosť a nepreukaznosť.
Chcem povedať, pán minister spravodlivosti, že vám na rozdiel od ostatných ministrov patrí aj ďalšie prvenstvo. Vám sa najväčšmi podarilo uskutočniť svár v rámci súdnej obce. Treba povedať, že táto súdna obec v minulosti tiež nebola nikdy jednoliata, že existovali priesaky, na základe ktorých mnohí sudcovia jednoducho vyjadrovali aj isté politické stanoviská a názory, ale v konečnom dôsledku súdna obec bola kompaktná, bola jednotná v tom, že chce presadzovať svoje názory, svoje postoje, a v tomto smere držala spolu. Vašimi konkrétnymi krokmi, ktoré boli dokumentované a koniec koncov podporené aj najvyšším v súčasnosti kvázi samosprávnym orgánom, ktorým je Súdna rada Slovenskej republiky, vaším pričinením došlo k vzniku tzv. unionistov na Slovensku.
Ja sa nechcem dnes sporiť v žabomyšej vojne, že kto má dnes navrch, či sú to títo unionisti, alebo je to Združenie sudcov Slovenska, alebo či má Združenie sudcov Slovenska 754 sudcov, alebo len úzke vedenie z hľadiska prezidenta a jeho zástupcov. Ale chcem povedať, že vy tiež musíte vedieť, pán minister, že aj pán prezident Rohárik a najvyššie vedenie Združenia sudcov Slovenska zažíva silné vnútorné ataky zo strany priamo členov Združenia sudcov Slovenska. Spomeniem krajské združenie, krajskú pobočku v Prešove, krajskú pobočku v Košiciach, kde vyslovili doslova podmienečný súhlas s pôsobením pána prezidenta na čele tejto kvázi stavovskej organizácie s tým, že ak bude opakovať kroky, ktoré doteraz robí, že jednoducho bude vymenený.
Takže nehovorte o tom, že Združenie sudcov Slovenska je jediným reprezentatívnym orgánom súdnej moci. Dnes jednoducho toto nie je pravdou. Je pravdou to, že povedzme unionisti, s ktorými vy rokovať nechcete, už dnes majú nad 200 členov, je to číslo z celkového nie silné, ale z hľadiska sudcov, ktorí podpísali memorandum proti vašim krokom, to číslo vlastne nevystihuje celkom realitu. Pretože ak skutočne pripustíme, že toto číslo je okolo 220, tak do dnešných dní memorandum proti vášmu pôsobeniu v rámci ministerstva spravodlivosti obsahuje medzi 400 až 500 sudcami Slovenskej republiky. Toto memorandum, pán minister spravodlivosti, nemožno zľahčovať.
Vy ste veľmi ironicky pozerali na pána Cupera, keď čítal toto memorandum, a nejako ste sa ho snažili dehonestovať. Za týmto memorandom stojí, podotýkam ešte raz, 400 až 500 sudcov Slovenskej republiky. Toto memorandum bolo preložené do zahraničných jazykov, bolo zaslané Európskej komisii, Rade Európy, takže ja byť vo vašej pozícii, by som jednoducho toto memorandum nezľahčoval, tak ako sa o to snažíte vy, pretože v konečnom dôsledku aj v zmysle tohto memoranda a dôvodov tam uvedených, v konečnom dôsledku trpí celá naša spoločnosť. Pretože iste sa budú pýtať aj medzinárodné organizácie a inštitúcie, čo sa to deje na Slovensku, keď 400 až 500 sudcov, takmer 40 % celého súdneho zboru, vyslovuje zásadný nesúhlas s postojmi a krokmi ministra spravodlivosti. Takže si myslím, že nie je to celkom tak, ako pán minister vo svojom vystúpení reagoval. A naopak, tá realita je oveľa horšia.
Samotné rozdelenie sudcovského stavu môže byť do budúcnosti až fatálne, pretože ak pripustíme alebo teda ak pripustíme hypotézu, že bude v blízko budúcej dobe schválená novela veľkej Ústavy Slovenskej republiky, treba povedať, že práve v dôsledku schválenia tejto veľkej novely dôjde k zakonzervovaniu terajšieho súčasného stavu aj v rámci sudcovskej obce. To, či je to dobré, alebo nie je dobré, ponechám možno na budúcnosť, na hodnotenie toho v rámci samotnej budúcnosti. Ale jednoducho ak teda dôjde k tomu, že táto veľká novela Ústavy Slovenskej republiky bude schválená, tento spor, tento vnútorný rozpor a toto politické rozdelenie, ktoré nikdy nebolo také markantné a také silné, ako je dnes, bude prenesené aj do samosprávneho a stavovského života samotnej sudcovskej obce. A toto, pán minister spravodlivosti, toto je váš príspevok v rámci vášho pôsobenia ministra spravodlivosti v tejto sfére.
Pán poslanec Cuper ako predkladateľ pomenoval mnohé veci, ktoré vám vyčítame alebo ktoré neboli obsiahnuté ani v samotnom návrhu. Ja chcem pridať alebo zduplikovať také prípady, na základe ktorých sa poukazuje na značnú schizofrénickosť vášho konania a správania sa. Pán minister spravodlivosti, vy ste napríklad prepustili alebo odvolali predsedníčku Krajského súdu v Bratislave z dôvodu, že nezabránila v rámci spravovania svojho krajského súdu tomu, aby niektorí sudcovia prísne dodržiavali aj ľpeli na inštitúte zákonného sudcu. Z podobných dôvodov napríklad nebol tu na pôde parlamentu odsúhlasený na doživotie jeden sudca práve preto, že údajne si mal alebo si nemal zapísať nejakú vec, alebo teda mal porušiť princíp zákonného sudcu. Tomuto inštitútu ste aj vy na pôde ústavnoprávneho výboru a koniec koncov aj sudcovská obec venovali veľmi veľkú a silnú pozornosť a ona je oprávnená, pretože skutočne aj v medzinárodných organizáciách a inštitúciách a v medzinárodných dokumentoch inštitút zákonného sudcu je jedným z veľmi významných prvkov súdnej nezávislosti.
Pán minister spravodlisti, vy ste dva roky pri ministrovaní, v rámci tohto rezortu dodnes vládne v inštitúte zákonného sudcu na Slovensku chaos, každý okresný alebo krajský súd na Slovensku si vlastne samotný postup, kolotoč prideľovania jednotlivých vecí robí absolútne po svojom. A podporím to konkrétnymi prípadmi, z ktorých je jasné a evidentné, že aj ministerstvo spravodlivosti, ergo vy alebo vaši najvyšší pracovníci priamo porušujú tento inštitút zákonného sudcu, čiže vlastne tu dochádza k tej základnej schizofrénii, keď niekoho za toto prepustíte a nakoniec sami toto podporujete alebo iniciujete.
Spomeniem ako najčerstvejší a prvý prípad, ktorý je veľmi zaujímavý a mediálne vžitý, je to prípad, pán minister spravodlivosti, prípad vydania medzinárodného zatykača na poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Lexu. Tento návrh na vydanie medzinárodného zatykača na poslanca Ivana Lexu bol doručený na Okresný súd Bratislava I a v rámci vopred stanoveného kolotoča bol pridelený jednému sudcovi. Myslím si, že v danom prípade môžem aj menovať tých sudcov, pretože jednoducho tak to bolo, ale nemienim nikomu v tomto smere poškodiť. Bol pridelený sudcovi Jamrichovi na Okresnom súde Bratislava I, ktorý sa mal zaoberať v rámci svojej služby ako trestný sudca vydaním tohto medzinárodného zatykača. Sudca Okresného súdu pán Jamrich sa obrátil na Národnú radu Slovenskej republiky v zmysle uvedenej veci, ktorá dostala normálne číslo, bola živou vecou na rozhodnutie tohto zákonného sudcu, obrátil sa na Národnú radu o udelenie súhlasu, ktorý následne bol udelený. Ale čuduj sa, svete. Keď Národná rada Slovenskej republiky tento súhlas vydala, naraz vec, ktorá bola pôvodne riadne zapísaná, ktorá bola riadne zažurnalizovaná, mala riadneho zákonného sudcu, ako keby sa ukončila a uvedený návrh čakal na novú osobu, na nového sudcu, ktorý v predmetnej veci mal rozhodnúť zrejme tak, ako sa žiadalo.
A tá pitoresknosť celej situácie spočíva v tom, že predseda Okresného súdu Bratislava I pán Lehotský, ktorý dovtedy nemal takéto služby, aby mohol rozhodovať o týchto medzinárodných zatykačoch, sa rýchlo zapísal do zoznamu, týždeň sa už s existujúcou vecou muselo čakať, kým príde predseda Okresného súdu Bratislava I na rad, a keď prišiel na rad a podľa stanovenej služby mal on rozhodovať o medzinárodných alebo o zatykačoch, tak zhodou okolností po týždni čakania dostal túto vec na rozhodnutie predseda Okresného súdu Bratislava I pán Lehotský.
Pýtam sa vás, pán minister spravodlivosti, toto je s kostolným poriadkom? Veď tu dochádza, ak sa toto preukáže, a ja si myslím, že áno, pretože tieto veci sú do istej miery preskúmateľné, to je v podstate dôvod na nielen politickú, ale aj právnu zodpovednosť dotknutých ľudí, ktorí takto činili. Ak sme hovorili o posvätnosti a o význame inštitútu zákonného sudcu, to je prípad, ktorý je z posledných dní.
Pán poslanec Cuper spomínal aj kauzu Kúpeľov Sliač. Myslím si, že aj táto kauza poskytuje množstvo nápadov a množstvo dokladov a dokumentov o porušení aj tohto zákonného inštitútu zákonného sudcu, aj priamej ingerencie ministerstva spravodlivosti, či jej najvyšších a zodpovedných pracovníkov v oblasti urýchľovania alebo v oblasti intervencií v súvislosti s niektorými krokmi na súdoch. Spomeniem jeden dokument, ktorý sa nazýva Informácia o situácii v spoločnostiach Kúpele Sliač a Kováčová a Klenoty Bratislava. Tento materiál predkladal za Fond národného majetku pán Kojda na poradu ekonomických ministrov a tento materiál následne, o ktorom mala rokovať aj samotná vláda, pretože Fondu národného majetku sa nedaril proces reprivatizácie tak, ako si želali, a chceli zrejme aj požehnanie politickej povahy v niektorých krokoch pre budúcnosť. Z uvedeného materiálu budem čítať iba tie kroky, ktoré sú tu evidentne potvrdené, evidentne urobené a ktoré jednoducho svedčia o zasahovaní nielen politickom, ale aj o štátnom zasahovaní do rozhodovacej a nezávislej činnosti súdov.
V rámci uvedeného materiálu, ktorý je inak významný aj tým, že veľkú úlohu v ňom zohráva isté reťazenie viacerých ľudí, možno je tu len pochybnosť čisto náhodná, ktorá má povedzme aj sčasti príslušnosť napríklad ku Kresťanskodemokratickému hnutiu, spomeniem reťazec pána Šutyho vo Fonde národného majetku, ktorý bol a, myslím, aj je pomerne významným členom Kresťanskodemokratického hnutia, aj v minulosti tak vystupoval, a ktorý bol do istej miery ťahúňom, pretože takto aj menovite vystupuje v týchto materiáloch práve v týchto niektorých veciach spomenutej reprivatizácie. Ďalej spomeniem napríklad súvislosti s Kúpeľmi Sliač pána Dr. Chmelíka, ktorý tam bol tiež, by som povedal, nainštalovaný z hľadiska nového vedenia, ktorý bol tiež poslancom Kresťanskodemokratického hnutia v minulosti. A mohol by som spomenúť aj iné osoby, ale pre túto chvíľu nebudem. Ja si myslím, že v budúcnosti tento materiál bude aj predmetom vlastne nejakého iného kvalifikovanejšieho záujmu pri hľadaní a vyvodení či už politickej, alebo právnej zodpovednosti viacerých zainteresovaných.
Ak som hovoril o uvedených krokoch, tak v rámci tohto materiálu pod bodom 9 a 10 sa výslovne hovorí, citujem, "6. 11. 1999 rokovanie MUDr. Hrybského a pána Očenáša s vedúcim úradu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky JUDr. Lipšicom," "7. 11. 1999 na základe výsledkov z rokovania dňa 6. 11. boli zaslané písomné podklady na ministerstvo spravodlivosti týkajúce sa zápisu zmien do Obchodného registra". Pýtam sa, kto rozhoduje o zápise zmien do Obchodného registra? Nezávislý súd alebo ministerstvo spravodlivosti, keď to bolo doručené na ministerstvo spravodlivosti? To je prvý veľký, veľmi vážny otáznik, ktorý o niečom svedčí. Následne v uvedenom materiáli sa napríklad hovorí: "Predstavenstvo a JUDr. Jurovatý zabezpečia právne kroky na Najvyššom súde Slovenskej republiky proti odvolaniu firmy KORVAS v súvislosti so zvolaním zastupiteľstva alebo valného zhromaždenia. Pán JUDr. Jurovatý podá sťažnosť proti právnemu zástupcovi a predseda predstavenstva pán Očenáš 12. 11. 2000 a člen dozornej rady Ing. Baňas uskutočnili rokovanie na ministerstve spravodlivosti o urýchlení procesu zápisu do Obchodného registra." Toto je v oficiálnom materiáli, ktorý prerokovala porada ekonomických ministrov a o tomto materiáli zrejme, možno nie, rokovala aj samotná vláda, pretože tu je aspoň uvedené, že išlo o materiál dôverný. Ja neviem z hľadiska uznesenia, či v podstate uvedený materiál je predmetom aj nejakého uznesenia samotnej vlády.
A ďalej sa tu hovorí: "18. 11. 1999: Keďže Fond národného majetku Slovenskej republiky a právoplatne zvolené orgány vyčerpali všetky dostupné spôsoby a právoplatné postupy, z toho dôvodu rokoval Ing. Šutý, už spomínaný člen výkonného výboru Fondu národného majetku, so zástupcami policajného prezídia Slovenskej republiky za účelom dohodnúť aktívnu ochranu. Na základe tohto rokovania policajné prezídium v priebehu 48. týždňa vypracuje po právnej analýze metodiku postupu polície Slovenskej republiky v podobných prípadoch."
Chcem povedať, že veľmi čestne a veľmi zodpovedne sa v danom prípade zachoval plk. Dr. Jozef Petráš, myslím, že to bol zástupca prezidenta Policajného zboru, ktorý zrejme oponoval takýmto kovbojským spôsobom správania sa oficiálnych aj štátnych orgánov, nielen ich, ale aj štátnych orgánov, a ktorý odmietal tento postup ako nezákonný. Mimochodom uvedený pán dnes, pokiaľ sa nemýlim, tak už bol vymenený a je tam nejaký iný pán namiesto pána plk. Petráša. Neviem, či má to nejaký súvis s jeho vyjadreniami sa aj v týchto oblastiach, alebo nemá. Ale v každom prípade tento tlak aj na Policajný zbor nesporne bol, bol silný a hovoril o ňom aj pán poslanec Cuper na základe interného listu, tiež bez označenia, ktorým minister spravodlivosti sa obrátil na pána Pittnera v tom smere, aby zabezpečil tento policajný zákrok. A myslím si, že pán minister vcelku "kulantným" a racionálnym spôsobom musel vysvetľovať aj s jemnou výčitkou pánovi ministrovi spravodlivosti, že v danom prípade jednoducho takto sa postupovať nemôže.
Pýtam sa, aká je právomoc ministra spravodlivosti žiadať o policajný zásah v súkromnoobchodnom spore, ktorý je predmetom súdneho skúmania a rozhodovania? Veď to je nehorázne zneužitie právomoci a postavenia ministra spravodlivosti. Veď on má absolútne inú pôsobnosť, nie zaoberať sa záležitosťami dotýkajúcimi sa zvolania alebo zavolania, alebo prikázania nejakým policajtom alebo iným predstaviteľom.
Ďalej chcem zvýrazniť ďalší takýto doklad, ktorým je písomnosť práve advokátskej kancelárie pána Jurovatého, ktorú adresuje práve spomínanému pánovi Šutému na Fond národného majetku, kde konkrétne hovorí o procese rokovania o veciach povedzme na súdoch. Hovorí o tom, ako uvedená vec prešla od jednej doktorky k druhej doktorke, hovorí o tom konkrétne, že tá nová pani doktorka je jeho bývalá kolegyňa, s ktorou má dobré pracovné vzťahy a ktorú navštívil a s ktorou rokoval.
Pán minister, toto sú exaktné a doložené veci, ktoré evidentne svedčia jednoducho o tom, že v týchto prípadoch došlo k nehoráznemu prieniku politickej moci, a nebojím sa povedať, aj štátnej moci na úkor nezávislej a súdnej moci a že jednoducho tieto záležitosti sú oveľa zarážajúcejšie ako to, či mohla predsedníčka Krajského súdu v Bratislave zabezpečiť, aby niektorý z jeho sudcov alebo sudkýň zneužil alebo využila, alebo omylom si zapísala nejakú vec v rámci inštitútu zákonného sudcu.
Takže tieto všetky veci, myslím si, že keby ony izolovane existovali, pán minister, keby sa preukázala len jedna z nich, a ony sú zapísané, tak každá osebe vyvoláva podľa môjho názoru v civilizovanej krajine veľmi jasné následky vo vzťahu k ministrovi spravodlivosti a len na izolovaných týchto prípadoch, na každej zvlášť by ste v civilizovanej krajine museli odstúpiť. Takže ak nám vy vyčítate, pán minister, že my máme snahu len proste nejako znevažovať vašu prácu, nie je to tak. Ak sme hovorili aj vo februári tohto roku o tom, že vplyvom uvedených personálnych zmien, ktoré konáte, či už na Krajskom súde v Bratislave, či už na okresných súdoch, Okresnom súde Bratislava I, ktorý je veľmi významný, pretože je v centre samotnej Bratislavy, kde sú sídla vlastne veľmi významných inštitúcií, tak tieto kroky sa nedejú náhodne, ale dejú sa práve kvôli tomu, aby sa zabezpečila priechodnosť či už reprivatizačných, alebo iných kriminalizačných procesov, ktoré konáte a dejete alebo ktoré sa konajú aj proti samotnej opozícii.
Ak ste sa, pán minister, pokúsili zľahčiť to, že Ústavný súd povedal, že jednoducho vy máte právo žiadať od súdnych funkcionárov majetkové priznanie, tak poviem to veľmi jemne, veľmi sa mýlite a pochybujem o tom, pochybujem, že Ústavný súd takéto rozhodnutie vydal, lebo je to nezmyselnosť. Jednoducho vy, pán minister, to, čo nemáte uložené, nemôžete robiť. My nevyčítame morálnu stránku uvedenej veci, že ste chceli poznať majetkové záležitosti súdnych funkcionárov, ale vy ich žiadať jednoducho nemôžete, pretože napríklad až ústavný zákon takúto povinnosť stanovil ostatným ústavným činiteľom. A navyše podotýkam, na rozdiel od ostatných ústavných činiteľov vy ste nežiadali majetkové priznanie iba od súdnych funkcionárov, ale dokonca aj od ich manželiek a detí, čo neprešlo ani vo vzťahu k poslancom a členom vlády. Takže ide tu o zjavnú nerovnomernosť, ide tu z vašej strany, by som povedal, o nezákonnosť. Vy sám ste povedali, že jediným dôvodom na odvolanie predsedu Okresného súdu v Žiline bolo nedanie tohto majetkového priznania, ergo vy sám ste potvrdili, že ste konali v rozpore so zákonom.
Myslím si, že bolo by možné ešte v tejto súvislosti hovoriť dlhšie. Vy ste spomenuli, pán minister spravodlivosti, ako svoju obhajobu skutočnosť, že v súčasnosti je preto toľko sporov na súdoch, že my sme znevážili alebo my sme zmenili kupónovú privatizáciu na iný druh a iný spôsob. Pán minister spravodlivosti, dnes ani najväčší pravicoví fundamentalisti, či už sú v Spojených štátoch, alebo či sú v Čechách, alebo na Slovensku, nikto z nich si nedovolí povedať, že kupónová privatizácia bola dobrá z hľadiska ekonomickej transformácie, naopak, všetci unisono hovoria, že to bol jeden veľký omyl v rámci postkomunistickej transformácie.
A teda ja si myslím, ak dnes je takáto zodpovednosť a väčší počet prípadov na súde, tak v prvom rade majú morálnu a politickú zodpovednosť za tieto spory tí, ktorí sa usilovali za tento spôsob, by som povedal, nespravodlivého a nečestného prerozdelenia samotného majetku transformácie. Takže boli ste to aj vy, pán minister, ktorý ste istý čas boli vo významných funkciách. Bol to napríklad pán minister Mikloš, ktorý sa sám nazýval krstným otcom tejto metódy, a myslím si, že krstným otcom veľmi zlého dieťaťa v danom prípade, čo nie je len môj názor, ale je to aj názor v podstate aj renomovaných ekonómov aj pravicového zmýšľania, nielen teda ľavicového.
Pokiaľ vám vyčítame, pán minister spravodlivosti, váš vzťah a váš postoj vo vzťahu ku kauze s predsedom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, tak on nemá ani tak dimenziu v prvom rade ústavnoprávnu, pretože v tomto smere skutočne bude rozhodovať možno v prípade sporu Ústavný súd, ale on má dimenziu predovšetkým politickú. Pán minister spravodlivosti, ja som vám to povedal aj na rokovaní výboru, všetci občania, ktorí mali možnosť vidieť váš vzájomný konflikt v televízii a v komunikácii vlastne o mnohých problémoch s predsedom Najvyššieho súdu, neuveriteľným spôsobom ste znížili autoritu štátu, znížili ste autoritu samotného úradu v tom smere, že občania v plnej nahote videli doslova škriepku a hádku dvoch rozvadených ľudí, z ktorých jeden je minister spravodlivosti a druhý je predseda Najvyššieho súdu, pred tvárou verejnosti, teda osobností, ktoré by mali mať iný význam, ktoré by mali hovoriť o niečom inom v samotnej spoločnosti. Pevne dúfam, že dnes, ak sa máte stretnúť s pánom predsedom Najvyššieho súdu, že tá debata bude pokojná, bude racionálna a nebude taká emotívna, uštipačná, aká bola doteraz. Pretože neznevažujete tým iba samých seba, ale znevažujete tým vlastne aj celý úrad, ktorý zastávate.
Chcem povedať, že vo vzťahu k tejto politickej kauze odvolávania predsedu Najvyššieho súdu je hlavný problém predovšetkým v tom, že hľadáte neúmerné a nepravdivé tvrdenia na to, aby ste zakryli jednoducho váš názor a váš návrh, že treba vymeniť predsedu Najvyššieho súdu, pretože vám nevyhovuje a vám nekonvenuje. Myslím si, že bolo by oveľa úprimnejšie a možno aj bez menšieho odporu z našej strany, ak by ste to urobili bez nejakých tých rituálnych tančekov okolo, ako teraz ukazujete, ale keby ste to jednoducho aj znásilnením reality udiali vašou väčšinou v parlamente. A myslím si, že v takom prípade by to bolo oveľa dôstojnejšie a neboli by takéto problémy.
Takže azda na úvod, alebo teda z hľadiska vystúpenia toľko. Priznám sa, že som nechcel reagovať hneď, ale vaša reakcia ma, pán minister, primäla k tomu, že si myslím, že je hodne o čom rozprávať. A je ešte oveľa, oveľa viac, by som povedal, kritických poznámok a kritických činností vo vzťahu k tomu, čo ste vy ako minister spravodlivosti urobili, respektíve neurobili v rezorte, v ktorom ste mali vykonávať túto funkciu.
Ak ste povedali takú vec, že my sme neboli minulý týždeň, alebo v minulých týždňoch na zasadnutí ústavnoprávneho výboru, keď sa rokovalo o programovom vyhlásení vlády a že to bolo zobraté na vedomie, nuž, pán minister, zase je to obrovské zjednodušenie celého problému. Veď vy veľmi dobre viete, že už vyšše roka, vyšše roka existuje na pôde ústavnoprávneho výboru uznesenie, ktoré som inicioval, na základe ktorého ste mali predložiť jeden vážny dokument, ktorý je hádam najdôležitejším z hľadiska vášho pôsobenia v tomto rezorte, aby ste ukázali budúcnosť a koncepčnosť budúceho pôsobenia súdnej moci na Slovensku. Vy ste neboli schopný za celý rok takýto materiál vypracovať. To, čo ste predložili, dokonca bolo proti gustu a dišputu poslancov vládnej koalície v ústavnoprávnom výbore a dokonca predseda ústavnoprávneho výboru osobným listom vám tieto skutočnosti vyčítal a žiadal vás, aby ste uvedené nedostatky odstránili, aby ste uvedený materiál stiahli a aby ste predložili nie analýzu minulosti z hľadiska súdnej moci alebo popis dnešnej situácie, ale nejakú racionálnu analýzu, čo so súdnou mocou pre budúcnosť. Dodnes ste takýto materiál nepredložili napriek tomu, že vaše iniciatívy nielen v rámci rezortu ministerstva spravodlivosti sú veľmi dynamické, veľmi silné a, by som povedal, veľakrát aj v rozpore so zákonom.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)