Správa

o 35. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky

konanej 7. a 8. septembra 2000

 

 

7. septembra 2000

 

 

Predseda NR SR J. Migaš:

Vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

otváram rokovanie 35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Skôr ako pristúpime k rokovaniu, zistím prítomnosť poslancov na schôdzi.

Nech sa páči, panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa stlačením hlasovacieho tlačidla.

Prezentovalo sa 96 poslancov, teda Národná rada je schopná sa uznášať.

O ospravedlnenie neúčasti na 35. schôdzi písomne požiadali títo poslanci: podpredsedovia Národnej rady Marián Andel a Igor Presperín, pani poslankyňa Keltošová, pán poslanec Mesiarik, pán poslanec Petrák, pán poslanec Sopko a pán poslanec Volf. Na zahraničnej služobnej ceste sú poslanci Kresák, Mikloško a Zajac.

Na 35. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky overovateľmi budú poslanci László Hóka a Pavol Kačic. Náhradníkmi budú poslanci Marián Antecký a Ján Danko.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súčasnosti prebieha inštalácia počítačovej siete v rokovacej sále parlamentu. Upozorňujem vás, že vzhľadom na dnešnú schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky museli byť práce prerušené, preto na niektorých pracovných stoloch nie sú ešte nainštalované zásuvky na pripojenie do počítačovej siete.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, schôdzu som zvolal podľa článku 83 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 17 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku na požiadanie skupiny 32 poslancov Národnej rady. Žiadosť poslancov o zvolanie schôdze ste dostali spolu s pozvánkou. Poslanci žiadajú na tejto schôdzi prerokovať

návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Jánovi Čarnogurskému, poverenému riadením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

Podľa článku 88 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky návrh na vyslovenie nedôvery vláde Slovenskej republiky alebo jej členovi prerokuje Národná rada vtedy, keď o to požiada najmenej pätina jej poslancov. Teda program tejto schôdze sa neschvaľuje.

Chcem pripomenúť, že podľa § 24 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku nemožno program schôdze doplniť alebo meniť, ak bola zvolaná podľa § 17 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku na požiadanie aspoň pätiny poslancov.

Skôr ako budeme pokračovať v rokovaní 35. schôdze, v mene poslaneckých klubov Slovenskej demokratickej koalície, Strany demokratickej ľavice, Strany maďarskej koalície a Strany občianskeho porozumenia podávam dva návrhy, a to

1. aby sa Národná rada Slovenskej republiky podľa § 29a ods. 1 zákona o rokovacom poriadku uzniesla na určení dĺžky rečníckeho času na rozpravu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Jánovi Čarnogurskému, poverenému riadením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, aby dĺžka rozpravy bola 12 hodín,

2. aby sme pokračovali v rokovaní 35. schôdze Národnej rady aj po 19.00 hodine, t. j. až do skončenia programu tejto schôdze.

O týchto mojich návrhoch dávam hlasovať. Čiže najskôr budeme hlasovať o návrhu na určenie dĺžky času na rozpravu 12 hodín.

Prezentujme sa a hlasujme o mojom prvom návrhu, aby dĺžka rozpravy trvala 12 hodín. Hlasujeme.

(Hlasovanie.)

Prezentovalo sa 110 poslancov.

Za návrh hlasovalo 66 poslancov.

Proti návrhu hlasovalo 40 poslancov.

Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

Nehlasovali 3 poslanci.

Konštatujem, že sme tento návrh schválili.

Teraz budeme hlasovať o návrhu, aby sme pokračovali v rokovaní aj po 19.00 hodine, t. j. dovtedy, kým sa neskončí 35. schôdza.

Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme.

(Hlasovanie.)

Prezentovalo sa 107 poslancov.

Za návrh hlasovalo 69 poslancov.

Proti návrhu hlasovalo 35 poslancov.

Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

Nehlasovali 2 poslanci.

Konštatujem, že sme tento návrh schválili.

Čas určený na rozpravu je medzi poslanecké kluby a poslancov, ktorí nie sú členmi poslaneckých klubov, t. j. nezávislých poslancov, rozdelený takto: Hnutie za demokratické Slovensko 3 hodiny 27 minút 48 sekúnd, SDK 3 hodiny 18 minút 8 sekúnd, SDĽ 1 hodina 46 minút 19 sekúnd, SMK 1 hodina 12 minút 28 sekúnd, SNS 1 hodina 2 minúty 49 sekúnd, SOP 57 minút 59 sekúnd. Čas pre jedného nezávislého poslanca je 4 minúty 50 sekúnd.

Prosím predsedov poslaneckých klubov, aby mi najneskôr do otvorenia rozpravy písomne oznámili poradie rečníkov zastupujúcich poslanecký klub. Tlačivá na určenie poradia rečníkov za poslanecké kluby a nezávislých poslancov sú na prezencii.

Pán poslanec Tkáč, máte nejaký procedurálny návrh?

Nie. V poriadku.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k rokovaniu o

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Jánovi Čarnogurskému, poverenému riadením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

Návrh ste dostali ako tlač 737.

Uvedený návrh podľa § 109 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku som bezodkladne zaslal vláde Slovenskej republiky na zaujatie stanoviska a pridelil som ho na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady s tým, že ako gestorský bol určený Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

Teraz prosím povereného člena skupiny poslancov poslanca Jána Cupera, aby uviedol návrh a súčasne oboznámil Národnú radu s dôvodmi, ktoré viedli skupinu poslancov k podaniu návrhu na vyslovenie nedôvery členovi vlády Jánovi Čarnogurskému, poverenému riadením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Poslanec J. Cuper:

Vážený pán predseda parlamentu,

vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

vážený pán minister spravodlivosti,

vláda Mikuláša Dzurindu v závere svojho programového vyhlásenia nás všetkých presviedča, že si je vedomá faktu, že neoddeliteľnou súčasťou obrazu krajiny je aj opozícia. Preto nás, teda opozíciu, pozýva k novému, ale hlavne k trvalému dialógu, v ktorom bude vláda nielen rozprávať, ale ukáže aj ochotu načúvať. V ďalšom Mikuláš Dzurinda tvrdí, že vláda zabezpečí opozícii všetky podmienky na náležitý výkon jej kontrolnej funkcie a že bude ochotná konfrontovať vlastné prístupy v otvorenej diskusii s opozíciou. Pozrite sa, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci vládnej koalície, a konfrontujte obraz tejto krajiny s Dzurindom sľúbenou realitou v programovom vyhlásení vlády.

Chcem však zdôrazniť, že rokovanie o dôvere vlády alebo jej členovi patrí v parlamentnej republike, akou je aj Slovenská republika, v zmysle článku 86 písm. g) do fundamentálnej pôsobnosti Národnej rady Slovenskej republiky, a teda aj do vašej, aj našej pracovnej náplne. Chápte dnešné rokovanie o dôvere pánovi Čarnogurskému, ministrovi spravodlivosti, ako súčasť trvalého otvoreného dialógu medzi vami, teda vládnou koalíciou, a nami, teda opozíciou. V skutočnosti sa vy, poslanci vládnej koalície, akosi otvorene dialógu s opozíciou bojíte, zrejme aby nevyšli najavo niektoré skutočnosti, že vláda a jej jednotliví ministri nie sú schopní plniť predvolebné sľuby, ktoré dali v programovom vyhlásení vlády. Ďalej nie sú schopní plniť sľuby o tom, že budú hovoriť občanom tohto štátu pravdu. Pravdou je však to, že v predvolebnom boji nehanebne klamali občanov tohto štátu a jednotliví ministri tejto republiky aj naďalej klamú občanov Slovenskej republiky, teda svojich voličov.

Vo vašom obraze, vážení páni poslanci vládnej koalície, by ste najradšej opozíciu schovali za rám toho obrazu, mimo reality tejto krajiny a jej národa, lebo národ vám je už dávno len prostriedkom, ako sa dostať k moci a ako ho oklamať. Ale on už vám dávno nedôveruje, a naopak, vaša vláda je mimo obrazu tejto krajiny. Korupcia sa zahniezdila v jednotlivých politických subjektoch vládnej koalície a, žiaľ, stala sa programovou náplňou ich práce. Minister spravodlivosti Ján Čarnogurský ako majster politickej pretvárky, vyrábania politických škandálov zrejme o nej vie až príliš veľa, a preto si nerobíme, poslanci opozície, veľké ilúzie a nádeje, že jeho odvolanie z postu ministra spravodlivosti vy, poslanci vládnej koalície, podporíte. Ale napriek tomu všetkému si my poslanci opozície ctíme programové vyhlásenie vlády, citované pasáže v ňom a chceme plniť svoju kontrolnú funkciu v pracovnom dialógu s vami, voči tejto vláde a jej jednotlivým ministrom. Ale najmä k občanom tohto štátu cítime zodpovednosť za to, že budeme svoju opozičnú politiku vytvárať a že budeme občanom tohto štátu ukazovať na problémy, ktoré v jednotlivých rezortoch sú.

Rezort ministerstva spravodlivosti, ktorý má spravovať súdnictvo Slovenskej republiky, je takým problémovým rezortom. Vytvorte nám, vážení páni poslanci vládnej koalície, na to náležitý priestor, aby sme problémy, ktoré vznikli v rezorte ministerstva spravodlivosti, pri tejto príležitosti s vami prediskutovali. Podporte našu snahu, aby občania tohto štátu mohli sledovať prenosy slovenského parlamentu tak, ako je to vo všetkých okolitých krajinách a v demokratickom svete bežné. Nebojte sa pravdy! Veď ako hovorí Antonio Gramsci, taliansky filozof: "Pravda je revolučná, prečo sa jej báť?" A vy sa tvárite ako revolucionári.

V tejto súvislosti sa obraciam aj na prezidenta Slovenskej republiky Rudolfa Schustera, aby dostál svojich predvolebných sľubov, váhou svojej osobnosti sa zasadil za priame prenosy zo slovenského parlamentu. Lebo tým, že chýba táto otvorená scéna, ktorú pán premiér sľúbil vytvoriť na prezentovanie kontrolnej funkcie z pôdy parlamentu slovenským občanom-voličom, ktorí sú jediným zdrojom moci v našom štáte, dostáva sa malý priestor pre nás, poslancov opozície, aby sme plnili túto funkciu aj smerom k občanom Slovenskej republiky.

Nechceme, aby naše názory v pristrihnutej a skrátenej podobe vo verejnoprávnej televízii potom, ako odznejú za zatvorenými dverami parlamentu, prezentovali takí redaktori, ako je trebárs Ľuba Lesná alebo Braňo Dobšinský a niektorí ďalší, ktorí by si len ťažko mohli dať prívlastok objektívny redaktor a nestranný redaktor verejnoprávnej televízie. Pochybujem, aby sa v demokratickej spoločnosti dostalo toľko priestoru všemocnému úradníkovi na ministerstve spravodlivosti Lipšicovi, cez ktorého pán minister spravodlivosti Čarnogurský prezentuje väčšinu toho, čo sám nechce o práci ministerstva povedať.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vráťte občanom prenosy z rokovania parlamentu, aby sa aj oni mali možnosť dozvedieť pravdu o vašom vládnutí neskreslene a aby sme im mohli prezentovať našu kontrolnú funkciu, ktorá nám oprávnene patrí. My opozícia nechceme takých hovorcov, ako je Ľuba Lesná alebo Braňo Dobšinský, chceme sa prihovárať svojim voličom, občanom priamo. Nechceme, aby odznievali, pán Čarnogurský, ako ste nás presviedčali o tom v ústavnoprávnom výbore, argumenty cez také časopisy, ako je Plus 7 dní alebo denník Sme, kde len ťažko sa dovoláme pravdivých a objektívnych a neskreslených informácií. Nechceme, aby sa občania Slovenskej republiky dozvedali informácie o kontrolnej funkcii poslancov parlamentu cez ústa Andrey Vadkerty, ktorá je veľmi blízko a teraz už aj reálne spojená s veľkým kapitálom prezentovaným pánom Černákom, Kaníkom, teda ide o Capital group. Takíto redaktori nemajú právo potom hovoriť o tom, ako robíme opozičnú politiku my, aj keď ide o súkromné médium. Viem, že váš strach z pravdy je veľký, preto ste urobili aj rozsiahle politickoúčelové korektúry v rokovacom poriadku, aby ste nám zabránili, ale nezabúdajte, že aj sebe v budúcnosti, ak budete opozíciou, a to ňou určite budete, ste zapchali ústa, a aby ste znemožnili pravde predrať sa na svetlo Božie, aby sa nedostala do uší adresátov - voličov.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci vládnej koalície, umožnite občanom Slovenskej republiky prenosy z parlamentu v súlade so zákonom o slobode informovania, ktorý tak vehementne tu presadzovali páni Langoš, Šebej, Zajac a Tatár, aby ich úsilie nevyznievalo ako bohapusté farizejstvo, lebo práve títo páni poslanci sa na jednej strane vehementne zasadzovali o slobodné šírenie informácií a na druhej strane v ich praktickej politike voči verejnoprávnym i súkromným mediám, ako aj v obmedzovaní práva na kontrolné funkcie opozície v rokovacom poriadku prakticky popierajú. Opozícia nemá za súčasnej vlády inú šancu prezentovať svoju kontrolnú funkciu ako pri vyslovovaní nedôvery jednotlivým členom vlády. Vo všetkých výboroch parlamentu si vládna koalícia zabezpečila väčšinu. Všetky výbory vedú poslanci vládnej koalície, takže ďalšia forma kontroly opozície voči vláde, voči vládnej koalícii cestou poslaneckých prieskumov na ministerstvách, ako ju využila táto vládna koalícia, keď sme my boli pri moci, je prakticky znemožnená.

Nechápem, vážení páni poslanci vládnej koalície, prečo tie hlasy nepochopenia, ako si opozícia plní svoju kontrolnú funkciu voči jednotlivým ministrom, ktorí sa dopúšťajú nezákonných postupov, protiústavných postupov, robia nezákonné personálne čistky na súdoch, nestarajú sa o koncepčný rozvoj zvereného rezortu. Podľa nášho názoru rezort ministerstva spravodlivosti je takým rezortom, kde sa pod vedením ministra Čarnogurského nerobí koncepčná práca, porušuje sa ústavnosť a zákonnosť v tomto štáte. Pán minister zasahuje do nezávislosti súdnej moci tým najhrubším spôsobom, aby sa docielili reprivatizačné rozhodnutia na súdoch Slovenskej republiky, také, ako to vládna koalícia svojim predvolebným mecenášom sľúbila. Ďalej aby sa dotiahli tie politické kauzy, ktoré boli vyprodukované vtedajšou opozíciou, dnes vládnou koalíciou, a vládna koalícia, vtedajšia opozícia, má záujem na tom, aby v konečnom dôsledku ich vyriešenie pred súdnymi orgánmi vyznelo v jej prospech. O tom budú ešte jednotliví členovia uvádzať aj konkrétnejšie argumenty.

Nič tak dobre necharakterizuje osobu pána ministra spravodlivosti po nástupe do funkcie ministra spravodlivosti ako citát, ktorý som vybral z knihy Fridricha Nietzscheho a volá sa Mimo dobra a zla. Kde na strane 80 Fridrich Nietzsche hovorí: "Ježiš hovoril svojim Židom: Zákon bol pre paholkov. Milujte Boha, ja ho milujem ako jeho syn. Čo je nám Božím synom po morálke?" Dôvody opozície na odvolanie ministra spravodlivosti pána Čarnogurského sú vo všeobecnej polohe zhrnuté v tlači 737, ktorú ste dostali. A ďalšie odznejú počas rozpravy.

Treba povedať, že pán minister si našu ani vašu dôveru nezaslúži. Nezaslúži si ju preto, že si zo sudcov Slovenskej republiky urobil svojich "paholkov". Nezaslúži si ju preto, že sústavne, ako odznie v ďalšom, porušuje ústavu a zákony v tomto štáte, ktorých by on mal byť strážcom. Nezaslúži si ju preto, lebo je zlým morálnym príkladom pre občanov Slovenskej republiky. Iniciuje ohováračské kampane. Hovorí médiám nepravdu. Organizuje diskreditačné kampane voči sudcom Najvyššieho súdu, ale aj iných súdov Slovenskej republiky, ako to bolo v prípade pána Štefanka, ale aj pána sudcu Polku a ďalších, Cimermana, ktorého list prečítam, a ďalších sudcov, ktorých by bol celý rad, a veľmi dlhý zoznam. Tým, že vydáva protiprávne pokyny, hrubým spôsobom prezentuje nechuť vmestiť sa do zákonom stanovených medzí. Prekrúca článok 2 ústavy, v ktorom je jasne povedané, že štátne orgány a ich úradníci môžu len to, čo im zákon umožňuje. Svojím postupom v kauze Štefanko otvoril celý rad amorálností. Dnes sa mnohí majitelia, ale aj prenajímatelia bytov nesnažia o to, aby sa domáhali svojich oprávnení a práv pred súdmi Slovenskej republiky, ale podľa priameho návodu pána ministra spravodlivosti a jeho všemocného úradníka sa domáhajú svojich práv praeter legem, to znamená pomimo zákona.

Aby sme nehovorili len k všeobecnostiam, prejdeme k jednotlivým dôvodom, ktoré uvádzame.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, programové vyhlásenie Dzurindovej vlády sľubovalo súdnej moci väčšiu nezávislosť a lepšie pracovné, materiálne i osobné podmienky na výkon sudcovskej funkcie. Garantom sudcovskej nezávislosti a nestrannosti mala byť osoba ministra spravodlivosti, ktorý sa za záhadných okolností dostal do vlády Slovenskej republiky. Pán minister nebol členom politickej strany, ktorá bola členom vládnej koalície, ba dokonca nebol členom politickej strany, ktorá by bola členom parlamentu, alebo teda bola tu prítomná v parlamente. Napriek tomu všetkému dostal tento zodpovedný post a divme sa svetu, ktorý pán minister prezentuje, nepokladal si v prvom rade za česť hlasovať za programové vyhlásenie vlády. Len tak sa dajú vysvetliť tie kroky, ktoré prezentoval na pôde parlamentu, ale aj v praktickom živote riadenia ministerstva, že si nectí zákony a ústavu tohto štátu, že nie je viazaný programovým vyhlásením vlády, v ktorom Dzurindova vláda sľubovala všeobecnú demokratizáciu, riadenie sa princípmi právneho štátu ústavnosti a zákonnosti.

Reálne takmer dvojročné pôsobenie pána ministra je opakom sľubovanej nezávislosti a nestrannosti slovenskej justície. Pán minister sa dopustil viacerých nezákonných a protiústavných krokov v oblasti personálnej politiky. Ak si pamätáte, vážené panie poslankyne, páni poslanci, len zbežne pripomeniem, pretože to už tu odznelo, pán minister spravodlivosti Slovenskej republiky vám predložil na zvolenie za sudkyňu Slovenskej republiky na doživotie pani Sobolovskú. Na tom by nebolo nič podozrivého ani nič, čo by stálo za komentovanie, lenže pani Sobolovská nebola dva roky sudkyňou, teda išlo o hrubý protiústavný postup, keď sa sudcom Slovenskej republiky stala osoba, ktorá nebola sudcom na štvorročné, teda čakateľské funkčné obdobie. Čo neplatilo napríklad pre iných sudcov, pretože dlhoročný sudca Najvyššieho súdu pán Toman, pán JUDr. Toman, si musel odslúžiť znova 4 roky v súlade s ústavou a až potom bol týmto parlamentom, teda predchádzajúcim parlamentom, prevolený do funkcie sudcu na doživotie, alebo teda na celé funkčné obdobie až do skončenia funkcie sudcu.

Ja viem, že vtedy, teda bolo to pred rokom, ste boli v eufórii moci, že nikomu ani nenapadlo rozmýšľať o tom, že by pán minister spravodlivosti sa mohol dopustiť nejakých protiústavných a protizákonných krokov. Ale taká je pravda a, žiaľbohu, našli sa aj poslanci, ako pán Kresák, ktorí túto nezákonnosť a protiústavnosť pána ministra spravodlivosti obhajovali v masovokomunikačných prostriedkoch. Ja sa pýtam tohto cteného zhromaždenia: Platí ústava a zákony tohto štátu pre všetkých občanov rovnako? Odpoveď vyznieva, že pán minister spravodlivosti si myslí, že neplatia. Pre pána Tomana platia, pre pani Sobolovskú, dnes už sudkyňu, neplatia. Tak kde je potom spravodlivosť, nestrannosť, nezasahovanie do súdnej moci? Pravda je však taká, že sudkyňa Sobolovská bola a je "oporou pána ministra spravodlivosti" a bola jednou z tých osôb, ktorá sa zúčastňovala nezákonných previerok na súdoch Slovenskej republiky zo strany ministerstva spravodlivosti, ktorú nariadil pán minister spravodlivosti protizákonne a protiústavne, pretože povedala to aj sudcovská rada, že previerky na súdoch, nižších súdoch, teda krajských a okresných, v Slovenskej republike môžu robiť iba sudcovia, ktorí sú dočasne pridelení na ministerstvo spravodlivosti. Pán minister spravodlivosti nepokladal za česť ctiť si § 41 zákona 335/1991 o sudcoch a súdoch, ale poslal na previerky na súdy v Slovenskej republike svojich ľudí na čele s pani Sobolovskou, aby preverovala, neviem čo. Pán minister možno nám to bližšie povie alebo oboznámi nás s tým, čo bolo úmyslom tohto jeho protizákonného a protiústavného kroku.

Pán minister spravodlivosti, vážený pán Čarnogurský, dnes ste hovorili, že v našom návrhu na vaše odvolanie sa snažíme obhajovať niektorých sudcov, ktorí sa údajne dopustili korupcie, a že my sa snažíme vám hatiť, alebo brzdiť vás vo vašom úsilí o ozdravenie slovenskej justície, a že chceme tieto praktiky týchto sudcov odobrovať. Nechceme, pán minister. Ale nechceme ani to, aby ste hrubým a protizákonným spôsobom šikanovali niektorých sudcov, na čo ste nemali zákonný dôvod a zákonné právo. Vy ste, pán minister spravodlivosti, požiadali všetkých predsedov okresných a krajských súdov, aby vám odovzdali majetkové priznania, lebo v opačnom prípade ste ich perzekvovali za tú povinnosť, ktorú im nijaký zákon neukladá.

Vážený pán minister, ja som bol tri roky aj nejaké mesiace predsedom výboru pre konflikt záujmov. Za ten čas aj s vtedajšími poslancami opozície aj vládnej koalície sme absolvovali niekoľko školení v zahraničí a návštev v partnerských výboroch v tých najdemokratickejších krajinách Európy. Nikde sme sa nedozvedeli, že by si nejaký štátny úradník mimo parlamentného výboru pre konflikt záujmov mohol vyžadovať majetkové priznania od pracovníkov alebo od podriadených svojho rezortu. Ak ste chceli od sudcov, teda predsedov a podpredsedov krajských a okresných súdov žiadať majetkové priznania, bolo vašou povinnosťou dať návrh na doplnenie zákona 119 a takto by ste mali ústavnoprávny podklad na svoje požiadavky voči predsedom krajských a okresných súdov.

Podľa súčasnej dikcie zákona číslo 119 majetkové priznania možno požadovať od prezidenta, členov vlády, ústavných sudcov, ministrov, sudcov, podpredsedu a predsedu Najvyššieho súdu, ale nie od predsedov a podpredsedov krajských a okresných súdov. Teda vy ste postupovali hrubo protiústavne, pretože zákon číslo 119/1995 Z. z. je ústavným zákonom. Vy ste si osobovali právomoc rozhodovať svojím pokynom mimo rámca zákona, i keď ústava hovorí o tom, že minister, teda ministerstvo môže vydávať pokyny iba v rámci zákona a v medziach zákona, iba vláde prísluší všeobecná nariaďovacia právomoc, ale nie ministrovi ani ministerstvu.

Samozrejme, spoliehali ste sa zrejme na to, pri tomto zneužívaní svojho funkčného postavenia ministra, že ide o populistické a populárne opatrenie, ktoré vám spoločnosť odobrí. Ja znova zdôrazňujem, nemám výhrady, aby sa nepožadovalo majetkové priznanie od predsedov krajských a okresných súdov, ba dokonca ani od všetkých sudcov. Ale znovelizujte si najprv príslušný ústavný zákon alebo nechajte si dať toto splnomocnenie do iného zákona, ale nerobte takéto kroky voči súdnej moci, také silácke kroky, také gesto, ktorým ste sa populisticky chceli uviesť ako minister spravodlivosti, ktorý rázne chce zakročiť proti korupcii. Len na základe toho, lebo tam váš úmysel smeroval, ste potom šikanovali predsedu Okresného súdu v Žiline pána Polku. Práve preto, pán Čarnogurský, že máte v povahe snahu pomstiť sa každému politickému odporcovi.

Je všeobecne známe, že pán Polka, predseda Okresného súdu v Žiline, je príbuzným, teda bratom Ladislava Polku, ktorý bol štátnym tajomníkom na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky. Len zato ste ho nechali rozvláčať v týždenníku Plus 7 dní, aby ste diskreditovali jeho osobu, a vy ste sa mu dodnes, pán minister, za vaše nezákonné a neústavné postupy neospravedlnili.

Vážený pán minister,

vážený pán predseda,

vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

keď parlament neakceptoval návrh opozície zo dňa 26. januára, rokovali sme o tom na pléne 2. februára 2000, sebavedomie pána ministra spravodlivosti o niečo narástlo. Vyústilo to do diskreditačných kampaní a následného súhlasu vlády na odvolanie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pána Harabina.

Vážený pán minister, ja viem, že ste sa opreli o zákon 335/1991, aby ste presvedčili tento parlament i občanov Slovenskej republiky, aj vládu Slovenskej republiky, ktorá mimochodom nepostupovala v súlade so zákonmi a ústavou tohto štátu, že do jej právomoci na váš návrh patrí odvolávanie predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu. Lenže vy ako minister spravodlivosti by ste mali vedieť, že okrem litery a ducha zákona je potrebné ich interpretovať v súlade s právnymi princípmi a jeden z nich hovorí, že neskoršie právne predpisy dopĺňajú alebo menia, alebo rušia skoršie.

Ja sa vás pýtam, povedzte mi, v ktorom štáte, trebárs v Spojených štátoch si predstavte, že by sa pán Clinton zle vyspal ako vy, prišiel by do kongresu a povedal, že dáva návrh na základe rozhodnutia svojej administratívy na odvolanie predsedu Najvyššieho súdu. Povedzte mi, ako by asi vyznievala demokracia v Spojených štátoch? Je samozrejmé, že tam sa uplatňuje žaloba impeachment, to znamená, že musí byť takýto sudca, takýto predseda Najvyššieho súdu odsúdený za nejaký závažný trestný čin. S tým počíta aj naša ústava v článku 147, keď hovorí, že sa musí voči sudcovi viesť kárne alebo disciplinárne konanie. Rokovací poriadok to v § 121 spresňuje. Keď tá právna veta znie, že sa vedie, ak teda ide o odvolanie alebo predsedu, alebo podpredsedu Najvyššieho súdu, alebo sudcu Najvyššieho súdu, musí sa to diať pred parlamentom na základe, teda odvolanie pod čiarou na článok 147 Ústavy Slovenskej republiky, že musí byť voči predsedovi alebo podpredsedovi Najvyššieho súdu vedené buď disciplinárne, teda kárne konanie, alebo musí byť obžalovaný zo závažného trestného činu.

Nič také, vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, sa nevedie proti predsedovi súčasného Najvyššieho súdu pánovi Harabinovi, nič také sa neviedlo proti, pardon, až na kárne konanie, ktoré nebolo v neprospech pána Štefanka, nič také sa nedialo ani proti pánovi Štefankovi, a napriek tomu všetkému bol pán Štefanko odvolaný z funkcie podpredsedu Najvyššieho súdu, čomu predchádzala bezuzdná diskreditačná kampaň, ktorú viedol pán minister spravodlivosti a jeho všemocný úradník pán Lipšic.

Pán minister, ja vás znova vyzývam, kedy sa tomuto ctenému plénu ospravedlníte za klamstvá, ktoré ste mu servírovali? O tom vyrúbovaní dverí pánom Štefankom na jeho služobnom byte, keď je preukázané, že dodnes sa nič iné nepreukázalo len to, že pán Štefanko v ten deň ani na Najvyššom súde alebo v budove Najvyššieho súdu nebol. Jednoducho dvere otvoril privolaný, a teda protiprávne ich otvoril, pretože nebolo súdne rozhodnutie na vypratanie bytu, protiprávne ich nechal pán vedúci úradu Lipšic - a zrejme na váš priamy príkaz - otvoriť zámočníkom a vy ste sa pod túto diskreditačnú kampaň aj pred týmto plénom podpísali, pretože ste tvrdili, že pán Štefanko vyrúboval dvere. Dodnes si celá slovenská spoločnosť mysli, a, žiaľbohu, aj zahraničie, že sa to udialo. Ja som zvedavý, kedy sa občanom Slovenskej republiky za túto bezuzdnú lož ospravedlníte, kedy sa ospravedlníte pánovi sudcovi JUDr. Štefankovi. Toto všetko sa udialo len preto, že pán Štefanko bol kedysi s vami v jednej politickej "partaji" a že ste sa mu chceli politicky pomstiť. Ba dokonca ste tento parlament presviedčali, že miestnosti, ktoré budú odňaté pánovi podpredsedovi, dnes už sudcovi Najvyššieho súdu, Štefankovi, budú použité na ubytovanie stážistov Najvyššieho súdu. Nech sa vás páni poslanci opýtajú, koľkí tam bývajú dodnes. Ani jeden. Miestnosti slúžia pánovi ministrovi spravodlivosti. Je možné, aby minister spravodlivosti takýmto spôsobom klamal a zavádzal verejnosť v jednom civilizovanom a demokratickom štáte? Ja si myslím, že nie.

Pán minister, voči osobe pána podpredsedu bývalého a terajšieho súdu Štefanka ste sa dopustili aj ďalších nie férových krokov, keď bol obvinený z toho, že sa liečil v Kúpeľoch Sliač na náklady pána Soboňu. Nie je to pravda. Aj na to sú preukázne materiály, že pán Štefanko si dal žiadosť na zdravotnú poisťovňu, ktorá mu pridelila ako každému inému pacientovi a občanovi tohto štátu x-ku. Teda nič také, čo by bolo v súvislosti s tým, že pán Soboňa chcel korumpovať sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pána Štefanka, nebolo pravdou. Ja viem, chceli ste dosiahnuť to, aby pán Štefanko, nedajbože, nerozhodoval ten reprivatizačný gangsterský počin, ktorý pán Jurovatý tak prezentoval aj v televízií pred miliónmi občanov tohto štátu, keď sa on práve dobýjal prostredníctvom civilnobezpečnostnej služby do Kúpeľov Sliač. Ale toto všetko, pán minister, robíte len preto, túto nadprácu, a je vážne podozrenie aj na to, že aj v tejto kauze mali prsty niektorí vaši dôveryhodní úradníci z ministerstva spravodlivosti, keď chodili ovplyvňovať registrové súdy. A to všetko len preto, že Kúpele Sliač boli sľúbené niektorým vašim exponentom, ktorí sú dnes v zahraničí a ktorí za prísľub reprivatizácie Kúpeľov Sliač, nechcem ich menovať, nie sú zatiaľ preukázne dôvody, ale je tu dôvodné podozrenie, alebo dôvodne sa domnievať, o ktorých vysokopostavených hokejistov NHL a o niektoré iné záujmové skupiny zo Spojených štátov ide, ktoré tieto kúpele majú dostať.

Súhlasím s vami, ide o strategické kúpele, pretože ide nie o jedny kúpele, ale dvoje a ešte aj o jedno letisko a dve dôležité mestá v centre Slovenska. V danom prípade by sa dalo súhlasiť s tým, že ide naozaj o strategický bod na mape strednej Európy. Ale prečo do toho máte zaťahovať nevinných ľudí? Prečo máte ich nechať ohovárať takýmto spôsobom v médiách? Prečo pani Ľuba Lesná má hovoriť o privatizéroch a funkcionároch HZDS v Slovenskej televízií, keď vaši privatizéri sú tiež len privatizérmi? Prečo nehovorí o tom, kto reprivatizoval Naftu Gbely? A teda že sú to vaši funkcionári a vaši reprivatizéri. Len preto, aby sa zahmlieval obraz o reálnom dianí, aby sa občania nedozvedeli pravdu, aby v ich vedomí rezonovalo iba to, že za všetko zlo v tejto spoločnosti je zodpovedný Mečiar, Hnutie za demokratické Slovensko. Lebo takýto obraz o nás ste maľovali celé 4 roky.

Pán Čarnogurský, vy a vedľa vás sediaci minister vnútra Slovenskej republiky ste sa pod to podpísali veľmi veľkou mierou.

Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, politika zasahovania pána ministra Čarnogurského ako predstaviteľa výkonnej moci do súdnej moci aj napriek tomu, že v každom demokratickom a právnom štáte platí princíp oddelenosti moci, nezasahovania výkonnej moci do súdnej moci, vedie čoraz zreteľnejšie ku kolapsu súdnej moci. Na protest proti takejto politike pána ministra spravodlivosti došlo k vytvoreniu Únie súdnictva Slovenskej repuliky, ktorá združuje dnes už okolo 200 individuálnych, podotýkam, individuálnych členov, pretože pán minister spravodlivosti vidí iba jedno občianske združenie na pôde sudcovského stavu alebo stavovskú organizáciu, a to Združenie sudcov Slovenskej republiky, ktoré vedú jemu verní ablatusi pán Rohárik, pod ktoré sa podpisujú ďalší jeho verní, pán Bradáč, pani Šramková z Krajského súdu Bratislava, ktorá bola dosadená len preto, že verne tlmočí to, čo si pán minister želá.

Pán minister, pristupujte ku všetkým stavovským združeniam na pôde sudcovskej obce rovnakou mierou, zahŕňajte ich rovnakou štedrosťou, ak sa už vám vašou praktickou politikou podarilo rozdeliť, beznádejne rozdeliť sudcovský stav, lebo Únia sudcov Slovenskej republiky sa obrátila memorandom, ktoré vám prečítam, pretože som bol o to požiadaný.

"My sudcovia Slovenskej republiky v snahe dobudovať a chrániť nezávislosť súdnictva a základné princípy právneho štátu v Slovenskej republike, s cieľom pozdvihnúť súdnu moc v Slovenskej republike na úroveň európskeho štandardu v zmysle odporúčaní Parlamentného zhromaždenia Rady Európy číslo 1 196 a číslo 1 419/1999, v snahe zabrániť desaťročia trvajúcim a v poslednom čase stupňujúcim sa snahám výkonnej moci o politické ovládnutie justície v našom štáte obraciame sa na Európsku komisiu, Radu Európy so zdvorilou žiadosťou o pomoc a prosbu pri napĺňaní našej túžby po právnom štáte, kde nebude konečne exekutíva a politika prostredníctvom ministra spravodlivosti rozhodovať o interných otázkach súdnictva."

Celé to memorandum si máte možnosť vyzdvihnúť v predsálí a prečítať ho. Dodnes je pod ním podpísaných okolo 500 sudcov, čo z asi 1 163, ale pán minister má presnejšie čísla, aby ma neobviňoval z toho, že vás zavádzam, je takmer polovica sudcovského stavu v Slovenskej republike. Je teda potrebné povedať, že s praktikami pána ministra spravodlivosti nesúhlasí dnes drvivá väčšina sudcov Slovenskej republiky. Ak počítame aj tých, ktorí nie sú podpísaní zatiaľ pod memorandom, ale nesúhlasia s praktikami pána ministra spravodlivosti, ktoré šikovne zakrýva za svoje diskreditačné kampane.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, povedal som v úvode, že celé to snaženie pána ministra spravodlivosti o diskreditáciu, o personálne čistky a necitlivé zásahy do súdnej moci je motivované tým, že pán minister chce donútiť morálne pod ťarchou svojej politickej váhy, aby rozhodovali reprivatizačné kauzy tak, ako si to pán minister želá, aby rozhodovali aj politické kauzy tak, ako si to pán minister želá. Pán minister je veľmi citlivý na to, ako sa zaobchádza zo strany sudcov, alebo s tými sudcami, ktorí si dovolia nebyť celkom poslušní pánovi ministrovi spravodlivosti. Ja som dostal od jedného z takýchto sudcov, ktorý pôsobí na Okresnom súde vo Veľkom Krtíši a ktorý pôsobil alebo bol na stáži na Najvyššom súde, ide o sudcu Cimermana, ktorý ma požiadal, aby som jeho list prečítal. Nebudem vás celým listom zdržiavať, ale podstata jeho listu spočíva v tom, že rozhodoval niektoré kauzy, ktoré súvisia s reprivatizáciou, že rozhodoval niektoré kauzy, tú poslednú prečítam:

"Na Okresnom súde vo Veľkom Krtíši bol vedený spor, teda pod spisovou značkou 3C17600, sa viedlo konanie, v ktorom na strane navrhovateľa vystupovalo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy. V spornej veci som rozhodol rozsudkom, ktorým som návrh zamietol. Z vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, že návrh sledoval zabezpečenie novej skutočnosti dôkazu pre povolenie obnovy iného konania vedeného na Okresnom súde v Čadci pod spisovou značkou 10C55896, ktoré právoplatne skončilo a v ktorom je ministerstvo spravodlivosti zaviazané nahradiť škodu veľkého rozsahu z titulu zodpovednosti podľa zákona číslo 58/1996. Domnievam sa, že toto moje rozhodnutie vyvolalo nevôľu príšlušného rezortu. Vážený pán doktor, dávam vám súhlas na to, aby ste, pokiaľ uznáte za vhodné, vo svojom vystúpení v parlamente 7. 9. 2000 na mimoriadnej schôdzi tieto argumenty prečítali."

Môžem vám ďalej povedať, že v tomto liste dotknutý sudca hovorí o tom, že sa proti nemu viedla znova v denníkoch Sme a v TV Markíza mediálna diskreditačná kampaň, pretože bol účastný v spore, ktorý sa viedol pod spisovou značkou 3C3200, v ktorom účastníkom na strane žalovaného bolo vydavateľstvo denníka Sme, Dostojevského rad číslo 1. Pán minister si svojich vie ochrániť. Pán minister, prečo? Preto, že denník Sme prehral spor aj s členmi Mečiarovej vlády a ktorým bol povinný zaplatiť celkom slušné sumy. Prečo sa máte vy snažiť diskreditovať a prečo máte šikanovať sudcu, ktorý bol účastný v takýchto sporoch? To chcete povedať, že je to tiež výraz vašej spravodlivosti a starostlivosti o súdnu moc? Alebo sa staráte len o tých, ktorí vám pomáhali vo vyrábaní diskreditačných kampaní a vo vyrábaní bezúznych šikanovaní voči poslancom Hnutia za demokratické Slovensko, prípadne Slovenskej národnej strany?

Ja vám môžem povedať, že sa aj tak divím pánovi Cimermanovi, že sa tým zaoberal. Ľudia z denníka Sme alebo Plus 7 dní si nezaslúžia toľko pozornosti. Sám som bol svedkom toho, čo sa udialo pred parlamentom a je to zaprotokolované, pretože svedkami boli pán poslanec Tkáč a dvaja príslušníci ochrannej služby v tomto parlamente.

Keď som pána Barinku a pani redaktorku, na meno si nespomínam, upozornil, že si neželám byť fotografovaný so svojím súkromným autom na verejnosti a aby moje fotky uverejňovali v ich týždenníku, ktorý zbohatol na tom, že okydával Mečiara a Hnutie za demokratické Slovensko a za tie peniaze si vystaval nádherný palác v Petržalke. Takže pánovi Šimákovi ďakujem a upozorňujem ho, aby neuverejňoval také nepravdy o poslancoch. Aké bolo moje prekvapenie, keď som sa dočítal, že som pani redaktorke a pánovi redaktorovi nadával ako v tretej cenovej skupine, ale že síce v aute sa ako jeden z mála poslancov vozím vlastnom. Ďakujem za takú reklamu! Ja sa nemienim s pánom Šimákom ani s týždenníkom Plus 7 dní súdiť. Nestoja mi za to. Toľko neprávd tam uverejnili, viem o ďalších amorálnostiach, ktorých sa dopúšťajú, pretože v spolupráci s tými, kto vyvoláva fotky v Kodaku, zrejme za úplatu im poskytujú bez vedomia tí, ktorí si dajú u nich túto službu urobiť, celkom nehanebne uverejňujú diskreditačné fotky, ako to bolo v prípade vily Elektra. Takže taký je stav. Vážený pán minister, nedivím sa, že sudca Cimerman z Veľkého Krtíša vám prestal byť pohodlný.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pán minister Čarnogurský väčšinu svojej energie vyčerpáva na riešenie personálnych čistiek a diskreditačných kampaní, akou bola aj tá, ktorú viedol voči sudcovi Najvyššieho súdu Štefankovi. Namiesto toho, aby riešil hmotné problémy sudcov Slovenskej republiky, uchyľuje sa k populistickým krokom, alebo nestará sa o platy sudcov, nerieši pracovné podmienky väčšiny sudcov Slovenskej republiky neadekvátne potrebám sudcom Slovenskej republiky. Nerieši ani ďalšie organizačné a strategické kroky.

Pán minister, kedy predložíte koncepciu súdnictva? Bolo vám to uložené. Sľubovala to vláda vo svojom programovom vyhlásení. Sľubovali to volebné programy jednotlivých politických subjektov. Dožaduje sa jej ústavnoprávny výbor. Dodnes táto koncepcia neodznela. Pán ministerský predseda Dzurinda síce vyšiel s ľúbivou kampaňou, čo vyšetrovateľ, to počítač, ale ja by som mu odporúčal, aby im radšej kúpil tie detektory lží, na ktorom sedel, pretože by to lepšie znelo, čo vyšetrovateľ zvláštneho expertízno-kriminalistického oddelenia, to detektor lží. Aspoň by sme vedeli, ako ďaleko idú vo svojich klamstvách pri vyšetrovaní politických káuz. Pretože pán minister znemožňuje akúkoľvek efektívnu návštevu poslaneckých prieskumov, aby sa o tomto absolútne prísne utajenom pracovisku pána ministra vnútra dozvedeli. A bolo by načase, aby sme o tom aj niečo vedeli. Pretože je utajenejšie ako Slovenská informačná služba.

Pán minister spravodlivosti vzhľadom na personálnu zaneprázdnenosť a zrejme dlhé porady so všemožným úradníkom pánom Lipšicom, ale možnože teraz už bude mať viacej času, pretože údajne pán všemožný úradník sa išiel znova školiť do New Yorku. Pán minister, prečo neriešite prieťahy v konaní? Prečo nezlepšujete pracovné podmienky na okresných a krajských súdoch? Prečo neriešite problém, ktorý je znova protizákonný a protiústavný? Je takmer 50 súdnych čakateľov, ktorí splnili všetky zákonné aj ústavou predpísané podmienky, a dodnes nie sú sudcami Slovenskej republiky.

Pán minister spravodlivosti, ako majú chodiť tu podnikateľské subjekty zo zahraničia, o ktorých ste toľko rozprávali občanom Slovenskej republiky, aké im vytvoríte podmienky, keď jednoducho situácia na registrových súdoch je katastrofálna a žalostná? Ale vy sa staráte iba o tie registrové súdy, na ktorých sa majú registrovať reprivatizačné gansterstvá, pozri pán Jurovatý alebo niektoré ďalšie, ktoré boli zo strany vládnej koalície už realizované.

Vážený pán minister, kde sú sľubované rekodifikácie trestného, občianskeho a obchodného práva, ktoré už dávno mali uzrieť svetlo sveta? Kde je sľubovaný kódex o štátnej definitíve sudcov Slovenskej republiky? Toto všetko váš rezort pod vaším vedením vám v prvom rade, páni poslanci vládnej koalície, sľubuje, pretože toto všetko bolo vo vašom programovom vyhlásení vlády. Teda dôvodov na odvolanie pána ministra okrem politických, morálnych, etických aj pracovnoprávnych je naozaj dosť. Len ten, kto nenavštívil rezort súdnictva, nevie, v akom je stave pod vedením ministra spravodlivosti. Je teda celkom prirodzené, že väčšina sudcov Slovenskej republiky si neželá byť vedená takým ministrom, že zaznieva požiadavka osamostatnenia rozpočtovej kapitoly Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý má byť garantom zákonnosti v tomto štáte, má byť garantom, že sa bude realizovať nezávislosť súdnej moci, lebo v každom demokratickom štáte je súdna moc nezávislá od výkonnej moci.

Podpredseda parlamentu pán Hrušovský počul z úst talianskych politikov, ale aj predsedu Najvyššieho súdu alebo Kasačného súdu Talianskej republiky, že minister spravodlivosti Talianskej republiky nemá nijaké personálne alebo iné oprávnenia voči sudcom Talianskej republiky, ale že jeho úradníci na rozdiel od pána Lipšica, ktorý sa stal všemožným komentátorom súkromnej televíznej stanice Markíza a iných slovenských médií, sa starajú o to, aby boli znesiteľné pracovné podmienky na súdoch Talianskej republiky. Doslovne povedal, aby mali kvalitný papier, aby mali písacie stroje, počítače a ďalšie veci.

Pán minister, postarajte sa o to, aby ste naplnili to, čo vláda sľubovala v integračnom snažení na vstup do Európskej únie, že urobí pre nezávislosť, nestrannosť slovenskej justície. Pán minister nerieši problémy súvisiace so súdnymi prieťahmi v konaní pred súdmi, ktoré majú svoj pôvod v zlom materiálnom vybavení súdov. Odzrkadľuje sa to aj v tom, že občania Slovenskej republiky sú najväčšími sťažovateľmi pred Európskym súdnym dvorom pre ľudské práva. Pán minister namiesto toho, aby tento problém riešil, si vybíjal množstvo energie tým, že viedol politickú vojnu s bývalým agentom pre zastupovanie pred Európskym súdnym dvorom v Strasburgu pánom Robertom Ficom, ktorý momentálne tu nie je prítomný. Znova treba povedať, že personálne dosiahol svoje. Pán Fico pocítil, čo to je politický revanš zo strany pána ministra spravodlivosti, tak ako to pocítilo množstvo iných, ktorí sa opovážili nesúhlasiť s pánom ministrom spravodlivosti.

Ako som už povedal, pán minister spravodlivosti sa nesnaží, aby splnil to, čo vláda sľúbila v programovom vyhlásení vlády. Nedoniesol do vlády ani do parlementu sľúbené novelizácie základných kódexov, základných právnych predpisov. A niektoré sú naozaj zastarané a žiadajú si novelizáciu, ako aj zákon o sudoch a sudcoch, ako aj zákon o výkone súdnej správy alebo teda zasahovaní výkonnej moci, teda ministra spravodlivosti alebo ministerstva spravodlivosti do justície.

Pán minister spravodlivosti, aby prekryl tieto svoje protiústavné a protizákonné aktivity, podotýkam, že takmer pre každého právnika je absolútnym nonsensom, aby si pán minister spravodlivosti v jednom demokratickom a právnom štáte dovolil popierať základné ústavné princípy v dialógu s pánom predsedom Najvyššieho súdu, keď občanov tohto štátu presviedča, že článok 2, kde je povedané, že štátne orgány môžu konať iba v medziach zákona a v jeho rámci, si dovolí povedať, že platí aj pre štátne orgány to, čo je povedané v odseku 2, že občania môžu všetko, čo im zákon nezakazuje. Ak si pán minister spravodlivosti myslí, že aj štátni úradníci môžu všetko, čo im zákon nezakazuje, tak je na veľkom omyle. Ak by sme s tým vystúpili na medzinárodnej pôde, tak naozaj by si museli myslieť, že s demokraciou sme ešte nepokročili. Pán minister si to však môže dovoliť. Je chránencom niekoľkých zahraničných ambasád a jeho slovo ešte stále možno tam platí. Len neviem dokedy.

Bol som sám svedkom, keď vyrábal jednu diskreditačnú kampaň proti bývalému ministrovi vnútra pánovi Gustávovi Krajčimu so zmareným referendom na pôde Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, kde svedkom bol aj pán Magvaši a pán poslanec Slobodník, ktorí môžu dosvedčiť, že celá tá kauza, celé to dielo, ktoré nakoniec skončilo tým, že pán Krajči bol spod obžaloby oslobodený možnože v dôsledku toho, že bola daná amnestia. Ale ja som presvedčený, pán minister Čarnogurský, že pokiaľ vy nezmanipulujete nejakého sudcu, lebo k tomuto dochádza, pán Brňák bude o tom hovoriť, na súdoch Slovenskej republiky, že nenájde sa sudca, ktorý by na základe tých dôkazov, a ja pána Krajčiho poprosím, aby ma uviedol, aj pána Magvašiho, aj pána Slobodníka ako svedkov, aby sa na základe tých dôkazov pán Krajči ocitol, nebodaj, na strane odsúdeného.

Pán minister, ja som hlboko presvedčený, pretože som to zažil, že vy ste schopný klamať pred každým a za každých okolností. Vy ste aj tam pána Heuera presviedčali, že Ústredná referendová komisia v zmysle § 15 zákona o vykonaní referenda môže nariaďovať ministrovi spravodlivosti to, ako majú vyzerať hlasovacie lístky do referenda, i keď to vôbec nebola pravda a nie je to pravda. Každý, kto vie čítať, si môže prečítať § 30 toho zákona, kde je jasne a nezvratne napísané to, ako budú vyzerať hlasovacie lístky a že ich dal vytlačiť minister spravodlivosti, pardon, minister vnútra Slovenskej republiky, ospravedlňujem sa.

Ďakujem, pán Halmeš, za upozornenie.

Takže klamali ste na medzinárodnej pôde, klamete doma, ste majstrom vo vyrábaní káuz, ste majstrom vo vyrábaní káuz, ste majstrom vo vyrábaní diskreditačných kampaní. Sám som to zažil v tomto parlamente, keď ste vyrábali jednu proti mne s redaktorom z Domino-fóra s pánom Hríbom, ktorému ste posúvali vis-á-vis materiály. A bol taký naivný pán redaktor Hríb, že ešte s nimi za mnou prišiel aj vami podčiarknutými tu v tomto bufete zelenou tuškou, teda fixkou.

Takže, pán minister, človek s vašimi kvalitami, čo sa týka morálky, etiky, by jednoducho taký vysoký post nemal zastávať. Na vašom mieste by som sám zvažoval, tak ako ste zvážili, že už nie ste tou osobou, ktorá by priviedla väčší počet záujmcov o vstup do KDH alebo o to, aby dali hlasy za KDH. Bolo by celkom logické, že by ste sám zvážili a podali demisiu. Nemuseli by sme sa zaoberať návrhom na vaše odvolanie, nedajbože, aj tretíkrát. Je to záujem celej slovenskej justície, alebo takmer celej, vyjmúc vašich, vami preferovaných z vedenia Združenia sudcov Slovenskej republiky, ktorí vám robia dobré služby a robili vám ich aj vtedy, keď ste boli v opozícii.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)