Správa
o 34. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky
konanej 24. augusta 2000
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram rokovanie 34. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Prosím, aby sme sa prezentovali stlačením hlasovacieho tlačidla.
Panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa. Prezentujeme sa. Prebieha prezentácia.
Prezentovalo sa 85 poslancov, teda Národná rada je schopná sa uznášať.
Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnej schôdzi písomne požiadali títo poslanci: pán poslanec Fedoročko, pani poslankyňa Keltošová, pán poslanec Kujan, pani poslankyňa Malíková, pán poslanec Sitek, pani poslankyňa Slavkovská, páni poslanci Slota, Švec, Tkáč a Zelník. Na zahraničnej služobnej ceste nie je žiaden poslanec Národnej rady.
Na 34. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky overovateľmi budú poslanci Milan Ištván a Peter Ošváth. Náhradníkmi budú poslanci Ľudmila Mušková a László Hóka.
Schôdzu som zvolal podľa článku 83 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 17 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku na požiadanie skupiny 36 poslancov Národnej rady.
Podľa § 145 zákona o rokovacom poriadku pozvánka a materiál na schôdzu vám boli doručené 22. augusta o 15.00 hodine do príslušných výborov a máte ich rozdané aj na svojich miestach v rokovacej sále.
Poslanci navrhujú, aby na tejto schôdzi Národná rada podľa § 141 a § 142 zákona o rokovacom poriadku prerokovala správu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku zistení výboru pri prerokovaní žiadosti krajského prokurátora v Bratislave z 2. augusta 2000 evidovanej pod číslom II Ko 20/2000 o vydanie súhlasu na vzatie do väzby poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Súčasťou správy je aj výborom predložený návrh na uznesenie. Materiál ďalej obsahuje list generálneho prokurátora Slovenskej republiky z 2. augusta 2000, ktorým predložil Národnej rade žiadosť krajského prokurátora v Bratislave o udelenie súhlasu na vzatie do väzby poslanca Ivana Lexu.
Pristúpime k schvaľovaniu návrhu programu 34. schôdze Národnej rady.
Chcem pripomenúť, že podľa § 24 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku nemožno program schôdze doplniť alebo meniť, ak bola zvolaná podľa § 17 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku na požiadanie aspoň pätiny poslancov.
Dávam hlasovať o programe 34. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Panie poslankyne, páni poslanci, nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o programe 34. schôdze. Hlasujeme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 86 poslancov.
Za návrh hlasovalo 82 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že sme program 34. schôdze Národnej rady schválili.
Pán poslanec Andrassy, máte procedurálny návrh?
Nech sa páči.
Poslanec Ľ. Andrassy:
Vážený pán predseda Národnej rady,
kolegyne, kolegovia,
v týchto dňoch si celé Slovensko pripomína 56. výročie Slovenského národného povstania. Preto by som chcel požiadať ctenú snemovňu, aby si aj poslanci Národnej rady minútou ticha uctili tých, ktorí s nasadením vlastného života bojovali za to, čo dnes táto spoločnosť môže mať, teda za mier, za toleranciu, a zároveň aby sme túto minútu ticha venovali pamiatke pani Balážovej, ktorá zomrela v Žiline na útoky ľudí, ktorých tieto akcie pripomínajú, že boj za toleranciu, za rasovú znášanlivosť sú stále ešte aktuálne a aj po 56 rokoch majú čo povedať tejto spoločnosti.
Predseda NR SR J. Migaš:
Panie poslankyne, páni poslanci, je tu procedurálny návrh, aby sme si minútou ticha uctili obete Slovenského národného povstania a zároveň smrť pani Balážovej, ktorá zahynula na základe rasových prejavov v tejto spoločnosti. Ešte pán poslanec Tatár má procedurálny návrh a potom by som pristúpil k výkonu tohto vášho návrhu.
Nech sa páči, pán poslanec Tatár.
Poslanec P. Tatár:
Vážený pán predseda,
vážení kolegovia,
vážené kolegyne,
mám dva procedurálne návrhy, jeden, aby sme hlasovali o určení dĺžky rozpravy na 12 hodín, a druhý, aby sme rokovali dnes, ak to bude potrebné, aj po 19.00 hodine.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, osobne si myslím, že to nie je potrebné, ale ak Národná rada bude žiadať hlasovať, aby sme realizovali procedurálny návrh, ktorý predložil pán poslanec Andrassy, tak učiním.
Odporúčam, aby sme si uctili minútou ticha obete Slovenského národného povstania a pani Balážovej. Prosím, aby sme povstali.
(Minúta ticha.)
Ďakujem.
Dávam hlasovať o procedurálnom návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Tatár. Prvá časť jeho návrhu bola o tom, aby sme skrátili rozpravu v súlade s novým rokovacím poriadkom na 12 hodín, aby sme rokovali aj po 19.00 hodine, kým neskončíme 34. schôdzu.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o uvedených návrhoch pána poslanca Tatára. Hlasujeme. Nech sa páči, hlasujeme.
Prosím, nechajte mobilné telefóny ďalej na dovolenke a nepoužívajte ich v rokovacej miestnosti.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 84 poslancov.
Za návrh hlasovalo 83 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme uvedené procedurálne návrhy schválili.
Panie poslankyne, páni poslanci, skôr ako pristúpime k rokovaniu, chcem oznámiť, že po prijatí demisie člena vlády Slovenskej republiky Tibora Šagáta, povereného riadením ministerstva zdravotníctva, pán Tibor Šagát dňom 7. júla 2000 začal uplatňovať svoj mandát poslanca Národnej rady. Týmto dňom zanikol mandát poslanca Vladimírovi Bajanovi, ktorý bol ako náhradník na tento neuplatňovaný mandát poslanca. Prosím, aby uvedenú skutočnosť vzala Národná rada Slovenskej republiky na vedomie.
Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky určila k uvedenému bodu programu 34. schôdze Národnej rady, ktorú máte ako tlač 716, dĺžku času na rozpravu 12 hodín. Keďže Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na určení dĺžky času na rozpravu k tomuto bodu programu schôdze, budeme pri jeho prerokúvaní po otvorení rozpravy postupovať podľa ustanovení § 29a zákona o rokovacom poriadku. Čas určený na rozpravu je medzi poslanecké kluby a poslancov, ktorí nie sú členmi poslaneckých klubov, t. j. nezávislých poslancov, rozdelený takto: Hnutie za demokratické Slovensko 3 hodiny 27 minút 48 sekúnd, SDK 3 hodiny 18 minút 8 sekúnd, SDĽ 1 hodina 46 minút 19 sekúnd, SMK 1 hodina 12 minút 28 sekúnd, SNS 1 hodina 2 minúty 49 sekúnd, SOP 57 minút 59 sekúnd. Čas pre jedného nezávislého poslanca je 4 minúty 50 sekúnd.
Prosím predsedov poslaneckých klubov, aby mi najneskôr do otvorenia rozpravy písomne oznámili poradie rečníkov zastupujúcich poslanecký klub. Tlačivá na určenie poradia rečníkov za poslanecké kluby a nezávislých poslancov sú na prezencii.
Panie poslankyne, páni poslanci, teraz pristúpime k rokovaniu...
(Hlasy z pléna.)
To stačí, správu uvedie pán predseda výboru, vy medzitým dáte prihlášky za jednotlivé poslanecké kluby, potom sa určí poradie a pristúpime k rozprave. Ja som povedal do začiatku rozpravy.
Pani poslankyne, páni poslanci, pristúpime k prerokúvaniu
správy Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku zistení výboru pri prerokovaní žiadosti krajského prokurátora v Bratislave z 2. augusta 2000 o vydanie súhlasu na vzatie do väzby poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.
Správu výboru ste dostali ako tlač 716.
Prosím predsedu mandátového a imunitného výboru pána poslanca Sopka, aby predniesol správu spolu s uznesením.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec V. Sopko:
Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,
vážená Národná rada,
panie poslankyne, páni poslanci,
z poverenia Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vám správu, ktorú ste písomne dostali ako tlač 716.
Žiadosť krajského prokurátora v Bratislave o vydanie súhlasu Národnej rady na vzatie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky obvineného Ing. Ivana Lexu do väzby predložil predsedovi Národnej rady generálny prokurátor Slovenskej republiky listom číslo IV GPt 56/99 dňa 2. augusta 2000. List tvorí prílohu tejto správy.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 747 z 3. augusta 2000 pridelil uvedenú žiadosť Mandátovému a imunitnému výboru Národnej rady s tým, aby podľa § 141 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov žiadosť prerokoval a aby predložil Národnej rade správu o výsledku zistení výboru spolu s návrhom uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Mandátový a imunitný výbor sa na svojej 29. schôdzi 7. augusta 2000 oboznámil so žiadosťou krajského prokurátora v Bratislave o vydanie súhlasu na vzatie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky obvineného Ing. Ivana Lexu do väzby a konštatuje, že v tejto žiadosti je okrem iného uvedené, že poslanec Ing. Ivan Lexa je trestne stíhaný vyšetrovateľom odboru vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti Sekcie vyšetrovania a kriminalisticko-expertíznych činností Ministerstva vnútra Slovenskej republiky za nasledovné trestné činy a skutky:
1. Uznesením číslo popisné VKE-006-916/OVSZTČ-2000 zo dňa 8. februára 2000 za trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a), b) a c), ods. 2 písm. a) v súbehu s trestným činom nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 2 písm. a), b), ods. 3 písm. a), ďalej sprenevery podľa § 248 ods. 1 a 3 písm. b) a d), ďalej formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona, ktorým je fyzická likvidácia strelných zbraní. V poznámke uvádzame, že Národná rada Slovenskej republiky vydala súhlas na trestné stíhanie svojím uznesením číslo 684 zo dňa 3. februára 2000.
2. Uznesením zo dňa 8. februára 2000 za trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a), b) a c), ods. 2 písm. a) v súbehu s trestným činom nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 2 písm. a) a b), ods. 3 písm. a), sprenevery podľa § 238 ods. 1 a 3 písm. b) a d) formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona, čo sme doteraz evidovali ako predaj strelných zbraní. Národná rada Slovenskej republiky vydala súhlas na trestné stíhanie poslanca uznesením číslo 685 zo dňa 3. februára 2000.
3. Uznesením zo dňa 8. februára 2000 za trestný čin legalizácie podľa § 252 ods. 1 a 3 písm. a) Trestného zákona. Národná rada Slovenskej republiky vydala súhlas na trestné stíhanie svojím uznesením číslo 656 zo dňa 3. februára 2000.
4. Uznesením zo dňa 9. apríla 1999 za trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a), b) a c), ods. 2 písm. c) Trestného zákona. Národná rada Slovenskej republiky vydala súhlas na trestné stíhanie svojím uznesením číslo 254 zo dňa 9. apríla 1999.
5. Uznesením zo dňa 9. apríla 1999 za trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. b) a c), ods. 2 písm. c) Trestného zákona. Národná rada Slovenskej republiky vydala súhlas na trestné stíhanie svojím uznesením číslo 258 zo dňa 9. apríla 1999.
6. Uznesením zo dňa 9. apríla 1999 za trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. b) a c) Trestného zákona. Národná rada Slovenskej republiky vydala súhlas na trestné stíhanie svojím uznesením číslo 259 zo dňa 9. apríla 1999.
7. Uznesením zo dňa 9. apríla 1999 za trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) a b) Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona v súbehu s trestným činom zavlečenia do cudziny podľa § 233 ods. 1 a 2 písm. a) Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona, trestným činom lúpeže podľa § 234 ods. 1 a 2 písm. a) a b) Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona a trestným činom vydierania podľa § 235 ods. 1 a 2 písm. a) a b) Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona. Poznamenávam, že Národná rada Slovenskej republiky vydala súhlas na trestné stíhanie svojím uznesením číslo 253 zo dňa 9. apríla 1999.
8. Uznesením zo dňa 9. apríla 1999 za trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. b) a c), ods. 2 písm. c) Trestného zákona. Ide o fingovanú kúpu triptychu. Národná rada Slovenskej republiky vydala súhlas na trestné stíhanie uznesením číslo 255 zo dňa 9. apríla 1999.
9. Uznesením zo dňa 14. februára 2000 pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) a c) Trestného zákona v súbehu s pomocou na spáchanie trestného činu sprenevery podľa § 10 ods. 1 písm. c), § 248 ods. 1 a 4 Trestného zákona v 1. bode tohto uznesenia a pre návod na spáchanie trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 10 ods. 1 písm. b), § 252 ods. 1 písm. b), ods. 4 Trestného zákona v 2. bode tohto uznesenia, takže išlo o založenie podnikateľských subjektov. Národná rada Slovenskej republiky vydala súhlas na trestné stíhanie svojím uznesením číslo 683 zo dňa 3. februára 2000.
10. Uznesením zo dňa 7. júla 2000 z trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a), b) a c), ods. 2 písm. a) v súbehu s trestným činom podvodu podľa § 250 ods. 1 a 4 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona. Išlo o zamestnávanie fiktívnych osôb. Národná rada Slovenskej republiky vydala súhlas na trestné stíhanie svojím uznesením číslo 971 zo dňa 3. júla 2000.
11. Uznesením zo dňa 6. júla 2000 pre trestný čin sabotáže spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 97 ods. 1 písm. a) a b), ods. 3 písm. b) Trestného zákona. Išlo o poškodzovanie ústavného zriadenia Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky vydala súhlas na trestné stíhanie svojím uznesením číslo 972 z 3. júla 2000.
Na schôdzi Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky sa so súhlasom výboru podľa § 57 ods. 3 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady zúčastnil JUDr. Dušan Šváby, krajský prokurátor v Bratislave, ktorý predložil žiadosť o vydanie súhlasu na vzatie poslanca Národnej rady obvineného Ing. Ivana Lexu do väzby. Krajský prokurátor k predloženej žiadosti uviedol tieto skutočnosti:
Poslanec Ing. Ivan Lexa po prepustení z kolúznej väzby bol požiadaný, aby pre potreby vyšetrovania oznámil svoju kontaktnú adresu, na ktorú mu bude doručovaná pošta súvisiaca s trestným konaním. Ako obvinený má povinnosť sa dostaviť na vykonávanie vyšetrujúcich úkonov, ale má právo odoprieť výpoveď. Pretože poslanec Ing. Ivan Lexa bol dlhší čas práceneschopný, bola mu neúčasť na mnohých úkonoch trestného konania ospravedlnená. V období od 8. júna do 21. júna 2000 mu boli adresované viaceré pozvania, na ktoré nereagoval, a tieto sa vrátili neprevzaté. Preto v období od 29. júna do 3. júla 2000 sa pokúsili o doručenie týchto pozvaní policajné orgány, ktoré ho hľadali v mieste jeho trvalého bydliska. Na tejto adrese sa zdržiaval muž, ktorý nechcel uviesť svoje meno a nevedel, kde sa hľadaný poslanec Ing. Ivan Lexa nachádza.
Na základe uvedených skutočností bolo dňa 4. júla 2000 vyhlásené celoštátne pátranie, urobil sa celý rad súvisiacich opakovaných úkonov a poslanec Ing. Ivan Lexa bol hľadaný na miestach, kde sa jeho pobyt predpokladal, a bol hľadaný aj na miestach označených anonymne. Celoštátne pátranie bolo neúspešné. Na ilustráciu krajský prokurátor ďalej uviedol, že nezávisle od aktivít orgánov polície preveroval odbor zdravotných činností Sociálnej poisťovne podozrenie z porušovania liečebného režimu u obvineného poslanca Ing. Ivana Lexu v mieste jeho bydliska.
Toto preverovanie porušovania liečebného režimu nemá na trestné stíhanie žiadny vplyv. Kontrolné orgány opakovane nenašli práceneschopného poslanca Ing. Ivana Lexu v mieste jeho trvalého bydliska, a preto konštatovali porušenie liečebného režimu. Túto skutočnosť oznámili ošetrujúcemu lekárovi, ktorý pozval poslanca Ing. Ivana Lexu na posúdenie zdravotného stavu. Pretože sa nedostavil, ošetrujúci lekár mu dňa 13. júla 2000 ukončil práceneschopnosť.
Na základe uvedených indícií a zistení bol dňa 14. júla 2000 požiadaný Interpol o medzinárodné pátranie. Podľa informácie nášho zastupiteľského úradu v Pretórii bol pobyt poslanca Ing. Ivana Lexu zaznamenaný v tejto oblasti.
Pretože obvinený poslanec Ing. Ivan Lexa nerešpektoval povinnosť zdržiavať sa v mieste trvalého bydliska alebo v širšom zmysle slova v mieste stáleho bydliska, evokujú uvádzané skutočnosti vo vzájomných súvislostiach záver, že v konaní obvineného poslanca Ing. Ivana Lexu je snaha vyhýbať sa trestnému stíhaniu. Jeho zdržiavanie sa mimo územia republiky bez vedomia orgánov činných v trestnom konaní nasvedčuje tomu, že sú dané dôvody väzby podľa ustanovenia § 67 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku.
Podľa citovaného ustanovenia môže byť obvinený vzatý do väzby len vtedy, ak sú tu konkrétne skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu, že ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä ak nemožno jeho totožnosť hneď zistiť, ak nemá trvalé bydlisko. Pretože podľa článku 78 Ústavy Slovenskej republiky nemôže byť poslanec Národnej rady vzatý do väzby bez súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky, bola Národnej rade predložená žiadosť o udelenie súhlasu na vzatie poslanca obvineného Ing. Ivana Lexu do väzby.
Krajský prokurátor v Bratislave JUDr. Dušan Šváby ďalej odpovedal na všetky otázky členov výboru, ktoré vyplynuli z rozpravy. V tejto súvislosti uviedol nasledovné.
"Podľa § 105 ods. 1 Trestného poriadku rozhodol vyšetrovateľ o pribratí doc. MUDr. Mirka Mega ako súdneho znalca na posúdenie zdravotného stavu poslanca Ing. Ivana Lexu, ktorý mu podľa jeho vyjadrení bráni v účasti na vyšetrovacích úkonoch. Doc. Mego je síce pracovne zaradený ako patológ, patrí však medzi medzinárodne uznávaných súdnych znalcov z odboru zdravotníctva, je priberaný k najzávažnejším prípadom, a to aj preto, aby boli vylúčené cudzie vplyvy. Ide o rigorózneho, neovplyvniteľného znalca, a zrejme to boli dôvody, pre ktoré sa rozhodol o jeho pribratí vyšetrovateľ. Tento znalec si pribral konzultanta na vykonanie znaleckého úkonu a poslanca Ing. Ivana Lexu prvý raz pozval do Nemocnice Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a druhý raz do Slovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb. Poslanec Ing. Ivan Lexa sa na lekárske vyšetrenie nedostavil."
Ďalej hovoril o vplyve útekovej väzby a medzinárodného pátrania na ďalšie konanie. Tieto skutočnosti nie sú priťažujúcou okolnosťou. Vysvetlil dôvody predchádzajúcej kolúznej väzby, ktorá bola ukončená, keď pominuli jej dôvody. Analyzoval ďalší predpokladaný procesný postup vo vyšetrovaní uvedených 11 trestných činov a skutkov. Ak výsledky ich vyšetrovania po vykonaní všetkých úkonov budú dostatočne odôvodňovať postavenie obvineného poslanca Ing. Ivana Lexu pred súd, prokurátor podá obžalobu a pripojí k nej všetky spisy a ich prílohy.
Mandátový a imunitný výbor Národnej rady podľa § 141 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov umožnil poslancovi Ing. Ivanovi Lexovi účasť na schôdzi a možnosť vyjadriť sa k žiadosti. Predseda výboru z formálneho hľadiska pozval poslanca Ing. Ivana Lexu na schôdzu výboru telegramom, ktorý bol doručený na domácu adresu do schránky s upozornením vo dverách bytu. Poslanec Ing. Ivan Lexa sa nezúčastnil na schôdzi výboru.
Mandátový a imunitný výbor Národnej rady na základe žiadosti krajského prokurátora v Bratislave o vydanie súhlasu na vzatie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky do väzby, ďalej na základe vyjadrenia krajského prokurátora v Bratislave na schôdzi výboru a na základe výsledkov rozpravy zistil, a vyjadril to aj svojím uznesením, že sú dôvody na to, aby bol poslanec Ing. Ivan Lexa vzatý do väzby, a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby v súlade s článkom 78 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa § 2 ods. 3 písm. f) zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vydala súhlas na vzatie poslanca Národnej rady obvineného Ing. Ivana Lexu do väzby.
Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uložil predsedovi výboru predložiť Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku zistení Mandátového a imunitného výboru Národnej rady a tento návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky ste dostali písomne, tvorí prílohu k tlači 716. Prečítam jeho znenie.
"Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k správe Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku svojich zistení vo veci žiadosti krajského prokurátora v Bratislave z 2. augusta 2000 o vydanie súhlasu na vzatie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky do väzby
Národná rada Slovenskej republiky v súlade s článkom 78 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa § 2 ods. 3 písm. f) zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady vydáva súhlas na vzatie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky obvineného Ing. Ivana Lexu do väzby."
Vážený pán predseda Národnej rady, skončil som. Prosím, aby ste k tomuto bodu otvorili rozpravu.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem pánu poslancovi Sopkovi a prosím ho, aby zaujal miesto pre navrhovateľov. Zároveň ho prosím, aby vykonával aj funkciu spravodajcu.
Skôr ako otvorím rozpravu, prosím predsedov poslaneckých klubov, ak tak neurobili, aby mi písomne odovzdali poradie rečníkov v rozprave. Tiež prosím nezávislých poslancov, ktorí chcú vystúpiť v rozprave, aby sa prihlásili do rozpravy.
Chcem vás informovať, že mi poslanecké kluby písomne oznámili poradie rečníkov zastupujúcich klub takto: Hnutie za demokratické Slovensko - prihlásili sa pán poslanec Gašparovič, pán poslanec Hudec, pán poslanec Maxon, pán poslanec Krajči, pán poslanec Húska, pán poslanec Drobný, pán poslanec Cabaj, pani poslankyňa Podhradská a pán poslanec Cuper. Za SDK sa prihlásil ako prvý pán poslanec Tatár a ako druhá pani poslankyňa Sabolová. Za SDĽ sa neprihlásil nikto, za SMK taktiež nikto. Za Slovenskú národnú stranu za klub sa prihlásil pán poslanec Moric a za Stranu občianskeho porozumenia nikto. Z nezávislých poslancov sa neprihlásil taktiež nikto do rozpravy.
Teraz prosím určených overovateľov schôdze poslancov Milana Ištvána a Petra Ošvátha, aby prostredníctvom technického zariadenia u operátorov v rokovacej sále vyžrebovali poradie poslaneckých klubov, v akom budú kluby vystupovať v rozprave. Z nezávislých poslancov sa neprihlásil nikto, tu žrebovať nemusíme. Nech sa páči, pán poslanec Ištván, tu sú prihlášky do diskusie, keby ste určili poradie.
Ako náhradníci sú pani Mušková, pán poslanec Hóka. Ja som to uviedol na úvod schôdze.
Pán poslanec Maxon, nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
Pán predseda, pred chvíľočkou sme sa stali svedkami toho, že sa opäť zavádzajú nové postupy v tejto Národnej rade Slovenskej republiky. Myslím si, že je absolútne neobvyklé, aby predseda výboru bol predkladateľom a súčasne spravodajcom. Ak si myslíte, že je to v poriadku a v súlade s rokovacím poriadkom, tak navrhujem, aby už potom bol aj predsedajúcim tejto schôdze.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec.
Prosím predsedu mandátového a imunitného výboru, pretože výbor takto určil zastupovanie z výboru, či už v podobe navrhovateľa a spravodajcu. Nech sa páči, pán poslanec. Ak nie, tak potom by výbor musel určiť spravodajcu.
Poslanec V. Sopko:
Pán predseda, ja na to neviem reagovať. Rokovací poriadok hovorí, že výbor má určiť člena výboru. Obvykle je to predseda, ktorý predkladá správu. To znamená, že ja som predkladateľ správy podľa rokovacieho poriadku. Zasadáme už takto druhý rok. Nikdy nebola vznesená požiadavka, aby pri predkladaní tejto správy bol aj nejaký ďalší člen výboru ako spravodajca. Bude to po prvý raz. Ak si to plénum praje, potom nemám inú možnosť, len takýto návrh dať, aby to bol podpredseda výboru. Ale zasa chcem pripomenúť, že výbor neurčil iného človeka, okrem toho, že ma poveril predložiť správu tak, ako to stanovuje rokovací poriadok. V tomto prípade ja som predkladateľ správy.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec.
Máme vyžrebované poradie do rozpravy. Oznámim výsledok žrebovania. Ako prvý by mal vystupovať zástupca SOP, ako druhý SMK, ako tretí SDK, ako štvrtý HZDS, piaty SDĽ, šiesty nezávislý a siedmy SNS.
Pretože za klub SOP sa neprihlásil nikto, fakticky ako prvý vystúpi pán poslanec Tatár, po ňom pán poslanec Gašparovič a po ňom pán poslanec Moric. Potom by sme išli do druhého kola. Vystúpi ako prvá pani poslankyňa Sabolová, po nej pán poslanec Hudec, no a pôjdeme do ďalšieho kola, to už sa budú fakticky opakovať len vystúpenia pánov poslancov za HZDS. To znamená pán poslanec Maxon, Krajči, Húska, Drobný, Cabaj, Podhradská a Cuper.
Pán poslanec Cuper sa hlási.
Nech sa páči, pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predsedajúci,
tak neostáva nič iné, len naozaj určiť toho spravodajcu, pretože okrem ustanovení, ktoré sa dotýkajú rokovania o veciach mandátového a imunitného výboru, platia aj všeobecné ustanovenia rokovacieho poriadku. A keďže ide o predkladanú správu na späťvzatie pána poslanca Lexu do väzby, je potrebné určiť aj spravodajcu, ktorý by k tomu mohol potom zaujať aj stanovisko a odporúčať nám, či máme naháňať Lexu v zahraničí alebo doma, alebo niekde inde, keď už ste sa tak rozhodli, že nás budete s tým znova unúvať.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem vám, pán predseda, za slovo.
Opätovne dávam procedurálny návrh, aby plénum odhlasovalo, či je to vôbec možné. Moje zdôvodnenie: nie je to možné, pretože funkcia spravodajcu je taká, že dáva stanovisko k predloženému návrhu a je proti logike, aby sám sebe dával stanovisko. Nerobme už z tohto inštitútu úplný kabaret, keď vecná stránka, o ktorej hovoríme, vlastne už kabaretom je.
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, preruším rokovanie schôdze na 15 minút. Prosím, aby sa zišiel mandátový a imunitný výbor a určil spravodajcu pre túto schôdzu.
Ďakujem.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Budeme pokračovať v 34. schôdzi. Prosím predsedu mandátového a imunitného výboru, aby oznámil výsledok rokovania výboru.
Nech sa páči.
Poslanec V. Sopko:
Vážená Národná rada,
mandátový a imunitný výbor prerokoval súvisiaci paragraf rokovacieho poriadku 57 ods. 2 a rovnako zo všeobecných častí § 26 ods. 1, ktorý hovorí o rokovaniach na schôdzi Národnej rady. Mandátový a imunitný výbor vychádzajúc z § 26 ods. 1 konštatuje, že nie je nevyhnutné stanoviť ku každému bodu schôdze spravodajcu. Z uvedeného dôvodu sa mandátový a imunitný výbor uzniesol, že nebude určovať spravodajcu k prerokúvanému programu.
V súlade s doterajšou praxou trvá teda moje poverenie plniť funkciu predkladateľa správy, prípadne aj spravodajcu, ktorý by mal predkladať pozmeňujúce návrhy k uzneseniu, prípadne by mal predkladať na hlasovanie iné pozmeňujúce návrhy, ktoré by mohli v tomto prípade byť len teda procedurálneho charakteru.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán predseda.
Otváram rozpravu. Ako prvý vystúpi pán poslanec Tatár, po ňom pán poslanec Gašparovič.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec P. Tatár:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
dovoľte mi vystúpiť v mene poslaneckého klubu SDK za 42 poslancov a predniesť naše spoločné stanovisko. V tejto správe sme nedostali predložené žiadne nové skutočnosti a sú tam vymenované tie prípady, tých 11 prípadov, keď Národná rada už vyslovila súhlas na trestné stíhanie, či je to únos a zavlečenie, či je to kauza triptych, či je to nedovolené ozbrojovanie, alebo sú to všetky tie ekonomické zneužívania peňazí štátu. A tieto kauzy sú verejne dobre známe. Zároveň je všeobecne známe, že správanie Ivana Lexu znemožňuje vyšetrenie týchto prípadov.
Tá správa veľmi jasne uvádza, že sú naplnené všetky podmienky Trestného poriadku na to, aby nastala úteková väzba. A s tým aj súhlasil a toto odporúča mandátový a imunitný výbor plénu Národnej rady. Ja si myslím, že toto treba, aj keď je to známe a jasné, povedať a zopakovať. A čo je však ešte dôležitejšie a dobré, že je Národná rada uznášaniaschopná. Treba jednoducho o návrhu mandátového a imunitného výboru hlasovať. Ak v rozprave budú zaznievať špekulácie o tom, že bola na tieto alebo časť týchto skutkov vydaná amnestia, ak v rozprave zaznejú špekulácie o tom, že niektoré veci nie sú preukázané, ak v rozprave zaznejú ďalšie špekulácie o tom, či už Ústavný súd alebo krajský súd, keď zistili, že nie sú dôvody na kolúznu väzbu, by mali mať vplyv aj na to, aby sme hlasovali proti tejto útekovej väzbe, tak ja ich vopred označujem za špekulácie.
Ja si myslím, že Národná rada, ktorej to prislúcha, pretože tak hovorí ústava, že poslanec má imunitu a má imunitu aj na takúto útekovú väzbu, musí o tom hlasovať. Jednoducho nemôžeme pred samými sebou, pred tvárou Slovenska, pred svetom zostať v hanbe a zatemňovať tieto činy, ktoré treba jednoducho vyšetriť. My nehlasujeme o tom, či je poslanec, ktorý má imunitu, vinný alebo nevinný, my hlasujeme o tom, aby bol postavený na roveň všetkým ostatným občanom Slovenskej republiky, aby bolo možné jeho riadne vyšetrovanie. Myslím si, že toto je už aj problémom a diskusiou v novele ústavy a že ak sa táto novela podarí, tak nebudeme musieť o tom v budúcnosti takto diskutovať.
To, čo ešte chcem povedať, je, že Ivan Lexa sám tvrdil, že bude k dispozícii vyšetrovacím orgánom, že sa bude brániť, že sa prípadne očistí, ale on jednoducho svoje slovo nesplnil, sem nechodil, na vyšetrovanie sa nedostavil a je celkom jasne známe, že ušiel. A toto je vlastne svedectvom, že on sám nedôveruje svojej vlastnej nevine. Takže pre nás je to úloha, aby sme hlasovali o návrhu mandátového a imunitného výboru. Budeme hlasovať za to, aby bol vydaný na väzbu poslanec Ivan Lexa. A netreba veľa hovoriť, treba o tom hlasovať.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Na vystúpenie pána poslanca Tatára s faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Tóthová. Uzatváram možnosť ďalších prihlášok.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Ja si vyprosím od pána poslanca Tatára, aby dovolávanie sa nálezu Ústavného súdu ako právnik som nemohla urobiť a aby to označoval za špekuláciu. Ak on má stanoviská, že Slovenská republika je právnym štátom, tak týmto svojím vystúpením dokumentoval, že sú ľudia v Demokratickej strane, ktorí z tohto právneho štátu robia policajný štát.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďalší v poradí do rozpravy prihlásený je za poslanecký klub HZDS pán poslanec Gašparovič.
Poslanec I. Gašparovič:
Vážený pán podpredseda,
kolegyne, kolegovia,
možnože nám je to už všetkým trápne, pravdepodobne každému z iného pohľadu, že Národná rada miesto riešenia a prijímania právnych noriem, miesto riešenia problémov občanov Slovenskej republiky najmä vo vzťahu k sociálnym problémom, miesto riešenia otázok zahraničnej politiky a zbavovania možnosti Slovákov cestovať do zahraničia sa už zapodieva viac ako rok jedným poslancom s kauzou, ktorá bola už dávno rozhodnutá.
Myslím si, že toto naše sedenie je, samozrejme, účelové, ale musíme sa pozrieť, z akého pohľadu účelové. Ak my v opozícii vystupujeme, aby sme vysvetlili niektoré naše názory, nevystupujeme len preto, aby sme obhajovali nášho kolegu poslanca Lexu. Vystupujeme na základe princípov, ktoré právna spoločnosť má a ktoré sú obsiahnuté aj v Ústave Slovenskej republiky. Tieto princípy sa musia dodržiavať. Tieto princípy platia pre každého, a preto, ak hovoríme o Lexovi a hovoríme o zákone, hovoríme o zákone vo vzťahu k nám všetkým.
To, čo tu predniesol pán poslanec Tatár o zosmiešnení, ignorácii a špekulácii Ústavného súdu, myslím si, nepatrí na pôdu Národnej rady. Ústavný súd je inštitúcia, ktorú sme zvolili v tejto miestnosti. Ústavný súd je inštitúcia, ktorá je vymedzená ustanoveniami v Národnej rade. Keď som povedal, že by sme si mali vážiť princípy právneho štátu, nie je to niečo, čo by na Slovensku malo platiť od roku 1989, ale to platilo už dávno predtým, ako bolo Slovensko, ako bola Česko-slovenská republika. Starí Rimania hovorili "lex prospicit, non respicit", čím chceli hovoriť a vyjadriť jednu myšlienku, že zákon hľadí dopredu, a nie dozadu. A princípy zákona sú presne také isté. Starí Rimania hovorili aj o tom, že "principia probant, non probantur," čiže zásady dokazujú, ale sa nedokazujú. Čiže ani ja tu nechcem vystupovať tak, aby som dokazoval zásady, pretože tie sú a sú dokázané.
Pokiaľ ide o skutok, mohol by som, tak ako aj pán predseda mandátového výboru, prečítať všetky tie skutky, o ktorých Národná rada rozhodovala a kde Národná rada dala súhlas na trestné stíhanie poslanca. Nemá to význam. Už niekoľkokrát z tohto miesta som sa k týmto skutkom vyjadril a vyjadril som sa aj k spôsobu, ako boli predložené Národnej rade. Vyjadril som sa aj k spôsobu, ako poslanci o nich uvažovali, ako rozhodovali, ako táto prázdna miestnosť počúvala vystúpenia poslancov. Vyjadril som sa aj k tomu, že vyšetrovateľ, prokurátor nie v zmysle zásad, o ktorých hovorím, ale v zmysle porušenia ustanovení zákona nepredložil Národnej rade žiadne dôkazy, ku ktorým by sme sa mohli vyjadriť a o ktorých by sme mohli uvažovať, že sú tak naplnené, že je potrebné, aby sme zdvihli ruku za zbavenie imunity poslanca. Nebudem preto ani teraz opakovať to, čo sa v mandátovom výbore odohrávalo a aký postoj zaujal prokurátor a vyšetrovateľ. Nemyslím prokurátorov, ktorí boli na zasadnutí mandátového výboru vo vzťahu k tejto kauze, teda k väzbe.
Pani poslankyne, páni poslanci, ja som už pri prvom rozhodovaní o väzbe namietal spôsob, akým sa orgány činné v trestnom konaní dožadujú rozhodnutia a postoja Národnej rady. Nebol som akceptovaný a Národná rada rozhodla aj mimo uznesenia o vydaní Lexu do väzby. Nehovorím o dôvodoch, hovorím teraz o procese, akým spôsobom Národná rada rozhodla. Neprijala ani uznesenie o tom, že poslanca vydáva orgánom činným v trestnom konaní do väzby. Namietal som vtedy aj to, že nie je príslušný vyšetrovateľ, aby žiadal Národnú radu o rozhodnutie. Možno sa vám to zdá maličkosť, ale je to právna norma a je to zásada, a preto by sme ju mali dodržať.
Aj na poslednom zasadnutí mandátového výboru, resp. zasadnutí mandátového výboru, ktorý zasadal k tejto kauze, som namietal, že príslušný vecne je len sudca. A to tvrdím dodnes a nikto mi to nevyvrátil. V prípravnom konaní rozhoduje takisto o vzatí do väzby, pokiaľ ide o poslanca Národnej rady, sudca, aj vôbec rozhoduje sudca. Iné je zadržanie, kde bolo vykladané, že čo by potom urobil sudca a prokurátor, resp. Národná rada, ak by musela rozhodnúť do 24 hodín. To nie je pravda, Lexa nie je zadržaný, Lexa je na slobode. Tu 24-hodinová lehota neplatí. Len sudca môže rozhodnúť o tom, či bude niekto vzatý do väzby, alebo nie.
Zoberte si postup. Vyšetrovateľ podľa svojho presvedčenia a získaných dôkazov predloží Národnej rade žiadosť, aby bol niekto do väzby vzatý z poslancov. Národná rada rozhodne pod politickým tlakom a dôjde vec na súd. Ako bude rozhodovať súd, ak súd zistí, že tieto dôvody nie sú dostatočné na to, aby bolo vydané uznesenie o väzbe? Bude pod politickým tlakom, postaví sa proti Národnej rade, alebo bude rozhodovať v zmysle, ako rozhodla Národná rada, resp. časť poslancov, vždycky, samozrejme, tých, ktorých je väčšina, v tomto prípade koaličných, ktorí z politického pohľadu rozhodujú o niektorých skutočnostiach?
V správe predsedu vlády, ktorú predkladal na základe vypracovania ministra vnútra, sa hovorilo o politických kauzách. Ja som tu už vtedy upozornil: Nie je aj toto politická kauza? Pán poslanec Tatár, ako som povedal na začiatku, si urobil žart z Ústavného súdu.
Pani poslankyne, páni poslanci, otázka vždycky znela: Prečo tu Lexa nie je? Možnože by bolo lepšie, ak by tu Lexa bol a mohol sa v niektorých veciach obhajovať. Ale má Lexa záruku, že bude stíhaný zákonne, keď Ústavný súd rozhodol o platnosti amnestií a § 11 Trestného poriadku hovorí o neprípustnosti trestného stíhania, ak to nariadi prezident republiky, použijúc svoje právo udeľovať milosť alebo amnestiu? Prezident takéto právo použil a vyšetrovateľ, prokurátor musel takéto rozhodnutie zastaviť.
Je tu aj otázka možného spochybnenia rozhodnutia niektorých káuz, ktoré sa v tomto návrhu spomínajú spolu s touto kauzou, ktorá z tohto pohľadu nie je trestným činom, pretože Trestný poriadok hovorí nielen o trestných činoch, ale hovorí aj o trestných činoch ináč trestných. A to sú tie, ktoré za určitých okolností a zo zákonných dôvodov nemôžu byť posudzované ako trestný čin. Prečo prokurátor spolu s vyšetrovateľom predložili návrh na vzatie do väzby z dôvodu úteku Ivana Lexu a dali tam 11 káuz? Prečo dali aj túto kauzu zavlečenia? Minister spravodlivosti sa rozčúlil na sudcu, ktorý prepustil Lexu z kolúznej väzby. Dôvody kolúznej väzby pominú, to znamená, keď posledný svedok alebo občan, ktorého by mohol ten, ktorý je v kolúznej väzbe, ovplyvniť, bol vypočutý a už nie je subjekt, ktorého by mohol takýto vo väzbe vzatý občan ovplyvniť. To znamená, ak by ho sudca bol držal ďalej, bol by ho držal protiústavne.
Je tu ďalších desať káuz. Ani v jednej nenariadil vyšetrovateľ alebo prokurátor prostredníctvom súdu kolúznu väzbu. Nenariadil. Potreboval nariadiť útekovú väzbu a do tejto väzby dal aj tých ostatných desať káuz. Hľadajme si teraz vysvetlenie prečo. Z týchto 10 káuz nemohol nariadiť kolúznu väzbu, pretože neboli dôkazy, resp. neboli predpoklady, že sa skutočne tohto trestného činu dopustil Lexa takým spôsobom, a tak naplnil skutkové podstaty, ako sú uvedené, že by o nich rozhodol kladne súd, že by súd kladne rozhodol, ak by navrhli aj kolúznu väzbu? Zrejme asi vyšetrovateľ uvažoval, že kolúznu väzbu by tu uplatniť nemohol. Preto dal dohromady všetky tieto kauzy a žiada väzbu podľa iného písmena § 67.
Pani poslankyne, páni poslanci, ak by sme išli ďalej do teórie, možno by sme povedali, že budeme hlasovať za útekovú väzbu, keďže poslanec Lexa tu nie je. Ja som na začiatku povedal, že možnože by bolo lepšie, keby tu bol. Ale prečo nie je tu? Pretože nemá istotu, že orgány činné v trestnom konaní ho nebudú stíhať aj pre ten skutok, ktorý bol amnestovaný. A že nemá istotu, to je potvrdené aj v tomto návrhu, ktorý je tu predložený. Je predložený návrh vziať ho do väzby aj kvôli amnestovanému skutku, teda v zmysle paragrafu, ktorý je porušený, a to § 11 Trestného poriadku, kde sa hovorí o neprípustnosti trestného stíhania.
Pani poslankyne, ministerstvo vnútra aj ministerstvo spravodlivosti sa stavajú rigorózne k niektorým skutkom a často zaujímajú stanoviská, dalo by sa povedať, skoro jednoznačne bez rozmyslenia, bez akýchkoľvek právnych dôkladných úvah. Viete, mohol by som hovoriť dnes o tom, ako je dôležitá táto kauza vo vzťahu k Ivanovi Lexovi a ako nie sú dôležité napríklad skutky aj vo veľmi nedávnej minulosti, keď bola zavraždená občianka Slovenskej republiky neznámymi páchateľmi, ubité jej deti. Dodnes sa nevyjadril ani riaditeľ odboru vyšetrovania, ani minister vnútra, ani minister spravodlivosti k týmto skutočnostiam tak, aby nás oboznámili, že sú úspešní pri konaní. Na zasadnutí výboru pre kontrolu Slovenskej informačnej služby som sa pýtal jej riaditeľa, či vôbec Slovenská informačná služba pracuje na odhalení tých skutočností, ktoré vedú príslušníkov rómskej národnosti k tomu, že opúšťajú Slovenskú republiku a robia nám na zahraničnom poli takéto problémy. Riaditeľ Mitro ma ubezpečil, že áno. Vypracovali správu aj s určitými názormi, podozreniami a odovzdali ju ministrovi vnútra. Dozvedeli ste sa, že ministerstvo vnútra rozhodovalo v týchto veciach, že konalo, že našlo páchateľa? Pretože je jednoznačné a, ja si myslím, nepopierateľné, že táto činnosť niektorých rómskych obyvateľov je organizovaná a že škodí nášmu štátu a že škodí viac ako táto kauza, o ktorej rozhodujeme teraz, lebo rozhodujeme o nej nie v zmysle práva.
Zaujímavé je v tejto správe, ktorú nám prečítal pán predseda mandátového výboru, aj to, kde hovorí, že zdravotný stav - nie on, v tej správe je to tak napísané, že zdravotný stav Ivana Lexu mu nedovoľoval zúčastňovať sa predvolaní, a preto vyšetrovateľ spolu s prokurátorom pristúpili k tomu, že vyzvali znalca, aby preskúmal zdravotný stav Ivana Lexu. No ak si pozriete meno pána MUDr. Mirka Mega, tak zistíte, že on je skutočne súdnym znalcom. A je to veľmi dobrý pán, ja sa s ním osobne poznám, ale je patológom. Posúdiť ten zdravotný stav, ktorý označujú lekári kardiológovia, si myslím, že by veľmi ťažko posudzoval ako znalec a odborník práve lekár z odboru patológie, možno, možno o niečo neskôr, k čomu aj takáto štvanica na občana niekedy môže viesť, že už o ňom rozhoduje len patológ.
Pani poslankyne, páni poslanci, ja práve z tohto titulu, čo som povedal, že tento návrh na vzatie do väzby je podložený skutkom, ktorý nie je inak trestným činom, tak ako o tom hovorí aj § 11, že musí byť zastavené trestné stíhanie, nemôžem zdvihnúť ruku za to, aby poslanec bol vzatý do väzby. Myslím si, že budúcnosť ukáže, že rozhodnutia Národnej rady boli skutočne z hľadiska procesu práva rozhodnutiami nie správnymi a neboli v zmysle zákona. Preto vyzývam aj vás, aby ste v zmysle ústavy, v zmysle Trestného poriadku aj v zmysle rokovacieho poriadku rozhodli a nebrali do úvahy žiadne politické tlaky svojich politických strán.
Ďakujem. (Potlesk.)