Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánovi poslancovi za uvedenie spravodajskej správy. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Pýtam sa, či sa do rozpravy niekto z pánov poslancov hlási ústne. Keďže to tak nie je, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Ďakujem pánovi navrhovateľovi a pánovi poslancovi Mikloškovi za spoluprácu pri prerokúvaní tohto návrhu zákona.
Teraz pristúpime k rokovaniu o ďalšom bode programu, ktorým je
návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 222/1996 Z. z.
ktorý prerokúvame v druhom čítaní (tlač 601).
Prosím, aby za skupinu navrhovateľov odôvodnil predmetný návrh zákona pán poslanec Ištván.
Poslanec M. Ištván:
Vážené dámy,
vážení páni,
stručne uvediem predložený návrh, keďže obsiahlejšie som vám ho predstavil v prvom čítaní.
Predkladaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady číslo 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach, má za cieľ v oblasti finančného a hmotného zabezpečenia zrovnoprávniť postavenie detí s nariadenou ústavnou alebo ochrannou výchovou, ktorá sa z dôvodu ich postihnutia vykonáva v špeciálnych výchovných zariadeniach alebo v špeciálnych internátnych školách s deťmi, u ktorých sa náhradná výchova vykonáva v detských domovoch.
Navrhovaná úprava sleduje zosúladenie naplnenia práv detí v náhradnej výchove, ktoré vyplývajú z medzinárodných dohovorov o ľudských právach a právach dieťaťa, a zrovnoprávnenie ich postavenia tak, ako im to zaručuje ustanovenie článku 12 Ústavy Slovenskej republiky.
V mene skupiny predkladateľov vyslovujem aj súhlas s predloženými pozmeňujúcimi návrhmi v spoločnej správe, ktoré sú navrhované. Na schválenie špeciálne vítam bod 3, ktorý vznikol na rokovaní Ústavnoprávneho výboru Národnej rady a pripravili na legislatívnom odbore Národnej rady, kde nejde len o jazykovú úpravu, ale aj o spresnenie vecnej povahy a pridanie detí, ktoré majú nariadenú ústavnú výchovu alebo ochrannú výchovu a sú umiestnené na prechodný čas v liečebnovýchovných sanatóriách a diagnostických centrách, ktoré sa tým dostávajú do rovnakej sociálnej situácie.
Z hľadiska dosahu na štátny rozpočet súhlasíme s odporúčaním v spoločnej správe, aby účinnosť tohto zákona bola prijatá k 1. januáru roku 2001.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán poslanec, za uvedenie návrhu.
Teraz dávam slovo poverenej spravodajkyni výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, pani poslankyni Dolník, aby uviedla predmetný návrh, tak ako k nemu zaujal stanovisko gestorský výbor.
Máte slovo, pani poslankyňa.
Poslankyňa E. Dolník:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
dovoľte, aby som vám predniesla spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 222/1996 Z. z., vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 830 z 10. mája 2000 pridelila návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 222/1996 Z. z. (tlač 601), na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Po druhé, iné výbory o návrhu zákona nerokovali.
Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal nijaké stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. K predmetnému návrhu zákona určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky v prijatých uzneseniach zhodne odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré dostal každý poslanec.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 222/1996 Z. z. vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 279/1993 Z.z. o školských zariadeniach v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 222/1996 Z. z., v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe schváliť.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne nemám žiadne prihlášky do rozpravy. Pýtam sa preto, či sa niekto z pánov poslancov hlási do rozpravy k tomuto bodu ústne. Konštatujem, že nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Podobne tak ako pri iných bodoch odporúčam prerušiť rokovanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky 279/1993 Z. z. a zákon 222/1996 Z. z., ktorý sme prerokúvali ako tlač 601.
Prosil by som teraz, aby sme súhlasili s prerokúvaním ďalšieho bodu programu schôdze Národnej rady, ktorým je bod uvedený pod číslom 85, ktorým je
informácia o výsledku prerokúvania výročných finančných správ politických strán a politických hnutí za rok 1999,
ktorý ste dostali ako tlač 651.
Je všeobecný súhlas s tým, aby sme tento bod programu 32. schôdze prerokovali teraz páni poslanci? Áno.
Prosím teraz pána predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu, aby podal o výsledku prerokúvania tohto bodu programu v gestorskom výbore správu.
Poslanec P. Farkas:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán predseda Národnej rady,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
na základe § 18 zákona číslo 424/1991 Zb. o združovaní v politických stranách a v politických hnutiach v znení neskorších predpisov predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 519 zo 17. januára 2000 pridelil Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu výročné finančné správy politických strán a politických hnutí za rok 1999 na prerokovanie. Súčasne požiadal tento výbor, aby vypracoval informáciu o predložení výročných finančných správ politickými stranami a politickými hnutiami za rok 1999 a predložil ju Národnej rade Slovenskej republiky do 30. apríla 2000.
Na základe uvedeného rozhodnutia predseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu svojím listom číslo 20 z roku 2000 upozornil politické strany a politické hnutia, ktoré boli zaregistrované na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky na základe § 18 ods. 1 zákona číslo 424/1991 Zb. o združovaní v politických stranách a v politických hnutiach v znení neskorších predpisov, z ktorého im vyplýva povinnosť predloženia výročných finančných správ za rok 1999 Národnej rade Slovenskej republiky do termínu 29. február 2000. V prílohe uvedeného listu bola tabuľka, ktorá je podľa § 18 ods. 2 a 3 citovaného zákona súčasťou výročnej finančnej správy. V textovej časti výročnej správy je potrebné uviesť, ak hodnota daru prevyšuje 10 000 Sk alebo súčet hodnôt darov od jedného darcu za jeden rok 50 000 Sk, meno, priezvisko a bydlisko darcu, ako aj názov a sídlo právnickej osoby darcu.
Okrem toho listom predsedu výboru boli strany a hnutia upozornené na § 3 zákona číslo 190/1992 Zb. o príspevku politickým stranám a politickým hnutiam zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov týkajúcim sa zúčtovania štátneho príspevku ako súčasti výročnej finančnej správy.
Predseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu súčasne požiadal politické subjekty, aby správy spracovali podľa príslušných predpisov. Ide najmä o uvedenie ukazovateľov, ktoré vyplývajú z § 18 zákona číslo 424/1991 Zb. o združovaní v politických stranách a v politických hnutiach.
Podľa registra vedeného Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky bolo v roku 1999 registrovaných celkom 102 politických subjektov, z toho 75 politických strán a 23 politických hnutí. Ďalšie 4 strany sú v likvidácii.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu na svojej 39. schôdzi 7. marca 2000 prerokoval priebežnú informáciu o predložení výročných finančných správ za rok 1999. Výročnú finančnú správu za rok 1999 k 7. marcu 2000 predložilo 43 politických strán a politických hnutí. Správu do 7. marca 2000 nepredložilo celkom 59 politických strán a politických hnutí. Niektorým politickým stranám a hnutiam nebolo možné listy predsedu výboru doručiť, pretože adresát bol neznámy. Pošta vrátila listy adresované týmto stranám.
V prijatom uznesení číslo 342 zo 7. marca 2000 výbor Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že výročné finančné správy za rok 1999 Hnutia za demokratické Slovensko, Slovenskej demokratickej koalície, Strany demokratickej ľavice, Strany maďarskej koalície, Slovenskej národnej strany a Strany občianskeho porozumenia obsahujú podľa § 3 zákona Slovenskej národnej rady číslo 190/1992 Zb. o príspevku politickým stranám a politickým hnutiam zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov aj zúčtovanie štátneho príspevku za rok 1999, čím vzniká týmto stranám a hnutiam na základe ich žiadostí nárok na vyplatenie ročnej splátky štátneho príspevku v roku 2000. Demokratická strana, Sociálnodemokratická strana Slovenska a Demokratická únia Slovenska uviedli tiež zúčtovanie vzťahov k štátnemu rozpočtu, ale ich príspevky zo štátneho rozpočtu boli prerozdelené prostredníctvom Slovenskej demokratickej koalície.
Uvedeným uznesením výbor požiadal ministerku financií Slovenskej republiky o predloženie prehľadu o poskytnutých finančných prostriedkoch zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky politickým stranám a politickým hnutiam a o prehľad o plnení ich záväzkov voči štátnemu rozpočtu v roku 1999.
Celkovú informáciu výbor prerokoval 1. júna 2000. Výbor vo svojom uznesení číslo 408 konštatoval, že výročnú finančnú správu za rok 1999 k 30. aprílu 2000 predložilo 49 politických strán a politických hnutí. Správu k tomuto termínu nepredložilo celkom 53 politických strán a politických hnutí. Týmto politickým stranám a hnutiam nebolo možné listy predsedu výboru doručiť, pretože adresát bol neznámy. Pošta vrátila listy adresované týmto politickým stranám a hnutiam v 23 prípadoch. To znamená, že strany a hnutia neoznamujú dôsledne a včas zmeny svojich adries Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky.
Zákon číslo 424/1991 Zb. o združovaní v politických stranách a v politických hnutiach v znení neskorších predpisov nestanovuje žiadne sankcie voči tým politickým stranám a politickým hnutiam, ktoré výročnú finančnú správu nepredložia. Určitá sankcia vyplýva iba z § 3 zákona číslo 190/1992 Zb. o príspevku politickým stranám a politickým hnutiam zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, podľa ktorého súčasťou výročnej finančnej správy je vždy zúčtovanie štátneho príspevku. Inak nárok na ročnú splátku štátneho príspevku za príslušný rok zaniká.
Niektoré politické subjekty neposkytli požadované údaje napríklad o daroch, ktorých hodnota prevyšuje 10 000 Sk, resp. ak súčet hodnôt darov od jedného darcu vo vykazovanom roku presiahol sumu 50 000 Sk. Nie je uvedené meno, priezvisko a adresa darcu. Chýbajú aj vyhlásenia, že jednotlivé dary od jednotlivcov neprevýšili hodnotu 10 000 Sk alebo že súčet hodnôt darov od jedného darcu za rok 1999 neprevýšil hodnotu 50 000 Sk.
Ďalej vás chcem informovať o tom, že v roku 1999 v súlade s ustanovením § 2 ods. 2 až 4 zákona číslo 190/1992 Zb. o príspevku politickým stranám a politickým hnutiam zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov Ministerstvo financií Slovenskej republiky poukázalo finančné prostriedky politickým stranám a politickým hnutiam v celkovej výške 47 473 680 Sk, z toho pre Hnutie za demokratické Slovensko 13 606 545 Sk, pre Slovenskú demokratic-kú koalíciu 13 267 455 Sk, pre Stranu demokratickej ľavice 7 387 605 Sk, pre Stranu maďarskej koalície 4 599 345 Sk, pre Slovenskú národnú stranu 4 572 585 Sk a pre Stranu občianskeho porozumenia 4 040 145 Sk.
Záväzky politických strán voči štátnemu rozpočtu predstavujú 1 463 318 Sk, z toho Občianska demokratická únia, strana v likvidácii, dlhuje 1 400 375 Sk, čo predstavuje časť nesplatených návratných finančných výpomocí poskytnutých v roku 1991 a 1992. Záväzok Kresťanskej sociálnej únie, strany v likvidácii, vo výške 62 943 Sk predstavuje nenávratnú časť štátneho príspevku poskytnutého v roku 1994.
Pri prerokúvaní informácie o predložených výročných finančných správach politických strán a politických hnutí za rok 1999 Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu vo svojom uznesení číslo 125 z 23. júna 1999 uložil predsedovi výboru, aby požiadal Parlamentný inštitút Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky o vypracovanie informácie, čo sa aj stalo. Aj touto cestou ďakujem za spoluprácu Kancelárii Národnej rady, Parlamentnému inštitútu.
Vážené dámy, vážení páni, ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánovi poslancovi Farkasovi, predsedovi výboru pre financie, rozpočet a menu za informáciu, ktorú podal Národnej rade Slovenskej republiky k informácii o predložení výročných finančných správ politických strán a politických hnutí za rok 1999.
Panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Konštatujem, že písomne som nedostal žiadne prihlášky. Preto sa pýtam pánov poslancov, či sa do rozpravy hlási niekto ústne. Konštatujem, že nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som na balkóne Národnej rady Slovenskej republiky privítal komunálnych poslancov z okresu Nové Zámky, ktorí boli zvolení do obecných zastupiteľstiev za Kresťanskodemokratické hnutie.
Buďte srdečne vítaní. (Potlesk.)
Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie schôdze na 15 minút. Prosil by som vás, keby ste sa vrátili do rokovacej sály. Jeden z predkladateľov návrhu zákona nie je prítomný práve v rokovacej sále. Predpokladám, že do 15 minút bude prítomný, ak áno, tak by sme pokračovali ďalším bodom rokovania 32. schôdze, v prípade, že nie, prerušíme rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky do utorka.
Potom ako sa dohodnú predsedovia jednotlivých poslaneckých klubov, ktorí sú práve na porade u pána predsedu, budeme pokračovať o 10.45 hodine.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci,
budeme pokračovať v rokovaní bodom 55 programu 32. schôdze Národnej rady, ktorým je
návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Palka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov a zákon číslo 81/1966 Zb. o periodickej tlači a o ostatných hromadných informačných prostriedkoch v znení neskorších predpisov.
Je to tlač 560.
Prosím teraz, aby návrh zákona uviedol pán predkladateľ Palko.
Nech sa páči.
Poslanec V. Palko:
Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte, aby som uviedol svoju novelu mediálnych zákonov. Týka sa problematiky užívania drog a eliminovania tohto problému.
Je to jeden z vážnych civilizačných problémov súčasného sveta. Je to i problém Slovenskej republiky. Prekonanie drogového problému si vyžaduje jednoznačnú odhodlanosť tak preventívnych, ako i represívnych zložiek, takisto aj politickej reprezentácie postaviť sa proti tomuto problému.
Na základe nedávnych skúseností možno skonštatovať, že mediálne zákony na Slovensku nezabraňujú jednostrannej propagácii drog v médiách. Ku konkrétnej propagácii užívania drog došlo v uplynulom období v jednej súkromnej televízii. Prípadom sa zaoberala Rada pre rozhlasové a televízne vysielanie. Ale v prípade, že by nebola vysielaná upútavka na rozhovor s istým spevákom pop-music pred 22.00 hodinou, tak ani by nebola mohla skonštatovať porušenie zákona číslo 468 o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania. Jednoducho tento zákon nestanovuje povinnosť prevádzkovateľa zabezpečiť, aby vysielané relácie nepropagovali alebo nezľahčovali užívanie drog. Programy propagujúce drogy nemožno podľa tohto zákona vysielať pred 22.00 hodinou, avšak po 22.00 hodine zákon propagáciu drog nezakazuje.
Samozrejme, propagáciu drog síce pod sankciou zakazuje Trestný zákon, ale trestnoprávny postih by mal byť v zápase proti drogám až poslednou inštanciou. Je v záujme spoločnosti, v záujme médií, aby mali jasne vymedzený rámec, za ktorý pri téme drogy nie je možné ísť. Predložená novela stanovuje v zákone číslo 468 povinnosť prevádzkovateľa zabezpečiť, aby sa nevysielali relácie, ktoré propagujú užívanie drog alebo opisujú užívanie drog spôsobom, ktorý je jeho jednostranným schvaľovaním, ospravedlňovaním alebo zľahčovaním.
Čo sa týka periodickej tlače, nie sú známe podobné prípady propagácie drog. Je však zrejmé, že prípad periodickej tlače treba riešiť rovnakým spôsobom ako prevádzkovanie rozhlasového a televízneho vysielania. Preto novela stanovuje podobnú povinnosť aj pre vydavateľov periodickej tlače. Novela nemá žiadny vplyv na štátny rozpočet ani na rozpočet obcí.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás, aby ste podporili túto novelu, ktorá je príspevkom v zápase proti drogám.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánovi poslancovi Palkovi, predkladateľovi uvedeného návrhu zákona.
Teraz prosím pána poslanca Budaja, ktorého určil gestorský výbor ako spoločného spravodajcu, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto návrhu zákona v gestorskom výbore.
Pán poslanec, máte slovo.
Poslanec J. Budaj:
Ďakujem pekne.
Vážení kolegovia,
dovoľte, aby som vás informoval v zmysle uznesenia výboru pre kultúru a médiá o spoločnej správe výborov z prerokovania návrhu zákona o novelizácii zákona číslo 468/1991 Zb., ktorú predkladá pán poslanec Palko.
Na prerokovanie tejto novely zákona boli určené výbory: ústavnoprávny, výbor pre vzdelanie, vedu, mládež a šport a gestorský výbor, teda výbor pre kultúru a médiá. Máte pred sebou spoločnú správu, z ktorej vyplýva, ako vidíte, že výbory odporučili prijatie zákona, až na výbor pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, ktorý navrhol vrátiť zákon na dopracovanie. Gestorský výbor k tomuto stanovisku zaujal stanovisko, že neodporúča tento návrh výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport vrátiť na dopracovanie.
Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať najprv o tomto návrhu zákona, ktorý navrhuje vrátiť zákon na dopracovanie.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov výborov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa niekto z pánov poslancov hlási do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Pán poslanec Osuský. Uzatváram možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.
Pán poslanec Osuský.
Poslanec P. Osuský:
Vážený pán predsedajúci,
vážení kolegovia,
vážený predkladateľ,
ako člen výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport by som sa chcel vyjadriť k dôvodom, ktoré nás viedli k odporúčaniu vrátiť tento materiál na prepracovanie. V podstate to boli predovšetkým formálne dôvody, ktoré vyplynuli i z nálezu legislatívnych odborov Národnej rady a čiastočne i vlády.
Ale aby som nezdržoval, chcel by som vyjadriť a dať na zamyslenie ešte jednu vec, ktorú sme ako výbor prijali, a prekvapujeme ma, že nie je v tomto materiáli. Je to vlastne úvaha o jednom bode, ktorý sa týka článku 2, za § 9a vloženého § 9b ods. 1 písm a). Je tam veta, že "je povinný zabezpečiť, aby periodická tlač neobsahovala" - a teraz prečítam - "informácie, ktoré propagujú vojnu alebo opisujú kruté alebo inak neľudské konania spôsobom, ktorý je ich zľahčovaním, ospravedlňovaním alebo schvaľovaním". K tomu len toľko: Súhlasíme a nenamietame proti tej druhej nosnej časti vety týkajúcej sa opisov krutého alebo inak neľudského konania spôsobom, ktorý je zľahčovaním, ospravedlňovaním alebo schvaľovaním. Trošku spornou sa nám zdá globálna formulácia "informácie, ktoré propagujú vojnu". Samozrejme, školský výbor nezastáva názor, že treba propagovať vojny, ale nepochybne vieme i z dejín, že existovali vojny vyslovene nespravodlivé a naopak, vojny, ktoré boli oprávnene propagované ako oslobodzovacie vojny, vojny čeliace zločinným systémom, proste vojny, ktoré boli celkom nielen legálne a priam oficiálne, ale i v duchu vôle občanov "propagované".
Zdá sa mi príliš jednoduché a tak trošku aj z prvej vody likvidujúce napísať "informácie propagujúce vojnu". Nepochybne v čase, keď Európa úpela pod Hitlerovou čižmou, bola vojna vedená proti Hitlerovi so všetkým, čo k nej patrilo, i s vyzývaním k vlastenectvu, k vstupovaniu do armády, k obrane demokracie, spravodlivou vojnou. A bola ako taká propagovaná. A bola oprávnene propagovaná. A nevidím v tom nič zlého.
Nie je možné vylúčiť, aj keď si to neželáme, že bude ešte niekedy niekde na svete treba brániť spravodlivosť, demokraciu a možno, pretože nikto nerád riskuje život, propagovať niečo také, ako je vlastenectvo, obrana vlasti, spravodlivosť či demokracia. Myslím si, že pri takejto dikcii zákon - a povedzme si otvorene, že obrana spravodlivosti a propagácia spravodlivej veci sa bude diať cez médiá ako najúčinnejší nástroj propagandy - by bol prekážkou v nevyhnutnej aktivite.
Je to takto možno niečo, o čom hovorí Petr Pithart, že "slyší trávu růst". Chcem povedať, že existujú nepochybne na svete miesta, kde ľudia žijú pod veľmi nespravodlivým systémom, že existujú krajiny, ktoré sú pripravené agresívne vkročiť na územie svojich susedov. A je zrejme potrebné, aby bol svet - a tým aj my - pripravený viesť zápas za obranu demokracie a spravodlivosti. Preto sme zvažovali pred slovo propagujú "vojnu" zaradiť prívlastky "nespravodlivú" alebo "agresívnu" a takým spôsobom ten pojem vymedziť. Ďalšia možnosť - a tá je jednoduchšie - je vypustiť slová o propagovaní vojny a ponechať tam nepochybne odsúdeniahodné opisy "krutého a neľudského konania tak, že to vyzerá ako zľahčovanie, ospravedlňovanie a schvaľovanie."
Dávam toto na zváženie. Ešte raz zdôrazňujem, že náš výbor prijal formuláciu v tomto znení a odporúča doplniť a prepracovať návrh v duchu legislatívnych pripomienok.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Osuského sa hlásia dvaja páni poslanci. Končím možnosť ďalších prihlášok.
Pán poslanec Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Ja som mal taký pocit pri vystúpení pána kolegu, že sa vraciame o nejakých tých 15 až 20 rokov späť. Aj vtedy sa rozlišovali vojny na spravodlivé a nespravodlivé, podľa toho, kto ju viedol a kto bol vlastne víťazom, a nie vôbec podľa charakteru, alebo o čo išlo. Ja osobne si myslím, že každá vojna je odsúdeniahodná. A treba hľadať iné prostriedky riešenia problémov a rozhodne nie vojenským spôsobom, pretože ak dnes napríklad niekto chce tvrdiť ešte stále, že útok na Juhosláviu bol morálny a v poriadku, dovolím si o tom vážne pochybovať, pretože aj medzinárodné právo jasne definuje, čo je to vojnový zločin.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Húska.
Poslanec A. M. Húska:
Ďakujem.
Rád by som pánu poslancovi Osuskému pripomenul, že aj Amnesty International kritizovala napríklad vedenie vojny, nevyhlásenej vojny proti Juhoslávii a že naozaj vo svete je veľký sklon interpretovať vojnu a mier svojimi spôsobmi. Rád by som tu odcitoval jeden výrok jedného z kandidátov na prezidentský úrad v Spojených štátoch. Texaský guvernér George Bush povedal: "The best way to keep the peace is to redifine war on our terms." To znamená, že najlepšou cestou udržania mieru je redefinovanie vojny do vlastných pojmov. Prosím, aby sme do takýchto spôsobov nespadali a aby sme predovšetkým za najvyššie ultimatívne požiadavky ľudskosti považovali odpor proti vojne. Chcem upozorniť pána poslanca, že jeho nadšenie za konflikt v Juhoslávii, ktoré tu verejne vyhlásil, bolo naozaj také, že muselo mu byť pripomenuté, že už niekto kričal - Hurá na Belehrad.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Žiada sa vyjadriť k rozprave pán navrhovateľ? Prepáčte, pán poslanec Osuský, neboli ste na svetelnej tabuli.
Poslanec P. Osuský:
Znova chcem podčiarknuť, že, samozrejme, budú vždy pri každom vojnovom konflikte existovať strany, ktoré ho budú interpretovať tak alebo onak. Nepochybne však by som dal pánu kolegovi Prokešovi na zaspomínanie to, či bolo možné napríklad z pozície obyvateľov Varšavy pri bombardovaní hitlerovskou Luftwaffe dať do úvahy to, že by sa vec potom mohla riešiť nejakými inými pokojnými spôsobmi, resp. čo by radil tým obyvateľom, ktorým rozbombardúvala Luftwaffe domy. Čo mali robiť, vyjsť na ulicu a dohodnúť sa s Luftwaffe zmierlivo? Chcem ešte raz povedať, že napriek rôznym názorom rôznych ľudí na rôzne veci podľa mňa existuje, tak ako to existovalo v prípade hitlerovskej vojny, jednoznačné stanovisko o tom, kto je agresor a kto je napadnutý. A znova, a to sa vrátim do moderných čias, neviem, čo by podľa takejto širokej definície pri zlej vôli, a to vôbec tú vôľu nepodsúvam autorovi potrebnej a veľmi pozitívnej novely, pri kohosi vôli rozhodovať o tom, čo je pre verejnosť dobré alebo zlé, čo by povedali extenzívni vykladači tejto novely na Petra Arneta, ktorý sedí na streche hotela Hárún ar-Rašíd v Bagdade a opisuje pre CNN vojnu v Iraku. Je to propagácia vojny? Budeme pokutovať stanice, ktoré prevezmú šoty zo CNN? Kam to dospeje? Preto nabádam na opatrnosť pri takejto jednoznačnej a extenzívnu interpretáciu umožňujúcej dikcii.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť k rozprave? Áno.
Poslanec V. Palko:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
diskusia, ktorá tu vznikla, sa netýka priamej podstaty novely zákona. Mojou primárnou potrebou bolo zaoberať sa problematikou drog. Ja som len trošku podľahol môjmu zmyslu pre symetriu. A keď som videl, že navrhujem pozmeňovať dva mediálne zákony, pričom v jednom zákone z nich, a to v zákone číslo 468 o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania sa už vyskytuje táto formulácia, že prevádzkovateľ je povinný zabezpečiť, aby sa nevysielali informácie, ktoré propagujú vojnu, a tak ďalej, a keď teda novelizujeme aj zákon číslo 81 o periodickej tlači a tam také nie je, tak asi by bolo logické, keby to bolo v obidvoch týchto zákonoch.
Ja sa ináč plne zhodujem s názormi pána poslanca Osuského v tom, že aj v medzinárodných konfliktoch, pokiaľ ide o nastolenie spravodlivosti a zabránenie hrubej nespravodlivosti, tak je namieste použiť ozbrojenú silu. V tom sme zajedno. Len si nemyslím, že tu hrozí nebezpečenstvo, že ak použijeme formulácie, že by sa nemali vysielať informácie, ktoré propagujú vojnu, nemyslím si, že týmto vznikne problém pre ľudí, ako je pán poslanec Osuský alebo aj ja, keď sa budeme dožadovať, aby aj silou bolo zabránené nespravodlivosti. Ja si myslím, že týmto sa myslí skôr také čosi, aby sa nepropagovali typické fašistické názory, ktoré propagujú vojnu ako istú hodnotu samu osebe. A o toto ide a o nič viac. Opakujem, keď prijmeme túto formuláciu, ktorú navrhujem, tak fakticky problém tým nevznikne, pretože ani doteraz tu nebol problém, pretože táto formulácia už v jednom z tých mediálnych zákonov bola.
Pokiaľ by bol výbor, ktorý zastupuje pán poslanec Osuský, navrhol pozmeňujúci návrh, aby sa vypustili tie dve slová a ponechali sa iba tie návrhy, čo sa týkajú informácií opisujúcich kruté konanie, alebo pokiaľ by tu bol predložený návrh podobného typu 15 poslancov, ja by som nemal problém s tým súhlasiť. Ale keďže také návrhy neboli dané, myslím si, že bola by škoda, keby sme vracali zákon kvôli týmto námietkam.
Takže predsa len by som vás prosil, panie poslankyne, páni poslanci, aby ste tento návrh zákona podporili.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave, ktorá odznela? Nie.
Panie poslankyne, páni poslanci, odporúčam, aby sme prerušili rokovanie aj o tomto bode programu. Potom by sme hlasovali aj o návrhu zákona, ktorého predkladateľom je pán poslanec Palko, spoločne s ostatnými prerokovanými návrhmi zákonov.
Panie poslankyne, páni poslanci, dovolím si vám navrhnúť ďalší postup rokovania 32. schôdze dnes na piatok. Odporúčam, či snemovňa by súhlasila, aby sme prerokovali bod 74, ktorým je ročná správa o výsledku hospodárenia Exportno-importnej banky Slovenskej republiky za rok 1999, a ďalej body, ktoré sú uvedené pod číslom 78, 79 a 80, ktorými sú aktualizácia rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2000, návrh účtovnej uzávierky Sociálnej poisťovne na rok 1999 a výročná správa o činnosti a hospodárení Národného úradu práce vrátane účtovnej uzávierky za rok 1999. Máme tu prítomného guvernéra Exportno-importnej banky, ako aj pána ministra, ktorý z poverenia vlády uvedie návrhy, ktoré som spomenul. Po prerokovaní týchto štyroch bodov, pokiaľ bude všeobecný súhlas, odporúčam prerušiť rokovanie 32. schôdze Národnej rady a budeme pokračovať v utorok podľa dohody predsedov poslaneckých klubov. Presnú hodinu vám ešte poviem. Je takýto súhlas snemovne s takýmto odporúčaním? Áno.
Prosil by som teraz pána Dr. Knappa, aby do rokovacej miestnosti zavolal pána guvernéra Exportno-importnej banky.
Prosím vás, pán guvernér, aby ste
ročnú správu o výsledku hospodárenia Exportno-importnej banky Slovenskej republiky za rok 1999
tu v Národnej rade uviedli.
Pán guvernér, máte slovo.
Prosím vás, pán guvernér, aby ste uviedli ročnú správu o výsledku hospodárenia Exportno-importnej banky Slovenskej republiky za rok 1999.
Guvernér Exportno-importnej banky SR Ľ. Šlahor:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
rok 1999 znamenal pre Exportno-importnú banku Slovenskej republiky obdobie jej stabilizácie. V tejto súvislosti by som chcel upozorniť, že v rámci tohto procesu nás najmä zaujímalo zníženie nákladov a v celej štruktúre najmä v oblasti personálnych nákladov. Keď sme došli do Eximbanky koncom roka 1998, tak v Eximbanke pracovalo 238 zamestnancov. Momentálne u nás máme 112 zamestnancov a ďalšie racionalizačné opatrenia pripravujeme. V minulom roku sme v oblasti úverových aktivít podporili export v celkovej hodnote 9,5 mld. Sk. Svojou vývoznou orientáciou podporila Eximbanka Slovenskej republiky hlavne zlepšenie komoditnej štruktúry vývozu Slovenskej republiky v prospech strojov a zariadení vývozu finálnych výrobkov pred polovýrobkami a jednoduchými finálnymi výrobkami.
Chceme sa sústrediť najmä na bezpečnejšie produkty, ale v tejto súvislosti by som rád upozornil, že tento nový mechanizmus bezpečnejších produktov považujeme za nevyhnutný, pretože poskytuje omnoho vyššiu úroveň zabezpečenia a predovšetkým návratnosti prostriedkov a s tým súvisiacu nižšiu tvorbu rezerv a opravných položiek.
V oblasti poisťovania sme podporili za minulý rok export v celkovej hodnote približne 10,7 mld. Sk. To znamená, našimi bankovými a poisťovacími aktivitami sme minulý rok podporili slovenský export v celkovom objeme takmer 21 mld. Sk, čo predstavuje približne 5 % celkového objemu slovenského exportu. Toto číslo je porovnateľné s výsledkami obdobných inštitúcií, akou je Eximbanka, v zahraničí.
Bilančná suma k 31. 12. 1999 dosiahla hodnotu približne 5,4 mld. Sk. V štruktúre aktív tvoril rozhodujúcu časť najmä finančný majetok. Na celkových nákladoch za minulý rok v objeme 487 mil. Sk sa podieľali veľkým objemom, ako som už na úvod povedal, náklady na vlastnú prevádzku, ktoré sa snažíme naďalej tlmiť v rámci našich možností. V priebehu minulého roka sme vytvorili približne za 132 mil. Sk rezervy a opravné položky, najmä z priamych úverov, ktoré sme zdedili z minulosti. Celkový objem výnosov za minulý rok dosiahol výšku približne 619 mil. Sk, to znamená, z vývoja nákladov a výnosov Eximbanky k ultimu 31. 12. 1999 vyplynul hospodársky výsledok po zdanení v objeme približne 132 mil. Sk. To znamená, v porovnaní s rozpočtovanou výškou na rok 1999 bol tento výsledok prekročený o takmer 6 %.
Ďakujem vám za pozornosť.