Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pekne, pán poslanec. Prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov výborov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne sa prihlásili dvaja poslanci: pán poslanec Šepták, pán poslanec Šimko.
Dávam slovo v rozprave pánovi poslancovi Šeptákovi.
Poslanec R. Šepták:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážení páni ministri,
dámy a páni,
tým, že sa odsúhlasilo na podnet troch poslaneckých klubov, že budeme pokračovať aj po 19.00 hodine, sa dostal na program aj zákon o konkurze a vyrovnaní.
Chcel by som povedať, že pri tom zhone, ktorý je tu práve dnešný večer, mi nezostal čas na dôslednejšiu prípravu k tomuto zákonu. Takže z týchto dôvodov budem hovoriť po pamäti, tak ako si tento zákon pamätám. A chcel by som poprosiť hlavne pána ministra, pána Maňku a pána Kováča, pretože, všimnite si ten posun, ktorý som tu spravil. Neprekáža mi fakt, že je prázdne auditórium pri takomto závažnom zákone. Pochopil som, že pokiaľ títo traja páni dajú pokyn hlasovať, tak zahlasujete za tie pozmeňujúce návrhy, ktoré tu budem predkladať, ktoré nemenia zásadným spôsobom význam jednotlivých článkov, tak ako pán minister Čarnogurský požiadal s vysvetlením, že sa spojilo viac ministerstiev v tomto zákone a táto krehká spolupráca vyústila k tomuto zákonu. Ale budú to pripomienky, ktoré skutočne overil život. Ide o situácie, ktoré sa v súčasnosti na súdoch dejú.
Dovoľte mi, aby som povedal pár slov vo všeobecnosti. Najskôr sa ešte vrátim s tým, že "pozmeňováky" som nemal pripravené, ale za ten čas, čo ste odhlasovali jednotlivé zákony, a našťastie, že HZDS dole tieňovo pracuje, som zohnal aj tých pätnásť podpisov. Takže splnil som všetky podmienky, tak ako ich kladie rokovací poriadok Národnej rady.
Samozrejme, že chápem tento zákon ako dôležitú spoločenskú objednávku, ktorá by mala vniesť viac svetla do jednotlivých vzťahov. Do vzťahov, ktoré momentálne na Slovensku sú dosť nepriechodné, hlavne kvôli tomu známemu, že na Slovensku je každý každému niečo dlžný. Samozrejme, že tento zákon by mal oživiť podnikovú sféru, tú sféru, ktorá je v úpadku, a má rozhýbať ekonomiku Slovenska. Posilňuje postavenie veriteľov tak, ako to doteraz nebolo. Ale treba povedať hlavne pri tomto zákone, že všade vo svete sa takéto náročné zákony pripravujú viac ako dva-tri roky. Bohužiaľ, na Slovensku sa snažíme zaplátať určité diery a aj tento zákon je výsledkom niekoľkomesačnej práce. A obávam sa, že začnú vznikať po určitom čase dosť veľké problémy, ktoré momentálne v tomto zákone nevieme postrehnúť.
Dôležitým bodom, ktorý by tu mal dnes zaznieť, bola by otázka priamo na pána ministra. Čo s tým, že najväčším dlžníkom je samotný štát? A či dokáže štát, máme tu aj pani ministerku financií, teda videl som ju, už tu nie je, ale určite ma počuje, že štát má obrovskú dlžobu nielen voči mestským bytovým podnikom. Ďalšie podniky tlačia pred sebou balvan dlžôb, ktorý spôsobil štát. Či dokážeme splniť k lehote účinnosti podľa § 1, aby štát splatil svoje záväzky tak, aby on sám nedonútil alebo nedohnal jednotlivé podniky do konkurzu. To je jedna z dôležitých otázok.
Momentálne na Slovensku je zhruba 6 000 návrhov podaných na konkurz. Z toho súdy riešia 1 800. A to ešte nemáme zákon v účinnosti. Chcem tým povedať, že sa obávam aj obrovského návalu podaní na súdy. A vieme veľmi dobre, v akom stave sa dnes súdy nachádzajú. Či dokážu zvládnuť tento nápor, či sa dokážu vyrovnať s týmito problémami tak, aby sa nedialo to, čo sa momentálne deje. Niektoré konkurzy trvajú až tri roky a niektoré konkurzy môžu trvať len týždeň. To všetko je dnes možné, samozrejme, podľa podmienok a potrieb, ktoré určití ľudia pri tom majú.
Myslím si, že z toho všeobecného dnes stačí. Venoval by som sa tým mojim "pozmeňovákom", ktoré vám boli teraz rozdané. Prepáčte mi, že budem trochu listovať, ale musím to hľadať v zákone z tých dôvodov, ktoré som na začiatku spomínal, že nebolo možné z časových dôvodov sa dobre pripraviť.
Začal by som bodom 1. V § 1 ods. 2 znie: "Dlžník je v úpadku, ak má viac veriteľov a nie je schopný 30 dní po lehote splatnosti plniť svoje záväzky." To je ten § 1, o ktorom sa v zákone hovorí, že bude, pán minister, odklad 6 mesiacov s tým, že nadobudne účinnosť až od 1. 1. 2001. Keby ste mi, pán minister, potom v rozprave potvrdili tento bod. V tomto momente nechcem hovoriť o tom, či práve obdobie pol roka je dosť na to, aby pochopili všetci zainteresovaní, ktorých sa bude dotýkať tento zákon, že je koniec tomu, že si nikto nič nerobil z toho, že je niekomu dlžný.
Nebudem komentovať, či toho pol roka bude stačiť. Ale chcem sa dotknúť toho slovného spojenia "ak má viac veriteľov". Zo života súdnej praxe vyplynulo to, že súd niekedy neakceptoval dvoch veriteľov, pričom ja osobne si myslím, že aj dvaja sú viac, ale povedal, že okrem toho, ktorý podáva to podanie, musia byť ešte dvaja. Čiže to už boli traja veritelia. A preto, aby sme sa vyhli takýmto problémom, navrhujem namiesto spojenia "viac veriteľov" nahradiť spojením "najmenej dvoch veriteľov". Je to jasne zadefinované, že dvaja veritelia môžu podať túto vec na súd.
Ďalší bod je bod 17. § 14 ods. 1 písm. i) hovorí: "Započítanie vzájomne inak započítateľnej pohľadávky patriacej do podstaty nie je možné." Ja osobne na základe konzultácií s odborníkmi z tejto problematiky navrhujem, aby sa doplnilo pokračovanie vety za slovo "možné", citujem, "v prípadoch, pokiaľ takéto pohľadávky úpadcov dlžník nadobudol od tretích osôb v čase po podaní návrhu na konkurz," - a bude pokračovať to, čo v pôvodnom zákone je.
Vysvetlenie. Jeden príklad, pretože si myslím, že príklady sú najrukolapnejším vysvetlením. Fikcia: Mám úver 40 mil. a niekto mi zaplatí na bežný účet 10 mil. za tovar, ktoré chcem použiť na vyplatenie DPH a sociálnej, zdravotnej poisťovni a ďalších iných poplatkov, ale banka ich pri konkurze zablokuje a bude to moja pohľadávka voči banke. Ale súčasne keď tam mám úver, ten sa stane okamžite splatným. Čiže 40 mil. musím vyplatiť, inak pošle na mňa exekútora a podľa navrhovaného znenia nemôžem urobiť to, aby banka odrátala z toho 40-miliónového záväzku tých mojich 10 mil., čo mi ona zadržiava na bežnom účte. Takže týmto dávame možnosť vzájomným započítaniam jednotlivých dlžôb, ktoré dvaja dlžníci majú medzi sebou.
K bodu 18 nemám pozmeňujúci návrh. Len by som chcel poprosiť pána ministra, keby mi odpovedal na moju otázku, akým spôsobom sa budeme snažiť informovať všetkých podnikateľov o riziku, ktoré nastáva, pokiaľ nerozdelia bezpodielové spoluvlastníctvo manželov pri podnikaní. Myslím si, že by bolo treba robiť väčšiu osvetu na to, aby sa nám nestávalo to, že ak sa podnikateľ dostane do problémov, aby jeho rodina ostala bez základných potrieb na život.
Samozrejme, pán minister, táto minca má aj druhú stranu, a to je to, čo bežný život neustále prináša, že veľmi veľa podnikateľov prepisuje všetok svoj majetok na tretie osoby a potom, keď skrachujú, tak nič nemajú. Čiže na jednej strane akým spôsobom zabezpečíme to, aby rodinám podnikateľov ostali základné prostriedky na živobytie, nejaký ten životný štandard, a na druhej strane ako chceme riešiť ten problém, že sa prepisuje majetok na tretie osoby.
K ďalšiemu bodu, k tretiemu môjmu "pozmeňováku", bod 26, § 27a ods. 5. Navrhujem vypustiť celý článok 5 a nahradiť ho novým, citujem znenie: "Ak sa dražený majetok nevydraží, môže ho správca predať, ale na realizáciu predaja musí dať súhlasné stanovisko súd." V pôvodnom znení je, že tento majetok môže správca predať za najvyššiu ponuku bez súhlasu súdu. Považujem to za dosť veľký precedens a nebezpečenstvo, lebo dávame dosť silný nástroj do ruky správcu, ktorý môže rozhodnúť, ako sa mu bude chcieť. A je veľmi veľa príkladov o formálne vykonaných dražbách, že si v akomkoľvek regionálnom denníku uverejním, že sa koná dražba, a potom nakoniec sú bezpečnostné služby, ktoré nepustia jednotlivých ľudí na tieto dražby. Aj to sa deje. A jednoducho dokážem to, že majetok sa nevydražil a potom na základe mojej možnosti, ktorú mi dáva tento článok, ja sám ako správca rozhodnem, kto a za akých podmienok ho dostane, pretože môžem vykonať to, že bude za najväčšiu ponuku. Takže treba sa na toto bližšie pozrieť a ja osobne si myslím, že súd by tam mal figurovať a mal by byť posledný článok, ktorý dá súhlas na to, že áno, správca vypracoval celý materiál, dostane to tento človek, ale súd by mal dať to posledné áno na to, aby to ten človek dostal, aby ten správca nemal takú možnosť, ako mu momentálne tento článok umožňuje.
Posledný "pozmeňovák", bod 51. V § 66h ods. 1 doplniť na koniec vety novú vetu. Poviem terajšie znenie: "Pracovné nároky podľa § 31 ods. 4 vedúcich zamestnancov," podčiarkujem vedúcich zamestnancov, "ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, možno v konkurze uspokojiť len do päťnásobku minimálnej mzdy", odvolávka 5c, "mesačne". Možno sa budete čudovať, čo tu treba zmeniť, ale život ukazuje, že aj na tomto článku treba niečo zmeniť a treba skutočne povedať, že Slováci, myslím si, nájdu uplatnenie v celom živote, lebo dokonca aj v tomto sa dá nájsť fígeľ, pán minister, ako sa vyhnúť tomuto nariadeniu. A opäť to doniesol život v jednej súdnej praxi. Zatelefonovala jedna pani, ktorá bola vedúca učtárne, a povedala: "Prosím vás pekne, ako je možné, že ja ako vedúca učtárne, ktorá som mala plat 14 000 Sk", lebo treba povedať, že predtým tá podmienka nebola päťnásobok, ale bola 10 000 Sk v starom znení, teraz sa to zmenilo na päťnásobok, že ona z tých 14 000 Sk musí na základe konkurzu ísť na 10 000-ový plat a námestník riaditeľa sa premenoval tesne pred konkurzom za poradcu riaditeľa, tým nebol vedúci pracovník, naďalej dostával 35 000-ový plat.
Takže aj tu sa dá nájsť tá kľučka, akým spôsobom sa dá vyhnúť tomuto nariadeniu, a preto navrhujem, je to veľmi zaujímavá vec, vyvoláva mi dokonca úsmev na perách, ale myslím si, že tým zabránime špekulácii vrcholového manažmentu, toho manažmentu, ktorý doviedol ten podnik do konkurzu, aby sa vyhol tomuto nariadeniu. A navrhujem doplniť toto znenie za to znenie, ktoré už je napísané: "Toto ustanovenie sa vzťahuje aj na tých zamestnancov, ktorí vykonávali vedúce funkcie a od ich preradenia uplynul čas kratší ako 5 mesiacov." Možno mi poviete, že sa to dotkne aj ľudí, ktorí boli odvolaní zo svojej funkcie počas tých piatich mesiacov. Ale moja odpoveď je taká, že prečo boli odvolaní. Pravdepodobne preto, že si neplnili svoje povinnosti a aj na nich je ten biľag, že ten podnik sa dostal do konkurzu. Opäť je to overené životom a doniesli to skúsenosti.
Preto by som vás prosil, dámy a páni, aby ste sa zamysleli nad týmito mojimi "pozmeňovákmi". Chcem sa vám poďakovať, že ste si ma vypočuli, a prosil by som vás, pokiaľ nájdu tieto "pozmeňováky" podporu v koalícii, aby ste ich podporili.
Ďakujem, pán minister, ďakujem všetkým.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán poslanec Šepták, za vaše vystúpenie.
K tomu je jedna faktická poznámka pána poslanca Maňku. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.
Prosím, pán poslanec.
Poslanec V. Maňka:
Ďakujem, pán podpredseda.
Jednu chybu vidím, že je škoda, že sme si tieto body neprešli veľmi podrobne vo výbore vtedy, keď sme to prerokúvali, bolo by to určite prínosom a bola by to aj správna taktika, ako chceme presadiť jednotlivé návrhy. Ja by som sa dotkol jednotlivých návrhov veľmi stručne.
Jednotka. Ja si myslím, že nebude chybou, ani keby tam bolo "najmenej dvoch veriteľov", ja to beriem, akože je to takmer identické, pričom nebudem hovoriť o tom, že, samozrejme, keď je niekto dlžníkom, tak vie urobiť to, aby mu zostal iba jeden najväčší veriteľ. Dá sa všeličo aj v tomto prípade obísť, ale nevidím v tom nejako problém, aj viac veriteľov sú aj dvaja.
K bodu 3. Ja si myslím, že keď tam chceme vypustiť článok o dražení, vlastne filozofia celého zákona spočíva v tom, že sa dávajú veľké právomoci práve veriteľom a títo, ja si myslím, že dokážu takéto veci odsledovať a môžu toho správcu vymeniť, keď by bol v tomto problém.
A posledný bod 51. Tento bod, myslím si, že sa dá o ňom diskutovať, samozrejme, treba si k tomu sadnúť a má to myšlienku dosť hlbokú. Treba si k tomu sadnúť a myslím si, že kým budeme hlasovať, tak to treba rozobrať. Ale mne osobne z tohto prvého rýchleho, z tej informácie ten bod číslo 4 zatiaľ sa mi pozdáva, že by mohol byť.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Ďalej v rozprave vystúpi poslanec Ivan Šimko ako posledný písomne prihlásený.
Nech sa páči.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem, pán podpredseda.
Dámy a páni,
dovoľte mi, aby som v mene 16 poslancov predložil pozmeňujúci návrh, ktorý je svojou podstatou vlastne veľmi stručný, ale, bohužiaľ, ho budem musieť pomerne dlho čítať, lebo sa bude dotýkať viacerých ustanovení. Ide vlastne o návrh, ktorý je pozmeňujúcim návrhom k bodu 24 spoločnej správy, teda k celému tomu komplexu, ktorý prešiel už výbormi a ktorý veľmi dobre poznáme, a zmyslom tohto návrhu je zmeniť zákonom ustanovené podmienky, ktoré stanovujú povinnosť súdu zvolať schôdzu konkurzných veriteľov z 15 %, ktoré boli v tom bode 24 spoločnej správy, z 15 % pohľadávok na 30 % pohľadávok a lehoty na zvolanie, ktorá bola vtedy alebo ktorá je v spoločnej správe 14 dní, na 30 dní, to je vlastne jedna zmena. Jej dôvodom je predovšetkým znížiť možnosť nejakých špekulatívnych zvolávaní schôdzí, ktoré by povedzme vychádzali z vôle príliš malého počtu veriteľov, resp. veriteľov, ktorí majú veľmi nízke pohľadávky, a okrem toho taktiež vyjsť v ústrety súdom, ktoré hovoria, že do tých 14 dní by mohli nastať aj technické problémy, že by, ja neviem, sa nenašla zasadačka. Aj takéto argumenty zazneli. Tak dávame 30 dní, myslím si, že v priebehu 30 dní sa vždy už dá nájsť vhodný priestor a zorganizovať takéto stretnutie.
Ďalšou zmenou oproti tomu bodu 24 spoločnej správy je tzv. intertemporálne ustanovenie, kde je vlastne v bode 24 spoločnej správy technická chyba, pretože pôvodne bola stanovená účinnosť zákona na 1. jún, tak sa aj v tom intertemporálnom ustanovení v spoločnej správe hovorí, že pre prípady, ktoré boli pred 1. júnom, tak sa použijú ustanovenia predchádzajúcich predpisov, teda s výnimkou týchto ustanovení týkajúcich sa zmeny veriteľov a niektorých ďalších. Samozrejme tým, že sme posunuli účinnosť, návrh na účinnosť zákona na 1. augusta, tak v tom období medzi 1. júnom a 1. augustom by nastal konkurzný raj a nemali by sme pokryté toto obdobie, takže navrhujem, aby sme to posunuli na 1. augusta.
Lenže procedurálne nemôžem podávať návrh voči návrhu, ktorý je v bode 24 spoločnej správy, pretože to má tiež formu len pozmeňujúceho návrhu, musím dať návrh, ktorý je návrhom k základnému návrhu zákona, ktorý predložila vláda, a z toho dôvodu vlastne keď teraz prečítam celý tento pozmeňujúci návrh, tak z 95 % sa stotožňuje s tým textom, ktorý je v tom bode 24, a upozorním vždy, keď pôjde o zmenu, ktorú vlastne ja navrhujem.
Takže v bodoch 5, 6, 24, 25, 38 a 54:
a) V bode 5 v § 8 ods. 5 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: "Súd zbaví správcu jeho funkcie a ustanoví nového správcu na návrh schôdze konkurzných veriteľov."
b) V bode 6 v § 10 ods. 1 sa text dopĺňa takto. V prvej vete za slovami "na návrh správcu" sa vkladajú slová "alebo na návrh konkurzného veriteľa alebo konkurzných veriteľov, ktorých súčet pohľadávok predstavuje", a teraz ide tá zmena, "najmenej 30 % pohľadávok počítaných podľa výšky pohľadávok". A na konci textu v ods. 1 sa pripájajú tieto vety: "Súd zvoláva schôdzu konkurzných veriteľov", a zase tu je tá zmena, "vždy do 30 dní od podania návrhu na jej zvolanie s výnimkou schôdze konkurzných veriteľov podľa § 20a ods. 1. Ten, kto predkladá návrh na zvolanie schôdze konkurzných veriteľov, je povinný predložiť návrh programu schôdze konkurzných veriteľov. Zaradiť na rokovanie schôdze konkurzných veriteľov určitú záležitosť, ktorá nie je predmetom programu schôdze konkurzných veriteľov, zvolávanej súdom, je možné len vtedy, ak sú na schôdzi konkurzných veriteľov prítomní všetci konkurzní veritelia a hlasovali za prijatie tohto návrhu. Schôdza konkurzných veriteľov najmä schvaľuje návrh na ustanovenie nového správcu, postup správcu pri speňažovaní podstaty (ďalej len "plán speňaženia"), prípadne čiastočný plán speňaženia, udelenie príklepu pri dražbe majetku a volí veliteľský výbor."
c) Za bod 6 sa vkladajú nové body 7 až 11, ktoré znejú:
Bod 7. V § 10 ods. 2 sa slová "najmenej štvrtinu" nahrádzajú slovami "najmenej 30 % pohľadávok počítaných podľa výšky pohľadávok, ak nie je ustanovené inak".
Bod 8. V § 10 sa dopĺňajú ods. 5 až 9, ktoré znejú:
Ods. 5: "(5) Schôdza konkurzných veriteľov volí veriteľský výbor podľa ods. 2, ak to navrhne konkurzný veriteľ alebo konkurzní veritelia, ktorých súčet pohľadávok predstavuje najmenej 15 % pohľadávok počítaných podľa výšky pohľadávok. Ďalšie zvolávanie a činnosť veriteľského výboru riadi jeho predseda v súčinnosti so správcom okrem zvolávania súdom podľa § 27c ods. 14."
Ods. 6: "(6) Na schôdzi konkurzných veriteľov môže navrhnúť schválenie ustanovenia nového správcu prítomný konkurzný veriteľ alebo prítomní konkurzní veritelia, ktorých súčet pohľadávok predstavuje", zase sa tu premieta tá zmena, "najmenej 30 % pohľadávok počítaných podľa výšky pohľadávok. Každý prítomný konkurzný veriteľ alebo prítomní konkurzní veritelia, ktorých súčet pohľadávok predstavuje najmenej 30 % pohľadávok", zase premietnutá zmena, "počítaných podľa výšky pohľadávok, môžu navrhnúť na schválenie ustanovenia správcu iba jednu osobu a o jednotlivých návrhoch na ustanovenie nového správcu sa hlasuje podľa predloženého poradia návrhov."
Ods. 7: "(7) Na schválenie návrhu na ustanovenie nového správcu a na schválenie plánu speňaženia schôdzou konkurzných veriteľov je potrebná dvojtretinová väčšina hlasov prítomných alebo riadne zastúpených konkurzných veriteľov počítaná podľa výšky pohľadávok. Ak schôdza konkurzných veriteľov neschváli návrh na ustanovenie nového správcu alebo návrh plánu speňaženia alebo schôdza konkurzných veriteľov nie je schopná uznášať sa podľa ods. 2, súd zvolá ďalšiu schôdzu konkurzných veriteľov s rovnakým predmetom konania (ďalej len "opakovaná schôdza"). Na opakovanej schôdzi konkurzných veriteľov sa hlasuje spôsobom ustanoveným v ods. 2."
Ods. 8: "(8) V prípade, že ani opakovaná schôdza konkurzných veriteľov zvolaná za účelom schválenia návrhu na ustanovenie nového správcu neschváli návrh na ustanovenie nového správcu alebo táto opakovaná schôdza konkurzných veriteľov nie je schopná uznášať sa podľa ods. 2, súd môže zbaviť správcu funkcie v ďalšom priebehu konkurzného konania iba za podmienok ustanovených v § 8 ods. 1."
Ods. 9: "(9) V prípade, že ani opakovaná schôdza konkurzných veriteľov nie je schopná uznášať sa podľa ods. 2, platí, že plán speňaženia je schválený schôdzou konkurzných veriteľov tak, ako ho predložil správca. Ak táto opakovaná schôdza konkurzných veriteľov neschváli predložený plán speňaženia podľa ods. 2, tak ako ho predložil správca, platí, že plán speňaženia je schválený vrátane jednotlivých návrhov na úpravu k nemu, ak schôdza konkurzných veriteľov jednotlivé návrhy na úpravu predloženého plánu speňaženia schválila podľa ods. 2."
Bod 9. V § 11 ods. 1 sa prvá veta vypúšťa a na konci sa pripája táto veta: "Predsedu veriteľského výboru volia jeho členovia na prvej schôdzi veriteľského výboru väčšinou hlasov."
Bod 10. V § 11 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: "Veriteľský výbor je povinný o svojej činnosti informovať schôdzu konkurzných veriteľov vždy na jej najbližšom zasadnutí."
Bod 11. V § 11 ods. 3 znie: "(3) Na zasadnutie veriteľského výboru sa pozývajú všetci členovia aj náhradníci veriteľského výboru." Súčasne sa upravuje doterajšie označenie bodov v návrhu zákona.
Písm. d): V bode 24 v § 20a sa v ods. 1 za slovom "zvolá" vkladajú slová "vždy prvú" a súčasne sa vypúšťajú ods. 4 až 7. A v § 20a ods. 3 znie: "(3) Predmetom schôdze konkurzných veriteľov je najmä schválenie plánu speňaženia a schválenie návrhu na ustanovenie nového správcu."
Písm. e): V bode 25 v § 27 ods. 3 sa slová "za podmienok určených súdom" nahrádzajú slovami "za podmienok určených schôdzou konkurzných veriteľov".
Písm. f): V bode 25 v § 27 sa ods. 5 vypúšťa a následne sa upraví označenie odsekov písm. g), v bode 25 v § 27 ods. 9 v druhej vete za slovami "v ods. 1 a 11" sa vkladajú slová "a podmienky predaja mimo dražby". Súčasne v ods. 9 za druhú vetu sa vkladá nová veta, ktorá znie: "Podmienky predaja mimo dražby obsahujú najmä spôsob zverejnenia ponukového konania, označenie predmetu predaja mimo dražby a určenie lehoty, do ktorej sa ponuky zasielajú, kritériá, podľa ktorých sa ocenenie vykonáva, a určenie zodpovednej osoby za vyhodnotenie ponúk a určenie času, kedy sa vyhodnotenie ponúk vykoná." Ďalej sa v ods. 9 vypúšťa štvrtá, piata a šiesta veta.
Písm. h): Za bod 38 sa vkladá nový bod 39, ktorý znie. V § 51 ods. 3 znie: "(3) Veriteľ alebo veritelia, ktorých súčet pohľadávok predstavuje", a zase sa tu premieta tá zmena, "najmenej 30 % pohľadávok počítaných podľa výšky pohľadávok alebo dlžník môžu po povolení vyrovnania navrhnúť ustanoviť nového správcu. Súd zbaví správcu funkcie a ustanoví nového správcu, ak sú splnené podmienky na jeho ustanovenie podľa § 8 ods. 1 a ak za návrh na ustanovenie nového správcu hlasovala jednoduchá väčšina hlasov prítomných veriteľov počítaná podľa výšky pohľadávok, ktorých hlasy predstavujú viac ako 30 % všetkých prihlásených pohľadávok. To isté platí, ak súd vzal na vedomie odmietnutie funkcie správcu." Následne sa upraví označenie bodov.
Písm. ch): V bode 54 v § 70b ods. 1 až 3 znejú:
Ods. 1: "(1) Konania začaté", a teraz ide o to intertemporálne ustanovenie, "pred 1. augustom 2000 sa dokončia podľa doterajších predpisov, ak ďalej nie je ustanovené inak."
Ods. 2: "(2) Ustanovenia § 6 ods. 2, § 7 ods. 4, § 8 ods. 5, § 10, § 11 ods. 1, 2 a 3, § 28 ods. 1 a § 51 ods. 3 sa vzťahujú aj na konania podľa ods. 1; právne účinky úkonov, ktoré nastali pred 1. augustom 2000, zostávajú zachované."
Ods. 3: "(3) Ustanovenia § 27 až 27d sa vzťahujú aj na konania podľa ods. 1, v ktorých k 1. augustu 2000 nebolo skončené prieskumné pojednávanie; právne účinky úkonov, ktoré nastali pred 1. augustom 2000, zostávajú zachované." Doterajšie ods. 2 a 3 sa označia ako ods. 4 a 5.
Toto je celý návrh. Ďakujem za pozornosť a odovzdávam ho spravodajcovi.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Šimko bol posledný písomne prihlásený do rozpravy. Pýtam sa, či sa niekto z pánov poslancov hlási do rozpravy ústne. Pán poslanec Muránsky. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok.
Pán poslanec Muránsky, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec P. Muránsky:
Pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
dovoľte mi, aby som predniesol ešte doplňujúce návrhy k pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom k vládnemu zákonu, ktoré sú taktiež aj pozmeňujúcimi k uvedenej spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Taktiež chcem predniesť pozmeňujúci návrh k bodu 24 spoločnej správy, kde v mene 15 poslancov navrhujeme tento zmenený text. Na vysvetlenie: Ide o spresnenie práva veriteľov na možnú výmenu správcu, ktorý, keď pôvodný správca, ktorého si veritelia navrhli, je už odvolaný súdom, v tomto prípade súd nariadi schôdzu veriteľov za splnenia podmienok, že musí byť podaný návrh veriteľov a musí byť daný súhlas ministerstva spravodlivosti, ktorému predchádzala žiadosť minimálne 25 % veriteľov s hlasmi počítanými podľa výšky pohľadávok. Vtedy by sa § 20a doplnil novým ods. 8, ktorý znie: "Ak súd zbaví správcu jeho funkcie, do ktorej bol ustanovený na základe návrhu veriteľov schváleného na schôdzi veriteľov podľa ods. 5, súd nariadi schôdzu veriteľov, na ktorej môžu veritelia navrhnúť súdu ustanovenie nového správcu, ak s tým súhlasí Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky na požiadanie veriteľa alebo veriteľov, ktorých súčet pohľadávok predstavuje najmenej 25 % z prihlásených pohľadávok."
V § 70b, ktorý by znel, ten ďalší, kde cieľom zmien, ktoré prečítam, je umožniť aplikáciu novej právnej úpravy speňažovania konkurznej podstaty dražobným poriadkom na tie konkurzné konania, v ktorých je to opodstatnené, t. j. v konaniach, v ktorých sa ešte nezačalo speňažovanie a v ktorých majú veritelia aktívny záujem o reštrukturalizáciu podniku úpadcu. A vtedy by § 70b znel:
Ods. 1: "(1) Konania začaté pred 1. augustom 2000 sa dokončia podľa doterajších predpisov, ak ďalej nie je ustanovené inak."
Ods. 2: "(2) Ustanovenia § 6 ods. 2, § 7 ods. 4, § 8 ods. 5, § 10 a § 28 sa vzťahujú aj na konanie podľa ods. 1. Právne účinky úkonov, ktoré nastali pred 1. augustom 2000, zostávajú zachované."
Ods. 3: "(3) Súd bude v konaniach podľa ods. 1 postupovať podľa § 27 až 27d, ak to najneskôr do skončenia prieskumného pojednávania navrhne súdu veriteľ alebo veritelia, ktorých súčet pohľadávok predstavuje najmenej 30 % z prihlásených pohľadávok a ak s tým vysloví súhlas schôdza konkurzných veriteľov. Právne účinky úkonov, ktoré nastali pred 1. augustom 2000, zostávajú zachované."
Ods. 4: "(4) Schôdzu veriteľov podľa ods. 3 súd zvolá do 30 dní od podania návrhu na jej zvolanie."
Ods. 5: "(5) V konaniach podľa ods. 1 súd za účelom schválenia návrhu na ustanovenie nového správcu zvolá schôdzu veriteľov, ak o to požiada súd veriteľ alebo veritelia, ktorých súčet pohľadávok predstavuje najmenej 25 % z prihlásených pohľadávok. Na priebeh schôdze veriteľov sa použijú ustanovenia § 20a ods. 4, 5, 6 a 7."
Ods. 6: "(6) Súd zvolá schôdzu veriteľov podľa odseku 5 do 30 dní od podania návrhu na jej zvolanie."
Ods. 7: "(7) Na požiadanie sudcu predĺži predseda súdu lehotu podľa odsekov 3 a 5 na lehotu potrebnú na zvolanie schôdze veriteľov."
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Muránsky bol jediný ústne prihlásený do rozpravy k tomuto návrhu zákona. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán minister sa chce vyjadriť k rozprave.
Nech sa páči.
Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
týmto zákonom by som chcel zdôrazniť, že tento zákon nemá takmer žiadnu politickú dimenziu, a ak má politickú dimenziu, tak spočívajúcu iba v tom, ako čo najlepšie zamedziť tunelárom, aby mohli tunelovať podniky. Ide o to, aby sme na tomto cieli zjednotili všetci, ktorým leží na srdci záujem hospodárstva Slovenskej republiky a v takom prípade sa dohodneme, samozrejme, aj na znení či pozmeňujúcich návrhov, alebo na znení zákona ako takého.
Chcem povedať, že s prednesenými pozmeňujúcimi návrhmi sa budeme veľmi starostlivo zaoberať. S pánom poslancom Šeptákom som si dohodol, že sa spojíme zajtra alebo najneskôr v pondelok, myslím odborní pracovníci našej legislatívy, ktorí pripravovali tento zákon a ktorí mu budú vedieť dať veľmi podrobnú odpoveď alebo podrobné vysvetlenie, prečo navrhujeme práve také znenie jednotlivých ustanovení vrátane tých, ktoré on navrhuje zmeniť, a nie iné. A zaujmú stanovisko, či jeho návrhy zlepšujú zákon a v takom prípade som pripravený ich podporiť. Alebo nevylučujú zákon a v takom prípade mu uvedieme konkrétne, vecné, racionálne dôvody, prečo to tak nie je. Aj s ohľadom na množstvo konkurzných konaní, ktoré na súdoch beží, ktoré poznáme, my poznáme ako bežia, poznáme všetky úskalia týchto konkurzných konaní a na základe toho mu to budeme vedieť odôvodniť. Toľko chcem povedať k predloženým návrhom.
Opätovne by som chcel zdôrazniť, že ide o komplexný zákon a súvisiace zákony, ktoré budú o chvíľu na programe, a preto treba k rozhodovaniu o pozmeňujúcich návrhoch pristupovať veľmi, veľmi, veľmi opatrne.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánovi ministrovi.
Chce sa vyjadriť pán spoločný spravodajca? Áno, v krátkosti.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec A. Ivanko:
Ďakujem, pán predsedajúci.
V rozprave vystúpili celkom traja poslanci. Ťažisko zmien obsiahnutých v pozmeňujúcich návrhoch poslancov pozostáva v tomto:
Novela posilňuje postavenie veriteľa v konkurznom konaní aj vo vyrovnaní, zavádza možnosť veriteľovi iniciovať výmenu správcu konkurznej podstaty a navrhovať nového správcu konkurznej podstaty. Ďalej novela jednoznačne oddeľuje pohľadávky tried od pohľadávok voči konkurznej podstate. Umožňuje tak jednoznačne určiť náklady konkurzu, čo predtým tak jednoznačne nebolo možné. Novela zavádza dvojmesačnú ochrannú lehotu pre dlžníka. Toto je v podstate najzávažnejšie, čo bolo obsiahnuté v pozmeňujúcich návrhoch.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Pani poslankyne, páni poslanci, keďže v rozprave odzneli závažné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k predloženému návrhu zákona o konkurze a vyrovnaní, prerušujem rokovanie o tomto návrhu zákona. Odporúčam, aby expertné skupiny, prípadne ústavnoprávny výbor, ktorý vystupuje ako gestorský výbor, sa až do utorka, dokedy bude prerušené rokovanie 32. schôdze Národnej rady, zaoberali podrobne predloženými návrhmi v kontexte celého systémového riešenia konkurzov a vyrovnaní a potom by sme akosi, ak bude možné, mohli prísť ku kompromisu, pristúpili k hlasovaniu.
Ďakujem pánovi ministrovi, pánovi spoločnému spravodajcovi.
Budeme pokračovať v rokovaní o ďalších návrhoch zákonov, ktoré bezprostredne súvisia s prerokúvaným návrhom zákona o konkurze a vyrovnaní, ktorých predkladateľkou je pani ministerka financií. Odporúčam, pani poslankyne, páni poslanci, aby návrhy, ktoré sú uvedené pod bodmi 33, 34, 35, 36, 37 pani ministerka uviedla. Potom by vystúpili jednotliví spoloční spravodajcovia k týmto návrhom zákonov a otvoril by som rozpravu k jednotlivým bodom programu tak, aby sme v tomto jednom bloku bez príliš dlhého prerušovania rokovania o jednotlivých bodoch mohli nerušene rokovať.
Pani ministerka prosím, aby ste uviedli z poverenia vlády
vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 310/1993 Z. z. o spotrebnej dani z piva v znení neskorších predpisov.
Prosil by som pánov poslancov Tatára, Bajana, Brocku a Maňku, aby boli prítomní v rokovacej sále, keďže sú určení ako spravodajcovia k týmto návrhom vlády, aby boli prítomní pri prerokúvaní a odôvodňovaní návrhov zákonov pani ministerkou financií.
(Reakcia ministerky.)
V poriadku. Áno. Ja som tak aj uviedol, že v tom bloku 33, 34, 35, 36 a 37 uvediete naraz všetky tieto návrhy zákonov.
(Reakcia z pléna.)
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Nie, nie, len spotrebné dane.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nie, len spotrebné dane. Najskôr blok zákonov o spotrebných daniach.
Nech sa páči, pani ministerka.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážená poslanecká snemovňa,
dovoľte mi, aby som z poverenia vlády Slovenskej republiky predniesla návrhy zákonov, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony Národnej rady Slovenskej republiky číslo 312/1993 Z. z. o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov, číslo 310/1993 Z. z. o spotrebnej dani z piva v znení neskorších predpisov, číslo 309/1993 Z. z. o spotrebnej dani z vína v znení neskorších predpisov, číslo 316/1993 Z. z. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív v znení neskorších predpisov a číslo 229/1995 Z. z. o spotrebnej dani z liehu v znení neskorších predpisov.
Vládne návrhy zákonov, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov, piva, vína, uhľovodíkových palív a mazív a z liehu, sa predkladajú v súvislosti s novelou zákona o konkurze a vyrovnaní, ktorá bola vypracovaná nadväzne na program reštrukturalizácie vybraných bánk a podnikového sektora.
Novela zákona o konkurze a vyrovnaní predpokladá, že po vyhlásení konkurzu bude možné pokračovať v prevádzkovaní podnikov. Nadväzne na uvedené je potrebné, aby v období po vyhlásení konkurzu alebo povolení vyrovnania bolo zabezpečené uplatňovanie spotrebnej dane, pretože je neprípustné, aby sa daňovo vysoko citlivé a rizikové predmety spotrebnej dane mohli akýmkoľvek neštandardným spôsobom dostať do obehu bez uplatnenia spotrebnej dane, a preto nemôže dôjsť súbežne s vyhlásením konkurzu k nadväznému zrušeniu registrácie platiteľa. Zámerom predkladaných návrhoch zákonov je preto jednoznačne upraviť zdaňovacie obdobie platiteľa spotrebnej dane, na ktorého bol vyhlásený konkurz alebo ktorému bolo povolené vyrovnanie, ako aj osobitné úpravy nútený predaj majetku platiteľa. V tomto prípade tovaru predmetnej spotrebnej dane v rámci daňovej exekúcie, súdnej exekúcie a pri realizácii záložného práva.
Cieľom navrhovaného riešenia je jednoznačne oddeliť aj z daňového hľadiska ako pre potreby správcu dane, tak i pre potreby správcu konkurznej podstaty. Obdobie pred vyhlásením konkurzu alebo povolenia vyrovnania od obdobia po vyhlásení konkurzu, alebo povolenia vyrovnania tak, aby bolo možné určiť zodpovednosť za uplatňovanie daňových predpisov pred vyhlásením konkurzu a po vyhlásení konkurzu, t. j. platiteľa dane a následne správcu konkurznej podstaty. Do návrhov zákonov sú v tejto súvislosti zapracované alebo spresnené niektoré ustanovenia, ktoré v uvedenej súvislosti zjednodušia výkon správy daní, napríklad pri zrušení registrácie vo väzbe na zrušenie právnickej osoby. V návrhu zákona o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív je zohľadnené aj uznesenie vlády Slovenskej republiky číslo 968 z 10. 11. 1999 ohľadom splnomocňovacieho ustanovenia na vydanie nariadenia vlády vrátane časti zaplatenia spotrebnej dane z motorovej nafty pre poľnohospodárov.
Vážený pán predsedajúci,
dámy a páni,
predložené návrhy noviel uvedených zákonov o spotrebnej dani odporúčam schváliť.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pani ministerke financií za uvedenie návrhov zákonov, ktoré upravujú spotrebné dane z jednotlivých tovarov.
Prosil by som teraz pána poslanca Tatára ako spoločného spravodajcu určeného gestorským výborom k spotrebnej dani z piva, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania o tomto návrhu zákona.