Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem pánu poslancovi Jurišovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásil žiaden poslanec ani poslankyňa. Pýtam sa, či sa do rozpravy hlási niekto ústne. Nie je to tak, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán minister, chcete sa vyjadriť? Nie.
Pán poslanec, chvíľu počkajte, aby sa dostavili poslanci na hlasovanie.
Prosil by som panie poslankyne, pánov poslancov, aby prišli do rokovacej miestnosti, budeme hlasovať o skrátenom legislatívnom konaní k bodu číslo 1 - k návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov.
Nech sa páči, pán poslanec, uveďte hlasovanie k tomuto bodu.
Poslanec A. Juriš:
Vážený pán predseda,
do rozpravy sa nik neprihlásil, preto odporúčam, aby ste dali hlasovať v súlade s odporúčaním Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo o tom, že sa Národná rada Slovenskej republiky v súlade s § 89 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku uzniesla na tom, že prerokuje vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon číslo 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, v skrátenom legislatívnom konaní.
Predseda NR SR J. Migaš:
Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 84 poslancov.
Za návrh hlasovalo 83 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády vyslovila súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.
Pokračujeme prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 659.
Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v mojom rozhodnutí číslo 683.
Z poverenia vlády zákon uvedie minister Pavel Koncoš.
Nech sa páči, pán minister.
Prosím, aby ďalšie rokovanie schôdze viedol podpredseda Hrušovský.
Minister pôdohospodárstva SR P. Koncoš:
Vážený pán predseda,
pani poslankyne, páni poslanci,
na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 406 z 31. mája 2000 si dovoľujem na vašom dnešnom rokovaní uviesť vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov.
Predložený vládny návrh zákona si kladie za cieľ predložiť lehotu, v ktorej majú pozemky s nezisteným vlastníkom prejsť do vlastníctva štátu. Dôvod navrhovanej zmeny vychádza zo skutočnosti, že pôvodné organizačné zabezpečenie citovaného zákona sa nedarí naplniť z viacerých dôvodov, predovšetkým z dôvodu nezabezpečenia finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu, tak ako sa predpokladalo.
Schválením predloženého vládneho návrhu zákona dôjde tiež k zosúladeniu lehoty na vydržanie s Občianskym zákonníkom, koncepciou na usporiadanie pozemkového vlastníctva v Slovenskej republike schválenej vládou Slovenskej republiky v roku 1993 a predovšetkým vytvorí sa časový priestor na vyhotovenie registra obnovenej evidencie pozemkov aj v ostatku katastrálnych území na území Slovenskej republiky.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
vzhľadom na naliehavosť potreby upraviť lehotu na usporiadanie pozemkového vlastníctva, a tým vytvorenia dostatočného časového priestoru na dokončenie usporiadania tohto vlastníctva, vás zdvorilo žiadam o podporné hlasovanie v prvom čítaní, čím dáte súhlas s prerokovaním návrhu zákona číslo 180/1995 Z. z. v druhom čítaní.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie návrhu.
Teraz dávam slovo pánu spoločnému spravodajcovi poslancovi Jurišovi.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec A. Juriš:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada Slovenskej republiky,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo svojím uznesením číslo 148 z 13. júna 2000. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady číslo 683 z 1. júna 2000 prideliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon číslo 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (tlač 659), v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo.
Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, pričom odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote ihneď.
Vážený pán predsedajúci, žiadam, aby sa o tomto mojom návrhu hlasovalo ako prvom.
Ďakujem. Skončil som.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa prihlásili traja páni poslanci ústne. Keďže písomne sa do rozpravy neprihlásil nik, uzatváram možnosť ďalších ústnych prihlášok. Pán poslanec Baco, Tatár, Klemens.
Nech sa páči, pán poslanec Baco.
Poslanec P. Baco:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
Hnutie za demokratické Slovensko podporuje riešenie, ktoré pripravilo ministerstvo pôdohospodárstva, a máme ho tu dnes na stole ako vládny návrh na predĺženie lehoty o päť rokov pri usporadúvaní vlastníctva k pozemkom v zmysle zákona číslo 180.
Návrh, ktorý je tu, priniesol život, pretože vývoj je iný, ako sa pôvodne pri schvaľovaní tohto zákona predpokladalo. Nemyslím vecne, že je iný, ale myslím časovo iný a realizačne iný, takže toto opatrenie je nevyhnutné, aby sa vykonalo tak, ako je v predloženom návrhu. Predložený návrh podporíme aj skrátené konanie pri tomto podporíme, pretože si to vyžadujú termíny, aby nenastal bezprávny stav, ktorý by mohol narobiť veľké problémy či už vlastníkom pôdy alebo realizátorom celého tohto procesu. Čiže ešte raz, podporujeme tento návrh.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Tatár.
Poslanec P. Tatár:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
dovoľte mi tiež privítať v zmysle všetkých dohôd vládneho programu, koaličných dohôd aj termínov, ktoré sa blížia, a podporiť vládny návrh zákona zvlášť preto, lebo patrím k tej skupine poslancov, ktorí predkladajú podobný návrh, ktorý je o niečo širší. Máme s týmto návrhom veľmi dobré ohlasy. Ľudia vedia, že ak prejde, tak po prvé táto lehota ich nebude tlačiť, po druhé zo všetkých kútov Slovenska z okresov máme podporu aj poslaneckého návrhu. Tie dva návrhy nie sú v žiadnom konflikte. Aj dnes sme doobeda hovorili o tom, že v prípade, ak by bol prijatý vládny návrh, čo verím, a potom v druhom čítaní aj poslanecký návrh, tak tie rovnaké veci, to je práve táto lehota, samozrejme, je možné vypustiť.
Rád by som zdôraznil, že aj poslanecký návrh, ktorý rozširuje problematiku aj na zákon o pôde, aby náhodou nevznikli nejaké nedorozumenia najmä v širšej verejnosti, v žiadnom prípade nejde nad rámec klasických reštitúcií, čiže pred rok 1948, kde boli nejaké obavy. To by som chcel rozptýliť, a teda v zmysle celého smerovania podporujem tento návrh. Očakávam aj podporu nášho návrhu, ktorý nasleduje.
Ďakujem vám pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Klemens je ako posledný ústne prihlásený do rozpravy.
Poslanec J. Klemens:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené kolegyne a kolegovia,
o úprave zákona číslo 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom sa diskutuje nielen v našom parlamente, ale aj medzi poľnohospodármi, vlastníkmi pôdy, poľnohospodármi hospodariacimi na prenajatej pôde, medzi samosprávnymi inštitúciami, ale i medzi profesionálnymi právnikmi, praktikmi i teoretikmi.
Stretávame sa s rôznymi, často i protirečivými názormi, ktoré svedčia o tom, že ide o veľmi zložitý problém. Myslím si, že rozhodnúť o úprave zákona, a tým usmerniť ďalší postup usporiadania vlastníckych práv k pozemkom treba na základe skutočného stavu, a to tak, aby zákonná úprava neostala len na papieri, ale aby sa mohla realizovať v praxi. Základným východiskom by mala byť zásada zakotvená v Ústave Slovenskej republiky, článku 20, ktorý hovorí, že každý má právo vlastniť majetok, pričom vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu vrátane dedičského práva, ako i článku 12 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý hovorí, že základné práva, medzi ktoré patrí i vlastníctvo majetku, teda i pozemkov, sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.
Aby sa táto zásada mohla rešpektovať, je nevyhnutné dať do poriadku listy vlastníctva a pozemkový kataster pri rešpektovaní nedotknuteľnosti vlastníckeho práva na pôdu. Len vtedy budeme môcť vylúčiť možnosť nespravodlivosti nezákonného vlastníctva, dvojitého vlastníctva, a to ako v rámci reštitučných nárokov, tak aj v dedičských konaniach. V súčasnosti je v tejto oblasti ešte mnoho nevysporiadaných prípadov. Prikláňam sa preto k pragmatickým prístupom, ktoré opakovane vyslovujú samosprávne orgány, že najskôr je nutné vysporiadať listy vlastníctva vrátane vysporiadania problémov pozemkových spoločenstiev, urbariátov a záhradkárskych osád a len potom definitívne uzatvoriť túto problematiku.
Na základe uvedeného je preto správa a navrhovaná úprava zákona, ktorá počíta s predĺžením termínov na preukázanie vlastníctva k pozemkom do 1. septembra 2005 s tým, že po uplynutí tohto termínu prejdú pozemky bez vlastníka do správy a vlastníctva štátu. Túto úpravu, ktorá je zakotvená v predkladanom vládnom návrhu, považujem za vyváženú ako z hľadiska možnosti realizácie, tak i z právneho hľadiska. Nezanedbateľná je i skutočnosť, že má podporu aj v samospráve miest a obcí.
Z uvedených dôvodov odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky predkladaný vládny návrh zákona o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva pozemkov schváliť a poslanci za SDĽ predloženú novelu podporia do druhého čítania.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť. Áno.
Nech sa páči.
Minister pôdohospodárstva SR P. Koncoš:
Pán podpredseda,
v podstate sa chcem len poďakovať vystupujúcim pánom poslancom za podporu predloženej novely zákona 180/1995. Myslím si, že je to podpora, ktorá je úplne racionálna. A nakoniec problémy v poľnohospodárstve vo vlastnení pôdy a vo vysporiadaní vlastníctva pozemkov sa dotýkajú všetkých občanov bez ohľadu na to, či sa hlásia alebo nehlásia ku koalícii alebo k podpore koaličných alebo opozičných strán. A som rád, že aj pán poslanec Baco podporil tento návrh.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán spoločný spravodajca, žiadate si vyjadriť sa k rozprave? Nie. Prosím, aby ste uvádzali jednotlivé návrhy na hlasovanie.
Poslanec A. Juriš:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne, poslanci,
v rozprave vystúpili traja poslanci, nepodali žiadne procedurálne návrhy, preto prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály, budeme hlasovať o návrhu pána spoločného spravodajcu, ktorý odporúča návrh vlády prerokovať v druhom čítaní.
Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o odporúčaní pána spoločného spravodajcu prerokovať návrh vlády v druhom čítaní.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 100 poslancov.
Za návrh hlasovalo 99 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že návrh sme schválili.
Ďalšie hlasovanie, pán poslanec.
Poslanec A. Juriš:
Teraz prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, ďalej, aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo s tým, že určené výbory návrh prerokujú v termíne ihneď.
Hlasujeme o určení výborov, ktoré návrh prerokujú, a o určení gestorského výboru a lehote na prerokovanie k návrhu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predniesol pán spoločný spravodajca.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 91 poslancov.
Za návrh hlasovalo 91 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Konštatujem, že návrh sme schválili.
Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi za uvádzanie jednotlivých návrhov k predloženému návrhu vlády.
Budeme pokračovať ďalším bodom programu, ktorým je prvé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 240/1998 Z. z. o poľnohospodárstve a o zmene a doplnení ďalších zákonov.
Návrh vlády ste dostali ako tlač 642. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom máte ako tlač 676.
Teraz prosím ministra pôdohospodárstva pána Koncoša, aby z poverenia vlády predmetný návrh uviedol.
Minister pôdohospodárstva SR P. Koncoš:
Vážený pán predsedajúci,
panie poslankyne, páni poslanci,
poľnohospodárstvo má nezastupiteľné miesto pri zabezpečovaní potravinovej bezpečnosti štátu, jeho verejných významných mimoprodukčných najmä krajinotvorných a ekologických funkcií pri poľnohospodárskej výrobe vrátane tvorby a udržiavania kultúry vidieckej krajiny.
Predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 240/1998 Z. z. o poľnohospodárstve a o zmene a doplnení ďalších zákonov, vychádza z uvedených aspektov a z hľadiska nadobudnutých skúseností s jeho aplikáciou v praxi novelizuje niektoré ustanovenia platného zákona a navrhuje nové tak, aby napríklad cestou rozšírenia žiadateľov o podporu bol zabezpečený strategický cieľ, základná výživa obyvateľstva a dosiahnutie potravinovej bezpečnosti krajiny.
Návrh ďalej zosúlaďuje podmienky ochranných opatrení pri dovoze a tiež navrhuje, aby sa štát spolupodieľal na podpore rozvoja poľnohospodárstva a vidieka vyhlásením programov v spolupráci s príslušným orgánom Európskej únie.
Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a nezakladá nové požiadavky na štátny rozpočet. Verím, že predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 240/1998 Z. z. o poľnohospodárstve a o zmene a doplnení ďalších zákonov, podporíte.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie návrhu.
Dávam teraz slovo pani poslankyni Kadlečíkovej a prosím ju, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania o tomto návrhu zákona.
Poslankyňa M. Kadlečíková:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
vystúpením na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému vládnemu návrhu zákona som bola poverená Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo uznesením číslo 140 z 2. júna roku 2000. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu zákona sú zrejmé ciele, ktoré sa ním majú dosiahnuť. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje vyjadrenie súladu návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, ďalej v súvislosti s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, zdôvodnenie súčasného stavu, dôvody potreby novej právnej úpravy, dosahu na štátny rozpočet Slovenskej republiky. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie v jednotlivých ustanoveniach.
Návrh zákona prichádza v mimoriadne aktuálnom čase, dva roky po jeho prijatí v Národnej rade Slovenskej republiky, ale zároveň aj v období, keď sa rezort dostal do mimoriadne zložitej situácie okrem iného spôsobenej teraz najmä prírodnými faktormi, preto môže pomôcť aj tento zákon legislatívnym spôsobom pri riešení zložitých problémov, pri riešení nepriaznivého vplyvu sucha. Ale zároveň chcem vyzdvihnúť pred plénom Národnej rady Slovenskej republiky, že tento zákon prichádza s modernými ekonomickými nástrojmi, ktoré sa uplatňujú v Európskej únii, a že je kompatibilný s legislatívou Európskej únie. Rozhodne môže prispieť k dynamickej a efektívnej reštrukturalizácii v rámci rezortu pôdohospodárstva.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku o tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 676 z 29. mája 2000 prideliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 240/1998 Z. z. o poľnohospodárstve a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.
Za gestorský výbor navrhujem taktiež v súlade s uvedeným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol predmetný vládny návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 7. septembra 2000 a gestorský výbor ho prerokoval v lehote do 8. septembra 2000.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončila som.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pekne pani poslankyni.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásil nikto z poslancov. Ústne sa do rozpravy hlási pán poslanec Klemens, pán poslanec Delinga a pán poslanec Baco. Uzatváram možnosť ďalších prihlášok.
Pán poslanec Klemens.
Poslanec J. Klemens:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené kolegyne a kolegovia,
predkladaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 240/1998 Z. z. o poľnohospodárstve, reaguje na klady, nedostatky, ale i skúsenosti počas približne dvojročného pôsobenia tohto zákona v praxi. Jeho predkladaná novela vychádza z faktu, že poľnohospodárstvo má okrem jeho verejných mimoprodukčných, ekologických a krajinotvorných funkcií prvoradé a nezastupiteľné miesto pri zabezpečovaní potravinovej bezpečnosti a potravinovej samostatnosti štátu.
Novela predmetného zákona na realizáciu uvedeného navrhuje, aby štát podporoval rozvoj vidieka a poľnohospodárstvo prijatím nových rozvojových programov. Všetci vnímame, že intenzita a efektívnosť poľnohospodárskej výroby u nás dlhodobo upadá. V poslednom období opakovane nepriaznivo ovplyvnili výsledky poľnohospodárov aj extrémne klimatické podmienky, tento rok nevynímajúc. Naše poznatky, ako aj dlhoročné skúsenosti štátov združených v Európskej únii dokumentujú, že poľnohospodári nie sú schopní dosahovať primerané dôchodkové podmienky a zabezpečovať reprodukciu výrobných fondov vrátane modernizácie strojového parku a technológií bez účinnej podpory štátu. Preto v štátoch Európskej únie uplatňujú ucelený komplexný systém dotačnej, intervenčnej a subvenčnej podpory s väzbou na trvale udržateľný rozvoj poľnohospodárstva a jeho multifunkčné poslanie so zreteľom na zvláštnosti jednotlivých regiónov i na jednotlivé produkčné komodity.
Ak porovnávame úroveň dotačnej podpory u nás a v priemere za štáty Európskej únie, potom dotačná podpora u nás dosahuje približne 25 % podpory v Európskej únii. Dobre vieme, že v dotačnej politike voči poľnohospodárstvu došlo u nás k zásadným zmenám. Dotácie boli podstatne znížené oproti roku 1990 nominálne na necelú polovicu, ale z hľadiska reálnej sily koruny a vývoja cien poľnohospodárskych vstupov a výstupov došlo aj k ich rádovému kráteniu. Ak by mal pokračovať takýto vývoj, bolo by naše úsilie o skorý vstup do Európskej únie veľmi vážne ohrozené, ba možno povedať, že takmer nereálne.
V tejto sále už zaznelo, že kľúč vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie nemá len armáda, ale v prvom rade prosperujúce poľnohospodárstvo. Som toho názoru, že vo vládnom návrhu novely tohto zákona sa neodôvodnene vypustila zásada valorizácie dotačnej podpory. Je to nesprávny krok, ktorého realizácia by ešte prehĺbila zaostávanie a úpadok nášho poľnohospodárstva, a to nielen voči štátom Európskej únie, ale aj voči štátom V-4. Navrhujem preto zakotviť do zákona o poľnohospodárstve zásadu valorizácie dotačných prostriedkov formou narastajúceho percentného podielu z hrubého domáceho produktu tak, aby sa v predvstupovom období dosiahlo priblíženie úrovni dotačnej podpory v štátoch Európskej únie a vytvorili sa pre poľnohospodárov lepšie ekonomické podmienky konkurovať poľnohospodárom v štátoch Európskej únie.
Valorizácia dotačnej podpory umožní udržať pomalšie tempo rastu cien poľnohospodárskych výrobkov pre potravinársky priemysel s priaznivým dosahom na spracovateľské i spotrebiteľské ceny, a tým aj na zvyšovanie spotreby potravín na domácom trhu a exportu. Dôsledky valorizácie z dotačných prostriedkov by sa prejavili aj v obmedzení dovozov a znížení pasívneho salda zahraničného obchodu s agrokomoditami, ktoré sa v súčasnosti podieľajú na celkovom pasíve zahraničného obchodu Slovenskej republiky už takmer 40 %.
Vážené kolegyne a kolegovia, návrh novely zákona pozitívne rozširuje okruh žiadateľov na finančné podpory nielen v poľnohospodárskej prvovýrobe, ale i v spracovateľskom potravinárskom priemysle, čo doteraz nebolo. Kladom navrhovaného zákona je aj nové definovanie podmienok zákazu dovozu, tranzitu a vývozu poľnohospodárskeho tovaru vrátane zosúladenia podmienok ochranného opatrenia a v súlade so zákonom číslo 214/1997 Z. z.
Novela zákona rieši aj dôležitú otázku zabezpečenia platieb za vybrané poľnohospodárske a potravinárske komodity a výrobky z nich rozšírením aj na sféru obchodu povinnej navrhovanej 30-dňovej platobnej úhrady vrátane možnosti odobratia oprávnenia na podnikanie za nedodržanie uvedenej lehoty na zaplatenie dodaného tovaru tak, ako je to v krajinách Európskej únie.
Vážené kolegyne a kolegovia, navrhovanú novelu zákona poslanci za Stranu demokratickej ľavice podporia. Budú hlasovať za jej posunutie do druhého čítania, budú však žiadať valorizáciu dotačných prostriedkov do agropotravinárskeho komplexu formou narastajúceho percentného podielu hrubého domáceho produktu tak, ako som uviedol a zdôvodnil vo svojom vystúpení.
Dovoľte mi, aby som skončil svoje vystúpenie myšlienkou: Kto si neváži pôdu a poľnohospodárov, neváži si ani svoj štát. Táto pravdivosť je historicky overená.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pána poslanca nechce nikto reagovať s faktickou poznámkou.
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Delinga.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec P. Delinga:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
panie poslankyne, páni poslanci,
myslím si, že netreba zdôrazňovať, že napätie u poľnohospodárov v tomto období je neobvyklé, a myslím si, že to napätie je nielen medzi poľnohospodármi, ale aj medzi všetkými obyvateľmi tohto štátu. Musím povedať, že to v tejto Národnej rade teraz, keď sa schvaľoval program a navrhovali sme do programu aj my z opozície, aby sa Národná rada zaoberala problematikou sucha, že Národná rada najmä z časti vás, koaličných poslancov, vidí, že sucho platí len pre koalíciu a pre opozíciu nie, nás trošku mrzí, pretože poľnohospodárstvo nie je v tejto Národnej rade posudzované nikdy ako koaličné alebo opozičné, ale ako poľnohospodárstvo ako celok.
Veľmi nás prekvapilo, že ide o preteky, kto skôr do programu predloží správu o riešení, ako vláda pristupuje k problematike súčasnej veľmi vážnej situácie v poľnohospodárstve. Chcem povedať, že ubehli skoro dva roky od toho, ako vláda prijala a zaviazala sa vo vládnom programe novelizovať zákon číslo 240. Sľúbila to poľnohospodárom na zhromaždení, ktoré bolo 16. apríla 1999. Bolo to zakotvené aj v programe alebo v návrhu práce vlády, ale z neznámych príčin neustále odsúvané.
Až teraz je tu návrh zákona, ktorý to najpodstatnejšie neobsahuje. A to je to, čo poľnohospodári čakajú a čo poľnohospodári musia dostať. To je neustále primerané množstvo dotačných zdrojov na riešenie rozdielnych podmienok, či už prírodno-klimatických, výrobných alebo ekonomických. Veľmi dobre si pamätám, keď prítomný pán minister pôdohospodárstva veľmi vehementne presadzoval v tejto snemovni práve valorizáciu dotačných prostriedkov v uplynulých štyroch rokoch. Bola to jeho zásadná reč vždy, či už pri zelenej správe, či pri štátnom rozpočte, pri návrhu štátneho rozpočtu a pri akejkoľvek príležitosti, keď sa rokovalo o poľnohospodárstve.
No a vidíme, že návrh, ktorý predniesol v parlamente, neobsahuje tento mechanizmus, čo je pre mňa veľkým prekvapením. A bol by som rád, pán minister, keby ste nám zdôvodnili, prečo upúšťate od tejto svojej dlhodobej požiadavky, ktorú poľnohospodári od vás očakávali.
Návrh, ktorý je tu, myslím si, by sme mohli podporiť aj my, opoziční poslanci, keby obsahoval tento inštitút, keby to bol plnokrvný návrh tak, ako si ho poľnohospodári predstavujú. Ale uvidíme, či v druhom čítaní budú tieto návrhy akceptované. Chcem povedať, že z hľadiska nových podmienok, ktoré prináša návrh, najmä že sa rozširujú organizácie, na ktoré sa má vzťahovať dotačná podpora, aj na potravinárske organizácie, nie sme proti tomu, ale je tu akási nie dobrá úmera. Táto vládna koalícia pri štátnom rozpočte nezohľadňuje, že by sa mala rozširovať sieť organizácií na príspevky v dotáciách na rozvojové programy, ale naopak, znižuje dotačné prostriedky do kapitoly rezortu ministerstva pôdohospodárstva. Takže očakávame v ďalšom období, keď prijmeme návrh, ktorý vláda predkladá, že sa budú vzťahovať dotačné stimuly aj podľa zákona na organizácie v potravinárskom priemysle.
Ďalší ištitút, ktorý je tu, je v podstate zahraný do autu. Pán minister nám dva roky hovoril o agentúre, ktorá bude v rezorte pôsobiť a ktorá nahradí Štátny fond trhovej regulácie a bude rozdeľovať zdroje a prostriedky. Teraz vidíme, že tá agentúra je v podstate ministerstvo pôdohospodárstva, že vlastne aj keď zákon v tom paragrafe hovorí, že to má byť organizácia, ktorá sa vytvorí, ale v dôvodovej správe sa jasne hovorí, že to bude ministerstvo pôdohospodárstva. Čiže nás zaujíma, ako to vlastne bude fungovať v konkrétnej podobe, či sa skutočne odsúva vytvorenie agentúry, pretože o tom mal byť osobitný zákon, a nakoniec aj prispôsobovanie sa Európskej únii predpokladá, že agentúra by mala byť vytvorená.
Vítame tiež ochranu proti dovozom, ktorá je potrebná a po ktorej poľnohospodári volajú, avšak v § 7, ktorý sa navrhuje novelizovať, v bode 3 sa hovorí, že spúšťacou cenou na účely zavedenia dotačného cla sa rozumie priemerná dovozná cena tovaru za roky 1991 a 1992. Neviem, či je to oprávnené a z akého pohľadu sa ide v podstate 7 alebo 8 rokov dozadu zisťovať spúšťacia cena, či je to z hľadiska analytických princípov alebo je to z hľadiska princípu GATT, ktorý už neexistuje. Vieme, že je už iná obchodná organizácia, čiže bol by som rád, keby to vo všeobecnej rozprave pán minister vysvetlil.
Vítam aj to, že poľnohospodári aspoň za určitý okruh výrobkov, t. j. v živočíšnej výrobe, jatočné zvieratá, mlieko, ale aj v zelenine by mali dostať platbu do 30 dní. Vieme veľmi dobre, že o to sme sa snažili aj pri tom, keď zákon o poľnohospodárstve bol zásluhou minulej vlády v tomto parlamente schválený, no nakoniec to bolo oklieštené na 14 dní a dotýkalo sa to len poľnohospodárskych produktov uvedeného rozsahu, ale len pre spracovateľské organizácie, čiže nemalo to plnohodnotnú funkčnosť. Dúfajme, že v tomto prípade to prijmú všetky zložky podnikateľského rámca na reťazci odbytu agrárnych produktov a že to bude veľkým prínosom najmä na odstránenie dlhodobej platobnej neschopnosti za komodity, ktoré poľnohospodári vyrábajú a predávajú.
Z tohto pohľadu vyslovujem názor, že je tento zákon potrebné schváliť a posunúť do druhého čítania, a, samozrejme, očakávame, akým spôsobom dozná to, po čom volajú aj poslanci SDĽ a my. Jednoznačne hovoríme, že vtedy je pre nás prínosom, keď valorizácia dotácií v ňom bude zakotvená.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou sa nehlási nikto.
Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Baco.
Nech sa páči, máte slovo ako posledný prihlásený.
Poslanec P. Baco:
Pán predsedajúci,
pán minister,
vážené kolegyne, kolegovia,
chcel by som podporiť a trošku aj zdôrazniť niektoré veci, ktoré sa tu povedali. V prvom rade chcem povedať, že pokiaľ pri druhom čítaní nenájde odozvu naša ponuka na podporu tohto zákona za podmienky, že valorizačný mechanizmus sa doň zabuduje, tak nepodporíme tento zákon, túto novelu.
O čo ide? Vláda sa jednoznačne zaväzuje vo svojom programovom vyhlásení, schválenom v tomto parlamente, že vytvorí valorizačný mechanizmus na dotácie. Tá istá vláda, ktorá to dostala vlastne uložené Národnou radou, keď dostala tento návrh z ministerstva pôdohospodárstva na splnenie svojho programového vyhlásenia, na mechanizmus, ako toto programové vyhlásenie splniť, naplniť v tomto bode, takýto návrh vyhodila. To je predsa absurdné. To je predsa absurdné, aby vláda odmietla realizovať návrh, ku ktorému je zaviazaná v Národnej rade od nás.
Vláda si pripravila návrh programového vyhlásenia, predložila nám ho a my sme ho schválili. Takže tento dokument má hodnotu skutočne autoritatívnu a nie je možné doň robiť takéto "frčky". Dosť na tom, chcel by som pri tejto príležitosti ešte zdôrazniť, že vlastne toto ustanovenie o valorizácii dotácií sa dostalo do programového vyhlásenia ako určitá náplasť za to, že súčasná vládnuca koalícia odmietla to, čo je v tomto zákone prijaté do progamového vyhlásenia, a to, že poľnohospodárstvo je špecifické odvetvie a poľnohospodárstvo a vidiek musí byť prioritou spoločnosti vzhľadom na pomery, ktoré v súčasnom období na Slovensku sú.
To znamená: V progamovom vyhlásení sa myšlienka priority tohto odvetvia a celého vidieka, problematiky vidieka odmietla a mechanizmus valorizácie mal byť určitým takým pohladkaním po tejto facke, že však budeme to riešiť. Nezabudli sme na to, pamätáme si to veľmi dobre. Je to skutočne fiasko, že vláda si niečo takéto nadiktuje do programového vyhlásenia, dá si to do návrhu. My všetci z opozície sme sa s tým, samozrejme, museli zmieriť. Tento parlament to prijal, a potom sa takto arogantne, musím to tak povedať, k tomu zachová vláda, keď má takýto návrh na stole.
Chcem okrem iného povedať, že keď neprejde tento návrh, toto zabudovanie pozmeňujúceho návrhu o mechanizme valorizácie dotácií, že nebudeme za novelu, ale budeme za to, aby sa vrátil tento návrh vláde, aby ho vláda dala do súladu s programovým vyhlásením napriek tomu, že sú v tomto návrhu aj iné ustanovenia, ktoré sa dajú hodnotiť pozitívne. Nie sú zasa až také významné, aby sme ich ešte nejaký čas neoželeli, a som toho názoru, že keď by parlament vrátil tento návrh a prinútil vládu, aby tam zabudovala valorizačný mechanizmus, že získame oveľa viac.
Ďalšie opatrenia, keď považujem za menej významné, mám na mysli predovšetkým to, že aj tak si ani vláda, ani ministerstvo nerobia ťažkú hlavu z toho, čo v tomto zákone je napísané. Tento zákon zaväzuje napríklad poskytovateľa dotácií k tomu, aby poskytoval dotácie z pozície zákonného nároku na dotácie na Slovensku. Podľa tohto zákona má každý, kto splní kritériá, ktoré ministerstvo stanovilo, nárok na dotácie. Čiže je to zákonná povinnosť, keď tieto kritériá splnil, aby sa mu dotácie vyplatili. Chcem povedať, že v jednotlivých tituloch od 200 do 700 % žiadateľov, ktorí splnili zákonný nárok, dotácie nedostáva, boli im dotácie odmietnuté.
Takisto chcem povedať, že tento zákon poskytuje možnosti a dáva aj zainteresovaným inštitúciám povinnosti využívať tento zákon na lepšiu ochranu pri dovozoch nežiaducich potravín. Napríklad je tam také ustanovenie, ktoré hovorí, že v čase zberu sa zakáže dovoz tých potravín, tých poľnohospodárskych produktov, ktoré máme v našej produkcii v dostatočnom množstve. Toto ustanovenie sa napríklad vôbec nevyužíva a mohlo by funkčne veľmi účinne zapôsobiť.
Sme v prvom čítaní, takže nebudem komentovať naše pripomienky k ostatným bodom, ktoré sú v tomto návrhu zákona. V priebehu rokovania vo výbore si o nich podrobnejšie pohovoríme. Chcel som poukázať na niektoré podstatné veci pri prerokúvaní tohto návrhu s tým, že ešte raz chcem povedať: Súčasná vládna koalícia odmietla poľnohospodárstvo a problematiku akceptovať ďalej ako prioritu svojej činnosti a výsledok je taký, že v minulom roku sa dostalo poľnohospodárstvo do krízy, v tomto roku do úplnej katastrofy. A chcem povedať jedno, či vládna koalícia odmietla alebo neodmietla poľnohospodárstvo prijať za svoju prioritu, aj tak je prioritou a budete vidieť, aký bude tanec v tejto spoločnosti zo situácie, ktorá vznikla touto nekoncepčnou, tupou, reštrikčnou politikou voči poľnohospodárstvu.
Ďakujem.